Trestny poriadok

§ 1 – Predmet zákona

Trestný poriadok určuje, ako majú orgány a súdy postupovať, aby odhalili trestné činy, spravodlivo potrestali páchateľov a zhabali výnosy z trestnej činnosti. Pri tom musia rešpektovať základné práva a slobody ľudí.

§ 2 – Základné zásady trestného konania

(1)

Nikoho nemožno stíhať inak, ako stanovuje zákon.

(2)

Do práv a slobôd človeka možno zasahovať len v nevyhnutnej miere a treba rešpektovať jeho dôstojnosť a súkromie.

(3)

O zásahoch do práv pred začatím stíhania alebo počas prípravného konania rozhoduje sudca pre prípravné konanie. Rozhoduje aj vtedy, ak medzinárodná zmluva alebo právo EÚ zaručuje právo na súdnu ochranu.

(4)

Každý je nevinný, kým súd nevydá právoplatný odsudzujúci rozsudok.

(5)

Prokurátor zastupuje štát a musí stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie.

(6)

Orgány a súdy konajú z úradnej povinnosti. Veci o väzbe a zaistený majetok musia riešiť prednostne a rýchlo. Nesmú ich oneskoriť petície.

(7)

Každý má právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote pred nestranným súdom. Má právo byť prítomný a vyjadriť sa k dôkazom.

(8)

Nikoho nemožno dvakrát stíhať za ten istý skutok. To nebráni mimoriadnemu opravnému prostriedku.

(9)

Každý má právo na obhajobu. Podozrivý má právo na obhajobu podľa zákona.

(10)

Orgány musia zistiť pravdu o veci. Zháňajú dôkazy sami, ale aj strany môžu navrhovať dôkazy. Musia zisťovať okolnosti aj v prospech obvineného.

(11)

Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli strany. Strany môžu navrhovať vlastné dôkazy.

(12)

Orgány a súd hodnotia dôkazy podľa svojho svedomia a uváženia, bez ohľadu na to, kto ich obstaral.

(13)

Orgány spolupracujú so záujmovými združeniami občanov.

(14)

Strany sú si pred súdom rovné.

(15)

Súd môže konať len na návrh prokurátora, ktorý podal obžalobu.

(16)

Pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Sudca rozhoduje sám, ak to zákon pripúšťa.

(17)

Konanie pred súdom je verejné. Verejnosť možno vylúčiť len v zákonom stanovených prípadoch. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.

(18)

Konanie je ústne. Dokazovanie riadi súd, ale výsluchy zvyčajne robia strany.

(19)

Súd môže prihliadať len na dôkazy prednesené na hlavnom pojednávaní.

(20)

Ak niekto nevie po slovensky, má právo na tlmočníka a prekladateľa.

(21)

Poškodeného musia orgány informovať o jeho právach zrozumiteľne. Musia k nemu pristupovať ohľaduplne a rešpektovať jeho integritu. Nesmú zverejňovať údaje o maloletých, mladistvých a obetiach.

(22)

Orgány musia chrániť finančné záujmy Európskej únie.

§ 3 – Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb

(1)

Štátne úrady, samosprávne kraje, obce, firmy a občania musia pomáhať orgánom a súdom pri trestnom konaní. Štát preplatí preukázané náklady, ak iný zákon nehovorí inak.

(2)

Štátne úrady, kraje, obce a firmy musia bez meškania oznámiť trestné činy a rýchlo odpovedať na žiadosti orgánov.

(3)

Orgány a súdy si musia navzájom pomáhať. Písomnosti si môžu posielať elektronicky.

(4)

Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne, obchodné, bankové, daňové, poštové a telekomunikačné tajomstvo.

(5)

Prokurátor môže žiadať údaje chránené obchodným, bankovým alebo daňovým tajomstvom ešte pred začatím stíhania a počas vyšetrovania. S jeho súhlasom ich môže žiadať aj policajt. Pred súdom ich môže žiadať predseda senátu.

§ 4 – Spolupráca so záujmovými združeniami občanov

(1)

Orgány a súdy môžu spolupracovať so záujmovými združeniami, aby predchádzali trestnej činnosti a vychovávali.

(2)

Záujmovými združeniami sú občianske združenia, odbory, kolektívy spolupracovníkov a cirkvi. Nie sú nimi politické strany.

(3)

Dôveryhodná osoba vie pozitívne ovplyvniť obvineného. O jej dôveryhodnosti rozhodne súd alebo prokurátor.

(4)

Združenie môže prevziať záruku za nápravu obvineného. V návrhu musí uviesť, ako bude na neho pôsobiť. Súd môže prijať záruku a prihliadnuť na ňu pri treste. Môže uložiť trest bez väzenia alebo upustiť od trestu.

(5)

Združenie môže poslať na súd zástupcu, ktorý povie súdu svoj názor na vec a na možnosti nápravy obvineného.

§ 5 – Záruka za odsúdeného od občianskeho združenia

(1)

Záujmové združenie môže prevziať záruku za nápravu odsúdeného a požiadať o jeho podmienečné prepustenie z väzenia alebo o podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti alebo pobytu. V návrhu musí uviesť, ako bude naňho pôsobiť. Môže sa informovať o jeho predchádzaní.

(2)

Združenie alebo dôveryhodná osoba môžu navrhnúť, aby bol obvinený prepustený z väzby na ich záruku. Môžu podávať žiadosti o milosť alebo o zahladenie odsúdenia.

(3)

Kto prevzal záruku, musí na človeka pôsobiť, aby sa napravil.

§ 6 – Poskytovanie informácií o trestnom konaní

(1)

Orgány a súd informujú verejnosť cez médiá o priebehu trestného konania. Musia však chrániť štátne, obchodné, bankové, daňové, poštové a telekomunikačné tajomstvo.

(2)

Pri informovaní môžu utajiť skutočnosti, ktoré by sťažili vyšetrovanie. Musia rešpektovať prezumpciu neviny. Nesmú zverejňovať osobné údaje a súkromné skutočnosti, ktoré s trestnou činnosťou nesúvisia. Zvlášť chránia deti, mladistvých a poškodených.

(3)

Pred súdom platí zásada verejnosti. Účastníci si môžu robiť písomné poznámky, ak tým nenarúšajú konanie.

(4)

Ak by informácia poškodila záujmy z odseku 1 alebo 2, orgán ju neposkytne.

(5)

Ak orgány poskytujú informácie orgánom iných štátov EÚ na boj proti trestnej činnosti, platia odseky 1, 2 a 4 primerane.

(6)

Pri trestnom čine spáchanom na športovom podujatí súd upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti o odsúdení.

§ 7 – Posudzovanie predbežných otázok

(1)

Orgány a súd rozhodujú o predbežných otázkach samostatne. Ak už o nej právoplatne rozhodol súd, ústavný súd, Súdny dvor EÚ alebo iný orgán, sú tým rozhodnutím viazaní. Neviaže ich rozhodnutie o vine obvineného.

(2)

Orgány a súd nesmú samy rozhodovať o osobnom stave, o ktorom rozhoduje iný súd. Ak ešte nebolo rozhodnuté, musia počkať.

(3)

Otázky pre Súdny dvor EÚ sa nepovažujú za predbežné otázky.

§ 8 – Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu

(1)

Orgány a súdy nemôžu stíhať osoby, ktoré majú podľa zákona alebo medzinárodného práva imunitu.

(2)

Ak niekto nie je istý, či má osoba imunitu, musí požiadať o stanovisko ministerstvo spravodlivosti. Pri cudzincoch musí ministerstvo najprv požiadať o vyjadrenie ministerstvo zahraničných vecí.

§ 9 – Neprípustnosť trestného stíhania

(1)

Trestné stíhanie nemožno začať ani v ňom pokračovať, ak:

a)

už je premlčané,

b)

ide o osobu s imunitou alebo o osobu, na ktorú treba súhlas, a ten nebol daný,

c)

ide o dieťa, ktoré nie je trestne zodpovedné,

d)

obvinený zomrel,

e)

už bol o tej istej veci právoplatne rozsúdený alebo bolo stíhanie zastavené,

f)

chýba súhlas poškodeného a ten je podmienkou stíhania,

g)

to zakazuje medzinárodna zmluva.

(2)

Stíhanie sudcu za ohýbanie práva nemožno pokračovať, ak Súdna rada nesúhlasí. Ak sa skutok nedá posúdiť ako iný trestný čin, stíhanie sa zastaví alebo vec prejde na disciplinárne konanie.

(3)

Ak dôvod z odseku 1 alebo 2 platí len pre časť pokračovacieho trestného činu, vo zvyšku sa môže pokračovať.

(4)

Ak bolo stíhanie zastavené pre premlčanie, obvinený môže do troch dní povedať, že na prejednaní trvá. Potom sa pokračuje. Musia ho o tom poučiť.

§ 10 – Výklad niektorých pojmov

(1)

Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Ak ide o Európsku prokuratúru, sú to aj jej prokurátori. Generálneho prokurátora tu zastupuje hlavný európsky prokurátor.

(2)

Súdy rozhodujú nezávisle a nestranne. Rozhodujú sudcovia, senáty alebo v niektorých prípadoch aj vyšší súdni úradníci.

(3)

Sudca pre prípravné konanie je sudca prvého stupňa. Rozhoduje o zásahoch do práv pred začatím stíhania a počas prípravného konania. Rozhoduje aj o sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora a v ďalších prípadoch, ktoré ustanovuje zákon.

(4)

Súdom sa rozumie okresný súd, krajský súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky.

(5)

Špecializovaný trestný súd sa považuje aj za krajský súd. Odvolacími súdmi sú krajský súd a najvyšší súd.

(6)

Predsedom senátu je aj samosudca, ak zákon nehovorí inak.

(7)

Policajtom je:

a)

vyšetrovateľ Policajného zboru,

b)

vyšetrovateľ z Úradu inšpekčnej služby pri trestných činoch príslušníkov bezpečnostných zborov, vojakov, príslušníkov finančnej správy a ich spolupáchateľov,

c)

vyšetrovateľ finančnej správy pri trestných činoch colníkov a daňových podvodoch s DPH a spotrebnými daňami,

d)

poverený príslušník Policajného zboru,

e)

poverený príslušník Vojenskej polície pri trestných činoch vojakov a príslušníkov Vojenskej polície,

f)

poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže pri trestných činoch väznených osôb,

g)

poverený pracovník finančnej správy pri colných a daňových trestných činoch,

h)

veliteľ lode pri trestných činoch na lodi.

(8)

Policajtom je aj zástupca orgánu iného štátu alebo EÚ v spoločnom vyšetrovacom tíme. Spoločný tím sa zakladá na dohodu, ak treba vyšetrovať v zahraničí alebo viaceré štáty vyšetrujú spolu. Vedúcim tímu je zástupca slovenského orgánu. Dohodu uzatvára generálna prokuratúra po dohode s ministrom spravodlivosti.

(9)

Policajtom je aj bežný príslušník Policajného zboru, ktorý plní úlohy podľa predpisov ministerstva vnútra pri vyšetrovaní.

(10)

Subjekt trestného konania je každý, kto má vplyv na konanie a má podľa zákona práva alebo povinnosti. Stranou pred súdom je obvinený, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor. Rovnaké postavenie má zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba alebo ten, kto podal návrh na konanie. V konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí. V prípravnom konaní sa za stranu považuje aj subjekt trestného konania.

(11)

Ak to vyplýva z povahy veci, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.

(12)

Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený volá obžalovaný.

(13)

Odsúdený je ten, proti komu nadobudol právoplatnosť odsudzujúci rozsudok. Ide aj o páchateľa, ktorému bolo uložené ochranné liečenie.

(14)

Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona. Trestné stíhanie trvá od začatia po právoplatnosť rozsudku. Prípravné konanie trvá od začatia stíhania do podania obžaloby alebo dohody o vine a treste.

(15)

Skutkom je aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu.

(16)

Neodkladný úkon je taký, ktorý treba urobiť hneď, lebo by sa ním čakáním pokazil účel konania.

(17)

Neopakovateľný úkon je taký, ktorý sa už neskôr nedá zopakovať.

(18)

Opatrenia sú neformálne rozhodnutia technickej alebo organizačnej povahy.

(19)

Agent je policajt alebo policajt iného štátu, ktorý pomáha odhaľovať závažné trestné činy ako korupcia, terorizmus, zneužívanie právomoci alebo pranie špinavých peňazí. Pri korupcii a terorizme môže byť agentom aj iná osoba, ktorú určí prokurátor na návrh policajta.

(20)

Informačno-technické prostriedky sú technické zariadenia použité utajene na odpočúvanie, záznam telekomunikácií, obrazový alebo zvukový záznam, alebo na kontrolu zásielok. Telekomunikační operátori, pošta a prepravcovia musia pomáhať pri ich použití. Nesmú sa vyhovárať na mlčanlivosť.

(21)

Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sú kontrolovaná dodávka, výmena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod a sledovanie.

(22)

Organizáciou na pomoc poškodeným je subjekt, ktorý pomáha obetiam podľa osobitného zákona, alebo mimovládna organizácia, ktorá pomáha poškodeným zadarmo.

(23)

Spolupracujúcou osobou je obvinený alebo podozrivý, ktorý významne pomáha objasniť závažné trestné činy alebo nájsť páchateľov.

(24)

Beneficom je výhoda, ktorú dostane spolupracujúca osoba za pomoc pri objasňovaní trestných činov. Môže ísť o nižší trest, procesné výhody alebo dohodu s prokurátorom či súdom.

(25)

Podozrivá osoba je ten, koho prichytili pri čine, zadržali po čine, našli na úteku alebo koho niekto označil za páchateľa. Spolupracujúci podozrivý je tiež podozrivý.

§ 11 – Výkon trestného súdnictva

Štruktúru súdov, ktoré rozhodujú v trestných veciach, ustanovuje osobitný zákon.

§ 14 – Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na

a)

úkladná vražda,

b)

machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona,

c)

falšovanie peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,

d)

zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 v spojení s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),

e)

prijímanie úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,

f)

podplácanie podľa § 332 až 334 Trestného zákona,

g)

nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona,

h)

volebná korupcia podľa § 336a Trestného zákona,

i)

športová korupcia podľa § 336b Trestného zákona,

j)

založenie a podpora zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny takejto skupiny,

k)

teroristické trestné činy,

l)

majetkové alebo hospodárske trestné činy so škodou alebo prospechom aspoň 7 000 000 eur,

m)

poškodzovanie finančných záujmov EÚ podľa § 261 Trestného zákona,

n)

trestné činy súvisiace s činmi podľa písmen a) až m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,

o)

extrémistické trestné činy podľa § 140a Trestného zákona,

p)

ohýbanie práva podľa § 326a Trestného zákona,

r)

prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona.

§ 15 – Pôsobnosť okresných súdov v trestnom konaní

(1)

V prvom stupni rozhoduje okresný súd, ak zákon neurčuje inak.

(2)

V obvode Mestského súdu Bratislava I rozhoduje v prvom stupni tento súd, ak zákon neurčuje inak.

§ 16 – Príslušnosť súdov pre závažné zločiny

(1)

O obzvlášť závažných zločinoch s trestom najmenej dvanásť rokov alebo spáchaných organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou v prvom stupni rozhodujú:

a)

Mestský súd Bratislava I pre Bratislavský kraj,

b)

Mestský súd Košice pre Košický kraj,

c)

Okresný súd Banská Bystrica pre Banskobystrický kraj,

d)

Okresný súd Nitra pre Nitriansky kraj,

e)

Okresný súd Prešov pre Prešovský kraj,

f)

Okresný súd Trenčín pre Trenčiansky kraj,

g)

Okresný súd Trnava pre Trnavský kraj,

h)

Okresný súd Žilina pre Žilinský kraj.

(2)

O trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) a o zrade, službe v cudzom vojsku a nenastúpení služby rozhodujú:

a)

Mestský súd Bratislava I pre Bratislavský, Nitriansky a Trnavský kraj,

b)

Okresný súd Banská Bystrica pre Banskobystrický, Trenčiansky a Žilinský kraj,

c)

Okresný súd Prešov pre Košický a Prešovský kraj.

(3)

Tieto súdy rozhodujú aj o spolupáchateľoch a účastníkoch.

(4)

Tým nie je dotknutá príslušnosť podľa § 15 a odseku 1.

(5)

Toto sa nepoužije na trestné činy, ktoré patria Špecializovanému trestnému súdu. Ten rozhoduje o svojich veciach v prvom stupni.

§ 17 – Miestna príslušnosť

(1)

Koná súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.

(2)

Ak sa miesto činu nedá zistiť alebo bol spáchaný v zahraničí, koná súd, kde obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava. Ak sa to nedá zistiť alebo je to mimo Slovenska, koná súd, kde sa o čine dozvedeli.

§ 18 – Spoločné trestné konanie

(1)

O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a o súvisiacich činoch viacerých obvinených možno konať spoločne, ak to nebude veci zbytočne naťahovať.

(2)

Ak sa má konať spoločne o čine pre samosudcu a o čine pre senát, rozhoduje senát.

(3)

Ak osoba patrí pod súdy podľa § 16 ods. 2 a je stíhaná aj za súvisiaci čin, tento súd rozhodne o oboch.

(4)

Ak osoba podlieha okresnému súdu a je stíhaná aj za súvisiaci čin podľa Špecializovaného trestného súdu, rozhodne Špecializovaný súd o oboch.

(5)

Pravidlo o spoločnom konaní proti viacerým sa nepoužije, ak je možné dohodu o vine urobiť len s niektorými z nich.

§ 19 – Príslušnosť súdu pri spoločnom konaní

(1)

Spoločné konanie robí okresný súd, ak je príslušný aspoň pre jeden z trestných činov. Ak aspoň jeden čin patrí Špecializovanému trestnému súdu, robí ho tento súd.

(2)

Spoločné konanie robí súd príslušný pre najťažší zločin.

§ 20 – Príslušnosť niekoľkých súdov

Ak môže konať viac súdov, koná ten, na ktorý podal prokurátor obžalobu, alebo ktorému vec postúpil nepríslušný súd.

§ 21 – Vylúčenie a spojenie veci

(1)

Na urýchlenie alebo z dôležitých dôvodov môže súd oddeliť konanie o niektorom trestnom čine alebo obvinenom zo spoločného konania.

(2)

Príslušnosť súdu, ktorý vec oddelil, sa nemení. Ale ak okresný súd oddelil vec, o ktorej by mal konať iný okresný súd, môže jej postúpiť. To isté platí, ak Špecializovaný trestný súd oddelil vec patrúcu okresnému alebo krajskému súdu.

(3)

Ak sú podmienky na spoločné konanie, súd môže spojiť veci, v ktorých boli samostatné obžaloby.

§ 22 – Spory o príslušnosť

(1)

Spory o to, ktorý súd má konať, rozhoduje najbližší spoločný nadriadený súd.

(2)

Najvyšší súd rozhoduje o sporoch medzi okresným alebo krajským súdom na jednej strane a Špecializovaným trestným súdom na druhej strane.

§ 22a – Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou

Spor o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a slovenskou prokuratúrou rozhodne najvyšší súd, ak Európska prokuratúra neprevzala vec podľa osobitného predpisu.

§ 23 – Odňatie a prikázanie veci

(1)

Z dôležitých dôvodov môže najbližší spoločne nadriadený súd vziať vec súdu a prikázať ju inému súdu rovnakého druhu a stupňa.

(2)

Ak ide o Špecializovaný trestný súd, iným súdom sa rozumie krajský súd.

(3)

Návrh strany nezastaví konanie, ak nie je dôležitý dôvod. O návrhu založenom na rovnakých dôvodoch, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nekoná.

§ 24 – Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní

(1)

Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe. Ak je takých súdov viac, úkony robí súd v obvode, kde pôsobí prokurátor, ktorý podal návrh.

(2)

Vo veciach podľa § 16 ods. 1 úkony vykonáva okresný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe. Ak je takých súdov viac, platí pravidlo z odseku 1.

(3)

Vo veciach podľa § 16 ods. 5 úkony vykonáva Špecializovaný trestný súd.

(4)

Na vydanie príkazov na sledovanie, odpočúvanie, použitie agenta a podobne je pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd podľa § 16 ods. 1 v obvode súdu príslušného na obžalobu a Špecializovaný trestný súd pre svoje veci. Ak je takých súdov viac, platí pravidlo z odseku 1. Pre veci podľa § 16 ods. 2 je príslušný okresný súd príslušný na obžalobu.

§ 25 – Probačný a mediačný úradník

(1)

Probačný a mediačný úradník vykonáva úlohy probácie a mediácie uložené súdom alebo iným orgánom a ďalšie úlohy podľa zákona.

(2)

Ak probácia neslúži svojmu účelu, úradník podá návrh na väzenie alebo na pokračovanie trestného stíhania. Pri ochrannom dohľade oznámi príslušnej prokuratúre, ak niekto bráni jeho výkonu.

§ 26 – Vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora

(1)

Vyšší súdny úradník vykonáva úlohy podľa zákona a môže vydávať rozhodnutia alebo vykonávať iné úkony, ak to zákon dovoľuje.

