Trestny zakon

§ 1 – Predmet zákona

Tento zákon hovorí, čo je trestný čin. Určuje druhy trestov a ako sa majú dávať.

Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti, druhy trestov, druhy ochranných opatrení, ich ukladanie a skutkové podstaty trestných činov.

§ 2 – Časová pôsobnosť

(1)

Čin sa trestá podľa zákona platného v čase spáchania. Ak sa zákon neskôr zmení, použije sa ten, ktorý je pre páchateľa výhodnejší.

(2)

Druh trestu sa určí podľa novšieho zákona, ak je to pre páchateľa lepšie.

(3)

Ochranné opatrenia sa ukladajú podľa zákona platného v čase, keď o nich súd rozhoduje.

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

(2)

Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

§ 3 – Územná pôsobnosť

(1)

Tento zákon platí pre činy spáchané na území Slovenska.

(2)

Platí to aj vtedy, ak sa u nás odohrala len časť činu alebo tu mal vzniknúť následok.

(3)

Zákon sa vzťahuje aj na lode a lietadlá registrované na Slovensku.

(1)

Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

(2)

Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ

a)

dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo

b)

dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok.

(3)

Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia Slovenskej republiky na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky.

§ 4 – Trestnosť činu spáchaného v cudzine

Tento zákon platí aj pre trestné činy, ktoré v zahraničí spácha občan Slovenska alebo cudzinec s trvalým pobytom u nás.

Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenskej republiky spáchal občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 5 – Trestnosť zločinu spáchaného v cudzine

Podľa tohto zákona sa trestá aj závažný zločin spáchaný v cudzine na občanovi Slovenska, ak je tam daný čin trestný.

Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť obzvlášť závažného zločinu, ak bol čin spáchaný mimo územia Slovenskej republiky proti občanovi Slovenskej republiky a v mieste činu je čin trestný alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.

§ 5a – Trestnosť drogových trestných činov a falšovania

Tento zákon platí pre vybrané závažné činy (ako drogy, falšovanie peňazí, terorizmus či vojnové zločiny), aj keď ich v zahraničí spácha cudzinec bez pobytu na Slovensku.

Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky ( § 171 ), neoprávneného pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku ( § 172 ), neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou ( § 173 ), neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora ( § 173a ), legalizácie výnosu z trestnej činnosti ( § 233 až 234 ), falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov ( § 270 ), uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov ( § 271 ), výroby a držby falšovateľského náčinia ( § 272 ), falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok ( § 274 ), falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru ( § 275 ), založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena ( § 297 ), nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov ( § 298 a 299 ), úkladov proti Slovenskej republike ( § 312 ), teroru ( § 313 a 314 ), záškodníctva ( § 315 a 316 ), sabotáže ( § 317 ), vyzvedačstva ( § 318 ), útoku na orgán verejnej moci ( § 321 ), útoku na verejného činiteľa ( § 323 ), falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky ( § 352 ), ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti ( § 353 ), prevádzačstva ( § 355 ), ohrozenia mieru ( § 417 ), porušenia reštriktívneho opatrenia ( § 417a až 417d ), genocídia ( § 418 ), teroristického útoku ( § 419 ), niektorých foriem účasti na terorizme ( § 419b ), financovania terorizmu ( § 419c ), cestovania na účel terorizmu ( § 419d ), neľudskosti ( § 425 ), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja ( § 426 ), plienenia v priestore vojnových operácií ( § 427 ), zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov ( § 428 ), vojnovej krutosti ( § 431 ), perzekúcie obyvateľstva ( § 432 ), vojnového bezprávia ( § 433 ) aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 6 – Trestnosť činu cudzinca mimo SR

Cudzinca za čin v cudzine môžeme súdiť, ak je to trestné aj tam, chytili sme ho u nás a nevydali inam. Trest nesmie byť prísnejší než v krajine, kde sa čin stal.

(1)

Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky cudzincom, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, aj vtedy, ak

a)

čin je trestný aj podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný,

b)

páchateľ bol zadržaný alebo zatknutý na území Slovenskej republiky a

c)

nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.

(2)

Páchateľovi uvedenému v odseku 1 však nemožno uložiť trest prísnejší, než ustanovuje zákon štátu, na ktorého území bol trestný čin spáchaný.

§ 7 – Pôsobnosť podľa medzinárodných zmlúv

Trestnosť činu sa posudzuje podľa slovenského zákona aj vtedy, ak to určuje medzinárodná zmluva. Ak zmluva určité pravidlá zakazuje, nepoužijú sa.

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa tohto zákona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

Ustanovenia § 3 až 6 sa nepoužijú, ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 7a – Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení

Ochranné opatrenie možno uložiť vtedy, ak sa čin posudzuje podľa nášho zákona. Platí to aj v prípade, ak páchateľ nie je trestne zodpovedný alebo ho nemožno súdiť.

(1)

Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť.

§ 7b – Výkon a zohľadnenie rozhodnutia iného štátu

(1)

Cudzie rozsudky platia na Slovensku len vtedy, ak to dovoľuje zákon alebo medzinárodná zmluva.

(2)

Odsúdenie v inom štáte EÚ sa berie rovnako ako slovenské, ak je daný skutok trestný aj u nás.

(1)

Rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci možno na území Slovenskej republiky vykonať alebo môže mať iné právne účinky, len ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo zákon.

(2)

Právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

§ 8 – Trestný čin

Trestný čin je skutok proti zákonu. Jeho znaky určuje tento zákon.

Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 9 – Druhy trestných činov

Trestný čin sa delí na prečin a zločin.

Trestný čin je prečin a zločin.

§ 10 – Prečin

(1)

Prečin je buď čin spáchaný z nedbanlivosti, alebo úmyselný čin, za ktorý hrozí najviac päť rokov väzenia.

(2)

Ak je čin len veľmi málo nebezpečný vzhľadom na okolnosti a následky, nepovažuje sa za prečin.

(1)

Prečin je

a)

trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo

b)

úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

(2)

Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

§ 11 – Zločin

(1)

Zločin je úmyselný čin, za ktorý hrozí viac ako päť rokov väzenia.

(2)

Zločinom je aj vážnejšia forma menej závažného činu, ak pri nej hrozí viac ako päť rokov.

(3)

Obzvlášť závažný zločin je ten, kde je najnižší možný trest aspoň desať rokov väzenia.

(1)

Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.

(2)

O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.

(3)

Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.

§ 12 – Miesto spáchania trestného činu

Čas spáchania činu je moment, kedy:

a)

páchateľ konal,

b)

alebo nastal škodlivý následok (či mal nastať podľa plánu).

a)

páchateľ konal, alebo

b)

nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom.

§ 13 – Príprava na zločin

(1)

Príprava na zločin je napr. plánovanie, zháňanie zbraní či nástrojov alebo hľadanie pomocníkov.

(2)

Trestá sa rovnako prísne ako samotný zločin.

(3)

Páchateľ nie je trestný, ak si to dobrovoľne rozmyslel a nebezpečenstvo odstránil alebo to včas nahlásil polícii.

(4)

To ho však nezbavuje zodpovednosti za iné činy, ktoré už stihol urobiť.

(1)

Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.

(2)

Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala.

(3)

Trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo

b)

urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(4)

Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý už týmto konaním spáchal.

§ 14 – Pokus trestného činu

(1)

Pokus je konanie, ktorým ste chceli spáchať trestný čin, ale nedokončili ste ho.

(2)

Za pokus hrozí rovnaký trest ako za dokončený čin.

(3)

Trestu sa vyhnete, ak dobrovoľne prestanete a odstránite nebezpečenstvo, alebo to včas nahlásite polícii.

(4)

Za iný čin, ktorý ste už medzitým spáchali, však ostávate zodpovední.

(1)

Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

(2)

Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

(3)

Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo

b)

urobil o pokuse trestného činu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(4)

Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý už týmto konaním spáchal.

§ 15 – Úmyselné porušenie alebo ohrozenie záujmu

Úmysel znamená, že ste chceli porušiť zákon alebo ste vedeli, že ho môžete porušiť, a súhlasili ste s tým.

a)

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

§ 16 – Nedbanlivosť a hrubá nedbanlivosť pri trestnom čine

(1)

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak ste vedeli, že sa niečo môže stať, ale bezdôvodne ste sa spoliehali, že sa to nestane. Tiež vtedy, ak ste to nevedeli, hoci ste to vedieť mali.

(2)

O hrubú nedbanlivosť ide vtedy, ak ste boli mimoriadne ľahostajní a porušili ste dôležité pravidlá alebo povinnosti, čo viedlo k ohrozeniu chránených hodnôt.

(1)

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a)

vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

(2)

Trestný čin je spáchaný z hrubej nedbanlivosti, ak páchateľ obzvlášť ľahostajne alebo hrubo poruší obvyklú opatrnosť, starostlivosť alebo povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom.

§ 17 – Zavinenie trestného činu fyzickou osobou

Človek je za trestný čin zodpovedný len vtedy, ak ho spáchal úmyselne. Výnimkou sú len prípady, kde zákon výslovne dovoľuje trest za nedbanlivosť.

Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

§ 18 – Zavinenie ťažšieho následku a inej skutočnosti

a)

Za vážnejší následok zodpovedáte aj vtedy, ak ste ho spôsobili neúmyselne z nedbanlivosti.

b)

Zodpovedáte aj za okolnosti, o ktorých ste vzhľadom na situáciu mali vedieť, hoci ste o nich nevedeli.

a)

ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo

b)

inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

§ 19 – Páchateľ

(1)

Páchateľom je ten, kto trestný čin vykonal sám.

(2)

Za trestný čin môže byť zodpovedný človek, ale aj firma podľa špeciálnych pravidiel.

(1)

Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám.

(2)

Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba a právnická osoba za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

§ 20 – Spolupáchateľ

Ak čin spácha viac ľudí spolu, každý z nich dostane trest, ako keby ho spáchal sám.

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

§ 21 – Účastník

(1)

Účastníkom je ten, kto čin naplánoval, naviedol naň iného, objednal si ho alebo pri ňom pomohol (napr. radou či nástrojmi). Bežná práca advokáta sa za pomoc nepovažuje.

(2)

Účastník je zodpovedný rovnako ako samotný páchateľ.

(1)

Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne

a)

zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),

b)

naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),

c)

požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo

d)

poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník); za pomoc, zadovažovanie prostriedkov a poskytnutie rady sa nepovažuje poskytnutie právnej služby advokátom podľa osobitného predpisu.

(2)

Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 22 – Vek

(1)

Dieťa, ktoré v čase činu ešte nemalo 14 rokov, nie je trestne zodpovedné.

(2)

Pri sexuálnom zneužívaní sa trestná zodpovednosť začína až po dovŕšení 15 rokov.

(1)

Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.

(2)

Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

§ 23 – Nepríčetnosť

Kto pre duševnú chorobu nevedel, čo robí, nie je za čin zodpovedný. Platí to, ak zákon nepovie inak.

Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 24 – Krajná núdza

(1)

Ak niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo, nejde o trestný čin.

(2)

Neplatí to však, ak sa dalo nebezpečenstvo riešiť inak, ak vznikla väčšia škoda, než hrozila, alebo ak mal dotyčný povinnosť riziko znášať.

(1)

Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

(2)

Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

§ 25 – Nutná obrana

(1)

Obrana proti prebiehajúcemu útoku nie je trestným činom.

(2)

Nesmie však byť prehnaná vzhľadom na situáciu, miesto alebo útočníka.

(3)

Človek nie je vinný, ak sa bránil v silnom rozrušení, strachu či zmätku z útoku.

(4)

Ak si niekto útok iba mylne domyslel, môže byť zodpovedný za nedbanlivosť.

(1)

Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

(2)

Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

(3)

Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

(4)

Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

§ 26 – Oprávnené použitie zbrane

(1)

Ak použijete zbraň v súlade so zákonom, nie je to trestný čin.

(2)

Zbraň môžete použiť aj doma proti niekomu, kto tam nepozvane vnikol, aby ste ochránili život alebo majetok. Nesmiete však útočníka úmyselne zabiť.

(1)

Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.

(2)

Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.

§ 27 – Dovolené riziko

(1)

Ak pri výskume alebo výrobe riskujete, aby ste dosiahli užitočný výsledok, ktorý sa inak nedá získať, nie je to trestný čin.

(2)

Riskovať však nesmiete prehnane, proti zákonu, dobrým mravom alebo verejnému záujmu.

(1)

Čin inak trestný nie je trestným činom, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom.

(2)

Nejde o dovolené riziko, ak výsledok, ku ktorému čin smeruje, celkom zjavne nezodpovedá miere rizika alebo vykonávanie činu odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, verejnému záujmu, zásadám ľudskosti alebo sa prieči dobrým mravom.

§ 28 – Výkon práva a povinnosti

(1)

Ak niekto plní zákonnú povinnosť, rozkaz súdu alebo zmluvu, nejde o trestný čin. Musí to však urobiť legálnym spôsobom.

(2)

To neplatí pre genocídu alebo neľudské zaobchádzanie – tie sú trestné aj vtedy, ak ich niekto nariadil.

(3)

Pri vojnových zločinoch je páchateľ nevinný len vtedy, ak musel poslúchnuť, nevedel o nezákonnosti rozkazu a rozkaz ani nevyzeral podozrivo.

(1)

Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin genocídia podľa § 418 , trestný čin nedobrovoľného zmiznutia podľa § 420a alebo trestný čin neľudskosti podľa § 425 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného, okrem prípadu, ak osoba, ktorá plnila také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,

a)

mala zákonnú povinnosť splniť také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,

b)

nevedela, že také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn je nezákonné, a

c)

obsah takého nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu nenasvedčoval, že je nezákonné.

§ 29 – Súhlas poškodeného

(1)

Ak poškodený súhlasí s činom vopred alebo počas neho, nejde o trestný čin. To však neplatí, ak ide o útok na život alebo zdravie. Výnimkou je len riadna lekárska starostlivosť poskytnutá podľa pravidiel.

(2)

Súhlas sa nepočíta, ak nebol dobrovoľný, vážny a jasne vyjadrený, alebo ak bol získaný trestným činom.

(3)

Súhlas neplatí ani vtedy, ak zákon pri konkrétnom čine výslovne hovorí, že je trestný aj so súhlasom.

(1)

Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného daným vopred alebo súčasne s činom. Súhlas poškodeného nevylučuje protiprávnosť činu, ktorý smeruje proti životu alebo zdraviu poškodeného; to neplatí, ak ide o súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorá bola v čase spáchania činu poskytnutá v súlade s právnymi predpismi a so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a praxe.

(2)

Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol vážny a dobrovoľný alebo zrozumiteľne vyjadrený alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak podľa skutkovej podstaty trestného činu má byť čin trestný aj vtedy, keď bol daný súhlas poškodeného podľa odseku 1.

§ 30 – Plnenie úlohy agenta

(1)

Policajný agent nespácha trestný čin, ak pri odhaľovaní zločincov poruší zákon preto, že ho k tomu skupina donútila alebo ak sa bál o život.

(2)

Agent však nesmie spáchať vraždu, znásilnenie, teror, vlastizradu ani nikoho vážne zraniť.

(3)

Ak agent v súlade so zákonom ponúkne úplatok, aby odhalil korupciu, nejde o trestný čin.

(1)

Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak agent spácha trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 , vraždy podľa § 145 , znásilnenia podľa § 199 , sexuálneho násilia podľa § 200 , sexuálneho zneužívania podľa § 201 , všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2 až 4 , ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291 , zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293 , vlastizrady podľa § 311 , úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312 , teroru podľa § 313, § 314 , záškodníctva podľa § 315, § 316 , sabotáže podľa § 317 , vyzvedačstva podľa § 318 , genocídia podľa § 418 , teroristického útoku podľa § 419 , niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b , financovania terorizmu podľa § 419c , cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425 alebo ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(3)

Čin inak trestný uvedený v § 332 až 334 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 326 , § 328 až 330 , § 336 ods. 1 , § 336a alebo § 336b spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom.

§ 31 – Trest a ochranné opatrenie

(1)

Následkom trestného činu sú tresty alebo ochranné opatrenia.

(2)

Trest je obmedzenie slobody alebo majetku, ktoré ukladá výhradne súd za spáchaný čin.

(3)

Ochranné opatrenie slúži na ochranu spoločnosti a tiež o ňom rozhoduje len súd.

(1)

Sankcie podľa tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného.

(2)

Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin.

(3)

Ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými.

§ 32 – Druhy trestov

Súd môže uložiť tieto tresty:

a)

väzenie,

b)

domáce väzenie,

c)

povinná práca,

d)

peňažný trest,

e)

prepadnutie majetku,

f)

prepadnutie veci,

g)

zákaz činnosti,

h)

zákaz pobytu,

i)

zákaz účasti na verejných podujatiach,

j)

strata titulov a vyznamenaní,

k)

strata vojenskej hodnosti,

l)

vyhostenie z krajiny.

a)

trest odňatia slobody,

b)

trest domáceho väzenia,

c)

trest povinnej práce,

d)

peňažný trest,

e)

trest prepadnutia majetku,

f)

trest prepadnutia veci,

g)

trest zákazu činnosti,

h)

trest zákazu pobytu,

i)

trest zákazu účasti na verejných podujatiach,

j)

trest straty čestných titulov a vyznamenaní,

k)

trest straty vojenskej a inej hodnosti,

l)

trest vyhostenia.

§ 33 – Druhy ochranných opatrení

Ochranné opatrenia sú:

a)

liečenie,

b)

výchova,

c)

dohľad,

d)

detencia,

e)

zhabanie veci,

f)

zhabanie majetku.

a)

ochranné liečenie,

b)

ochranná výchova,

c)

ochranný dohľad,

d)

detencia,

e)

zhabanie veci,

f)

zhabanie časti majetku.

§ 33a – Všeobecné zásady ukladania sankcií

(1)

Tresty nesmú byť kruté, neprimerané ani ponižujúce.

(2)

Súd pri treste zvažuje vážnosť činu a situáciu páchateľa. Trest by mal páchateľa pripraviť o to, čo činom získal.

(3)

Ak stačí miernejší trest, prísnejší sa nesmie uložiť. Väzenie je až posledná možnosť.

(4)

Súd berie ohľad aj na oprávnené nároky obete.

(1)

Páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

(2)

Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

(3)

Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

(4)

Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

§ 34 – Zásady ukladania trestov

(1)

Trest chráni ľudí, učí páchateľa žiť poriadne, odrádza ostatných a vyjadruje nesúhlas spoločnosti.

(2)

Možno uložiť len tresty povolené zákonom.

(3)

Trest by mal čo najmenej postihnúť rodinu páchateľa.

(4)

Súd zvažuje následky, motív, správanie páchateľa a snahu nahradiť škodu. Ak páchateľ získal majetok, súd mu má uložiť aj finančný trest.

(5)

Pri skupine sa sleduje, kto čo presne urobil. Pri pokuse sa rieši, ako blízko bol čin k dokončeniu.

(6)

Tresty sa dajú kombinovať. Pri veľkých škodách nad 50 000 eur alebo ťažkých zločinoch je väzenie povinné.

(7)

Niektoré tresty sa nesmú kombinovať (napr. väzenie a domáce väzenie súčasne).

(1)

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

(2)

Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

(3)

Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

(4)

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

(5)

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a)

u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,

b)

u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine,

c)

pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

(6)

Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorého spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50 000 eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.

(7)

Popri sebe nemožno uložiť trest

a)

odňatia slobody a domáceho väzenia,

b)

odňatia slobody a povinnej práce,

c)

peňažný a prepadnutia majetku,

d)

prepadnutia veci a prepadnutia majetku,

e)

zákazu pobytu a vyhostenia.

§ 35 – Zásady ukladania ochranných opatrení

(1)

Ochranné opatrenie môže súd uložiť popri treste alebo namiesto neho, ak lepšie ochráni spoločnosť.

(2)

Má čo najmenej zasahovať do života rodiny.

(3)

Môže sa uložiť aj niekomu, kto nie je za čin zodpovedný, aby sa zabránilo ďalším činom.

(4)

Nedá sa kombinovať výchova a dohľad.

(5)

Súd hľadí hlavne na potrebu nápravy a bezpečnosť, nie na prísnosť voči činu. Môže ním odobrať majetok získaný trestným činom.

(6)

Opatrenie končí, keď splní svoj účel alebo uplynie určený čas.

(1)

Ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď popri treste, alebo aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom účinnejšie ako trest.

(2)

Ochranné opatrenie môže postihnúť osobu iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby.

(3)

Ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej osobe, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov.

(4)

Popri ochrannej výchove nemožno uložiť ochranný dohľad.

(5)

Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. Súd pri ukladaní ochranného opatrenia prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu alebo iná osoba získala trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo inej osoby, uloží jej s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektoré ochranné opatrenie, ktorým ju postihne na majetku. V prípade trestných činov podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd zváži najmä uloženie zhabania časti majetku tak, aby došlo k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

(6)

Výkon ochranného opatrenia sa musí skončiť najneskôr dosiahnutím jeho účelu, prípadne uplynutím doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovŕšením zákonom ustanoveného veku odsúdeného alebo inej osoby.

§ 36 – Poľahčujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ

Poľahčujúcou okolnosťou je, ak páchateľ:

a)

konal v silnom rozrušení,

b)

nemal dosť skúseností,

c)

konal kvôli chorobe,

d)

je veľmi mladý alebo starý,

e)

bol pod tlakom nadriadeného,

f)

konal pod hrozbou,

g)

bol v núdzi, ktorú si nezavinil,

h)

mal ťažkú rodinnú situáciu,

i)

prekročil hranice nutnej obrany,

j)

predtým žil slušne,

k)

napravil škodu,

l)

priznal sa a úprimne to ľutuje,

m)

sám sa nahlásil,

n)

pomáhal polícii,

o)

pomohol odhaliť gangy,

p)

ak vyšetrovanie trvalo príliš dlho nie jeho vinou.

a)

spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,

b)

spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,

c)

spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,

d)

spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť,

e)

spáchal trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti,

f)

spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,

g)

spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil,

h)

spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil,

i)

spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta,

j)

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

k)

pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,

l)

priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,

m)

sám oznámil trestný čin príslušným orgánom,

n)

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,

o)

prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo

p)

spáchal trestný čin, trestné stíhanie pre ktorý bolo vedené neprimerane dlho, ak túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi.

§ 37 – Priťažujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ

Pritiažiť vám môže, ak ste čin spáchali:

a)

zo zavrhnutiahodnej pohnútky,

b)

ako pomstu verejnému činiteľovi alebo učiteľovi,

c)

aby ste niekomu bránili v právach alebo zakryli iný zločin,

d)

počas živelnej pohromy,

e)

zneužitím svojej funkcie či zamestnania,

f)

verejne,

g)

na chránenom mieste (napr. v byte iného),

h)

spáchali ste viac činov,

i)

zneužili ste na to dieťa alebo chorého,

j)

naviedli ste na to mladistvého,

k)

ako organizátor,

l)

v spojení s cudzou mocou,

m)

ak ste už boli trestaní,

n)

ako súčasť skupiny cestou na štadión či verejnú akciu,

o)

kvôli príslušnosti k športovému klubu.

a)

spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,

b)

spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,

c)

spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,

d)

spáchal trestný čin s využitím negatívnych dôsledkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,

e)

zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody,

f)

spáchal trestný čin verejne,

g)

spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,

h)

spáchal viac trestných činov,

i)

zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,

j)

zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,

k)

spáchal trestný čin ako organizátor,

l)

spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,

m)

bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať,

n)

spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo

o)

spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.

§ 38 – Určovanie trestu a okolnosti spáchania činu

(1)

Skutočnosť, ktorá je súčasťou samotného popisu trestného činu, nemôže byť zároveň poľahčujúcou alebo priťažujúcou okolnosťou.

(2)

Súd musí zvážiť všetky dobré a zlé okolnosti a ich váhu pri určovaní trestu.

(3)

Ak niekto znova spácha zločin, spodná hranica trestu sa mu zvýši o tretinu.

(4)

Pri opakovanom obzvlášť závažnom zločine sa spodná hranica zvyšuje o polovicu.

(5)

Toto zvýšenie sa nepoužije, ak by bol výsledný spoločný trest pre páchateľa až príliš prísny.

(6)

Zvýšenie sa robí len v rámci bežného rozpätia trestu a neplatí pri doživotí alebo 25-ročnom väzení.

(1)

Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

(2)

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

(3)

Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

(4)

Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 3 nepoužije.

(5)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 , ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

(6)

Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

§ 39 – Mimoriadne zníženie trestu

(1)

Ak by bol bežný trest príliš prísny, súd ho môže mimoriadne znížiť.

(2)

Týka sa to najmä pokusov, spolupráce pri odhaľovaní gangov a korupcie alebo ľudí so zdravotnými problémami.

(3)

Zákon však určuje spodné hranice, pod ktoré súd nesmie ísť (napr. pri vražde aspoň 20 rokov).

(4)

Pri dohode o vine a treste sa trest môže znížiť o tretinu.

(5)

Rovnaké zníženie o tretinu je možné, ak sa páchateľ prizná priamo na súde.

(1)

Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

(2)

Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa

a)

za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,

b)

ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny,

c)

ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie, alebo

d)

ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona , trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 , trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.

(3)

Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť

a)

trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3 , genocídia podľa § 418 ods. 3 , teroristického útoku podľa § 419 ods. 2 , neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2 ,

b)

trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,

c)

trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,

d)

trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,

e)

trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a

f)

trest domáceho väzenia, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.

(4)

V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

(5)

Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

§ 40 – Upustenie od potrestania

(1)

Od potrestania za menej závažný čin možno upustiť, ak sa páchateľ priznal, ľutuje to a stačí samotný súd, alebo ak za neho niekto prevezme záruku, prípadne ak potrebuje liečenie.

(2)

Potrestať netreba ani obete obchodovania s ľuďmi alebo zneužívania, ak boli k činu donútené.

(3)

Podmienkou je vrátenie zisku a zaplatenie škody. Pri škodách EÚ to ide len do sumy 50 000 eur.

(4)

Ak súd upustí od potrestania, páchateľ má čistý register.

(1)

Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak

a)

páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu,

b)

súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo

c)

prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.

(2)

Od potrestania páchateľa trestného činu možno upustiť, ak trestný čin spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 , trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 .

(3)

Ak bola prečinom spôsobená škoda alebo získaný prospech, od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) možno upustiť, iba ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo o spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo o inom odškodnení. V prípade prečinov podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 326 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie možno upustiť od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50 000 eur.

(4)

Ak sa upustilo od potrestania páchateľa podľa odseku 1 alebo 2, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

§ 40a – Podmienečné upustenie od potrestania

(1)

Pri drogových prečinoch môže súd namiesto trestu nariadiť liečenie.

(2)

Súd určí skúšobnú dobu až na dva roky.

(3)

Ak páchateľ liečbu dodrží, je čistý. Ak nie, dostane bežný trest.

(4)

Ak súd nerozhodne do roka od konca skúšobnej doby, platí, že sa páchateľ osvedčil.

(5)

Po úspešnom osvedčení sa na človeka hľadí, akoby nebol odsúdený.

(1)

Od potrestania páchateľa prečinu podľa § 171 ods. 1 , 2 alebo 3 alebo prečinu podľa § 172 ods. 1 , 2 alebo 3 môže súd podmienečne upustiť, ak mu súčasne uloží ochranné liečenie za podmienok podľa § 73 .

(2)

Súd páchateľovi určí skúšobnú dobu až na dva roky; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom upustení od potrestania.

(3)

Ak páchateľ, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, dodržal podmienky ochranného liečenia, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu.

(4)

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 3 bez toho, že by na tom mal páchateľ vinu, má sa za to, že sa osvedčil.

(5)

Ak súd vyslovil, že sa páchateľ, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

§ 41 – Úhrnný trest a spoločný trest

(1)

Za viac činov sa ukladá jeden úhrnný trest podľa najprísnejšieho z nich. Ostatné tresty sa k nemu môžu pridať.

(2)

Ak ide o viac úmyselných zločinov, horná hranica trestu sa zvyšuje o tretinu (max. 25 rokov).

(3)

Pri pokračujúcich činoch sa starý rozsudok zruší a vynesie sa nový, spoločný trest za všetko. Ten nesmie byť miernejší ako ten pôvodný.

(4)

Neplatí to pre rozsudky z iných krajín EÚ.

(1)

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

(2)

Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3 . Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

(3)

Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak predchádzajúci rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

§ 42 – Súhrnný trest

(1)

Ak ste spáchali ďalší čin ešte pred rozsudkom za ten prvý, súd vám uloží jeden súhrnný trest za všetko.

(2)

Starý trest sa zruší a nahradí novým, ktorý nesmie byť miernejší. Súd v ňom musí ponechať aj tresty ako zákaz činnosti či pokuty, ktoré boli v pôvodnom rozsudku.

(3)

Toto sa nerobí, ak sa na starý trest už hľadí ako na zahladený, alebo ak o ňom rozhodol súd v inej krajine EÚ.

(1)

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

(2)

Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 .

(3)

Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

§ 43 – Ďalší trest

Ak súd trestá vinníka za nový čin a ten si ešte neodsedel starý trest, nový trest nesmie byť príliš vysoký. Spolu so starým trestom nesmie byť dlhší, než povoľuje zákon. Pri väzení je to najviac 25 rokov alebo doživotie.

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.

Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

§ 44 – Upustenie od súhrnného trestu a ďalšieho trestu

Súd nedá ďalší trest, ak je starý trest už dobrý. Musí stačiť na nápravu vinníka.

Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 , ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

§ 45 – Započítanie väzby a trestu

(1)

Ak bol páchateľ pred odsúdením vo väzbe, tento čas sa mu odpočíta z uloženého trestu.

(2)

Do trestu sa započítava aj čas, kedy bol páchateľ po zadržaní obmedzený na slobode.

(3)

Ak už bol niekto za ten istý skutok potrestaný iným orgánom, tento trest sa mu do nového trestu započíta.

(4)

Ak sa čas väzby nedá presne odpočítať, súd na to prihliadne pri určení výšky trestu.

(5)

Tieto pravidlá platia aj pre väzbu a tresty v zahraničí.

(1)

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu, spoločného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.

(2)

Ak v rámci trestného stíhania došlo k zadržaniu páchateľa a v tomto konaní dôjde k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba obmedzenia osobnej slobody do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

(3)

Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný trest, spoločný trest alebo súhrnný trest.

(4)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu podľa odsekov 1 až 3 možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určovaní druhu trestu, prípadne výmery trestu.

(5)

Podľa rovnakých zásad súd postupuje aj v prípade, ak bol páchateľ vo väzbe v cudzine alebo ak bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý skutok.

§ 46 – Trest odňatia slobody

Väzenie môže trvať najviac dvadsaťpäť rokov. Súd môže uložiť aj trest na celý život.

Trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

§ 47 – Trest odňatia slobody na doživotie

(1)

Doživotie môže súd uložiť len pri vybraných ťažkých zločinoch, ak je to nevyhnutné na ochranu spoločnosti a páchateľa nie je možné napraviť ani 25-ročným väzením.

(2)

Ak niekto spácha vážny zločin (napr. vraždu, znásilnenie, teror) a už bol za podobné činy dvakrát odsúdený do väzenia, súd mu musí dať doživotie. Ak sú na to špeciálne dôvody, môže dostať 25 rokov, ale nie menej ako 20 rokov.

(1)

Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že

a)

uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

b)

nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.

(2)

Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 , vraždy podľa § 145 , ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 3 , neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 3 , 4 a 5 , neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a ods. 5 , obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 3 alebo podľa § 181 , brania rukojemníka podľa § 185 , zavlečenia do cudziny podľa § 187 , lúpeže podľa § 188 ods. 3 alebo 4 , vydierania podľa § 189 ods. 3 alebo 4 , hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 3 alebo 4 , znásilnenia podľa § 199 , sexuálneho násilia podľa § 200 , sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 , 3 alebo 4 , týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 alebo 4 , všeobecného ohrozenia podľa § 284 , ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291 , zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293 , založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 , založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 , teroru podľa § 313 alebo § 314 , násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2 , 3 alebo 4 , prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 , 4 alebo 5 , výroby detskej pornografie podľa § 368 , genocídia podľa § 418 , teroristického útoku podľa § 419 , niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b , financovania terorizmu podľa § 419c , cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425 , ktorému už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon mu nebol podmienečne odložený, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

§ 48 – Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Väzenie má tri stupne stráženia: minimálny, stredný a maximálny.

(2)

Do minimálneho stupňa ide spravidla ten, kto nebol za posledných 10 rokov vo väzení za úmyselný čin. Ak tam bol, ide do stredného.

(3)

Maximálny stupeň je pre doživotné tresty a obzvlášť závažné zločiny.

(4)

Súd môže stupeň zmeniť, ak si myslí, že sa tam páchateľ lepšie napraví. Do miernejšieho stupňa však nemôže dať nikoho s doživotím alebo s trestom nad 15 rokov za ťažký zločin.

(5)

Pri schvaľovaní dohody o vine a treste môže súd určiť stupeň stráženia podľa vlastného uváženia.

(1)

Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.

(2)

Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu

a)

s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b)

so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

(3)

Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd

a)

páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo

b)

páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

(4)

Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

(5)

Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b) .

§ 49 – Podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Súd môže odložiť výkon väzenia do 3 rokov (dať podmienku), ak verí, že páchateľ sa napraví aj bez väzenia, alebo ak za neho niekto prevezme záruku.

(2)

Pri podvodoch voči peniazom EÚ je hranica pre podmienku 2 roky väzenia.

(3)

Podmienku nemožno dostať, ak niekto spácha úmyselný trestný čin počas plynutia inej podmienky alebo po prepustení na podmienku.

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak

a)

vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b)

prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

(2)

V prípade trestných činov podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd môže podľa odseku 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 50 – Podmienečný odklad výkonu trestu a skúšobná doba

(1)

Skúšobná doba pri podmienke je jeden až päť rokov. (2) Súd vám môže prikázať zaplatiť škodu, dlh alebo výživné. (3) Už uplynutý čas sa môže započítať do novej lehoty. (4) Ak žijete slušne a platíte škody, podmienka končí úspešne. Inak pôjdete do väzenia. Výnimočne môže súd podmienku ponechať, ale predĺžiť ju alebo pridať dohľad. (5) Ak súd do roka nerozhodne o vašom pochybení, podmienka končí úspešne. (6) Pri trestnom stíhaní za iný čin je lehota dva roky. (7) Úspešná podmienka znamená čistý register. (8) Pri väzení súd určí jeho spôsob.

(1)

Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

(2)

V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.

(3)

Skúšobná doba, ktorá už uplynula, sa započítava do skúšobnej doby nanovo určenej pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu alebo spoločného trestu.

(4)

Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4 , ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a)

ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b)

primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

(5)

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

(6)

Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.

(7)

Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

(8)

Ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

§ 51 – Podmienečný odklad trestu s probačným dohľadom

(1)

Súd môže odložiť trest do štyroch rokov pod dohľadom. (2) Lehota je jeden až päť rokov. (3) Môžu vám zakázať alkohol, hazard alebo kontakt s určitými ľuďmi. (4) Môžu vám prikázať zaplatiť škodu, nájsť si prácu alebo sa liečiť. (5) Musíte strpieť kontrolu úradníkom alebo náramkom. (6) Lehota platí len pre tento trest. (7) Už uplynutý čas sa môže započítať. (8) Súd vás poučí o ochrane obete v EÚ. (9) O niektorých programoch rozhodne súd po správe od úradníka.

(1)

Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 3 platí rovnako.

(2)

Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

(3)

Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze

a)

účasti na určených verejných podujatiach,

b)

požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

c)

stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,

d)

vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,

e)

účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,

f)

kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

(4)

Povinnosti spočívajú najmä v príkaze

a)

nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje,

b)

zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese,

c)

vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil,

d)

nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,

e)

zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,

f)

osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,

g)

v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,

h)

podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,

i)

podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie,

j)

podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,

k)

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,

l)

dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

(5)

Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená; nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

(6)

Skúšobná doba podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výkon ostatných trestov uložených popri probačnom dohľade.

(7)

Skúšobná doba, ktorá už uplynula, sa započítava do skúšobnej doby, ktorá bola určená pri uložení nového probačného dohľadu uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu alebo spoločného trestu.

(8)

Súd pri uložení obmedzenia podľa odseku 3 písm. f) a povinnosti podľa odseku 4 písm. a) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

(9)

Povinnosť podľa odseku 4 písm. h) možno uložiť po predchádzajúcom vyžiadaní správy od probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť uloženia tejto povinnosti nevyplýva z odborného vyjadrenia alebo zo znaleckého posudku.

§ 52 – Osvedčenie odsúdeného a probačný dohľad

(1)

Ak počas dohľadu dodržiavate pravidlá, súd potvrdí, že ste sa osvedčili. Inak pôjdete do väzenia. Súd môže dohľad aj predĺžiť alebo sprísniť pravidlá. (2) Ak súd nerozhodne do roka od konca lehoty, máte čistý štít. (3) Pri trestnom stíhaní za iný čin je lehota dva roky. (4) Po úspešnom ukončení sa na vás hľadí ako na neodsúdeného. (5) Pri väzení súd určí jeho spôsob.

(1)

Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a)

primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2 ,

b)

uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo

c)

nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

(2)

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

(3)

Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.

(4)

Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

(5)

Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

§ 53 – Trest domáceho väzenia

(1)

Domáce väzenie môžete dostať, ak za váš čin hrozí maximálne desať rokov a písomne sľúbite, že budete doma.

(2)

Tento trest trvá jeden až päť rokov.

(3)

Musíte byť doma v určenom čase a podrobiť sa kontrole monitorovacím náramkom.

(4)

Súd vám môže určiť aj ďalšie obmedzenia, aby ste žili čestne.

(5)

Domov môžete opustiť len s povolením úradníka vo vážnych prípadoch.

(6)

Ak pravidlá porušíte, za každý zostávajúci deň domáceho väzenia pôjdete na jeden deň do väzenia.

(1)

Súd môže uložiť trest domáceho väzenia páchateľovi trestného činu, ak

a)

ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov,

b)

vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia,

c)

páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,

d)

sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.

(2)

Súd môže uložiť trest domáceho väzenia na jeden rok až päť rokov, najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ak je týmto zákonom ustanovená.

(3)

Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

(4)

Súd môže uložiť páchateľovi počas výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

(5)

Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

(6)

Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

§ 54 – Ukladanie trestu povinnej práce súdom

Povinné práce môže súd nariadiť v rozsahu od 40 do 300 hodín pri menej závažných trestných činoch.

Trest povinnej práce môže súd uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

§ 55 – Výkon trestu povinnej práce

(1)

Povinné práce musíte odpracovať do jedného roka. Počas tejto doby vám súd môže určiť podmienky, napríklad nahradiť škodu.

(2)

Tento trest nedostanú dlhodobo chorí alebo invalidní ľudia.

(3)

Práce musíte vykonávať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na plat.

(4)

Ak prácu flákate alebo nežijete poriadne, za každé dve neodpracované hodiny pôjdete na jeden deň do väzenia.

(5)

Súd vám môže prácu odpustiť, ak sa vážne zraníte alebo ochoriete bez vlastného zavinenia.

(1)

Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený

a)

nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená,

b)

vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,

c)

zdržiaval sa v cudzine,

d)

bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.

(2)

Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.

(3)

Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

(4)

Ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

(5)

Súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných závažných dôvodov.

§ 56 – Ukladanie a výška peňažného trestu

(1)

Za úmyselný čin s cieľom získať peniaze môže súd uložiť pokutu od 160 eur do 3 miliónov eur.

(2)

Pokutu možno dostať aj za menej závažné činy namiesto väzenia.

(3)

Peňažný trest sa môže uložiť aj samostatne, ak iný trest nie je potrebný.

(4)

Súd môže povoliť splátky na maximálne jeden rok.

(5)

Ak ste už časť pokuty za ten istý skutok zaplatili, započíta sa vám to do nového trestu.

(6)

Pokuta sa neukladá, ak by páchateľ kvôli nej nemohol nahradiť škodu poškodenému.

(1)

Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2)

Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.

(3)

Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

(4)

Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.

(5)

Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo spoločný trest.

(6)

Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.

§ 57 – Ukladanie a výkon peňažného trestu

(1)

Pri peňažnom treste súd pozerá na majetok páchateľa. Ak ho nemôže zaplatiť, pokutu mu nedá.

(2)

Zaplatená pokuta ide štátu.

(3)

Pre prípad, že by ste sa plateniu schválne vyhýbali, súd určí náhradné väzenie až na päť rokov.

(4)

Náhradné väzenie sa nedáva pri doživotí alebo ak by porušilo zákonné limity.

(1)

Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.

(2)

Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

(3)

Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

(4)

Ak by náhradný trest presiahol hranicu uvedenú v odseku 3 alebo ak je peňažný trest ukladaný popri treste odňatia slobody na doživotie, súd náhradný trest neuloží.

§ 58 – Uloženie trestu prepadnutia majetku súdom

(1)

Súd vám môže zobrať majetok, ak vás odsúdi na doživotie alebo do väzenia za zločin, ktorým ste získali alebo chceli získať veľké bohatstvo, či spôsobili veľkú škodu.

(2)

Súd tak urobí len vtedy, ak je to spravodlivé vzhľadom na vašu situáciu a dopad na vašu rodinu. Majetok vám spravidla nezoberú, ak škodu úplne nahradíte alebo vrátite to, čo ste činom získali.

(1)

Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.

(2)

Súd môže trest prepadnutia majetku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, pomery páchateľa a mieru vplyvu tohto trestu na rodinu páchateľa a jeho blízke osoby považuje za primerané. Trest prepadnutia majetku súd neuloží najmä vtedy, ak páchateľ nahradí škodu v celom rozsahu alebo vydá v celom rozsahu trestným činom získaný prospech a úžitky z neho.

§ 59 – Trest prepadnutia majetku a jeho rozsah

(1)

Trest prepadnutia majetku sa týka peňazí z predaja majetku alebo majetku, ktorý zostal po konkurze.

(2)

Súd môže z trestu vyňať veci, ak by ich odobratie bolo voči páchateľovi príliš prísne.

(3)

Tieto vyňaté veci sa nesmú v konkurze predať.

(4)

Majetok, ktorý prepadne, získava štát.

(5)

Týmto trestom zaniká spoločné vlastníctvo manželov. Majetok druhého manžela štátu neprepadá.

(1)

Trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania,

a)

výťažok zo speňaženia majetku,

b)

majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát, okrem prípadu, že dôvodom vylúčenia tohto majetku zo súpisu majetku podstát bolo, že ide o majetok nepodliehajúci konkurzu,

c)

majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.

(2)

Súd vylúči z trestu prepadnutia majetku časť majetku alebo veci, ktorých prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.

(3)

Ak súd postupuje podľa odseku 2, vo výroku rozsudku uvedie, ktorá časť majetku alebo ktoré veci sú z trestu prepadnutia majetku vylúčené. Majetok a veci vylúčené z trestu prepadnutia majetku nemožno v konkurze zapísať do súpisu majetku a ani speňažiť podľa osobitného predpisu.

(4)

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(5)

Právoplatným rozhodnutím súdu o prepadnutí majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty nepatrí majetok druhého manžela po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo podľa predchádzajúcej vety. Vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému došlo skôr, vrátane úkonov, ktoré zmenili jeho rozsah, možno v konkurze odporovať.

§ 60 – Trest prepadnutia veci

(1)

Súd vám zoberie vec, ktorú ste použili na trestný čin alebo ste ju ním získali.

(2)

Ak vec už nemáte, súd môže nariadiť prepadnutie iného majetku v rovnakej hodnote.

(3)

Vecou sa rozumie aj niečo, čo ste zničili, schovali alebo predali, aby ste sa vyhli postihu.

(4)

Prepadnúť môže len vec, ktorá patrí páchateľovi.

(5)

Veci, ktoré prepadnú, získava štát.

(6)

Trest sa neuloží, ak by poškodený nemohol dostať odškodné alebo ak je hodnota veci k činu príliš vysoká.

(1)

Súd uloží trest prepadnutia veci,

a)

ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,

b)

ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, alebo

c)

ktorá je výnosom z trestnej činnosti.

(2)

Ak vec uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

(3)

Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená, urobená neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom vyňať ju z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo inak odstránená alebo ušetrené náklady.

(4)

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

(5)

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(6)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak

a)

poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené prepadnutím veci,

b)

hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo

c)

súd upustil od potrestania páchateľa.

§ 61 – Trest zákazu činnosti

(1)

Trest zákazu činnosti znamená, že nesmiete vykonávať konkrétnu prácu, funkciu alebo činnosť, na ktorú treba povolenie.

(2)

Súd ho môže uložiť na jeden až desať rokov, ak ste pri tej činnosti spáchali trestný čin.

(3)

Ak ste opakovane šoférovali pod vplyvom návykovej látky, dostanete zákaz v hornej polovici sadzby.

(4)

Pri vybraných trestných činoch na deťoch môže súd uložiť zákaz doživotne.

(5)

Za šoférovanie pod vplyvom návykovej látky po treťom raze súd uloží doživotný zákaz.

(6)

Pri daňových podvodoch a krátení daní súd uloží zákaz v hornej polovici sadzby.

(7)

Vymazanie trestu z registra nemá vplyv na prísnejšie zákazy činnosti.

(8)

Do času zákazu sa nepočíta pobyt vo väzení, ale počíta sa čas, kedy ste už mali činnosť zakázanú úradom.

(9)

Už odpykaný zákaz sa započítava do nového trestu za ten istý skutok.

(10)

Zákaz pôsobiť vo vedení firmy platí podľa obchodných pravidiel ako vylúčenie.

(1)

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

(2)

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

(3)

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 , ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5 , ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

(4)

Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , trestný čin znásilnenia podľa § 199 , trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 , trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 , trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 , trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 a trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 , ak bol taký trestný čin spáchaný na dieťati.

(5)

Súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin

a)

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 , ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený.

(6)

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4 , trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4 , trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3 , trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a ods. 2 alebo ods. 3 , uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

(7)

Na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.

(8)

Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a doba výkonu väzby; započítava sa však doba, počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku podľa osobitných predpisov odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, a doba, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať.

(9)

Trest zákazu činnosti, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového trestu zákazu činnosti, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo spoločný trest.

(10)

Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu je po dobu výkonu trestu rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

§ 62 – Trest zákazu pobytu

(1)

Pri zákaze pobytu sa nesmiete zdržiavať na určenom mieste. Na nevyhnutnú návštevu potrebujete povolenie.

(2)

Súd ho môže uložiť na jeden až päť rokov. Nesmie sa však týkať miesta vášho trvalého bydliska.

(3)

Súd vám môže určiť povinnosti, ktoré vám pomôžu žiť riadne.

(4)

Musíte sa podrobiť kontrole technickými prostriedkami, ak je nariadená.