(2)

Súdny tajomník vykonáva úlohy podľa zákona a môže vykonávať úkony, ak to zákon dovoľuje.

(3)

Asistent prokurátora vykonáva úlohy podľa zákona a môže vydávať rozhodnutia alebo vykonávať iné úkony, ak to zákon dovoľuje.

§ 27 – Zapisovateľ

Na spísanie zápisnice sa spravidla pribiera zapisovateľ, ktorý zložil sľub. Ak nie je prítomný, spíše ju ten, kto úkon robí. Zapisovateľom môže byť aj technický asistent.

§ 28 – Pribratie tlmočníka v trestnom konaní

(1)

Ak treba preložiť výpoveď alebo osoba povie, že nerozumie jazyku konania, priberie sa tlmočník. Môže to byť aj zapisovateľ. Ak obvinený využije svoje právo, tlmočník preloží aj jeho poradu s obhajcom.

(2)

Tlmočníka priberú aj keď osoba povie, že rozumie, ale orgán zistí nedostatočné znalosti. Rozhodne sa uznesením, proti ktorému je sťažnosť.

(3)

Ak si osoba zvolí jazyk, na ktorý nie je tlmočník, alebo je to naliehavé, priberú tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je občanom, alebo kde býva a ktorému rozumie.

(4)

Ak treba preložiť písomnosť, priberie sa prekladateľ. Použijú sa pravidlá z odsekov 2 a 3. Obvinený dostane písomne preložené: uznesenie o obvinení, uznesenie o väzbe, obžalobu, dohodu o vine a treste, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení stíhania. Tohto práva sa môže vzdať po poučení. Ak je obvinených viac, dostane len časť, ktorá sa ho týka.

(5)

Na žiadosť alebo aj bez nej môže orgán rozhodnúť o preklade aj iných písomností, ak je to potrebné pre spravodlivý proces. Ak nevyhovie, vydá uznesenie, proti ktorému je sťažnosť. Namiesto prekladu možno aj pretlmočiť, ak to nepoškodí proces. To sa zapíše do zápisnice.

(6)

Poškodený dostane preložené: rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní, rozhodnutie o podmienečnom zastavení a upovedomenie o hlavnom pojednávaní. Ak je poškodený aj oznamovateľ, dostane na žiadosť aj potvrdenie o prijatí trestného oznámenia.

(7)

Na žiadosť alebo aj bez nej možno preložiť aj iné písomnosti pre poškodeného, ak je to potrebné na uplatnenie jeho práv. Ak orgán nevyhovie, vydá uznesenie, proti ktorému je sťažnosť. Namiesto prekladu možno pretlmočiť. To sa zapíše do zápisnice.

(8)

Ak nie je nutná fyzická prítomnosť tlmočníka a pre jazyk, ktorému osoba rozumie, nie je dostupný tlmočník, možno v odôvodnených prípadoch použiť videokonferenčné zariadenie.

(9)

Zadržanému alebo zatknutému sa preloží aj poučenie o právach podľa § 34 ods. 6. Ak preklad nie je k dispozícii, pretlmočí sa; písomné poučenie sa poskytne bez zbytočného odkladu.

§ 29 – Tlmočník a prekladateľ v trestnom konaní

(1)

Na ustanovenie tlmočníka alebo prekladateľa, na ich spôsobilosť, vylúčenie, právo odmietnuť úkon, sľub a povinnosti, náhradu výdavkov a odmeny platia osobitné predpisy.

(2)

Výšku náhrady a odmeny určí ten, kto tlmočníka alebo prekladateľa pribral; pred súdom predseda senátu. Ak nesúhlasí s vyúčtovaním, rozhodne uznesením; možno sa odvolať a sťažnosť má odkladný účinok.

§ 30 – Nezúčastnená osoba a figurant

(1)

Ak to zákon vyžaduje, pri úkone je prítomná nezúčastnená osoba. Má nárok na náhradu výdavkov a ušlej mzdy. Nárok zanikne, ak ho neuplatní do troch dní po úkone alebo po oznámení, že k úkonu nedôjde. Musí na to byť upozornená.

(2)

Nezúčastnená osoba je spôsobilá na právne úkony a nie je zaujatá voči veci ani zúčastneným osobám.

(3)

Pri rekognícii, rekonštrukcii a podobných úkonoch môžu byť prítomní figuranti. Majú nárok na náhradu výdavkov a ušlej mzdy. Nárok zanikne do troch dní po úkone alebo po oznámení, že k úkonu nedôjde. Musia na to byť upozornení.

(4)

Nevyhnutnými výdavkami sú cestovné, stravné a nocľažné.

§ 30a – Psychológ

Ak zákon vyžaduje prítomnosť psychológa pri úkone, musí sa pribrať. Psychológ má nárok na náhradu výdavkov a ušlej mzdy alebo odmenu podľa predpisov ministerstva spravodlivosti. Nárok zanikne, ak ho neuplatní do troch dní po úkone alebo po oznámení, že k úkonu nedôjde. Musí na to byť upozornený.

§ 31 – Vylúčenie sudcu z konania

(1)

Z trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, ak existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti. To platí, ak má vzťah k veci, zúčastneným osobám, obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo inému orgánu v konaní.

(2)

Vylúčený je aj ten, kto v tej istej veci predtým pôsobil ako prokurátor, policajt, obhajca, splnomocnenec alebo zástupca poškodeného.

(3)

Sudca nemôže rozhodovať na vyššom súde, ak už rozhodoval na nižšom, a naopak. Pri dovolaní je vylúčený, kto rozhodoval ako sudca iného stupňa. Pri sťažnosti na nadriadený orgán je vylúčený prokurátor, ktorý vydal alebo schválil napadnuté rozhodnutie.

(4)

Námietku zaujatosti musí strana podať hneď, ako sa o dôvode dozvie. Úkon vykonaný vylúčenou osobou nemožno použiť ako podklad pre rozhodnutie, okrem neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

§ 32 – Vylúčenie sudcu z konania

(1)

Ak sudca alebo prísediaci oznámia, že sú zaujatí, o ich vylúčení rozhodne nadriadený súd. Pri odvolacom a dovolacom súde rozhodne iný senát toho istého súdu. Pri sudcovi pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu. Ak je vylúčenie podľa iných dôvodov, nahradí ich iný sudca podľa rozvrhu práce; prísediaceho nahradí iný na pokyn predsedu senátu. Ak zaujatosť oznámia pomocné osoby (probačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora), rozhodne predseda senátu alebo prokurátor, v ktorého veci pôsobia. Ak oznámi zaujatosť prokurátor, rozhodne jeho bezprostredný nadriadený. Ak oznámi zaujatosť policajt, rozhodne prokurátor; proti tomu sa nemožno odvolať.

(2)

Ak zaujatosť oznámi zapisovateľ alebo ju namietne strana, rozhodne orgán, ktorý ho pribral; pred súdom predseda senátu.

(3)

O námietke zaujatosti v iných prípadoch rozhoduje dotknutý orgán. O vylúčení sudcu alebo prísediaceho v senáte rozhodne tento senát.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť. Po jej podaní sa vykoná len naplánovaný úkon okrem rozhodovania vo veci samej a úkonov, ktorých nevykonanie by ohrozilo účel konania. Ak je výsledkom úkonu uznesenie, na ktoré je prípustná sťažnosť, platí, že strana podala sťažnosť aj proti nemu; späť vziať možno len obe sťažnosti naraz. O sťažnosti proti uzneseniu sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu o vylúčení.

(5)

O sťažnosti rozhoduje:

a)

prokurátor, ak išlo o rozhodnutie policajta,

b)

bezprostredne nadriadený prokurátor, ak išlo o rozhodnutie prokurátora,

c)

nadriadený súd, ak išlo o rozhodnutie sudcu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie,

d)

iný senát odvolacieho, dovolacieho alebo nadriadeného súdu, ak išlo o rozhodnutie senátu týchto súdov.

(6)

O námietke založenej na rovnakých dôvodoch, o ktorých sa už raz rozhodlo, alebo ktorá nebola podaná bez meškania, alebo ktorej dôvodom je len bežný postup orgánov, sa nekoná. To platí aj na iné dôvody ako zaujatosť.

§ 33 – Obvinený

Podozrivého možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky určené pre obvinených až vtedy, keď mu bolo vznesené obvinenie.

§ 33a – Spolupracujúca osoba

(1)

V predprípravnom konaní môže dať osobe sľúbené výhody len prokurátor alebo policajt (s jeho súhlasom). Ak hrozí nebezpečenstvo omeškania, môže dať súhlas aj neskôr. V súdnom konaní to môže urobiť len prokurátor alebo súd.

(2)

O týchto úkonoch sa hneď spíše záznam. Ten musí obsahovať: kto sa zúčastnil, meno a adresu spolupracujúcej osoby, kde a kedy sa to stalo, aké výhody sa dali alebo sľúbili, ako osoba pomáha objasniť trestné činy a podpisy všetkých zúčastnených.

(3)

Záznam sa spíše aj pri zmene okolností. Policajt pošle záznamy prokurátorovi do 48 hodín. Na žiadosť dostane spolupracujúca osoba kópiu.

(4)

Rozsah poskytnutých výhod je dôležitý na posúdenie, či svedok hovorí pravdu. Platí to aj pre výsluch obvineného.

(5)

Sľúbené výhody nie sú právne záväzné, ale prokurátor, policajt a spolupracujúca osoba musia k ich plneniu pristupovať poctivo.

(6)

Prokurátor dohliada na to, či sú výhody legálne a primerané. Preverí postup aj na podnet obvineného, poškodeného alebo spolupracujúcej osoby.

(7)

V spisoch sú aj záznamy o spolupráci. Strany nesmú prísť o možnosť nahliadnuť do výsledkov kontroly. Prokurátor však môže z vážnych dôvodov obmedziť štúdium spisov; o dôvodoch informuje.

(8)

Ak prokurátor navrhne vypočuť svedka, ktorý spolupracuje, musí súdu oznámiť všetky jeho výhody najneskôr s predložením svedka. V tejto časti nesmie obmedziť právo nahliadnuť do spisov. Ak je obžalovaný spolupracujúcou osobou, musí oznámiť výhody spolu s obžalobou. To platí aj pri čítaní zápisnice.

§ 33b – Podozrivý

(1)

Podozrivý má práva a povinnosti obvineného a právo na obhajobu, ak zákon nehovorí inak. Má najmä právo na vysvetlenie, prečo je podozrivý; tieto okolnosti sa uvedú v zápisnici. Má aj právo na odpis zápisnice o výsluchu.

(2)

Tieto práva a povinnosti platia od prvého výsluchu alebo iného úkonu voči nemu.

(3)

Ak nie je jasné, aké práva má, rozhodne o tom prokurátor uznesením, proti ktorému sa možno odvolať.

§ 34 – Práva a povinnosti obvineného

(1)

Obvinený má právo od začiatku konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom. Môže však odmietnuť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov, ale nie počas výsluchu o tom, ako odpovedať. Môže žiadať prítomnosť obhajcu pri výsluchu a ďalších úkonoch. Ak je zadržaný, vo väzbe alebo vo väzení, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonát počas väzby. Má právo vypočúvať navrhnutých svedkov a klásť im otázky. Práva môže uplatňovať sám alebo cez obhajcu.

(2)

Obvinený môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa navrhnúť všetky známe dôkazy. Ak tak urobí po podaní obžaloby pred začatím súdneho konania, súd bez meškania doručí návrh prokurátorovi a poškodenému.

(3)

Ak obvinený nemá dosť peňazí na obhajobu, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo zľavu. Nárok musí preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov alebo do 30 dní od doručenia rozhodnutia o ustanovení obhajcu.

(4)

Na žiadosť zadržaného alebo zatknutého orgán bezodkladne informuje rodinného príslušníka alebo označenú osobu, ak by tým nebolo ohrozené vyšetrovanie. Pri mladistvom informuje zákonného zástupcu, orgán sociálnej ochrany a opatrovníka; ak je to v rozpore so záujmom mladistvého, inú dospelú osobu. Pri cudzincovi na jeho žiadosť informuje konzulát; cudzinec môže s konzulátom komunikovať. Zadržaný alebo zatknutý má právo dvakrát telefonovať na vlastné náklady označenej osobe najviac 20 minút, ak to neohrozí konanie. Pri hovore je prítomný policajt, ktorý ho môže ukončiť, ak obvinený marí účel konania.

(5)

Orgány a súd musia obvineného vždy poučiť o jeho právach, aj o význame priznania, a dať mu možnosť ich uplatniť. Pri mladistvom poučia aj zákonného zástupcu. Poučenie vysvetlia, ak treba. Zadržaného alebo zatknutého poučia aj o práve na lekára, nahliadnutie do spisov a lehote, kedy musí byť predvedený pred súd.

(6)

Zadržanému alebo zatknutému dajú písomné poučenie o právach bez meškania. Toto si môže ponechať po celý čas zadržania.

(7)

Obvineného poučia o adrese, kam sa mu budú doručovať písomnosti, aj do vlastných rúk. Musí oznámiť zmenu adresy bez meškania. Upozornia ho, že písomnosti sa považujú za doručené aj keď si ich neprevezme, vrátane predvolania na hlavné pojednávanie, ktoré sa môže konať aj v jeho neprítomnosti. Rovnako postupuje súd v súdnom konaní.

§ 35 – Zákonný zástupca obvineného

(1)

Zákonný zástupca obvineného, ktorý nerozumie svojim činom, ho môže zastupovať, zvoliť mu obhajcu, robiť návrhy a podávať opravné prostriedky. Môže sa zúčastniť úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený. Tieto práva môže vykonať aj proti vôli obvineného, ak je to v jeho prospech.

(2)

Ak zákonný zástupca nemôže konať alebo hrozí nebezpečenstvo z omeškania, ustanoví sa opatrovník. V prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, v súdnom konaní predseda senátu aj bez návrhu. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(3)

Zákonný zástupca mladistvého má rovnaké práva. Ak nemôže konať alebo hrozí omeškanie, ustanoví sa opatrovník na návrh prokurátora sudcom pre prípravné konanie alebo predsedom senátu. Sudca ustanoví osobu navrhnutú mladistvým; ak nenavrhne alebo je nevhodná, ustanoví inú vhodnú osobu. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

§ 36 – Obhajca

(1)

Obhajcom môže byť len advokát.

(2)

Pri úkonoch trestného konania ho môže zastúpiť advokátsky koncipient, ak s tým obvinený súhlasí. V prípravnom konaní ide o prečiny a zločiny okrem obzvlášť závažných, pred súdom len o prečiny.

(3)

Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý bol v tej istej veci znalec, tlmočník, prekladateľ alebo svedok. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako svedok o veciach, ktoré sa dozvedel pri obhajobe.

(4)

Obvinený zodpovedá za to, že si obhajcu zvolí včas. Zmena obhajcu nie je dôvod na odloženie už nariadeného úkonu.

(5)

Obhajca začne zastupovať obvineného okamihom doručenia splnomocnenia alebo rozhodnutia o ustanovení príslušnému orgánu alebo súdu.

§ 37 – Povinný obhajca pre obvineného

(1)

Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní, ak: je vo väzbe, vo väzení alebo na pozorovaní, nerozumie svojim činom, ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin s hrozbou najmenej 10 rokov väzenia, ak ide o mladistvého alebo ušlého.

(2)

Obhajcu musí mať aj vtedy, ak súd, prokurátor alebo policajt majú pochybnosti o jeho schopnosti sa riadne obhajovať.

(3)

Obhajcu musí mať aj v konaní o vydaní do cudziny a pri ochrannom liečení okrem protialkoholického alebo protitoxikomanického.

(4)

V prípadoch podľa ods. 1 písm. c) alebo d) sa môže obvinený po prvej porade s obhajcom vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vzdanie môže neskôr vziať späť. Úkony vykonané medzičasom sa nemusia opakovať.

§ 38 – Povinná obhajoba v trestnom konaní

(1)

Vo výkonom konaní, kde súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu, ak: nerozumie svojim činom, ide o podmienečné prepustenie mladistvého pod 18 rokov, je vo väzbe, alebo sú pochybnosti o jeho schopnosti sa obhajovať.

(2)

V konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch musí mať obhajcu, ak ide o prípady z § 37 ods. 1 písm. a) až d), ak je mladistvý pod 18 rokov, ak sú pochybnosti o jeho schopnosti sa obhajovať, alebo ak ide o konanie proti zosnulému odsúdenému.

(3)

V prípadoch podľa § 37 ods. 1 písm. c) alebo d) sa môže odsúdený po prvej porade s obhajcom vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vzdanie môže neskôr vziať späť. Úkony vykonané medzičasom sa nemusia opakovať.

§ 39 – Zvolený obhajca

(1)

Obvinený alebo oprávnená osoba zvolí obhajcu písomným splnomocnením advokáta.

(2)

Ak si obvinený nezvolí obhajcu a ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány musia na žiadosť obvineného umožniť, aby požiadal oprávnenú osobu o zvolenie obhajcu. Orgány musia túto žiadosť bez meškania oznámiť oprávnenej osobe.

(3)

Ak obvinený nemôže konať právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť, môžu mu obhajcu zvoliť aj proti jeho vôli.

(4)

Môžu byť zvolení aj viacerí obhajcovia v tej istej veci.

(5)

Obvinený môže zvoliť iného obhajcu namiesto toho, ktorého má.

§ 40 – Ustanovený obhajca

(1)

Ak obvinený nemá obhajcu a musí ho mať, dostane lehotu na zvolenie. Ak ho nezvolí, ustanoví sa mu obhajca bez meškania. Ustanovuje ho sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu cez schválený program.

(2)

Ak obvinený nemá peniaze na obhajobu a požiada o ustanovenie obhajcu, musí sa mu ustanoviť advokát aj keď nie je povinná obhajoba. Musí dokázať, že nemá peniaze.

(3)

Ak je obvinených viac, ustanoví sa im spoločný obhajca, ak si ich záujmy neodporujú.

(4)

Ak sa veci spoja a obvinenému bol v každej ustanovený obhajca, zruší sa ustanovenie tých, ktorí boli ustanovení neskôr. Ak boli ustanovení naraz, zruší sa ustanovenie tých z menej závažného prípadu.

(5)

Obvinený si môže namiesto ustanoveného zvoliť vlastného obhajcu. Ustanovenie zruší ten, kto ho ustanovil.

(6)

Ak sa zistí, že obvinený má peniaze na obhajobu, alebo nepreukáže nárok na bezplatnú obhajobu včas, obhajcu zrušia.

§ 41 – Prevzatie obhajoby

(1)

Ustanovený obhajca musí obhajobu prevziať bez meškania.

(2)

Ak sa spoja veci na spoločné konanie a v jednej je zvolený obhajca a v druhej ustanovený, ustanovenie obhajcu sa zruší. V prípravnom konaní to urobí sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora alebo policajta. V súdnom konaní to urobí predseda senátu.

§ 42 – Náhradný obhajca

(1)

Ak hrozí, že sa výsluch obvineného v prípravnom konaní nemôže uskutočniť pre neprítomnosť obhajcu, alebo ak obhajca chýba na hlavnom pojednávaní, môže sa obvinenému ustanoviť náhradný obhajca.

(2)

Náhradný obhajca má rovnaké práva ako obvyklý obhajca, ale môže konať len ak zvolený alebo ustanovený obhajca nie je prítomný.

(3)

Ustanovenia § 40 a 41 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.

§ 43 – Oslobodenie od povinnosti obhajovania

(1)

Z vážnych dôvodov môže byť ustanovený obhajca oslobodený od obhajoby na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného. Namiesto neho sa zvolí alebo ustanoví iný. Iného obhajcu možno ustanoviť aj vtedy, ak si ustanovený dlhodobo neplní povinnosti.

(2)

O oslobodení rozhodne predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie.

(3)

Pôvodný obhajca musí obhajovať až dovtedy, kým nový obhajcu skutočne preberie.

§ 44 – Práva a povinnosti obhajcu

(1)

Obhajca musí obvinenému pomáhať a chrániť jeho záujmy. Má využívať všetky zákonné možnosti, najmä zabezpečiť, aby sa včas zistili skutočnosti, ktoré obvineného oslobodzujú alebo zmierňujú jeho vinu.

(2)

Obhajca môže v prípravnom konaní podávať návrhy, žiadosti a opravné prostriedky za obvineného, pozerať do spisov a zúčastňovať sa úkonov, na ktorých má právo byť aj obvinený.

(3)

Ak obvinený nemôže konať sám alebo má obmedzenú spôsobilosť, obhajca môže konať aj proti jeho vôli.

(4)

Poverenie obhajcu zanikne koncom trestného stíhania, ak nebolo dohodnuté inak. Aj potom môže obhajca podať žiadosť o milosť alebo odklad trestu.

(5)

Obhajca má právo dostať kópiu zápisnice z každého úkonu. Orgány mu ju musia dať, ak to technicky ide. Ak nie teraz, tak neskôr. Obhajca platí náklady na kópiu.

(6)

Obhajca môže na vlastné náklady zháňať a predkladať dôkazy.

(7)

Ak má obvinený viac obhajcov, práva a povinnosti má každý z nich. Stačí, keď je prítomný jeden z nich, ak zákon nehovorí inak.

(8)

Ak je viac obhajcov, písomnosť sa doručí tomu, koho si určili. Ak si neurčili, prvému zvolenému. Ak boli zvolení naraz, tomu, koho určí obvinený.

§ 45 – Práva zúčastnenej osoby v trestnom konaní

(1)

Zúčastnenou osobou je ten, komu hrozí, že mu zhabú majetok alebo vec.

(2)

Má právo vyjadriť sa k dôkazom, byť prítomný na súde, predkladať dôkazy a podávať opravné prostriedky.

(3)

Polícia a súd musia zúčastnenú osobu poučiť o jej právach.

(4)

Ak nemá spôsobilosť na právne úkony, koná zaňho zákonný zástupca.

(5)

Sudca jej môže ustanoviť advokáta, ak je to potrebné na ochranu jej záujmov. Ak dôvod odpadne, zruší ho.

(6)

Pri prvom kontakte musí uviesť adresu pre doručovanie. Ak sa zmení, musí to bez meškania oznámiť.

§ 46 – Práva poškodeného v trestnom konaní

(1)

Poškodený je ten, komu trestný čin ublížil na zdraví, spôsobil škodu alebo porušil práva. Má právo vyjadriť súhlas so stíhaním, žiadať náhradu škody, navrhovať dôkazy, predkladať ich, pozerať do spisov, zúčastňovať sa na hlavnom pojednávaní a odvolacom konaní, vyjadriť sa k dôkazom, mať záverečnú reč a podávať opravné prostriedky. Má právo vedieť, ako konanie pokračuje. Orgán mu dá kontaktné údaje. Informácie sa nedávajú, ak by to marilo účel konania.

(2)

Poškodený musí najneskôr pri prvom výsluchu povedať adresu pre doručovanie. Ak sa zmení, musí to oznámiť. Orgán ho poučí o dôsledkoch.

(3)

Poškodený môže navrhnúť, aby súd v rozsudku uložil náhradu škody. Návrh musí dať najneskôr do konca vyšetrovania. Musí byť jasné, prečo a koľko peňazí žiada.

(4)

Toto nemôže navrhnúť, ak už o škode raz rozhodli v civilnom súdnom konaní.

(5)

Ak chce predložiť dôkazy, musí o to požiadať v prípravnom konaní prokurátora alebo policajta, pred súdom najneskôr počas dokazovania. Ak požiada skôr, súd to bez meškania doručí prokurátorovi a obvinenému.

(6)

Poškodený môže navrhovať zmier alebo dohodu, aj cez probačného úradníka.

(7)

Poškodený sa môže písomne alebo ústne do zápisnice vzdať svojich práv.

(8)

Ak hrozí nebezpečenstvo od obvineného alebo odsúdeného na slobode, poškodený má právo vedieť o jeho prepustení, úteku, prerušení trestu alebo zmene liečenia.

(9)

Aj bez žiadosti orgán poškodeného informuje, ak zistí nebezpečenstvo. Poškodený môže neskôr povedať, že už nechce byť informovaný.

§ 47 – Obmedzenie práv poškodeného a spoločný zástupca

(1)

Spoluobvinený nemôže vykonávať práva poškodeného. Podozrivý môže, ak policajt nerozhodne inak.

(2)

Ak je veľa poškodených a ohrozilo by to konanie, sudca ustanoví spoločného zástupcu. Môže ich byť najviac desať.

(3)

Ak je poškodených viac ako sto, o účasti v konaní rozhodne najvyšší súd na návrh generálneho prokurátora.

(4)

K návrhu treba pripojiť celý spis.

(5)

Ak nebol ustanovený spoločný zástupca v prípravnom konaní, rozhodne o účasti súd.

(6)

Ak poškodený nemá peniaze na zástupcu, sudca mu môže ustanoviť advokáta zdarma.

(7)

Ak sa zistí, že má peniaze, zástupcu zrušia.

§ 48 – Zastupovanie poškodeného v trestnom konaní

(1)

Ak poškodený nemôže konať sám alebo má obmedzenú spôsobilosť, koná zaňho zákonný zástupca. Ten môže poveriť organizáciu na pomoc poškodeným.

(2)

Ak zákonný zástupca nemôže konať, predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie ustanovia poškodenému opatrovníka z advokátov. Proti tomu sa možno odvolať.

(3)

Ak poškodený (fyzická osoba) alebo štatutár (právnická osoba) nemôžu konať alebo hrozí omeškanie, ustanoví sa opatrovník rovnako. Proti tomu sa možno odvolať.

(4)

Práva poškodeného na náhradu škody prechádzajú aj na jeho právneho nástupcu.

§ 48a – Právo na sprievod dôverníka

(1)

Poškodený má právo, aby ho na úkonoch sprevádzal dôverník.

(2)

Dôverníkom môže byť akákoľvek spôsobilá osoba, ktorú si poškodený zvolí. Pomáha mu, najmä psychicky. Môže byť aj splnomocnencom. Nemôže to byť sudca, prokurátor, obvinený, obhajca, svedok, znalec ani tlmočník. Musí zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa dozvie.

(3)

Dôverník nesmie zasahovať do priebehu úkonu.

(4)

Dôverníka možno vylúčiť len vtedy, ak by rušil úkon alebo ohrozoval jeho vykonanie. Ak ho vylúčia, poškodený si môže zvoliť iného, pokiaľ to nie je neopakovateľný alebo naliehavý úkon, alebo sa už úkon končí.

§ 49 – Poučenie poškodeného o právach

Orgán činný v trestnom konaní a súd musia poškodeného poučiť o jeho právach a dať mu možnosť ich uplatniť.

§ 50 – Zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody

(1)

Nárok na náhradu škody možno zaistiť na majetku obvineného alebo v spoločnostiach, kde má obvinený podiel.

(2)

Majetok sa opíše a obvinenému sa zakáže s ním nakladať.

(3)

Nemožno zaistiť nárok, ktorý sa nedá v trestnom konaní uplatniť, ani veci, ktoré sa nedajú zobrať exekúciou, ani mzdu, výživné alebo sociálne dávky.

(4)

O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného. V prípravnom konaní rozhoduje prokurátor, ktorý môže zaistiť aj bez návrhu, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(5)

Súd alebo prokurátor zamietne návrh, ak nie je dôvodný.

(6)

Poškodeného treba vždy upovedomiť o zaistení aj o dôvodoch zrušenia.

§ 51 – Zrušenie zaistenia veci

(1)

Zaistenie sa zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené, alebo ak bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ak uplynuli dva mesiace od právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

(2)

Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v plnom rozsahu. Ak boli zaistené veci inej osoby, vyjmú sa zo zaistenia.

§ 52 – Sťažnosť proti zaisteniu majetku

Proti rozhodnutiu o zaistení, jeho zrušení, obmedzení alebo vyňatí je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 53 – Splnomocnenie v trestnom konaní

(1)

Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Poškodeného môže zastupovať aj zástupca organizácie na pomoc poškodeným.

(2)

Splnomocnenec musí mať plnú spôsobilosť. Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.

(3)

Ak sa koná o utajovaných skutočnostiach, môže byť splnomocnencom len advokát alebo osoba s príslušným bezpečnostným previerkou.

§ 54 – Práva splnomocnenca poškodeného

(1)

Splnomocnenec môže navrhovať dôkazy, podávať žiadosti a opravné prostriedky. Môže sa zúčastniť všetkých úkonov. Môže navrhovať zmier alebo dohodu o náhrade škody.

(2)

Návrhy na dôkazy musí predložiť najneskôr počas dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak ich podá písomne, súd o tom informuje prokurátora a obvineného.

§ 54a – Práva oznamovateľa pri dokazovaní

(1)

Oznamovateľ, ktorý nie je poškodený, môže navrhovať dôkazy a predkladať ich. Rovnako platia preňho ustanovenia § 46 ods. 5 a 7.

(2)

Úrad na ochranu oznamovateľov má rovnaké práva ako oznamovateľ, ak mu poskytujú ochranu v práci podľa osobitného zákona.

§ 55 – Spôsoby vykonávania úkonov trestného konania a odstránenie prieťahov v súdnom konaní

(1)

Orgány, súd a ďalšie osoby musia pri úkonoch trestného konania zaobchádzať s účastníkmi slušne, rešpektovať ich dôstojnosť, zdravotný stav a základné práva.

(2)

Úkony sa zásadne robia od 7:00 do 20:00 v úradných priestoroch. V odôvodnených prípadoch mimo tento čas a priestory.

(3)

Ak dôjde k prieťahom v konaní, môže ktorákoľvek strana podať sťažnosť pre nečinnosť cez súd nadriadenému súdu. Ten má určiť lehotu na vykonanie úkonu. Súd musí sťažnosť ihneď poslať nadriadenému súdu so spisom a stanoviskami.

(4)

Ak súd vykoná úkon do 15 pracovných dní od prijatia sťažnosti a informuje stranu, považuje sa sťažnosť za vzatú späť, ak do 5 pracovných dní neoznámi, že na nej trvá. Musia ju o tom poučiť.

(5)

Nadriadený súd musí rozhodnúť o sťažnosti do 5 pracovných dní. Ak prieťahy neboli, sťažnosť zamietne. Ak áno, určí lehotu na nápravu.

(6)

Proti tomuto rozhodnutiu sa nedá odvolať.

(7)

Štát zaplatí škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom podľa osobitného zákona. To neplatí, ak škodu spôsobila Európska prokuratúra.

§ 56 – Vykonávanie úkonov trestného konania

(1)

Predseda senátu, sudca, prokurátor a policajt vykonávajú úkony vo svojom obvode spravidla osobne. Mimo obvodu cez dožiadanie alebo videokonferenciu. Osobne mimo obvodu iba v naliehavých prípadoch.

(2)

Najvyšší súd, Špecializovaný trestný súd a krajský súd môžu úkony vykonať dožiadaním okresného súdu aj vo vlastnom obvode.

§ 57 – Obsah dožiadania a lehoty na vybavenie

(1)

Dožiadanie musí obsahovať údaje o prípade a právne posúdenie. Ak treba, pripojí sa spis. Dožiadaný orgán môže vykonať aj ďalšie potrebné úkony.

(2)

Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca, ktorý má práva predsedu senátu.

(3)

Dožiadanie sa vybaví spravidla do siedmich dní. Ak to nie je možné, dožiadaný orgán to oznámi.

§ 58 – Zápisnica

(1)

O každom úkone sa píše zápisnica, najlepšie hneď pri úkone alebo tesne po ňom. Musí obsahovať:

a)

kto úkon robí (súd, prokuratúra a podobne),

b)

kde, kedy a o čo ide,

c)

mená a funkcie úradných osôb, mená, dátumy narodenia a bydliská účastníkov (u obvineného, poškodeného a svedka aj adresu pre doručovanie),

d)

stručný opis priebehu, z ktorého je vidieť, či sa postupovalo podľa zákona, ďalej podstatné rozhodnutia a doručenia,

e)

návrhy strán, poučenia a reakcie poučených,

f)

námietky proti zápisnici.

(2)

Aj keď niekto neovláda slovenčinu, zápisnica sa píše po slovensky.

(3)

Predseda senátu rozhodne, či sa zápisnica píše diktovaním, rýchlopisom alebo iným zariadením. Účastníkov treba upozorniť, ako sa to bude robiť.

(4)

Ak sa píše diktovaním, zapisuje sa podstatný obsah výpovedí. Ak už niekto vypovedal skôr, zapíšu sa len odchýlky alebo doplnenia. Ak nie sú žiadne, stačí poznámka o dátume predchádzajúcej výpovede. Ak je to dôležité pre vierohodnosť, zapíšu sa aj okolnosti okolo výpovede, napríklad nervozita alebo opitosť. Predseda môže nariadiť aj zvukový záznam.

(5)

Pri rýchlopise alebo inom zariadení sa do zápisnice dajú aj údaje podľa bodov a) až c) a obsah záznamu. Táto časť sa robí počas úkonu. Záznam treba označiť a pripojiť k zápisnici. Ak sa uchováva mimo spisu, treba to poznačiť.

(6)

Pri rýchlopise alebo zariadení sa zaznamenávajú výpovede celé. Ak predseda nariadi, prepíše sa to ihneď do bežného písma. Ak o to niekto požiada, vyhotoví sa kópia. Ten, kto o ňu požiada, ju zaplatí (okrem prokurátora).

(7)

V prípravnom konaní môže o použití zariadenia rozhodnúť aj policajt alebo prokurátor. Potom sa postupuje podobne ako v odsekoch 3 až 6, ale vždy sa musí urobiť prepis.

(8)

Tieto pravidlá sa nepoužívajú pri probácii a mediácii.

§ 58a – Zaznamenávanie úkonov probácie a výsledku mediácie

(1)

O úkonoch probácie sa robí úradný záznam. Obsahuje:

a)

označenie súdu a probačného úradníka, údaje o účastníkoch,

b)

miesto a čas,

c)

stručný opis priebehu, ak treba,

d)

poskytnuté poučenie.

(2)

O mediácii sa robí záverečná správa. Obsahuje:

a)

údaje o súde, úradníkovi a účastníkoch,

b)

miesto a čas,

c)

informáciu o poučení účastníkov,

d)

výsledok mediácie.

(3)

Záverečná správa neobsahuje opis priebehu mediácie ani vyjadrenia účastníkov, ktoré viedli k dohode.

§ 59 – Podpisovanie zápisnice

(1)

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ. Ostatné zápisnice podpisuje ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa týka, zapisovateľ, tlmočník, znalec, prekladateľ alebo iná prítomná osoba. Ak sa úkon robí cez videokonferenciu, osoba, ktorej sa úkon týka, nepodpisuje. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, vypočúvaný musí podpísať každú stranu alebo autorizovať každý elektronický dokument osobitne. Ak vypočúvaný alebo iná osoba odmietne podpísať zápisnicu, zapíše sa to aj s dôvodom odmietnutia.

(2)

Elektronickú zápisnicu autorizujú podľa osobitného predpisu. Ak to vypočúvaný alebo iná osoba nemôže urobiť elektronicky, podpíše papierovú verziu.

(3)

Ak predseda senátu nemôže dlhší čas podpísať zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, podpíše ju iný sudca toho istého súdu. Ak má prekážku iný sudca, zapíše sa do zápisnice, prečo nebola podpísaná.

(4)

Ak osoba nevie čítať ani písať, prečíta jej zápisnicu ten, kto úkon vykonal. Toto sa zapíše do zápisnice.

§ 60 – Oprava a doplnenie záznamu alebo zápisnice

(1)

O oprave, doplnení alebo námietkach proti zápisnici rozhodne ten orgán, ktorý ju robil. Proti tomu rozhodnutiu sa možno odvolať.

(2)

Ten, kto viedol pojednávanie alebo úkon, môže po podpise zápisnice opraviť pravopisné chyby alebo zrejmé nesprávnosti. Pôvodný text musí ostať čitateľný. Opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

§ 61 – Zápisnica o hlasovaní

(1)

Zápisnica o hlasovaní okrem všeobecných údajov obsahuje:

a)

ako sa hlasovalo, výsledok a znenie rozhodnutia,

b)

odlišný názor s odôvodnením.

(2)

Podpíšu ju všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(3)

Zalepí sa a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde pri odvolaní alebo predseda Najvyššieho súdu pri dovolaní, a sudca, čo píše rozsudok. Po prečítaní ju znova zalepí a podpíše.

(4)

Pri jednoduchých rozhodnutiach, kde senát hlasoval jednomyseľne hneď na mieste bez prerušenia pojednávania, sa zápisnica o hlasovaní nepíše. Do zápisnice o pojednávaní sa zapíše, že rozhodnutie padlo bez prerušenia.

§ 61a – Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia

Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie sa nahrávajú zvukom. Záznam sa uloží na dátovom nosiči, ktorý je súčasťou spisu, alebo iným vhodným spôsobom.

§ 61b – Vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia

(1)

Ak sa niekto vypočúva cez videokonferenciu, musí sa obhajca alebo obvinený (ak nemá obhajcu) dozvedieť o čase a mieste najmenej päť pracovných dní vopred.

(2)

Totožnosť vypočúvaného overí osoba v rovnakom postavení ako ten, čo vypočúva. Ak vypočúva súd, môže to byť zamestnanec súdu. Ak je vypočúvaný vo väzení, môže to byť väzenský strážca. Overujúca osoba musí byť počas výsluchu stále tam, kde je vypočúvaný. O overení a výsluchu sa urobí záznam, ktorý podpíšu obaja. Tento záznam je súčasťou zápisnice o výsluchu.

(3)

Ak sa vypočúva utajený agent alebo svedok, overujúca osoba musí mať povolenie na prácu s utajovanými skutočnosťami.

(4)

Ten, kto vypočúva, poučí vypočúvaného pred začiatkom, ako sa výsluch bude viesť.

(5)

Vypočúvaný môže kedykoľvek namietať proti kvalite obrazu alebo zvuku. Zapíše sa to do zápisnice. Výsluch pokračuje, ak sa technická chyba opraví.

§ 62 – Podanie

(1)

Podanie sa posudzuje podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronicky s kvalifikovaným elektronickým podpisom. Bez kvalifikovaného podpisu treba podanie potvrdiť písomne alebo ústne do troch pracovných dní, inak sa o ňom nekoná.

(2)

Ak sa trestné oznámenie podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za krivé obvinenie, o ochrane pred postihom v práci a vypočuť ho o okolnostiach činu, osobe páchateľa, dôkazoch a škode. Ak je oznamovateľ poškodený, vypočuť ho aj o tom, či žiada náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch má získať podklady na ďalšie konanie. Na žiadosť sa v oznámení neuvedú údaje o totožnosti. Materiály na zistenie totožnosti sa ukladajú na prokuratúre, do spisu len so súhlasom.

(3)

Podanie bez údajov o odosielateľovi alebo s nepravdivými údajmi sa považuje za anonymné. Ak z anonymného podania nevyplýva podozrenie na trestný čin, orgán ho nemusí vybavovať. Postúpi ho inému orgánu, ak ide o jeho pôsobnosť. O postupe sa urobí záznam.

(4)

Ak bola zápisnica o ústnom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bezodkladne prokurátorovi.

§ 63 – Počítanie lehôt

(1)

Lehoty sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.

(2)

Lehota v hodinách začína plynúť začatím úkonu.

(3)

Do lehoty v dňoch sa nezarátava deň, keď sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

(4)

Lehota v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch sa skončí uplynutím dňa, ktorý zodpovedá dňu začiatku lehoty podľa názvu alebo čísla. Ak tento deň v poslednom mesiaci chýba, lehota končí posledným dňom mesiaca.

(5)

Ak lehota končí v deň pracovného pokoja alebo voľna, posledným dňom je najbližší nasledujúci pracovný deň. To neplatí pre lehotu väzby.

(6)

Lehota sa zachová, ak bolo podanie v lehote:

a)

podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi,

b)

urobené na súde alebo u prokurátora,

c)

urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo zboru u nadriadeného,

d)

urobené u riaditeľa ústavu, kde je väzobne alebo vykonáva trest,

e)

urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.

§ 64 – Navrátenie lehoty

(1)

Ak obvinený, obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká lehotu na opravný prostriedok z dôležitých dôvodov, orgán, ktorý o ňom rozhoduje, povolí navrátenie lehoty. Žiadosť treba podať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak ešte nebol podaný opravný prostriedok, treba ho pripojiť. Pri odvolaní proti rozsudku možno ho odôvodniť do ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia.

(2)

Ak bol opravný prostriedok zamietnutý ako omeškaný, zruší sa aj toto rozhodnutie pri povolení navrátenia.

(3)

To platí aj keď sa ukáže, že lehota nebola zmeškaná, hoci bol prostriedok zamietnutý ako omeškaný.

§ 65 – Doručovanie

(1)

Ak nebola písomnosť doručená pri úkone, doručí sa poštou. Obvinenému alebo poškodenému na ním uvedenú adresu. Pri opakovaní úkonu alebo odročení pojednávania stačí oznámiť nový termín prítomným osobám. Poznačí sa to v zápisnici.

(2)

V prípade potreby, najmä pri predvedení, neúspešnom doručovaní do vlastných rúk alebo nebezpečenstve prieťahov, možno o doručenie požiadať políciu alebo obec.

(3)

Ak nebol adresát zastihnutý na uvedenej adrese, doručí sa inej dospelej osobe v byte, dome alebo na pracovisku, ak je ochotná prevziať ju. Ak niet takej osoby, uloží sa u doručujúceho orgánu a adresát sa upovedomí, kde si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom uloženia, aj keď sa adresát nedozvedel.

(4)

Písomnosť sa považuje za doručenú aj keď sa vráti s poznámkou, že adresát je neznámy, a to dňom vrátenia, aj keď sa nedozvedel.

(5)

Ak má adresát poštovú schránku, pošta vloží oznámenie o príchode. Ak preberá na pošte bez schránky, neoznamuje to. Dátum príchodu je dátum uloženia. Ak si ju nevyzdvihne do troch pracovných dní, posledný deň je dňom doručenia, aj keď sa nedozvedel.