(5)

Čas strávený vo väzení sa do trvania tohto trestu nepočíta.

(6)

Zákaz pobytu sa nedáva, ak by vám bránil vykonávať nariadené povinné práce.

(1)

Trest zákazu pobytu spočíva v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určenom mieste alebo v určenom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci sa vyžaduje povolenie.

(2)

Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku. Trest zákazu pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý pobyt.

(3)

Súd môže uložiť páchateľovi po dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ak mu tento trest neukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody.

(4)

Odsúdený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

(5)

Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody.

(6)

Trest zákazu pobytu sa nemôže uložiť popri treste povinnej práce, ak sa práce majú vykonať v mieste, na ktorom je odsúdenému pobyt zakázaný.

§ 62a – Trest zákazu účasti na verejných podujatiach

(1)

Tento trest zakazuje chodiť na športové, kultúrne alebo iné verejné podujatia.

(2)

Zákaz môže trvať až desať rokov, ak ste trestný čin spáchali práve na takomto podujatí.

(3)

Ak stačí tento trest, súd ho môže uložiť aj bez iných trestov.

(4)

Súd vám môže prikázať hlásiť sa na polícii alebo nahradiť spôsobenú škodu.

(5)

Dodržiavanie zákazu sa môže kontrolovať monitorovacím náramkom.

(6)

Čas strávený vo väzení sa do trvania zákazu nepočíta.

(1)

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účasť na športových, kultúrnych alebo iných verejných podujatiach v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu.

(2)

Súd môže uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu, ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku.

(3)

Ako samostatný trest môže byť trest zákazu účasti na verejných podujatiach uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné.

(4)

Na dobu výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach alebo na jej časť súd môže odsúdenému uložiť obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , najmä aby sa dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru a spravidla mu súd tiež uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo jej časť, ktorú súd zároveň určí.

(5)

Odsúdený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

(6)

Do doby výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nezapočítava; započítava sa však doba, počas ktorej bola v tej istej veci páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku zakázaná účasť na verejných podujatiach, ktoré sú predmetom zákazu.

§ 63 – Trest straty čestných titulov a vyznamenaní

(1)

Pri tomto treste prichádzate o všetky štátne vyznamenania a čestné tituly.

(2)

Súd ho môže uložiť pri veľmi vážnom zločine s trestom väzenia nad päť rokov.

(3)

Súd môže tento trest udeliť aj pri kratšom väzení, ak je to potrebné na ochranu vážnosti týchto titulov.

(1)

Trest straty čestných titulov a vyznamenaní spočíva v tom, že odsúdený stráca vyznamenania a iné čestné tituly udelené podľa osobitných predpisov.

(2)

Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa za obzvlášť závažný zločin na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov.

(3)

Súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak to vzhľadom na povahu spáchaného obzvlášť závažného zločinu vyžaduje ochrana vážnosti čestného titulu a vyznamenania, ktoré boli páchateľovi pred odsúdením udelené.

§ 64 – Trest straty vojenskej a inej hodnosti

(1)

Pri tomto treste prídete o svoju hodnosť a stanete sa znova vojakom.

(2)

Súd ho uloží, ak ste odsúdený za úmyselný čin na viac ako dva roky nepodmienečne.

(3)

Prísť o hodnosť môžete aj pri kratšom treste, ak je to dôležité pre disciplínu v armáde alebo zbore.

(1)

Trest straty vojenskej a inej hodnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť v ozbrojených silách na hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka v služobnom pomere, odníma sa mu hodnosť v tomto zbore.

(2)

Trest straty vojenskej a inej hodnosti uloží súd páchateľovi, ktorý je nositeľom takejto hodnosti, ak ho odsudzuje za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody najmenej na dva roky bez podmienečného odkladu jeho výkonu.

(3)

Súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak odsudzuje páchateľa, ktorý je príslušníkom ozbrojených síl alebo príslušníkom v služobnom pomere, a ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje disciplína a poriadok v ozbrojených silách alebo v službe.

§ 65 – Trest vyhostenia

(1)

Súd môže vyhostiť cudzinca, ak je to potrebné pre bezpečnosť ľudí alebo majetku.

(2)

Vyhostiť nemožno niekoho s neznámym občianstvom, občanov EÚ s trvalým pobytom či osoby ohrozené v cieľovom štáte mučením alebo smrťou.

(3)

Rodinným príslušníkom sa rozumie osoba podľa predpisov o pobyte cudzincov.

(4)

Vyhostenie môže trvať jeden až pätnásť rokov.

(1)

Ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem, súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

(2)

Trest vyhostenia nemožno uložiť páchateľovi,

a)

u ktorého sa nepodarilo zistiť jeho štátnu príslušnosť alebo štát, z ktorého na územie Slovenskej republiky pricestoval,

b)

ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,

c)

ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore s nepretržitým pobytom na území Slovenskej republiky viac ako desať rokov; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu,

d)

ktorý je dieťaťom a je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore , ak vyhostenie nie je v najlepšom záujme dieťaťa,

e)

ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho osobná sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo pre toho, kto bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku alebo

f)

ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.

(3)

Rodinným príslušníkom podľa odseku 2 písm. b) je rodinný príslušník podľa predpisov o pobyte cudzincov.

(4)

Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov.

§ 65a – Premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

(1)

Súd vám môže zvyšok väzenia zmeniť na domáce väzenie, ak sa dobre správate a odsedeli ste si aspoň tretinu (alebo dve tretiny, ak ste tam už boli). Zvyšok trestu nesmie presiahnuť päť rokov.

(2)

Každý deň, ktorý vám zostáva vo väzení, sa mení na jeden deň domáceho väzenia.

(1)

Súd môže odsúdenému premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. c) a d) a súčasne

a)

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,

b)

odsúdený vykonal jednu tretinu uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody alebo dve tretiny uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody, ak ide o odsúdeného, ktorý bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,

c)

zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov,

d)

nejde o výkon trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, o výkon zvyšku trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a

e)

odsúdenému nebol premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody.

(2)

Súd premení zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia tak, že nevykonaný deň zvyšku trestu odňatia slobody sa rovná jednému dňu trestu domáceho väzenia.

§ 66 – Podmienečné prepustenie odsúdeného na slobodu

(1)

Súd vás môže podmienečne prepustiť, ak sa vo väzení správate dobre a plánujete žiť čestne. Musíte si však odpykať:

a)

polovicu trestu za menej závažný trestný čin,

b)

dve tretiny trestu za vážny zločin,

c)

polovicu trestu za vážny zločin, ak ste predtým neboli vo väzení; vtedy dostanete aj monitorovací náramok.

(2)

Súd berie do úvahy aj to, čo ste spáchali a v akom type väznice ste boli.

(3)

Ak máte viac trestov, sčítavajú sa ich povinné časti potrebné na prepustenie.

(4)

Monitorovací náramok musíte nosiť aspoň dovtedy, kým by uplynuli dve tretiny vášho trestu.

(1)

Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a)

ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b)

ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c)

ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

(2)

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

(3)

Ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 .

(4)

Ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

§ 67 – Podmienečné prepustenie z výkonu trestu

(1)

Odsúdený za obzvlášť závažný zločin môže požiadať o prepustenie po odpykaní troch štvrtín trestu.

(2)

Pri doživotí je to možné najskôr po 25 rokoch, ak nehrozí, že by dotyčný čin zopakoval.

(1)

Osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

(2)

Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu.

§ 68 – Podmienečné prepustenie, skúšobná doba a dohľad

(1)

Skúšobná doba pri prepustení trvá jeden až sedem rokov, pri doživotí desať rokov. Súd môže určiť dohľad a kontrolu náramkom. Čas vo väzení sa do skúšobnej doby nepočíta.

(2)

Ak žijete poriadne, súd potvrdí, že ste sa osvedčili. Ak nie, musíte sa vrátiť do väzenia.

(3)

Ak ste sa osvedčili, trest sa považuje za ukončený dňom vášho prepustenia.

(4)

Trest sa považuje za splnený aj vtedy, ak súd do jedného roka od konca skúšobnej doby nerozhodne o návrate do väzenia.

(5)

Z toho istého trestu vás nemôžu podmienečne prepustiť dvakrát.

(1)

Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

(2)

Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

(3)

Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený.

(4)

Rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu, ak súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodol, že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.

(5)

Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.

§ 68a – Podmienečné upustenie od zvyšku domáceho väzenia

(1)

Po odpykaní polovice domáceho väzenia môže súd zvyšok odpustiť, ak ste ukázali, že už trest nepotrebujete.

(2)

Skúšobná doba môže trvať až tri roky, no musí byť aspoň taká dlhá ako zvyšok trestu.

(3)

Súd vám môže určiť pravidlá správania a zvyčajne nariadi aj dohľad probačného úradníka.

(1)

Po výkone polovice trestu domáceho väzenia môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

(2)

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia súd určí skúšobnú dobu až na tri roky, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia.

(3)

Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, môže súd uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. Ak nejde o povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, nariadi probačný dohľad.

§ 68b – Osvedčenie odsúdeného po domácom väzení

(1)

Ak odsúdený počas skúšobnej doby žil riadne a dodržiaval pravidlá, súd potvrdí, že sa osvedčil. V opačnom prípade mu zvyšok domáceho väzenia zmení na pobyt vo väzení, pričom jeden deň doma sa počíta ako jeden deň v cele.

(2)

Ak sa odsúdený osvedčil, trest sa považuje za ukončený dňom, kedy rozhodnutie o odpustení zvyšku trestu nadobudlo platnosť.

(3)

Trest sa považuje za splnený aj vtedy, ak súd do jedného roka od konca skúšobnej doby nerozhodne o väzení bez viny odsúdeného. Ak prebieha iné trestné stíhanie, táto lehota je dva roky.

(1)

Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu domáceho väzenia, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

(2)

Ak súd vyslovil, že sa odsúdený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od vykonania zvyšku trestu domáceho väzenia nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Rovnako sa má za to, že trest domáceho väzenia bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, nerozhodol o premene trestu podľa odseku 1 do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby, alebo ak sa proti odsúdenému vedie trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby.

§ 69 – Podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti

(1)

Po odpykaní polovice zákazu činnosti môže súd zvyšok odpustiť, ak ste ukázali, že už trest nepotrebujete.

(2)

Skúšobná doba môže trvať až päť rokov, no musí byť aspoň taká dlhá ako zvyšok zákazu.

(3)

Súd vám môže určiť pravidlá správania alebo nariadiť, aby ste nahradili škodu.

(4)

Zákaz šoférovania sa nedá odpustiť, ak ste v posledných desiatich rokoch už podobný trest za drogy alebo alkohol mali.

(5)

Odpustenie nie je možné ani pri doživotných alebo iných veľmi prísnych zákazoch podľa zákona.

(1)

Po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

(2)

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.

(3)

Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, môže súd uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu tiež uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo jej časť, ktorú zároveň určí.

(4)

Súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa odseku 1, ak ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý bol uložený odsúdenému,

a)

ktorému už bol takýto trest zákazu činnosti uložený v predchádzajúcich desiatich rokoch za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo za iný trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, alebo

b)

ktorý už bol v predchádzajúcich desiatich rokoch za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, ako je uvedený v písmene a), postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlo.

(5)

Súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa odseku 1, ak bol trest zákazu činnosti uložený podľa § 61 ods. 3 až 5 .

§ 70 – Osvedčenie po podmienečnom upustení od trestu

(1)

Ak ste počas skúšobnej doby po odpustení zákazu činnosti žili poriadne, súd potvrdí, že ste sa osvedčili. Ak nie, zvyšok zákazu si musíte odpykať.

(2)

Ak súd potvrdí, že ste sa osvedčili, trest sa považuje za ukončený dňom, kedy bolo rozhodnuté o vašom podmienečnom prepustení.

(3)

Trest sa považuje za ukončený aj vtedy, ak súd do roka po skončení skúšobnej doby nerozhodne inak bez vašej viny.

(1)

Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu činnosti, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

(2)

Ak súd vyslovil, že sa odsúdený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od vykonania zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Rovnako sa má za to, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.

§ 71 – Podmienečné upustenie od zákazu pobytu

(1)

Po polovici trestu zákazu pobytu vás súd môže prepustiť, ak žijete riadne.

(2)

Súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, ktorá začína po potvrdení rozhodnutia.

(3)

Súd vám môže uložiť podmienky, napríklad aby ste podľa svojich možností nahradili škodu.

(1)

Po výkone polovice trestu zákazu pobytu môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

(2)

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.

(3)

Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, môže súd uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu tiež uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo jej časť, ktorú zároveň určí.

§ 72 – Osvedčenie pri podmienečnom upustení od trestu

(1)

Ak ste boli podmienečne prepustení zo zákazu pobytu a žili ste riadne, súd vás oslobodí. Inak si zvyšok trestu odpykáte.

(2)

Ak súd povie, že ste sa osvedčili, trest sa považuje za ukončený dňom tohto rozhodnutia.

(3)

Trest sa považuje za ukončený aj vtedy, ak súd do roka od konca skúšobnej doby nerozhodne o jeho pokračovaní.

(1)

Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu pobytu, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

(2)

Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od vykonania zvyšku trestu zákazu pobytu nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Rovnako sa má za to, že trest zákazu pobytu bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.

§ 72a – Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach

(1)

Po odpykaní polovice zákazu vstupu na akcie môže súd zvyšok odpustiť, ak páchateľ žije slušne.

(2)

Súd určí novú skúšobnú dobu až na 5 rokov.

(3)

Páchateľovi môže súd počas tohto času uložiť ďalšie povinnosti, aby viedol poriadny život.

(1)

Po výkone polovice trestu zákazu účasti na verejných podujatiach môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

(2)

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.

(3)

Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, môže súd uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

§ 72b – Osvedčenie pri podmienečnom upustení od trestu

(1)

Ak pri odpustení zvyšku zákazu vstupu na podujatia žijete poriadne, súd potvrdí, že ste sa osvedčili. Inak zvyšok trestu vykonáte.

(2)

Ak ste sa osvedčili, trest sa považuje za ukončený dňom, kedy rozhodnutie o odpustení nadobudlo platnosť.

(3)

Trest je splnený aj vtedy, ak súd do jedného roka od skúšobnej doby nerozhodne, že zvyšok trestu musíte vykonať.

(1)

Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

(2)

Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Rovnako sa má za to, že trest zákazu účasti na verejných podujatiach bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.

§ 73 – Uloženie a podmienky ochranného liečenia

(1)

Súd nariadi ochranné liečenie, ak páchateľ nie je pre duševnú poruchu zodpovedný a je na slobode nebezpečný.

(2)

Liečenie môže nariadiť aj pri zmenšenej príčetnosti, duševnej poruche alebo pri závislosti od drog, alkoholu či hazardu.

(3)

Ak liečba závislosti nemá zmysel vzhľadom na osobu páchateľa, súd ju neuloží.

(4)

Liečenie možno uložiť spolu s trestom alebo aj vtedy, ak sa od potrestania upustí.

(5)

Liečenie sa môže uložiť aj väzňovi s trvalou duševnou poruchou, ktorý je nebezpečný.

(6)

Liečenie dostane aj ten, koho prepúšťajú z detencie a stále trpí duševnou poruchou.

(1)

Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2)

Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin

a)

v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,

b)

v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo

c)

v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

(3)

Ochranné liečenie podľa odseku 2 písm. c) súd neuloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu nemožno očakávať dosiahnutie jeho účelu.

(4)

Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste, pri upustení od potrestania alebo pri podmienečnom upustení od potrestania.

(5)

Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný, súd môže rozhodnúť o uložení ochranného liečenia.

(6)

Súd uloží ochranné liečenie aj páchateľovi, u ktorého rozhodne o prepustení z výkonu detencie a ktorý trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná.

§ 74 – Formy ochranného liečenia a ich zmena

(1)

Liečenie môže byť buď dochádzaním k lekárovi, alebo pobytom v nemocnici, ak je páchateľ na slobode nebezpečný.

(2)

Súd môže formu liečenia zmeniť, ak tá pôvodná nefunguje alebo už nie je potrebná.

(3)

Ak máte aj trest väzenia, liečba začína tam. Po prepustení môže pokračovať vonku alebo v nemocnici.

(4)

Liečenie trvá tak dlho, kým je to potrebné. O zmenách a ukončení rozhoduje súd.

(5)

Liečba závislostí má svoje limity: ambulantne najviac rok, v nemocnici tri mesiace a potom rok dochádzania.

(6)

Ak dôvody na liečenie pominú ešte pred jeho začiatkom, súd ho zruší.

(1)

Ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

(2)

Súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.

(3)

Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, vykonáva sa počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní ambulantnou formou alebo ústavnou formou.

(4)

Ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

(5)

Ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm. c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov. Ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.

(6)

Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak pred jeho začatím zaniknú okolnosti, pre ktoré bolo uložené.

§ 75 – Ochranná výchova

Pravidlá pre výchovu mladých sú v zákonoch o trestaní mladistvých.

Podmienky ukladania a výkonu ochrannej výchovy sú upravené v osobitných ustanoveniach o stíhaní mladistvých.

§ 76 – Uloženie a podmienky ochranného dohľadu

(1)

Ochranný dohľad dostane páchateľ, ktorý bol už dvakrát odsúdený, alebo ak je riziko, že po väzení nebude žiť riadne.

(2)

Súd ho môže nariadiť aj pred koncom trestu na návrh prokurátora alebo riaditeľa väznice.

(3)

Tento dohľad sa nedáva mladistvým ani ľuďom odsúdeným na doživotie.

(1)

Ochranný dohľad môže súd uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát odsúdený za takýto trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo páchateľovi zločinu, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.

(2)

Súd môže na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu uložiť odsúdenému pred skončením výkonu trestu odňatia slobody ochranný dohľad aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak vzhľadom na správanie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nemožno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.

(3)

Ochranný dohľad nemožno uložiť mladistvému a odsúdenému, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie.

§ 76a – Ukladanie a zmena ochranného dohľadu súdom

(1)

Súd nariadi ochranný dohľad ľuďom, ktorí nie sú trestne zodpovední a majú nariadenú ambulantnú liečbu.

(2)

Ukladá sa aj pri zmene liečenia z nemocničného na ambulantné.

(3)

Dohľad môže súd nariadiť aj vtedy, ak páchateľ nedodržiava pokyny lekára pri domácej liečbe.

(1)

Ochranný dohľad súd uloží páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a ukladá mu ochranné liečenie ambulantnou formou.

(2)

Ochranný dohľad súd uloží aj vtedy, ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Ochranný dohľad môže súd uložiť aj pri zmene ústavnej formy iného druhu ochranného liečenia na ambulantnú formu, ak to považuje vzhľadom na osobu páchateľa a dosiahnutie účelu ochranného liečenia za potrebné.

(3)

Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi, ktorý nedodržiava liečebný režim ambulantného ochranného liečenia.

§ 77 – Povinnosti odsúdeného pri ochrannom dohľade

(1)

Odsúdený sa musí do dvoch pracovných dní od prepustenia hlásiť úradníkovi, preukázať príjem a hlásiť odchod z domu.

(2)

V špeciálnych prípadoch sa treba hlásiť do piatich dní a dodržiavať liečebný režim.

(3)

Ak páchateľ nedodržiava liečbu alebo povinnosti, súd mu môže sprísniť podmienky alebo nariadiť pobyt v nemocnici.

(4)

Súd môže odsúdenému určiť aj ďalšie konkrétne obmedzenia.

(5)

Dodržiavanie pravidiel sa môže kontrolovať monitorovacím náramkom.

(1)

Odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad podľa § 76 , je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu

a)

oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

b)

osobne sa hlásiť v určených lehotách a

c)

vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

(2)

Odsúdený alebo páchateľ, ktorému súd uložil ochranný dohľad podľa § 76a , je povinný sa do piatich pracovných dní od uloženia ochranného dohľadu dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu je povinný

a)

hlásiť sa osobne v určených lehotách,

b)

oznamovať vopred vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný, a

c)

podrobiť sa kontrole dodržiavania liečebného režimu.

(3)

Ak páchateľ nedodržiava liečebný režim, zdravotnícke zariadenie, v ktorom vykonáva ochranné liečenie, oznámi túto skutočnosť probačnému a mediačnému úradníkovi, ktorý bezodkladne podá návrh na súd na zmenu ambulantného ochranného liečenia na ústavné alebo návrh na uloženie obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3 a 4. Rovnako postupuje probačný a mediačný úradník aj vtedy, ak páchateľ neplní alebo nedodržiava povinnosti vyplývajúce z ochranného dohľadu alebo uložené v rámci ochranného dohľadu. Ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, návrh na súd na zmenu ambulantného ochranného liečenia na ústavné môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré môže navrhnúť aj vydanie predbežného príkazu na umiestnenie páchateľa v zdravotníckom zariadení poskytujúcom ústavnú starostlivosť.

(4)

Odsúdenému alebo páchateľovi, ktorému sa uložil ochranný dohľad, môže súd uložiť aj obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 .

(5)

Odsúdený alebo páchateľ, ktorému súd uložil obmedzenia alebo povinnosti podľa odseku 4, je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

§ 78 – Dĺžka a opakovanie ochranného dohľadu

(1)

Ochranný dohľad trvá jeden až tri roky.

(2)

Ak sa ukladá opakovane, spolu s predchádzajúcim zvyškom nesmie presiahnuť päť rokov.

(3)

V špeciálnych prípadoch trvá dohľad tak dlho, ako je potrebné, a o jeho ukončení rozhoduje súd.

(1)

Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

(2)

Ak sa ochranný dohľad ukladá opätovne, a to skôr, než bol vykonaný ochranný dohľad predtým uložený, nesmie čas, na ktorý sa opätovne ukladá, spolu s doteraz nevykonaným zvyškom ochranného dohľadu predtým uloženého prevyšovať päť rokov.

(3)

Ak súd ukladá ochranný dohľad podľa § 76a , odseky 1 a 2 sa nepoužijú. Ochranný dohľad podľa § 76a trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o prepustení z ochranného dohľadu rozhoduje súd.

§ 79 – Ochranný dohľad zaniká

Trest končí buď:

a)

uplynutím určeného času, alebo

b)

dňom, kedy začne platiť rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený človek osvedčil.

a)

uplynutím času, na ktorý bol uložený, alebo

b)

dňom, ktorým nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil.

§ 80 – Upustenie od výkonu ochranného dohľadu

Súd môže ukončiť ochranný dohľad skôr, ak ho už nepovažuje za potrebný.

Súd môže upustiť od výkonu zvyšku ochranného dohľadu, ak nepovažuje jeho ďalší výkon za potrebný.

§ 81 – Umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu

(1)

Nebezpečného väzňa s duševnou poruchou súd presunie do špeciálneho ústavu. (2) Tam môže skončiť aj nebezpečný páchateľ po skončení väzenia, ak odmieta liečbu. (3) To isté platí pre pacientov, ktorí v nemocnici ohrozujú iných. (4) Do ústavu môžu ísť aj sexuálni útočníci, ak hrozí, že čin zopakujú.

(1)

Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel a odsúdený je z dôvodu tejto duševnej poruchy nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb, súd rozhodne o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave.

(2)

Súd môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj takého páchateľa úmyselného trestného činu, ktorého pobyt na slobode je z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb a ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie neplní svoj účel; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.

(3)

Súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, vykonáva ochranné liečenie v zdravotníckom zariadení a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.

(4)

Súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak ide o páchateľa trestného činu spáchaného zo sexuálneho motívu, ktorý vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ochranné liečenie nedosiahlo svoj účel a v budúcnosti hrozí opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu; súd rozhodne na návrh zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti.

§ 82 – Účel a trvanie detencie páchateľa

(1)

Cieľom detencie je liečba a izolácia páchateľa, aby sa zabránilo ďalším činom.

(2)

Pobyt trvá dovtedy, kým je páchateľ nebezpečný a nestačia miernejšie opatrenia.

(3)

Súd raz ročne preverí stav páchateľa a rozhodne, či v ústave ostane, alebo ho prepustí.

(1)

Účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom ústave je osobitným liečebným režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných.

(2)

Pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.

(3)

Najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného ústavu, ak dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu alebo o uložení ochranného liečenia.

§ 83 – Zhabanie veci

(1)

Súd vec zhabe, ak pochádza z trestnej činnosti, slúžila na jej spáchanie alebo ak by mohla financovať terorizmus. (2) Zhabaná vec prepadá štátu. (3) Vec sa nezhabe, ak by to znemožnilo odškodnenie obete alebo ak by to bolo nespravodlivé. (4) Ak sa pôvodná vec nedá nájsť, súd zhabe inú vec v rovnakej hodnote.

(1)

Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1 , súd uloží zhabanie veci, ak

a)

patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť,

b)

patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru,

c)

nepatrí páchateľovi a je výnosom z trestnej činnosti,

d)

nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu,

e)

ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely,

f)

okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo

g)

to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.

(2)

Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak

a)

poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené zhabaním veci, alebo

b)

hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu.

(4)

Ak vec uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

§ 83a – Zhabanie časti majetku

(1)

Súd vám môže vziať časť majetku, ak ste spáchali vážny úmyselný trestný čin a váš majetok je v porovnaní s legálnymi príjmami za posledných 5 rokov podozrivo vysoký. (2) Platí to aj vtedy, ak ste majetok darovali alebo lacno predali rodine či svojim firmám, aby ste sa vyhli trestu. (3) Súd presne určí, o ktoré veci ide. Majetok ľudí, ktorí ho získali poctivo, sa neberie. (4) Ak sa vec nenájde alebo ju zničíte, musíte zaplatiť jej hodnotu v peniazoch. (5) Berú sa aj zisky z týchto vecí, ale nesmú sa vziať veci, ktoré nevyhnutne potrebujete na život a starostlivosť o rodinu. (6) Tento majetok prepadá štátu.

(1)

Súd môže uložiť zhabanie časti majetku páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky alebo za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 , neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a , neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b , výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d , machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 , prijímania úplatku podľa § 328 až 330 , podplácania podľa § 332 až 334 , nepriamej korupcie podľa § 336 alebo rozširovania detskej pornografie podľa § 369 , ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať pre seba alebo pre iného majetkový prospech a súd má za to, že určitá časť jeho majetku je výnosom z trestnej činnosti na základe preukázania, že hodnota majetku, ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred páchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho páchania alebo po jeho spáchaní je v hrubom nepomere k príjmom páchateľa nadobudnutým v súlade so zákonom alebo na základe iných skutočností odôvodňujúcich takýto záver.

(2)

Zhabanie časti majetku môže súd uložiť aj vtedy, ak by tento majetok mohol byť zhabaný podľa odseku 1 a ak páchateľ tento majetok

a)

previedol alebo nechal previesť na inú osobu bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok a táto osoba vedela alebo mohla a mala vedieť, že na ňu takýto majetok previedol, aby sa vyhol peňažnému trestu podľa § 56 , trestu prepadnutia majetku podľa § 58 , trestu prepadnutia veci podľa § 60 alebo uloženiu zhabania veci podľa § 83 , alebo že tento majetok bol získaný v rozpore so zákonom,

b)

previedol alebo nechal previesť na blízku osobu,

c)

previedol alebo nechal previesť na právnickú osobu, v ktorej má sám alebo v spojení s blízkymi osobami väčšinovú majetkovú účasť, väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo rozhodujúci vplyv na riadení, a takýto majetok páchateľ bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok užíva, alebo

d)

nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tento majetok sa nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou a patrí manželovi páchateľa.

(3)

Súd je povinný pri uložení zhabania časti majetku určiť veci, ktoré podliehajú zhabaniu. Ak bol preukázaný hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a príjmami páchateľa nadobudnutými v súlade so zákonom v sledovanom období, môže súd určiť akékoľvek veci patriace páchateľovi v hodnote až do výšky preukázaného hrubého nepomeru. Zhabaniu nepodlieha majetok tretích osôb, ktoré tento majetok nadobudli v dobrej viere.

(4)

Ak súdu nie je známe, kde sa veci, ktoré sú predmetom zhabania časti majetku, nachádzajú, ich zhabanie nie je vhodné s ohľadom na práva tretích osôb alebo ak ten, komu mohla byť vec zhabaná, ju pred vydaním rozhodnutia o zhabaní časti majetku zničí, poškodí, scudzí alebo jej zhabanie inak zmarí, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty alebo peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

(5)

Zhabanie časti majetku postihuje aj plody a úžitky veci, ktoré prináležia osobe, ktorej bola takáto vec zhabaná. Zhabanie časti majetku sa nevzťahuje na veci, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb osoby, ktorej sa má zhabať časť majetku, alebo osôb, o ktorých výživu a výchovu je táto osoba povinná sa starať.

(6)

Vlastníkom zhabanej časti majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 84 – Zmena zákona

Čin už nie je trestný, ak nový zákon povie, že už nejde o zločin.

Trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.

§ 85 – Trestnosť vybraných trestných činov proti štátu

Pri vybraných trestných činoch (napríklad šírenie nákazy, pranie peňazí či terorizmus) vás nepotrestajú, ak škode sami dobrovoľne zabránite alebo ju napravíte. Prípadne musíte čin včas nahlásiť polícii alebo prokurátorovi, kým sa ešte dá škode predísť.

Trestnosť trestných činov šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby podľa § 163 , ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 168 , brania rukojemníka podľa § 185 , legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233, § 234 , porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 , porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 , porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 255, § 256, § 257 , ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 258 , skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 260 , poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 263 , ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 , všeobecného ohrozenia podľa § 284 , poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 , ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300, § 301 , vlastizrady podľa § 311 , úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312 , teroru podľa § 313, § 314 , záškodníctva podľa § 315, § 316 , sabotáže podľa § 317 , vyzvedačstva podľa § 318 , ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319, § 320 , ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 , vzbury väzňov podľa § 358 , šírenia poplašnej správy podľa § 361, § 362 , genocídia podľa § 418 , teroristického útoku podľa § 419 , niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b , financovania terorizmu podľa § 419c , cestovania na účel terorizmu podľa § 419d , neľudskosti podľa § 425 a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja podľa § 426 zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo

b)

urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť; oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

§ 86 – Zánik trestnosti vybraných trestných činov

(1)

Trest za určité činy zaniká, ak chybu napravíte. Pri neplatení výživného alebo mzdy musíte dlh doplatiť. Pri daniach treba dlžnú sumu uhradiť najneskôr po vyšetrovaní. Ak ide o úplatky alebo zločinecké skupiny, musíte o tom dobrovoľne a včas povedať polícii. (2) Pri daniach to však neplatí, ak ste podobný čin spáchali v posledných dvoch rokoch.

(1)

Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin

a)

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu,

b)

nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu,

c)

zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 , ak páchateľ svojím konaním umožnil podnikateľovi alebo inej právnickej osobe splniť podmienky pre neuloženie alebo zníženie pokuty podľa zákona upravujúceho ochranu hospodárskej súťaže,

d)

skrátenia dane a poistného podľa § 276 , neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 , ak páchateľ nespáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami,

e)

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 alebo založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 , ak páchateľ urobil dobrovoľne oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru o zločineckej skupine alebo teroristickej skupine a jej činnosti v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré hrozilo z jej ďalšej činnosti, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže,

f)

podplácania podľa § 332 alebo § 333 , nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 a prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336d , ak páchateľ úplatok alebo nenáležitú výhodu poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný, a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Trestnosť trestného činu podľa odseku 1 písm. d) nezaniká, ak ide o páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1.

§ 87 – Premlčacia doba trestnosti činu a jej plynutie

(1)

Čas na potrestanie za čin je obmedzený. Pri najvážnejších činoch je to 30 rokov, pri bežných menej, niekedy len 3 až 5 rokov. (2) Do tohto času sa neráta doba, keď ste sa skrývali v cudzine alebo sa v konaní nemohlo pokračovať. (3) Lehota začne plynúť odznova, ak vás obvinia alebo ak spáchate nový trestný čin. (4) Ak bol obeťou činu dieťa (napríklad pri zneužívaní), premlčanie začína plynúť až od jeho 18. narodenín. (5) Pri trestných činoch proti záujmom Európskej únie platia osobitné, spravidla dlhšie lehoty.

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je

a)

tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,

b)

pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov,

c)

desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,

d)

päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,

e)

tri roky pri ostatných prečinoch.

(2)

Do premlčacej doby sa nezapočítava

a)

doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,

b)

doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,

c)

skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,

d)

doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo

e)

doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

(3)

Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a)

vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo

b)

ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

(4)

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

(5)

Trestné stíhanie sa premlčí najskôr pätnásť rokov potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2 , trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , trestný čin znásilnenia podľa § 199 , trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 , trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 , trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 a trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 , dovŕšila osemnásty rok svojho veku.

(6)

Ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v prvej hlave , druhej hlave , tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je dvadsať rokov; ustanovenie odseku 1 písm. b) sa nepoužije. Ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v prvej hlave , druhej hlave , tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov; ustanovenie odseku 1 písm. d) sa nepoužije.

(7)

Ak ide o trestné činy podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ustanovenia odseku 1 písm. b) až e) sa nepoužijú a trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je

a)

dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,

b)

desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,

c)

päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,

d)

tri roky pri ostatných prečinoch.

(8)

Ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 276 ods. 4 , § 277 ods. 4 , § 277a ods. 3 , § 326 , § 330 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa odseku 3 pred nadobudnutím účinnosti takého zákona, účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky úkonov podľa odseku 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.

§ 88 – Nepremlčateľnosť vybraných trestných činov

Najzávažnejšie zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny sa nepremlčujú nikdy. Výnimkou sú menej závažné činy, ako je napríklad extrémizmus alebo hanobenie rasy, na ktoré sa časové obmedzenie vzťahuje.

Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d , trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 , trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 , trestného činu výroby extrémistického materiálu podľa § 422a , trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b , trestného činu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c , trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d , trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 .

§ 89 – Odpustenie alebo zmiernenie trestu

(1)

Trest si nemusíte odsedieť, ak vám ho prezident odpustí. Ostatné tresty, ktoré prezident nespomenul, však zostávajú v platnosti. (2) Ak prezident trest len zmierni, musíte vykonať tento miernejší trest.

(1)

Trest sa nevykoná, ak ho prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva odpúšťať tresty odsúdenému odpustil. To sa však nevzťahuje na iné tresty, ak boli páchateľovi uložené popri sebe a ostali rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nedotknuté.

(2)

Ak prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zmierňovať tresty odsúdenému trest zmiernil, vykoná sa takto zmiernený trest. To sa však nevzťahuje na iné tresty, ak boli páchateľovi uložené popri sebe a ostali rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nedotknuté.

§ 90 – Premlčanie výkonu trestu a jeho doby

(1)

Ak ubehne príliš dlhá doba od rozsudku, trest už nemôže byť vykonaný. Lehota je 5 až 20 rokov podľa prísnosti trestu. (2) Čas plyne od právoplatnosti rozsudku. (3) Do lehoty sa neráta čas, keď ste sa skrývali v cudzine alebo ste boli vo väzení. (4) Lehota začína plynúť odznova, ak súd urobí kroky k výkonu trestu alebo ak znova spáchate úmyselný trestný čin.

(1)

Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je

a)

dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie,

b)

pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,

c)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,

d)

päť rokov pri odsúdení na iný trest.

(2)

Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení, podmienečnom odsúdení s dohľadom, podmienečnom prepustení alebo podmienečnom prepustení s dohľadom právoplatnosťou rozhodnutia o tom, že sa trest vykoná.

(3)

Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestu, alebo bol na ňom vykonávaný trest odňatia slobody.

(4)

Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak

a)

súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide, alebo

b)

odsúdený bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

(5)

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

§ 91 – Nepremlčateľnosť výkonu trestu za vybrané trestné činy

Trest za najťažšie zločiny, ako sú vojnové zločiny alebo genocída, vám hrozí navždy. Premlčanie tu neplatí, okrem prípadov extrémizmu a podnecovania k nenávisti.

Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa nepremlčuje okrem trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d , trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 , trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 , trestného činu výroby extrémistického materiálu podľa § 422a , trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b , trestného činu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c , trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d , trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 .

§ 92 – Zahladenie odsúdenia a podmienky zahladenia

(1)

Súd vám môže vymazať záznam v registri trestov, ak po treste žijete riadny život 3 až 10 rokov podľa toho, aký prísny bol váš trest. (2) Menšie tresty sa vymažú hneď po ich splnení. (3) Ak sa správate vzorne, môžete požiadať o vymazanie aj skôr. (4) Lehota sa počíta podľa dĺžky skutočného pobytu vo väzení. (5) Záznam sa vymaže aj vtedy, ak o tom rozhodne prezident formou milosti alebo amnestie.

(1)

Súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej

a)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,

b)

päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,

c)

tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.

(2)

Ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) , k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

(3)

Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.

(4)

Doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.

(5)

Odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti alebo amnestie.

§ 93 – Zahladenie odsúdenia a jeho účinky

(1)

Keď sa vám trest vymaže (zahladí), hľadí sa na vás, akoby ste nikdy neboli odsúdený. (2) Ak ste dostali viac trestov naraz, k vymazaniu dôjde až po uplynutí lehoty pre ten najprísnejší z nich.

(1)

Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

(2)

Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie trestu odňatia slobody podľa § 92 ods. 1 , ak bol uložený.

§ 94 – Všeobecné ustanovenie

(1)

Mladistvou osobou je ten, kto má v čase činu od 14 do 18 rokov. (2) Ak zákon pri mladistvých neurčuje niečo špeciálne, platia pre nich bežné trestné pravidlá.

(1)

Osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, sa považuje za mladistvú.

(2)

Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na mladistvého ostatné ustanovenia tohto zákona.

§ 95 – Trestná zodpovednosť

(1)

Mladistvý do 15 rokov nie je trestne zodpovedný, ak nie je dosť rozumovo a povahovo vyspelý na to, aby chápal, že robí niečo zlé. (2) Menej závažné priestupky u mladistvých sa nepovažujú za trestný čin.

(1)

Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

(2)

Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

§ 96 – Premlčanie trestného stíhania

(1)

Mladistvého už nemožno potrestať, ak uplynie premlčacia lehota. Tá trvá 3 až 10 rokov podľa prísnosti činu. (2) Výnimkou sú činy, pri ktorých zákon premlčanie nepovoľuje.

(1)

Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je

a)

desať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody na doživotie,

b)

päť rokov, ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej desať rokov,

c)

tri roky pri ostatných trestných činoch.

(2)

Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť tých trestných činov, kde to ustanovuje tento zákon.

§ 97 – Účel sankcií a výchovných opatrení

(1)

Hlavným cieľom trestu pre mladistvého je vychovať ho k lepšiemu životu a pomôcť mu vrátiť sa k rodine. (2) Opatrenia majú chrániť vývoj mladého človeka a zabrániť mu v ďalšom páchaní činov. (3) Pri rozhodovaní sa vždy berie ohľad na vek, vyspelosť a rodinné zázemie mladistvého.

(1)

Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

(2)

Účelom ochranného opatrenia a výchovného opatrenia u mladistvého je kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti.

(3)

Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

§ 98 – Podmienky upustenia od potrestania mladistvého

Súd nemusí mladistvému uložiť trest, ak stačí samotné prerokovanie veci pred súdom. Môže tak urobiť aj vtedy, ak niekto dôveryhodný sľúbi, že na mladistvého dohliadne a pomôže mu s nápravou.

a)

vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo

b)

súd prijme záruku za nápravu mladistvého a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného činu a osobu mladistvého sa uloženie trestu nejaví nevyhnutné.

§ 99 – Ukladanie ochranných a výchovných opatrení mladistvým

Súd mladistvému neuloží trest, ak čin spáchal kvôli duševnej poruche a liečba pomôže viac. Trest nie je potrebný ani vtedy, ak už mladistvý plní iné výchovné opatrenia, ktoré na jeho nápravu stačia.

a)

mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou, a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zaistí nápravu mladistvého lepšie ako trest, alebo

b)

sa voči mladistvému vykonáva ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenia a na dosiahnutie účelu zákona nie je potrebné uloženie trestu.

§ 100 – Upustenie od potrestania mladistvého a právne následky

Ak mladý človek nedostane trest, v záznamoch sa na neho pozerá ako na netrestaného.

Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na mladistvého, ako keby nebol odsúdený.

§ 101 – Podmienečné upustenie od potrestania

(1)

Súd môže mladistvého podmienečne nepotrestať, ak chce počas skúšobnej doby sledovať jeho správanie. (2) Skúšobná doba trvá maximálne jeden rok a mladistvý musí spravidla nahradiť spôsobenú škodu. (3) Súd môže dohľad predĺžiť o ďalší rok alebo nariadiť pomoc odborníka. (4) Ak sa mladistvý osvedčí, hľadí sa naňho ako na neodsúdeného. (5) Ak súd do roka nerozhodne o opaku, má sa za to, že sa mladistvý osvedčil.

(1)

Za podmienok uvedených v § 98 môže súd podmienečne upustiť od potrestania mladistvého, ak považuje za potrebné počas určenej doby sledovať správanie mladistvého.

(2)

Pri podmienečnom upustení od potrestania súd určí skúšobnú dobu až na jeden rok. Zároveň môže mladistvému uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú spôsobil.

(3)

Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého ponechať podmienečné upustenie od potrestania v platnosti napriek tomu, že mladistvý dal príčinu na uloženie trestu, a

a)

ustanoviť nad mladistvým probačný dohľad, ak už nebol uložený,

b)

primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o jeden rok, alebo

c)

ustanoviť výchovné opatrenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

(4)

Ak mladistvý, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, vysloví súd, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu.

(5)

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by na tom mal mladistvý vinu, má sa za to, že sa osvedčil.

(6)

Ak sa vyslovilo, že sa mladistvý, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania trestu, osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

§ 102 – Dôvody uloženia ochrannej výchovy

(1)

Súd môže mladistvému nariadiť ochrannú výchovu, ak sa oňho rodina nevie postarať alebo prostredie, v ktorom žije, naňho vplýva zle. (2) Toto opatrenie sa neukladá mladistvým vojakom.

(1)

Ak súd odsudzuje mladistvého, môže mu uložiť ochrannú výchovu, ak

a)

o výchovu mladistvého nie je náležite postarané a tento nedostatok nemožno odstrániť v rodine, v ktorej žije,

b)

doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo

c)

prostredie, v ktorom mladistvý žije, neposkytuje záruku jeho riadnej výchovy.

(2)

Ochrannú výchovu nemožno uložiť, ak ide o vojaka.

§ 103 – Výkon ochrannej výchovy

(1)

Výchova prebieha v špeciálnom zariadení, v náhradnej rodine alebo v nemocnici. (2) Trvá do 18 rokov, výnimočne až do 19. (3) Ak sa mladistvý polepší, môže ho súd prepustiť skôr na skúšku. (4) Ak sa však správa zle alebo poruší podmienky, súd rozhodne o jeho návrate do výchovného zariadenia.

(1)

Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach (ďalej len „ochranná ústavná výchova“) alebo sa môže vykonať aj v profesionálnej náhradnej rodine (ďalej „ochranná rodinná výchova“); ak to však vyžaduje zdravotný stav mladistvého, vykonáva sa prednostne v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

(2)

Ochranná výchova potrvá, kým to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého; ak to vyžaduje záujem mladistvého, môže ju súd predĺžiť do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.

(3)

Ak nemožno ochrannú výchovu vykonať ihneď, nariadi súd na dobu do jej začiatku dohľad probačného a mediačného úradníka.

(4)

Od výkonu ochrannej výchovy súd upustí, ak zaniknú pred jej začatím okolnosti, pre ktoré bola uložená.

(5)

Ak prevýchova mladistvého pokročila do tej miery, že možno očakávať, že aj bez obmedzení, ktorým je podrobený vo výchovnom zariadení alebo v určenej rodine, bude sa riadne správať, avšak dosiaľ nepominuli všetky okolnosti, pre ktoré bola ochranná výchova uložená, môže súd podmienečne upustiť od ochrannej výchovy alebo mladistvého podmienečne umiestniť mimo výchovného zariadenia alebo náhradnej rodiny. Pritom môže mladistvému uložiť dohľad probačného a mediačného úradníka alebo iné výchovné opatrenie.

(6)

Ak mladistvý nesplní očakávanie, že bez obmedzení, ktorým je podrobený v rámci určenej ochrannej výchovy, bude sa riadne správať, súd podmienečné upustenie od ochrannej výchovy alebo podmienečné umiestnenie mimo výchovného zariadenia alebo určenej rodiny zruší a rozhodne, že sa vo výkone ochrannej výchovy pokračuje.

§ 104 – Zmena druhu ochrannej výchovy mladistvého

(1)

Pobyt v ústave možno kedykoľvek zmeniť na výchovu v rodine a naopak. (2) Ak je to potrebné, môže súd zmeniť aj konkrétnu rodinu, v ktorej mladistvý žije.

(1)

Ochranná ústavná výchova môže byť kedykoľvek zmenená na ochrannú rodinnú výchovu a naopak.

(2)

Ak je to potrebné vzhľadom na účel ochrannej výchovy, môže byť zmenená aj fyzická osoba, ktorej bol mladistvý zverený do ochrannej rodinnej výchovy.

§ 105 – Ochranná výchova mladistvých páchateľov závažných činov

Ak dieťa vo veku od 12 do 14 rokov spácha veľmi vážny čin, súd mu môže nariadiť ochrannú výchovu. Platí to aj pri sexuálnom zneužívaní u detí do 15 rokov alebo ak je to nevyhnutné pre ich správnu výchovu.

Ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako štrnásť rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, súd jej uloží v civilnom procese ochrannú výchovu aj na návrh prokurátora; súd tak môže urobiť aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako štrnásť rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom alebo osoby mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 .

§ 106 – Druhy výchovných opatrení a ich ukladanie

(1)

Mladistvým možno namiesto bežného trestu uložiť výchovné opatrenia.

(2)

Patria sem rôzne povinnosti, obmedzenia alebo napomenutie s výstrahou.

(3)

Rozhoduje o nich súd alebo prokurátor so súhlasom mladistvého. Súhlas možno kedykoľvek písomne zrušiť.

(4)

Ak mladistvý pravidlá nemôže plniť, súd ich môže zmeniť alebo zrušiť.

(1)

Pri podmienečnom upustení od potrestania alebo v prípravnom konaní môžu byť na dosiahnutie účelu zákona uložené mladistvému výchovné opatrenia.

(2)

Výchovné opatrenia sú:

a)

výchovné povinnosti a obmedzenia,

b)

napomenutie s výstrahou.

(3)

Výchovné opatrenia môže ukladať súd a v prípravnom konaní so súhlasom osoby, proti ktorej sa konanie vedie, aj prokurátor. Mladistvý môže kedykoľvek v priebehu trestného stíhania až do skončenia prípravného konania svoj súhlas odvolať písomným vyhlásením adresovaným prokurátorovi; výkon výchovného opatrenia sa tým končí.