(6)

Písomnosti pre osoby s diplomatickými výsadami sa predložia Ministerstvu zahraničných vecí, ktoré zabezpečí doručenie.

(7)

Orgány činné v trestnom konaní a súd môžu doručovať vlastnými prostriedkami a na vlastné náklady.

(8)

Písomnosti možno doručovať elektronicky s kvalifikovaným elektronickým podpisom obvinenému, obhajcovi, poškodenému a ďalším uvedeným osobám aj ústavom.

§ 66 – Doručovanie do vlastných rúk

(1)

Do vlastných rúk sa doručuje:

a)

obvinenému obžaloba a predvolanie,

b)

osobám oprávneným podať opravný prostriedok rozhodnutie, proti ktorému ho možno podať,

c)

iná písomnosť, ak to nariadi sudca, prokurátor, policajt, probačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora z dôležitých dôvodov.

(2)

Pošta doručí zásielky do vlastných rúk len adresátovi alebo osobe s overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov, alebo splnomocnením vydaným poštou.

(3)

Ak adresát nebol zastihnutý na uvedenej adrese, zásielka sa uloží u doručujúceho orgánu a adresát sa upovedomí o opakovanom doručení. Ak ani to neúspejné, uloží sa na pošte alebo obci a adresát sa upovedomí. Ak si ju nevyzdvihne do troch pracovných dní, posledný deň sa považuje za deň doručenia, aj keď sa o uložení nedozvedel. To neplatí pre obžalobu, uznesenie o podmienečnom zastavení stíhania a trestný rozkaz.

(4)

Písomnosť sa považuje za doručenú aj keď sa vráti z adresy s poznámkou, že adresát je neznámy, a to dňom vrátenia, aj keď sa adresát nedozvedel. To neplatí pre obžalobu, uznesenie o podmienečnom zastavení stíhania a trestný rozkaz.

(5)

Ak má adresát poštovú schránku, pošta vloží oznámenie o príchode zásielky s lehotou na vyzdvihnutie. Ak si preberá zásielky na pošte bez schránky, neoznamuje to. Dátum príchodu je dátum uloženia. Ak si ju nevyzdvihne do troch pracovných dní, posledný deň je dňom doručenia, aj keď sa nedozvedel.

§ 66a – Doručovanie elektronickými prostriedkami

Doručovanie elektronickými prostriedkami podľa tohto zákona nie je viazané osobitným predpisom o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.

§ 67 – Odopretie prijatia

(1)

Ak adresát odmietne prevziať písomnosť, zapíše sa to na doručenku s dátumom a dôvodom. Písomnosť sa vráti späť.

(2)

Ak sudca, prokurátor, policajt, probačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora, ktorý písomnosť poslal, rozhodne, že odmietnutie bolo neopodstatnené, považuje sa písomnosť za doručenú v deň odmietnutia. Doručovateľ musí adresáta upozorniť na tento dôsledok.

§ 68 – Doručovanie právnickým osobám

(1)

Písomnosti určené orgánom alebo právnickým osobám sa doručujú pracovníkom oprávneným ich prijímať. Ak takých niet, písomnosť do vlastných rúk sa doručí tomu, kto je oprávnený konať za orgán alebo právnickú osobu. Ostatné písomnosti ktorémukoľvek pracovníkovi, ktorý ich prijme.

(2)

Ak nemožno doručiť právnické osobe na adresu sídla v obchodnom registri a iná adresa nie je známa, považuje sa písomnosť za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, aj keď sa oprávnená osoba o tom nedozvie.

(3)

Ustanovenie § 66 sa použije primerane.

§ 69 – Nazeranie do spisov

(1)

Obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ (ak nie je poškodeným), zúčastnená osoba, splnomocnenec, opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov okrem hlasovacej zápisnice a častí o chránených svedkoch a agentoch. Môžu si robiť výpisky a zadarmo získavať kópie; prokurátor a úradníci si hradia kópie sami. To isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú spôsobilosti obmedzené. Iné osoby len so súhlasom predsedu senátu alebo orgánu činného v trestnom konaní, ak je to potrebné na uplatnenie práv.

(2)

V prípravnom konaní môže orgán odmietnuť nahliadnutie zo závažných dôvodov, najmä ak by sa tým marilo stíhanie. Prokurátor preskúma dôvody na žiadosť. Ak odmietol prokurátor, preskúma nadriadený prokurátor. Toto právo nemožno odoprieť obvinenému, obhajcovi a poškodenému po upozornení na možnosť štúdia spisov.

(3)

Tomu, kto môže byť prítomný pri úkone, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice. Obvinenému a obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia. Pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov prokurátorovi, obvinenému, obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a splnomocnencom.

(4)

Práva štátnych orgánov podľa osobitného zákona nie sú dotknuté.

(5)

Pri nahliadnutí sa musia zachovať utajované skutočnosti a tajomstvá (obchodné, bankové, daňové, poštové, telekomunikačné). Ak hrozí prieťah, určí sa primeraná lehota.

(6)

Sudca pre prípravné konanie má rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konaní. Ak odmietne nahliadnutie do celého spisu v konaní o väzbe pred rozhodnutím, označí a sprístupní časti, na ktoré sa prihliada pri rozhodovaní o väzbe.

§ 70 – Poriadková pokuta

(1)

Kto napriek napomenutiu ruší konanie, správa sa urážlivo, alebo bez ospravedlnenia neposlúchne príkaz, výzvu alebo predvolanie, môže dostať poriadkovú pokutu do 1 650 eur (právnická osoba do 16 590 eur). Musia byť vopred upozornení.

(2)

Ak sa toho dopustí prokurátor, obhajca alebo príslušník, môže sa to prenechať na disciplinárne konanie. Ak osoba vo väzbe alebo v treste, riaditeľovi ústavu na disciplinárne potrestanie. Výsledok sa oznámi orgánu alebo súdu.

(3)

Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá odloží vykonanie rozhodnutia.

§ 71 – Dôvody väzby

(1)

Obvineného možno vziať do väzby len ak skutočnosti nasvedčujú, že skutok bol spáchaný, má znaky trestného činu, existuje podozrenie, že ho spáchal obvinený, a hrozí dôvodná obava, že:

a)

ujde alebo sa skryje, najmä ak nie je známa totožnosť, nemá bydlisko alebo hrozí vysoký trest,

b)

bude pôsobiť na svedkov alebo maríť stíhanie,

c)

bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná čin alebo vykoná hrozbu, a ak nie je možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

(2)

Obvineného možno vziať do väzby aj pre terorizmus, ak skutočnosti nasvedčujú spáchaniu skutku so znakmi trestného činu a podozreniu, že ho spáchal obvinený, a ak nie je možné väzbu nahradiť.

(3)

Prepusteného obvineného možno vziať do väzby znova, ak:

a)

je na úteku alebo sa skrýva, nerešpektuje adresu, nepreberá zásielky alebo marí úkony,

b)

pôsobí na svedkov alebo marí stíhanie,

c)

pokračuje v trestnej činnosti,

d)

bol prepustený pre nástup do výkonu trestu a vznikli nové dôvody väzby,

e)

je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin spáchaný po prepustení,

f)

ide o väzbu podľa odseku 2 (terorizmus).

§ 72 – Rozhodnutie o väzbe

(1)

Rozhodnutie o väzbe je:

a)

vzatie alebo nevzatie do väzby (vrátane ponechania na slobode s náhradou väzby),

b)

prepustenie z väzby alebo zamietnutie žiadosti o prepustenie (vrátane žiadosti o náhradu),

c)

zmena dôvodov väzby,

d)

návrh na predĺženie lehoty,

e)

ponechanie vo väzbe alebo predĺženie celkovej lehoty,

f)

prepustenie zatknutého (vrátane ponechania na slobode s náhradou).

(2)

Odôvodnenie obsahuje skutkové okolnosti preukazujúce dôvodnosť stíhania a dôvody väzby; prečo sa nepoužila náhrada väzby. Pri väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. b) aj označenie lehoty podľa § 76 ods. 8 alebo 9 a skutočnosti o pôsobení na svedkov.

(3)

O väzbe možno konať len voči obvinenému. O väzbe rozhoduje súd alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca, ktorý nie je viazaný návrhom. O sťažnostiach rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím musí byť obvinený vypočutý; prokurátor, obvinený a obhajca sa upovedomia o čase a mieste. Predseda alebo sudca vypočuje obvineného a umožní otázky prísediacim, sudcom, prokurátorovi a obhajcovi. Bez výsluchu len na žiadosť obvineného alebo pri nemožnosti výsluchu. Záujmové združenie sa upovedomí, ak treba. Návrhy sa doručia na vyjadrenie.

(4)

Ak sudca nevyhovie návrhu na väzbu, rozhodne uznesením v zápisnici. Prokurátor môže vziať návrh späť do vyhlásenia uznesenia.

(5)

K návrhu na väzbu treba pripojiť spis. Predloženie nesmie brániť plynulému konaniu.

(6)

Pri rozsiahrom spise možno súhlasiť s predložením len časti.

(7)

Obvineného vo väzbe alebo s nariadením dodania do väzby dopravia príslušníci polície, vojenskej polície, finančnej správy alebo väzenskej stráže v súdnom objekte.

§ 73 – Príkaz na zatknutie

(1)

Ak je dôvod väzby a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať, predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora vydá príkaz na zatknutie.

(2)

Príkaz na zatknutie musí okrem údajov na identifikáciu obsahovať opis skutku, právnu kvalifikáciu a dôvody zatknutia.

(3)

Zatknutie vykonávajú príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície a finančnej správy. Ak je pri zatknutí dieťa, musí sa postupovať čo najšetrnejšie s ohľadom na jeho záujmy.

(4)

Orgán, ktorý obvineného zatkol, ho musí bez meškania, najneskôr do 24 hodín, dodať súdu, ktorý príkaz vydal. Inak ho musí prepustiť.

(5)

Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie musí do 48 hodín (pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín) od prevzatia obvineného vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o prepustení. Ak nebolo obvinenie oznámené, doručí mu uznesenie pred výsluchom. Ak prokurátor nebol prítomný, doručí mu zápisnicu.

(6)

O väzbe zatknutého rozhoduje predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie uznesením.

(7)

Predseda senátu rozhodne o prepustení príkazom písomne a odôvodnene. Sudca pre prípravné konanie rozhodne o prepustení z dôvodu uplynutia lehôt príkazom, z iných dôvodov uznesením.

§ 74 – Upovedomenie o vzatí do väzby, prepustení z väzby alebo o úteku z väzby

(1)

O vzatí do väzby súd alebo sudca pre prípravné konanie bez meškania vyrozumie rodinného príslušníka alebo inú označenú osobu a obhajcu; inú osobu len ak sa tým nezmarí účel väzby. U príslušníkov ozbrojených síl alebo zborov aj nadriadeného. Ak je v evidencii nezamestnaných, aj úrad práce. Cudzinca aj konzulárny úrad jeho štátu, ak nehovorí inak zmluva.

(2)

Orgán alebo súd vyrozumie vhodným spôsobom poškodeného alebo svedka o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku najneskôr v deň, keď sa to dozvedel.

§ 75 – Upovedomenie ústavu na výkon väzby o väzbe

(1)

Ústav na výkon väzby sa musí ihneď vyrozumiť o:

a)

vzatí do väzby,

b)

zmene dôvodov väzby,

c)

ponechaní vo väzbe,

d)

prepustení z väzby,

e)

právnej kvalifikácii trestných činov alebo ich zmene,

f)

mene, priezvisku a adrese obhajcu,

g)

osobných údajoch spoluobvineného vo väzbe,

h)

postúpení veci inému orgánu alebo súdu,

i)

podaní obžaloby, návrhu na schválenie dohody, späťvzatí obžaloby, vrátení veci na došetrenie alebo odmietnutí obžaloby.

(2)

Vyrozumie prokurátor alebo súd, ktorý vedie konanie; vrátenie veci alebo odmietnutie obžaloby oznámi súd, ktorého rozhodnutie je právoplatné.

§ 76 – Lehoty väzby v trestnom konaní

(1)

Väzba môže trvať len nevyhnutný čas.

(2)

Základná lehota v prípravnom konaní je sedem mesiacov. Prokurátor prepustí obvineného najneskôr posledný deň tejto lehoty, ak dvadsať pracovných dní predtým nepodá obžalobu, návrh na dohodu alebo návrh na predĺženie. To neplatí pri posudzovaní podľa odseku 8.

(3)

Súd alebo sudca rozhodne o väzbe tak, aby spis mohol byť predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty. Nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, inak predseda senátu prepustí obvineného. Predĺženie je možné len ak návrh bol podaný včas a hrozí zmar účelu konania. Predĺženie môže byť najviac sedem mesiacov, ale celková lehota nesmie presiahnuť limit podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu sa postupuje podľa § 72 ods. 4.

(4)

Ak bola lehota predĺžená, prokurátor postupuje znova podľa odseku 2 a súd podľa odseku 3.

(5)

Ak bola podaná obžaloba alebo návrh na dohodu bez predchádzajúceho prepustenia a nebola dodržaná lehota dvadsať dní, predseda senátu alebo sudca prepustí obvineného.

(6)

Celková lehota väzby nesmie presiahnuť:

a)

dvanásť mesiacov za prečin,

b)

tridsaťšesť mesiacov za zločin,

c)

štyridsaťosem mesiacov za obzvlášť závažný zločin.

(7)

Z toho na prípravné konanie pripadá najviac:

a)

sedem mesiacov za prečin,

b)

devätnásť mesiacov za zločin,

c)

dvadsaťpäť mesiacov za obzvlášť závažný zločin.

(8)

Ak je väzba z dôvodu pôsobenia na svedkov (§ 71 ods. 1 písm. b)), môže trvať najviac tri mesiace. Ak nebol prepustený skôr, musí byť prepustený najneskôr posledný deň tejto lehoty. Ak je vo väzbe aj z iného dôvodu, zmení sa dôvod najneskôr posledný deň lehoty.

(9)

Odsek 8 sa nepoužije, ak obvinený už pôsobil na svedkov, ide o organizovanú skupinu, zločineckú alebo teroristickú skupinu, alebo trest s doživotím.

(10)

Ak sa počas lehoty podľa odseku 8 zistia okolnosti podľa odseku 9, rozhodne o ponechaní vo väzbe nad túto lehotu najneskôr posledný deň súd alebo sudca na návrh prokurátora. Návrh treba podať najneskôr desať pracovných dní pred uplynutím lehoty; to platí aj pri podaní obžaloby. Ak bola predĺžená, postupuje sa podľa odsekov 2 a 3.

(11)

Ak je obvinený stíhaný za viac činov, rozhoduje najprísnejší. Rozhodnutie o väzbe sa naň musí vzťahovať. Ak treba, možno zmeniť dôvod väzby.

(12)

Ak sa ukáže, že skutok je iným trestným činom a vykonaná väzba presiahla lehotu, obvinený sa musí prepustiť do 24 hodín od upozornenia na zmenu, aj keď trvá dôvod väzby.

(13)

Lehoty začínajú plynúť od zadržania alebo zatknutia; ak nepredchádzalo, od obmedzenia slobody rozhodnutím o väzbe. Pri vrátení veci prokurátorovi, odmietnutí obžaloby alebo späťvzatí plynie nová sedemmesačná lehota od doručenia spisu prokurátorovi.

§ 76a – Predĺženie väzby pri najťažších zločinoch

Ak sa vedie stíhanie pre obzvlášť závažný zločin s hrozbou 25 rokov alebo doživotia, alebo pre terorizmus, a nebolo možné skončiť ho do uplynutia lehoty väzby z dôvodov obťažnosti alebo iných závažných dôvodov, a hrozí zmar alebo sťaženie účelu konania prepustením, súd môže predĺžiť celkovú lehotu väzby na nevyhnutnú dobu, aj opakovane. Celková lehota nesmie presiahnuť 60 mesiacov.

§ 77 – Prerušenie lehôt pre obvineného

(1)

Lehota väzby nebeží, ak bol obvinený vo väzbe v zahraničí, úmyselne si poškodil zdravie alebo úmyselne spôsobil inú prekážku.

(2)

Rozhodne predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(3)

Dĺžka väzby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch sa posudzuje samostatne.

§ 78 – Trvanie väzby z dôvodov úteku a ovplyvňovania

Na trvanie väzby z dôvodu ochrany spoločnosti sa použijú pravidlá § 76 ods. 1 až 5 a 11 až 13. Doba tejto väzby spolu s predchádzajúcou môže v prípravnom konaní presiahnuť lehoty v § 76 ods. 7 len o nových 7 mesiacov. Celková doba nesmie presiahnuť lehoty v § 76 ods. 6, okrem predĺženia podľa § 76a.

§ 79 – Prepustenie obvineného z väzby

(1)

Ak pominie dôvod väzby alebo uplynie lehota, obvinený sa musí okamžite prepustiť na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor.

(2)

Polícia, prokurátor a súd musia neustále skúmať, či dôvody väzby trvajú. Ak sa zmenia, rozhodne sa o zmene alebo prepustení.

(3)

Obvinený môže kedykoľvek požiadať o prepustenie. Ak prokurátor nesúhlasí, predloží to sudcovi do piatich dní. O žiadosti sa rozhodne bez meškania. Ak ju zamietnu, možno ju zopakovať až po tridsiatich dňoch.

(4)

Ak prokurátor súhlasí s prepustením, predseda senátu môže obvineného prepustiť príkazom.

§ 80 – Nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom

(1)

Ak je dôvod väzby (okrem niektorých), súd alebo sudca môže ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť, ak:

a)

záujmové združenie alebo dôveryhodná osoba prevezme záruku za správanie obvineného a jeho dostavovanie sa na výzvu, a súd ju prijme,

b)

obvinený dá písomný sľub riadneho života a splnenia povinností, ktorý súd prijme,

c)

stačí dohľad probačného úradníka alebo dohľad v inom štáte EÚ.

(2)

Súd oboznámi ručiteľa s obvinením a dôvodmi väzby; obvineného so zárukou. Môže uložiť povinnosti a obmedzenia. Pri obzvlášť závažných zločinoch alebo terorizme možno použiť len pri výnimočných okolnostiach. Obvinený musí oznamovať zmenu pobytu.

(3)

Ak ručiteľ odstúpi od záruky, obvinený poruší sľub alebo povinnosti, alebo probačný úradník oznámi, že dohľad neplní účel, súd môže obvineného vziať do väzby.

(4)

Ak bol obvinený počas dohľadu vzatý do väzby v inej veci, dohľad sa prerušuje, okrem prípadu podľa odseku 3.

§ 81 – Peňažná záruka

(1)

Ak je dôvod väzby (okrem niektorých), súd alebo sudca pre prípravné konanie môže ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť, ak zloží peňažnú záruku. Pri obzvlášť závažných zločinoch alebo terorizme možno záruku prijať len pri výnimočných okolnostiach. Obvinený musí oznamovať zmenu pobytu. Záruku môže zložiť aj iná osoba, ale musí poznať obvinenie a dôvody väzby. Obvineného a osobu, ktorá zložila záruku, treba vopred upozorniť na prípady, keď záruka prepadne štátu.

(2)

Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie určí výšku záruky a spôsob zloženia podľa majetkových pomerov obvineného, povahy činu a okolností prípadu.

(3)

Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne, že záruka prepadne štátu, ak obvinený:

a)

ujde sa alebo skrýva a znemožní doručenie,

b)

pôsobí na svedkov alebo marí stíhanie,

c)

zavinene sa nedostaví na predvolanie na nevyhnutný úkon,

d)

pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi dokonať čin,

e)

nesplní povinnosti alebo nedodrží obmedzenia,

f)

vyhýba sa výkonu trestu,

g)

nevedie riadny život.

(4)

Ak bol obvinený na slobode so zárukou a nastane niektorá z okolností podľa odseku 3, súd ho môže vziať do väzby. V prípravnom konaní postupujú policajt, prokurátor a sudca podľa príslušných paragrafov.

(5)

Záruku zruší súd alebo sudca, ak pominuli dôvody jej prijatia. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený, súd môže rozhodnúť, že záruka trvá do výkonu trestu. Obvinený môže požiadať o použitie záruky na zaplatenie peňažného trestu alebo náhrady škody.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá odloží vykonanie rozhodnutia.

§ 82 – Primerané povinnosti a obmedzenia

(1)

Ak sudca rozhodne, že obvinený zostane na slobode alebo ho prepustia z väzby, môže mu uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti, ktoré nahradia účel väzby. Ide najmä o:

a)

zákaz cestovať do zahraničia,

b)

zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej spáchal trestný čin,

c)

zákaz navštevovať určené miesta,

d)

povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,

e)

zákaz vzďaľovať sa z bydliska okrem vymedzených prípadov,

f)

povinnosť pravidelne sa hlásiť na určenom úrade,

g)

zákaz šoférovať a odovzdať vodičský preukaz,

h)

zákaz kontaktu s určitými osobami alebo priblíženia sa k nim na menej ako päť metrov,

i)

povinnosť zložiť peniaze na zabezpečenie náhrady škody poškodenému,

j)

zákaz alebo obmedzenie kontaktu s osobou aj elektronicky,

k)

zákaz zdržiavať sa v blízkosti bydliska určenej osoby alebo miest, ktoré navštevuje.

(2)

Tieto povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora, obvineného alebo probačného úradníka sudca v prípravnom konaní, a v konaní pred súdom aj bez návrhu súd. Rovnako sa postupuje pri výnimkách z uložených povinností alebo obmedzení na nevyhnutný čas, ak bola nariadená kontrola technickými prostriedkami.

(3)

Súdom určený probačný a mediačný úradník dohliada na plnenie povinností a obmedzení.

(4)

Obvinený s uloženými obmedzeniami alebo povinnosťami sa musí podrobiť kontrole technickými prostriedkami, ak je to nariadené. Takúto kontrolu možno nariadiť, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

(5)

Sudca pri ukladaní obmedzenia podľa písmen h), j) alebo k) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o európsky ochranný príkaz na účely ochrany v inom členskom štáte EÚ podľa osobitného predpisu.

(6)

Ak súd uložil obmedzenie podľa písmena h) obvinenému, ktorý má súdnym rozhodnutím v civilnom procese upravený styk s poškodeným mladším ako 18 rokov, toto rozhodnutie o styku sa nemôže vykonávať počas trvania obmedzenia. Sudca informuje súd, ktorý vydal rozhodnutie o úprave styku, o uložení tohto obmedzenia.

§ 83 – Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe sa možno odvolať. Nenamietateľné je rozhodnutie odvolacieho alebo dovolacieho súdu, ak zákon nepovedal inak.

(2)

Prokurátor sa môže odvolať proti rozhodnutiu, že niekoho nevezmú do väzby alebo ho pustia na slobodu, len hneď po vyhlásení rozhodnutia. To isté platí, keď obvinený, obhajca mladistvého alebo prokurátor namietajú väzbu, ak súd rozhodoval podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10. Tu sa neuplatňuje § 186 ods. 2.

(3)

Keď sa prokurátor odvolá proti prepusteniu z väzby, proti nepredĺženiu väzby alebo keď súd nevyhovel jeho návrhu podľa § 76 ods. 10, rozhodnutie sa zatiaľ nevykoná. Ak bol prokurátor prítomný pri vyhlásení rozhodnutia, platí to len vtedy, ak podal sťažnosť hneď potom.

§ 84 – Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody

(1)

Keď sa stíha človek, ktorý už sedí vo väzení, a sú dôvody na väzbu, súd rozhodne, aké obmedzenia sa mu uložia a na ako dlho. V prípravnom konaní tak robí sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

(2)

Tieto obmedzenia nesmú byť prísnejšie ako vo väzbe.

(3)

Na konanie o týchto obmedzeniach sa použijú pravidlá z § 76 až 78 a § 82.

§ 85 – Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby

(1)

Policajt môže zadržať podozrivého, ak sú dôvody na väzbu alebo ak ide o osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď ešte nie je obvinený. Potrebuje súhlas prokurátora. Bez súhlasu zadrží len v naliehavom prípade, keď vec neznesie odklad, najmä pri čine načisto alebo úteku. Platí tu § 73 ods. 3 druhá veta.

(2)

Ktokoľvek môže chytiť a zadržať človeka pristihnutého pri zločine alebo bezprostredne po ňom. Je to dovolené, ak treba zistiť jeho totožnosť, zabrániť úteku, zabezpečiť dôkazy alebo ďalšej trestnej činnosti. Takého človeka treba hneď odovzdať polícii, vojenskej polícii alebo colníkom.

(3)

Policajt ihneď oznámi zadržanie prokurátorovi. Spíše zápisnicu s miestom, časom, okolnosťami a údajmi o zadržanom. Rovnopis pošle prokurátorovi.

(4)

Policajt hneď povie zadržanému, prečo ho drží, a vypočuje ho. Ak podozrenie pominie alebo dôvody zadržania odpadnú, pustí ho hneď na slobodu písomne. Ak ho nepustí, vznesie mu obvinenie a vypočuje ho. Potom pošle spis prokurátorovi, ktorý môže navrhnúť väzbu alebo postup podľa § 204 ods. 1. Zadržaného treba dodať súdu najneskôr do 48 hodín, pri terorizme do 96 hodín. Inak ho prokurátor pustí na slobodu písomným príkazom. Policajt môže zadržaného pustiť aj sám písomne, ak s tým prokurátor súhlasí.

(5)

Ustanovenia § 34 a § 121 až 124 platia aj vtedy, keď je zadržaný vypočúvaný pred vznesením obvinenia.

(6)

Zadržaný si môže zvoliť obhajcu a radiť sa s ním súkromne už počas zadržania. Platí tu § 40 ods. 2. Môže žiadať, aby bol obhajca pri výsluchu. Ak ho nedosiahne v lehote podľa ods. 4, vyzvú ho, aby si zvolil iného. Inak sa ustanoví náhradný obhajca podľa § 42.

(7)

Ak policajt nepustil zadržaného a jeho duševný stav vyžaduje liečenie v nemocnici, vznesie obvinenie. Vypočuje ho, ak to zdravie dovolí, a pošle spis prokurátorovi. Ten môže navrhnúť predbežný príkaz na umiestnenie do nemocnice a vyšetrenie duševného stavu. Ak treba umiestniť okamžite pre ochranu zdravia, môže ho policajt dať do nemocnice so súhlasom prokurátora aj pred príkazom. Prokurátor musí podať návrh na príkaz do 24 hodín od umiestnenia. Inak prepustí obvineného z nemocnice.

§ 86 – Zadržanie obvineného policajtom

(1)

Ak hrozí, že obvinený ujde alebo bude pokračovať v trestnej činnosti, policajt ho môže predbežne zadržať. Musí ho vypočuť a oznámiť to prokurátorovi. Návrh na väzbu musí byť podaný do 48 hodín (pri terorizme 96), inak sa pustí na slobodu.

(2)

Ak dôvody zadržania pominú, môže ho policajt prepustiť so súhlasom prokurátora.

(3)

Pri zadržaní sa použijú primerané pravidlá.

§ 87 – Rozhodnutie o zadržanej osobe

(1)

Ak prokurátor odovzdá zadržaného súdu, pripojí k obžalobe alebo návrhu na väzbu všetky spisy. Inak nariadi prepustenie na slobodu.

(2)

Sudca musí do 48 hodín (pri závažných zločinoch 72) vypočuť zadržaného a rozhodnúť o väzbe alebo prepustení. Ak prokurátor nepodal návrh na väzbu, pustí ho do 48 hodín na slobodu.

§ 88 – Zabezpečenie svedka

(1)

Ak sa svedok napriek predvolaniu bez ospravedlnenia nedostaví a nemožno ho zabezpečiť inak, súd môže nariadiť jeho predvedenie políciou. Obmedzenie slobody nesmie trvať dlhšie, než je nutné.

(2)

Pred rozhodnutím sa predseda senátu opýta strany, ktorá svedka navrhla, na čo má svedok vypovedať.

(3)

Obmedzenie slobody trvá najviac 72 hodín: 24 hodín na predvedenie a 48 hodín na výsluch. Prokurátora a obvineného treba upovedomiť.

(4)

Po výsluchu sa svedkovi doručí predvolanie na ďalšie konanie. Ak sa opäť nedostaví, môže súd prečítať jeho predchádzajúcu výpoveď. O tom sa urobí záznam.

(5)

Ak nemožno svedka predviesť pred predsedu senátu, predvedie sa pred iného sudcu toho istého súdu.

(6)

Proti rozhodnutiu o predvedení svedka sa možno odvolať.

§ 89 – Vec dôležitá pre trestné konanie

(1)

Vec je dôležitá pre trestné konanie, ak môže slúžiť ako dôkaz, bola použitá na trestný čin alebo z trestného činu pochádza.

(2)

Zaistenie na dôkazy má prednosť. Dôvod zaistenia možno zmeniť. Ak sú splnené podmienky na prepadnutie veci, netreba meniť dôvod.

§ 89a – Povinnosť na vydanie veci

(1)

Kto má vec, ktorá môže byť dôkazom, musí ju na výzvu odovzdať policajtovi, prokurátorovi alebo súdu. Ak ju nevydá, môže mu byť odňatá.

(2)

Táto povinnosť neplatí pre utajené dokumenty, pokiaľ nebolo utajenie zrušené.

(3)

Výzvu na vydanie môže dať predseda senátu, prokurátor alebo policajt.

§ 90 – Odňatie veci

(1)

Ak vec na dôkazy niekto nevydá na výzvu, môže mu byť odňatá. Pred začatím stíhania to môže nariadiť prokurátor alebo policajt. Policajt však potrebuje súhlas prokurátora.

(2)

Ak orgán, ktorý nariadil odňatie, to neurobí sám, vykoná to policajt.

(3)

Bez súhlasu môže policajt konať len vtedy, ak súhlas nie je možné získať a vec nesnesie odklad.

(4)

Pri odňatí by mala byť prítomná nezúčastnená osoba.

§ 91 – Uchovanie, vydanie a odňatie počítačových údajov

(1)

Ak treba zachovať počítačové údaje na dôkazy, súd alebo prokurátor môžu nariadiť ich uchovanie, vymazanie, zablokovanie prístupu alebo vydanie.

(2)

Uchovanie údajov môže trvať najviac 90 dní. Ak treba dlhšie, vydá sa nový príkaz.

(3)

Ak už údaje netreba uchovávať, príkaz sa zruší.

(4)

Príkaz dostane ten, kto má údaje, a môže byť povinný mlčať o opatreniach.

(5)

Ten, kto má údaje, ich vydá tomu, kto príkaz vydal.

(6)

Ak ich nevydá, môžu mu byť odňaté.

§ 92 – Prevzatie zaistenej veci

Ak vec zaistená podľa iného zákona alebo v inej trestnej veci treba použiť ako dôkaz v tomto konaní, prevezme ju prokurátor alebo policajt. Pred súdom to robí predseda senátu.

§ 93 – Spoločné ustanovenia

(1)

Zápisnica o zaistení musí obsahovať presný popis veci alebo počítačových údajov, aby sa dali jednoznačne identifikovať.

(2)

Kto vec vydal alebo odovzdal, dostane hneď písomné potvrdenie alebo kópiu zápisnice. O zaistení sa písomne upovedomí aj ten, komu vec patrí.

§ 94 – Úschova vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených vecí

(1)

Zaistené veci na dôkazy v prípravnom konaní uschováva policajt alebo prokurátor. Pred súdom to robí súd. K obžalobe sa pripájajú len drobné veci, ktoré uschováva súd.

(2)

Ak nemôžu uschovať veci sami, zabezpečia to cez iný štátny orgán, firmu alebo podnikateľa.

§ 95 – Zaistenie peňažných prostriedkov

(1)

Ak peniaze na účte slúžili na trestnú činnosť alebo z nej pochádzajú, súd alebo prokurátor môžu účet zaistiť. Môže to zahŕňať aj neskôr prichádzajúce peniaze.

(2)

Ak je to naliehavé, prokurátor môže zaistiť aj pred začatím stíhania. Sudca to musí do 48 hodín potvrdiť.

(3)

Príkaz musí byť písomný s číslom účtu a sumou. Zakáže sa nakladať so zaistenými peniazmi.

(4)

Nemôžu sa zaistiť peniaze potrebné na základné životné potreby obvineného a rodiny.

(5)

Ak dôvody pominú, zaistenie sa zruší alebo obmedzí.

(6)

Príkaz sa doručí banke a majiteľovi účtu.

(7)

So zaistenými peniazmi možno nakladať len so súhlasom súdu alebo prokurátora. Právne úkony sú neúčinné.

(8)

Majiteľ môže požiadať o zrušenie alebo obmedzenie. Rozhodne sa hneď, možno sa odvolať. Žiadosť možno opakovať až po 30 dňoch.

(9)

Ak sa zaisťuje pre nárok poškodeného, postupuje sa podobne.

§ 95a – Vrátenie zaistených peňažných prostriedkov

(1)

Ak zaistené peniaze nie sú potrebné na konanie, vrátia sa vlastníkovi, ak o to požiadal. Rozhodne o tom sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

(2)

Rozhodnutie musí obsahovať meno osoby, číslo účtu a sumu na vrátenie.

(3)

Proti rozhodnutiu možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Sudca pošle rozhodnutie banke, ktorá peniaze prevedie bez meškania.

(5)

Prokurátor musí skontrolovať, či stále platia dôvody na zaistenie.

§ 95b – Úschova zaistených peňažných prostriedkov súdom

(1)

Ak policajt alebo prokurátor rozhodne o zastavení stíhania a zaistené peniaze neboli vrátené, uložia sa do úschovy súdu. Osoba, ktorá si na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom súdnom konaní.

(2)

Sudca pre prípravné konanie vydá príkaz na prevod peňazí do úschovy súdu. Príkaz sa doručí banke.

(3)

Prokurátor musí skontrolovať, či stále platia dôvody na zaistenie.

§ 96 – Zaistenie zaknihovaných cenných papierov

(1)

Ak cenný papier na meno slúžil na trestnú činnosť alebo z nej pochádza, súd alebo prokurátor môžu nariadiť pozastavenie práva s ním nakladať.

(2)

Ak je to naliehavé, prokurátor to môže urobiť aj pred začatím stíhania. Sudca to musí do 48 hodín potvrdiť, inak to stratí platnosť.

(3)

Príkaz sa doručí tomu, kto vedie register cenných papierov, a potom aj majiteľovi.

(4)

Ak zaistenie nie je potrebné, vydá sa príkaz na zrušenie pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.

(5)

Príkaz musí byť písomný, odôvodnený a obsahovať jasné údaje o majiteľovi a cennom papieri.

(6)

Majiteľ môže požiadať o zrušenie alebo obmedzenie. O žiadosti sa rozhodne hneď. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Zamietnutú žiadosť možno opakovať až po 30 dňoch.

(7)

Ak sa cenný papier zaisťuje pre nárok poškodeného, postupuje sa podobne.

§ 96a – Zaistenie nehnuteľnosti

(1)

Ak nehnuteľnosť slúžila na trestnú činnosť alebo z nej pochádza, súd alebo prokurátor ju môžu zaistiť.

(2)

Ak je to naliehavé, prokurátor môže zaistiť aj pred začatím stíhania. Sudca to musí do 48 hodín potvrdiť, inak to neplatí.

(3)

Príkaz musí byť písomný a obsahovať údaje pre zápis do katastra. Majiteľ nesmie s nehnuteľnosťou nakladať, predať ju alebo poškodiť. Ak do 15 dní neoznámi, kto má predkupné právo, zodpovedá za škodu.

(4)

Kópiu príkazu pošlú katastrálnemu úradu a orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok.

(5)

Príkaz dostanú všetci, o ktorých sa vie, že majú k nehnuteľnosti vlastnícke alebo iné práva.

(6)

Vlastnícke alebo iné právo k zaistenej nehnuteľnosti možno zapísať do katastra len so súhlasom súdu alebo prokurátora.

(7)

Kataster zapíše poznámku o zaistení. Ak dôvody pominú, zaistenie sa zruší alebo obmedzí. Rozhoduje súd alebo prokurátor.

(8)

Majiteľ môže požiadať o zrušenie alebo obmedzenie. Rozhodne sa hneď, možno sa odvolať. Žiadosť možno opakovať až po 30 dňoch.

(9)

Ak sa zaisťuje pre nárok poškodeného, postupuje sa podobne.

§ 96b – Obhliadka nehnuteľnosti

(1)

Ak treba skontrolovať stav nehnuteľnosti a posúdiť, či ju treba zaistiť, môže súd alebo na návrh prokurátora sudca nariadiť obhliadku.

(2)

Obhliadku vykoná súd alebo policajt. Vlastníka a tých, čo majú k nej práva, treba upovedomiť o čase a mieste. Títo ľudia musia obhliadku zniesť.

(3)

Ak niekto bráni obhliadke, môže policajt po márnej výzve prekonať odpor. Urobí sa o tom záznam.

(4)

Pri obhliadke môže byť prítomný vlastník, dospelý člen domácnosti alebo ten, kto má k nehnuteľnosti právo. Musia vedieť o tomto práve.

(5)

Pri obhliadke musí byť prítomná nezúčastnená osoba. Orgán preukáže svoju právomoc.

§ 96c – Zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe

(1)

Ak obchodný podiel v firme slúžil na trestnú činnosť alebo z nej pochádza, súd alebo prokurátor ho môžu zaistiť.

(2)

Ak je to naliehavé, prokurátor môže zaistiť aj pred začatím stíhania. Sudca to musí do 48 hodín potvrdiť.

(3)

Príkaz sa doručí registrovému súdu a majiteľovi. Zakáže sa s podielom nakladať. Majiteľ môže požiadať o zrušenie a musí uviesť dôvody.

(4)

O žiadosti sa rozhodne hneď. Ak ju zamietli, možno ju opakovať až po 30 dňoch.

(5)

Registrový súd nezapíše prevod podielu bez súhlasu súdu alebo prokurátora.

(6)

Ak dôvody pominú, vydá sa príkaz na zrušenie zaistenia a doručí sa súdu.

(7)

Majiteľ môže požiadať o zrušenie alebo obmedzenie. Rozhodne sa hneď, možno sa odvolať. Žiadosť možno opakovať až po 30 dňoch.

(8)

Príkaz musí byť písomný a odôvodnený.

(9)

Ak sa zaisťuje pre nárok poškodeného, postupuje sa podobne.

§ 96d – Zaistenie kryptoaktíva

(1)

Ak kryptomena slúžila na trestnú činnosť alebo z nej pochádza, súd alebo prokurátor ju môžu zaistiť.

(2)

Ak je to naliehavé, prokurátor môže zaistiť aj pred začatím stíhania. Sudca to musí do 48 hodín potvrdiť.

(3)

Zakáže sa s kryptomenou nakladať a nariadi sa jej vydanie vrátane hesiel. Právne úkony napriek zákazu sú neplatné.

(4)

Príkaz dostane majiteľ alebo ten, kto má prístupové údaje.

(5)

Ak dôvody pominú, zaistenie sa zruší.

(6)

Príkaz musí byť písomný a obsahovať adresu úložiska a údaje o kryptomene.

(7)

Majiteľ môže požiadať o zrušenie alebo obmedzenie. Rozhodne sa hneď, možno sa odvolať. Žiadosť možno opakovať až po 30 dňoch.

(8)

Ak sa zaisťuje pre nárok poškodeného, postupuje sa podobne.

§ 96e – Zaistenie inej majetkovej hodnoty

(1)

Ak sa zistí, že majetkové právo alebo iná hodnota slúžila na trestnú činnosť alebo z nej pochádza, predseda senátu alebo prokurátor môžu nariadiť jej zaistenie.

(2)

Ak je to naliehavé, prokurátor to môže urobiť aj pred začatím trestného stíhania. Sudca pre prípravné konanie to však musí do 48 hodín potvrdiť, inak príkaz stráca platnosť.

(3)

V príkaze sa zakáže s touto hodnotou akokoľvek nakladať. Právne úkony vykonané napriek tomu sú neplatné.

(4)

Komu bola hodnota zaistená, musí do 15 dní povedať, kto k nej má predkupné alebo iné práva, a odovzdať príslušné doklady.

(5)

Príkaz dostanú všetci, o ktorých sa vie, že majú k hodnote nejaké právo. Ak niekto má niečo plniť, odovzdá to súdu.

(6)

Ak sa táto hodnota zapisuje do registra, príslušný úrad sa upovedomí a požiada sa, aby hlásil prípadné ohrozenie zaistenia.

(7)

Ak už nie je dôvod na zaistenie, vydá sa hneď príkaz na zrušenie. Použijú sa pravidlá z bodov 5 a 6.

(8)

Príkaz musí byť písomný a odôvodnený.

(9)

Majiteľ môže požiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O žiadosti sa rozhodne hneď. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak žiadosť zamietli, možno ju opakovať až po 30 dňoch, ak neuvedie nové dôvody.

(10)

Ak sa majetková hodnota zaisťuje pre nárok poškodeného na náhradu škody, postupuje sa rovnako.

§ 96f – Zaistenie hnuteľnej veci

Ak hnuteľná vec slúžila na trestnú činnosť alebo z nej pochádza, súd alebo prokurátor ju môžu zaistiť. Postupuje sa podľa paragrafu 96e.

§ 96g – Zaistenie náhradnej hodnoty

Ak nie je možné zaistiť konkrétny majetok (napríklad vec, peniaze, cenné papiere, nehnuteľnosť, kryptomeny alebo obchodný podiel), ktorý slúžil na trestnú činnosť alebo z nej pochádza, súd alebo prokurátor môžu nariadiť zaistenie náhradnej hodnoty. Postupuje sa podobne ako pri bežnom zaistení.

§ 97 – Vrátanie zaistenej veci

(1)

Ak vec zaistená v trestnom konaní nie je potrebná a nejde o prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal, alebo vlastníkovi. Pri pochybnostiach zostane v úschove a nárok sa uplatní v civilnom procese. Ak vlastník neprevezme vec do 6 mesiacov od výzvy, alebo ak si nárok neuplatní do 6 mesiacov, vec patrí štátu.