(4)

V prípade, ak sa preukáže, že úplné alebo včasné plnenie výchovného opatrenia je pre mladistvého nemožné alebo ho z iných vážnych dôvodov nemôže splniť alebo zavinene neplní, súd a v prípravnom konaní prokurátor uložené výchovné opatrenie zruší alebo zmení.

§ 107 – Výchovné povinnosti a obmedzenia

(1)

Mladistvému môžu nariadiť napríklad odborný dohľad, bývanie s rodičmi, ospravedlnenie sa obeti, liečenie alebo bezplatné verejnoprospešné práce. (2) Práca nesmie narušiť školu ani zamestnanie. Môže trvať najviac 4 hodiny denne a celkovo 60 hodín.

(1)

Súd a v prípravnom konaní prokurátor môže mladistvému uložiť výchovné povinnosti a obmedzenia, najmä aby

a)

sa podrobil probačnému dohľadu vykonávanému probačným a mediačným úradníkom,

b)

býval s rodičom alebo s iným dospelým, ktorý je zodpovedný za jeho výchovu,

c)

sa usiloval o vyrovnanie s poškodeným,

d)

nahradil podľa svojich síl škodu spôsobenú trestným činom alebo inak prispel k odstráneniu následku trestného činu,

e)

vykonal bezplatne vo voľnom čase spoločensky prospešnú činnosť,

f)

sa podrobil liečeniu škodlivej závislosti,

g)

sa podrobil vo svojom voľnom čase programu sociálneho výcviku, psychologickému poradenstvu, psychoterapeutickému, vzdelávaciemu, doškoľovaciemu, rekvalifikačnému alebo inému vhodnému programu na rozvíjanie jeho sociálnych zručností a osobnosti mladistvého, ktorý nie je probačným programom.

(2)

Vykonanie spoločensky prospešnej činnosti určitého druhu môže byť mladistvému uložené len tak, aby nenarušilo jeho prípravu na budúce povolanie, predovšetkým plnenie povinností súvisiacich so vzdelávacím programom školy, alebo výkon povolania alebo zamestnania, pričom môže ísť najviac o štyri hodiny denne, osemnásť hodín týždenne, celkovo šesťdesiat hodín.

§ 108 – Napomenutie s výstrahou

Súd alebo prokurátor mladistvému dohovoria pred rodičmi. Povedia mu, čo zlé urobil a aký trest mu hrozí nabudúce.

Napomenutím s výstrahou súd a v prípravnom konaní prokurátor dôrazne vytkne mladistvému v prítomnosti jeho zákonného zástupcu protiprávnosť jeho činu a upozorní ho na sankcie, ktoré mu hrozia podľa tohto zákona, ak by v budúcnosti spáchal trestnú činnosť.

§ 109 – Druhy trestov

Mladistvým možno uložiť tieto tresty: povinnú prácu, pokutu, prepadnutie veci, zákaz činnosti, zákaz vstupu na podujatia, vyhostenie z krajiny, domáce väzenie alebo väzenie.

a)

trest povinnej práce,

b)

peňažný trest,

c)

trest prepadnutia veci,

d)

trest zákazu činnosti,

e)

trest zákazu účasti na verejných podujatiach,

f)

trest vyhostenia,

g)

trest domáceho väzenia,

h)

trest odňatia slobody.

§ 110 – Ukladanie trestu

(1)

Súd mladistvému zmierni trest, ak predtým poctivo plnil všetky výchovné povinnosti. (2) Ak niekto spáchal činy pred aj po svojich 18. narodeninách, súd mu určí spoločný trest podľa osobitných pravidiel.

(1)

Pri výmere trestu prihliadne súd ako na poľahčujúcu okolnosť aj na to, ako mladistvý splnil uložené výchovné povinnosti a obmedzenia uvedené v § 107 .

(2)

Ak súd ukladá úhrnný trest alebo súhrnný trest páchateľovi, ktorý spáchal trestné činy jednak predtým, než prekročil osemnásty rok svojho veku, jednak po tom, čo tento rok dovŕšil, postupuje podľa § 41 a § 42 , pričom sa hranice trestných sadzieb pri trestných činoch spáchaných predtým, než prekročil osemnásty rok, posudzujú podľa § 117 .

§ 111 – Trest povinnej práce

Trest práce nesmie byť príliš dlhý. Nesmie ohroziť zdravie mladých ľudí. Práca musí byť pre nich bezpečná.

Pri uložení trestu povinnej práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať polovicu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Trest povinnej práce nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých.

§ 112 – Trest zákazu činnosti

(1)

Zákaz činnosti môže trvať najviac 5 rokov a nesmie mladistvému brániť v príprave na povolanie. (2) Pri veľmi vážnych prípadoch môže byť tento zákaz dlhší, a to od 7 až do 15 rokov.

(1)

Zákaz činnosti môže súd uložiť mladistvému len vtedy, ak to nie je na prekážku príprave na jeho povolanie, pričom horná hranica tohto trestu nesmie prekročiť päť rokov.

(2)

Ak súd odsudzuje mladistvého za podmienok § 61 ods. 3 , uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 1.

(3)

Ak súd odsudzuje mladistvého za podmienok § 61 ods. 4 , uloží mu trest zákazu činnosti na sedem rokov až pätnásť rokov.

(4)

Ak súd odsudzuje mladistvého za podmienok § 61 ods. 5 , uloží mu trest zákazu činnosti na sedem rokov až pätnásť rokov.

§ 112a – Trest zákazu účasti na verejných podujatiach

Súd môže mladému človeku zakázať chodiť na verejné akcie. Tento zákaz trvá najviac päť rokov.

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže súd uložiť mladistvému iba za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to vo výmere do piatich rokov.

§ 113 – Trest vyhostenia

Súd môže mladého človeka vyhostiť na jeden až päť rokov. Musí však dbať na jeho rodinu. Nesmie mu tým ublížiť.

Vyhostenie môže súd uložiť mladistvému iba za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to vo výmere od jedného roka do piatich rokov. Prihliadne pritom aj na rodinné a osobné pomery mladistvého, majúc na zreteli, aby mladistvý týmto trestom nebol vydaný do nebezpečenstva spustnutia.

§ 114 – Peňažný trest

(1)

Mladistvý môže dostať pokutu od 30 do 16 590 eur, ak zarába alebo má majetok. (2) Ak ju úmyselne nezaplatí, hrozí mu náhradný trest väzenia až na jeden rok. (3) Súd môže povoliť, aby si mladistvý pokutu odpracoval formou verejnoprospešných prác v rámci špeciálneho programu.

(1)

Peňažný trest vo výmere od 30 eur do 16 590 eur môže uložiť súd pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, ak je mladistvý zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu umožňujú.

(2)

Ak súd ukladá mladistvému peňažný trest, určí pre prípad, že by jeho výkon mohol byť v ustanovenej lehote úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na jeden rok. Náhradný trest odňatia slobody nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej sadzby zníženej podľa § 117 ods. 1 .

(3)

Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol mladistvému uložený peňažný trest, môže súd rozhodnúť po vyjadrení mladistvého, že jeho zaplatenie alebo nevykonaný zvyšok sa nahradí tým, že mladistvý odsúdený vykoná všeobecne prospešnú činnosť v rámci probačného programu.

§ 115 – Podmienečný odklad výkonu peňažného trestu

(1)

Súd môže platenie pokuty odložiť na skúšku, ak verí, že sa mladistvý napraví aj bez jej zaplatenia. (2) Ostatné uložené tresty však zostávajú v platnosti, pokiaľ súd nerozhodne inak.

(1)

Súd môže podmienečne odložiť výkon peňažného trestu, ak

a)

vzhľadom na osobu mladistvého, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má za to, že účel trestu sa dosiahne aj bez jeho výkonu, alebo

b)

prijme záruku za nápravu mladistvého a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že účel trestu sa dosiahne aj bez jeho výkonu.

(2)

Povolenie podmienečného odkladu peňažného trestu sa netýka výkonu ostatných trestov uložených popri peňažnom treste, ak súd nerozhodol inak.

§ 116 – Skúšobná doba

(1)

Ak súd mladistvému odloží peňažný trest, určí mu skúšobnú dobu až na 3 roky. Môže mu nariadiť aj obmedzenia alebo elektronický náramok. (2) Čas, kedy sa mladistvý správal dobre, sa mu započíta do novej skúšobnej doby. (3) Pri hodnotení jeho správania sa používajú rovnaké pravidlá ako pri podmienke.

(1)

Pri podmienečnom odložení výkonu peňažného trestu súd určí skúšobnú dobu až na tri roky. Zároveň môže mladistvému uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život a povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

(2)

Doba, počas ktorej podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, sa započítava do skúšobnej doby novo určenej pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení spoločného trestu alebo súhrnného trestu.

(3)

Na rozhodovanie o osvedčení v skúšobnej dobe sa použijú ustanovenia o podmienečnom odsúdení.

§ 116a – Trest domáceho väzenia

(1)

Mladistvému môže súd so súhlasom rodiča uložiť domáce väzenie až na jeden rok.

(2)

Súd môže mladistvému nariadiť aj výchovné pravidlá, aby mu pomohol viesť riadny život.

(1)

Trest domáceho väzenia môže súd uložiť mladistvému pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom a so súhlasom jeho zákonného zástupcu až na jeden rok.

(2)

Súd môže uložiť mladistvému počas výkonu trestu domáceho väzenia výchovné opatrenia uvedené v § 107 ods. 1 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

§ 117 – Trest odňatia slobody

(1)

Mladistvým sa tresty skracujú na polovicu, najviac na sedem rokov a najmenej na dva roky.

(2)

Do väzenia idú len vtedy, ak iný trest zjavne nepomôže.

(3)

Pri mimoriadne vážnych a krutých zločinoch môže súd uložiť trest sedem až pätnásť rokov.

(4)

Osoby do 18 rokov si trest odpykávajú v ústavoch pre mladistvých.

(5)

Súd môže rozhodnúť, že tam zostane aj odsúdený, ktorý už má viac ako 18 rokov.

(1)

Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

(2)

Nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

(3)

V prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin a miera závažnosti takého obzvlášť závažného zločinu pre spoločnosť je vzhľadom na zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo vzhľadom na zavrhnutiahodnú pohnútku alebo vzhľadom na ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoká, môže súd uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak má za to, že trest uvedený v odseku 1 na dosiahnutie účelu nepostačuje.

(4)

Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva v ústavoch na výkon trestu pre mladistvých.

(5)

Súd môže rozhodnúť, že v ústave na výkon trestu pre mladistvých sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne najmä na dĺžku trestu a na stupeň a povahu narušenia mladistvého.

§ 118 – Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

(1)

Keď chce súd mladistvému znížiť trest pod zákonnú hranicu, nemusí sa držať prísnych pravidiel, ktoré platia pre dospelých. (2) Toto však neplatí, ak mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý hrozí doživotie.

(1)

Ak súd zistí splnenie podmienok § 39 ods. 1 alebo 2 na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie je u mladistvého viazaný obmedzeniami podľa § 39 ods. 3 .

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o trestný čin, za ktorý je možné podľa tohto zákona uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

§ 119 – Podmienečný odklad výkonu trestu a podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom

(1)

Pri podmienke pre mladistvého súd určí skúšobnú dobu na 1 až 3 roky. Môže mu nariadiť aj elektronický náramok.

(2)

Ak mladistvý podmienku poruší, súd ju môže ponechať v platnosti, ale predĺžiť ju (až na 5 rokov) alebo sprísniť dohľad.

(1)

Ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky. Mladistvý je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

(2)

Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého ponechať podmienečný odklad výkonu trestu alebo podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom v platnosti napriek tomu, že mladistvý dal príčinu na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, a

a)

určiť nad mladistvým probačný dohľad, ak už nebol uložený,

b)

primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby v trvaní piatich rokov,

c)

uložiť ďalšie výchovné opatrenie uvedené v § 106 ods. 2 , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo

d)

nariadiť kontrolu uložených výchovných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

§ 120 – Premlčanie výkonu trestu

(1)

Trest už nemožno vykonať po 10 rokoch (pri prísnych trestoch) alebo po 3 rokoch (pri ostatných).

(2)

Vybrané ťažké zločiny, ako vojnové činy a väčšina činov extrémizmu, sa nepremlčujú nikdy.

(1)

Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je

a)

desať rokov, ak bol uložený trest odňatia slobody podľa § 117 ods. 3 , alebo

b)

tri roky pri ostatných trestných činoch.

(2)

Výkon trestu uloženého za trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa ani u mladistvého nepremlčuje okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 , trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 , trestného činu výroby extrémistického materiálu podľa § 422a , trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b , trestného činu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c , trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d , trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 .

§ 121 – Zahladenie odsúdenia

(1)

Ak mladistvý dostane trest do jedného roka (alebo mu ho prezident zmierni), po jeho odpykaní má čistý register.

(2)

O vymazaní dlhšieho trestu rozhoduje súd podľa toho, ako sa mladistvý vo väzení a po ňom správal.

(3)

Ak mladistvý úspešne zvládne podmienku, pozerá sa naňho, akoby nebol odsúdený. (4-8) Pri peňažnom treste, prepadnutí veci, povinných prácach, zákaze činnosti, vyhostení či zákaze vstupov na podujatia má mladistvý čistý register ihneď po vykonaní trestu.

(1)

Na mladistvého, ktorému bol uložený alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmiernený alebo odpustený trest odňatia slobody v dĺžke neprevyšujúcej jeden rok, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, dňom výkonu tohto trestu alebo dňom, keď bolo právoplatne od takého trestu alebo jeho zvyšku upustené.

(2)

O tom, či sa odsúdenie mladistvého na trest odňatia slobody, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, keď bol mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu.

(3)

Ak súd vyslovil, že sa mladistvý podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody, podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody s probačným dohľadom alebo podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

(4)

Na mladistvého, ktorému bol uložený peňažný trest, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od výkonu trestu alebo jeho zvyšku právoplatne upustilo.

(5)

Na mladistvého, ktorému bol uložený trest prepadnutia veci, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný.

(6)

Na mladistvého, ktorému bol uložený trest povinnej práce alebo trest zákazu činnosti, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od jeho výkonu alebo od jeho zvyšku právoplatne upustilo.

(7)

Na mladistvého, ktorému bol uložený trest vyhostenia, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo uplynie doba, na ktorú bol uložený, ak trest riadne vykonal.

(8)

Na mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný.

§ 122 – Trestný čin a spôsoby jeho spáchania

(1-2) Trestným činom je aj nekonanie, ak mal človek povinnosť konať. Verejne znamená pred ľuďmi alebo cez internet. (3-8) Definujú sa spôsoby: so zbraňou (aj maketou), vlámaním, v obydlí, ľsťou, násilím alebo psychickým nátlakom. (9-12) Rozlišuje sa medzi opakovaným, pokračovacím (jeden zámer, viac útokov) a trvácim trestným činom.

(13)

Ak niekto pokračuje v čine aj po obvinení, počíta sa to ako nový skutok.

(14)

Verejné podujatie je napríklad športový zápas, koncert alebo demonštrácia vrátane cesty na ne.

(1)

Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.

(2)

Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný

a)

obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo

b)

pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.

(3)

Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

(4)

Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

(5)

Trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

(6)

Trestný čin je spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku.

(7)

Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

(8)

Trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému.

(9)

Trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.

(10)

Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

(11)

Za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Trestnosť všetkých takých činov sa posudzuje spoločne.

(12)

Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu; za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a .

(13)

Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 . V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

(14)

Trestný čin je spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, ak sa ho dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb. Za verejné podujatie sa považuje verejné zhromaždenie, kultúrne, športové a iné podujatie prístupné verejnosti.

§ 123 – Ujma na zdraví

(1-2) Ujma je akékoľvek zranenie. Ublíženie na zdraví je vážnejšie zranenie, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie a obmedzuje bežný život. (3-4) Ťažká ujma je zmrzačenie, strata zmyslov, potrat či mučenie. Patrí sem aj choroba, ktorá trvá aspoň 42 dní a vážne sťažuje život.

(1)

Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

(2)

Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

(3)

Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je

a)

zmrzačenie,

b)

strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c)

ochromenie údu,

d)

strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

e)

poškodenie dôležitého orgánu,

f)

zohyzdenie,

g)

vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,

h)

mučivé útrapy, alebo

i)

porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

(4)

Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

§ 124 – Definícia a rozsah škody

(1-2) Škodou je úbytok majetku poškodeného, ale aj zisk, ktorý páchateľ činom získal.

(3)

Pri prírode škoda zahŕňa aj náklady na jej opravu. Pri odpade je to cena za jeho zákonnú likvidáciu.

(4)

Škoda sú aj nezaplatené dane, odvody, clá či neoprávnene získané dotácie od štátu alebo EÚ.

(1)

Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

(2)

Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

(3)

Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

(4)

Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

§ 125 – Definícia výšky škody a prospechu

(1)

Malá škoda je nad 700 eur, väčšia nad 20 000 eur, značná nad 250 000 eur a veľká nad 650 000 eur. Rovnako sa počíta aj zisk.

(2)

Ak zákon neuvádza presnú sumu, za trestný čin sa považuje škoda aspoň 700 eur.

(1)

Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

(2)

Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.

§ 126 – Určenie výšky škody a ujmy

(1)

Škoda sa určuje podľa bežnej ceny veci v čase činu alebo podľa nákladov na jej opravu.

(2)

Pri prírode, pamiatkach a umení sa suma určuje podľa osobitných tabuliek a predpisov.

(3)

Ak je určenie sumy nejasné, vypracuje sa odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok.

(1)

Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

(2)

Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.

(3)

Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.

§ 127 – Definície osôb a ich vekových kategórií

(1-5) Dieťa je osoba pod 18 rokov. Senior má nad 60. Blízka osoba je rodina, partner, expartner alebo niekto v spoločnej domácnosti. (6-7) Chorá osoba má vážne postihnutie. Bezbranná osoba sa kvôli veku či stavu nemôže účinne brániť útočníkovi. (8-11) Definujú sa osoby zverené (pod dozorom), odkázané (finančne či starostlivosťou), závislé a podriadené (v práci či službe).

(12)

Viacerými osobami sa rozumejú aspoň tri osoby.

(1)

Dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Osobou blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku.

(3)

Osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

(4)

Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

(5)

Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189 , znásilnenia podľa § 199 ods. 2 , sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 , sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 , týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 , nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 , nebezpečného prenasledovania podľa § 360a , nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

(6)

Chorou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.

(7)

Bezbrannou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom.

(8)

Osobou zverenou do starostlivosti alebo dozoru sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá je vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav alebo z iného dôvodu na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, na základe zmluvy zverená inému, aby vo svojej domácnosti alebo v zariadení určenom na tento účel alebo inde na ňu dozeral, staral sa o ňu, zaopatroval ju alebo ju vychovával.

(9)

Odkázanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá svojou výživou, výchovou, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná na páchateľa.

(10)

Závislou osobou sa rozumie osoba závislá od návykových látok alebo od návykových škodlivých činností.

(11)

Podriadenou osobou je osoba, ktorá v dôsledku postavenia je osobne, pracovne, služobne alebo inak svojím postavením, pracovným zaradením, funkciou alebo hodnosťou podriadená páchateľovi a v dôsledku toho je povinná prijímať a plniť jeho pokyny, príkazy alebo rozkazy.

(12)

Viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.

§ 128 – Definícia verejného činiteľa a jeho pôsobnosť

(1)

Verejný činiteľ je napríklad prezident, poslanec, sudca, policajt, starosta, štátny úradník, ale aj exekútor, notár či člen lesnej stráže. Patria sem aj ľudia rozhodujúci o peniazoch z EÚ. Ochrana sa na nich vzťahuje, ak vykonávajú svoju prácu.

(2)

Zahraničný činiteľ je funkcionár iného štátu, medzinárodného súdu alebo organizácie. (3-4) Vojakom je profesionálny vojak, záložník v službe, ale aj policajt či väzenská stráž (niektoré povinnosti majú len cez vojnu). (5-7) Postihnutý je ten, kto dostal pokutu za priestupok. Odsúdený je uznaný za vinného súdom. Potrestaný je ten, kto si trest už odpykal. (8-9) Ak zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť páchateľa (napríklad byť vojakom pri vojenskom čine), môže ho spáchať len takáto osoba.

(1)

Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Ak ide o trestný čin prijímania úplatku podľa § 330 a podplácania podľa § 334 , verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného. Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d , verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.

(2)

Zahraničným verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie osoba

a)

zastávajúca funkciu v zákonodarnom orgáne, výkonnom orgáne, súdnom orgáne alebo rozhodcovskom orgáne, alebo v inom orgáne verejnej správy cudzieho štátu, vrátane hlavy štátu,

b)

zastávajúca funkciu, vyslaná, zamestnaná alebo pracujúca v medzinárodnej organizácii alebo nadnárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného v jej orgáne alebo inštitúcii, alebo splnomocnená konať v ich mene,

c)

zastávajúca funkciu, zamestnaná alebo pracujúca v medzinárodnom súdnom orgáne, alebo splnomocnená konať v jeho mene, alebo

d)

zastávajúca funkciu v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát,

(3)

Na účely tohto zákona sa vojakom rozumie

a)

profesionálny vojak, príslušník Vojenskej polície a vojak v zálohe a vojak mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby; to neplatí ak je vojakom v zálohe alebo vojakom mimoriadnej služby príslušník Policajného zboru, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo príslušník finančnej správy,

b)

príslušník ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,

c)

príslušník Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a ozbrojený príslušník finančnej správy,

d)

vojnový zajatec.

(4)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3 písm. c) len v čase vojny alebo vojnového stavu.

(5)

Postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt.

(6)

Odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.

(7)

Potrestaným sa rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.

(8)

Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Účastníkom na trestnom čine môže byť aj osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná.

(9)

Páchateľom alebo spolupáchateľom vojenského trestného činu podľa jedenástej hlavy osobitnej časti tohto zákona môže byť len vojak.

§ 129 – Skupina osôb a organizácia

(1-2) Skupina sú aspoň tri osoby. Organizovaná skupina má rozdelené úlohy a plánuje činy. (3-5) Extrémistická, zločinecká a teroristická skupina sú spolky aspoň troch osôb zamerané na konkrétne druhy zločinov za účelom zisku alebo teroru. (6-7) Činnosťou a podporou sa rozumie pomáhanie skupine peniazmi, službami alebo priamo účasťou na jej fungovaní.

(1)

Skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.

(2)

Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.

(3)

Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu.

(4)

Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.

(5)

Teroristickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia na účely spáchania niektorého z trestných činov terorizmu, ktorej činnosť sa vyznačuje koordinovanosťou; nemusí mať formálne vymedzené úlohy svojich členov, stálu členskú základňu ani rozvinutú štruktúru.

(6)

Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel

a)

zachovania existencie takej skupiny, alebo

b)

spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.

(7)

Podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel

a)

založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebo

b)

spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.

§ 130 – Definícia pojmu vec a jej prisvojenie

(1-4) Vecou sú nehnuteľnosti, peniaze, zvieratá, energie, ale aj dáta. Prisvojenie znamená vziať vec majiteľovi bez súhlasu.

(5)

Návyková látka je alkohol, drogy a všetko, čo ovplyvňuje psychiku a správanie.

(6)

Hromadná doprava je prostriedok pre aspoň 9 osôb. (7-8) Extrémistický materiál sú texty či symboly propagujúce nenávisť a násilie. Neplatí to pre vzdelávacie a výskumné účely.

(9)

Výnos z trestnej činnosti je čokoľvek, čo páchateľ činom získal alebo za čo to neskôr vymenil.

(1)

Vecou sa na účely tohto zákona rozumejú

a)

hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,

b)

ovládateľná prírodná sila alebo energia,

c)

cenný papier bez ohľadu na jeho podobu,

d)

peňažné prostriedky na účte,

e)

listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo

f)

majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.

(2)

Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.

(3)

Zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.

(4)

Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.

(5)

Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

(6)

Prostriedkom hromadnej prepravy sa na účely tohto zákona rozumie vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb.

(7)

Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie

a)

textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

b)

programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

c)

obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, alebo

d)

ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.

(8)

Za extrémistický materiál sa nepovažuje materiál podľa odseku 7, ak sa preukázateľne vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.

(9)

Výnosom z trestnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie

a)

vec, ktorá bola získaná trestným činom,

b)

vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin,

c)

vec, ktorá bola nadobudnutá, hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň,

d)

vec, na ktorú bola hoci aj len sčasti premenená vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň, alebo

e)

plody a úžitky veci uvedenej v písmenách a) až d).

§ 131 – Definície pojmov pre účely zákona

(1)

Verejný záujem je dôležitý pre celú spoločnosť, nielen pre jednotlivca.

(2)

Nakladanie s odpadom zahŕňa všetko od zberu a dovozu až po jeho likvidáciu.

(3)

Úplatok je akákoľvek vec alebo hodnota, na ktorú človek nemá právny nárok.

(4)

Nenáležitá výhoda je plnenie nad 200 eur, ktoré môže ovplyvniť úradníka. Bežné dary zapísané v registri sem nepatria.

(5)

Verejná listina je úradný dokument vydaný štátom, ktorý potvrdzuje práva alebo totožnosť.

(6)

Platobný prostriedok je karta, elektronické peniaze alebo kryptoaktíva slúžiace na prevod peňazí.

(1)

Vecou všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti.

(2)

Za nakladanie s odpadmi sa na účely tohto zákona považuje zber, preprava, vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie a ukladanie odpadov.

(3)

Úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.

(4)

Nenáležitou výhodou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, na ktoré nie je právny nárok a ktorého hodnota prevyšuje 200 eur, alebo neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je oceniteľné v peniazoch. Nenáležitou výhodou nie je plnenie alebo zvýhodnenie, ktorých prijatie je s ohľadom na úradný alebo vecne oprávnený záujem obvyklé v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa alebo ktoré sú zapísané v zverejnenom Registri darov. Podrobnosti upraví vykonávací právny predpis.

(5)

Verejnou listinou sa na účely tohto zákona rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť alebo právom chránené záujmy.

(6)

Platobným prostriedkom sa na účely tohto zákona rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet, záznam alebo ich kombinácia vrátane platobnej karty, ktorá je chránená pred falšovaním alebo neoprávneným použitím a ktorá držiteľovi alebo používateľovi sama alebo spolu s nejakým postupom alebo súborom postupov umožňuje prevod peňazí, elektronických peňazí alebo kryptoaktív.

§ 132 – Prostitúcia, pornografia a detské pornografické predstavenie

(1-2) Prostitúcia je sex za odmenu. Pri deťoch je trestná aj vtedy, ak bola odmena len sľúbená. (3-4) Pornografia je zobrazenie sexu alebo nahých orgánov. Detská pornografia zahŕňa aj osoby, ktoré ako deti vyzerajú.

(5)

Detské pornografické predstavenie je živé vystúpenie pre divákov, kde sa dieťa zapája do sexuálneho konania.

(1)

Prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom s dospelou osobou za odmenu.

(2)

Detskou prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom s dieťaťom za odmenu alebo jej prísľub, bez ohľadu na to, či táto odmena alebo jej prísľub boli poskytnuté dieťaťu alebo tretej osobe.

(3)

Pornografiou sa na účely tohto zákona rozumie zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku alebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov určené na sexuálne účely.

(4)

Detskou pornografiou sa na účely tohto zákona rozumie zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa určené na sexuálne účely.

(5)

Detským pornografickým predstavením sa na účely tohto zákona rozumie živé predstavenie určené publiku, a to aj s využitím informačno-technických prostriedkov, v ktorom je dieťa zapojené do skutočného alebo predstieraného sexuálneho konania alebo v ktorom sú obnažované časti tela dieťaťa určené na sexuálne účely.

§ 133 – Cudzia moc a cudzí činiteľ

(1)

Cudzia moc sú cudzie štáty, ich tajné služby, diplomati a armády.

(2)

Cudzí činiteľ je vplyvná osoba v zahraničí, aj keď oficiálne nezastupuje štát.

(1)

Cudzou mocou sa na účely tohto zákona rozumejú cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci.

(2)

Cudzím činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá síce nie je orgánom alebo zástupcom cudzieho štátu, ale vzhľadom na svoje politické, hospodárske alebo spoločenské postavenie má významný vplyv vo svojom štáte alebo v medzinárodných vzťahoch.

§ 134 – Ústavné zriadenie a krízová situácia

(1)

Ústavné zriadenie je demokratický systém práv a fungovanie štátu podľa Ústavy. (2-3) Krízová situácia je núdzový, výnimočný alebo vojnový stav a vojna. Prísnejšie tresty platia len vtedy, ak čin súvisí s touto situáciou.

(1)

Ústavným zriadením sa na účely tohto zákona rozumie demokratický systém základných práv a slobôd garantovaný náležitým usporiadaním a fungovaním orgánov štátnej moci, územnej samosprávy a politických strán a hnutí upravený Ústavou Slovenskej republiky.

(2)

Krízovou situáciou sa na účely tohto zákona rozumie

a)

núdzový stav,

b)

výnimočný stav,

c)

vojnový stav, alebo

d)

vojna.

(3)

Ustanovenie odseku 2 písm. a) a b) sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.

§ 135a – Prechovávanie látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom

Držba anabolík je nelegálna v troch úrovniach: väčšie množstvo (nad 10 dávok), značné množstvo (nad 100 dávok) a veľké množstvo (nad 1 000 dávok/tabliet).

(1)

Prechovávaním látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom vo väčšom množstve sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu látku s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa osobitného predpisu v množstve zodpovedajúcom najmenej desaťnásobku jednej obvykle nedeliteľnej formy, najmä jednej tablety, jednej injekcie, jednej ampulky, alebo podobného nedeliteľného balenia prípravku obsahujúceho látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom.

(2)

Prechovávaním látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom v značnom množstve sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu látku s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa osobitného predpisu v množstve zodpovedajúcom najmenej stonásobku jednej obvykle nedeliteľnej formy, najmä jednej tablety, jednej injekcie, jednej ampulky, alebo podobného nedeliteľného balenia prípravku obsahujúceho látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom.

(3)

Prechovávaním látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom vo veľkom množstve sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu látku s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa osobitného predpisu v množstve zodpovedajúcom najmenej tisícnásobku jednej obvykle nedeliteľnej formy, najmä jednej tablety, jednej injekcie, jednej ampulky, alebo podobného nedeliteľného balenia prípravku obsahujúceho látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom.

§ 135b – Prechovávanie a obchodovanie s drogami

(1)

Prechovávanie znamená mať drogy len pre vlastnú potrebu, nie na predaj alebo zisk.

(2)

Obchodovanie zahŕňa predaj, dovoz, nákup, sprostredkovanie alebo financovanie drogového obchodu.

Prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu a obchodovanie s nimi

(1)

Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu.

(2)

Obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu podľa odseku 1.

§ 135c – Určenie množstva omamných a psychotropných látok

(1-2) Nepatrné množstvo drogy sa určuje podľa hmotnosti alebo množstva účinnej látky v tabuľkách. Ak látka v zozname nie je, limit je 1 gram.

(3)

Ak má niekto viacero druhov drog v nepatrnom množstve, posudzuje sa to ako malé množstvo.

(1)

Nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky uvedených v prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom stĺpci v prílohe č. 1 . Ak množstvo materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťom stĺpci, pre výsledné určenie, či ide o nepatrné množstvo alebo malé množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky, je rozhodujúce množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu, ktoré pri nepatrnom množstve omamnej látky alebo psychotropnej látky nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1 .

(2)

Pri omamných látkach a psychotropných látkach, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1 , nepatrné množstvo zodpovedá najviac jednému gramu materiálu s obsahom účinnej látky.

(3)

Prechovávanie viacerých omamných látok alebo psychotropných látok nepresahujúcich hodnotu nepatrného množstva podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa považuje za prechovávanie malého množstva omamných látok alebo psychotropných látok.

§ 135d – Ak množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa § 135c , za

Množstvo drog sa delí na malé, väčšie, značné, veľké a mimoriadne veľké. Určuje sa to ako násobok základnej dávky (napr. malé je do 5-násobku, mimoriadne veľké nad 5 000-násobok).

a)

malé množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce nepatrné množstvo a nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1 alebo v § 135 ods. 2; § 135c ods. 1 tým nie je dotknutý,

b)

väčšie množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce malé množstvo a nepresahujúce dvestopäťdesiatnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1 alebo v § 135 ods. 2,

c)

značné množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce väčšie množstvo a nepresahujúce tisícpäťstonásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1 alebo v § 135 ods. 2,

d)

veľké množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce značné množstvo a nepresahujúce päťtisícnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1 alebo v § 135 ods. 2,

e)

mimoriadne veľké množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce päťtisícnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1 alebo v § 135 ods. 2.

§ 135e – Množstvo omamných látok a húb

Zákon určuje stupne množstva omamných rastlín a húb (malé, väčšie, značné, veľké a mimoriadne veľké) podľa násobkov ich základného nepatrného množstva.

(1)

Hodnoty ustanovujúce nepatrné množstvo rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky sú uvedené v prílohe č. 2 .

(2)

Ak množstvo rastlín alebo húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa odseku 1, za

a)

malé množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb presahujúce nepatrné množstvo a nepresahujúce dvaapolnásobok nepatrného množstva,

b)

väčšie množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb presahujúce malé množstvo a nepresahujúce dvadsaťpäťnásobok nepatrného množstva,

c)

značné množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb presahujúce väčšie množstvo a nepresahujúce stonásobok nepatrného množstva,

d)

veľké množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb presahujúce značné množstvo a nepresahujúce päťstonásobok nepatrného množstva,

e)

mimoriadne veľké množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb presahujúce päťstonásobok nepatrného množstva.

§ 135f – Výpočet množstva omamných a psychotropných látok

(1-2) Ak má niekto viac druhov drog, húb alebo rastlín, ich množstvá sa sčítajú percentuálne, aby sa určilo, o akú veľkú škálu ide.

(3)

Ak niekto konope zároveň pestuje aj má pri sebe, posúdi sa to ako jeden prísnejší čin podľa toho, čoho je viac.

(1)

V prípade viac ako jedného druhu omamnej látky alebo psychotropnej látky sa na účely určenia celkového množstva vypočíta percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej malého množstva určeného § 135d písm. a) . Ak súčet takto určených percentuálnych podielov

a)

nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za malé množstvo podľa § 135d písm. a) ,

b)

presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej väčšieho množstva určeného podľa § 135d písm. b) ,

c)

nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za väčšie množstvo podľa § 135d písm. b) ,

d)

presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej značného množstva určeného podľa § 135d písm. c) ,

e)

nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za značné množstvo podľa § 135d písm. c) ,

f)

presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej veľkého množstva určeného podľa § 135d písm. d) ,

g)

nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za veľké množstvo podľa § 135d písm. d) ,

h)

presiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za mimoriadne veľké množstvo podľa § 135d písm. e) .

(2)

Na účely určenia celkového množstva viacerých druhov rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky podľa § 135e sa postupuje primerane podľa odseku 1.

(3)

Pri kombinácii prechovávania omamnej látky konope, živice z konopy alebo psychotropnej látky obsahujúcej akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC) a pestovania rastlín rodu Cannabis (konopa) sa takéto konanie páchateľa považuje ako celok za neoprávnené pestovanie rastlín obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky, ak množstvo rastlín určené podľa odseku 2 je väčšie ako množstvo omamných látok alebo psychotropných látok určené podľa odseku 1; inak sa takéto konanie páchateľa ako celok považuje za neoprávnené prechovávanie omamných látok alebo psychotropných látok.

§ 136 – Počítanie času

Prvý deň, kedy sa niečo stalo, sa do lehoty nepočíta. Čas začína plynúť až ďalší deň.

Kde tento zákon spája s uplynutím určitej lehoty počítanej na dni nejaký účinok, nezapočítava sa do nej deň, keď nastala právna skutočnosť určujúca jej začiatok.

§ 137 – Svojvoľné vzdialenie

(1)

Svojvoľne sa vzďaľuje ten, kto bez dovolenia odíde od útvaru, nevráti sa z dovolenky alebo sa po zajatí neprihlási v armáde.

(2)

Sústavné vzďaľovanie znamená urobiť to aspoň trikrát v priebehu troch mesiacov, aj keď ide o krátky čas.

(3)

Tieto pravidlá platia len pre ľudí vykonávajúcich povinnú vojenskú službu.

(1)

Svojvoľne sa vzďaľuje ten, kto

a)

sa vzdiali bez dovolenia od svojho útvaru alebo z miesta služobného pridelenia,

b)

sa neprihlási vo svojom útvare alebo v mieste služobného pridelenia, hoci tam bol odoslaný alebo hoci uplynul čas jeho odôvodnenej neprítomnosti, najmä pri ustanovení, preložení, služobnej ceste alebo dovolenke,

c)

bol odlúčený za bojových akcií od svojho útvaru a nepripojil sa po zániku príčiny odlúčenia k svojmu alebo inému vojenskému útvaru, alebo

d)

sa neprihlásil v niektorom vojenskom útvare po návrate alebo po oslobodení z nepriateľského zajatia.

(2)

Sústavne sa svojvoľne vzďaľuje ten, kto sa svojvoľne vzdiali na dobu hoci kratšiu ako štyridsaťosem hodín najmenej trikrát, ak medzi prvým a tretím svojvoľným vzdialením neuplynula doba viac ako tri mesiace.

(3)

Svojvoľné vzdialenie podľa odseku 1 sa vzťahuje len na osobu, ktorá vykonáva povinnú vojenskú službu.

§ 137a – Finančné záujmy Európskej únie

Peniaze Únie sú všetky jej príjmy a výdavky. Sú to aj veci, ktoré jej patria. Patria sem aj rozpočty jej úradov. Tieto peniaze Únia spravuje a kontroluje.

Finančnými záujmami Európskej únie 1 ) sa rozumejú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté rozpočtom Európskej únie alebo rozpočtom spravovaným Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtom nimi priamo alebo nepriamo spravovaným a kontrolovaným, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom týchto rozpočtov alebo ktoré majú byť do týchto rozpočtov uhradené.

§ 137b – Reštriktívne opatrenie a súvisiace pojmy

(1-2) Reštriktívne opatrenie je medzinárodná sankcia voči konkrétnej osobe alebo organizácii.

(3)

Finančné prostriedky sú hotovosť, peniaze na účtoch, akcie, šeky, úvery či kryptoaktíva.

(4)

Hospodárske zdroje je majetok (napr. budovy), ktorý sa dá premeniť na peniaze. (5-6) Zaistenie znamená zmrazenie majetku alebo peňazí, aby sa s nimi nedalo hýbať ani ich predávať.

(1)

Reštriktívnym opatrením sa na účely tohto zákona rozumie príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z medzinárodnej sankcie podľa predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií, prijaté právne záväzným aktom Európskej únie na základe čl. 29 Zmluvy o Európskej únií alebo čl. 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(2)

Označenou osobou sa rozumie osoba, orgán alebo subjekt, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(3)

Finančnými prostriedkami sa rozumejú finančné aktíva a výhody každého druhu, ktoré zahŕňajú najmä

a)

hotovosť, šeky, peňažné pohľadávky, zmenky, peňažné poukážky a iné platobné nástroje,

b)

vklady vo finančných inštitúciách alebo v iných subjektoch, zostatky na účtoch, pohľadávky a dlhopisy,

c)

verejne obchodovateľné a súkromne obchodovateľné cenné papiere a dlhové nástroje vrátane akcií a majetkových podielov, certifikátov zastupujúcich cenné papiere, dlhopisov, zmeniek, opčných listov, dlžobných úpisov a zmlúv o derivátoch,

d)

úroky, dividendy alebo iné príjmy z aktív alebo hodnoty akumulované alebo vytvárané aktívami,

e)

úvery, práva na započítanie pohľadávok, záruky, záruky na plnenie alebo iné finančné záväzky,

f)

akreditívy, nákladné listy, kúpne zmluvy,

g)

dokumenty preukazujúce podiel na finančných prostriedkoch alebo finančných zdrojoch,

h)

kryptoaktíva.

(4)

Hospodárskymi zdrojmi sa rozumejú aktíva každého druhu, hmotné aj nehmotné, hnuteľné veci, nehnuteľnosti, ktoré nie sú finančnými prostriedkami, a možno ich použiť na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb.

(5)

Zaistením finančných prostriedkov sa rozumie zabránenie pohybu, prevodu, úprave alebo použitiu finančných prostriedkov, prístupu k finančným prostriedkom alebo manipulácii s finančnými prostriedkami spôsobom, ktorý by mal za následok zmenu ich objemu, výšky, umiestnenia, vlastníctva, držby, charakteru, miesta určenia, alebo zmenu, ktorá by umožnila použitie finančných prostriedkov, vrátane spravovania portfólií.

(6)

Zaistením hospodárskych zdrojov sa rozumie zabránenie použitiu hospodárskych zdrojov na účely získania finančných prostriedkov, tovarov alebo služieb, a to aj ich predajom, prenájmom alebo založením.

§ 138 – Závažnejší spôsob konania

Závažnejšie sa trestá čin spáchaný so zbraňou, trýznivo, násilím, vlámaním, ľsťou, zneužitím tiesne či funkcie, organizovanou skupinou alebo na viacerých ľuďoch.

a)

so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144 , vraždy podľa § 145 , zabitia podľa § 147 a § 148 , usmrtenia podľa § 149 , ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157 ,

b)

po dlhší čas,

c)

surovým alebo trýznivým spôsobom,

d)

násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,

e)

vlámaním,

f)

ľsťou,

g)

využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,

h)

porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,

i)

organizovanou skupinou, alebo

j)

na viacerých osobách.

§ 139 – Chránená osoba

(1)

Chránená osoba je dieťa, tehotná žena, senior, chorý, blízka osoba, ale aj policajt, svedok či lekár pri práci.

(2)

Vyššia ochrana platí len vtedy, ak čin súvisel s vekom alebo postavením tejto osoby.

(1)

Chránenou osobou sa rozumie

a)

dieťa,

b)

tehotná žena,

c)

blízka osoba,

d)

odkázaná osoba,

e)

osoba vyššieho veku,

f)

chorá osoba,

g)

osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,

h)

verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona,

i)

svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, alebo

j)

zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

§ 140 – Osobitný motív

a)

na objednávku, b) z pomsty, c) aby sa zakryl alebo uľahčil iný trestný čin, d) s cieľom spáchať terorizmus, e) z nenávisti k ľuďom pre ich rasu, pôvod, pohlavie, orientáciu či vieru, f) so sexuálnym motívom.

a)

na objednávku,

b)

z pomsty,

c)

v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,

d)

v úmysle spáchať niektorý z trestných činov terorizmu,

e)

z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie, alebo

f)

so sexuálnym motívom.

§ 140a – Trestné činy extrémizmu

Trestné činy extrémizmu zahŕňajú podporu skupín potláčajúcich práva, prejavy sympatie k nim, výrobu, šírenie a držbu extrémistických materiálov, popieranie holokaustu, hanobenie rasy, podnecovanie k nenávisti, diskrimináciu a činy spáchané z nenávisti.

Trestné činy extrémizmu sú trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 , prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 , výroby extrémistického materiálu podľa § 422a , rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b , prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c , popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d , hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 , podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 , apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) .

§ 140b – Trestné činy terorizmu

Terorizmus je založenie a podpora skupiny, útok, jeho platenie, cesta za ním a iné vážne činy.

Trestné činy terorizmu sú trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestný čin teroru podľa § 313 a 314, trestný čin teroristického útoku podľa § 419, trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, trestný čin financovania terorizmu podľa § 419c, trestný čin cestovania na účel terorizmu podľa § 419d a zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d).

§ 141 – Nebezpečné zoskupenie

a)

zločinecká skupina, b) teroristická skupina.

a)

zločinecká skupina, alebo

b)

teroristická skupina.

§ 142 – Ťažká ujma na zdraví alebo smrť

(1)

Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie vážne poškodenie zdravia podľa pravidiel zákona. (2) Smrťou sa rozumie trvalé zastavenie činnosti mozgu.

(1)

Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v § 123 ods. 3 .

(2)

Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).

§ 143 – Smrť viacerých osôb

Smrť viacerých ľudí znamená, že zomreli aspoň tri osoby.

Smrťou viacerých osôb sa rozumie spôsobenie smrti najmenej troch osôb.

§ 144 – Úkladná vražda

(1)

Za vopred plánovanú vraždu hrozí väzenie na 20 až 25 rokov. (2) Trest na 25 rokov alebo doživotie hrozí pri vražde dvoch osôb, chránenej osoby, pre peniaze alebo pri opakovaní. (3) Doživotie hrozí za vraždu v organizovanej skupine alebo počas krízovej situácie.

(1)

Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol odsúdený za trestný čin vraždy,

b)

na dvoch osobách,

c)

závažnejším spôsobom konania,

d)

na chránenej osobe,

e)

z osobitného motívu, alebo

f)

v úmysle získať majetkový prospech.

(3)

Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol za taký čin odsúdený,

b)

v nebezpečnom zoskupení, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 145 – Vražda

(1)

Za úmyselné usmrtenie hrozí väzenie na 15 až 20 rokov.

(2)

Trest 20 až 25 rokov alebo doživotie hrozí za vraždu dieťaťa, seniora, viacerých osôb, za vraždu pre peniaze alebo spáchanú krutým spôsobom.

(3)

Trest 25 rokov alebo doživotie hrozí recidivistom, členom gangov alebo ak k vražde došlo počas krízovej situácie.

(1)

Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na dvoch osobách,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na chránenej osobe,

d)

z osobitného motívu, alebo

e)

v úmysle získať majetkový prospech.

(3)

Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol za taký čin alebo za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený,

b)

v nebezpečnom zoskupení, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 146 – Vražda novonarodeného dieťaťa matkou

Matka, ktorá v rozrušení z pôrodu úmyselne zabije svoje dieťa, pôjde do väzenia na štyri až osem rokov.

Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.

§ 147 – Úmyselné ublíženie na zdraví s následkom smrti

(1)

Ak niekomu úmyselne ublížite a nešťastnou náhodou pri tom zomrie, hrozí vám 7 až 10 rokov väzenia. (2) Trest je 9 až 12 rokov pri chránenej osobe. (3) Ak sa to stane počas krízy alebo v organizovanej skupine, hrozí až 15 rokov.

(1)

Kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na deväť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na chránenej osobe, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 148 – Ublíženie na zdraví s následkom smrti

(1)

Ak niekoho úmyselne zraníte a on kvôli tomu nešťastnou náhodou zomrie, hrozí vám väzenie na tri až osem rokov.

(2)

Ak je obeťou dieťa, senior alebo iná chránená osoba, hrozí päť až desať rokov.

(3)

Pri surovom útoku, v gangu alebo počas krízy hrozí sedem až dvanásť rokov.