(2)

Na vrátenie počítačových údajov platí to isté.

(3)

Ak hrozí, že sa vec pokazí, predá sa a peniaze sa uložia. Predaj robí orgán alebo štátny orgán s odbornou starostlivosťou.

(4)

Omamné látky, lieky a podobné veci, ktoré nie sú potrebné, možno zničiť.

(5)

Rozhoduje predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Proti uzneseniu o vrátení je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

(6)

Po uplynutí lehoty sa rozhodnutie pošle na prevzatie majetku štátu.

§ 98 – Verejný opis veci a jej vrátenie

(1)

Ak nie je známy vlastník zaistenej veci, vyhlási sa verejný opis. Poškodený sa musí prihlásiť do šiestich mesiacov.

(2)

Ak sa nikto neprihlási, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, alebo sa stane majetkom štátu, ak išlo o výnos z trestnej činnosti.

(3)

Bezcennú vec možno zničiť aj bez vyhlásenia.

(4)

Rozhoduje predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor či policajt.

(5)

Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 98a – Spoločné ustanovenia k zaisteniu majetku, vecí a iných majetkových hodnôt

(1)

Práva tretích osôb k zaistenému majetku možno uplatniť podľa osobitných pravidiel. So zaisteným majetkom možno nakladať len so súhlasom súdu alebo prokurátora, aj pri exekúcii alebo konkurze.

(2)

Právne úkony bez súhlasu sú neplatné.

(3)

Správa zaisteného majetku sa riadi osobitnými predpismi.

(4)

Zaistenie môže trvať najviac 5 rokov. Ak trestné stíhanie neskončilo, sudca môže lehotu predĺžiť o 7 mesiacov. Návrh treba podať 20 dní pred uplynutím lehoty. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať.

(5)

Prokurátor, sudca a súd musia počas celého konania kontrolovať, či stále platia dôvody na zaistenie.

(6)

Zaistenie sa vzťahuje aj na výnosy z zaisteného majetku.

§ 99 – Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov

(1)

Domovú prehliadku môžu urobiť, ak majú dôvodné podozrenie, že v byte alebo dome je vec dôležitá pre konanie, alebo sa tam niekto skrýva, alebo treba zaistiť veci na uspokojenie nároku poškodeného.

(2)

Z rovnakých dôvodov môžu prehliadnuť aj priestory, kde sa nespí, a pozemky, ktoré nie sú verejné.

(3)

Osobnú prehliadku môžu urobiť, ak majú dôvodné podozrenie, že niekto pri sebe nosí vec dôležitú pre konanie.

(4)

U zadržanej, zatknutej alebo väznenej osoby môžu urobiť osobnú prehliadku aj vtedy, ak majú podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla niekomu ublížiť.

§ 100 – Príkaz na domovú prehliadku

(1)

Domovú prehliadku nariaďuje predseda senátu. Pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní to môže urobiť sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. V naliehavých prípadoch to môže urobiť miestny predseda senátu alebo sudca. Príkaz musí byť písomný a odôvodnený. Musí v ňom byť opis veci alebo osoby, ktorú hľadajú. Doručí sa majiteľovi alebo užívateľovi počas prehliadky alebo do 24 hodín po odstránení prekážky.

(2)

Domovú prehliadku bez meškania vykoná ten, kto ju nariadil, alebo policajt na jeho príkaz.

§ 101 – Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov

(1)

Na prehliadku iných priestorov a pozemkov platia rovnaké pravidlá ako v § 100 odseky 1 a 2.

(2)

Bez príkazu môže policajt prehliadnuť iné priestory alebo pozemky len keď: - sa nedá príkaz vopred získať a ide o naliehavý prípad, alebo - ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo - ide o osobu, na ktorú je zatykač, alebo - ide o prenasledovanú osobu, ktorá sa tam skrýva. Policajt musí do 24 hodín požiadať o súhlas orgán, ktorý môže príkaz vydať. V prípravnom konaní to robí cez prokurátora. Ak tento orgán nesúhlasí do 72 hodín, výsledky prehliadky sa nesmú použiť ako dôkaz.

§ 102 – Príkaz na osobnú prehliadku

(1)

Osobnú prehliadku nariaďuje predseda senátu. Pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní to môže urobiť prokurátor alebo policajt s jeho súhlasom.

(2)

Ak ju neurobí orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz policajt.

(3)

Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.

(4)

Bez príkazu alebo súhlasu môže policajt prehliadnuť niekoho len vtedy, ak sa nedá príkaz vopred získať a ide o naliehavý prípad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine alebo o osobu so zatykačom. Bez meškania to musí oznámiť príslušnému orgánu. Bez príkazu sa môže prehliadka urobiť aj podľa § 99 odsek 4.

§ 103 – Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok

(1)

Policajt môže vstúpiť do bytu, iných priestorov alebo na pozemok len keď je to naliehavé a nevyhnutné na ochranu života alebo zdravia, štátu, verejného poriadku, majetku alebo práv iných. Platí to aj pre ochranu prírody a keď ide o miesto, kde bol niekto pristihnutý pri trestnom čine.

(2)

Môže tam vstúpiť aj vtedy, ak bol vydaný zatykač na osobu, ktorá sa tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka.

(3)

Po vstupe môže robiť len naliehavé úkony alebo úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa § 99 odsek 4.

§ 104 – Predchádzajúca výzva

(1)

Domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov a pozemkov môžu urobiť len po predchádzajúcej výzve. Platí to len vtedy, ak ten, koho sa to týka, dobrovoľne nevydal hľadanú vec alebo neodstránil dôvod na prehliadku.

(2)

Výzvu nemusia urobiť, ak im v tom bráni závažná prekážka a ide o naliehavý prípad, alebo ak by výzva zjavne nepomohla.

§ 105 – Účasť pri domovej prehliadke

(1)

Pri domovej prehliadke musí byť prítomná osoba, u ktorej sa robí, alebo dospelý člen domácnosti. Musia byť poučení o tomto práve.

(2)

Treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán musí preukázať oprávnenie.

(3)

Účasť možno odoprieť, ak hrozí nebezpečenstvo pre život alebo zdravie.

(4)

Ak je na mieste dieťa, prehliadka sa vykonáva šetrne s ohľadom na jeho záujmy.

(5)

V zápisnici sa uvedie, či bola dodržaná predchádzajúca výzva a čo sa zabezpečilo.

(6)

Osobe sa vydá písomné potvrdenie o výsledku a prevzatých veciach do 24 hodín.

(7)

Pri vstupe do obydlia platia podobné pravidlá.

§ 106 – Povinnosť strpieť prehliadku a vstup

(1)

Osoba musí strpieť domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo vstup do obydlia.

(2)

Ak bráni vykonaniu úkonu, orgán môže po márnej výzve prekonať odpor. Urobí o tom záznam.

§ 106a – Prehliadka advokátskej kancelárie

(1)

Pri prehliadke u advokáta treba požiadať o súčinnosť advokátsku komoru a sudcu. Listiny možno prehliadať iba za prítomnosti zástupcu komory. Bez súhlasu komory alebo sudcu ich nemožno zaistiť.

(2)

Ak komora nesúhlasí, sudca rozhodne opatrením.

(3)

Pri rozhodovaní sú prítomní prokurátor, advokát a zástupca komory. Listiny sa zabezpečia a odovzdajú súdu.

(4)

Proti rozhodnutiu o nahradení súhlasu nie je sťažnosť. Ak súd nahradí súhlas, listiny dostane orgán, ktorý robil prehliadku. Ak nie, vrátia sa advokátovi.

(5)

Listinou je aj elektronický nosič. Možno pribrať odborníka.

(6)

Advokát a zástupca komory môžu robiť zvukový alebo obrazový záznam.

§ 107 – Vykonávanie dôkazu v obydlí, v iných priestoroch a na pozemku

Ustanovenia § 100, § 101 a § 104 až 106 platia aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto paragrafoch treba robiť obhliadku, rekonštrukciu, rekogníciu, previerku výpovede na mieste činu alebo vyšetrovací pokus. Platí to, keď sa tento úkon nedá urobiť inde a ten, kto tam býva alebo to tam má, s tým nesúhlasí.

§ 108 – Zadržanie zásielok

(1)

Ak treba zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo zásielok od obvineného alebo pre neho, predseda senátu alebo prokurátor (alebo policajt s jeho súhlasom) môže nariadiť pošte alebo prepravcovi, aby mu ich vydali.

(2)

Pri závažných zločinoch, korupcii, zneužívaní moci a praní peňazí môže predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora nariadiť vydanie zásielky, ak je podozrenie, že súvisí s týmto činom a je to potrebné na objasnenie.

(3)

Bez príkazu z odseku 2 môžu zadržať zásielku prokurátor alebo policajt, len ak sa nedá príkaz vopred získať a ide o naliehavý prípad. Ak do troch dní nedostanú príkaz od predsedu senátu alebo sudcu, nesmú zásielku ďalej zadržiavať. Listy medzi obhajcom a obvineným sa nesmú zadržiavať.

(4)

Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť písomný a doručený pošte alebo prepravcovi. Príkaz podľa odseku 2 sa musí odôvodniť.

§ 109 – Otvorenie zásielok

(1)

Zásielku vydanú podľa § 108 odsek 1 alebo 2 môže otvoriť len predseda senátu. V prípravnom konaní to môže urobiť prokurátor alebo policajt, ale len so súhlasom sudcu pre prípravné konanie.

(2)

Otvorenú zásielku s písomným záznamom doručia adresátovi alebo niekomu z rodiny. Ak adresát neznámy, vrátia ju odosielateľovi. Ak je však dôležitá pre konanie alebo by jej odovzdanie poškodilo konanie, pripoja ju k spisu alebo uschovajú. Adresátovi oznámia obsah, ak to neohrozí konanie. Ak nevedia, kde býva, oznámia obsah rodine alebo zásielku zničia, ak nie je potrebná a nedá sa vrátiť.

(3)

Ak obsahom je vec z § 110, postupuje sa podľa osobitného zákona.

(4)

Ak otvorenie nebolo potrebné, zásielku ihneď doručia adresátovi alebo vrátia pošte.

§ 110 – Zámena obsahu zásielok

(1)

Ak treba zistiť, kto nakladá so zásielkou, ktorá obsahuje omamné látky, jedy, zbrane, falšované peniaze, cenné papiere alebo iné zakázané alebo podozrivé veci, predseda senátu alebo prokurátor (alebo policajt s jeho súhlasom) môže nariadiť výmenu obsahu zásielky za iný a poslať ju ďalej.

(2)

Výmenu vykoná: Policajný zbor (podľa ministra vnútra), Zbor väzenskej a justičnej stráže (podľa ministra spravodlivosti), colné orgány (podľa ministra financií) alebo Vojenská polícia (podľa ministra obrany).

(3)

Orgán o výmine napíše záznam, uloží ho do spisu a uschová zamenené veci. So zamenenými vecami sa zaobchádza ako s odňatými.

(4)

S vecami získanými výmenou sa nakladá podobne ako pri § 109.

(5)

Ak treba, použije sa zariadenie na zaznamenanie priebehu.

§ 111 – Kontrolovaná dodávka

(1)

Kontrolovanou dodávkou je sledovanie zásielky od odosielateľa k adresátovi pri dovoze, vývoze alebo tranzite. Robí sa to, ak sa podozrieva, že zásielka obsahuje drogy, zbrane, falšované peniaze alebo iné zakázané veci. Cieľom je zistiť, kto s ňou nakladá.

(2)

Príkaz vydá predseda senátu alebo prokurátor.

(3)

Sledovanie robí Policajný zbor spolu s colníkmi, ktorí o tom musia vedieť vopred.

(4)

Bez príkazu môžu začať sledovať, ak je to naliehavé a príkaz sa nedá vopred získať. Bez meškania o tom vyrozumia prokurátora. Ak príkaz nedostanú do 48 hodín, musia skončiť a informácie zničiť.

(5)

Počas sledovania môže polícia urobiť potrebné opatrenia, aby sa zásielka dostala do cudziny alebo cez Slovensko pod dohľadom colníkov.

(6)

Sledovanie skončí prokurátor písomným príkazom, alebo ak hrozí nebezpečenstvo života, zdravia alebo majetku, alebo ak sa zásielka nedá ďalej sledovať. Polícia môže zobrať veci zásielke, ak nejde o prechod hranice, kde preberie cudzí orgán.

(7)

Ak treba, použije sa zariadenie na zaznamenanie priebehu.

§ 112 – Predstieraný prevod

(1)

Predstieraným prevodom je falošné predstieranie kúpy, predaja alebo prevodu vecí, na ktoré treba povolenie, ktoré sú zakázané, pochádzajú z trestnej činnosti alebo sú na ňu určené. Môžu ho použiť pre závažné trestné činy (s trestom nad tri roky), korupciu alebo činy podľa medzinárodnej zmluvy, ak predpokladajú, že zistia dôležité skutočnosti.

(2)

Príkaz vydá predseda senátu alebo prokurátor.

(3)

Prevádza orgán uvedený v § 110 odsek 2.

(4)

Príkaz sa vydá len na písomnú žiadosť policajta alebo orgánu z odseku 3. Žiadosť musí byť odôvodnená a obsahovať údaje o osobách a veciach.

(5)

Bez príkazu to môžu urobiť len vtedy, ak je to naliehavé a príkaz sa nedá vopred získať. Hneď musia požiadať o príkaz. Ak ho nedostanú do 48 hodín, musia skončiť a získané informácie zničiť.

(6)

Ak sa záznam použije ako dôkaz, platia pravidlá z § 115 odsek 6.

(7)

Ak treba, použije sa zariadenie na zaznamenanie priebehu.

§ 113 – Sledovanie osôb a vecí

(1)

Sledovaním je tajné zisťovanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo veci. Môžu ho použiť pri úmyselnom trestnom čine, ak predpokladajú, že zistia dôležité skutočnosti.

(2)

Príkaz vydá predseda senátu alebo prokurátor.

(3)

Sledovanie robí Policajný zbor. Ak zistia, že obvinený hovorí s obhajcom, tieto informácie sa nesmú použiť a musia sa zničiť (okrem prípadu, keď advokát neobhajuje).

(4)

Ak treba sledovať v neprístupných priestoroch alebo použiť technické prostriedky a nejde o vstup do bytu, príkaz vydá predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Pri vstupe do nebytových priestorov sa robia len nevyhnutné úkony.

(5)

Príkaz sa vydá na žiadosť policajta alebo prokurátora. Platí najviac šesť mesiacov a dá sa predĺžiť o ďalších šesť mesiacov. Ak trvá dlhšie ako rok, príkaz vydáva sudca.

(6)

Policajt musí stále kontrolovať dôvody. Ak pominú, sledovanie sa skončí aj skôr a oznámi sa to tomu, kto vydal príkaz, a prokurátorovi.

(7)

Ak je naliehavé a nedá sa získať príkaz vopred (a nejde o prípady z odseku 4), môžu začať sledovať aj bez príkazu. Hneď musia požiadať o príkaz. Ak ho nedostanú do 24 hodín, musia skončiť a informácie zničiť.

(8)

Ak sa záznam použije ako dôkaz, platia pravidlá z § 115 odsek 6.

(9)

V inej veci sa záznam môže použiť len pri úmyselnom trestnom čine.

(10)

Ak sa nezistili dôležité skutočnosti, záznam sa musí zničiť.

(11)

Ak treba, použije sa zariadenie na zaznamenanie priebehu a technické sledovanie.

§ 114 – Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov

(1)

Obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy môžu vyhotoviť pri závažných trestných činoch (s trestom nad tri roky), korupcii alebo činoch podľa medzinárodnej zmluvy, ak predpokladajú, že zistia dôležité skutočnosti.

(2)

Príkaz vydá predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Musí byť odôvodnený. Ak je naliehavé a nejde o vstup do bytu, môže príkaz vydať prokurátor, ale sudca ho musí do 24 hodín potvrdiť, inak je neplatný a informácie sa zničia. Vstup do bytu je povolený len pri závažných zločinoch, korupcii, zneužívaní moci, praní peňazí alebo podľa medzinárodnej zmluvy a len so súhlasom predsedu senátu alebo sudcu.

(3)

Záznamy sa môžu robiť najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz, môže čas predĺžiť vždy o dva mesiace.

(4)

Záznamy robí Policajný zbor. Ak zistia, že obvinený hovorí s obhajcom, tieto informácie sa nesmú použiť a musia sa zničiť (okrem prípadu, keď advokát neobhajuje obvineného).

(5)

Policajt musí stále kontrolovať, či sú dôvody na záznamy. Ak pominú, musí záznamy skončiť aj skôr a oznámiť to tomu, kto vydal príkaz, a prokurátorovi.

(6)

Ak sa záznam použije ako dôkaz, platia pravidlá z § 115 odsek 6.

(7)

V inej veci sa záznam môže použiť len pre činy uvedené v odseku 1.

(8)

Ak sa nezistili dôležité skutočnosti, záznam sa musí zničiť. O zničení sa urobí zápisnica. O zničení informujú osobu z odseku 2 do troch rokov od skončenia veci, ak nemá právo nazerať do spisu. Neplatí to pre obzvlášť závažné zločiny, organizovanú skupinu alebo ak by to poškodilo konanie.

§ 115 – Odpočúvanie v trestnom konaní

(1)

V konaní o závažných trestných činoch možno nariadiť odpočúvanie, ak to pomôže zistiť dôležité skutočnosti. Ak obvinený hovorí s obhajcom, záznamy sa zničia.

(2)

Príkaz vydá predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. V núdzových prípadoch môže príkaz vydať prokurátor, ale sudca ho musí do 24 hodín potvrdiť.

(3)

Príkaz sa vydá písomne na najviac šesť mesiacov. Sudca môže lehotu predĺžiť vždy o dva mesiace.

(4)

Polícia musí neustále skúmať, či dôvody odpočúvania stále trvajú. Ak nie, odpočúvanie sa okamžite skončí.

(5)

Pri iných trestných činoch možno odpočúvať iba so súhlasom užívateľa zariadenia.

(6)

K záznamu sa pripojí prepis. Prokurátor a obhajca si môžu vyžiadať kópie. Záznam možno použiť ako dôkaz až po skončení odpočúvania.

(7)

Záznam z iného konania možno použiť iba pri trestných činoch podľa odseku 1.

(8)

Ak sa nezistili dôležité skutočnosti, záznam sa zničí.

(9)

Po skončení konania sa dotknutá osoba dozvie o odpočúvaní. Má právo podať sťažnosť na najvyšší súd do dvoch mesiacov.

(10)

Osobu sa neinformuje, ak ide o organizovaný zločin alebo by to ohrozilo konanie.

(11)

Tieto pravidlá platia aj pre údaje prenášané cez počítač.

§ 116 – Oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke

(1)

Pri závažných trestných činoch (s trestom najmenej tri roky), stalkingu, podvodoch a iných vážnych činoch môžu získať údaje o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú inak tajné. Len keď to nejde inak.

(2)

Príkaz vydá predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Musí byť písomný a odôvodnený. Ak nejde o minulú prevádzku, môže to trvať najviac šesť mesiacov. Sudca môže čas predĺžiť o dva mesiace.

(3)

Ak sa nezistili dôležité skutočnosti, údaje sa zničia. Policajt ich zničí po súhlase prokurátora.

(4)

O zničení informujú dotknutú osobu do troch rokov od skončenia veci. Informácia obsahuje údaje o súde a lehote. Osoba má právo požiadať Najvyšší súd o preskúmanie do dvoch mesiacov.

(5)

Neinformujú, ak osoba môže nazerať do spisu, ide o organizovaný zločin, alebo by to poškodilo konanie.

(6)

Toto platí aj pre údaje prenášané cez počítač.

§ 117 – Agent

(1)

Agenta môžu použiť na odhaľovanie závažných zločinov, korupcie, extrémizmu, zneužívania moci, poškodzovania finančných záujmov EÚ alebo prania špinavých peňazí. Len keď by to inak bolo veľmi ťažké a existuje podozrenie z trestného činu.

(2)

Agent musí konať primerane a nesmie navádzať na trestný čin. To neplatí pre korupciu, ak by sa ten čin stal aj bez agenta.

(3)

Agent kona pod falošnou totožnosťou (legendou) alebo bez nej.

(4)

Ak treba na udržanie legendy, môžu mu dať falošné doklady.

(5)

Príkaz na použitie agenta vydá predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

(6)

Ak je to naliehavé, môže prokurátor dať ústny príkaz (okrem prípadu z odseku 2, kde len sudca). Písomne to musí potvrdiť sudca do 72 hodín, inak príkaz stratí platnosť.

(7)

Príkaz je písomný a platí najviac šesť mesiacov. Sudca môže čas predĺžiť vždy o dva mesiace opakovane.

(8)

Dokumenty o agentovi sa dajú do spisu len vtedy, ak prokurátor navrhne použiť zistenia ako dôkaz.

(9)

Agent môže vstúpiť do bytu so súhlasom osoby, ktorá tam býva. Nesmie sa tváriť, že má právo vstúpiť.

(10)

Pravá totožnosť agenta sa utajuje aj po skončení. Prokurátorovi alebo sudcovi sa na žiadosť oznámi.

(11)

Agenta vypočuje prokurátor tak, aby sa neprezradila jeho totožnosť. Výnimočne môže svedčiť aj na súde chránene. Predvoláva sa cez Prezídium Policajného zboru. Ak agent nie je policajt a súhlasí s odhalením totožnosti, platia pravidlá pre svedka.

(12)

Skutočnosti o iných trestných činoch sa môžu použiť len pre závažné zločiny, korupciu, zneužívanie moci alebo pranie peňazí.

(13)

Pri použití agenta môžu použiť technické prostriedky.

(14)

Agent môže pracovať aj v zahraničí. O vyslaní rozhoduje prezident Policajného zboru po súhlase cudzieho štátu.

§ 118 – Porovnávanie údajov v informačných systémoch

(1)

Pri závažných trestných činoch (s trestom nad tri roky), korupcii alebo činoch podľa medzinárodnej zmluvy môžu porovnávať údaje v informačných systémoch o osobách alebo veciach s údajmi v iných systémoch, ak to treba na objasnenie činu.

(2)

Príkaz vydá predseda senátu alebo prokurátor.

(3)

Príkaz musí obsahovať označenie prevádzkovateľa systému a aké údaje sa porovnávajú.

(4)

Prevádzač musí poskytnúť údaje. Ak sa nedajú oddeliť od iných, poskytne aj iné, ale tieto sa nesmú použiť ako dôkaz.

(5)

Ak boli údaje na nosičoch, vrátia ich hneď po porovnaní. Údaje prenesené inde musí ten, kto porovnával, hneď vymazať, ak sa nepotrebujú.

(6)

Ak sa záznam použije ako dôkaz, platia pravidlá z § 115 odsek 6.

(7)

V inej veci sa záznam môže použiť len pre činy z odseku 1.

(8)

Ak sa nezistili dôležité skutočnosti, záznamy sa musia zničiť.

§ 119 – Všeobecné ustanovenia

(1)

V trestnom konaní treba dokázať:

a)

či sa stal skutok a či je trestným činom,

b)

kto ho spáchal a prečo,

c)

aký závažný bol čin,

d)

osobné pomery páchateľa na určenie trestu,

e)

aké následky a škoda vznikli,

f)

čo z trestnej činnosti vzišlo, kde sú veci a akú majú hodnotu,

g)

majetkové pomery na zhabanie výnosov.

(2)

Majetkové pomery zisťuje policajt alebo iný orgán podľa osobitných predpisov.

(3)

Dôkazom môže byť všetko, čo pomáha objasniť vec. Dôkaznými prostriedkami sú výsluchy, znalecké posudky, obhliadky, záznamy z technických prostriedkov a iné.

(4)

Strany si môžu obstarať dôkazy aj na vlastné náklady. Ak je obvinený oslobodený, štát mu náklady nahradí.

(5)

Dôkaz získaný nelegálnym donútením, výhražkami alebo úplatkom sa nesmie použiť, okrem prípadu proti tomu, kto donútenie alebo úplatok použil.

(6)

Za nelegálny sa považuje aj dôkaz od osoby, ktorá dostala úplatok a nehovorila pravdu.

§ 120 – Predvolanie a predvedenie obvineného

(1)

Ak sa obvinený riadne predvolaný na výsluch alebo iný úkon bez dostatočného ospravedlnenia nedostaví, môžu ho predviesť. V predvolaní ho na to musia upozorniť.

(2)

Ak sa obvinený ospravedlní zo zdravotných dôvodov, musí predložiť potvrdenie od lekára, že mu zdravie neumožňuje účasť bez ohrozenia života alebo zhoršenia stavu, alebo že ide o nebezpečnú nákazlivú chorobu.

(3)

Obvineného môžu predviesť aj bez predvolania, ak je to potrebné na vykonanie úkonu, najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko alebo sa nedá doručiť predvolanie.

(4)

O predvedenie požiada orgán alebo súd útvar Policajného zboru. Pre vojaka alebo príslušníka ozbrojeného zboru požiada jeho nadriadeného.

§ 121 – Výsluch obvineného a jeho práva

(1)

Výsluch obvineného vykonáva policajt alebo súd tak, aby zistil dôležité skutočnosti. Obvineného nemožno nútiť k výpovedi ani priznaniu.

(2)

Pred výsluchom musí byť poučený o práve vypovedať alebo odoprieť výpoveď, o práve na obhajcu a o práve mať obhajcu pri výsluchu.

(3)

Obvineného treba poučiť aj o možnosti zmieru a dohody o vine.

(4)

Obvinený pod ochranou môže byť vypočúvaný cez videokonferenciu.

(5)

Ak je obvinený mladší ako 18 rokov, výsluch sa nahráva na video, ak to prípad umožňuje.

§ 122 – Príprava výsluchu obvineného

(1)

Pred prvým výsluchom zistíme totožnosť obvineného, jeho pomery a predchádzajúce tresty. Prečítame mu poučenie o jeho právach, vysvetlíme ak treba, a dáme podpísať, že rozumel. Poučíme ho aj o doručovaní. Potom mu oznámime skutok, ktorý mu kladú za vinu.

(2)

Dáme mu možnosť vyjadriť sa k obvineniu, opísať skutočnosti, uviesť čo obvinenie oslabuje, a ponúknuť dôkazy.

(3)

Môžeme klásť otázky na doplnenie alebo objasnenie. Otázky musia byť ohľaduplné a zrozumiteľné. Nesmú byť navádzajúce, klamlivé alebo obsahovať odpovede. Nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia okrem pohnútky činu.

§ 123 – Poznámky obvineného pri výsluchu

(1)

Obvinenému môžu dovoliť pozrieť si poznámky skôr, ako odpovie. Toto sa musí zapísať do zápisnice.

(2)

Ak treba overiť pravosť písma, môžu požiadať obvineného, aby napísal určené slová. Ak treba identifikovať hlas, môžu požiadať o hlasovú vzorku. Nemôžu ho k tomu nútiť. Obvinený však musí znášať úkony na zistenie totožnosti.

§ 124 – Zápisnica z výsluchu obvineného

(1)

Výpoveď obvineného sa zapisuje podľa diktátu v priamej reči a doslova.

(2)

Po výsluchu sa zápisnica prečíta obvinenému alebo mu dáme prečítať. Ak je cez videokonferenciu, prečítame ju na žiadosť. Obvinený môže žiadať doplnenie alebo opravy. Musíme ho poučiť.

(3)

Ak nie je zapisovateľ, prečítame zápisnicu obvinenému pred podpisom pred svedkom. Ak má námietky, prejednáme ich pred svedkom a zapíšeme výsledok.

§ 125 – Konfrontácia

(1)

Ak sa obvinený významne rozchádza v svedectve so spoluobvineným alebo svedkom a nedá sa to inak vyriešiť, môžu sa postaviť tvárou v tvár.

(2)

Pri konfrontácii si môžu klásť otázky len so súhlasom toho, kto vypočúva.

(3)

Toto neplatí pre agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka, svedka s utajenou totožnosťou a svedka v kauze terorizmu. Výnimka je agent, ktorý súhlasil s odhalením.

(4)

Konfrontáciu nemožno použiť, ak je svedok mladší ako 18 rokov.

(5)

Pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, týraní alebo obchodovaní s ľuďmi sa konfrontácia nepoužije, ak ide o poškodeného svedka. Nepoužije sa ani pri svedkovi, ktorý bol napadnutý násilím alebo hrozbou, ak by to mohlo spôsobiť ďalšiu ujmu. Najmä ak ide o deti, alebo ak je závislý od páchateľa.

§ 126 – Rekognícia

(1)

Ak sa má zistiť totožnosť osoby alebo veci, obvinený najprv opíše, čo vie. Až potom sa mu ukáže medzi podobnými osobami alebo vecami.

(2)

Totožnosť možno zisťovať aj podľa fotografií alebo technických prostriedkov.

(3)

Pri tomto úkone musí byť prítomná osoba, ktorá s prípadom nesúvisí.

§ 127 – Povinnosť svedčiť

(1)

Každý musí prísť na predvolanie polície, prokuratúry alebo súdu a vypovedať ako svedok všetko, čo vie o trestnom čine a páchateľovi.

(2)

Každý musí pomáhať pri plnení tejto povinnosti.

§ 128 – Predvolanie, predvedenie a zabezpečenie svedka

(1)

Ak bol svedok riadne predvolaný a bez dobrého dôvodu nepríde, môžu ho predviesť. Pred súdom ho možno zadržať podľa pravidiel v § 88, ak sú na to dôvody. V predvolaní musia upozorniť na následky nepríchodu.

(2)

Ak svedok chýba pre chorobu, musí priniesť potvrdenie od lekára, že nemôže prísť bez ohrozenia života alebo zhoršenia zdravia, alebo že má nebezpečnú nákazlivú chorobu.

(3)

Ak nepríde vojak, súd alebo polícia požiada jeho nadriadeného, aby ho dal predviesť alebo zadržal. Inak požiada políciu, aby svedka predviedla alebo zadržala.

(4)

Ak je svedkom pracovník sociálnej ochrany detí, štátny úradník, zástupca obce alebo firmy, predvolanie sa posiela do práce alebo na sídlo úradu.

(5)

Svedok môže namiesto domácej adresy uviesť adresu do práce alebo inú adresu, kam mu majú poslať poštu. Môže si tiež zvoliť iný bezpečný spôsob doručenia.

§ 129 – Zákaz výsluchu svedka

(1)

Svedka nesmú vypočúvať o utajovaných skutočnostiach, ak ho príslušný orgán neoslobodil od povinnosti mlčať. Oslobodenie môžu odmietnuť len ak by hrozilo nebezpečenstvo pre obranu alebo bezpečnosť štátu, alebo iná vážna škoda. Dôvody odmietnutia musia byť vždy uvedené.

(2)

Svedka nesmú vypočúvať ani vtedy, ak by porušil povinnosť mlčanlivosti uloženú zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. To neplatí, ak ho príslušný orgán alebo ten, komu mlčanlivosť dlží, oslobodil od tejto povinnosti.

(3)

Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedkovu povinnosť prekaziť trestný čin podľa Trestného zákona.

§ 130 – Právo svedka odoprieť výpoveď

(1)

Svedok môže odmietnuť vypovedať, ak je príbuzným obvineného (rodič, dieťa, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh). Ak je viac obvinených a svedok je príbuzný len jednému, môže odmietnuť vypovedať o ostatných len vtedy, ak sa to nedá oddeliť.

(2)

Svedok môže odmietnuť vypovedať, ak by sebe alebo blízkym (príbuzní, manžel, druh, alebo iní, ktorých má rád ako rodinu) hrozilo trestné stíhanie. Môže odmietnuť aj kvôli spovednému tajomstvu alebo tajomstvu zverenom pod podmienkou mlčanlivosti duchovnému.

§ 131 – Poučenie svedka pred výsluchom

(1)

Pred výsluchom zistíme totožnosť svedka a jeho vzťah k obvinenému. Poučíme ho o význame výpovede a práve odmietnuť výpoveď. Povieme mu aj o ochrane v práci. Svedok musí vedieť, že musí hovoriť pravdu, a čo hrozí za krivú výpoveď.

(2)

Ak vypovedá policajt o skutočnostiach od agenta, súd do zápisnice uvedie krycie údaje agenta a meno policajta.

(3)

Na hlavnom pojednávaní musí svedok zložiť prísahu, okrem prípadu podľa odseku 2.

§ 132 – Výsluch svedka v trestnom konaní

(1)

Na začiatku sa spýtame svedka na jeho vzťah k veci a stranám, aby sme zistili, či je nezaujatý. Dáme mu možnosť povedať všetko, čo vie, a odkiaľ to vie.

(2)

Svedka vypočúvame len v nevyhnutnej miere. Môžeme klásť otázky na doplnenie alebo objasnenie. Otázky musia byť ohľaduplné a zrozumiteľné. Nesmú byť navádzajúce, klamlivé alebo obsahovať odpovede. Nesmú zasahovať do súkromia, ak to nesúvisí s trestným činom.

§ 133 – Zistenie pravosti rukopisu a hlasu

(1)

Ak treba overiť, či niečo napísal svedok, možno mu prikázať, aby napísal určené slová.

(2)

Ak treba spoznať hlas, možno prikázať svedkovi, aby niečo povedal na nahrávku.

§ 134 – Výsluch svedka cez videokonferenciu

(1)

Svedka, ktorý nemôže prísť na výsluch pre vek, chorobu, duševnú poruchu, alebo je vo väzbe alebo vo väzení, možno vypočuť cez videokonferenciu, ak to postačuje na objasnenie veci.

(2)

To isté platí, ak svedok je v zahraničí a nemôže alebo nechce prísť, ale chce vypovedať a cudzí štát poskytne právnu pomoc.

(3)

To isté platí pre ohrozeného alebo chráneného svedka, ktorému pomáha štát podľa osobitného zákona. Rovnako aj pri výsluchu v inej veci alebo pri terorizme.

§ 135 – Výsluch detského svedka

(1)

Výsluch dieťaťa o veciach, ktoré by mohli ublížiť jeho psychike, sa robí cez videokonferenciu. Treba to urobiť ohľaduplne a tak, aby sa nemusel opakovať. Otázky sa kladú len cez orgán činný v trestnom konaní. V prípravnom konaní možno opakovať len so súhlasom prokurátora. Pred súdom možno čítať zápisnicu aj bez splnenia podmienok § 263.

(2)

Pri výsluchu je prítomný psychológ a ak nie je opatrovník, aj zástupca sociálky. Môže byť prítomný aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Spôsob výsluchu prekonzultujú predom. Ak by výsluch ublížil dieťaťu, psychológ navrhne odloženie alebo prerušenie. Pribratá osoba sa vypočuje o správnosti zápisnice.

(3)

Postup podľa odsekov 1 a 2 sa použije aj pre obzvlášť zraniteľnú obeť a jej rodinného príslušníka, a pre svedka, ktorého vek nie je známy a zdá sa, že má menej ako 18 rokov.

(4)

Pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, obchodovania s ľuďmi, týrania a detskej pornografie vedie výsluch osoba rovnakého pohlavia, ak nie sú vážne dôvody.

§ 136 – Ochrana údajov svedka

(1)

V zápisnici sa uvedú len údaje potrebné na identifikáciu svedka, poškodeného alebo oznamovateľa, najmä meno a priezvisko. Policajt vedie mimo spisu evidenciu chránených údajov (adresa, dátum narodenia, kontakt), ktoré ukáže len prokurátorovi alebo súdu. Ak koná prokurátor alebo súd, postupujú rovnako.

(2)

Ak hrozí nebezpečenstvo pre život alebo zdravie svedka alebo blízkej osoby, môže svedok neuvádzať svoje údaje. Na hlavnom pojednávaní však musí povedať, ako sa dozvedel skutočnosti. Materiály s totožnosťou uchová prokuratúra alebo predseda senátu. Do spisu ich dajú len keď nebezpečenstvo pominie. Svedkovi možno klásť otázky na hodnovernosť a vzťah k obvinenému.

(3)

Pred výsluchom utajeného svedka vykoná orgán opatrenia na ochranu, napríklad zmenu vzhľadu a hlasu, alebo výsluch cez technické zariadenie.

(4)

Súhlas dáva predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor.

(5)

Pri odhaľovaní zločinov, korupcie, zneužívania moci alebo prania špinavých peňazí možno použiť legendu, ak predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora vydá príkaz.

§ 137 – Preskúmanie odmietnutia utajenia totožnosti svedka

Ak policajt neuzná dôvod na utajenie totožnosti svedka podľa § 136 ods. 2, hoci o to svedok žiada a má na to dôvody, predloží vec prokurátorovi. Ak nejde o naliehavý prípad, odloží výsluch, kým prokurátor nerozhodne. Ak je to naliehavé, svedka vypočuje, ale so zápisnicou narába tak, aby jeho meno zostalo tajné, až kým prokurátor nerozhodne.

§ 138 – Výsluch svedka a konfrontácia svedkov

Pravidlá o výsluchu obvineného z § 123 až 126 platia aj pre výsluch svedka, konfrontáciu svedkov a rekogníciu.

§ 139 – Právo svedka na informácie o obvinenom

(1)

Svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s tým, že obvinený alebo odsúdený je na slobode, má právo požiadať o informáciu o jeho prepustení alebo úteku z väzby, väzenia, liečenia alebo detencie.

(2)

Ak orgán činný v trestnom konaní alebo súd zistí nebezpečenstvo, informuje svedka aj bez jeho žiadosti.

(3)

Svedok môže písomne alebo ústne do zápisnice povedať, že tieto informácie nechce dostávať.

§ 140 – Svedočné

(1)

Svedok má nárok na úhradu nevyhnutných výdavkov a mzdy, ktorú premeškal. Toto právo zanikne, ak o peniaze nepožiada do 3 dní po výsluchu alebo po oznámení, že výsluch nebude. Musí to vyčísliť do 15 dní od žiadosti. Na tieto lehoty ho musia upozorniť.

(2)

Výšku odmeny určí ten, kto svedka predvolal. Pred súdom to robí predseda senátu.

§ 141 – Odborná činnosť

(1)

Ak treba odborné znalosti na objasnenie dôležitej skutočnosti, orgán alebo predseda senátu vyžiada odborné vyjadrenie. V jednoduchých prípadoch stačí písomné potvrdenie, ak nie sú pochybnosti o jeho správnosti.

(2)

O vyžiadaní sa rozhodne opatrením.

(3)

Orgán vyžiada vyjadrenie od špecializovanej organizácie. Tá uvedie meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka.

(4)

Ak treba, ten kto robí vyjadrenie, môže nahliadnuť do spisu. Na jeho návrh možno vykonať dôkazy, ktoré potrebuje.

(5)

Môžete vyžiadať aj od štátneho orgánu, ktorý to podá zadarmo.

§ 142 – Pribratie znalca v trestnom konaní

(1)

Ak je vec zložitá, priberieme znalca. Pri obzvlášť zložitých veciach dvoch. Pri pitve mŕtvoly vždy dvoch.

(2)

Lekár, ktorý zomrelého ošetroval, nesmie robiť pitvu.

(3)

O pribratí rozhodne uznesenie. Proti nemu možno podať sťažnosť.

§ 143 – Pribratie znalca do konania

(1)

Orgán priberie znaleckú organizáciu špecializovanú na danú činnosť. Tá uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť.

(2)

Ak nie je v zozname žiadny znalec, alebo by to bolo príliš nákladné, možno pribrať inú odbornú osobu, ak súhlasí. Tá musí zložiť sľub pred začatím práce.

§ 144 – Poučenie znalca pred výsluchom

(1)

Pri zaradení znalca ho treba upozorniť, že musí hneď oznámiť skutočnosti, pre ktoré by nemohol byť znalcom. Treba mu vysvetliť dôležitosť posudku pre spoločnosť a tresty za vedome nepravdivý posudok.

(2)

Ak znalecký posudok zabezpečí niektorá zo strán, poučí o tom orgán alebo súd znalca.

§ 145 – Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca

(1)

Čo má znalec zistiť, sa určí v rozhodnutí o jeho zaradení formou otázok. Znalec nesmie rozhodovať právne otázky ani hodnotiť dôkazy. Treba mu dovoliť nahliadnuť do spisu a zúčastniť sa výsluchov. Na jeho návrh možno vykonať dôkazy, ktoré potrebuje. Pri tom môže klásť otázky. Spis mu možno požičať.

(2)

Znalec posúdi vec zvyčajne písomne. Výnimočne môže povedať posudok do zápisnice. Ak má písomný posudok, pri výsluchu sa naň odvolá. Posudok dostane aj obhajca, ten si to platí.

(3)

Ak je viacerých znalcov a zhodnú sa, stačí ak podá posudok jeden, ktorého si vyberú. Ak sa nezhodnú, podá každý svoj posudok.

(4)

V prípravnom konaní nemusíte znalca vypočúvať, ak policajt alebo prokurátor posudku verí.

(5)

Ak posudok zabezpečil obvinený, poškodený alebo iná zúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi a ostatným dotknutým stranám.

§ 146 – Chyby znaleckého posudku

Ak máte pochybnosti o správnosti posudku, alebo je nejasný alebo neúplný, požiadajte znalca o vysvetlenie alebo doplnenie. Ak to nepomôže, zaradte iného znalca.

§ 147 – Posudok znaleckého ústavu

(1)

Vo výnimočných vážnych prípadoch, ktoré vyžadujú osobitné vedecké posúdenie, alebo na preskúmanie posudku znalca, môžu zaradiť znalecký ústav.

(2)

Ak v odbore nie je žiadny znalecký ústav, alebo nemôže podať posudok, alebo by to bolo príliš nákladné, môžu zaradiť inú organizáciu, ktorá je špecializovaným pracoviskom.

(3)

Ústav alebo organizácia musí posudok spraviť písomne a uviesť, kto na ňom pracoval a ich prípadné rozdielne názory. Ak sa zhodnú, určia jedného, ktorého vypočujú.