(1)

Kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na chránenej osobe, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 149 – Usmrtenie

(1)

Za neúmyselné usmrtenie hrozia 3 roky väzenia. (2) Trest je 2 až 5 rokov pri chránených osobách. (3) Ak k smrti dôjde hrubým porušením bezpečnosti alebo dopravy, hrozí 4 až 10 rokov. (4) Rovnako sa trestá smrť spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo drog. (5) Pri usmrtení viacerých osôb pod vplyvom návykových látok hrozí 7 až 12 rokov.

(1)

Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na chránenej osobe.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na dvoch alebo viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy.

(4)

Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť.

(5)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb.

§ 150 – Neoprávnené umelé prerušenie tehotenstva

(1)

Kto bez súhlasu ženy umelo preruší jej tehotenstvo, môže ísť do väzenia na 3 až 8 rokov. (2) Trest sa zvyšuje na 4 až 10 rokov pri horšom spôsobe konania alebo ak ide o chránenú osobu. (3) Ak žena pri zákroku utrpí ťažkú ujmu alebo zomrie, hrozí trest 8 až 15 rokov.

(1)

Kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na chránenej osobe.

(3)

Trestom odňatia slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí tehotnej žene ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 151 – Nezákonné umelé prerušenie tehotenstva a tresty

(1)

Ak niekto vykoná potrat so súhlasom ženy, ale v rozpore so zákonnými pravidlami, hrozí mu väzenie na 2 až 5 rokov. (2) Trest je 3 až 8 rokov, ak dôjde k zraneniu, smrti, ide o dievča bez súhlasu zástupcu, alebo ak ide o zisk či hrubé konanie.

(1)

Kto so súhlasom tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

na neplnoletej žene bez súhlasu jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do starostlivosti alebo pod dozor,

c)

a získa tým väčší prospech, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

§ 152 – Navádzanie a pomoc pri umelom prerušení tehotenstva

(1)

Ak niekto navádza tehotnú ženu na nelegálny potrat, hrozí mu trest. (2) Rovnako sa trestá aj pomoc pri takomto zákroku. (3) Trest je 2 až 5 rokov pri chránenej osobe. (4) Ak žena utrpí ťažkú ujmu alebo zomrie, hrozí 3 až 8 rokov.

(1)

Kto tehotnú ženu navedie na to, aby

a)

svoje tehotenstvo sama umelo prerušila, alebo

b)

iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umelo prerušené postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto tehotnej žene pomáha pri prerušení jej tehotenstva ňou samou alebo pri tom, aby iného požiadala alebo inému dovolila umelo prerušiť jej tehotenstvo.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na chránenej osobe.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 153 – Netrestnosť tehotnej ženy pri umelom prerušení tehotenstva

Tehotná žena nie je trestne zodpovedná za to, ak si sama preruší tehotenstvo alebo o to niekoho iného požiada.

Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umelo preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to dovolí, nie je za taký čin trestne zodpovedná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi a pomocníkovi.

§ 154 – Účasť na samovražde

(1)

Ak niekoho navediete na samovraždu alebo mu s ňou pomáhate, hrozí vám väzenie na 6 mesiacov až 3 roky. (2) Trest sa zvyšuje na 3 až 8 rokov pri chránených osobách alebo zlom motíve.

(1)

Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, ak došlo aspoň k pokusu o samovraždu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku 1

a)

spácha závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe, alebo

c)

z osobitného motívu.

§ 155 – Úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví

(1)

Za úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví hrozí väzenie na 4 až 10 rokov. (2) Trest je 5 až 12 rokov, ak ide o chránenú osobu alebo zlý motív. (3) Ak sa to stane počas krízovej situácie alebo v organizovanej skupine, hrozí 10 až 15 rokov.

(1)

Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe, alebo

c)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 156 – Úmyselné ublíženie na zdraví a tresty

(1)

Ak niekomu úmyselne ublížite na zdraví, hrozí vám väzenie na 6 mesiacov až 2 roky. (2) Trest je 1 až 3 roky, ak ide o chránenú osobu alebo zlý motív. (3) Ak spôsobíte ťažkú ujmu alebo k činu dôjde počas krízy, hrozí 2 až 5 rokov.

(1)

Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na chránenej osobe, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

za krízovej situácie, alebo

c)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

§ 157 – Nedbanlivostné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví

(1)

Ak niekomu z nepozornosti spôsobíte ťažké ublíženie na zdraví, hrozí vám väzenie na 6 mesiacov až 2 roky. (2) Trest je 1 až 5 rokov, ak ide o chránenú osobu alebo závažnejšie konanie.

(1)

Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na chránenej osobe.

§ 158 – Ublíženie na zdraví z nedbanlivosti

Ak niekomu neúmyselne ublížite na zdraví tým, že porušíte svoje dôležité pracovné alebo zákonné povinnosti, hrozí vám väzenie na 1 rok.

Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

§ 159 – Neoprávnené odobratie orgánov a sterilizácia

(1)

Za nelegálny odber orgánov od živého človeka hrozí väzenie na 2 až 8 rokov. (2) Rovnaký trest hrozí za nezákonnú sterilizáciu. (3) Trest je 7 až 12 rokov pri organizovanej skupine alebo zlom motíve. (4) Ak dôjde k ťažkej ujme alebo smrti, hrozí 10 až 15 rokov.

(1)

Kto neoprávnene odoberie zo živej osoby orgán, tkanivo alebo bunku alebo kto pre seba alebo iného taký orgán, tkanivo alebo bunku neoprávnene zadováži, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene sterilizuje fyzickú osobu.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 160 – Neoprávnené zadováženie orgánu z mŕtvej osoby

(1)

Za neoprávnené odobratie orgánov alebo tkanív z mŕtveho človeka hrozí väzenie na 6 mesiacov až 3 roky. (2) Trest sa zvyšuje na 1 až 5 rokov pri horšom spôsobe konania. (3) Ak to urobí organizovaná skupina, hrozí 3 až 8 rokov.

(1)

Kto neoprávnene sebe alebo inému zadováži z mŕtvej osoby orgán, tkanivo alebo bunku, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 161 – Neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti

(1)

Za nelegálne testovanie lekárskych postupov bez súhlasu alebo povolenia hrozí trest. (2) Za pokus o klonovanie človeka hrozí väzenie na 3 až 8 rokov. (3) Trest je 5 až 12 rokov pri zneužití chránených osôb alebo pre zisk. (4) Ak pri testovaní dôjde k ťažkej ujme alebo smrti, hrozí až 15 rokov.

(1)

Kto pod zámienkou získania nových medicínskych poznatkov, metód alebo na potvrdenie hypotéz, alebo na klinické skúšanie liečiv vykonáva bez povolenia overovanie nových medicínskych poznatkov

a)

napriek tomu, že je ním bezprostredne ohrozený život alebo zdravie človeka, ak nejde o nevyhnutné výkony spôsobilé zachrániť jeho bezprostredne ohrozený život, alebo

b)

bez zdravotnej indikácie a bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo ho vykonáva na osobách, na ktorých je overovanie bez zdravotnej indikácie zakázané, alebo ho vykonáva na ľudskom plode alebo zárodku, alebo ho vykonáva v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej indikácie,

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou, či živou, alebo mŕtvou.

(3)

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe, alebo

c)

ak získa činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 pre seba alebo pre iného väčší prospech.

(4)

Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 162 – Poškodenie zdravia

(1)

Ak bez vzdelania robíte lekárske úkony a ohrozíte niekoho na zdraví alebo živote, hrozí vám trest. (2) Trest je 1 až 5 rokov, ak ide o vážnejšie konanie alebo chránenú osobu. (3) Ak spôsobíte ťažké ublíženie alebo smrť, hrozí väzenie na 3 až 8 rokov.

(1)

Kto vykonáva napriek tomu, že nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve, úkony zdravotnej starostlivosti a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným úkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok, čo aj z nedbanlivosti,

a)

bezprostredne ohrozí život iného,

b)

inému ublíži na zdraví, alebo

c)

uskutoční bez súhlasu iného vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok a takým úkonom ohrozí jeho zdravie,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na chránenej osobe.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 163 – Šírenie nebezpečnej nákazlivej choroby a tresty

(1)

Ak úmyselne ohrozíte ľudí šírením nebezpečnej nákazlivej choroby, hrozí vám väzenie na 1 až 5 rokov. (2) Trest je 3 až 8 rokov pri horšom spôsobe konania. (3) Za spôsobenie ťažkej ujmy, smrti alebo počas krízy hrozí 4 až 10 rokov.

(1)

Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 164 – Šírenie nákazlivej choroby z nedbanlivosti

(1)

Ak z nedbanlivosti ohrozíte ľudí šírením nákazlivej choroby, hrozí vám väzenie až na 3 roky. (2) Trest je 1 až 5 rokov, ak ste postupovali obzvlášť nezodpovedne alebo ste spôsobili vážnu ujmu či smrť.

(1)

Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 165 – Šírenie HIV nákazy a tresty

(1)

Ak niekoho úmyselne ohrozíte nákazou HIV, hrozí vám 3 až 10 rokov väzenia. (2) Trest sa zvyšuje na 7 až 12 rokov pri chránených osobách alebo horšom spôsobe konania. (3) Za spôsobenie ťažkej ujmy alebo smrti hrozí 10 až 15 rokov.

(1)

Kto iného úmyselne vydá do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na chránenej osobe.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 166 – Šírenie HIV nákazy a tresty

(1)

Ak niekoho z nepozornosti ohrozíte nákazou HIV, hrozí vám väzenie na 1 až 5 rokov. (2) Trest sa zvyšuje na 3 až 8 rokov pri horšom spôsobe konania alebo ak ide o chránenú osobu. (3) Ak spôsobíte ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, hrozí 4 až 10 rokov.

(1)

Kto iného z nedbanlivosti vydá do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na chránenej osobe.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 167 – Ohrozovanie pohlavnou chorobou

(1)

Ak niekoho čo i len z nepozornosti ohrozíte pohlavnou chorobou, hrozia vám 3 roky väzenia. (2) Trest je 1 až 5 rokov, ak ide o chránenú osobu. (3) Pri ťažkej ujme alebo smrti hrozí 3 až 8 rokov.

(1)

Kto iného vydá, čo aj z nedbanlivosti, do nebezpečenstva pohlavnej nákazy, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 168 – Výroba a predaj závadných potravín

(1)

Za úmyselný predaj alebo výrobu nebezpečných potravín hrozia 2 roky väzenia. (2) Pri závažnejšom konaní je trest 1 až 5 rokov. (3) Ak spôsobíte ťažkú ujmu, smrť alebo k činu dôjde počas krízy, hrozí 3 až 8 rokov.

(1)

Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému úmyselne zadováži závadné potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné pre ľudské zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 169 – Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a predmetmi

(1)

Ak z nepozornosti predávate alebo vyrábate nebezpečné potraviny, hrozí vám väzenie na 1 rok. (2) Pri závažnejšom konaní je trest 6 mesiacov až 3 roky. (3) Ak spôsobíte ťažkú ujmu, smrť alebo k činu dôjde počas krízy, hrozí 2 až 5 rokov.

(1)

Kto má na predaj alebo na taký účel vyrobí, alebo sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné pre ľudské zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 170 – Ohrozovanie zdravia nepovolenými liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami

(1)

Ak nelegálnym narábaním s liekmi alebo ich testovaním ohrozíte zdravie ľudí, porušujete zákon. (2) Trest je 1 až 5 rokov, ak sa tak stane pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo u chránenej osoby. (3) Za spôsobenie ťažkej ujmy alebo smrti hrozí 3 až 8 rokov.

(1)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že

a)

neoprávnene zaobchádza s liekmi, liečivami alebo so zdravotníckymi pomôckami, alebo

b)

vykonáva klinické skúšanie liekov, liečiv alebo zdravotníckych pomôcok v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na chránenej osobe, alebo

d)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 170a – Neoprávnené zaobchádzanie s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami

(1)

Za nelegálnu výrobu, nákup alebo predaj nepovolených liekov a pomôcok vo väčšom rozsahu hrozí trest. (2) Trest je 3 až 8 rokov, ak ide o opakovanie, konanie na verejnosti alebo voči chráneným osobám. (3) Pri ťažkom zranení, smrti alebo veľkom rozsahu hrozí 5 až 12 rokov. (4) Ak zomrie viac ľudí alebo ide o organizovanú skupinu, hrozí až 15 rokov.

(1)

Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu

a)

vyrobí,

b)

dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, alebo

c)

kúpi, predá, vymení, prechováva alebo zadováži lieky alebo liečivá, ktoré nie sú povolené podľa osobitného predpisu, alebo zdravotnícke pomôcky, ktoré boli uvedené na trh v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo kto takú činnosť sprostredkuje,

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na chránenej osobe,

d)

verejne, alebo

e)

v značnom rozsahu.

(3)

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

vo veľkom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 170b – Falšovanie liekov a zdravotníckej pomôcky

(1)

Za nákup, predaj alebo držanie falošných liekov a pomôcok hrozia 2 roky väzenia. (2) Za samotné falšovanie údajov o lieku alebo výrobcovi hrozí 1 až 5 rokov. (3) Ak ide o opakovaný čin, konanie voči chráneným osobám alebo väčší rozsah, trest je 3 až 8 rokov. (4) Pri ťažkom zranení, smrti alebo značnom rozsahu hrozí 5 až 12 rokov. (5) Ak zomrie viac ľudí alebo ide o organizovanú skupinu, hrozí 10 až 15 rokov.

(1)

Kto sebe alebo inému zadováži falšované lieky alebo falšovanú zdravotnícku pomôcku alebo kto také lieky alebo zdravotnícku pomôcku prechováva, dovezie, vyvezie, prevezie, ponúka alebo predá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa potrestá ten, kto falšuje alebo iným spôsobom pozmení totožnosť

a)

lieku vrátane jeho označenia alebo uvedie nepravdivý údaj o výrobcovi, držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku alebo o krajine výroby v úmysle dať ich ako pravé,

b)

zdravotníckej pomôcky vrátane jej označenia alebo uvedie nepravdivý údaj o výrobcovi, o posudzovaní zhody, o značke zhody, o notifikácii zdravotníckej pomôcky alebo o krajine výroby v úmysle dať ju ako pravú.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

hoci bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch za taký čin odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na chránenej osobe,

d)

verejne, alebo

e)

vo väčšom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

v značnom rozsahu.

(5)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

vo veľkom rozsahu.

§ 171 – Neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky

(1)

Za držanie veľmi malého množstva marihuany pre seba hrozí väzenie až na jeden rok. (2) Pri držaní iných drog v nepatrnom množstve hrozí trest až dva roky. (3) Ak ide o malé množstvo, hrozí väzenie na šesť mesiacov až tri roky. (4) Ak ste už boli za drogy trestaní alebo ich máte väčšie množstvo, hrozí jeden až šesť rokov.

(1)

Kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo

b)

vo väčšom množstve.

§ 172 – Neoprávnené pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku

(1)

Za pestovanie veľmi malého množstva marihuany pre seba hrozí väzenie do šiestich mesiacov. (2) Pri pestovaní iných drog alebo húb v nepatrnom množstve je trest až jeden rok. (3) Ak ide o malé množstvo, hrozí väzenie do dvoch rokov. (4) Za pestovanie pre dieťa alebo vo väčšom množstve hrozí šesť mesiacov až tri roky. (5) Ak ste už boli trestaní, ide o značné množstvo alebo o drogy pre chorých, hrozí jeden až päť rokov. (6) Pri veľkom množstve alebo drogách pre deti hrozí dva až osem rokov. (7) Pri smrti, ťažkom zranení alebo mimoriadne veľkom množstve hrozí päť až pätnásť rokov.

(1)

Kto neoprávnene pestuje rastliny rodu Cannabis (konopa) v nepatrnom množstve za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

(2)

Kto neoprávnene pestuje iné rastliny alebo huby obsahujúce omamné látky alebo psychotropné látky ako uvedené v odseku 1 v nepatrnom množstve za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(3)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.

(4)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov, alebo

b)

vo väčšom množstve.

(5)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a už bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne odsúdený,

b)

pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,

c)

pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo

d)

v značnom množstve.

(6)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v značnom množstve, alebo

b)

vo veľkom množstve.

(7)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo veľkom množstve, alebo

c)

v mimoriadne veľkom množstve.

§ 173 – Neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou

(1)

Za výrobu alebo predaj aj malého množstva drog hrozí väzenie na jeden až päť rokov. (2) Ak ide o väčšie množstvo alebo drogy pre deti, trest je tri až desať rokov. (3) Pri predaji chráneným osobám, recidíve alebo značnom množstve hrozí 7 až 15 rokov. (4) Za spôsobenie smrti, ťažkého zranenia alebo pri veľkom množstve hrozí 8 až 20 rokov. (5) Pri smrti viacerých ľudí, členstve v gangu alebo mimoriadne veľkom množstve hrozí 10 až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v malom množstve alebo prostredníctvom takéhoto dieťaťa, alebo

b)

vo väčšom množstve.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,

c)

a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,

d)

pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo

e)

v značnom množstve.

(4)

Odňatím slobody na osem rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v značnom množstve, alebo

c)

vo veľkom množstve.

(5)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo veľkom množstve,

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

d)

v mimoriadne veľkom množstve.

§ 173a – Neoprávnené prechovávanie a obchodovanie s prekurzormi drog

(1)

Kto neoprávnene prechováva látky alebo nástroje na výrobu drog, môže ísť do väzenia až na tri roky. (2) Za ich výrobu alebo obchodovanie hrozí jeden až päť rokov. (3) Prísnejší trest hrozí pri predaji chráneným osobám. (4) Ak bol páchateľ už trestaný alebo zapojil deti, hrozí tri až desať rokov. (5) Pri smrti alebo obrovskom zisku je trest päť až dvanásť rokov. (6) Za smrť viacerých osôb alebo činnosť gangu hrozí až pätnásť rokov.

Neoprávnené prechovávanie, výroba a obchodovanie s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora

(1)

Kto neoprávnene prechováva drogový prekurzor alebo predmet určený na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Kto neoprávnene vyrobí drogový prekurzor alebo predmet určený na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora alebo s nimi neoprávnene obchoduje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,

c)

pre chránenú osobu, alebo

d)

a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a)

a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,

b)

pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo prostredníctvom takéhoto dieťaťa, alebo

c)

a získa ním pre seba alebo iného značný prospech.

(5)

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a získa ním pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

(6)

Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 174 – Šírenie toxikománie

(1)

Kto iných nahovára na drogy alebo ich v tom podporuje, riskuje väzenie na jeden až päť rokov. (2) Ak to urobí verejne alebo voči chránenej osobe, hrozí trest tri až osem rokov.

(1)

Kto zvádza iného na zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu alebo ho v tom podporuje alebo kto zneužívanie takej látky inak podnecuje alebo šíri, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

voči chránenej osobe, alebo

b)

verejne.

§ 175 – Podávanie alkoholických nápojov mládeži

Kto deťom pod osemnásť rokov opakovane alebo vo veľkom množstve podáva alkohol, môže ísť do väzenia až na tri roky.

Kto sústavne podáva alebo vo väčšom množstve podá osobe mladšej ako osemnásť rokov alkoholické nápoje, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

§ 176 – Neoprávnené zaobchádzanie s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom

(1)

Kto neoprávnene vyrába alebo predáva anaboliká na iné ako lekárske účely, riskuje tri roky väzenia. (2) Trest hrozí aj za ich bezdôvodné predpisovanie, propagáciu alebo prechovávanie vo väčšom množstve. (3) Ak sa to deje pri športe alebo opakovane, hrozí jeden až päť rokov. (4) Pri vážnom poškodení zdravia, smrti alebo veľkom množstve látok je trest päť až dvanásť rokov. (5) Za smrť viacerých ľudí alebo činnosť gangu hrozí až pätnásť rokov.

(1)

Kto neoprávnene vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, ponúka, predá, inému poskytne alebo podá látku s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa osobitného predpisu na iný ako liečebný účel indikovaný lekárom alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto látku s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa osobitného predpisu

a)

neoprávnene alebo bez preukázateľného zdravotného dôvodu predpíše na preskripčný záznam alebo lekársky predpis alebo veterinárny lekársky predpis,

b)

neoprávnene propaguje alebo neoprávnene poskytne návod na jej užívanie, alebo

c)

neoprávnene prechováva vo väčšom množstve.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo v odseku 2

a)

hoci bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch za taký čin odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

b)

v súvislosti s organizovanou športovou činnosťou,

c)

verejne, alebo

d)

v značnom množstve.

(4)

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na chránenej osobe, alebo

d)

vo veľkom množstve.

(5)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 177 – Neposkytnutie pomoci osobe v nebezpečenstve

(1)

Kto nepomôže človeku v ohrození života alebo s ťažkým zranením, hoci tak môže bezpečne urobiť, riskuje dva roky väzenia. (2) Ak má niekto pomoc v náplni práce a neposkytne ju, trest je šesť mesiacov až tri roky.

(1)

Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 178 – Neposkytnutie pomoci pri dopravnej nehode

Vodič, ktorý po nehode neposkytne zranenému pomoc, hoci tým neohrozí seba ani iných, môže dostať až tri roky väzenia.

Vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

§ 179 – Obchodovanie s ľuďmi

(1)

Kto zneužije alebo zláka ľudí na prostitúciu, nútenú prácu či odoberanie orgánov pomocou násilia alebo klamstva, riskuje štyri až desať rokov väzenia. (2) Rovnaký trest hrozí za obchodovanie s deťmi na tieto účely. (3) Ak je páchateľom úradník alebo ide o chránenú osobu, trest je sedem až dvanásť rokov. (4) Pri ťažkom zranení, smrti alebo značnom zisku hrozí dvanásť až dvadsať rokov. (5) Za smrť viacerých ľudí alebo obrovský zisk hrozí až doživotie.

(1)

Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme dieťa, hoci aj s jeho súhlasom, na účel detskej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane detskej pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, nezákonnej adopcie, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,

b)

a vydá takýmto činom iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti,

c)

ako verejný činiteľ,

d)

na chránenej osobe,

e)

z osobitného motívu,

f)

závažnejším spôsobom konania, alebo

g)

spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

(4)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,

b)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

(5)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo

b)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

§ 180 – Nezákonné zverenie alebo získanie dieťaťa na adopciu

(1)

Kto nezákonne odovzdá alebo získa dieťa na adopciu, môže ísť do väzenia až na tri roky. (2) Ak za to získate väčší prospech alebo konáte závažne, trest je štyri až desať rokov. (3) Pri spôsobení ťažkého zranenia alebo smrti hrozí desať až pätnásť rokov.

(1)

Kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom zverí do moci iného dieťa na účel adopcie alebo kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom získa do svojej moci dieťa na účel adopcie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 181 – Obchodovanie s deťmi a tresty

(1)

Kto za odmenu odovzdá dieťa inému na prácu alebo iné účely, môže ísť do väzenia na štyri až desať rokov. (2) Pri väčšom zisku alebo závažnom postupe hrozí sedem až dvanásť rokov. (3) Ak spôsobíte ťažké zranenie, smrť alebo značný zisk, trest je dvanásť až dvadsať rokov. (4) Za smrť viacerých detí alebo činnosť gangu hrozí až doživotie.

(1)

Kto za odmenu zverí dieťa do moci iného na účel jeho využívania na detskú prácu alebo na iný účel, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

b)

a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 182 – Pozbavenie osobnej slobody

(1)

Za nezákonné obmedzenie slobody iného človeka hrozí väzenie na štyri až desať rokov. (2) Trest sa zvyšuje na sedem až dvanásť rokov, ak je obeťou chránená osoba alebo máte osobitný motív. (3) Ak spôsobíte ťažké zranenie, smrť alebo získate veľký majetok, hrozí desať až pätnásť rokov. (4) Pri smrti viacerých osôb, obrovskom zisku alebo členstve v gangu hrozí až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto iného neoprávnene pozbaví osobnej slobody, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

z osobitného motívu,

b)

na chránenej osobe, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech.

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb.

§ 183 – Obmedzovanie osobnej slobody

(1)

Kto niekomu nezákonne bráni v osobnej slobode, môže dostať trest šesť mesiacov až tri roky. (2) Trest tri až osem rokov hrozí úradníkom alebo pri útoku na chránenú osobu. (3) Ak spôsobíte smrť, ťažké zranenie alebo značnú škodu, hrozí sedem až dvanásť rokov. (4) Za smrť viacerých osôb alebo obrovskú škodu hrozí až doživotie.

(1)

Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

z osobitného motívu,

c)

ako verejný činiteľ,

d)

na chránenej osobe, alebo

e)

a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb,

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 184 – Obmedzovanie slobody pobytu

(1)

Kto násilím alebo klamstvom niekoho núti byť na určitom mieste alebo mu tam bráni vstúpiť, porušuje zákon. (2) Trest jeden až päť rokov hrozí pri závažnom konaní, osobitnom motíve alebo ak to urobí úradník. (3) Rovnaký trest hrozí za nezákonné vyhostenie zo Slovenska alebo bránenie v pobyte na našom území.

(1)

Kto ľsťou alebo násilím, hrozbou násilia alebo inej ujmy

a)

iného neoprávnene núti k pobytu na určitom mieste, alebo

b)

inému neoprávnene bráni v pobyte na určitom mieste,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

ako verejný činiteľ.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto neoprávnene núti iného opustiť územie Slovenskej republiky alebo inému neoprávnene bráni v pobyte na území Slovenskej republiky.

§ 185 – Branie rukojemníka

(1)

Kto vezme rukojemníka a hrozí mu smrťou, aby niekoho iného k niečomu prinútil, riskuje štyri až desať rokov väzenia. (2) Trest sedem až dvanásť rokov hrozí pri útoku na chránenú osobu alebo väčšej škode. (3) Ak spôsobíte smrť, ťažké zranenie alebo značnú škodu, hrozí desať až pätnásť rokov. (4) Za smrť viacerých osôb alebo obrovskú škodu hrozí až doživotie.

(1)

Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú ujmu s cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb,

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 186 – Vydieračský únos

(1)

Za únos alebo zadržiavanie osoby s cieľom vynútiť si peniaze či iné výhody hrozí sedem až dvanásť rokov. (2) Ak získate väčší prospech alebo ide o chránenú osobu, trest je desať až pätnásť rokov. (3) Pri ťažkom zranení, smrti alebo značnom zisku hrozí dvanásť až dvadsať rokov. (4) Za smrť viacerých ľudí, obrovský majetok alebo členstvo v gangu hrozí až doživotie.

(1)

Kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na chránenej osobe, alebo

d)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo

b)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 187 – Zavlečenie do cudziny

(1)

Za odvlečenie človeka do cudziny hrozí väzenie na štyri až desať rokov. (2) Ak ide o chránenú osobu alebo spôsobíte väčšiu škodu, trest je desať až pätnásť rokov. (3) Pri ťažkom zranení, smrti alebo značnej škode hrozí dvanásť až dvadsaťpäť rokov. (4) Ak zahynú viacerí ľudia alebo ide o čin gangu, hrozí až doživotie.

(1)

Kto iného zavlečie do cudziny, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 188 – Lúpež

(1)

Kto násilím alebo hrozbami ukradne cudzí majetok, môže ísť do väzenia na tri až osem rokov. (2) Trest sedem až dvanásť rokov hrozí pri útoku na chránenú osobu alebo väčšej škode. (3) Ak spôsobíte smrť, ťažké zranenie alebo značnú škodu, hrozí desať až pätnásť rokov. (4) Za smrť viacerých ľudí alebo obrovskú škodu hrozí až doživotie.

(1)

Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb,

b)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

c)

závažnejším spôsobom konania,

d)

na chránenej osobe, alebo

e)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 189 – Vydieranie

(1)

Kto niekoho násilím alebo hrozbami núti niečo urobiť alebo strpieť, riskuje väzenie na dva až šesť rokov. (2) Trest štyri až desať rokov hrozí pri útoku na chránenú osobu, v skupine alebo pri väčšej škode. (3) Ak spôsobíte smrť, ťažké zranenie alebo značnú škodu, hrozí desať až dvadsať rokov. (4) Za smrť viacerých osôb alebo obrovskú škodu hrozí až doživotie.

(1)

Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu,

d)

a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

e)

spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 190 – Vydieranie a neľudské zaobchádzanie s osobami

(1)

Kto násilím núti iných platiť za nanútené alebo vymyslené služby, riskuje štyri až desať rokov väzenia. (2) Rovnaký trest hrozí za utláčanie či týranie skupín ľudí pre ich pôvod, rasu alebo vek. (3) Pri väčšej škode alebo útoku na chránenú osobu je trest sedem až dvanásť rokov. (4) Ak spôsobíte smrť, ťažké zranenie alebo značnú škodu, hrozí dvanásť až dvadsať rokov. (5) Za smrť viacerých ľudí alebo obrovskú škodu hrozí až doživotie.

(1)

Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto skupinu osôb pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, etnický pôvod, vek, zdravotný stav alebo pohlavie alebo v úmysle dosiahnuť pre seba alebo pre iného neoprávnené alebo neprimerané výhody

a)

násilím alebo hrozbou násilia neoprávnene núti, aby v rozpore so svojimi základnými ľudskými právami niečo konali, opomenuli alebo trpeli, alebo

b)

týra, mučí alebo s nimi zaobchádza podobným iným neľudským a krutým spôsobom.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(5)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 191 – Vymáhanie pohľadávok násilím a tresty

(1)

Kto násilím alebo hrozbami núti niekoho splatiť dlh tretej osobe, môže ísť do väzenia na jeden až tri roky. (2) Pri väčšej škode alebo útoku na chránenú osobu je trest tri až osem rokov. (3) Ak spôsobíte smrť, ťažké zranenie alebo značnú škodu, hrozí sedem až pätnásť rokov. (4) Pri obrovskej škode, smrti viacerých osôb alebo gangu hrozí až doživotie.

(1)

Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti plniť povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 192 – Nátlak

(1)

Kto zneužije niečiu biedu alebo zlé osobné pomery, aby ho k niečomu prinútil, môže dostať až tri roky. (2) Trest jeden až päť rokov hrozí pri útoku na chránenú osobu alebo pri porušovaní práv zamestnancov. (3) Ak spôsobíte smrť, ťažké zranenie alebo značnú škodu, hrozí štyri až desať rokov. (4) Za smrť viacerých osôb alebo obrovskú škodu hrozí až doživotie.

(1)

Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu,

d)

v úmysle získať pre seba alebo pre iného väčší majetkový prospech alebo iný prospech, alebo

e)

tým, že odopiera zamestnancovi v pracovnom alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu právo na zaistenie bezpečnosti zdravia pri práci, na dovolenku na zotavenie alebo na poskytnutie zákonom zaručených osobitných pracovných podmienok ženám a mladistvým zamestnancom.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb,

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

d)

za krízovej situácie.

§ 193 – Obmedzovanie slobody vyznania

(1)

Kto násilím alebo hrozbami niekoho núti k náboženstvu alebo mu v ňom bráni, porušuje zákon. (2) Trest dva až šesť rokov hrozí, ak ide o chránenú osobu, verejný čin alebo iný závažný spôsob.

(1)

Kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy

a)

núti iného zúčastniť sa na náboženskom úkone,

b)

bez oprávnenia bráni inému v účasti na náboženskom úkone, alebo

c)

inému v užívaní slobody vyznania inak bez oprávnenia bráni,

(2)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

verejne.

§ 194 – Porušovanie domovej slobody

(1)

Ak niekto neoprávnene vnikne do cudzieho bytu alebo domu, hrozí mu väzenie až na dva roky. (2) Trest jeden až päť rokov hrozí pri prekonaní zámky, konaní v skupine alebo zo zlého motívu. (3) Ak je obeťou chránená osoba alebo ide o gang, trest je tri až osem rokov.

(1)

Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

c)

najmenej s dvoma osobami, alebo

d)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

voči chránenej osobe, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 194a – Ochrana súkromia v obydlí

(1)

Kto bez súhlasu tajne sleduje cudzí domov a robí si záznamy o súkromí iných, riskuje rok väzenia. (2) Trest jeden až dva roky hrozí pri prekonaní prekážky, konaní v skupine alebo zo zlého motívu. (3) Ak je obeťou chránená osoba alebo ide o gang, hrozí väzenie na dva až štyri roky.

(1)

Kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje pre seba alebo iné osoby neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí, a s využitím informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov vyhotovuje z tohto pozorovania záznamy alebo inú dokumentáciu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do obydlia,

c)

najmenej s dvoma osobami, alebo

d)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dva až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

voči chránenej osobe, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 195 – Porušovanie slobody združovania a zhromažďovania

(1)

Kto násilím alebo hrozbami bráni iným v združovaní alebo zhromažďovaní, môže ísť do väzenia až na dva roky. (2) Ak niekto násilne odporuje usporiadateľom nahláseného verejného stretnutia, hrozí mu trest až jeden rok.

(1)

Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy obmedzuje vo výkone jeho združovacieho práva alebo zhromažďovacieho práva, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Kto sa v súvislosti so zhromaždením, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti, násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia protiví poriadkovým opatreniam zvolávateľa alebo určených usporiadateľov takého zhromaždenia, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

§ 196 – Porušenie listového tajomstva a tresty

(1)

Ak úmyselne otvoríte alebo prečítate cudzí list či zásielku v preprave, hrozí vám väzenie až na tri roky. (2) Zamestnanci pošty, ktorí toto urobia, umožnia to iným alebo zásielku zničia, môžu ísť do väzenia na jeden až päť rokov. (3) Trest je štyri až desať rokov, ak spôsobíte veľkú škodu, konáte zo zlého motívu alebo veľmi závažne.

(1)

Kto úmyselne poruší listové tajomstvo vyzvedaním alebo otvorením uzavretého listu alebo inej písomnosti prepravovanej poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Zamestnanec poskytovateľa poštovej služby, ktorý spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí písomnosť prepravovanú poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

§ 197 – Porušenie tajomstva prepravovaných správ

(1)

Ak s cieľom niekoho poškodiť alebo sa obohatiť otvoríte cudzí list, prezradíte jeho obsah alebo ho zneužijete, môžete byť potrestaní.

(2)

Zamestnanec pošty, ktorý toto urobí alebo niekomu dovolí, môže ísť do väzenia na jeden až päť rokov.

(3)

Trest štyri až desať rokov hrozí pri veľkej škode, zlom úmysle alebo pri veľmi vážnom konaní.

(1)

Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo pre iného neoprávnený prospech

a)

prezradí listové tajomstvo, o ktorom sa dozvedel z uzavretého listu alebo inej písomnosti prepravovaných poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom, ktoré neboli určené jemu, alebo

b)

také tajomstvo využije,

(2)

Zamestnanec poskytovateľa poštovej služby, ktorý spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

§ 199 – Znásilnenie

(1)

Kto násilím, hrozbou alebo zneužitím bezbrannosti prinúti ženu k pohlavnému styku, potrestá sa väzením na päť až desať rokov.

(2)

Trest sedem až pätnásť rokov hrozí pri útoku na chránenú osobu, väzenkyňu, pri skupinovom čine alebo inom závažnom spôsobe.

(3)

Ak páchateľ spôsobí ťažké zranenie alebo ohrozí život dieťaťa, hrozí mu pätnásť až dvadsať rokov.

(4)

Trest dvadsať až dvadsaťpäť rokov hrozí, ak obeť zomrie alebo sa čin stane počas krízovej situácie.

(1)

Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu,

d)

na žene vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo

e)

spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

(3)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a)

spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b)

bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 200 – Sexuálne násilie

(1)

Kto násilím, hrozbou alebo zneužitím bezbrannosti prinúti iného k orálnemu, análnemu alebo inému sexuálnemu styku, potrestá sa väzením na päť až desať rokov.

(2)

Trest sedem až pätnásť rokov hrozí pri útoku na chránenú osobu, väzňa, pri skupinovom čine alebo pri krutom správaní.

(3)

Ak páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo ohrozí život dieťaťa, hrozí mu pätnásť až dvadsať rokov.

(4)

Trest dvadsať až dvadsaťpäť rokov hrozí, ak obeť zomrie alebo sa čin stane počas krízy.

(1)

Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu,

d)

na osobe vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo

e)

spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

(3)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a)

spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b)

bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 201 – Sexuálne zneužívanie osoby mladšej ako pätnásť rokov

(1)

Za sex alebo sexuálne zneužitie dieťaťa mladšieho ako 15 rokov hrozí väzenie na 3 až 10 rokov. (2) Trest sa zvyšuje na 7 až 12 rokov, ak bol čin spáchaný na chránenej osobe, viacerými ľuďmi naraz alebo krutejším spôsobom. (3) Ak páchateľ dieťaťu vážne ublíži na zdraví alebo ohrozí jeho život, hrozí mu 12 až 15 rokov. (4) Trest 15 až 20 rokov hrozí v prípade smrti dieťaťa alebo ak sa to stane počas krízovej situácie.

(1)

Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a)

spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b)

bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 201a – Navádzanie dieťaťa na stretnutie za účelom sexuálneho zneužívania

Dospelý, ktorý cez internet alebo mobil navrhne dieťaťu pod 15 rokov stretnutie s cieľom zneužiť ho, môže ísť do väzenia na 6 mesiacov až 3 roky.

Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 201b – Zneužívanie dieťaťa na sexuálne uspokojenie

(1)

Kto využíva dieťa pod 15 rokov na vlastné sexuálne uspokojenie, môže dostať trest do dvoch rokov. (2) Ak sa na takomto zneužívaní podieľajú aspoň dve osoby spoločne, trest je jeden rok až päť rokov.

(1)

Kto zneužije dieťa mladšie ako pätnásť rokov v úmysle vyvolania sexuálneho uspokojenia jeho účasťou na sexuálnych aktivitách alebo sexuálnom zneužití, hoci sa na nich takéto dieťa nemusí priamo zúčastňovať, alebo kto umožní také jeho zneužitie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

§ 202 – Sexuálne zneužívanie dieťaťa a tresty

(1)

Kto zneužije dieťa, ktoré mu bolo zverené, využije svoju autoritu alebo ho núti k prostitúcii, dopúšťa sa trestného činu.

(2)

Ak použije nátlak alebo ak zneužíva viacero osôb naraz, hrozí väzenie na dva až osem rokov.

(3)

Ak je priamo ohrozený život dieťaťa, trest je tri až desať rokov.

(1)

Kto pohne dieťa k mimomanželskej súloži alebo ho iným spôsobom sexuálne zneužije, ak

a)

je takéto dieťa zverené do jeho starostlivosti alebo pod jeho dozor alebo odkázaná osoba,

b)

ide o detskú prostitúciu, alebo

c)

zneužije uznané postavenie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa,

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

s použitím nátlaku, alebo

b)

spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.

§ 203 – Súlož medzi príbuznými

(1)

Sex s blízkym príbuzným (rodič, dieťa, súrodenec) sa trestá väzením až na dva roky.

(2)

Ak je obeťou dieťa alebo iná chránená osoba, trest je jeden až päť rokov.

(1)

Kto vykoná súlož s príbuzným v priamom rade alebo so súrodencom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

§ 204 – Dvojmanželstvo

(1)

Kto uzavrie ďalšie manželstvo, hoci už v jednom je, môže ísť na dva roky do väzenia.

(2)

Rovnaký trest hrozí aj tomu, kto si vedome vezme osobu, ktorá je už vydatá alebo ženatá.

(1)

Kto za trvania svojho manželstva uzavrie manželstvo iné, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto vedome uzavrie manželstvo s osobou, ktorá už je v inom manželstve.

§ 205 – Odloženie dieťaťa

(1)

Ak odložíte dieťa, o ktoré sa máte starať, na bezpečné miesto (napríklad do hniezda záchrany), hrozia vám dva roky väzenia.

(2)

Ak je dieťa mladšie ako tri roky alebo ide o vážnejšie konanie, hrozí väzenie na dva až šesť rokov.

(1)

Kto odloží dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na dieťati mladšom ako tri roky.

§ 206 – Opustenie dieťaťa

(1)

Ak opustíte dieťa, o ktoré sa máte starať, a ohrozíte ho tým na živote alebo zdraví, hrozí vám väzenie na jeden až päť rokov.

(2)

Ak je dieťa mladšie ako šesť rokov alebo konáte surovo, trest je tri až desať rokov.

(3)

Ak dieťa zomrie, utrpí ťažkú ujmu alebo ak je krízová situácia, trest je sedem až dvanásť rokov.

(1)

Kto opustí dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, a vystaví ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

na dieťati mladšom ako šesť rokov.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 207 – Zanedbanie povinnej výživy

(1)

Ak neplatíte výživné aspoň dva mesiace počas dvoch rokov, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Za úmyselné vyhýbanie sa plateniu je trest až tri roky.

(3)

Trest jeden až päť rokov hrozí, ak spôsobíte núdzu, konáte závažne alebo ste už za to boli odsúdení.

(1)

Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Kto sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

§ 208 – Týranie blízkej osoby a zverenej osoby

(1)

Týranie blízkej osoby alebo niekoho, o koho sa staráte (napríklad bitie, ponižovanie, hladovanie či bránenie v škole), je trestné. (2) Rovnako sa potrestá ten, kto v takomto správaní pokračuje, aj keď už bol za to v minulom roku postihnutý. (3) Trest 7 až 15 rokov hrozí za vážne zranenie, smrť, krutosť alebo pri opakovanom odsúdení. (4) Za smrť viacerých osôb hrozí väzenie na 15 až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a)

bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b)

bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c)

nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d)

vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e)

neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku 1, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

z osobitného motívu,

c)

hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

§ 209 – Únos dieťaťa alebo duševne postihnutej osoby

(1)

Ak niekto protiprávne odvedie dieťa alebo duševne chorú osobu od ich zákonného opatrovníka, hrozí mu 3 až 8 rokov väzenia. (2) Trest sa zvyšuje na 4 až 10 rokov pri krutejšom konaní alebo ohrození mravnosti. (3) Pri únose do cudziny, kvôli zisku alebo pri vážnom zranení je trest 7 až 15 rokov. (4) Trest 15 až 25 rokov alebo doživotie hrozí členom nebezpečných skupín alebo pri snahe získať obrovský majetok.

(1)

Kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

a ohrozí ním mravný vývoj unesenej osoby.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

v úmysle zavliecť takú osobu do cudziny,

b)

v úmysle získať pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo

c)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok.

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

b)

v úmysle získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.

§ 210 – Odňatie dieťaťa alebo postihnutej osoby

(1)

Rodič alebo príbuzný, ktorý neoprávnene vezme dieťa alebo duševne chorého od jeho opatrovníka, môže ísť do väzenia na 6 mesiacov až 3 roky. (2) Trest je 1 až 5 rokov, ak sa to stalo hrubým spôsobom alebo zo zlého úmyslu.

(1)

Kto ako rodič alebo príbuzný v priamom rade dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

§ 211 – Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže

(1)

Kto kazí mládež tým, že ju vedie k záhaľčivému životu, k zločinom alebo jej bráni chodiť do školy, riskuje väzenie. (2) Rovnako sa trestá protiprávne zamestnávanie detí pod 15 rokov, ak im bráni v školskej dochádzke. (3) Pri hrubšom konaní alebo horšom motíve hrozí trest od 6 mesiacov do 5 rokov.

(1)

Kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že

a)

zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,

b)

umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život,

c)

umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi,

d)

umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo

e)

bráni jej v povinnej školskej dochádzke,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom zamestnáva dieťa mladšie ako pätnásť rokov, pričom mu bráni v povinnej školskej dochádzke.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

§ 212 – Krádež

(1)

Za krádež (aj vlámaním, vreckárstvo, krádež úrody alebo dreva z lesa) hrozí trestné stíhanie. (2) Väzenie na 1 až 4 roky hrozí pri vyššej škode alebo ak ste boli za krádež v posledných dvoch rokoch odsúdení. (3) Trest 2 až 8 rokov sa ukladá za vysokú škodu, krádež na cintoríne alebo voči chránenej osobe. (4) Pri obrovskej škode alebo krádeži počas krízy hrozí 3 až 10 rokov väzenia.

(1)

Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a)

spôsobí tak malú škodu,

b)

čin spácha vlámaním,

c)

bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,

d)

čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

e)

takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,

f)

čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo

g)

bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo

c)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia alebo obradu,

d)

na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,

e)

tým, že taký čin zorganizuje, alebo

f)

na chránenej osobe.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 213 – Sprenevera

(1)

Ak si niekto nechá cudziu vec, ktorú mu zverili, môže ísť do väzenia až na dva roky. (2) Trest sa zvyšuje na štyri roky pri vyššej škode alebo ak mal páchateľ povinnosť majetok chrániť. (3) Pri vysokej škode hrozí 2 až 8 rokov. (4) Za škodu veľkého rozsahu alebo čin počas krízy je trest 3 až 10 rokov.

(1)

Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu,

c)

ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej podstaty, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

na chránenej osobe.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 214 – Nevyplatenie mzdy a odstupného

(1)

Šéfovi, ktorý má peniaze, ale nevyplatí zamestnancom výplatu alebo odstupné, hrozí väzenie do dvoch rokov. (2) Trest sa zvyšuje až na 3 roky, ak ide o viac ako 10 zamestnancov. (3) Pri vysokej škode hrozí 1 až 5 rokov. (4) Za nevyplatené sumy obrovského rozsahu je trest 2 až 8 rokov.

(1)

Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

voči viac ako desiatim zamestnancom.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 215 – Neoprávnené užívanie cudzej veci

(1)

Kto si bez dovolenia požičia cudziu vec alebo neoprávnene používa vec, ktorá mu bola zverená, môže ísť do väzenia na jeden rok. (2) Trest do dvoch rokov hrozí pri vyššej škode alebo hrubom konaní. (3) Za vysokú škodu hrozí pol roka až tri roky. (4) Pri obrovskej škode je trest 1 až 5 rokov.

(1)

Kto sa zmocní cudzej veci malej hodnoty v úmysle prechodne ju užívať alebo kto na cudzom majetku spôsobí malú škodu tým, že neoprávnene vec, ktorá mu bola zverená, prechodne užíva, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 216 – Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla

(1)

Ak niekto vezme cudzie auto, aby sa na ňom len odviezol, hrozí mu väzenie do dvoch rokov. (2) Trest sa zvyšuje až na tri roky, ak už bol za to odsúdený alebo auto bolo drahšie. (3) Pri aute s vysokou hodnotou hrozí 1 až 5 rokov. (4) Za luxusné autá alebo konanie v gangu hrozí trest 2 až 8 rokov.

(1)

Kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol za taký čin odsúdený,

b)

z osobitného motívu,

c)

vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty alebo takým činom spôsobí väčšiu škodu, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k motorovému vozidlu značnej hodnoty alebo takým činom spôsobí značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

vo vzťahu k motorovému vozidlu hodnoty veľkého rozsahu alebo takým činom spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 217 – Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla

(1)

Ak niekto používa zverené auto na iné účely, než na aké mal dovolenie, môže ísť do väzenia na jeden rok. (2) Trest do dvoch rokov hrozí, ak sa to opakuje alebo ide o drahšie auto. (3) Pri vysokej hodnote auta je trest pol roka až tri roky. (4) Za autá obrovskej hodnoty hrozí až 5 rokov.

(1)

Kto neoprávnene používa cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol za taký čin odsúdený,

b)

z osobitného motívu,

c)

vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty alebo takým činom spôsobí väčšiu škodu, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k motorovému vozidlu značnej hodnoty alebo takým činom spôsobí značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

vo vzťahu k motorovému vozidlu hodnoty veľkého rozsahu alebo takým činom spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 218 – Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru

(1)

Neoprávnené obsadenie cudzieho bytu alebo domu sa trestá väzením až na dva roky. (2) Pri nebytových priestoroch, napríklad skladoch či garážach, hrozí trest do jedného roka. (3) Ak sa to stalo hrubým spôsobom alebo zo zlého úmyslu, trest je pol roka až tri roky.

(1)

Kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Kto protiprávne vnikne, obsadí alebo užíva nebytový priestor iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

§ 219 – Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku

(1)

Za neoprávnené držanie alebo získanie cudzej platobnej karty hrozia dva roky väzenia. (2) Jej zneužitie, falšovanie alebo výroba sa trestá tromi rokmi. (3) Výroba pomôcok alebo programov na falšovanie kariet sa trestá do dvoch rokov. (4) Tresty sa zvyšujú podľa rozsahu podvodu, a to až na 8 rokov pri organizovaných skupinách.

(1)

Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok alebo kto takýto platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.

(4)

Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(5)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

vo väčšom rozsahu, alebo

c)

z osobitného motívu.

(6)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4 v značnom rozsahu.

(7)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4

a)

vo veľkom rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 219a – Neoprávnené vyrobenie, používanie alebo prechovávanie overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla

(1)

Falšovanie úradných značiek na meradlách (napríklad na váhach) sa trestá väzením na pol roka až tri roky. (2) Za výrobu nástrojov na takéto falšovanie hrozia dva roky. (3) Pri väčšom rozsahu podvodu je trest 1 až 5 rokov. (4) Členom organizovaných skupín hrozí až 8 rokov.

(1)

Kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, spojí alebo falšuje overovaciu značku meradla alebo zabezpečovaciu značku meradla na účel použiť ju ako pravú alebo na taký účel ju prepravuje alebo poskytne inému alebo neoprávnene prechováva overovacie značky meradla alebo zabezpečovacie značky meradla na účel použiť ich ako pravé, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Kto neoprávnene vyrobí, prechováva, obstará si alebo inak zadováži, poskytne inému alebo použije raznicu, nástroj alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 1, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

vo väčšom rozsahu, alebo

c)

z osobitného motívu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

vo veľkom rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 220 – Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov motorového vozidla

(1)

Falšovanie VIN čísla, čísla motora alebo výrobného štítku auta sa trestá väzením až na dva roky. (2) Trest sa zvyšuje na tri roky, ak ide o drahšie auto alebo bol páchateľ už za to odsúdený. (3) Pri autách s vysokou hodnotou hrozí až 5 rokov. (4) Za luxusné vozidlá alebo konanie v gangu je trest 2 až 8 rokov.

(1)

Kto falšuje alebo pozmení identifikačné číslo motorového vozidla, výrobné číslo motora motorového vozidla, výrobný štítok motorového vozidla alebo výrobné číslo súčastí motorového vozidla alebo použije ako pravé identifikačné číslo, výrobné číslo motora motorového vozidla, výrobný štítok alebo výrobné číslo súčastí motorového vozidla iného motorového vozidla, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol za taký čin odsúdený,

b)

vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty alebo spôsobí takým činom väčšiu škodu, alebo

c)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

vo vzťahu k motorovému vozidlu značnej hodnoty alebo spôsobí takým činom značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

vo vzťahu k motorovému vozidlu hodnoty veľkého rozsahu alebo spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 221 – Podvod

(1)

Ak niekoho oklamete, aby ste získali majetok alebo peniaze, hrozia vám dva roky väzenia. (2) Pri vyššej škode hrozí trest štyri roky. (3) Za vysokú škodu alebo podvod na zraniteľnej osobe je trest 2 až 8 rokov. (4) Pri obrovskej škode alebo podvode počas krízy hrozí 3 až 10 rokov.

(1)

Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

z osobitného motívu,

c)

závažnejším spôsobom konania, alebo

d)

na chránenej osobe.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 222 – Úverový podvod

(1)

Kto klame pri žiadosti o úver, riskuje väzenie na pol roka až tri roky. (2) Zamestnancovi banky, ktorý vedome poskytne úver niekomu nespôsobilému, hrozí 1 až 5 rokov. (3) Pri vysokej škode je trest 3 až 8 rokov. (4) Za podvody obrovského rozsahu alebo v organizovanej skupine hrozí až 10 rokov.

(1)

Kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 223 – Poisťovací podvod

(1)

Za oklamanie poisťovne kvôli získaniu peňazí hrozí väzenie na pol roka až tri roky. (2) Zamestnancovi, ktorý pri takomto podvode pomáha, hrozí 1 až 5 rokov. (3) Pri vysokej škode je trest 3 až 8 rokov. (4) Za podvody veľkého rozsahu alebo počas krízy hrozí až 10 rokov.

(1)

Kto vyláka od iného poistné plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto poistné plnenie poskytuje, napomáha získať poistné plnenie tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 224 – Kapitálový podvod

(1)

Kto klame o výnosoch alebo zatajuje riziká pri predaji cenných papierov a investícií, môže ísť do väzenia na tri roky. (2) Pri vyššej škode hrozí 2 až 8 rokov. (3) Za vysokú škodu je trest 3 až 8 rokov. (4) Pri obrovskej škode alebo v organizovanej skupine hrozí až 10 rokov.

(1)

Kto v súvislosti s ponukou, predajom alebo rozširovaním cenných papierov alebo iných listín, ktoré sľubujú účasť na majetkových výnosoch podniku, alebo kto v súvislosti s ponukou zvýšiť výnosy takého investovania v prospektoch alebo v iných propagačných materiáloch alebo prehľadoch týkajúcich sa majetkových pomerov alebo výnosov podniku vo vzťahu k väčšiemu počtu osôb uvádza nepravdivé údaje alebo nereálne údaje o výnosoch investovania alebo o majetkových pomeroch podniku, do ktorého sa má investovať, alebo kto nevýhody takého investovania zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 225 – Subvenčný podvod

(1)

Kto podvodom získa dotáciu alebo príspevok od štátu či obce, môže ísť do väzenia na viac ako tri roky. (2) Rovnako sa trestá ten, kto získanú dotáciu minie na iný účel, než na aký bola určená. (3) Pri vysokej škode hrozí trest do 7 a pol roka. (4) Za obrovské podvody alebo v rámci gangu hrozí až 9 a pol roka.

(1)

Kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky a šesť mesiacov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto získanú dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce použije na iný ako určený účel.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky a šesť mesiacov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce poskytuje, umožní získať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov a šesť mesiacov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(5)

Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov a šesť mesiacov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním značnú škodu.

(6)

Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov a šesť mesiacov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 226 – Neoprávnené obohatenie

(1)

Kto oklame automat, počítač alebo iný prístroj, aby získal tovar alebo služby bez platenia, môže ísť do väzenia na dva roky. (2) Trest sa zvyšuje na štyri roky pri vyššej škode alebo hrubom konaní. (3) Za vysokú škodu hrozí 1 až 5 rokov. (4) Pri obrovskej škode alebo v gangu je trest 2 až 8 rokov.

(1)

Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že neoprávneným zásahom do technického alebo programového vybavenia počítača, automatu alebo iného podobného prístroja alebo technického zariadenia slúžiaceho na automatizované uskutočňovanie predaja tovaru, zmenu alebo výber peňazí alebo na poskytovanie platených výkonov, služieb, informácií či iných plnení dosiahne, že tovar, služby alebo informácie získa bez požadovanej úhrady alebo peniaze získa neoprávnene, a spôsobí tým na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 227 – Podvodný úpadok

(1)

Šéf firmy, ktorý úmyselne spôsobí jej krach tým, že prevedie majetok do inej firmy, pácha trestný čin. (2) Pri vyššej škode mu hrozia tri roky väzenia. (3) Za vysokú škodu je trest 1 až 5 rokov. (4) Ak tým zruinuje niekoho iného alebo spôsobí obrovskú škodu, hrozí mu 2 až 8 rokov.

(1)

Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech spôsobí úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom, tým, že majetok tejto právnickej osoby čo aj len sčasti použije

a)

na založenie inej právnickej osoby alebo

b)

na získanie jej majetkovej účasti v inej právnickej osobe,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu alebo ním získa pre seba alebo pre iného väčší prospech.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu alebo ním získa pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo ním získa pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo

b)

a spôsobí ním inému úpadok.

§ 228 – Zavinený úpadok

(1)

Trestný čin pácha ten, kto privedie firmu ku krachu hazardom, zbytočným utrácaním peňazí alebo nevýhodnými obchodmi. (2) Trest hrozí aj vtedy, ak krach nakoniec odvrátili len dotácie od štátu alebo obce. (3) Pri vysokej škode je trest 1 až 5 rokov.

(1)

Kto spôsobí úpadok právnickej osoby a vo väčšom rozsahu zmarí uspokojenie jej veriteľa tým, že

a)

bez zodpovedajúceho finančného krytia investuje do stratového obchodu,

b)

prijme alebo poskytne z hľadiska majetkových možností právnickej osoby nevýhodný úver,

c)

na škodu veriteľa právnickej osoby zničí, poškodí, daruje, zatají alebo inak odstráni čo aj len sčasti majetok tejto právnickej osoby,

d)

väčšiu časť príjmu z podnikania právnickej osoby použije na vlastnú osobnú spotrebu, alebo

e)

príjem z podnikania právnickej osoby vloží čo aj len sčasti do lotérií, hier alebo stávok,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto koná spôsobom uvedeným v odseku 1 písm. a) až e), a úpadok právnickej osoby bol odvrátený len poskytnutím príspevku alebo iným opatrením orgánu štátu, územnej samosprávy alebo verejnoprávnej inštitúcie, ku ktorým neboli tieto orgány povinné.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

a spôsobí ním inému úpadok.

§ 229 – Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok

(1)

Kto prevádzkuje hry alebo stávky s nespravodlivými pravidlami, ktoré nedávajú každému rovnakú šancu na výhru, riskuje tri roky väzenia. (2) Pri vyššej škode hrozí 1 až 5 rokov. (3) Za vysokú škodu je trest 2 až 8 rokov. (4) Ak ide o veľký rozsah alebo organizovanú skupinu, hrozí až 10 rokov.

(1)

Kto prevádzkuje peňažnú alebo inú podobnú hru alebo stávku, ktorej pravidlá nezaručujú rovnaké možnosti výhry všetkým účastníkom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 230 – Nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier

(1)

Ak niekto bez povolenia prevádzkuje lotériu alebo inú podobnú hru, hrozí mu trest 6 mesiacov až 3 roky. (2) Pri väčšej škode je trest 1 až 5 rokov. (3) Pri značnej škode je trest 2 až 8 rokov. (4) Pri obrovskej škode alebo ak ide o organizovanú skupinu, je trest 3 až 10 rokov.

(1)

Kto bez povolenia prevádzkuje lotériu alebo inú podobnú hru, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 233 – Trestné činy legalizácie výnosov z trestnej činnosti

(1)

Kto u seba drží alebo používa veci pochádzajúce z trestnej činnosti inej osoby, hrozí mu trest až 4 roky. (2) Trestá sa aj ukrývanie pôvodu peňazí alebo ich prepisovanie na iných, aby sa vyhli trestu. (3) Pri väčšom rozsahu je trest 1 až 5 rokov. (4) Ak je páchateľom verejný činiteľ alebo je rozsah značný, trest je 2 až 8 rokov. (5) Pri obrovskom rozsahu alebo v organizovanej skupine je trest 3 až 10 rokov.

(1)

Kto nadobudne, prechováva alebo užíva vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto

a)

ukryje, na seba alebo iného prevedie vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej iným skutkom na území Slovenskej republiky alebo v cudzine,

b)

zmení povahu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej iným skutkom na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, založí ju alebo s ňou inak nakladá v úmysle umožniť sebe alebo inému uniknúť trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, alebo

c)

zatají existenciu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej iným skutkom na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, najmä tým, že zatají jej pôvod v trestnej činnosti, jej umiestnenie alebo vlastnícke právo alebo iné právo k nej.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

z osobitného motívu, alebo

b)

vo väčšom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

ako verejný činiteľ,

b)

v značnom rozsahu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

vo veľkom rozsahu,

b)

vo vzťahu k veci pochádzajúcej z obzvlášť závažného zločinu, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 233a – Legalizácia výnosov z trestnej činnosti

(1)

Kto z nedbanlivosti ukrýva alebo používa majetok z trestnej činnosti, môže dostať až dva roky väzenia. (2) Rovnako sa trestá aj nedbanlivé utajenie pôvodu takéhoto majetku. (3) Pri majetku značnej hodnoty alebo závažnom konaní je trest pol roka až tri roky. (4) Ak majetok pochádza z ťažkého zločinu, hrozí jeden až päť rokov.

(1)

Kto z nedbanlivosti ukryje, na seba alebo iného prevedie, prechováva alebo užíva vec väčšej hodnoty, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto inému z nedbanlivosti umožní zatajiť pôvod alebo zistenie pôvodu veci väčšej hodnoty, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej iným skutkom na území Slovenskej republiky alebo v cudzine.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

vo vzťahu k veci značnej hodnoty, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo vzťahu k veci

a)

hodnoty veľkého rozsahu, alebo

b)

pochádzajúcej z obzvlášť závažného zločinu.

§ 233b – Spoločné ustanovenie k § 233 a k § 233a

Pri určovaní trestu za pranie špinavých peňazí súd zváži aj trest za pôvodný trestný čin, ak je zaň stanovený miernejší trest.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na trestné činy legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo podľa § 233a súd prihliadne tiež k trestnej sadzbe ustanovenej na trestný čin, z ktorého pochádza výnos z trestnej činnosti, ak tento zákon na tento trestný čin ustanovuje miernejší trest.

§ 234 – Neoznámenie alebo neohlásenie protiprávnej činnosti

(1)

Kto v rámci svojho zamestnania zistí pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a neohlási to, pácha trestný čin. (2) Ohlásiť to nemusíte len vtedy, ak by ste tým vystavili seba alebo blízku osobu riziku trestného stíhania.

(1)

Kto neoznámi alebo neohlási, napriek tomu, že taká povinnosť mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

a)

skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo § 233a alebo trestný čin financovania terorizmu podľa § 419c , alebo

b)

neobvyklú obchodnú operáciu,

(2)

Čin uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo ohlásenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu neuviedol do nebezpečenstva trestného stíhania.

§ 235 – Úžera

(1)

Kto zneužije niečiu tieseň alebo neskúsenosť a dohodne si prehnane vysokú odmenu, dopúšťa sa úžery a hrozí mu trest 6 mesiacov až 3 roky. (2) Rovnako sa trestá nevýhodné plnenie bez povolenia alebo pri porušení práv spotrebiteľa. (3) Ak je obeťou chránená osoba alebo vznikne väčšia škoda, trest je 1 až 5 rokov. (4) Pri značnej škode je trest 2 až 8 rokov. (5) Pri obrovskej škode je trest 3 až 10 rokov.

(1)

Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto poskytne plnenie bez povolenia, v rozpore s vydaným povolením alebo poruší zákonom chránené práva spotrebiteľa a dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na sebe prevedie.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

na chránenej osobe, alebo

c)

z osobitného motívu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 236 – Zatajenie veci

(1)

Ak si necháte cudziu vec malej hodnoty, ktorú ste našli alebo získali omylom, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Ak tým spôsobíte väčšiu škodu, hrozí trest šesť mesiacov až tri roky.

(1)

Kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

§ 237 – Spôsobenie škody porušením povinnosti opatrovať majetok

(1)

Ak porušíte povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobíte tým aspoň malú škodu, hrozí vám väzenie až na štyri roky.

(2)

Pri väčšej škode hrozí trest šesť mesiacov až päť rokov.

(3)

Pri značnej škode hrozí trest dva až šesť rokov.

(4)

Pri škode veľkého rozsahu alebo v nebezpečnej skupine hrozí trest tri až osem rokov.

(1)

Kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 238 – Nedbanlivostné spôsobenie značnej škody na majetku

Ak z nedbanlivosti porušíte povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobíte tým značnú škodu, hrozí vám väzenie až na dva roky.

Kto z nedbanlivosti inému spôsobí značnú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 239 – Poškodzovanie veriteľa

(1)

Ak sa vyhýbate splateniu dlhu tým, že ničíte, schovávate alebo predávate svoj majetok, prípadne si vymýšľate dlhy, páchate trestný čin.

(2)

Potrestaný bude aj ten, kto takto pomáha inému dlžníkovi oklamať veriteľa.

(3)

Pri väčšej škode hrozí väzenie až na dva roky.

(4)

Pri značnej škode je trest šesť mesiacov až tri roky.

(5)

Pri škode veľkého rozsahu alebo ak spôsobíte inému úpadok, hrozí trest jeden až päť rokov.

(1)

Kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že

a)

zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,

b)

zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,

c)

predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo

d)

predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že

a)

zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo

b)

na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku.

(3)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

b)

z osobitného motívu.

(4)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.

(5)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním inému úpadok, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

§ 240 – Zvýhodňovanie veriteľa

(1)

Ak ako dlžník nedokážete splácať svoje dlhy a uprednostníte jedného veriteľa pred ostatnými, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Ak tým spôsobíte väčšiu škodu, hrozí trest až na dva roky.

(3)

Pri škode veľkého rozsahu sa trest zvyšuje na jeden až päť rokov.

(1)

Kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

§ 241 – Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním

(1)

Ak ako veriteľ prijmete úplatok za svoje hlasovanie v konkurze alebo pri reštrukturalizácii, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Rovnaký trest hrozí tomu, kto veriteľovi takýto úplatok ponúkne alebo dá.

(3)

Pri závažnejšom konaní alebo osobitnom motíve hrozí väzenie na jeden až päť rokov.

(1)

Kto ako konkurzný veriteľ v súvislosti s hlasovaním o nútenom vyrovnaní alebo ako veriteľ v súvislosti s hlasovaním na vyrovnacom pojednávaní, alebo ako veriteľ v súvislosti s hlasovaním o schválení reštrukturalizačného plánu alebo verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu prijme alebo si dá sľúbiť majetkový alebo iný prospech, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto veriteľovi v súvislosti s hlasovaním o nútenom vyrovnaní za súhlas s vyrovnaním poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

z osobitného motívu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

§ 242 – Marenie konkurzného a reštrukturalizačného konania

(1)

Ak maríte konkurz alebo reštrukturalizáciu tým, že nepodáte včas návrh na konkurz alebo klamete o svojom majetku, páchate trestný čin.

(2)

Pri väčšej škode alebo závažnejšom konaní hrozí väzenie na dva až osem rokov.

(1)

Kto marí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddĺžení tým, že

a)

nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo

b)

uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív,

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

§ 243 – Marenie konkurzného konania a tresty

(1)

Ak maríte konkurz tým, že tajíte majetok, bránite jeho spísaniu alebo ničíte informácie o financiách dlžníka, páchate trestný čin.

(2)

Pri väčšej škode hrozí väzenie na šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Pri značnej škode hrozí trest jeden až päť rokov.

(4)

Pri škode veľkého rozsahu hrozí väzenie na dva až osem rokov.

(1)

Kto marí konkurzné konanie tým, že

a)

zatají vec patriacu do konkurznej podstaty,

b)

znemožní, aby sa vec patriaca do konkurznej podstaty zapísala a odhadla,

c)

nevydá vec patriacu do konkurznej podstaty, alebo

d)

zadrží, sfalšuje alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách dlžníka,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 243a – Marenie exekučného konania

(1)

Ak maríte exekúciu klamstvom o majetku alebo ničením vecí a dokladov, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Trest je pol roka až tri roky, ak spôsobíte väčšiu škodu.

(3)

Za spôsobenie škody veľkého rozsahu hrozí jeden až päť rokov.

(1)

Kto marí exekučné konanie tým, že

a)

uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku,

b)

znemožní, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla,

c)

zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách povinného,

d)

odstráni, poškodí alebo zničí hnuteľnú vec pojatú do súpisu, alebo

e)

nevydá vec podliehajúcu exekúcii,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

§ 244 – Porušovanie zákazu konkurencie

(1)

Ak porušíte zákonný zákaz konkurencie a spôsobíte tým väčšiu škodu, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Ak takto spôsobíte škodu veľkého rozsahu, trest je jeden až päť rokov.

(1)

Kto ako osoba povinná dodržiavať zákaz konkurencie podľa zákona, zákaz uvedený v takom zákone poruší a spôsobí tým inému väčšiu škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 245 – Poškodenie cudzej veci a výška trestu

(1)

Ak niekomu poškodíte alebo zničíte vec a spôsobíte malú škodu, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Trest je až štyri roky, ak je škoda väčšia alebo ste mali osobitný motív.

(3)

Jeden až päť rokov hrozí pri značnej škode, poškodení chránenej veci alebo pri závažnom konaní.

(4)

Dva až osem rokov hrozí pri obrovskej škode alebo ak ste v nebezpečnej skupine.

(1)

Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 246 – Poškodzovanie cudzej veci sprejom alebo farbou

(1)

Ak niekomu posprejujete alebo pomaľujete majetok, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Trest sú štyri roky pri väčšej škode alebo osobitnom motíve.

(3)

Jeden až päť rokov hrozí pri značnej škode, poškodení pamiatky alebo závažnom konaní.

(4)

Dva až osem rokov hrozí pri obrovskej škode.

(1)

Kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,

b)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 247 – Neoprávnený prístup do počítačového systému

(1)

Ak prekonáte zabezpečenie a neoprávnene vniknete do počítača, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Trest je pol roka až tri roky, ak konáte závažnejšie alebo spôsobíte značnú škodu.

(3)

Jeden až päť rokov hrozí pri obrovskej škode alebo ak ste v nebezpečnej skupine.

(1)

Kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 247a – Neoprávnený zásah do počítačového systému

(1)

Ak narušíte fungovanie počítača neoprávneným zásahom do dát alebo techniky, hrozí vám trest.

(2)

Pri značnej škode, útoku na štátne úrady alebo zneužití osobných údajov hrozí väzenie jeden až päť rokov.

(3)

Pri škode veľkého rozsahu alebo narušení kritickej infraštruktúry hrozí trest dva až osem rokov.

(1)

Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti

a)

neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo

b)

tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, súdu alebo iného orgánu verejnej moci,

c)

tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 247b – Neoprávnený zásah do počítačového údaja

(1)

Ak úmyselne poškodíte, vymažete alebo zablokujete počítačové údaje, hrozí vám väzenie na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Pri značnej škode alebo narušení práce úradov hrozí trest jeden až päť rokov.

(3)

Pri škode veľkého rozsahu alebo útoku na dôležitú infraštruktúru hrozí trest dva až osem rokov.

(1)

Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, súdu alebo iného orgánu verejnej moci,

c)

tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 247c – Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov

(1)

Ak neoprávnene zachytávate súkromné počítačové dáta, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Ak to urobí zamestnanec telekomunikačného operátora, hrozí mu trest šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Pri značnej škode je trest jeden až päť rokov a pri škode veľkého rozsahu dva až osem rokov.

(1)

Kto neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov neverejných prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto počítačové údaje, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Kto ako zamestnanec poskytovateľa elektronickej komunikačnej služby spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

z osobitného motívu,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 247d – Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

(1)

Ak vyrábate alebo šírite programy, heslá alebo kódy s cieľom nabúrať sa do počítača, hrozí vám trest.

(2)

Pri značnej škode alebo závažnejšom konaní hrozí väzenie šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Pri škode veľkého rozsahu alebo v nebezpečnej skupine hrozí trest jeden až päť rokov.

(1)

Kto v úmysle spáchať trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 , neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a , neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b alebo neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c vyrobí, dovezie, obstará, kúpi, predá, vymení, uvedie do obehu alebo akokoľvek sprístupní

a)

zariadenie vrátane počítačového programu vytvorené na neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, alebo

b)

počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do počítačového systému alebo jeho časti,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 248 – Zneužívanie vlastníctva

(1)

Ak poškodíte verejný záujem tým, že zničíte alebo zanedbáte vlastnú chránenú vec, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Pri väčšej škode je trest šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Pri značnej škode hrozí trest jeden až päť rokov a pri škode veľkého rozsahu až osem rokov.

(1)

Kto poškodí dôležitý kultúrny záujem alebo iný všeobecný záujem tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou alebo zašantročí vlastnú vec alebo jej časť, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 248a – Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky

(1)

Ak aj z nedbanlivosti poškodíte kultúrnu pamiatku a spôsobíte značnú škodu, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Ak to urobíte úmyselne alebo pre zisk, hrozí trest až dva roky.

(3)

Pri škode veľkého rozsahu alebo na chránenom území hrozí väzenie na jeden až päť rokov.

(1)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, poškodí, znehodnotí, alebo zničí nehnuteľnú vec, ktorá je kultúrnou pamiatkou, alebo zmarí konanie o vyhlásenie nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku a spôsobí tak značnú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

ním získa pre seba alebo pre iného väčší prospech.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

ako člen nebezpečného zoskupenia,

b)

a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu.

§ 249 – Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva

(1)

Ak neoprávnene vykopávate, premiestňujete alebo ničíte archeologické nálezy, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Ak používate detektor kovov alebo ste už boli za to trestaní, hrozí trest šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Pri značnom rozsahu je trest jeden až päť rokov.

(4)

Na chránenom území alebo vo veľkom rozsahu hrozí väzenie na dva až osem rokov.

(1)

Kto neoprávnene vyhľadáva, vykope, inak z miesta nálezu vyzdvihne, premiestni alebo prechováva archeologický nález, alebo kto inak poškodzuje alebo znehodnocuje archeologické dedičstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

detektorom kovov alebo iným detekčným zariadením,

b)

z osobitného motívu,

c)

vo väčšom rozsahu, alebo

d)

hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

v značnom rozsahu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

vo veľkom rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia,

c)

na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu, alebo

d)

za krízovej situácie.

§ 249a – Falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty

(1)

Za výrobu, falšovanie alebo predaj falošných pamiatok hrozia dva roky väzenia.

(2)

Ak to urobíte cez počítač alebo vo väčšom rozsahu, hrozí pol roka až tri roky.

(3)

Pri značnom rozsahu alebo vážnejšom konaní hrozí jeden až päť rokov.

(4)

Ak ste v gangu alebo ide o vzácnu chránenú pamiatku, hrozí dva až osem rokov.

(1)

Kto neoprávnene vyrobí, napodobní alebo pozmení predmet kultúrnej hodnoty tak, aby bol považovaný za pravý, alebo kto taký predmet sebe alebo inému zadováži alebo prechováva, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

z osobitného motívu,

b)

vo väčšom rozsahu, alebo

c)

prostredníctvom počítačového systému.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

v značnom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

vo veľkom rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

ak ide o predmet kultúrnej hodnoty požívajúci ochranu podľa osobitného predpisu.

§ 250 – Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži

(1)

Kto v podnikaní neférovo poškodí meno konkurencie alebo jej nelegálne spôsobí veľkú škodu, dopúšťa sa trestného činu.

(2)

Väzenie na jeden až päť rokov hrozí pri veľkej škode, zničení firmy konkurenta alebo pri obzvlášť vážnom konaní.

(1)

Kto zneužije účasť na hospodárskej súťaži tým, že

a)

nekalou súťažou v hospodárskom styku poškodí dobrú povesť súťažiteľa, alebo

b)

konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim ochranu hospodárskej súťaže, spôsobí inému súťažiteľovi značnú škodu alebo ohrozí chod jeho podniku,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

a spôsobí ním úpadok podniku iného súťažiteľa,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

§ 251 – Neoprávnené podnikanie

(1)

Ak neoprávnene podnikáte v malom rozsahu, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Trest až dva roky hrozí, ak pri tom zneužívate zamestnancov, nemáte potrebnú odbornú kvalifikáciu alebo ste verejný činiteľ.

(3)

Pri značnej škode je trest šesť mesiacov až tri roky a pri škode veľkého rozsahu jeden až päť rokov.

(1)

Kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

tým, že použije iného ako pracovnú silu,

c)

a získa ním väčší prospech,

d)

ako verejný činiteľ alebo v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania alebo funkcie, alebo

e)

tým, že poskytuje bez odbornej kvalifikácie služby alebo vykonáva iné odborné činnosti, ktoré podľa zákona môže vykonávať len ten, kto má odbornú spôsobilosť.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 251a – Neoprávnené zamestnávanie

(1)

Ak opakovane neoprávnene zamestnáte cudzinca, ktorý je u nás nelegálne, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Trest až dva roky hrozí, ak ide o zraniteľnú osobu, obeť obchodovania s ľuďmi alebo ak sú pracovné podmienky vykorisťujúce a ponižujúce.

(1)

Kto neoprávnene zamestná osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 bez ohľadu na predchádzajúci postih za obdobný čin

a)

na chránenej osobe,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok vrátane pracovných podmienok vyplývajúcich z diskriminácie, keď existuje nápadný nepomer v porovnaní s pracovnými podmienkami oprávnene zamestnaných osôb, ktorý má vplyv na zdravie a bezpečnosť a je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, alebo

d)

na osobe, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi.

§ 251b – Nekalá likvidácia

(1)

Ak hľadáte „bieleho koňa“, aby ste sa vyhli zákonnému ukončeniu podnikania, hrozí vám väzenie až na tri roky.

(2)

Rovnako sa potrestá ten, kto na takúto osobu firmu prepíše.

(3)

Trest hrozí aj samotnému „bielemu koňovi“, ktorý vedome prepožičia svoje meno na tento účel.

(4)

Pri značnej škode hrozí väzenie na dva až osem rokov a pri škode veľkého rozsahu až desať rokov.

(1)

Kto v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou vyhľadá alebo sprostredkuje inú osobu, ktorá len prepožičiava svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať, na účel prevodu účasti na právnickej osobe na takúto osobu alebo na účel ustanovenia takejto osoby ako štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou prevedie účasť na právnickej osobe na osobu, ktorá len prepožičiava svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať.

(3)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto prepožičia svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť na účel prevodu účasti na právnickej osobe alebo na účel ustanovenia ako štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, hoci nemá skutočný záujem o účasť na právnickej osobe alebo o pôsobenie ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, a mal a mohol vedieť, že ten, kto na neho previedol účasť na právnickej osobe alebo ho ustanovil ako štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odsekoch 1, 2 alebo 3

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

spôsobí ním väčšiu škodu.

(5)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odsekoch 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním značnú škodu.

(6)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odsekoch 1, 2 alebo 3

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 252 – Neoprávnené obchodovanie s devízovými hodnotami a poskytovanie devízových služieb

(1)

Ak bez povolenia obchodujete s valutami alebo poskytujete peňažné služby vo väčšom rozsahu, hrozí vám trest.

(2)

Ak tým získate značný prospech, trest je šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Pri veľkom zisku, v nebezpečnej skupine alebo počas krízy hrozí väzenie na jeden až päť rokov.

(1)

Kto neoprávnene obchoduje s devízovými hodnotami alebo neoprávnene poskytuje devízové peňažné služby

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

vo väčšom rozsahu, alebo

c)

hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním značný prospech.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním prospech veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 253 – Nepovolená výroba liehu, tabaku a tabakových výrobkov

(1)

Ak bez povolenia vyrábate, držíte alebo predávate väčšie množstvo alkoholu alebo tabaku, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Rovnaký trest hrozí za výrobu alebo držanie zariadenia na takúto nezákonnú výrobu.

(1)

Kto bez povolenia vo väčšom množstve vyrába lieh, tabak alebo tabakové výrobky alebo kto lieh, tabak alebo tabakové výrobky bez povolenia vyrobené vo väčšom množstve prechováva alebo uvádza do obehu, potrestá sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene vyhotoví alebo prechováva zariadenie na výrobu liehu, tabaku alebo tabakových výrobkov.

§ 254 – Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou

(1)

Ak porušíte zákaz dovozu alebo vývozu tovaru vo väčšom rozsahu, hrozí vám väzenie až na štyri roky.

(2)

Ak nezaplatíte clo vo výške aspoň 10 000 eur, hrozí trest jeden až päť rokov.

(3)

Ak čin spáchajú aspoň traja ľudia spoločne, hrozí trest dva až šesť rokov.

(4)

Pri značnej škode alebo závažnom konaní je trest tri až sedem rokov.

(5)

Pri škode veľkého rozsahu hrozí väzenie na štyri až osem rokov.

(1)

Kto vo väčšom rozsahu ohrozí všeobecný záujem tým, že poruší zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

(2)

Kto v rozsahu najmenej 10 000 eur skráti alebo nezaplatí clo alebo inú platbu vyberanú podľa zákona pri dovoze tovaru, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 najmenej s dvoma osobami.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(5)

Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 255 – Porušenie zákazu nakladania s tovarom

(1)

Ak porušíte pravidlá pri zaobchádzaní s kontrolovaným tovarom a technológiami, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Ak takýto tovar bez povolenia vyveziete do cudziny alebo ho odovzdáte cudziemu štátu, hrozí trest jeden až päť rokov.

(1)

Kto poruší zákaz alebo obmedzenie týkajúce sa nakladania s tovarom a technológiami kontrolovanými podľa osobitných predpisov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Kto bez povolenia vyvezie tovar alebo technológie kontrolované podľa osobitných predpisov alebo ich prevedie na cudzí štát alebo na organizáciu, ktorá má sídlo v cudzine, alebo na cudzieho činiteľa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 256 – Porušenie povinnosti pri nakladaní s tovarom

(1)

Ak zanedbáte dôležitú pracovnú povinnosť a kvôli tomu sa vydá neoprávnené povolenie na kontrolovaný tovar, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Ak sa tovar dostane do cudziny alebo vznikne značná škoda, hrozí trest šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Pri škode veľkého rozsahu alebo v nebezpečnej skupine hrozí väzenie na jeden až päť rokov.

(1)

Kto poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie a spôsobí tým, že sa neoprávnene vydá povolenie na nakladanie s tovarom a technológiami kontrolovanými podľa osobitných predpisov alebo že taký tovar unikne z evidencie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a z toho dôvodu sa tovar dostal do cudziny,

b)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

c)

v úmysle získať značný prospech.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

v úmysle získať prospech veľkého rozsahu, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 257 – Falšovanie dokladov a evidencie tovaru

(1)

Ak pomocou klamstva získate povolenie potrebné na kontrolu špeciálneho tovaru alebo technológií, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Rovnako sa potrestá ten, kto ničí, zatajuje alebo nevedie evidenciu o takomto tovare, alebo neoprávnene zasahuje do počítačov s touto evidenciou.

(1)

Kto dosiahne na základe nepravdivého alebo neúplného údaja vydanie dokladu potrebného pre orgány kontrolujúce tovar a technológie podľa osobitných predpisov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto podklady potrebné na evidenciu tovaru a technológií kontrolovaných podľa osobitných predpisov zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými, zatají alebo nevedie evidenciu, alebo kto urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, v ktorom sa vedie evidencia tohto tovaru a technológií.

§ 258 – Ohrozenie devízového hospodárstva

(1)

Ak počas núdzového stavu alebo špeciálnych povinností porušíte pravidlá o nakladaní s cudzou menou, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Trest je jeden až päť rokov, ak spôsobíte veľkú škodu alebo konáte závažnejšie.

(3)

Trest je dva až osem rokov pri obrovskej škode, v nebezpečnej skupine alebo počas krízy.

(1)

Kto ohrozí devízové hospodárstvo tým, že v čase trvania depozitnej povinnosti alebo núdzového stavu v devízovom hospodárstve poruší v malom rozsahu devízové predpisy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 259 – Uvádzanie nepravdivých údajov v dokumentoch

(1)

Ak uvediete nepravdivé údaje alebo zamlčíte dôležité informácie v úradných výkazoch (napríklad pri štatistike, dotáciách, účtovníctve či v registroch) s cieľom získať výhodu, hrozí vám trest.

(2)

Rovnako sa potrestá ten, kto úmyselne zasiahne do počítačových údajov alebo zničí dôležité podklady.

(3)

Ak tým spôsobíte značnú škodu alebo konáte závažnejším spôsobom, hrozí väzenie na jeden až päť rokov.

(4)

Pri škode veľkého rozsahu alebo vážnom poškodení ekonomiky štátu hrozí väzenie na dva až osem rokov.

(1)

Kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na

a)

štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,

b)

evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,

c)

kontrolu účtovníctva,

d)

kontrolu použitia dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce,

e)

určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo prechode na inú osobu,

f)

riešenie hroziaceho úpadku verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo

g)

zápis do obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra podľa osobitného predpisu,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v úmysle uvedenom v odseku 1

a)

urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebo

b)

podklady uvedené v odseku 1 zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými alebo nevedie.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

z osobitného motívu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

a spôsobí obzvlášť závažnú poruchu v chode hospodárstva Slovenskej republiky alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 260 – Nedbanlivostné skresľovanie evidencie, škoda veľkého rozsahu

Ak z nedbanlivosti nesprávne vediete obchodnú evidenciu a spôsobíte tým škodu veľkého rozsahu, hrozí vám väzenie na jeden až päť rokov.

Kto sa z nedbanlivosti dopustí trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie konaním uvedeným v § 259 ods. 1 okrem písmena a) alebo b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok až päť rokov.

§ 261 – Podvodné použitie prostriedkov Európskej únie

(1)

Ak použijete falošné doklady, aby ste neoprávnene získali alebo zadržali peniaze z rozpočtu EÚ, hrozí vám väzenie až na štyri roky.

(2)

Rovnaký trest hrozí za použitie peňazí z EÚ na iný ako určený účel.

(3)

Ak ako zodpovedná osoba vedome umožníte niekomu získať tieto peniaze neoprávnene, hrozí vám trest jeden až päť rokov.

(4)

Pri väčšej škode je trest dva až šesť rokov, pri značnej škode dva až osem rokov a pri škode veľkého rozsahu až desať rokov.

(1)

Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, a tým umožní protiprávne zadržanie finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného alebo použitie týchto prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto použije finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného na iný ako určený účel.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto finančné prostriedky alebo iné aktíva uvedené v odseku 1 poskytuje, umožní získať finančné prostriedky alebo iné aktíva uvedené v odseku 1 tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na ich poskytnutie, alebo umožní ich protiprávne zadržať alebo použiť na iný ako určený účel.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(5)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním značnú škodu.

(6)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 262 – Porušenie povinnosti pri riadení osôb

(1)

Ak ako vedúci zanedbáte svoje povinnosti a tým umožníte spáchanie podvodu na eurofondoch, hrozí vám väzenie až na dva roky. (2) Trest jeden až štyri roky hrozí pri väčšej škode a až päť rokov pri značnej škode.

(1)

Kto poruší alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole činnosti osôb ním riadených, a tým umožní spáchanie trestného činu podľa § 261 ods. 1 , potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

§ 263 – Poškodzovanie finančných záujmov EÚ z nedbanlivosti

(1)

Ak z nedbanlivosti poškodíte finančné záujmy Európskej únie, hrozí vám väzenie až na jeden rok. (2) Trest až dva roky dostanete, ak tým spôsobíte značnú škodu.

(1)

Kto z nedbanlivosti poškodí finančné záujmy Európskej únie konaním uvedeným v § 261 ods. 1 , potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

§ 264 – Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva

(1)

Ak zisťujete alebo prezradíte cudzie obchodné, bankové, poštové alebo daňové tajomstvo, hrozí vám väzenie na šesť mesiacov až tri roky. (2) Trest jeden až päť rokov hrozí pri väčšej škode alebo závažnejšom konaní. (3) Trest dva až osem rokov dostanete za obrovskú škodu, počas krízy alebo ako člen nebezpečnej skupiny.

(1)

Kto vyzvedá obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo alebo daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 265 – Zneužívanie informácií v obchodnom styku

(1)

Kto využije tajné pracovné informácie na obchody s akciami alebo tovarom, môže ísť do väzenia až na štyri roky. (2) Rovnako sa trestá, ak vedúci pracovník uzavrie nevýhodnú zmluvu pre svoju firmu v prospech inej. (3) Tresty sa zvyšujú podľa výšky škody alebo závažnosti konania. (4) Najvyšší trest hrozí pri obrovských škodách alebo v nebezpečnej skupine.

(1)

Kto neoprávnene použije informáciu dosiaľ verejne neprístupnú, ktorú získal vo svojom zamestnaní, povolaní, postavení alebo vo svojej funkcii a ktorej zverejnenie podstatne ovplyvňuje rozhodovanie v obchodnom styku, a uskutoční alebo dá podnet na uskutočnenie zmluvy alebo operácie na organizovanom trhu cenných papierov alebo tovaru, alebo kto neoprávnene použije dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu alebo kto takú dôvernú informáciu nepovolanej osobe vyzradí, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto ako zamestnanec, člen štatutárneho orgánu, spoločník, podnikateľ alebo účastník na podnikaní dvoch alebo viacerých podnikov alebo právnických osôb s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti uzavrie alebo dá podnet na uzavretie zmluvy na úkor jednej alebo viacerých z nich.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 265a – Manipulácia s trhom

(1)

Kto klame o cenách na finančnom trhu alebo umelo ovplyvňuje hodnotu akcií a tovarov, môže byť potrestaný. (2) Rovnako sa trestá podvádzanie pri obchodovaní. (3) Tresty sa zvyšujú podľa výšky spôsobenej škody alebo závažnosti konania. (4) Najvyšší trest hrozí pri obrovskej škode alebo pre členov nebezpečných skupín.

(1)

Kto neoprávnene

a)

uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje o ponuke, dopyte alebo o cene finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít,

b)

spôsobí dosiahnutie alebo udržanie ceny finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít na neprirodzenej alebo umelej úrovni,

c)

manipuluje s výpočtom referenčnej hodnoty na trhu,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto s použitím podvodného konania alebo machinácie uskutoční obchod, dá pokyn na uskutočnenie obchodu alebo sa dopustí iného konania ovplyvňujúceho cenu finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 a spôsobí ním značnú škodu.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 266 – Porušenie povinnosti pri verejnom obstarávaní a dražbe

(1)

Kto pri štátnych nákupoch alebo dražbách podvádza, aby získal výhodu pre seba alebo niekoho iného, môže byť potrestaný až na štyri roky. (2) Prísnejší trest hrozí pri veľkej škode, ak ste organizátor, beriete úplatky alebo konáte závažnejšie. (3) Najvyšší trest hrozí pri obrovskej škode alebo ak ste členom nebezpečnej skupiny.

(1)

Kto v súvislosti s verejným obstarávaním alebo verejnou dražbou v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech koná v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní alebo verejnej dražbe alebo dojedná niektorému súťažiteľovi alebo účastníkovi verejnej dražby prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov alebo účastníkov verejnej dražby, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

z osobitného motívu,

c)

ako vyhlasovateľ alebo usporiadateľ verejnej súťaže alebo verejnej dražby, člen privatizačnej komisie, licitátor,

d)

a žiada, prijme alebo si dá sľúbiť majetkový alebo iný prospech, alebo

e)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 267 – Obmedzovanie účasti na verejnom obstarávaní

Trestá sa ten, kto: a) núti iného, aby sa nezúčastnil na verejnom obstarávaní, b) ponúka úplatok za neúčasť v súťaži, c) pýta si alebo vezme úplatok za to, že do súťaže nevstúpi.

a)

závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na verejnom obstarávaní,

b)

inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní, alebo

c)

žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní,

§ 268 – Kto sa dopustí machinácií v súvislosti s verejnou dražbou veci tým, že

Trestá sa ten, kto: a) núti iného, aby sa nezúčastnil na dražbe, b) ponúka úplatok za neúčasť na dražbe, c) pýta si alebo vezme úplatok za to, že nebude prihadzovať.

a)

závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na podávaní návrhov pri dražbe,

b)

inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží podávania návrhov pri verejnej dražbe, alebo

c)

žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží podávania návrhov pri verejnej dražbe,

§ 269 – Poškodzovanie spotrebiteľa

(1)

Kto oklame zákazníka na kvalite, množstve alebo cene tovaru, prípadne zatají jeho chyby, riskuje trest. (2) Trest je vyšší, ak ide o chránenú osobu, vážne konanie alebo ak sa to opakuje. (3) Pri vysokom zisku hrozí osem rokov a pri obrovskom zisku až desať rokov väzenia.

(1)

Kto poškodí spotrebiteľa a spôsobí mu malú škodu tým, že

a)

klame spotrebiteľa na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo na druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov,

b)

uvedie na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich podstatné vady, alebo

c)

ako oprávnená osoba na strane predávajúceho určí cenovú ponuku, na základe ktorej dôjde k predaju tovaru alebo poskytnutiu služby za cenu prevyšujúcu obmedzenie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech,

b)

na chránenej osobe,

c)

závažnejším spôsobom konania, alebo

d)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo iného prospech značného rozsahu alebo spôsobí poruchu v zásobovaní.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

§ 269a – Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi

(1)

Kto opakovane používa zakázané nekalé praktiky voči zákazníkom, môže byť potrestaný. (2) Trest hrozí aj šéfom, ktorí dajú na takéto konanie pokyn. (3) Prísnejšie sa trestá, ak sú obeťou chránené osoby, napríklad seniori alebo deti.

(1)

Kto poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcim v obchodných praktikách, ktoré sa podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa považujú za každých okolností za nekalé,

a)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

b)

hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto poruší práva spotrebiteľa tým, že dá na konanie spočívajúce v obchodných praktikách podľa odseku 1 pokyn, hoci predávajúci bol za obdobné konanie v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 na chránenej osobe.

§ 270 – Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov

(1)

Kto si zaobstará alebo u seba drží falošné peniaze či cenné papiere, môže ísť do väzenia na jeden až päť rokov. (2) Kto peniaze priamo falšuje alebo ich vydáva za pravé, riskuje dva až osem rokov. (3) Tresty sú prísnejšie pri väčšom množstve peňazí alebo vážnejšom konaní. (4) Najvyššie tresty hrozia nebezpečným skupinám alebo pri falšovaní vo veľkom.

(1)

Kto sebe alebo inému zadováži falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere alebo kto také peniaze alebo cenné papiere prechováva, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere alebo kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé alebo ako peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty, alebo kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

vo väčšom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

b)

vo veľkom rozsahu.

§ 271 – Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov

(1)

Kto dováža alebo preváža falošné peniaze, aby ich dostal do obehu, riskuje väzenie na dva až osem rokov. (2) Ak niekto omylom prijme falošné peniaze a potom ich vedome minie ako pravé, hrozí mu trest až na dva roky. (3) Rovnako sa trestá aj používanie falošných cenných papierov.

(1)

Kto dovezie, vyvezie, prepraví, prijme alebo získa falšované, pozmenené a neoprávnene vyrobené peniaze a cenné papiere s cieľom uviesť ich do obehu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2)

Kto falšované alebo pozmenené, alebo neoprávnene vyrobené peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dá do obehu ako pravé, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto použije falšované alebo pozmenené, alebo neoprávnene vyrobené cenné papiere ako pravé.

§ 272 – Výroba a držba falšovateľského náčinia

(1)

Ak vyrábate alebo držíte nástroje či programy na falšovanie peňazí, dokladov alebo pečatí, hrozí vám väzenie až na dva roky.

(2)

Rovnako sa potrestá ten, kto vyrába alebo drží ochranné prvky peňazí, ako sú hologramy či vodoznaky.

(3)

Ak to urobíte pri výkone svojho povolania, trest je pol roka až tri roky.

(1)

Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj alebo iný predmet, alebo počítačový program určený na falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí alebo ich ochranných prvkov, cenných papierov, verejných listín, úradných pečatí a úradných uzáverov alebo znakov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene s použitím zariadenia alebo materiálu určeného na výrobu peňazí vyrobí, prijme, získa alebo prechováva hologramy, vodoznaky alebo iné ochranné prvky peňazí, ktoré slúžia na ochranu pred ich falšovaním.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 pri výkone svojho povolania.

§ 273 – Ohrozovanie obehu peňazí

Ak bezdôvodne odmietate naše peniaze alebo ich ničíte, hrozí vám väzenie až na šesť mesiacov.

Kto bez zákonného dôvodu odmieta tuzemské peniaze alebo poškodzuje tuzemské peniaze, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

§ 274 – Falšovanie, pozmeňovanie a nedovolená výroba kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok

(1)

Kto falšuje poštové známky, nálepky alebo pečiatky, prípadne ich predáva ako pravé, môže ísť do väzenia až na jeden rok. (2) Trest je vyšší, ak tým získate viac peňazí alebo konáte závažnejšie. (3) Najvyšší trest hrozí pri obrovskom zisku alebo v nebezpečnej skupine.

(1)

Kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí kolkové známky, tuzemské alebo cudzozemské poštové ceniny vrátane cenín stiahnutých z obehu, poštové nálepky alebo poštové pečiatky v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, alebo kto také známky, ceniny, nálepky alebo pečiatky uvádza do obehu alebo ich použije ako pravé, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním väčší prospech,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním prospech veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 275 – Falšovanie a pozmeňovanie kontrolných technických opatrení na označenie tovaru

(1)

Kto falšuje daňové známky na tovar, predáva ich alebo používa ako pravé, riskuje rok väzenia. (2) Trest sa zvyšuje, ak tým získate viac peňazí alebo konáte závažne. (3) Najvyšší trest hrozí pri obrovskom zisku alebo členom nebezpečných skupín.

(1)

Kto falšuje alebo pozmení kontrolné známky, kontrolné pásky alebo iné kontrolné technické opatrenia na označenie tovaru na daňové účely alebo na iné účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech alebo kto také kontrolné známky uvádza do obehu alebo ich použije ako pravé, alebo ich prechováva, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním väčší prospech,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním prospech veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 276 – Skrátenie dane a poistného

(1)

Kto zaplatí nižšie dane alebo poistné, než by mal, môže ísť do väzenia až na tri roky. (2) Trest je vyšší pre recidivistov, pri ničení úradných plomb alebo pri vyšších sumách. (3) Pri značnom rozsahu hrozí až osem rokov a pri obrovských sumách až desať rokov väzenia.

(1)

Kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol za taký čin odsúdený,

b)

a na uľahčenie spáchania takého činu poruší úradný uzáver,

c)

závažnejším spôsobom konania, alebo

d)

vo väčšom rozsahu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 277 – Neodvedenie dane a poistného

(1)

Kto zamestnancovi strhne z výplaty dane alebo poistné, ale neodvedie ich štátu, môže ísť do väzenia až na tri roky. (2) Trest je prísnejší pri väčších sumách alebo vážnom konaní. (3) Pri značnej škode hrozí až osem rokov a pri obrovských sumách až desať rokov väzenia.

(1)

Kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

vo väčšom rozsahu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 277a – Daňový podvod

(1)

Kto neoprávnene žiada od štátu vrátenie DPH alebo spotrebnej dane, môže byť potrestaný až na tri roky. (2) Trest sa zvyšuje, ak ste to už urobili v minulosti alebo ide o vysoké sumy. (3) Najvyšší trest hrozí pri obrovských podvodoch alebo v rámci nebezpečnej skupiny.

(1)

Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol za taký čin odsúdený,

b)

v značnom rozsahu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

vo veľkom rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 278 – Nezaplatenie dane a poistného

(1)

Kto nezaplatí splatnú daň alebo poistné vo väčšom rozsahu, môže ísť do väzenia až na dva roky. (2) Pri vyšších sumách sa trest zvyšuje na tri roky a pri obrovských dlhoch až na päť rokov.

(1)

Kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 278a – Marenie výkonu správy daní

(1)

Kto bráni správnemu výpočtu daní tým, že klame v dokladoch, ničí ich alebo nespolupracuje pri daňovej kontrole, môže byť potrestaný. (2) Trest je vyšší, ak ide o vážny spôsob konania alebo zlý motív. (3) Ešte prísnejší trest hrozí členom nebezpečných skupín. (4) Tieto pravidlá neplatia, ak ide o iné konkrétne daňové trestné činy.

(1)

Kto marí výkon správy daní tým, že

a)

v dokladoch predkladaných pri správe daní uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje, alebo zatají povinné údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre správne určenie dane,

b)

pozmení, znehodnotí alebo zničí doklady rozhodujúce pre správne určenie dane,

c)

nesplní zákonom uloženú mu oznamovaciu povinnosť, alebo

d)

nesplní povinnosť uloženú mu zákonom pri daňovej kontrole,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

z osobitného motívu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen nebezpečného zoskupenia.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak páchateľ tým istým skutkom spáchal trestný čin podľa § 276 až 277a .

§ 279 – Porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru

(1)

Kto neoprávnene narába s daňovými známkami alebo predáva tovar bez nich, môže byť potrestaný až na dva roky. (2) Trest sa zvyšuje pri väčšej škode, zlom motíve alebo vážnejšom konaní. (3) Najvyšší trest hrozí pri obrovskej škode alebo pre členov nebezpečných skupín.

(1)

Kto s kontrolnými známkami, kontrolnými páskami alebo inými kontrolnými technickými opatreniami na označenie tovaru na daňové účely alebo na iné účely ustanovené zákonom nakladá v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech alebo kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom dovezie, vyvezie, prepraví, dá prepraviť, uvádza do obehu alebo prechováva tovar bez kontrolných známok, kontrolných pások alebo bez iných kontrolných technických opatrení na jeho označenie na daňové účely alebo na iné účely ustanovené zákonom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 280 – Spoločné ustanovenie

Zákon chráni nielen bežné peniaze, ale aj tie, ktoré sa práve menia za nové, ešte nevydané bankovky, cudzie meny ako euro a zahraničné cenné papiere.

Ochrana podľa tohto dielu sa popri platných peniazoch poskytuje aj neplatným peniazom počas obdobia určeného na ich výmenu, peniazom v čase spáchania trestného činu nevydaným, ale určeným na vydanie do obehu, ako aj cudzozemským peniazom vrátane meny euro a cudzozemským cenným papierom vrátane cudzozemských cenných papierov hromadne vydaných, ktoré znejú na majiteľa alebo sú rubopisom prevoditeľné.

§ 281 – Porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu

(1)

Kto predáva tovar alebo ponúka služby s falošnou značkou, môže byť potrestaný až na dva roky. (2) Trest hrozí aj za neoprávnené používanie cudzieho názvu firmy kvôli zisku. (3) Tresty sa zvyšujú pri značnej škode alebo zo zlého motívu. (4) Najvyšší trest hrozí pri obrovskej škode alebo pre členov nebezpečných skupín.

(1)

Kto uvedie do obehu tovar alebo poskytne služby neoprávnene označené označením zhodným alebo zameniteľnými s ochrannou známkou, ku ktorej právo používať ju patrí inému, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto na dosiahnutie hospodárskeho prospechu

a)

uvedie do obehu tovar neoprávnene označený označením zhodným alebo zameniteľným so zapísaným označením pôvodu výrobku a zemepisným označením výrobku, ku ktorému právo používať ho patrí inému, alebo

b)

neoprávnene použije označenie zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom alebo názvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 282 – Porušovanie priemyselných práv

(1)

Kto neoprávnene využíva cudzí patent, dizajn alebo vyšľachtenú odrodu rastlín a zvierat, môže ísť do väzenia až na dva roky. (2) Trest je vyšší pri značnej škode alebo vážnom konaní. (3) Najvyšší trest hrozí pri obrovskej škode alebo členom nebezpečných skupín.

(1)

Kto neoprávnene zasiahne do práv k patentu, úžitkovému vzoru, dizajnu, topografii polovodičového výrobku alebo k uznaným odrodám rastlín, alebo k plemenám zvierat, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 283 – Porušovanie autorského práva

(1)

Kto neoprávnene používa cudzie umelecké diela, nahrávky, vysielanie alebo databázy, môže byť potrestaný až na jeden rok. (2) Trest je prísnejší pri väčšej škode, použití počítača alebo zlom motíve. (3) Pri značnej škode hrozí až tri roky väzenia. (4) Najvyššie tresty sú za obrovskú škodu alebo pre členov nebezpečných skupín.

(1)

Kto neoprávnene zasiahne do zákonom chránených práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu alebo zvukovo-obrazovému záznamu, rozhlasovému vysielaniu alebo televíznemu vysielaniu alebo databáze, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

prostredníctvom počítačového systému.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 284 – Všeobecné ohrozenie a tresty zaň

(1)

Kto úmyselne spôsobí požiar, výbuch alebo haváriu, ktorá ohrozí životy alebo veľký majetok, bude prísne potrestaný. (2) Trest sa zvyšuje pri útoku na chránené osoby alebo zo zlého motívu. (3) Ak niekto zomrie alebo je páchateľ v gangu, hrozí až 20 rokov. (4) Pri smrti viacerých osôb alebo počas krízy hrozí doživotie.

(1)

Kto úmyselne

a)

vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), alebo

b)

všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,

(2)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.

(3)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 285 – Všeobecné ohrozenie z nedbanlivosti

(1)

Ak z nepozornosti ohrozíte ľudí alebo majetok, hrozí vám väzenie až na jeden rok. (2) Ak je vaše konanie závažnejšie, trest sa zvyšuje. (3) Prísnejšie sa trestá spôsobenie veľkej škody, ťažkého zranenia alebo smrti. (4) Najvyšší trest hrozí, ak zomrie alebo sa vážne zraní viacero ľudí.

(1)

Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním

a)

značnú škodu, alebo

b)

ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

§ 286 – Ohrozenie a poškodenie všeobecne prospešného zariadenia

(1)

Kto úmyselne ohrozí prevádzku dopravy, elektriny, vody, kanalizácie alebo poškodí dôležité dopravné značky a ochranné hrádze, riskuje väzenie. (2) Ak tým spôsobíte skutočnú poruchu alebo k tomu dôjde počas krízy, hrozí trest štyri až osem rokov.

(1)

Kto úmyselne ohrozí prevádzku

a)

verejného telekomunikačného zariadenia, verejnej poštovej siete alebo prostriedku hromadnej prepravy alebo odstráni, alebo urobí neupotrebiteľnou zvislú dopravnú značku zákazovú alebo príkazovú,

b)

ochranného zariadenia proti úniku znečisťujúcich látok,

c)

energetického zariadenia alebo verejného vodovodu, alebo verejnej kanalizácie,

d)

verejného ochranného zariadenia proti požiaru, povodni alebo inej mimoriadnej udalosti,

e)

podmorského kábla alebo podmorského potrubia,

f)

obranného alebo ochranného zariadenia proti leteckým a iným podobným útokom alebo ich následkom,

g)

stavieb a zariadení slúžiacich lesnému hospodárstvu, alebo

h)

podobného všeobecne prospešného zariadenia,

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 287 – Zničenie geodetických a nivelačných bodov

Kto úmyselne zničí alebo poškodí dôležité geodetické značky, napríklad body na meranie výšky alebo polohy, riskuje rok väzenia.

Kto úmyselne zničí alebo urobí neupotrebiteľnou zreteľne označenú značku bodu astronomicko-geodetickej siete alebo základného nivelačného bodu, alebo oporného gravimetrického bodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

§ 288 – Ohrozenie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia z nedbanlivosti

Ak z nepozornosti ohrozíte prevádzku dôležitých zariadení, ako je vodovod, pošta alebo elektrická sieť, hrozí vám väzenie až na šesť mesiacov.

Kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 s výnimkou zvislej dopravnej značky zákazovej alebo príkazovej, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

§ 289 – Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky

(1)

Ak pod vplyvom alkoholu alebo drog robíte prácu, kde môžete niekoho ohroziť, hrozí vám rok väzenia. (2) Trest platí aj vtedy, ak sa v takejto práci odmietnete podrobiť testu. (3) Prísnejší trest hrozí pri opakovaní alebo zranení iného. (4) Vodičom hromadnej dopravy hrozí dva až päť rokov.

(1)

Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

(3)

Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

a)

hoci bol za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 prepustený,

b)

hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo

c)

spôsobil čo aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku,

(4)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konanie, pri ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy.

§ 290 – Porušovanie povinnosti pri hrozivej tiesni

(1)

Ak bezdôvodne neposkytnete dohodnutú alebo povinnú pomoc ľuďom v ohrození, hrozí vám väzenie. (2) Trest je pol roka až päť rokov, ak konáte obzvlášť zle, voči chránenej osobe alebo ste tieseň sami zavinili. (3) Trest je tri až osem rokov pri smrti, ťažkom zranení alebo počas krízy.

(1)

Kto zmarí alebo sťaží odvrátenie alebo zmiernenie hrozivej tiesne, ktorá priamo postihuje skupinu osôb, tým, že bez závažného dôvodu

a)

odoprie pomoc, ktorá je mu podľa zákona uložená alebo na ktorú sa zaviazal, alebo

b)

zmarí poskytnutie takej pomoci inou osobou,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

napriek tomu, že hrozivú tieseň sám zavinil.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 290a – Porušovanie povinností za krízovej situácie

(1)

Ak počas krízy odmietnete alebo úmyselne nesplníte príkazy úradov na ochranu štátu, ľudí, majetku alebo fungovanie služieb, hrozí vám väzenie až na dva roky. (2) Trest dva až päť rokov hrozí vtedy, ak tým niekoho vážne zraníte, usmrtíte alebo ak je vaše konanie obzvlášť závažné.

(1)

Kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

§ 290b – Vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie

(1)

Ak sa počas krízy úmyselne vyhnete povinnostiam (napríklad predstieraním choroby alebo podvodom), hrozí vám väzenie až na dva roky. (2) Trest je dva až päť rokov, ak tým niekoho zraníte, usmrtíte alebo konáte obzvlášť vážne.

(1)

Kto za krízovej situácie v úmysle vyhnúť sa povinnosti uloženej orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov sa poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

§ 291 – Únos vzdušného dopravného prostriedku alebo lode

(1)

Kto násilím alebo hrozbami ovládne lietadlo alebo loď, potrestá sa väzením na 8 až 15 rokov. (2) Pri smrti alebo ťažkom zranení je trest 15 až 20 rokov. (3) Trest 20 až 25 rokov alebo doživotie hrozí pri viacerých obetiach, v nebezpečnej skupine alebo počas krízy.

(1)

Kto na palube vzdušného dopravného prostriedku alebo lode s úmyslom získať alebo vykonávať kontrolu nad takým prostriedkom

a)

použije proti inému násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia,

b)

vyhráža sa inému usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, alebo

c)

zneužije bezbrannosť iného,

(2)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 292 – Ohrozenie bezpečnosti vzdušného alebo vodného prostriedku

Kto nahlási lož, ktorá môže ohroziť lietadlo alebo loď počas cesty, môže ísť do väzenia až na tri roky.

Kto oznámi nepravdivú informáciu, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo prevádzku vzdušného dopravného prostriedku za letu alebo lode za plavby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

§ 293 – Zavlečenie vzdušného dopravného prostriedku do cudziny

(1)

Kto unesie lietadlo do cudziny, potrestá sa väzením na 7 až 15 rokov. (2) Ak pri tom niekto zomrie, hrozí trest 15 až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto sa na účel zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny takého prostriedku zmocní alebo neoprávnene použije taký prostriedok, ktorý mu bol zverený, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť.

§ 294 – Nedovolená výroba a držba zbraní a streliva

(1)

Za nelegálnu výrobu, držanie alebo obchodovanie so strelivom hrozí väzenie na jeden až päť rokov. (2) Pri nelegálnych zbraniach alebo ich častiach je trest tri až osem rokov. (3) Rovnaký trest hrozí za falšovanie alebo odstraňovanie označenia zbrane. (4) Trest štyri až desať rokov hrozí pri vážnejšom konaní, zlom motíve alebo vo väčšom rozsahu. (5) Trest osem až pätnásť rokov hrozí členom nebezpečných skupín, pri veľkom rozsahu alebo počas krízy.

(1)

Kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak na strelnej zbrani sfalšuje, nedovolene zahľadí, odstráni alebo inak pozmení označenie určené na jej identifikáciu a sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(4)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3.

a)

závažnejším spôsobom konania

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

vo väčšom rozsahu.

(5)

Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3

a)

ako člen nebezpečného zoskupenia,

b)

vo veľkom rozsahu, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 295 – Nedovolená výroba a držanie zbraní

(1)

Za nelegálnu výrobu, držanie alebo hromadenie zbraní hromadného ničenia hrozí väzenie na 4 až 10 rokov. (2) Rovnaký trest hrozí za nášľapné míny alebo stavbu tovární na chemické a biologické zbrane. (3) Pri vážnejšom konaní alebo väčšom rozsahu je trest 7 až 10 rokov. (4) Pri značnom rozsahu alebo v nebezpečnej skupine hrozí 10 až 15 rokov. (5) Pri veľkom rozsahu alebo počas krízy je trest 15 až 20 rokov.

(1)

Kto bez povolenia

a)

vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo prechováva sebe alebo inému hromadne účinnú zbraň alebo jej súčasť, alebo komponent,

b)

hromadí strelné zbrane, hromadne účinné zbrane, strelivo alebo výbušniny, alebo

c)

niektorú z činností uvedených v písmene a) alebo b) sprostredkuje,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potrestá, ak

a)

protipechotnú mínu sebe alebo inému vyvíja, vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži, drží, skladuje alebo použije, alebo

b)

projektuje stavbu alebo používa prevádzku na výrobu chemických zbraní alebo biologických zbraní.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

vo väčšom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

b)

v značnom rozsahu.

(5)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

vo veľkom rozsahu, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 296 – Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny

Kto založí zločineckú skupinu, je jej členom alebo ju akokoľvek podporuje, môže ísť do väzenia na päť až desať rokov.

Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

§ 297 – Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny

Kto založí teroristickú skupinu, je jej členom alebo ju podporuje, potrestá sa väzením na desať až pätnásť rokov.

Kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov.

§ 298 – Nedovolená manipulácia s nebezpečnými látkami a trestné sadzby

(1)

Za nelegálnu prácu s rádioaktívnym materiálom, jedmi, chemikáliami alebo nebezpečnými baktériami hrozí väzenie jeden až šesť rokov. (2) Trest tri až desať rokov hrozí pri vážnejšom konaní alebo zlom motíve. (3) Desať až dvadsať rokov hrozí pri smrti, ťažkom zranení alebo veľkom zisku. (4) Trest 20 až 25 rokov alebo doživotie hrozí pri viacerých obetiach, obrovskom zisku alebo počas krízy.

(1)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, kúpi, predá, ponúka, vymení, upraví, použije, dá na prepravu, uloží, odstráni alebo inak sebe alebo inému zadováži alebo prechováva jadrový alebo iný rádioaktívny materiál alebo vysokorizikovú chemickú látku, alebo jed, alebo vysoko rizikový biologický agens alebo toxín, alebo veci určené na ich výrobu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

a získa ním značný prospech, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

a získa ním prospech veľkého rozsahu, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 299 – Nedovolená výroba a prechovávanie nebezpečných látok

(1)

Kto vyrába alebo drží predmety na nelegálnu výrobu rádioaktívnych, chemických alebo biologických látok, môže ísť do väzenia na jeden až šesť rokov. (2) Pri väčšom zisku je trest tri až osem rokov. (3) Pri značnom zisku štyri až desať rokov. (4) Pri obrovskom zisku desať až pätnásť rokov.

(1)

Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva predmet určený na nedovolenú výrobu jadrovej alebo inej rádioaktívnej látky, alebo vysokorizikovej chemickej látky, alebo jedu, alebo vysoko rizikového biologického agensu a toxínu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo iného značný prospech.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

§ 299a – Neoprávnené uskutočňovanie stavby

(1)

Ak bez povolenia postavíte stavbu (okrem drobných stavieb) a poškodíte tým práva majiteľa pozemku alebo iných ľudí, hrozí vám väzenie až na dva roky. (2) Trest tri až päť rokov hrozí, ak ste boli za podobný čin v posledných dvoch rokoch už potrestaní.

(1)

Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

§ 300 – Ohrozenie životného prostredia a prírodných zdrojov

(1)

Ak úmyselne ohrozíte životné prostredie porušením pravidiel, hrozí vám väzenie až na tri roky. (2) Ak ohrozíte zdravie alebo životy, trest je jeden až päť rokov. (3) Rovnaký trest hrozí za nelegálnu stavbu v chránenom území. (4) Trest jeden až päť rokov hrozí aj v chránených oblastiach alebo pri vážnom konaní. (5) Pri značnej škode je trest tri až osem rokov. (6) Pri veľkej škode, ťažkom zranení alebo smrti hrozí štyri až desať rokov.

(1)

Kto úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku malej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Kto poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi a tým vydá iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak v chránenom území neoprávnene postaví stavbu.

(4)

Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 a spôsobí ním na životnom prostredí značnú škodu.

(6)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 301 – Ohrozenie životného prostredia z nedbanlivosti

(1)

Ak z nedbanlivosti porušíte predpisy a ohrozíte životné prostredie, hrozí vám väzenie až na jeden rok. (2) Ak tým niekoho ohrozíte na zdraví alebo živote, hrozí trest až tri roky. (3) Tri roky hrozia aj vtedy, ak sa to stane v chránenom území. (4) Pri značnej škode je trest jeden až päť rokov. (5) Pri veľkej škode, ťažkom zranení alebo smrti je trest tri až osem rokov.

(1)

Kto z nedbanlivosti vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Kto z nedbanlivosti poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi a tým vydá iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 a spôsobí ním značnú škodu.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 302 – Neoprávnené nakladanie s odpadmi

(1)

Za nelegálne narábanie s odpadom hrozí väzenie až na dva roky. (2) Ak tým ohrozíte zdravie ľudí alebo životné prostredie, trest je šesť mesiacov až tri roky. (3) Pri značnom rozsahu hrozí jeden až päť rokov. (4) Pri veľkom rozsahu, smrti alebo ťažkom zranení je trest tri až osem rokov.

(1)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody, alebo

b)

a vydá takýmto činom iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

vo veľkom rozsahu.

§ 302a – Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok

(1)

Ak z lode vypustíte škodlivé látky alebo olej a spôsobíte škodu, hrozí vám väzenie až na tri roky. (2) Trest jeden až päť rokov hrozí pri značnej škode alebo ak ste to už v minulosti urobili. (3) Pri veľkej škode, ťažkom zranení alebo smrti je trest tri až osem rokov.

(1)

Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo medzinárodnou zmluvou čo aj z nedbanlivosti vypustí, alebo napriek tomu, že mu taká povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, nezabráni vypusteniu ropnej látky, škodlivej kvapalnej látky alebo inej znečisťujúcej látky z námornej lode alebo námorného rekreačného plavidla,

a)

a spôsobí tak väčšiu škodu, alebo

b)

opakovane,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania

b)

a spôsobí ním škodu značného rozsahu, alebo

c)

hoci už bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 303 – Ohrozovanie životného prostredia znečistením vôd a ovzdušia

(1)

Ak porušíte pravidlá ochrany vody alebo ovzdušia a niekoho tým ohrozíte na zdraví alebo spôsobíte riziko škody, hrozí vám väzenie až na tri roky. (2) Pri väčšej škode je trest jeden až päť rokov. (3) Pri značnej škode, ťažkom zranení alebo smrti je trest tri až osem rokov.

(1)

Kto koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd a ovzdušia a spôsobí zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo ovzdušia tak, že

a)

vydá iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, alebo

b)

spôsobí nebezpečenstvo vzniku väčšej škody,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

§ 304 – Ohrozenie životného prostredia z nedbanlivosti

(1)

Ak z nedbanlivosti vážne znečistíte vodu alebo ovzdušie a ohrozíte tým ľudí alebo majetok, hrozí vám väzenie až na dva roky. (2) Pri väčšej škode je trest šesť mesiacov až tri roky. (3) Pri značnej škode, ťažkom zranení alebo smrti hrozí jeden až päť rokov.

(1)

Kto z nedbanlivosti koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd alebo ovzdušia a spôsobí havarijné zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo ovzdušia tak, že

a)

vydá iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, alebo

b)

spôsobí nebezpečenstvo vzniku väčšej škody,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

§ 304a – Neoprávnená výroba a nakladanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu

(1)

Za nelegálnu výrobu, dovoz alebo predaj látok, ktoré ničia ozónovú vrstvu, hrozí väzenie na šesť mesiacov až tri roky. (2) Pri značnej škode je trest jeden až päť rokov. (3) Pri škode veľkého rozsahu hrozí tri až osem rokov.

(1)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi vyrobí, dovezie, vyvezie, uvedie do obehu alebo inak neoprávnene použije látku poškodzujúcu ozónovú vrstvu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 305 – Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov

(1)

Za ničenie chránených rastlín, živočíchov alebo ich domovov hrozí väzenie až na tri roky. (2) Rovnaký trest hrozí za nelegálnu jazdu autom či motorkou v lese alebo na poli. (3) Väzenie až na tri roky hrozí aj za nelegálny obchod s chránenými druhmi alebo falšovanie ich označenia. (4) Trest jeden až päť rokov je za vážnejší spôsob, väčší zisk alebo opakované činy. (5) Tri až osem rokov hrozí pri značnom rozsahu alebo v nebezpečnej skupine.

(1)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi v desaťnásobku malého rozsahu

a)

poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí, alebo zničí jej biotop,

b)

usmrtí, zraní, chytí alebo premiestni chráneného živočícha alebo poškodí, alebo zničí jeho biotop a obydlie,

c)

poškodí alebo zničí prírodný biotop, alebo

d)

ohrozí chránený živočíšny druh alebo rastlinný druh,

(2)

Kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(3)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi v desaťnásobku malého rozsahu

a)

získa pre seba alebo obstará pre iného chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu, alebo exemplár,

b)

drží, pestuje, chová, spracúva, dováža alebo vyváža chránené rastliny alebo chránené živočíchy, alebo exempláre alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí, alebo

c)

zámerne odníme, falšuje, pozmení alebo inak neoprávnene použije nezameniteľné označenie chránených živočíchov alebo exemplárov,

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

z osobitného motívu,

c)

vo väčšom rozsahu,

d)

v úmysle získať pre seba alebo iného väčší prospech, alebo

e)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3

a)

ako člen nebezpečného zoskupenia,

b)

v značnom rozsahu, alebo

c)

v úmysle zadovážiť sebe alebo inému značný prospech.

§ 305a – Trest za usmrtenie zvieraťa

(1)

Kto bez zákonného dôvodu zabije domáce zviera, predáva ho alebo z neho vyrába produkty, môže ísť do väzenia až na tri roky. (2) Trest sa zvyšuje na jeden až päť rokov, ak ide o viac zvierat, stane sa to na verejnosti, zo zlého motívu alebo ak bol páchateľ za to už v minulosti potrestaný.

Usmrtenie spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu

(1)

Kto bez primeraného dôvodu ustanoveného osobitným predpisom usmrtí spoločenské zviera alebo z usmrteného spoločenského zvieraťa vyrába produkt živočíšneho pôvodu alebo živočíšny vedľajší produkt, obchoduje s ním alebo ho inak scudzí, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na viacerých zvieratách,

b)

verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

§ 305b – Zanedbanie starostlivosti o zviera

(1)

Ak zanedbáte starostlivosť o svoje zviera tak, že zomrie alebo má trvalé následky, hrozia vám dva roky väzenia. (2) Trest je jeden až päť rokov, ak ide o viac zvierat, chránený druh alebo verejné miesto.

(1)

Kto z nedbanlivosti spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví zvieraťa, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať tým, že zanedbá potrebnú starostlivosť o toto zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúci dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 bez ohľadu na to, či bol za obdobný čin v predchádzajúci dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý,

a)

na viacerých zvieratách,

b)

verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,

c)

na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

§ 305c – Organizovanie zápasov zvierat

(1)

Kto organizuje zápasy zvierat, cvičí ich na boj, obchoduje s nimi na tento účel alebo sa zápasov zúčastní, môže ísť do väzenia až na tri roky. (2) Trest jeden až päť rokov hrozí, ak sa to deje verejne, na chránených zvieratách, pred deťmi alebo iným vážnym spôsobom.

(1)

Kto

a)

organizuje zápas medzi zvieratami,

b)

na účel podľa písmena a) štve zviera proti zvieraťu, cvičí zviera na inom zvierati, chová, drží, obchoduje alebo inak nakladá so zvieratami alebo také konanie umožní, alebo

c)

sa zúčastní na organizovanom zápase zvierat,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,

b)

na zvierati osobitne chránenom zákonom,

c)

závažnejším spôsobom konania, alebo

d)

v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov.

§ 305d – Spoločné ustanovenie

(1)

Pod pojmom zviera sa tu rozumie pes, mačka, kôň, hospodárske zvieratá a chránené živočíchy v zajatí. (2) Spoločenským zvieraťom je pes, mačka alebo fretka.

(1)

Na účely § 305a až 305c sa zvieraťom rozumie pes, mačka, koňovité zviera, hospodárske zviera podľa osobitného predpisu a chránený živočích podľa osobitného predpisu držaný v zajatí.

(2)

Na účely § 305aa sa spoločenským zvieraťom rozumie pes, mačka alebo fretka.

§ 306 – Porušovanie ochrany stromov a krov

(1)

Ak v rozpore s predpismi vyrúbete alebo zničíte stromy či kríky vo väčšom množstve, hrozí vám väzenie až na tri roky. (2) Trest jeden až päť rokov hrozí pri väčšom rozsahu alebo ak ste to urobili opakovane. (3) Pri značnom rozsahu alebo v nebezpečnej skupine je trest tri až osem rokov.

(1)

Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny v desaťnásobku malého rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

vo väčšom rozsahu, alebo

b)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

b)

v značnom rozsahu.

§ 307 – Šírenie nákazlivých chorôb zvierat

(1)

Ak zaviníte riziko rozšírenia nákazlivej choroby zvierat, hrozí vám väzenie až na jeden rok. (2) Pri väčšej škode alebo reálnom rozšírení choroby je trest šesť mesiacov až tri roky. (3) Pri značnej škode hrozí väzenie na jeden až päť rokov.

(1)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby domácich alebo hospodársky dôležitých zvierat, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

a spôsobí ním rozšírenie takej choroby, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

§ 308 – Šírenie nákazlivých chorôb a škodcov

(1)

Kto hoci aj z nedbanlivosti ohrozí úrodu zavlečením nákazy alebo škodcov, hrozí mu rok väzenia.

(2)

Ak sa nákaza skutočne rozšíri alebo ide o vážnejšie konanie, hrozí pol roka až tri roky.

(3)

Ak tým vznikne veľká škoda, hrozí jeden až päť rokov.

(1)

Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby alebo škodcu úžitkových rastlín, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí rozšírenie takej choroby alebo škodcu, alebo

b)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

§ 309 – Únik organizmov

(1)

Ak porušíte pravidlá a vypustíte geneticky upravené organizmy, ktoré ohrozujú ľudí alebo prírodu, hrozí vám väzenie až na tri roky. (2) Pri väčšej škode alebo vážnom konaní je trest jeden až päť rokov. (3) Pri značnom poškodení prírody, ťažkom zranení alebo smrti hrozí štyri až desať rokov. (4) Trest 10 až 20 rokov hrozí pri viacerých obetiach alebo počas krízy.

(1)

Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o používaní genetických technológií spôsobí únik geneticky modifikovaných organizmov z uzavretých priestorov alebo spôsobí zavedenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ktoré môžu ohroziť ľudí alebo životné prostredie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním poškodenie životného prostredia v značnom rozsahu, alebo

b)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 310 – Pytliactvo

(1)

Za nelegálny lov zveri alebo rýb, lov v čase ochrany alebo ukrývanie úlovkov hrozí väzenie až na dva roky. (2) Trest šesť mesiacov až tri roky hrozí pri použití hromadných metód alebo ak máte životné prostredie chrániť. (3) Ak ste už boli za pytliactvo odsúdení alebo konáte vo väčšom rozsahu, hrozí jeden až päť rokov. (4) Pri značnom rozsahu je trest tri až osem rokov. (5) Pri veľkom rozsahu hrozí štyri až desať rokov.

(1)

Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom,

b)

v malom rozsahu, alebo

c)

ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a už bol za taký čin odsúdený,

b)

vo väčšom rozsahu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(5)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 311 – Vlastizrada

Slovenský občan, ktorý v spolupráci s cudzou mocou spácha teror, sabotáž alebo úklady proti republike, dostane 15 až 25 rokov alebo doživotie.

Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

§ 312 – Úklady proti Slovenskej republike

(1)

Kto sa násilím pokúsi zničiť štát alebo jeho územnú celistvosť, dostane 8 až 15 rokov. (2) Pri smrti viacerých ľudí, obrovskej škode alebo počas krízy hrozí 15 až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto sa násilím alebo hrozbou násilia pokúsi

a)

zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky, alebo

b)

porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky,

(2)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa potrestá, kto spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb,

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia,

d)

ako verejný činiteľ, alebo

e)

za krízovej situácie.

§ 313 – Úmyselné usmrtenie s cieľom poškodiť ústavu

Kto sa pokúsi zabiť iného človeka s cieľom poškodiť štátne zriadenie, potrestá sa väzením na 20 až 25 rokov alebo doživotím.

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie Slovenskej republiky iného úmyselne usmrtí alebo sa o to pokúsi, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

§ 314 – Trestný čin brania rukojemníka a tresty

(1)

Kto vezme rukojemníka, aby uškodil štátu, dostane 7 až 12 rokov. (2) Pri zranení alebo smrti je trest 12 až 20 rokov. (3) Ak zomrie viac ľudí alebo je kríza, hrozí 15 až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú ujmu s cieľom vynútiť si splnenie podmienok poškodzujúcich ústavné zriadenie Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

na chránenej osobe, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 315 – Teroristický útok a jeho tresty

(1)

Kto úmyselne spôsobí katastrofu, ako je požiar alebo výbuch, aby poškodil štát, bude potrestaný. (2) Pri väčšej škode alebo útoku na chránenú osobu hrozí 12 až 20 rokov. (3) Ak niekto zomrie alebo vznikne obrovská škoda, trest je 15 až 25 rokov alebo doživotie. (4) Pri smrti viacerých ľudí alebo v kríze hrozí 20 až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky

a)

vydá skupinu osôb do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar, povodeň alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo nebezpečenstvo zvýši, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, alebo

b)

dopustí sa iného podobného nebezpečného konania,

(2)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

na chránenej osobe.

(3)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 316 – Úmyselné zničenie alebo poškodenie veci

(1)

Ak úmyselne zničíte alebo poškodíte vec, aby ste uškodili štátu, hrozí vám väzenie na 4 až 10 rokov. (2) Počas krízovej situácie sa trest zvyšuje na 10 až 25 rokov.

(1)

Kto v úmysle uvedenom v § 315 ods. 1 cudziu alebo vlastnú vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 317 – Sabotáž

(1)

Kto zneužije svoju prácu alebo postavenie, aby brzdil štátne orgány či armádu s cieľom uškodiť štátu, bude potrestaný. (2) Trest je 10 až 15 rokov, ak spôsobí smrť, ťažký úraz, väčšiu škodu alebo koná vážnym spôsobom. (3) Trest 15 až 25 rokov alebo doživotie hrozí, ak spôsobí smrť viacerých ľudí, obrovskú škodu, pôsobí v nebezpečnej skupine alebo koná počas krízy.

(1)

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania preto, aby

a)

maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, právnickej osoby, alebo

b)

spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu,

(2)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

d)

za krízovej situácie.

§ 318 – Vyzvedačstvo

(1)

Za vyzvedanie alebo prezradenie tajných informácií cudzej moci hrozí 4 až 10 rokov. (2) Ak páchateľ patrí k špionážnej organizácii alebo mal informácie chrániť, trest je 8 až 15 rokov. (3) Počas krízovej situácie hrozí 15 až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Prísne tajné alebo Tajné, s cieľom vyzradiť ju cudzej moci alebo cudziemu činiteľovi, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce takú utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť cudzej moci úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať utajované skutočnosti, alebo

b)

hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené.

(3)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 319 – Vyzvedačstvo a vyzradenie utajovaných skutočností

(1)

Za vyzvedanie alebo prezradenie prísne tajných skutočností nepovolanej osobe hrozí väzenie na 6 mesiacov až 3 roky. (2) Ak sa informácie prezradia do cudziny, trest je 1 až 5 rokov. (3) Trest 3 až 8 rokov hrozí ľuďom, ktorí mali informácie chrániť, alebo ak konali počas krízy.

(1)

Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Prísne tajné alebo Tajné, s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Kto utajovanú skutočnosť uvedenú v odseku 1 vyzvedá s úmyslom vyzradiť ju do cudziny alebo kto takú utajovanú skutočnosť úmyselne do cudziny vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 320 – Nedbanlivé vyzradenie utajovanej skutočnosti alebo stratu

Kto z nedbanlivosti prezradí prísne tajné informácie štátu alebo stratí dôležité dokumenty, môže ísť do väzenia až na 3 roky.

Kto z nedbanlivosti spôsobí vyzradenie skutočnosti utajovanej na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenie Prísne tajné alebo Tajné, nepovolanej osobe, alebo spôsobí stratu listiny alebo veci obsahujúcej takú utajovanú skutočnosť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

§ 321 – Násilie proti orgánu verejnej moci

(1)

Za použitie násilia proti štátnemu orgánu hrozí väzenie na 1 až 5 rokov. (2) Pri útoku vážnejším spôsobom je trest 3 až 8 rokov. (3) Ak dôjde k ťažkému zraneniu alebo smrti, trest je 7 až 12 rokov. (4) Pri smrti viacerých osôb alebo obrovskej škode hrozí 12 až 20 rokov.

(1)

Kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu verejnej moci, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 322 – Vyhrážanie sa orgánu verejnej moci

(1)

Kto sa vyhráža štátnemu orgánu smrťou alebo ublížením, aby ho ovplyvnil, bude potrestaný. (2) Pri závažnejšom konaní hrozí väzenie na 1 až 5 rokov.

(1)

Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody

a)

v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu verejnej moci, alebo

b)

pre výkon právomoci orgánu verejnej moci,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

§ 323 – Násilie voči verejnému činiteľovi a tresty

(1)

Za násilie proti úradníkovi s cieľom ovplyvniť jeho prácu bude páchateľ potrestaný. (2) Ak spôsobí zranenie alebo útočí na súd, hrozí mu 3 až 8 rokov. (3) Pri ťažkom zranení, smrti alebo značnej škode je trest 7 až 12 rokov. (4) Pri smrti viacerých ľudí alebo v kríze hrozí 12 až 25 rokov alebo doživotie.

(1)

Kto použije násilie

a)

v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo

b)

pre výkon právomoci verejného činiteľa,

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ublíženie na zdraví,

b)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

c)

závažnejším spôsobom konania, alebo

d)

proti orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 324 – Vyhrážanie sa verejnému činiteľovi

(1)

Kto sa úradníkovi vyhráža smrťou alebo ublížením, aby ho ovplyvnil alebo kvôli jeho práci, bude potrestaný. (2) Pri závažnejšom konaní hrozí väzenie na 1 až 5 rokov.

(1)

Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody

a)

v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo

b)

pre výkon právomoci verejného činiteľa,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

§ 325 – Ochrana osôb podporujúcich verejného činiteľa

Zákon chráni aj ľudí, ktorí sa postavia na podporu alebo obranu úradníka.

Ochrana podľa § 321 až 324 sa poskytuje aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo ochranu verejného činiteľa.

§ 326 – Zneužívanie právomoci verejného činiteľa

(1)

Úradník, ktorý zneužije svoju právomoc alebo poruší zákon, aby niekomu uškodil alebo si prilepšil, bude potrestaný. (2) Pri závažnom konaní je trest 4 až 10 rokov. (3) Ak spôsobí smrť alebo značnú škodu, trest je 7 až 12 rokov. (4) Pri smrti viacerých ľudí alebo v kríze hrozí 10 až 20 rokov.

(1)

Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

a)

vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

b)

prekročí svoju právomoc, alebo

c)

nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu,

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe, alebo

c)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

c)

preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 326a – Ohýbanie práva

(1)

Sudca alebo rozhodca, ktorý úmyselne rozhodne nespravodlivo, aby niekoho poškodil alebo zvýhodnil, môže ísť do väzenia na 1 až 5 rokov. (2) Ak je obeťou chránená osoba alebo má páchateľ osobitný motív, trest je 3 až 8 rokov.

(1)

Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na chránenej osobe, alebo

b)

z osobitného motívu.

§ 327 – Marenie úlohy verejným činiteľom

(1)

Úradník, ktorý z nedbanlivosti zmarí dôležitú úlohu, môže dostať trest až 2 roky. (2) Ak tým spôsobí veľkú škodu alebo vážne následky, hrozí mu 1 až 5 rokov.

(1)

Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 327a – Nedbanlivostné porušenie povinnosti verejným činiteľom

Úradník, ktorý pre nedbanlivosť pri správe verejného majetku spôsobí obrovskú škodu, smrť alebo ťažké zranenia viacerých ľudí, bude potrestaný.

Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a

a)

spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, alebo

b)

spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb,

§ 328 – Prijímanie úplatku a jeho trestné sadzby

(1)

Ak niekto prijme úplatok za to, že poruší svoje pracovné povinnosti, môže dostať až 4 roky. (2) Pri závažnejšom konaní je trest 2 až 6 rokov. (3) Pri úplatku značnej hodnoty hrozí 3 až 8 rokov. (4) Pri úplatku veľkého rozsahu hrozí 4 až 10 rokov.

(1)

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 329 – Prijímanie úplatku a jeho trestanie

(1)

Za prijatie úplatku pri vybavovaní vecí vo verejnom záujme hrozí 1 až 5 rokov väzenia. (2) Ak to urobí úradník, trest je 3 až 8 rokov. (3) Pri úplatku značnej hodnoty je trest 4 až 9 rokov a pri veľkom rozsahu 5 až 10 rokov.

(1)

Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.

§ 330 – Prijímanie úplatku verejným činiteľom a tresty

(1)

Úradník, ktorý prijme alebo pýta úplatok, aby ovplyvnil svoje povinnosti, najmä ak tým poškodí záujmy EÚ, môže dostať 3 až 8 rokov. (2) Pri väčšom rozsahu je trest 4 až 9 rokov. (3) Pri veľkom rozsahu hrozí väzenie na 5 až 10 rokov.

(1)

Kto ako verejný činiteľ alebo zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda alebo na účely toho, aby konal alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Európskej únie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(3)

Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 332 – Podplácanie a jeho tresty

(1)

Kto ponúkne úplatok, aby niekto iný porušil svoje pracovné povinnosti, môže dostať rok väzenia. (2) Pri vážnejšom konaní sú to 3 roky. (3) Pri väčšej hodnote úplatku je trest 1 až 5 rokov a pri veľkom rozsahu 2 až 8 rokov.

(1)

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 333 – Podplácanie pri obstarávaní veci záujmu

(1)

Za ponuku úplatku pri vybavovaní vecí vo verejnom záujme hrozia 2 roky väzenia. (2) Ak ide o úplatok pre úradníka alebo pri vážnom konaní, trest je 6 mesiacov až 3 roky. (3) Pri značnom rozsahu hrozí 2 až 7 rokov a pri veľkom rozsahu 3 až 9 rokov.

(1)

Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

voči verejnému činiteľovi.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 334 – Podplácanie verejného činiteľa a tresty

(1)

Kto podplatí úradníka, aby získal neoprávnenú výhodu alebo poškodil záujmy EÚ, môže dostať 1 až 5 rokov. (2) Pri značnom rozsahu úplatku je trest 2 až 7 rokov. (3) Pri úplatku veľkého rozsahu hrozí 3 až 10 rokov.

(1)

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi, zahraničnému verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda alebo na účely toho, aby konal alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Európskej únie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 336 – Nepriama korupcia

(1)

Kto pýta alebo prijme úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na úradníka alebo na verejnú súťaž, bude potrestaný. (2) Rovnako sa potrestá ten, kto takýto úplatok za ovplyvňovanie ponúkne alebo poskytne.

(1)

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil

a)

na výkon právomoci verejného činiteľa,

b)

na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa,

c)

na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo

d)

na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

(2)

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil

a)

na výkon právomoci verejného činiteľa,

b)

na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa,

c)

na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo

d)

na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

§ 336a – Volebná korupcia

(1)

Kto ponúka úplatok za hlasovanie vo voľbách alebo referende určitým spôsobom, bude potrestaný. (2) Rovnako sa potrestá ten, kto úplatok za svoj hlas pýta alebo prijme. (3) Ak takto koná úradník alebo sa to deje verejne, hrozí trest 6 mesiacov až 5 rokov.

(1)

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby

a)

volil alebo hlasoval určitým spôsobom,

b)

nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,

c)

nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo

d)

sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe,

(2)

Kto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby

a)

volil alebo hlasoval určitým spôsobom,

b)

nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,

c)

nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo

d)

sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

ako verejný činiteľ,

c)

na chránenej osobe, alebo

d)

verejne.

§ 336b – Športová korupcia

(1)

Za podplácanie kvôli ovplyvneniu športovej súťaže hrozia 3 roky väzenia. (2) Rovnaký trest hrozí aj tomu, kto úplatok pýta alebo prijme. (3) Ak bol páchateľ už predtým odsúdený alebo koná vo väčšom rozsahu, trest je 1 až 5 rokov. (4) Športoví funkcionári a rozhodcovia pri medzinárodných súťažiach môžu dostať 2 až 7 rokov. (5) Pri veľkom rozsahu hrozí 3 až 10 rokov.

(1)

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že ovplyvní priebeh súťaže alebo výsledok súťaže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania a tak ovplyvnil priebeh alebo výsledok súťaže.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch postihnutý,

b)

závažnejším spôsobom konania alebo

c)

vo väčšom rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

ako rozhodca, delegát športového zväzu alebo funkcionár športovej organizácie,

b)

v súťaži organizovanej medzinárodnou športovou organizáciou alebo

c)

v značnom rozsahu.

(5)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 vo veľkom rozsahu.

§ 336c – Prijímanie nenáležitej výhody verejným činiteľom

(1)

Úradník, ktorý v súvislosti so svojou funkciou prijme neoprávnenú výhodu, môže dostať 2 roky. (2) Pri vyššej hodnote výhody hrozia 4 roky. (3) Pri značnej hodnote je trest 1 až 5 rokov a pri veľmi vysokej 2 až 7 rokov.

(1)

Kto ako verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode značnej hodnoty.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.

§ 336d – Podplácanie verejného činiteľa a tresty

(1)

Ak ponúknete alebo sľúbite úradníkovi výhodu kvôli jeho funkcii, môžete ísť do väzenia až na rok. (2) Pri vyššej hodnote výhody je trest až 4 roky. (3) Pri značnej hodnote hrozí trest 6 mesiacov až 4 roky. (4) Pri veľmi vysokej hodnote výhody je trest 1 až 5 rokov.

(1)

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode značnej hodnoty.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.

§ 337 – Podnecovanie

Kto verejne navádza na zločin alebo vyzýva ľudí, aby hromadne porušovali zákony a verejný poriadok, môže ísť do väzenia na 2 roky.

Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 338 – Schvaľovanie trestného činu

(1)

Ak verejne schvaľujete trestný čin alebo zaň páchateľa chválite, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Rovnaký trest hrozí, ak páchateľa za jeho čin finančne odmeníte alebo na túto odmenu zbierate peniaze.

(1)

Kto verejne schvaľuje trestný čin alebo verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho páchateľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v úmysle prejaviť s trestným činom súhlas

a)

páchateľa alebo osobu jemu blízku odmení alebo odškodní za trest, alebo

b)

zbiera prostriedky na takú odmenu alebo odškodnenie.

§ 339 – Nadržovanie

(1)

Ak pomáhate páchateľovi uniknúť pred trestom, hrozí vám väzenie až na tri roky.

(2)

Ak pomôžete blízkemu človeku, nie ste trestne zodpovedný, okrem prípadov vlastizrady, teroru alebo ak to robíte pre zisk.

(3)

Trest vám nehrozí, ak vás k pomoci niekto prinútil pod hrozbou smrti alebo vážneho ublíženia.

(1)

Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky; ak však takto pomáha páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.

(2)

Kto spácha čin uvedený v odseku 1 v prospech osoby jemu blízkej, nie je trestný okrem prípadu, že by tak urobil v úmysle

a)

pomôcť osobe, ktorá spáchala trestný čin vlastizrady podľa § 311 , úklady proti Slovenskej republike podľa § 312 , teroru podľa § 313 a § 314 , záškodníctva podľa § 315 a § 316 , sabotáže podľa § 317 , vyzvedačstva podľa § 318 alebo genocídia podľa § 418 , alebo

b)

zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech.

(3)

Kto spácha čin uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak bol k pomoci donútený a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.

§ 340 – Neoznámenie trestného činu

(1)

Ak sa dozviete o vážnom zločine alebo korupcii a nenahlásite to polícii, hrozí vám väzenie až na tri roky.

(2)

Nie ste trestne zodpovedný, ak by nahlásenie ohrozilo život alebo zdravie vás alebo vašich blízkych.

(3)

Trest vám nehrozí ani vtedy, ak by ste nahlásením porušili spovedné tajomstvo alebo zákonom danú mlčanlivosť.

(1)

Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania.

(3)

Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak by oznámením trestného činu porušil

a)

spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou, alebo

b)

zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti.

§ 341 – Neprekazenie trestného činu

(1)

Ak viete o príprave vážneho zločinu alebo korupcie a neprekazíte ho, hrozia vám 3 roky väzenia. (2) Trest vám nehrozí, ak by ste tým ohrozili seba alebo blízkych. (3) Zločin stačí nahlásiť polícii. (4) Táto povinnosť neplatí pre kňazov pri spovednom tajomstve.

(1)

Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol zločin prekaziť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neprekazenia zločinu, za ktorý tento zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

(3)

Prekaziť zločin možno aj jeho včasným oznámením orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(4)

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na osobu, ak by jej splnením porušila spovedné tajomstvo.

§ 342 – Zasahovanie do nezávislosti súdu

(1)

Ak tlačíte na sudcu, aby si neplnil povinnosti, alebo mu bránite v práci, hrozí vám 1 až 6 rokov väzenia. (2) Prísnejší trest hrozí úradníkom alebo ak chcete niekomu uprieť práva. (3) Ak je cieľom zisk alebo veľká škoda, hrozí až 10 rokov.

(1)

Kto pôsobí na sudcu, aby nesplnil svoju povinnosť v konaní pred súdom, alebo kto koná v úmysle zmariť práva účastníkov súdneho konania alebo obvineného na zákonného sudcu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

z osobitného motívu,

b)

preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

c)

ako verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo

d)

ako osoba vykonávajúca právomoc orgánu riadenia a správy súdov.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zadovážiť sebe alebo inému značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 343 – Pohŕdanie súdom

Zákon trestá toho, kto ruší súdne pojednávanie, správa sa k súdu urážlivo alebo bez ospravedlnenia nepríde na predvolanie.

a)

závažným spôsobom ruší pojednávanie súdu,

b)

na pojednávaní sa k súdu správa urážlivo alebo súd znevažuje, alebo

c)

bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne príkaz súdu alebo jeho predvolanie,

§ 344 – Marenie spravodlivosti

(1)

Ak na súde použijete falošné dôkazy, ničíte ich alebo zastrašujete svedkov a sudcov, hrozí vám väzenie. (2) Prísnejší trest hrozí, ak to robíte kvôli zisku, chcete niekoho poškodiť alebo ste verejný činiteľ.

(1)

Kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní

a)

predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý,

b)

falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,

c)

marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo

d)

použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní,

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku 1 spácha

a)

v úmysle sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,

b)

v úmysle zmariť alebo sťažiť inému uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

c)

z osobitného motívu,

d)

ako verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo

e)

ako osoba vykonávajúca právomoc orgánu riadenia a správy súdov.

§ 345 – Krivé obvinenie

(1)

Ak niekoho schválne a nepravdivo obviníte z trestného činu, hrozí vám 1 až 5 rokov väzenia. (2) Prísnejší trest hrozí, ak to urobíte verejne alebo zo zlého motívu. (3) Ak tým spôsobíte veľkú škodu, hrozí vám až 10 rokov.

(1)

Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

z osobitného motívu, alebo

b)

verejne.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 346 – Krivá výpoveď a krivá prísaha

(1)

Ak ako svedok na súde alebo polícii klamete o dôležitej veci, hrozí vám 1 až 5 rokov väzenia. (2) Za klamstvo po zložení prísahy je trest 2 až 5 rokov. (3) Trest sa zvyšuje, ak máte zlý motív alebo spôsobíte veľkú škodu.

(1)

Kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

(4)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 347 – Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon

(1)

Ak ako znalec alebo tlmočník na súde či polícii klamete alebo zamlčíte dôležitú vec, hrozí vám trest. (2) Prísnejší trest dostanete, ak máte zlý motív alebo spôsobíte veľkú škodu.

(1)

Kto ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ

a)

pred súdom, prokurátorom alebo policajtom v trestnom konaní alebo pred súdom v civilnom procese a v správnom súdnom procese, alebo v exekučnom konaní, alebo v konaní pred orgánom verejnej správy, alebo pred rozhodcovským súdom uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, alebo

b)

pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy inému spôsobí malú škodu tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, ktorého je znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon podkladom, alebo ak takú okolnosť zamlčí,

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 348 – Marenie výkonu úradného rozhodnutia súdom

(1)

Zákon trestá marenie rozhodnutí súdov, napríklad ak nenastúpite do väzenia, porušíte zákaz pobytu alebo ignorujete zákaz priblíženia. (2) Trest hrozí aj za pokračovanie v zakázanej stavbe, ničenie vecí dôležitých pre súd alebo útek z väzby.

(1)

Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že

a)

bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

b)

bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa počas výkonu trestu zákazu pobytu zdržiava v mieste alebo obvode, na ktorý sa tento trest vzťahuje, alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu uložil súd v súvislosti s výkonom tohto trestu,

c)

bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, hoci mu bol uložený trest vyhostenia alebo mu bol pobyt na území Slovenskej republiky zakázaný,

d)

vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

e)

napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje prijímať dotácie, subvencie alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, sa uchádza alebo príjme dotáciu, subvenciu alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, alebo napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje účasť vo verejnom obstarávaní, sa zúčastní verejného obstarávania,

f)

dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy, ktoré mu uložil súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých rozhodnutí podstatne sťažuje,

g)

dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel väzby alebo trestu,

h)

dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu alebo na základe neodkladného opatrenia súdu,

i)

dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v civilnom procese,

j)

zúčastní sa na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd uložil v súvislosti s výkonom tohto trestu,

k)

dopustí sa závažného konania, ktorým marí výkon uloženého ochranného dohľadu, alebo

l)

napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,

(2)

Kto zmarí alebo podstatne sťaží v trestnom konaní výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že

a)

zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, odcudzí alebo odstráni vec, ktorej sa také rozhodnutie týka, alebo

b)

ujde stráži, z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody alebo pri takom úteku inému pomáha,

§ 349 – Marenie výkonu súdneho rozhodnutia alebo dohody

Ak ignorujete rozhodnutie súdu o výchove detí alebo ochranu pred násilím aj po predchádzajúcich opatreniach, hrozí vám až 5 rokov väzenia.

Kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 350 – Marenie výkonu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ak niekto ignoruje alebo marí rozhodnutie Ústavného súdu, hrozia mu 2 roky väzenia.

Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky tým, že nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho rozhodnutia, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 351 – Marenie prípravy a priebehu volieb a referenda

(1)

Ak niekomu násilím alebo klamstvom bránite voliť či hlasovať v referende, hrozia vám až 3 roky väzenia. (2) Rovnako dopadnete, ak schválne zle spočítate hlasy alebo porušíte tajnosť voľby. (3) Trest 1 až 5 rokov hrozí pri útoku na verejnosti, ak ste úradník alebo ak ide o vážnejšie konanie.

(1)

Kto inému násilím alebo hrozbou násilia, alebo ľsťou bráni vo výkone ústavného práva voliť, alebo hlasovať v referende, alebo iného takým spôsobom k výkonu takýchto ústavných práv núti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v súvislosti s výkonom ústavných práv uvedených v odseku 1

a)

vedome nesprávne sčíta hlasy alebo poruší tajnosť hlasovania, alebo

b)

inak hrubým spôsobom marí výkon týchto ústavných práv.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

ako verejný činiteľ,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

verejne.

§ 351a – Marenie volebnej kampane

Tento zákon trestá toho, kto v spolupráci s cudzou mocou poruší pravidlá volebnej kampane alebo zverejní informácie o kandidátoch počas volebného moratória (48 hodín pred voľbami a v deň volieb).

Kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom

a)

poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícií politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, alebo

b)

poruší zákaz zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách a hnutiach, kandidujúcich koalíciách politických strán a hnutí alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania,

§ 352 – Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

(1)

Ak falšujete úradné listiny, pečiatky alebo ich používate ako pravé, hrozia vám 3 roky väzenia. (2) Trest hrozí aj vtedy, ak získate pravý doklad na základe klamstiev. (3) Pri veľkých škodách alebo ak ste členom gangu, hrozí až 12 rokov. (4) Rovnako sú chránené aj zahraničné úradné doklady.

(1)

Kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu falšuje, podstatne pozmení ich obsah v úmysle, aby sa použili ako pravé, alebo ich použije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto dosiahne vydanie pravej verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky alebo ciachy na základe aj nepravých podkladov.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

z osobitného motívu.

(5)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.

(6)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen nebezpečného zoskupenia.

(7)

Ochrana podľa odsekov 1 až 6 sa poskytuje aj cudzozemským verejným listinám, úradným pečatiam, úradným uzáverám, úradným znakom alebo úradným značkám.

§ 352a – Falšovanie a vyhotovenie nepravdivej zdravotnej dokumentácie

(1)

Ak sfalšujete zdravotnú kartu alebo použijete falošné správy na úrade, hrozia vám 2 roky väzenia. (2) Prísnejší trest hrozí zdravotníkom alebo ak na tom zarobíte. (3) Pri veľkých škodách alebo ziskoch môže trest dosiahnuť až 8 rokov.

(1)

Kto falšuje zdravotnú dokumentáciu alebo zámerne vyhotoví nepravdivú zdravotnú dokumentáciu v úmysle použiť ju ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo ju použije ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo kto si nechá takúto zdravotnú dokumentáciu vyhotoviť v úmysle použiť ju ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo použije takúto zdravotnú dokumentáciu ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,

b)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

c)

ako zdravotnícky pracovník,

d)

závažnejším spôsobom konania, alebo

e)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a)

získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo

b)

spôsobí ním značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a)

získa ním pre seba alebo pre iného veľký prospech, alebo

b)

spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 353 – Ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti

(1)

Ak vyzvedáte alebo vyzradíte tajné informácie označené ako „Dôverné“ alebo „Vyhradené“, hrozí vám rok väzenia. (2) Ak tieto informácie posuniete do zahraničia, hrozia vám až 3 roky.

(1)

Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Dôverné alebo Vyhradené, s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce takú utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Kto utajovanú skutočnosť uvedenú v odseku 1 vyzvedá s úmyslom vyzradiť ju do cudziny alebo kto takú utajovanú skutočnosť úmyselne do cudziny vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 354 – Násilné prekročenie štátnej hranice

(1)

Ak násilím alebo hrozbami prekročíte hranicu, hrozí vám 3 až 8 rokov väzenia. (2) Prísnejší trest hrozí, ak ste v skupine alebo ak ste akciu zorganizovali. (3) Ak spôsobíte zranenie alebo smrť, trest sa môže zvýšiť až na doživotie.

(1)

Kto prekročí štátnu hranicu za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

najmenej s dvoma osobami, alebo

c)

tým, že taký čin zorganizuje.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

(4)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

ako vojak za krízovej situácie.

§ 355 – Organizovanie a umožnenie nedovoleného prekročenia hraníc

(1)

Ak pomáhate cudzincom tajne prejsť cez hranice, hrozí vám až 5 rokov väzenia. (2) Trest hrozí aj za falšovanie dokladov na tento účel kvôli peniazom. (3) Väzenie na 7 až 10 rokov vám hrozí, ak na tom dobre zarobíte alebo ohrozíte zdravie ľudí. (4) Pri vážnom zranení, smrti alebo členstve v gangu je trest 10 až 15 rokov. (5) Ak zomrie viac ľudí alebo ide o obrovský zisk počas krízy, trest je až 20 rokov.

(1)

Kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Kto v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

a)

organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, alebo

b)

na účel podľa písmena a) vyrobí, zaobstará, poskytne alebo drží falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti,

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech,

b)

z osobitného motívu,

c)

spôsobom, ktorý môže ohroziť životy a zdravie prevádzaných osôb alebo znamená neľudské zaobchádzanie alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo zneužívanie prevádzaných osôb, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

a získa ním pre seba alebo iného značný prospech, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

(5)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

a získa ním prospech veľkého rozsahu, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 356 – Nedovolené zamestnávanie a zotrvanie cudzincov

Ak za peniaze pomáhate cudzincom mimo EÚ nelegálne bývať alebo pracovať na Slovensku, hrozí vám 2 až 8 rokov väzenia.

Kto v úmysle získať pre seba, alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu, alebo inú materiálnu výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožní, alebo pomáha zotrvať, alebo sa nedovolene zamestnať na území Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

§ 357 – Nedovolené prekročenie štátnej hranice

Ak lietadlom neoprávnene vletíte na územie Slovenska a porušíte pravidlá o letoch, hrozia vám až 3 roky väzenia.

Kto poruší predpisy o medzinárodných letoch tým, že vnikne vzdušným dopravným prostriedkom na územie Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 358 – Vzbura väzňov

(1)

Za účasť na vzbure väzňov proti dozorcom alebo pravidlám hrozí 1 až 5 rokov väzenia. (2) Ten, kto vzburu zorganizuje, môže dostať 4 až 10 rokov.

(1)

Kto sa zúčastní na odpore skupiny väzňov proti dozornému orgánu, jeho rozkazu alebo väzenskému poriadku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku 1 zorganizuje.

§ 359 – Násilie proti skupine obyvateľov

(1)

Ak sa skupine ľudí vyhrážate smrťou, ublížením alebo na nich zaútočíte, hrozia vám 2 roky väzenia. (2) Ak to urobíte verejne alebo zo zlého motívu, hrozí vám až 3-ročný trest.

(1)

Kto sa skupine obyvateľov vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, alebo kto použije násilie proti skupine obyvateľov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

z osobitného motívu,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

verejne.

§ 360 – Nebezpečné vyhrážanie

(1)

Ak sa niekomu vyhrážate smrťou alebo vážnym ublížením tak, že má strach, hrozí vám rok väzenia. (2) Trest 6 mesiacov až 3 roky dostanete, ak útočíte na chránenú osobu, robíte to verejne alebo z nenávisti.

(1)

Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe,

c)

preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

d)

z osobitného motívu, alebo

e)

verejne.

§ 360a – Nebezpečné prenasledovanie

(1)

Ak niekoho neustále sledujete, kontaktujete proti jeho vôli alebo mu ničíte súkromie, hrozí vám trest. (2) Ak to robíte chránenej osobe, verejne alebo obzvlášť hrubo, hrozia vám až 3 roky väzenia.

(1)

Kto iného prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že

a)

sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,

b)

vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,

c)

ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,

d)

zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo

e)

ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na chránenej osobe,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

verejne.

§ 360b – Nebezpečné elektronické obťažovanie

(1)

Ak niekoho dlhodobo šikanujete na internete alebo zverejníte jeho súkromné videá bez súhlasu, porušujete zákon. (2) Prísnejší trest hrozí, ak je obeťou chránená osoba alebo máte zlý motív. (3) Ak tým spôsobíte veľkú škodu alebo ste to urobili opakovane, hrozí vám až 6 rokov väzenia.

(1)

Kto úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhorší kvalitu života iného tým, že

a)

ho dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje, alebo

b)

neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na chránenej osobe, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech, alebo

c)

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

§ 361 – Šírenie poplašnej správy a tresty

(1)

Ak úmyselne strašíte ľudí vymyslenými správami, hrozia vám dva roky väzenia. (2) Ak takúto lož nahlásite polícii alebo médiám, hrozí vám 1 až 5 rokov. (3) Trest 3 až 8 rokov dostanete, ak ste to už urobili predtým alebo ak spôsobíte veľké škody firme či štátu.

(1)

Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Kto správu alebo iné obdobné konanie uvedené v odseku 1, hoci vie, že sú nepravdivé a môžu vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru alebo inému štátnemu orgánu alebo hromadnému informačnému prostriedku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a)

a už bol za taký čin odsúdený, alebo

b)

a spôsobí ním vážnu poruchu v hospodárskej prevádzke alebo hospodárskej činnosti právnickej osobe alebo v činnosti štátneho orgánu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 362 – Šírenie poplašnej správy v krízovej situácii

Ak počas krízy štátu šírite poplašné správy a strašíte tým ľudí, hrozia vám až 3 roky väzenia.

Kto za krízovej situácie štátu spôsobí, čo aj z nedbanlivosti, nebezpečenstvo vážneho znepokojenia, malomyseľnosti alebo porazeneckej nálady aspoň u časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 363 – Opilstvo

(1)

Ak sa opijete alebo zdrogujete a v stave nepríčetnosti spáchate trestný čin, hrozí vám tri až osem rokov väzenia.

(2)

Toto neplatí, ak ste sa do takého stavu dostali schválne, aby ste mohli spáchať trestný čin.

(1)

Kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky, hoci aj z nedbanlivosti, privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov; ak sa však dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.

(2)

Ustanovenie odseku 1, ako ani § 23 sa nepoužije, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin.

§ 364 – Výtržníctvo

(1)

Za výtržnosti na verejnosti, ako napadnutie iného, hanobenie pamiatok či sexuálne obnažovanie, hrozí väzenie.

(2)

Trest šesť mesiacov až tri roky hrozí pri útoku na deti, chránené osoby alebo ak ide o opakovaný čin.

(1)

Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že

a)

napadne iného,

b)

hanobí štátny symbol,

c)

hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,

d)

hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo

e)

vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

z osobitného motívu,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov,

d)

na chránenej osobe, alebo

e)

hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

§ 365 – Hanobenie miesta posledného odpočinku

(1)

Za ničenie hrobov, pomníkov alebo nevhodné správanie na cintoríne hrozia až dva roky väzenia.

(2)

Trest šesť mesiacov až tri roky hrozí pri útoku z nenávisti alebo inom vážnom konaní.

(3)

Ak vznikne veľká škoda, trest je jeden rok až päť rokov.

(1)

Kto zničí, poškodí alebo zneuctí hrob, urnu s ľudskými ostatkami, pomník alebo náhrobnú dosku alebo zničí alebo poškodí zariadenie pohrebiska alebo iného miesta posledného odpočinku, alebo kto sa na pohrebisku alebo inom mieste posledného odpočinku dopustí inej hrubej neslušnosti alebo výtržnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

§ 366 – Hanobenie mŕtveho

(1)

Za zneuctenie mŕtveho, nelegálne vykopanie tela alebo kradnutie pozostatkov z hrobu hrozí väzenie na 6 mesiacov až 3 roky.

(2)

Pri závažnejšom konaní alebo zlom úmysle je trest 1 až 5 rokov.

(1)

Kto zneužije alebo zneuctí mŕtveho, alebo neoprávnene vykoná exhumáciu ľudských ostatkov, alebo svojvoľne odníme z pohrebiska ľudské ostatky, alebo nakladá s ľudskými ostatkami v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

z osobitného motívu.

§ 367 – Kupliarstvo

(1)

Za nútenie do prostitúcie alebo zarábanie na nej hrozia tri roky väzenia.

(2)

Pri závažnejšom konaní je trest 1 až 5 rokov.

(3)

Ak ide o chránenú osobu, hrozí 3 až 10 rokov.

(4)

Pri veľkom zisku alebo v rámci gangu je trest 7 až 12 rokov.

(5)

Ak pri tom niekto vážne ochorie alebo zomrie, hrozí 10 až 15 rokov.

(1)

Kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej vykonávanie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha taký čin závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

(4)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

(5)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 368 – Výroba detskej pornografie

(1)

Za zneužitie dieťaťa na výrobu pornografie hrozí 4 až 10 rokov väzenia.

(2)

Trest 7 až 12 rokov hrozí, ak ide o dieťa pod 12 rokov alebo o organizovanú skupinu.

(3)

Ak pri tom niekto zomrie alebo páchateľ veľa zarobí, hrozí 10 až 15 rokov.

(4)

Pri viacerých obetiach alebo obrovskom zisku je trest 12 až 20 rokov.

(1)

Kto využije, získa, ponúkne alebo inak zneužije dieťa na výrobu detskej pornografie alebo detského pornografického predstavenia alebo umožní také jeho zneužitie, alebo sa inak podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

na dieťati mladšom ako dvanásť rokov,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

verejne,

d)

spoločným konaním najmenej dvoch osôb, alebo

e)

a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a získa ním značný prospech.

(4)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

a získa ním prospech veľkého rozsahu, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 369 – Rozširovanie detskej pornografie

(1)

Za šírenie alebo výrobu detskej pornografie hrozí trest 1 až 5 rokov.

(2)

Ak to robíte verejne alebo závažnejším spôsobom, hrozí 3 až 8 rokov.

(3)

Pri získaní veľkého zisku je trest 4 až 10 rokov.

(4)

Pri mimoriadne vysokom zisku hrozí 7 až 12 rokov.

(1)

Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje alebo inak rozširuje detskú pornografiu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

verejne.

(3)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním značný prospech.

(4)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním prospech veľkého rozsahu.

§ 370 – Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení

(1)

Za vlastníctvo detskej pornografie alebo snahu o prístup k nej hrozia dva roky väzenia.

(2)

Rovnaký trest hrozí aj za účasť na detskom pornografickom predstavení.

(1)

Kto prechováva detskú pornografiu alebo kto koná v úmysle získať prístup k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa úmyselne zúčastní detského pornografického predstavenia.

§ 371 – Výroba a šírenie pornografie, tresty

(1)

Za výrobu alebo predaj pornografie, ktorá obsahuje násilie, zvieratá alebo iné úchylky, hrozia dva roky väzenia.

(2)

Ak to robíte verejne alebo závažne, trest je 1 až 5 rokov.

(3)

Ak na tom veľa zarobíte, hrozí 3 až 8 rokov.

(1)

Kto vyrába, kupuje, dováža alebo si inak zadovažuje a následne predáva, požičiava alebo inak uvádza do obehu, rozširuje, robí verejne prístupnými alebo zverejňuje pornografiu, nosiče zvuku alebo obrazu, zobrazenia alebo iné predmety ohrozujúce mravnosť, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

verejne.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním značný prospech.

§ 372 – Šírenie pornografie deťom a tresty

(1)

Ak dieťaťu ponúkate alebo predávate pornografiu, hrozí vám väzenie.

(2)

Ak to robíte verejne alebo závažne, trest je 1 až 5 rokov.

(3)

Ak na tom zarobíte alebo šírite násilnú pornografiu a sex so zvieratami, hrozí 3 až 8 rokov.

(1)

Kto pornografiu

a)

ponúka, prenecháva alebo predáva dieťaťu, alebo

b)

na mieste, ktoré je deťom prístupné, vystavuje alebo inak sprístupňuje,

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

verejne.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a získa pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo

b)

tým, že ponúka, sprístupňuje alebo vystavuje pornografiu, nosiče zvuku alebo obrazu alebo zobrazenia, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky.

§ 372a – Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík

(1)

Verejná podpora alebo schvaľovanie sexu so zvieratami, deťmi, mŕtvymi alebo príbuznými sa trestá väzením až na dva roky.

(2)

Rovnaký trest hrozí za schvaľovanie pedofílie, nekrofílie alebo zoofílie.

(3)

Výnimkou je, ak sa tak deje kvôli vede, výskumu alebo liečbe.

(4)

Trest je 1 až 5 rokov, ak tým niekomu vážne ublížite alebo to robíte pre zisk.

(1)

Kto podporuje alebo kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom propaguje, schvaľuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť sexuálny styk

a)

s dieťaťom,

b)

s príbuzným v priamom rade alebo so súrodencom,

c)

s mŕtvym,

d)

so zvieraťom, alebo

e)

iné sexuálne patologické praktiky,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto podporuje alebo kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom propaguje, schvaľuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť pedofíliu, nekrofíliu alebo zoofíliu.

(3)

Kto spácha čin uvedený v odseku 2 nie je trestný, ak propagáciu preukázateľne vykonával za účelom vzdelávacích, liečebných alebo výskumných aktivít.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a získa ním značný prospech,

b)

a spôsobí ním vážnu ujmu na právach dotknutej osoby,

c)

hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, alebo

d)

závažnejším spôsobom konania.

§ 373 – Ohováranie

(1)

Ak o niekom šírite klamstvá, ktoré mu zničia povesť, prácu alebo rodinu, hrozia vám dva roky väzenia.

(2)

Trest je 1 až 5 rokov, ak to urobíte verejne alebo spôsobíte veľkú škodu.

(3)

Ak kvôli klamstvu niekto stratí prácu, skrachuje alebo sa rozvedie, hrozí 3 až 8 rokov.

(1)

Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

z osobitného motívu,

c)

verejne, alebo

d)

v podnikaní závažnejším spôsobom konania.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

a spôsobí inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.

§ 374 – Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi

(1)

Nesmiete bez povolenia zverejniť cudzie osobné údaje, ktoré ste získali v práci alebo na úrade.

(2)

Ak tým niekomu vážne ublížite alebo to urobíte verejne, hrozia vám až dva roky väzenia.

(1)

Kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní

a)

osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo

b)

osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním vážnu ujmu na právach dotknutej osoby,

b)

verejne, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

§ 375 – Spôsobenie vážnej ujmy podvodom

(1)

Ak niekoho oklamete a tým mu vážne ublížite na právach, môžete ísť do väzenia.

(2)

Trest je 6 mesiacov až 3 roky, ak klamete chránenú osobu alebo sa tvárite ako úradník.

(3)

Ak na takomto klamstve veľa zarobíte, hrozí 1 až 5 rokov.

(1)

Kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že

a)

uvedie niekoho do omylu alebo

b)

využije niečí omyl,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

na chránenej osobe, alebo

c)

tak, že sa vydáva za verejného činiteľa.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech.

§ 376 – Neoprávnené porušenie tajomstva záznamu a dokumentu

Ak bez dovolenia zverejníte cudzie listy, nahrávky alebo súkromné dáta a spôsobíte tým vážnu ujmu, hrozia vám 2 roky väzenia.

Kto neoprávnene poruší tajomstvo listiny alebo inej písomnosti, zvukového záznamu, obrazového záznamu alebo iného záznamu, počítačových dát alebo iného dokumentu uchovávaného v súkromí iného tým, že ich zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 377 – Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy

(1)

Ak niekoho tajne nahráte a nahrávku použijete tak, že mu tým vážne ublížite, hrozia vám dva roky väzenia.

(2)

Trest je 6 mesiacov až 3 roky, ak ste v skupine, spôsobíte veľkú škodu alebo chcete veľa zarobiť.

(3)

Trest je 6 mesiacov až 5 rokov, ak ste verejný činiteľ, spôsobíte obrovskú škodu alebo chcete obrovský zisk.

(1)

Kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

ako člen organizovanej skupiny,

b)

a spôsobí takým činom značnú škodu, alebo

c)

s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak

a)

spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ,

b)

spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.

§ 379 – Marenie spôsobilosti na službu

(1)

Ak niekoho alebo seba úmyselne zneschopníte na obranu vlasti, hrozí vám 6 mesiacov až 5 rokov väzenia.

(2)

Počas krízovej situácie je trest 3 až 10 rokov.

(1)

Kto seba alebo iného urobí trvalo alebo dočasne nespôsobilým alebo menej spôsobilým na plnenie brannej povinnosti alebo iných povinností na obranu vlasti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 380 – Neplnenie odvodnej povinnosti

(1)

Ak neprídete na odvod alebo lekársku prehliadku, aby ste sa vyhli vojne, hrozí vám rok väzenia.

(2)

Počas krízovej situácie je trest 6 mesiacov až 3 roky.

(1)

Kto sa neustanoví na odvod alebo sa nepodrobí lekárskemu vyšetreniu v úmysle nesplniť svoju odvodnú povinnosť, alebo jej splnenie oddialiť, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 381 – Obchádzanie brannej povinnosti

(1)

Za podvody, ktorými chcete získať úľavy pri vojenčine, hrozí rok väzenia.

(2)

Ak sa chcete vojne úplne vyhnúť, trest je 6 mesiacov až 3 roky.

(3)

Počas krízovej situácie hrozí 1 až 5 rokov.

(1)

Kto sa dopustí machinácií v úmysle dosiahnuť úľavy v plnení brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Kto sa dopustí machinácií v úmysle

a)

sám sa celkom alebo sčasti vyhnúť plneniu brannej povinnosti, alebo

b)

inému celkom alebo sčasti umožniť vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti,

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za krízovej situácie.

§ 382 – Nenastúpenie civilnej služby a trest

Ak úmyselne nenastúpite na civilnú službu do 24 hodín od termínu, hrozí vám 1 až 5 rokov väzenia.

Kto v úmysle vyhnúť sa civilnej službe tú nenastúpi do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 383 – Nenastúpenie civilnej služby v lehote

Ak nenastúpite na civilnú službu do 24 hodín od určeného termínu, môžete ísť do väzenia na jeden rok.

Kto nenastúpi, čo aj z nedbanlivosti, civilnú službu do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

§ 384 – Vyhýbanie sa civilnej službe a neplnenie pokynov

(1)

Ak sa klamstvom alebo podvodom vyhýbate civilnej službe, hrozí vám väzenie na 6 mesiacov až 3 roky.

(2)

Za odmietanie alebo neplnenie pokynov počas civilnej služby môžete dostať až dva roky.

(1)

Kto v úmysle vyhnúť sa výkonu civilnej služby alebo plneniu povinností z nej vyplývajúcich poškodí sa na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok, alebo kto odopiera konať civilnú službu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Kto odmieta plniť pokyny pri výkone civilnej služby alebo také pokyny sústavne neplní, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 385 – Opustenie miesta výkonu civilnej služby

(1)

Ak bez dovolenia opustíte civilnú službu na viac ako 48 hodín, hrozí vám 6 mesiov väzenia.

(2)

Ak zmiznete na viac ako 14 dní, trest je 6 mesiacov až 3 roky.

(3)

Ak utečiete s úmyslom už sa nevrátiť, hrozí vám 6 mesiacov až 5 rokov.

(1)

Kto bez povolenia opustí miesto výkonu civilnej služby na dobu dlhšiu ako 48 hodín, alebo sa po túto dobu bez povolenia zdržiava mimo tohto miesta, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

(2)

Kto bez povolenia opustí miesto výkonu civilnej služby na dobu dlhšiu ako 14 dní, alebo sa po túto dobu bez povolenia zdržiava mimo tohto miesta, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Kto v úmysle vyhnúť sa výkonu civilnej služby opustí miesto výkonu tejto služby alebo sa s týmto úmyslom zdržiava mimo tohto miesta, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

§ 386 – Vyhýbanie sa vojenskej službe a tresty

(1)

Ak úmyselne nenastúpite do armády do 24 hodín od termínu, hrozí vám 2 až 5 rokov väzenia.

(2)

Počas krízovej situácie je trest 5 až 10 rokov.

(1)

Kto v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe nenastúpi službu v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 387 – Nenastúpenie služby v ozbrojených silách

(1)

Ak nenastúpite do armády do 24 hodín od termínu, hrozia vám dva roky väzenia.

(2)

Počas krízovej situácie je trest 6 mesiacov až 3 roky.

(1)

Kto nenastúpi, čo aj z nedbanlivosti, službu v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 388 – Nedostavenie sa na vojenskú službu z cudziny

Ak sa po vyhlásení mobilizácie hneď nevrátite z cudziny do vojenskej služby, hrozí vám 1 až 5 rokov väzenia.

Kto sa po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl, čo aj z nedbanlivosti, bez odkladu nedostaví z cudziny nastúpiť vojenskú službu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 389 – Porušovanie osobných a vecných povinností

(1)

Ak po mobilizácii nesplníte svoje povinnosti na obranu vlasti, hrozí vám trest 6 mesiacov až 3 roky.

(2)

Ak tým výrazne ohrozíte obranu štátu, trest je 2 až 8 rokov.

(1)

Kto po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl nesplní, čo aj z nedbanlivosti, osobnú alebo vecnú povinnosť, alebo povinnosť ubytovať na obranu vlasti, alebo sa úmyselne vyhýba plneniu takej povinnosti, alebo plnenie takejto povinnosti inou osobou, čo aj z nedbanlivosti, marí alebo sťažuje, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak ohrozí činom uvedeným v odseku 1 značnou mierou záujmy obrany vlasti.

§ 390 – Spolupráca s nepriateľom

Kto počas vojny pomáha nepriateľovi alebo mu dáva výhody, môže ísť do väzenia na 1 až 10 rokov.

Kto počas vojnového stavu alebo vojny zadovažuje nepriateľovi prospech alebo ho akokoľvek podporuje, potrestá sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody na jeden rok až desať rokov.

§ 391 – Vojnová zrada

Slovenský občan, ktorý počas vojny slúži v nepriateľskom vojsku, môže dostať trest 10 až 25 rokov alebo doživotie.

Občan Slovenskej republiky, ktorý počas vojnového stavu alebo vojny koná službu v nepriateľskom vojsku alebo v nepriateľskom ozbrojenom zbore, potrestá sa odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

§ 392 – Služba v cudzom vojsku

(1)

Slovák, ktorý slúži v cudzej armáde bez povolenia, môže dostať 2 až 8 rokov väzenia.

(2)

Počas vojny sa tento trest zvyšuje na 5 až 10 rokov.

(1)

Občan Slovenskej republiky, ktorý bez povolenia koná službu v cudzom vojsku, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 počas vojnového stavu alebo vojny.

§ 393 – Odopretie alebo nevykonanie rozkazu vojakom

(1)

Ak vojak neposlúchne rozkaz, hrozia mu tri roky väzenia.

(2)

Trest 2 až 8 rokov hrozí pri neposlušnosti v skupine, so zbraňou, v zahraničí alebo pri ohrození dôležitej úlohy.

(3)

Rovnaký trest hrozí, ak niekto kvôli tomu zomrie, zraní sa alebo sa ohrozí bojová pripravenosť.

(4)

Počas krízovej situácie je trest 5 až 15 rokov.

(1)

Kto odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná rozkaz, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

so skupinou vojakov,

b)

so zbraňou,

c)

za okolností, že by tým mohol zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej služobnej úlohy, alebo

d)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b)

a spôsobí ním ohrozenie bojovej pohotovosti útvaru alebo iný obzvlášť závažný následok.

(4)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 394 – Nevykonanie rozkazu z nedbanlivosti a následky

(1)

Ak z nedbanlivosti nesplníte rozkaz a tým ohrozíte alebo sťažíte dôležitú vojenskú úlohu, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Trest je 6 mesiacov až 5 rokov, ak tým spôsobíte niekomu smrť, ťažký úraz, ohrozíte jednotku alebo ak ste na misii v cudzine.

(3)

Počas krízovej situácie sa trest zvyšuje na 3 až 10 rokov.

(1)

Kto z nedbanlivosti nevykoná rozkaz za okolností, že by tým mohol zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej služobnej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

a spôsobí ním ohrozenie bojovej pohotovosti útvaru alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

c)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 395 – Sprotivenie alebo donútenie porušiť vojenskú povinnosť

(1)

Ak kladiete odpor vojakovi pri plnení jeho úloh, hrozí vám väzenie až na tri roky.

(2)

Trest je dva až sedem rokov, ak ublížite na zdraví, použijete zbraň alebo konáte v skupine.

(3)

Za spôsobenie smrti alebo čin počas krízy hrozí päť až pätnásť rokov.

(1)

Kto kladie odpor vojakovi, ktorý plní osobitne uložené vojenské povinnosti, alebo ho donúti takúto povinnosť porušiť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo iný obzvlášť závažný následok,

b)

so zbraňou,

c)

so skupinou vojakov, alebo

d)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 396 – Urážka vojaka a jej trestanie

(1)

Ak hrubo urazíte iného vojaka, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Počas krízovej situácie sa trest zvyšuje na pol roka až päť rokov.

(1)

Kto iného vojaka hrubo urazí, ak nejde o prísnejší trestný čin, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 397 – Násilie a hrozby voči vojakovi

(1)

Ak násilím alebo vyhrážkami urazíte iného vojaka, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Trest je pol roka až päť rokov, ak ublížite na zdraví, ste v službe alebo útočíte na hliadku.

(3)

Za spôsobenie smrti alebo čin počas krízy hrozí tri až desať rokov.

(1)

Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí vojaka

a)

nadriadeného alebo hodnosťou vyššieho, alebo

b)

podriadeného, alebo hodnosťou nižšieho,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ublíženie na zdraví,

b)

v čase, keď on sám alebo urazený vojak vykonáva službu,

c)

proti vojenskej stráži alebo vojenskej polícii,

d)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky, alebo

e)

so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 398 – Násilie alebo hrozba voči vojakovi

(1)

Ak napadnete alebo sa vyhrážate vojakovi s rovnakou hodnosťou, hrozí vám väzenie až na jeden rok.

(2)

Trest je pol roka až päť rokov, ak ublížite na zdraví, ste v službe alebo použijete zbraň.

(3)

Za spôsobenie smrti alebo čin počas krízy hrozí tri až desať rokov.

(1)

Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí vojaka rovnakej hodnosti, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ublíženie na zdraví,

b)

v čase, keď on sám alebo urazený vojak vykonáva službu,

c)

proti vojenskej stráži alebo vojenskej polícii,

d)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky, alebo

e)

so zbraňou, alebo najmenej s dvoma osobami.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 399 – Násilie voči nadriadenému

(1)

Ak zaútočíte na nadriadeného alebo sa mu vyhrážate násilím kvôli jeho úlohám, hrozí vám väzenie až na tri roky.

(2)

Trest je tri až desať rokov, ak ublížite na zdraví, použijete zbraň alebo konáte v skupine.

(3)

Za spôsobenie smrti alebo čin počas krízy hrozí desať až dvadsať rokov.

(1)

Kto použije násilie, hrozbu bezprostredného násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy voči nadriadenému,

a)

v úmysle pôsobiť na výkon jeho vojenských povinností, alebo

b)

pre výkon jeho vojenských povinností,

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví,

b)

so zbraňou,

c)

najmenej s dvoma osobami, alebo

d)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním smrť, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 400 – Porušovanie práv a chránených záujmov vojakov

(1)

Ak vojak núti iného vojaka k prácam pre seba alebo mu sťažuje službu, hrozí mu rok väzenia.

(2)

Ak to robí podriadenému, hrozia mu dva roky.

(3)

Pri použití násilia, v skupine alebo v zahraničí hrozí pol roka až tri roky.

(4)

Ak dôjde k smrti, ťažkému zraneniu alebo počas krízy, hrozí dva až desať rokov.

(1)

Kto iného vojaka núti na neoprávnené osobné služby alebo ho obmedzuje na právach, alebo svojvoľne sťažuje výkon jeho služby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 voči podriadenému alebo hodnosťou nižšiemu.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

násilím, alebo hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,

b)

najmenej s dvoma osobami alebo

c)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 401 – Vyhýbanie sa služobnému úkonu úskokom

(1)

Ak sa niekto chce vyhnúť službe tým, že si ublíži, predstiera chorobu, falšuje doklady alebo inak klame, hrozí mu rok väzenia.

(2)

Príslušníkom slúžiacim v zahraničí hrozia až dva roky.

(3)

Počas krízovej situácie hrozí trest päť až pätnásť rokov.

(1)

Kto v úmysle vyhnúť sa plneniu služobného úkonu sa poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 402 – Vyhýbanie sa vojenskej službe a povinnostiam

(1)

Kto sa vyhýba vojne predstieraním choroby, sebapoškodzovaním, falšovaním alebo službu priamo odmietne, môže ísť do väzenia na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Príslušníkom v zahraničí hrozí dva až osem rokov.

(3)

Počas krízovej situácie hrozí päť až pätnásť rokov.

(1)

Kto v úmysle vyhnúť sa výkonu vojenskej služby alebo plneniu vojenských povinností sa poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok, alebo kto odopiera konať vojenskú službu, alebo plnenie vojenských povinností, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 403 – Opakované požitie návykových látok v službe

Ak sa vojak v službe opije alebo omámi a už bol za to dvakrát v poslednom roku potrestaný, môže ísť na rok do väzenia.

Kto si v služobnej dobe požitím alkoholu alebo požitím iných návykových látok privodí stav, ktorý ho robí na plnenie služobných povinností úplne alebo čiastočne nespôsobilým, hoci už bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch najmenej dvakrát postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

§ 404 – Požitie alkoholu v krízovej situácii

Kto sa počas krízy opije alebo omámi tak, že nemôže vykonávať službu, môže ísť do väzenia na jeden až päť rokov.

Kto sa za krízovej situácie urobí, čo aj z nedbanlivosti, nespôsobilým vykonávať službu tým, že požije alkohol alebo inú návykovú látku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 405 – Vyhýbanie sa vojenskej službe a tresty

(1)

Kto utečie z vojenskej služby, aby sa jej vyhol, alebo chýba bez dovolenia viac ako 30 dní, môže ísť do väzenia na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Trest je dva až osem rokov, ak má páchateľ zbraň alebo slúži v zahraničí.

(3)

Počas krízovej situácie hrozí väzenie na päť až pätnásť rokov.

(1)

Kto sa svojvoľne vzďaľuje v úmysle dlhodobo sa vyhnúť vojenskej službe alebo kto sa svojvoľne vzďaľuje dlhšie ako 30 dní, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

so zbraňou, alebo

b)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 406 – Svojvoľné vzdialenie sa a tresty

(1)

Ak vojak chýba bez dovolenia viac ako 48 hodín alebo uteká opakovane, hrozí mu rok väzenia.

(2)

V zahraničí hrozia až dva roky.

(3)

Pri chýbaní nad 6 dní hrozí pol roka až tri roky.

(4)

Počas krízy hrozí za chýbanie nad 24 hodín až desať rokov.

(5)

Útek k nepriateľovi sa trestá piatimi až dvanástimi rokmi.

(1)

Kto sa svojvoľne vzďaľuje po čas dlhší ako 48 hodín alebo sa vzďaľuje sústavne, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Kto sa svojvoľne vzďaľuje na čas dlhší ako 6 dní, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(4)

Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak sa svojvoľne vzďaľuje po čas dlhší ako 24 hodín za krízovej situácie.

(5)

Kto sa svojvoľne vzďaľuje k nepriateľovi, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov.

§ 407 – Porušovanie povinností strážnej služby

(1)

Za porušenie pravidiel strážnej služby hrozí väzenie až na 2 roky. (2) Trest 1 až 5 rokov hrozí pri dôležitých objektoch, počas krízy alebo v zahraničí. (3) Rovnako sa trestá, ak spôsobíte škodu, ktorej ste mali zabrániť. (4) Trest 10 až 15 rokov hrozí za úmyselné zlyhanie pri stráži dôležitého objektu počas krízy.

(1)

Kto v strážnej alebo inej obdobnej službe poruší, čo aj z nedbanlivosti, predpisy alebo pravidlá tejto služby, alebo osobitné nariadenia podľa nich vydané, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

počas výkonu strážnej služby alebo inej obdobnej služby, ktorá má obzvlášť dôležitý štátny alebo vojenský význam,

b)

obzvlášť hrubým porušením svojej povinnosti,

c)

za krízovej situácie, alebo

d)

ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodlivý následok, k odvráteniu ktorého výkon strážnej služby alebo inej obdobnej služby smeroval.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak úmyselne spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone strážnej služby alebo inej obdobnej služby, ktorá má obzvlášť dôležitý štátny alebo vojenský význam za krízovej situácie a spôsobil škodlivý následok, k odvráteniu ktorého výkon strážnej služby alebo inej obdobnej služby smeroval.

§ 408 – Porušovanie povinností dozornej služby

(1)

Za porušenie pravidiel v dozornej službe hrozí väzenie až na 1 rok. (2) Trest hrozí aj vtedy, ak pre neplnenie povinností umožníte šikanu medzi vojakmi. (3) Trest až 2 roky hrozí pri vážnom následku alebo v zahraničnej misii. (4) Počas krízy je trest 1 až 6 rokov.

(1)

Kto v dozornej alebo inej obdobnej službe závažným spôsobom, čo aj z nedbanlivosti, poruší predpisy alebo pravidlá tejto služby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v dozornej alebo inej obdobnej službe nedostatočným plnením svojich povinností umožní vyžadovanie osobných úsluh, obmedzovanie na právach alebo svojvoľné sťažovanie výkonu služby jedného vojaka voči druhému v obvode pôsobnosti takej služby.

(3)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok, ktorému bol povinný zabrániť, alebo spácha čin uvedený v odseku 1 ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za krízovej situácie.

§ 409 – Porušovanie povinností pri obrane vzdušného priestoru

(1)

Za porušenie pravidiel pri ochrane vzdušného priestoru hrozí väzenie na 1 až 5 rokov. (2) Ak spôsobíte mimoriadne vážne následky, trest je 3 až 10 rokov. (3) Počas krízovej situácie je trest 8 až 15 rokov.

(1)

Kto poruší, čo aj z nedbanlivosti, predpisy alebo pravidlá služby na rádiotechnických hláskach, v pohotovostných jednotkách alebo iných zariadeniach určených na zaistenie bezpečnosti vzdušného priestoru, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním obzvlášť závažný následok.

(3)

Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 410 – Ohrozovanie morálneho stavu jednotky

(1)

Ak huckáte vojakov proti službe a nadriadeným alebo narúšate disciplínu, hrozí vám väzenie na 6 mesiacov až 6 rokov. (2) Počas krízovej situácie je trest 5 až 15 rokov.

(1)

Kto popudzuje vojakov proti vojenskej službe alebo proti nadriadenému, alebo kto inak sústavne rozvracia disciplínu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až šesť rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.

§ 411 – Porušovanie služobných povinností

(1)

Za poškodenie vojenskej výzbroje zanedbaním povinností hrozí väzenie až na jeden rok. (2) Trest až 3 roky hrozí za súkromné využívanie vojenského majetku alebo podriadených. (3) Trest 2 až 8 rokov hrozí pri veľkej škode alebo znížení bojaschopnosti. (4) Počas krízy hrozí 5 až 15 rokov.

(1)

Kto na škodu súčasti ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru neplnením uložených služobných povinností alebo ich porušením, čo aj z nedbanlivosti, podstatne zníži použiteľnosť výzbroje, výstroja, iných vecí alebo finančných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Kto bez oprávnenia použije vecný prostriedok malej hodnoty uvedený v odseku 1 alebo finančné prostriedky malej hodnoty na účel, na ktorý nie je určený, alebo na také použitie dá súhlas, alebo kto zneužije alebo umožní zneužitie podriadených na mimoslužobné úkony, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak

a)

zadováži činom uvedeným v odseku 2 sebe alebo inému značný prospech, alebo

b)

spôsobí úmyselne spáchaným činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 zníženie bojaschopnosti, značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

(4)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha úmyselne čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za krízovej situácie.

§ 412 – Zbabelosť pred nepriateľom

Ak sa počas boja zo zbabelosti alebo vzdania sa necháte zajať, hrozí vám väzenie na 8 až 15 rokov.

Kto sa za bojovej situácie zo zbabelosti alebo rezignácie vzdá do zajatia, potrestá sa odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov.

§ 413 – Nesplnenie bojovej úlohy

(1)

Ak sa počas boja bez dovolenia vzdialite, hrozí vám väzenie na 3 až 12 rokov. (2) Ak sa v boji vyhýbate úlohám alebo odmietnete použiť zbraň, hrozí vám trest 10 až 15 rokov.

(1)

Kto sa za bojovej situácie bez dovolenia vzdiali, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až dvanásť rokov.

(2)

Kto sa za bojovej situácie vyhýba povinnosti splniť bojovú úlohu alebo odoprie použiť zbraň, potrestá sa odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov.

§ 414 – Opustenie bojových prostriedkov

(1)

Ak počas boja odhodíte, zničíte alebo necháte nepriateľovi zbraň či vojenský materiál, hrozí vám väzenie na 2 až 8 rokov. (2) Ak tým spôsobíte mimoriadne vážne následky, trest je 5 až 15 rokov.

(1)

Kto za bojovej situácie odhodí, opustí alebo urobí neupotrebiteľnou zbraň alebo iný vojnový materiál, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním obzvlášť závažný následok.

§ 415 – Vydanie bojových prostriedkov nepriateľovi

Ak veliteľ zbytočne odovzdá nepriateľovi vojakov, techniku alebo opevnenia bez úmyslu mu pomáhať, hrozí mu väzenie na 3 až 12 rokov.

Veliteľ, ktorý bez toho, že by to bolo vyvolané bojovou situáciou, nepriateľovi vydá, čo aj z nedbanlivosti, vojenské sily alebo ponechá mu opevnenia, bojovú techniku alebo iné bojové prostriedky, potrestá sa, ak nekonal v úmysle podporovať nepriateľa, odňatím slobody na tri roky až dvanásť rokov.

§ 417 – Ohrozenie mieru

(1)

Za podnecovanie k vojne alebo šírenie vojnovej propagandy hrozí väzenie na 1 až 10 rokov. (2) Trest 10 až 25 rokov alebo doživotie hrozí pri spolupráci s cudzou mocou, v skupine alebo počas krízy.

(1)

Kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 417a – Porušenie reštriktívnych opatrení a sankcie

(1)

Ak porušíte sankcie nad 10 000 eur obchodovaním so zakázanými štátmi, nezaistením majetku alebo zatajovaním vlastníkov, hrozí vám väzenie. (2) Trest je 6 mesiacov až 5 rokov pri vyššej sume alebo ak ste úradník. (3) Trest 3 až 8 rokov hrozí v skupine alebo počas krízy.

(1)

Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10 000 eur, tým že

a)

sprístupní finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje priamo alebo nepriamo označenej osobe alebo v jej prospech,

b)

nevykoná zaistenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré patria označenej osobe, a ktoré sú v jej vlastníctve, držbe alebo pod jej kontrolou,

c)

uzatvorí alebo pokračuje v transakcii so štátom, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, s jeho orgánmi, so subjektmi alebo s orgánmi, ktoré sú priamo alebo nepriamo v jeho vlastníctve alebo pod jeho kontrolou alebo pod kontrolou jeho orgánov, vrátane zadávania alebo pokračujúceho plnenia verejných zákaziek alebo koncesných zmlúv,

d)

dováža, vyváža, predáva, nakupuje, prevádza, prepravuje tovar, poskytuje tranzit alebo obchoduje s tovarom, alebo poskytuje sprostredkovateľské služby, technickú pomoc alebo iné služby súvisiace s týmto tovarom,

e)

poskytne finančné služby alebo vykoná finančné činnosti,

f)

poskytne iné služby, ako sú služby uvedené v písmene e),

g)

použije alebo prevedie tretej strane finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní, má v držbe alebo pod kontrolou označená osoba, a ktoré majú byť zaistené podľa reštriktívneho opatrenia, alebo inak s nimi nakladá, s cieľom zatajiť tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje,

h)

poskytne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie s cieľom zatajiť skutočnosť, že konečným vlastníkom alebo prijímateľom finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré sa majú zaistiť podľa reštriktívneho opatrenia je označená osoba,

i)

poruší alebo nesplní podmienky určené v oprávneniach udelených príslušnými orgánmi na vykonávanie činností,

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

v rozsahu najmenej 100 000 eur,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

ako verejný činiteľ.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

v nebezpečnom zoskupení, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 417b – Porušenie reštriktívnych opatrení a tresty

(1)

Ak porušíte sankcie pri obchode s vojenským materiálom nad 10 000 eur, hrozí vám väzenie až na 5 rokov. (2) Trest 3 až 8 rokov hrozí pri sume nad 100 000 eur, v skupine alebo počas krízy.

(1)

Kto, čo aj z hrubej nedbanlivosti, poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10 000 eur týkajúce sa obchodovania, dovozu, vývozu, predaja, nákupu, prevodu, tranzitu, prepravy, ako aj poskytovania sprostredkovateľských služieb, technickej pomoci alebo iných služieb súvisiacich s položkami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie alebo s položkami dvojakého použitia uvedenými v osobitnom predpise, 2 ) potrestá sa odňatím slobody až na päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

v rozsahu najmenej 100 000 eur,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

v nebezpečnom zoskupení, alebo

d)

za krízovej situácie.

§ 417c – Porušenie reštriktívnych opatrení a informačnej povinnosti

(1)

Ak úradom neoznámite informácie o majetku sankcionovaných osôb nad 10 000 eur, hrozí vám polročné väzenie. (2) Rovnako sa potrestá sankcionovaná osoba, ktorá neprizná svoj majetok. (3) Trest je až jeden rok, ak ide o sumu nad 100 000 eur alebo ak ste verejný činiteľ. (4) Trest 3 až 8 rokov hrozí v nebezpečnej skupine alebo počas krízy.

(1)

Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10 000 eur tým, že si nesplní informačnú povinnosť poskytnúť príslušným orgánom informácie týkajúce sa zaistených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo informácie o finančných prostriedkoch alebo hospodárskych zdrojoch na území členských štátov Európskej únie, ktoré patria označenej osobe, sú v jej vlastníctve, držbe alebo pod jej kontrolou a ktoré neboli zaistené, ak také informácie boli získané pri výkone profesijnej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá označená osoba, ktorá poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10 000 eur tým, že si nesplní povinnosť oznámiť príslušným orgánom finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje nachádzajúce sa v právomoci členského štátu Európskej únie, ktoré tejto označenej osobe patria, sú v jej vlastníctve, držbe alebo pod jej kontrolou.

(3)

Odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

v rozsahu najmenej 100 000 eur,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

z osobitného motívu, alebo

d)

ako verejný činiteľ.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

v nebezpečnom zoskupení, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 417d – Umožnenie vstupu označenej osoby na územie EÚ

(1)

Ak umožníte zakázanej osobe vstup alebo prechod cez EÚ, hrozí vám väzenie až na 3 roky. (2) Trest je 6 mesiacov až 5 rokov, ak ste verejný činiteľ alebo konáte zo zlého motívu. (3) Trest 3 až 8 rokov hrozí v nebezpečnej skupine alebo počas krízy.

(1)

Kto umožní vstup označenej fyzickej osoby na územie členského štátu Európskej únie alebo tranzit tejto osoby cez územie členského štátu Európskej únie v rozpore so zákazom vyplývajúcim z reštriktívneho opatrenia, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

ako verejný činiteľ.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

v nebezpečnom zoskupení, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 417e – Výnimky z trestnosti činov sankcií

Uvedené činy nie sú trestné, ak ste konali na základe oficiálnej výnimky zo sankcií alebo medzinárodných opatrení.

Čin uvedený v § 417a až 417d nie je trestný, ak páchateľ konal v súlade s výnimkou, ktorá vyplýva z reštriktívneho opatrenia alebo predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií, alebo ktorá bola vydaná na základe reštriktívneho opatrenia alebo predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií.

§ 417f – Popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne

Ak verejne spochybňujete mierové usporiadanie po druhej svetovej vojne založené na vtedajších zákonoch, hrozí vám väzenie až na 6 mesiacov.

Kto verejne popiera alebo spochybňuje mierové usporiadanie pomerov po druhej svetovej vojne, ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

§ 418 – Genocídium

(1)

Kto chce vyhladiť národ alebo skupinu tým, že ich zabíja, bráni im v rodení detí alebo im berie deti, dopúšťa sa genocídy. (2) Počas vojny hrozí za tento čin 20 až 25 rokov alebo doživotie. (3) Ak pri tom zomrie viac ľudí, trestom je doživotie.

(1)

Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorý národ alebo niektorú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu

a)

spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí,

c)

násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebo

d)

uvedie príslušníkov takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie,

(2)

Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.

(3)

Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb.

§ 419 – Teroristický útok

(1)

Ak s cieľom zastrašiť ľudí alebo prinútiť vládu útočíte na životy, ničíte dopravu a siete alebo narábate s nebezpečnými zbraňami, hrozí vám prísny trest. (2) Doživotie hrozí pri smrti viacerých osôb, útočení na vojsko, v skupine alebo počas krízy.

(1)

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu štátu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela

a)

hrozí spáchaním útoku alebo spácha útok ohrozujúci život, zdravie človeka alebo jeho osobnú slobodu,

b)

zničí, znefunkční alebo poškodí verejné zariadenie, dopravný systém, telekomunikačný systém, informačný systém, vrátane závažného bránenia vo fungovaní informačného systému alebo prerušenia fungovania informačného systému, pevnú plošinu na podmorskej plytčine, energetické zariadenie, vodárenské zariadenie, zdravotnícke zariadenie alebo iné dôležité zariadenie, verejné priestranstvo alebo majetok, alebo takým konaním hrozí,

c)

naruší, znefunkční alebo preruší dodávku vody, elektrickej energie alebo iného základného prírodného zdroja s cieľom vydať ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu, alebo takým konaním hrozí,

d)

zmocní sa lietadla, lode, iného prostriedku osobnej dopravy alebo nákladnej dopravy alebo pevnej plošiny na podmorskej plytčine, alebo nad takým dopravným prostriedkom alebo pevnou plošinou vykonáva kontrolu, alebo zničí alebo vážne poškodí navigačné zariadenie alebo zasahuje do jeho prevádzky, alebo oznámi nepravdivú informáciu, čím ohrozí život alebo zdravie ľudí, bezpečnosť takého dopravného prostriedku, alebo vydá cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu, alebo takým konaním hrozí,

e)

požaduje, vyrobí, získa, prechováva, vlastní, drží, dovezie, vyvezie, prevezie, dá prepraviť, dodá alebo inak použije výbušninu, jadrový materiál, rádioaktívnu látku, chemickú látku, biologický agens alebo toxín, strelnú zbraň, jadrovú zbraň, rádiologickú zbraň, biologickú zbraň, chemickú zbraň alebo inú zbraň, bojový prostriedok alebo materiál obdobnej povahy, alebo robí výskum a vývoj jadrovej zbrane, biologickej zbrane, chemickej zbrane alebo inej zbrane alebo bojového prostriedku alebo výbušniny, alebo zariadenia na výrobu, úpravu, skladovanie alebo použitie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, chemických látok alebo biologických agensov a toxínov, alebo takým konaním hrozí, alebo

f)

vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl alebo sa dopustí iného podobne nebezpečného konania, alebo také nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, alebo takým konaním hrozí,

(2)

Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

na chránenej osobe,

c)

voči ozbrojeným silám alebo voči ozbrojeným zborom,

d)

ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

e)

za krízovej situácie.

§ 419a – Účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu

(1)

Ak sa v cudzine počas vojny zapojíte do bojov v ozbrojenej skupine, hrozí vám väzenie na 2 až 8 rokov. (2) Rovnako sa trestá navádzanie iných na boj, poskytovanie výcviku, zbraní alebo peňazí na tento účel.

(1)

Kto sa počas vojny na území iného štátu aktívne podieľa na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto

a)

verejne podnecuje na spáchanie trestného činu uvedeného v odseku 1,

b)

požiada iného, aby spáchal alebo mal účasť na spáchaní činu uvedeného v odseku 1,

c)

poskytuje alebo prijíma znalosti metód alebo techník na výrobu alebo použitie výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní, škodlivých látok alebo iných nebezpečných látok alebo iných špeciálnych metód alebo techník určených k vedeniu boja na účely spáchania činu uvedeného v odseku 1, alebo

d)

poskytne finančné alebo iné prostriedky, služby, súčinnosť alebo vytvorí iné podmienky na účely spáchania trestného činu uvedeného v odseku 1.

§ 419b – Niektoré formy účasti na terorizme

(1)

Za verejné podnecovanie alebo schvaľovanie terorizmu hrozí väzenie na 3 až 10 rokov. (2) Rovnako sa trestá učenie sa alebo vyučovanie výroby zbraní a výbušnín na účely terorizmu, či žiadosť iného o taký čin.

(1)

Kto verejne podnecuje na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľuje niektorý z trestných činov terorizmu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Kto

a)

získa znalosti metód alebo techník alebo si osvojí zručnosti na výrobu, skladovanie, prepravu alebo použitie výbušnín, strelných zbraní, jadrových zbraní, biologických zbraní, chemických zbraní, jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, chemických látok, biologických agensov a toxínov alebo iných podobne škodlivých látok, alebo nebezpečných látok na účely spáchania niektorého z trestných činov terorizmu,

b)

poskytne znalosti metód alebo techník na výrobu, skladovanie, prepravu alebo použitie výbušnín, strelných zbraní, jadrových zbraní, biologických zbraní, chemických zbraní, jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, chemických látok, biologických agensov a toxínov alebo iných podobne škodlivých látok, alebo nebezpečných látok na účely spáchania niektorého z trestných činov terorizmu, alebo

c)

požiada iného, aby spáchal alebo mal účasť na spáchaní niektorého z trestných činov terorizmu,

§ 419c – Financovanie terorizmu

(1)

Za zbieranie alebo dávanie peňazí a vecí teroristom alebo na teroristické činy hrozí väzenie na 5 až 15 rokov. (2) Rovnako sa trestá podpora blízkych osôb teroristov za ich činnosť. (3) Trest je 10 až 20 rokov, ak ide o veľké sumy alebo ste členom nebezpečnej skupiny.

(1)

Kto sám alebo prostredníctvom iného zhromažďuje alebo poskytuje priamo alebo nepriamo veci, finančné prostriedky alebo iné prostriedky pre páchateľa terorizmu, pre teroristickú skupinu, jej člena, alebo na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu, alebo zhromažďuje veci, finančné prostriedky alebo iné prostriedky v úmysle, aby ich bolo možné takto použiť, alebo s vedomím, že na taký účel môžu byť použité, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sám alebo prostredníctvom iného poskytne veci, finančné prostriedky alebo iné prostriedky blízkej osobe toho, kto sa podieľa alebo podieľal na príprave, pokuse alebo na spáchaní niektorého z trestných činov terorizmu, za to, že sa na takom konaní podieľa alebo podieľal.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

vo väčšom rozsahu alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 419d – Cestovanie na účel terorizmu

(1)

Ak cestujete cez Slovensko do cudziny s cieľom spáchať teroristický čin, hrozí vám väzenie na 5 až 12 rokov. (2) Rovnaký trest hrozí, ak na tento účel pricestujete k nám z cudziny.

(1)

Kto cestuje zo Slovenskej republiky alebo cez územie Slovenskej republiky do iného štátu na účel spáchania niektorého z trestných činov terorizmu, okrem trestného činu teroru podľa § 313 a 314 a trestného činu teroristického útoku podľa § 419 , potrestá sa trestom odňatia slobody na päť rokov až dvanásť rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto cestuje z iného štátu do Slovenskej republiky na účel spáchania niektorého z trestných činov terorizmu okrem trestného činu teroru podľa § 313 a 314 a trestného činu teroristického útoku podľa § 419 .

§ 420 – Mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie

(1)

Ak niekoho mučíte alebo s ním kruto zaobchádzate s vedomím úradov, hrozí vám väzenie na 2 až 6 rokov. (2) Trest 3 až 10 rokov hrozí, ak to urobíte viacerí, na chránenej osobe alebo krutejším spôsobom. (3) Väzenie na 7 až 12 rokov hrozí pri spôsobení smrti, ťažkého úrazu alebo ak ste v gangu. (4) Trest 12 až 20 rokov hrozí za smrť viacerých ľudí alebo počas krízy.

(1)

Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, z jeho podnetu alebo s jeho výslovným alebo tichým súhlasom inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

najmenej s dvoma osobami,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na chránenej osobe,

d)

z osobitného motívu, alebo

e)

na osobe, ktorej bola obmedzená osobná sloboda v súlade so zákonom.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo

c)

ako člen nebezpečného zoskupenia.

(4)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b)

za krízovej situácie.

§ 420a – Nedobrovoľné zmiznutie

(1)

Ak ako zástupca štátu niekoho uväzníte a tajíte jeho osud, hrozí vám väzenie na 7 až 12 rokov. (2) Rovnako sa trestá nadriadený, ktorý o tom vedel, nezabránil tomu alebo to nenahlásil. (3) Trest 10 až 15 rokov hrozí za únos dieťaťa obete alebo falšovanie jeho totožnosti. (4) Trest 15 až 20 rokov hrozí, ak spôsobíte smrť alebo ak je obeťou chránená osoba.

(1)

Kto ako zástupca štátu alebo osoba alebo člen skupiny konajúci na základe poverenia, podpory alebo tichého súhlasu štátu zadrží, uväzní, unesie alebo inak pozbaví slobody iného a následne odmietne potvrdiť pozbavenie slobody alebo zatají osud alebo miesto pobytu iného a tým inému znemožní výkon zákonnej ochrany, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto ako nadriadený

a)

vedel alebo mal informácie, ktoré naznačovali, že podriadení podliehajúci jeho právomoci spáchali alebo mali v úmysle spáchať čin uvedený v odseku 1,

b)

mal faktickú zodpovednosť za činnosti a kontrolu nad činnosťami súvisiacimi s činom uvedeným v odseku 1, alebo

c)

neurobil potrebné a vhodné opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie činu uvedeného v odseku 1, alebo neoznámil čin uvedený v odseku 1 príslušným orgánom na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa potrestá, kto

a)

neoprávnene premiestni dieťa, na ktorom bol spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo dieťa, ktoré sa narodilo počas zajatia matky, na ktorej bol spáchaný čin uvedený v odseku 1,

b)

neoprávnene premiestni dieťa, na ktorého otcovi, matke alebo zákonnom zástupcovi bol spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo

c)

sfalšuje, zatají alebo zničí doklady potvrdzujúce pravú totožnosť dieťaťa uvedeného v písmene a) alebo b).

(4)

Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odsekoch 1 alebo 2

a)

na chránenej osobe, alebo

b)

spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 421 – Založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd

(1)

Za zakladanie alebo podporu hnutí, ktoré potláčajú práva alebo hlásajú nenávisť, hrozí väzenie na 1 až 5 rokov. (2) Trest 4 až 8 rokov hrozí, ak to robíte verejne alebo počas krízy.

(1)

Kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo kto propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

za krízovej situácie.

§ 422 – Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd

(1)

Za verejné prejavy sympatie k hnutiam, ktoré potláčajú ľudské práva alebo hlásajú nenávisť, hrozí väzenie na 6 mesiacov až 3 roky. (2) Rovnako sa trestá používanie symbolov, ktoré sa na tie pôvodné podobajú.

(1)

Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.

§ 422a – Výroba extrémistického materiálu

(1)

Za výrobu extrémistických materiálov hrozí väzenie na 3 až 6 rokov. (2) Ak to robíte ako člen extrémistickej skupiny alebo závažnejším spôsobom, hrozí vám trest 4 až 8 rokov.

(1)

Kto vyrába extrémistický materiál alebo sa podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až šesť rokov.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania, alebo

b)

ako člen extrémistickej skupiny.

§ 422b – Rozširovanie extrémistického materiálu

(1)

Za výrobu, predaj, dovoz alebo šírenie extrémistických materiálov hrozí väzenie na 1 až 5 rokov. (2) Trest je 3 až 8 rokov, ak to robíte verejne, v skupine alebo závažnejším spôsobom.

(1)

Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistický materiál, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

závažnejším spôsobom konania,

b)

verejne, alebo

c)

ako člen extrémistickej skupiny.

§ 422c – Prechovávanie extrémistického materiálu

Za prechovávanie extrémistických materiálov hrozí väzenie až na dva roky.

Kto prechováva extrémistický materiál, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 422d – Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti

(1)

Kto verejne popiera alebo ospravedlňuje holokaust či zločiny fašizmu a komunizmu, môže dostať až tri roky väzenia.

(2)

Rovnako sa trestá popieranie genocídy a vojnových zločinov, ktoré potvrdil slovenský alebo medzinárodný súd.

(1)

Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spôsobom, ktorý môže podnecovať násilie alebo nenávisť voči skupine osôb alebo jej členovi, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.

§ 423 – Hanobenie národa, rasy a presvedčenia

(1)

Verejné hanobenie národa, jazyka, rasy, pôvodu alebo náboženstva je trestné.

(2)

Ak to urobí úradník, extrémista alebo je za tým osobitný motív, hrozí dva až päť rokov väzenia.

(1)

Kto verejne hanobí

a)

niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo

b)

skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,

(2)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

ako člen extrémistickej skupiny,

b)

ako verejný činiteľ, alebo

c)

z osobitného motívu.

§ 424 – Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti

(1)

Kto verejne podnecuje k nenávisti voči ľuďom pre ich rasu, orientáciu či vieru, môže dostať tri roky.

(2)

Rovnako sa potrestá ten, kto sa na takýto čin spolčí s inými.

(3)

Trest dva až šesť rokov hrozí, ak to urobí úradník, člen extrémistickej skupiny alebo počas krízy.

(1)

Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1.

(3)

Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)

z osobitného motívu,

b)

ako verejný činiteľ,

c)

ako člen extrémistickej skupiny, alebo

d)

za krízovej situácie.

§ 424a – Apartheid a diskriminácia skupiny osôb

(1)

Za uplatňovanie apartheidu alebo hrubú diskrimináciu ľudí kvôli rase, národnosti či viere hrozí väzenie štyri až desať rokov.

(2)

Trest je osem až pätnásť rokov, ak ste v extrémistickej skupine, ste úradník alebo ak ohrozíte životy a zdravie.

(1)

Kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

ako člen extrémistickej skupiny,

b)

ako verejný činiteľ,

c)

z osobitného motívu,

d)

a vystaví ním takú skupinu osôb neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,

e)

a vydá ním takú skupinu osôb do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, alebo

f)

za krízovej situácie.

§ 425 – Neľudskosť

Kto počas útoku na civilistov vraždí, vyhadzuje ľudí z domovov, mučí, znásilňuje, prenasleduje skupiny pre ich pôvod či vieru alebo ich väzní, dopúšťa sa zločinu proti ľudskosti.

Kto sa v rámci rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného voči civilnému obyvateľstvu dopustí

a)

vraždy,

b)

vyhladzovania ľudí,

c)

zotročovania,

d)

deportácie alebo násilného presunu obyvateľstva,

e)

mučenia,

f)

znásilnenia, sexuálneho otroctva, vynútenej prostitúcie, násilného tehotenstva, nezákonnej sterilizácie alebo inej formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti,

g)

perzekúcie skupiny obyvateľstva na politickom, rasovom, národnostnom, etnickom, kultúrnom alebo náboženskom základe, z dôvodu pohlavia alebo z iného podobného dôvodu,

h)

uväznenia alebo iného závažného pozbavenia osobnej slobody porušujúceho základné pravidlá medzinárodného práva alebo akéhokoľvek iného obmedzenia osobnej slobody s následným nedobrovoľným zmiznutím ľudí,

i)

apartheidu alebo inej podobnej segregácie alebo diskriminácie, alebo

j)

iného neľudského činu,

§ 426 – Používanie zakázaného bojového prostriedku a nedovolené vedenie boja

(1)

Počas vojny je trestné nariadiť alebo použiť zakázané zbrane a spôsoby boja.

(2)

Trestné je aj úmyselne útočiť na civilistov, priehrady, jadrové elektrárne alebo kultúrne pamiatky.

(3)

Ak zomrie viac ľudí alebo vznikne obrovská škoda, hrozí desať až dvadsať rokov väzenia.

(1)

Kto počas vojny nariadi

a)

použitie zakázaného bojového prostriedku alebo materiálu obdobnej povahy, alebo taký prostriedok alebo materiál použije, alebo

b)

vedenie boja zakázaným spôsobom, alebo sám takto boj vedie,

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto ako veliteľ, ktorý v rozpore s ustanoveniami medzinárodného práva o prostriedkoch a spôsoboch vedenia vojny úmyselne

a)

poškodí vojenskou operáciou civilné osoby na živote, zdraví alebo majetku, alebo vedie útok proti nim z dôvodu represálií, vedie útok proti nebránenému miestu alebo demilitarizovanému pásmu,

b)

zničí alebo poškodí priehradu, jadrovú elektráreň alebo obdobné zariadenie obsahujúce nebezpečné sily, alebo

c)

zničí alebo poškodí objekt určený na humanitárne účely alebo medzinárodne uznávanú kultúrnu alebo prírodnú pamiatku.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním

a)

ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b)

škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

iný obzvlášť závažný následok.

§ 427 – Plienenie v priestore vojnových operácií

(1)

Vo vojnovej zóne je trestné kradnúť v tiesni, ničiť cudzí majetok pod zámienkou vojny alebo okrádať mŕtvych.

(2)

Pri použití násilia alebo útoku na chránené osoby hrozí sedem až dvanásť rokov väzenia.

(3)

Rovnaký trest hrozí za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo veľkej škody.

(4)

Ak páchateľ spôsobí smrť alebo škodu veľkého rozsahu, hrozí mu desať až dvadsať rokov.

(1)

Kto v priestore vojnových operácií, na bojisku, v miestach postihnutých vojnovými operáciami alebo na obsadenom území

a)

zmocní sa cudzej veci, využívajúc niečiu tieseň,

b)

svojvoľne cudzí majetok ničí alebo ho pod zámienkou vojnovej potreby odníma, alebo

c)

okráda padlých alebo ranených,

(2)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

za použitia násilia, hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy, alebo

b)

na osobách alebo veciach požívajúcich podľa zákona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním

a)

ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b)

značnú škodu.

(4)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním

a)

smrť, alebo

b)

škodu veľkého rozsahu.

§ 428 – Zneužívanie medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov

(1)

Zneužitie symbolov Červeného kríža alebo zdravotníkov počas vojny sa trestá tromi až desiatimi rokmi.

(2)

Platí to aj pre zneužitie znaku OSN, cudzích vlajok alebo uniforiem neutrálnych štátov.

(3)

Ak tým niekto úmyselne spôsobí smrť viacerých ľudí alebo veľkú škodu, hrozí mu doživotie.

(1)

Kto počas vojny zneužije označenie Červeného kríža alebo iných rozlišovacích znakov alebo farieb uznávaných medzinárodným právom na označenie zdravotníckych inštitúcií, dopravných prostriedkov, osôb zdravotníckej pomoci alebo evakuácie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto počas vojny zneužije znak Organizácie spojených národov, štátnu vlajku, štátny znak, vojenský znak, insígnie alebo rovnošatu neutrálneho štátu alebo iného štátu, ktorý nie je stranou vo vojne.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ako prostriedkom vojnovej vierolomnosti

a)

smrť viacerých osôb,

b)

škodu veľkého rozsahu, alebo

c)

iný obzvlášť závažný následok.

§ 429 – Útok proti parlamentárovi

(1)

Kto urazí alebo nezákonne zadrží poslanca či jeho sprievod, môže dostať až dva roky väzenia.

(2)

Ak im pritom vážne ublíži na zdraví, hrozí mu štyri až osem rokov.

(3)

Ak spôsobí ich smrť, hrozí mu sedem až dvanásť rokov.

(1)

Kto urazí parlamentára alebo člena jeho sprievodu alebo kto takú osobu neoprávnene zadrží, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním parlamentárovi alebo členovi jeho sprievodu ťažkú ujmu na zdraví.

(3)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním parlamentárovi alebo členovi jeho sprievodu smrť.

§ 430 – Zneužitie rekviračného práva

(1)

Počas vojny je trestné zneužiť právomoc pri zaberaní vecí, robiť to bez povolenia alebo nevydať o tom potvrdenie.

(2)

Trest tri až osem rokov hrozí pri veľkej škode, použití násilia alebo útočení na chránené osoby.

(3)

Pri škode veľkého rozsahu hrozí päť až desať rokov väzenia.

(1)

Kto počas vojny

a)

zneužije právomoc, ktorá mu bola zverená v oblasti vojenskej rekvirácie,

b)

vykonáva rekviráciu, hoci na to nebol oprávnený, alebo

c)

odmietne vydať potvrdenie o druhu a množstve vydaných vecí pri vojenskej rekvirácii,

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu,

b)

za použitia násilia, hrozby použitia násilia alebo hrozby inej ťažkej ujmy, alebo

c)

na osobách alebo veciach požívajúcich podľa zákona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu.

(3)

Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 431 – Vojnová krutosť

(1)

Kruté zaobchádzanie s civilistami, utečencami alebo zajatcami počas vojny sa trestá štyrmi až desiatimi rokmi.

(2)

Trestné je aj neposkytnutie pomoci deťom či chorým alebo bránenie humanitárnym organizáciám v práci.

(3)

Ak dôjde k vážnemu zraneniu alebo smrti, hrozí až doživotie.

(1)

Kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že kruto zaobchádza s bezbranným civilným obyvateľstvom, utečencami, ranenými, príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí už zbrane zložili, alebo s vojnovými zajatcami, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že

a)

nevykoná účinné opatrenia na ochranu osôb, ktoré takú pomoc potrebujú, najmä detí, žien, ranených alebo starých ľudí, alebo takým opatreniam bráni, alebo

b)

zamedzí alebo bráni organizáciám civilnej ochrany nepriateľa, neutrálneho alebo iného štátu v plnení ich humanitárnych úloh.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 432 – Perzekúcia obyvateľstva

(1)

Za týranie civilistov alebo diskrimináciu počas vojny hrozí štyri až desať rokov väzenia.

(2)

Trestné je aj ničenie zdrojov potrieb, bránenie v návrate domov, nútené presídľovanie či marenie spravodlivého súdu.

(3)

Pri vážnom zranení alebo smrti hrozí desať až 25 rokov väzenia alebo doživotie.

(1)

Kto počas vojny pácha neľudské činy vyplývajúce z národnostnej, rasovej alebo etnickej diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo násilím alebo hrozbou jeho použitia, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v dobe uvedenej v odseku 1

a)

zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva na obsadenom území alebo v dotykovej zóne, alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc nevyhnutnú na prežitie,

b)

bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov,

c)

bezdôvodne presídľuje civilné obyvateľstvo obsadeného územia,

d)

osídľuje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo

e)

svojvoľne znemožní civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich trestných činoch rozhodovalo v spravodlivom konaní.

(3)

Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 433 – Vojnové bezprávie

(1)

Za vojnový zločin podľa medzinárodných pravidiel hrozí väzenie na 12 až 25 rokov alebo doživotie.

(2)

Doživotie hrozí vtedy, ak páchateľ spôsobí smrť alebo ťažké zranenie viacerým ľuďom, spôsobí iný veľmi vážny následok alebo ak to urobí za odmenu.

(1)

Kto spácha čin považovaný článkom 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za vojnový zločin, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

(2)

Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

b)

za odplatu.

§ 434 – Ohrozenie kultúrnych hodnôt

a)

ak niekto vo veľkom ničí alebo kradne chránené pamiatky,

b)

ak ich poškodzuje, zneužíva alebo sa správa ako vandal,

c)

ak na takúto pamiatku v boji zaútočí,

d)

alebo ak pamiatku a jej okolie využije na podporu vojska.

a)

vo veľkom rozsahu zničí alebo si privlastní predmety kultúrnej hodnoty chránené medzinárodným dohovorom,

b)

dopustí sa drancovania, vandalizmu alebo iného zneužitia voči takému predmetu,

c)

z takého predmetu urobí v rozpore s medzinárodným dohovorom cieľ útoku, alebo

d)

predmet kultúrnej hodnoty pod zvýšenou ochranou medzinárodného dohovoru alebo jeho bezprostredné okolie využije v rozpore s medzinárodným dohovorom na podporu vojenskej činnosti,

§ 435 – Definícia vojny a zodpovednosť veliteľa

(1)

Vojnou sa rozumie medzinárodný konflikt alebo ozbrojený boj medzi štátom a organizovanými skupinami.

(2)

Veliteľom je aj ten, kto sa tak v skutočnosti správa.

(3)

Veliteľ zodpovedá za činy svojich vojakov, ak o nich vedel a nezastavil ich ani neohlásil.

(4)

Aj iní nadriadení zodpovedajú za podriadených, ak prehliadali ich činy a nezasiahli v rámci svojej moci.

(1)

Na účely použitia ustanovení tejto hlavy sa za vojnu považuje

a)

medzinárodný ozbrojený konflikt alebo

b)

zdĺhavý ozbrojený konflikt na území štátu medzi vládnymi orgánmi a organizovanými ozbrojenými skupinami alebo medzi takýmito skupinami navzájom s výnimkou vnútorných nepokojov a napätí, ako sú vzbury, izolované a ojedinelé akty násilia alebo iné akty podobnej povahy.

(2)

Za vojenského veliteľa sa považuje aj osoba fakticky konajúca ako vojenský veliteľ.

(3)

Vojenský veliteľ je trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v tejto hlave aj vtedy, ak sa ich dopustili ozbrojené sily pod jeho faktickým velením a riadením v dôsledku jeho zlyhania riadiť také sily, ak

a)

vedel alebo na základe okolností v tom čase mal vedieť, že ozbrojené sily páchali, alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy, a

b)

neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie ich spáchania alebo nepredložil vec príslušným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.

(4)

Nadriadený, s výnimkou nadriadeného uvedeného v odseku 3, je trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v tejto hlave aj vtedy, ak ich spáchali jeho podriadení pod jeho faktickou autoritou a riadením ako výsledok jeho neschopnosti náležite riadiť takýchto podriadených, ak

a)

vedel alebo vedome prehliadal informácie, z ktorých vyplývalo, že podriadení páchali alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy,

b)

trestné činy sa týkali aktivít, ktoré boli v rámci faktickej zodpovednosti a riadenia nadriadeného, a

c)

neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie, alebo potlačenie ich spáchania, alebo nepredložil vec príslušným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.

§ 436 – Spoločné ustanovenie

Tento zákon do nášho práva preberá pravidlá Európskej únie, ktoré nájdete v prílohe.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe .

§ 437 – Určenie druhu trestného činu a podmienečné prepustenie

(1)

Ak treba určiť, či je starý trestný čin prečinom alebo zločinom, použijú sa nové pravidlá podľa vtedajšieho trestu.

(2)

Pri podmienečnom prepustení za staré činy po nadobudnutí tohto zákona sa postupuje podľa nových pravidiel.

(3)

Pri starších trestoch platia pôvodné pravidlá. Doživotne odsúdení podľa starého zákona nemôžu byť podmienečne prepustení.

(4)

Ak bol čin premlčaný podľa starých pravidiel, zostáva to tak aj naďalej.

(5)

Pravidlá pre recidivistov platia aj pre tých, ktorí spáchali nový čin po tomto zákone.

(6)

Súd môže rozhodnúť o prísnejšom treste aj vtedy, ak bol páchateľ potrestaný už v minulosti.

(1)

Ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

(2)

Pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu pri trestoch uložených po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, postupuje sa podľa tohto zákona.

(3)

Pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu u trestov uložených pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov. Osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody podľa § 43 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody; osoba odsúdená podľa tohto ustanovenia na výnimočný trest odňatia slobody na doživotie nesmie byť podmienečne prepustená.

(4)

Ak došlo k premlčaniu trestného stíhania alebo k premlčaniu výkonu trestu pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov, ustanovenia o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu sa podľa tohto zákona nepoužijú.

(5)

Ustanovenie § 47 ods. 2 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(6)

Súd môže rozhodnúť podľa § 34 ods. 8 písm. d) aj vtedy, ak bol páchateľ potrestaný za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý bol spáchaný pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

§ 438 – Prechodné ustanovenia k stupňom stráženia

(1)

Stupne stráženia v tomto zákone zodpovedajú nápravnovýchovným skupinám zo starších predpisov.

(2)

Ak staršie zákony hovoria o obzvlášť závažnom trestnom čine, po novom sa tým myslí zločin.

(1)

Ak sa v tomto zákone uvádza ústav na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia, rozumie sa tým prvá, druhá alebo tretia nápravnovýchovná skupina ustanovená podľa doterajších predpisov.

(2)

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vyhlásených do účinnosti tohto zákona používa pojem obzvlášť závažný trestný čin, rozumie sa tým zločin podľa tohto zákona.

§ 438a – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 20. decembra 2008

Toto pravidlo sa použije len vtedy, ak bol páchateľ alebo predajca potrestaný po 19. decembri 2008.

Ustanovenie § 269a sa použije len vtedy, ak páchateľ alebo predávajúci bol predchádzajúcim rozhodnutím postihnutý po 19. decembri 2008.

§ 438b – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009

Pokuty v slovenských korunách z obdobia pred rokom 2009 sa prepočítajú na eurá podľa oficiálneho kurzu a zaokrúhlia sa.

Ak sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného pred 1. januárom 2009, peňažný trest sa od 1. januára 2009 uloží tak, že jeho výška vyjadrená v slovenských korunách sa prepočíta na eurá podľa konverzného kurzu a zaokrúhli sa podľa pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 438c – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2010

Firme možno vziať peniaze alebo majetok len za činy spáchané po auguste 2010.

Zhabanie peňažnej čiastky podľa § 83a a zhabanie majetku podľa § 83b možno uložiť právnickej osobe len vtedy, ak bol trestný čin uvedený v § 83a ods. 1 alebo § 83b ods. 1 spáchaný, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine po 31. auguste 2010.

§ 438d – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011

Prísne zákazy činnosti platia aj pre staršie činy, ak páchateľ znova poruší zákon. Súd však môže byť v mimoriadnych prípadoch miernejší.

Ustanovenie § 61 ods. 3 a  5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo  5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo  5 po 1. novembri 2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo  5 neprimerane prísne.

§ 438e – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2013

Na odsúdenia zo súdov v iných krajinách EÚ spred roka 2013 sa neprihliada.

Na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie podľa § 7b ods. 2 sa neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2013.

§ 438f – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2013

(1)

Trest vyhostenia zo starého zákona sa považuje za vykonaný po 15 rokoch od jeho nariadenia.

(2)

Súd to oznámi registru trestov sám od seba alebo na žiadosť odsúdeného.

(1)

Trest vyhostenia uložený podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov sa považuje za vykonaný po uplynutí pätnástich rokov od nariadenia jeho výkonu; ustanovenie § 93 ods. 2 nie je týmto dotknuté.

(2)

Vykonanie trestu vyhostenia podľa odseku 1 oznámi registru trestov súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, na žiadosť odsúdeného alebo aj bez takejto žiadosti.

§ 438g – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

Pravidlá o elektronických náramkoch z roku 2016 sa nepoužijú na tresty uložené pred týmto dátumom.

Ustanovenia tohto zákona o kontrole technickými prostriedkami účinné od 1. januára 2016 sa na tresty, primerané obmedzenia a povinnosti a výchovné obmedzenia a povinnosti právoplatne uložené pred 1. januárom 2016 nepoužijú.

§ 438h – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2019

Nové pravidlá z augusta 2019 platia aj pre ľudí, ktorí dostali doživotie podľa starších predpisov.

Ustanovenia § 67 ods. 2 a § 68 ods. 1 v znení účinnom od 1. augusta 2019 sa použijú aj na odsúdeného, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie podľa § 34 ods. 8 alebo § 67 ods. 3 v znení účinnom do 31. júla 2019.

§ 438i – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1)

Pri prepadnutí majetku sa porovnávajú príjmy a majetok získaný až od 1. januára 2021.

(2)

Pojmy „legalizácia príjmov“ a „legalizácia výnosov“ z trestnej činnosti znamenajú to isté.

(1)

Pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia o uložení ochranného opatrenia zhabania časti majetku podľa § 83a sa pri určení výšky hrubého nepomeru medzi hodnotou majetku páchateľa, ktorý nadobudol alebo previedol alebo nechal previesť na inú osobu, a jeho príjmom nadobudnutým v súlade so zákonom vychádza len z hodnoty majetku, ktorý páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu od 1. januára 2021.

(2)

Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „legalizácia príjmov z trestnej činnosti“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „legalizácia výnosov z trestnej činnosti“ v príslušnom tvare.

§ 438j – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2022

Ak ste vo väzení za drogy a nové pravidlá z roku 2022 sú miernejšie, súd vám trest skráti. Urobí tak automaticky, ak je váš trest neprimerane prísny.

Trest odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne odložený a ktorý bol právoplatne uložený pred 1. májom 2022 za čin, ktorý bol posúdený ako trestný čin podľa § 171 alebo § 172 , a ktorý by bol po 30. apríli 2022 posúdený ako iný trestný čin alebo ako čin miernejšie trestný, súd po opätovnom posúdení pomerne skráti, ak dĺžka uloženého trestu odňatia slobody prevyšuje hornú hranicu trestnej sadzby pre taký čin po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti prípadu by bolo ponechanie pôvodnej dĺžky trestu odňatia slobody pre odsúdeného neprimerane prísne. Pritom súd prihliadne na vzájomný pomer trestnej sadzby ustanovenej pre čin pred nadobudnutím a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Podľa rovnakých zásad postupuje, ak za taký čin a zbiehajúci sa iný trestný čin bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest. O pomernom skrátení trestu rozhoduje súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, a to aj bez návrhu.

§ 438k – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2024

(2)

Nové pravidlá o liečení závislostí platia aj pre tie, ktoré boli nariadené pred marcom 2024.

(3)

Súd môže nariadiť ochranný dohľad aj vtedy, ak už prebieha ambulantné liečenie podľa starších pravidiel.

(4)

Na prebiehajúcu detenciu z obdobia pred marcom 2024 sa vzťahujú nové pravidlá.

(6)

Ak mal trest vypršať, ale lehota sa prerušila, môže byť premlčaný podľa nových lehôt.

(7)

Ak niečo už nie je trestným činom, zvyšok starého trestu sa už nevykoná.

(2)

Ustanovenie § 74 ods. 5 v znení účinnom od 15. marca 2024 sa použije aj na ochranné liečenia protialkoholické, protitoxikomanické a závislosti na hazardných hrách, ktoré boli uložené podľa predpisov účinných do 14. marca 2024 na základe rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť pred 15. marcom 2024 a ktoré k 15. marcu 2024 stále trvali.

(3)

Súd môže uložiť ochranný dohľad podľa § 76a aj vtedy, ak ochranné liečenie ambulantnou formou bolo už uložené podľa doterajších predpisov alebo ak bolo už rozhodnuté o zmene ústavného ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantné podľa doterajších predpisov.

(4)

Na detenciu nariadenú podľa predpisov účinných do 14. marca 2024, ktorá k 15. marcu 2024 trvá, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona účinné od 15. marca 2024.

(6)

Výkon trestu, ktorého premlčanie bolo prerušené z dôvodov podľa § 90 ods. 4 pred 15. marcom 2024, sa považuje za premlčaný, ak dôvody prerušenia premlčania výkonu tohto trestu prvýkrát nastali až po uplynutí premlčacej doby výkonu tohto trestu určenej podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. marca 2024.

(7)

Trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. marca 2024 nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.

§ 439 – Zrušujú sa:

Rušia sa tieto predpisy:

Zrušujú sa:

§ 440 – Účinnosť zákona a dátum nadobudnutia

Tento zákon začal platiť 1. januára 2006.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.