§ 148 – Vyšetrenie duševného stavu obvineného

(1)

Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z psychiatrie.

(2)

Na vyšetrenie je potrebný príkaz súdu alebo sudcu pre prípravné konanie.

(3)

Ak ambulantné vyšetrenie nestačí, môže súd nariadiť pozorovanie v zdravotníckom ústave alebo v nemocnici pre obvinených.

(4)

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 149 – Pozorovanie duševného stavu obvineného

(1)

Pozorovanie duševného stavu v ústave môže trvať najviac 2 mesiace. Súd alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora môže lehotu predĺžiť o najviac 1 mesiac. Proti tomu možno podať sťažnosť.

(2)

Ak znalec zistí príznaky nepríčetnosti, musí povedať, či je nebezpečné, ak je obvinený na slobode.

§ 150 – Vyšetrenie duševného stavu svedka

Ak vážne pochybujete o tom, či dôležitý svedok dobre vníma a vie vypovedať, môžete dať znalecky preveriť jeho duševný stav. Potrebujete na to súhlas súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Svedka nesmú pre tento účel pozorovať v zdravotníckom zariadení.

§ 151 – Odborný konzultant

(1)

V zložitých veciach môžu orgány použiť odborného konzultanta, ktorý poradí. O výber osoby možno požiadať štátny úrad alebo vedeckú inštitúciu. So súhlasom môže nahliadať do spisu a byť prítomný pri úkonoch, ale nesmie do nich zasahovať. Musí zachovávať mlčanlivosť. Konzultant nebráni tomu, aby sa zaradil aj znalec.

(2)

Kto bol konzultantom, nemôže byť v tej istej veci znalcom ani podať písomné vyjadrenie.

(3)

Konzultanta zaradia opatrením. Platí sa mu podľa § 152 ods. 3.

§ 152 – Spoločné ustanovenie

(1)

Na zaradenie znalca, či môže byť znalcom, jeho vylúčenie, právo odmietnuť posudok, sľub, zaradenie konzultanta a platbu platia osobitné predpisy.

(2)

Plat znalcovi určí ten, kto ho zaradil. Ak nesúhlasí s vyúčtovanou sumou, rozhodne o tom uznesením. Proti tomu možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Kto dal odborné vyjadrenie alebo potvrdenie, má nárok na náhradu výdavkov a premeškanej mzdy. Ak ten, kto to vyžiadal, nesúhlasí s cenou, rozhodne uznesením. Proti nemu možno podať odkladnú sťažnosť. Nárok zanikne, ak o peniaze nepožiada do 3 dní od vypracovania alebo od oznámenia, že sa vyžiadanie ruší. Na to ho musia upozorniť.

(4)

Ak posudok alebo vyjadrenie podá organizácia zriadená ministerstvom vnútra, robí to vždy zadarmo.

§ 153 – Listinné a vecné dôkazy

(1)

Listinnými dôkazmi sú písomnosti, ktoré dokazujú alebo vyvracajú fakty o skutku, obvinenom alebo iných osobách.

(2)

Vecnými dôkazmi sú veci, ktorými bol spáchaný čin, alebo ktoré pomáhajú odhaliť páchateľa, alebo stopy po čine.

(3)

Za vecné dôkazy sa považujú aj nahrávky zvuku, obrazu alebo obojého.

§ 154 – Obhliadka

(1)

Svedka, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostaví na predvolanie, možno predviesť. Pred súdom ho možno zadržať podľa § 88, ak sú na to podmienky. V predvolaní musia upozorniť na následky nedostavenia.

(2)

Ak sa svedok ospravedlní zo zdravotných dôvodov, musí predložiť potvrdenie od lekára, že mu zdravie nedovoľuje prísť bez ohrozenia života alebo zdravia, alebo kvôli nákazlivej chorobe.

(3)

Ak sa nedostaví vojak alebo príslušník ozbrojeného zboru, orgán požiada jeho nadriadeného o vysvetlenie alebo predvedenie. Inak o predvedenie požiada políciu.

(4)

Ak predvolajú zástupcu úradu alebo firmy, predvolanie sa doručí na pracovisko alebo sídlo.

(5)

Svedok môže uviesť namiesto bydliska adresu práce alebo inú adresu. Môže si aj zvoliť iný spoľahlivý spôsob doručenia.

§ 155 – Prehliadka tela a obdobné úkony

(1)

Každý sa musí podrobiť prehliadke tela, ak treba nájsť stopy po trestnom čine. Ak prehliadku nerobí lekár, musí ju robiť osoba rovnakého pohlavia.

(2)

Ak treba odobrať krv alebo urobiť podobný úkon, musíte to strpieť od lekára alebo zdravotníka, ak to nie je nebezpečné. Biologický materiál, pri ktorom nemusíme zasahovať do tela, môžete odovzdať sami alebo so súhlasom vziať policajti.

(3)

Podozrivý a obvinený musia dať odtlačky prstov a vzorku na DNA. Ak odmietnu, môže sa to urobiť proti ich vôli na základe príkazu podľa odseku 4.

(4)

Príkaz na prehliadku tela alebo odber krvi vydá predseda senátu. Pred súdnym stíhaním alebo v prípravnom konaní ho vydá prokurátor alebo policajt s jeho súhlasom. Príkaz musí byť písomný a odôvodnený.

(5)

Ak treba zistiť totožnosť osoby z miesta činu, táto osoba musí strpieť potrebné úkony vrátane odtlačkov prstov.

(6)

O tejto povinnosti treba osobu poučiť a upozorniť na následky neuposlúchnutia.

§ 156 – Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)

Ak existuje podozrenie, že niekoho zabili trestným činom, prokurátor alebo policajt nariadi pitvu. Pohreb je možný len so súhlasom prokurátora, a to až po prehliadke a pitve.

(2)

Ak existuje podozrenie na vraždu, predseda senátu alebo prokurátor môže nariadiť exhumáciu. To platí aj vtedy, ak potrebujeme vziať vzorku na DNA test.

§ 157 – Vyšetrovací pokus

(1)

Vyšetrovací pokus sa robí, ak potrebujeme overiť alebo doplniť fakty v pozmenených podmienkach, alebo nájsť nové dôležité fakty.

(2)

Nerobí sa, ak by to bolo nevhodné alebo ak môžeme cieľ dosiahnuť inak.

(3)

Ak treba, zúčastní sa znalec. Podľa potreby sú prítomní podozrivý, obvinený, poškodený a svedok. Platia pre nich rovnaké pravidlá ako pri výsluchu.

(4)

Obvineného, podozrivého alebo svedka, ktorý má právo odmietnuť výpoveď, nesmú nútiť k úkonom súvisiacim s pokusom.

§ 158 – Previerka výpovede na mieste činu

(1)

Previerka výpovede na mieste činu sa robí, ak potrebujeme doplniť alebo overiť dôležité údaje o tom mieste.

(2)

Postupuje sa podobne ako pri vyšetrovacom pokuse.

§ 159 – Rekonštrukcia

(1)

Rekonštrukcia sa robí, ak potrebujeme napodobniť situáciu pri trestnom čine alebo overiť výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka a iné dôkazy nestačia.

(2)

Pri rekonštrukcii sa postupuje podobne ako pri vyšetrovacom pokuse.

§ 160 – Hlasová skúška a hlasová vzorka

Ak potrebujeme určiť, či hlas patrí obvinenému alebo svedkovi, môžeme urobiť hlasovú skúšku. Ako vzorka hlasu môže slúžiť aj nahrávka z predchádzajúceho výsluchu.

§ 161 – Vyhlásenie o mlčanlivosti

Polícia a súd musia poučiť každého, kto sa v procese dozvie utajované informácie, že ich nesmie prezradiť. Musia dať podpísať čestné prehlásenie o mlčanlivosti, ktoré sa vloží do spisu. O tom musia bez meškania informovať príslušný štátny úrad.

§ 162 – Spôsob rozhodovania

(1)

Súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazom alebo príkazom len tam, kde to zákon výslovne povoľuje. Inak rozhoduje uznesením, ak to nie je len technická alebo organizačná záležitosť.

(2)

Polícia a prokuratúra rozhodujú uznesením, ak to nie je technická vec alebo ak zákon nehovorí inak. Príkazom rozhodujú len tam, kde to zákon výslovne povoľuje.

§ 163 – Obsah rozsudku v trestnom konaní

(1)

Rozsudok musí obsahovať:

a)

označenie súdu a mená sudcov,

b)

dátum a miesto vyhlásenia,

c)

výrok s uvedením zákonov,

d)

odôvodnenie,

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

Obžalovaný musí byť označený menom, dátumom narodenia a bydliskom. Ak ide o vojaka, uvedie sa aj hodnosť a útvar.

(3)

Výrok o vine musí presne označiť trestný čin - názov, právnu kvalifikáciu, miesto, čas a spôsob spáchania.

(4)

Rozsudok senátu obsahuje aj pomer hlasov pri rozhodovaní o vine, treste a ochrannom opatrení.

§ 164 – Náhrada škody a ochranné opatrenie

a)

náhrade škody, ak bol nárok riadne a včas uplatnený,

b)

ochrannom opatrení, ak o ňom rozhodli na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí o odvolaní.

§ 165 – Výrok o treste v rozsudku

(1)

Ak súd niekoho odsúdi, rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákona. Ak bol uložený trest odňatia slobody, ktorý možno odložiť podmienečne, musí obsahovať aj výrok o odklade a podmienkach. Ak bol uložený doživotný trest alebo nepodmienečný trest odňatia slobody, musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu.

(2)

Ak súd niekoho oslobodí, v rozsudku musí uviesť, z ktorého dôvodu podľa § 285 sa oslobodenie opiera, s citáciou zákona a slovným vyjadrením.

§ 166 – Nové rozhodnutie súdu po zrušení rozsudku

Ak súd rozhoduje znova a len časť starého rozsudku bola zrušená, do nového rozsudku napíše len tie časti, o ktorých znova rozhoduje. Zároveň musí ukázať, ako tieto nové časti súvisia s časťami, ktoré zostali zachované.

§ 167 – Označenie zrušených rozsudkov v súhrnnom treste

Keď súd ukladá súhrnný trest, musí v rozhodnutí uviesť, ktoré staršie rozsudky ruší a kde nahrádza pôvodný trest novým súhrnným trestom.

§ 168 – Odôvodnenie rozsudku

(1)

Ak rozsudok má odôvodnenie, súd v ňom stručne napíše, ktoré skutočnosti považuje za dokázané, na akých dôkazoch to zakladá a ako hodnotil dôkazy, najmä ak si odporujú alebo ak pochádzajú od osoby s benefitom. Musí byť jasné, ako sa vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na ďalšie dôkazy a aké právne úvahy mal pri posudzovaní viny a trestu. Odôvodniť treba aj ďalšie výroky.

(2)

Pri dohode o vine a treste súd stručne uvedie priebeh konania, odpovede obvineného na otázky podľa § 333 ods. 3. Ak je mladistvý, aj vyjadrenie obhajcu a zákonného zástupcu.

§ 169 – Posúdenie rozsudku súdom

(1)

Pri rozhodovaní súd posudzuje najmä, či:

a)

sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

tento skutok má znaky trestného činu a ako sa nazýva,

c)

ho spáchal obžalovaný,

d)

je zaň trestne zodpovedný,

e)

premlčanie ešte nenastalo,

f)

prijíma ponúknutú záruku združenia alebo dôveryhodnej osoby,

g)

sa má ukladať trest a aký,

h)

sa má priznať náhrada škody poškodenému,

i)

sa má nariadiť ochranné opatrenie.

(2)

Ak ide o dohodu o vine a treste, súd posudzuje aj otázky podľa § 333 ods. 3.

§ 170 – Porada o hlasovaní senátu

(1)

Na porade o hlasovaní môžu byť okrem predsedu senátu, sudcov, prísediacich a zapisovateľa prítomní aj náhradní sudcovia, náhradní prísediaci a vyšší súdny úradník, ale len so súhlasom predsedu senátu a nehlasujú. Nikto iný tam byť nesmie.

(2)

Účastníci porady musia o jej obsahu mlčať.

(3)

Rozhoduje väčšina hlasov. Ak sa nedá dosiahnuť, pripočítavajú sa hlasy najmenej priaznivé obžalovanému k priaznivejším, až kým nevznikne väčšina. Ak je sporné, čo je priaznivejšie, rozhodne sa hlasovaním.

(4)

Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol predtým prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste alebo ochrannom opatrení sa môžu zdržať tí, čo hlasovali za oslobodenie; ich hlasy sa pripočítajú k najpriaznivejšiemu hlasu pre obžalovaného.

(5)

Prísediaci a služobne mladší sudcovia hlasujú pred staršími, predseda senátu naposledy.

(6)

Ak rozsudok nebol prijatý jednomyseľne, sudca alebo prísediaci, ktorí nesúhlasia, môžu dať pripojiť svoje odlišné stanovisko k rozsudku.

(7)

O hlasovaní sa spíše zápisnica, ktorá sa ihneď po podpísaní vloží do obálky, zalepí a opatrí pečiatkou a podpisom zapisovateľa.

§ 171 – Vyhlásenie rozsudku

(1)

Rozsudok sa vždy vyhlasuje verejne. Robí to predseda senátu.

(2)

Vyhlasujú sa slová „V mene Slovenskej republiky“, celý výrok rozsudku, aspoň hlavná časť odôvodnenia a poučenie o odvolaní. Pri úvodných slovách a výroku všetci vstanú.

(3)

V poučení sa napíše, proti ktorým častiam rozsudku sa možno odvolať a v akej lehote. Uvedie sa tiež, že možno odvolať len niektorú časť alebo sa odvolania vzdať.

(4)

Rozsudok sa zvyčajne vyhlasí hneď po skončení pojednávania. Ak to nie je možné, odročí sa to najviac o tri pracovné dni.

§ 172 – Vyhotovenie rozsudku

(1)

Každý rozsudok sa musí napísať. Zápis musí súhlasiť s tým, čo bolo vyhlásené.

(2)

Ak sa prokurátor aj obvinený vzdajú odvolania do troch pracovných dní, môže byť rozsudok napísaný v jednoduchšej podobe bez odôvodnenia. Pri mladistvom treba súhlas aj zákonného zástupcu a pracovníka sociálnej ochrany detí.

(3)

Vo väzbových veciach musí byť hotový do 10 dní, v ostatných do 30 dní. Predseda súdu môže predĺžiť lehotu najviac na dvojnásobok, ak sú vážne dôvody. Strany musia o tom vedieť.

(4)

Ak predseda senátu alebo sudca nemôže rozsudok napísať pre dlhodobú prekážku, napíše ho iný sudca na príkaz predsedu súdu.

(5)

Rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho písal. Ak predseda nemôže podpísať pre dlhodobú prekážku, podpíše ho iný člen senátu a napíše prečo.

§ 173 – Doručenie rozsudku

(1)

Rozsudok sa doručí obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému, ktorý žiadal náhradu škody, a zúčastnenej osobe. Aj keď boli prítomní pri vyhlásení.

(2)

Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa aj jemu.

(3)

Pri mladistvom sa doručí vždy aj sociálnej ochrane detí a zákonnému zástupcovi, s ktorým žije.

(4)

Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa len jemu. Ak má splnomocnenca, doručí sa len splnomocncovi.

(5)

Ak bola prijatá záruka, doručí sa aj tomu, kto ju dal.

(6)

Pri trestnom čine neplatenia výživného sa doručí aj tomu, komu sa má výživné platiť.

§ 174 – Oprava vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu

(1)

Predseda senátu môže kedykoľvek opraviť preklepy a zjavné chyby v písanom rozsudku, aby súhlasil s tým, čo bolo vyhlásené. Môže to nariadiť aj vyšší súd.

(2)

Opravu dostanú všetci, ktorí dostali rozsudok.

(3)

Proti oprave sa možno odvolať. Odvolanie má odkladný účinok.

(4)

Keď oprava nadobudne právoplatnosť, stáva sa súčasťou pôvodného rozsudku. To sa zapíše pri vyznačení právoplatnosti.

§ 175 – Účinky opravy

Ak oprava písania v rozsudku podstatne zmení jeho obsah, prokurátor a priamo dotknutá osoba majú nový čas na odvolanie. Tento čas začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave. Ak niekto podal sťažnosť proti oprave, čas začína plynúť od doručenia rozhodnutia o tej sťažnosti. Dotknutú osobu treba na to upozorniť.

§ 176 – Obsah uznesenia

(1)

Uznesenie musí obsahovať:

a)

kto rozhodol a kto sa na rozhodnutí zúčastnil,

b)

kedy a kde sa rozhodovalo,

c)

čoho sa rozhodlo, ktoré zákony sa použili, aký je skutok a ako sa nazýva trestný čin,

d)

zdôvodnenie, ak zákon nehovorí inak,

e)

poučenie, ako sa možno odvolať.

(2)

V zdôvodnení treba napísať, čo sa považuje za dokázané, na základe akých dôkazov, ako sa hodnotili dôkazy a ktoré právne pravidlá sa použili.

(3)

Ak sa obvinený alebo oprávnená osoba a prokurátor vzdajú sťažnosti do troch dní od vyhlásenia, môže byť uznesenie napísané v jednoduchšej podobe bez zdôvodnenia. To neplatí pri rozhodnutí o väzbe. Ak ide o mladistvého, treba aj súhlas zákonného zástupcu a pracovníka sociálnej ochrany detí.

§ 177 – Vyhlásenie uznesenia

a)

pri úkone, kde je prítomná osoba, ktorej sa uznesenie týka,

b)

na hlavnom pojednávaní,

c)

na verejnom zasadnutí,

d)

na neverejnom zasadnutí.

§ 178 – Vyhotovenie uznesenia

(1)

Netreba písať rozhodnutia, ktorými sa upravuje priebeh konania, spôsob vykonávania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje hlavné pojednávanie alebo zasadnutie súdu.

(2)

Rovnako netreba písať rozhodnutia, ktoré sú celé zapísané v zápisnici, okrem prípadu, keby sa mal rovnopis doručovať niekomu. Ak sa má doručiť len prokurátorovi, môžete mu doručiť rovnopis zápisnice.

§ 179 – Oznamovanie uznesenia

(1)

Rozhodnutie treba oznámiť tomu, koho sa týka, a tomu, kto oň požiadal. Rozhodnutie súdu oznámia aj prokurátorovi. Oznámi sa buď jeho prečítaním prítomnému, alebo doručením rovnopisu.

(2)

Ak má človek obhajcu alebo splnomocnenca, stačí prečítať rozhodnutie jemu alebo doručiť rovnopis iba obhajcovi. Ak ide o človeka, ktorý nemôže sám konať právne a nemá obhajcu, oznámia to jeho zákonnému zástupcovi.

(3)

Ak ide o obvineného, ktorý nemôže sám konať právne, a rozhodnutie sa dá napadnúť, oznámia ho obvinenému, obhajcovi aj zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo väzení alebo na pozorovaní v nemocnici, oznámia mu ho aj s obhajcom, aj keď môže sám konať právne.

(4)

Ak zástupca úradu na ochranu detí nebol prítomný pri prečítaní rozhodnutia, ktoré sa dá napadnúť, alebo ktorým sa stíhanie zastavilo alebo prerušilo, doručí sa mu rovnopis, ak mal obvinený menej ako 18 rokov.

(5)

Rozhodnutie o opravnom prostriedku sa vždy doručuje prokurátorovi, dotknutému človeku a tomu, kto oň požiadal.

(6)

Pravidlá z odsekov 1 až 5 sa nepoužijú podľa § 47 ods. 3. Ak najvyšší súd nezamietne návrh, doručí rozhodnutie generálnemu prokurátorovi, ktorý zabezpečí jeho zverejnenie.

§ 180 – Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento diel nehovorí inak, použijú sa na rozhodnutie primerane pravidlá prvého dielu tejto časti o rozsudku.

§ 181 – Obsah príkazu

(1)

Príkaz musí obsahovať:

a)

ktorý úrad rozhodoval,

b)

kedy a kde sa rozhodovalo,

c)

čo sa rozhodlo a ktoré zákony sa použili,

d)

popis činu a ako sa volá podľa zákona, ak to nie je zrejmé.

(2)

Písomný príkaz musí mať odôvodnenie len tam, kde to zákon výslovne vyžaduje.

(3)

Proti príkazu sa nemôžeš odvolať.

§ 182 – Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento diel nehovorí inak, použijú sa na príkaz primerane pravidlá prvého dielu tejto časti o rozsudku.

§ 183 – Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)

Rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak:

a)

sa proti nemu nemožno odvolať,

b)

zákon síce pripúšťa odvolanie, ale...

(2)

Ak sa odvolá len poškodený proti výroku o náhrade škody, alebo len zúčastnená osoba, ostatné časti rozsudku môžu byť právoplatné a vykonané. Ak sa odvolá len niektorý z viacerých obžalovaných, rozsudok môže byť právoplatný a vykonaný voči ostatným.

(3)

Ak si meškal lehotu na odvolanie, ale požiadal o vrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať, kým nerozhodnú o tvojej žiadosti právoplatne.

§ 184 – Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)

Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, ak:

a)

sa proti nemu nemožno odvolať,

b)

zákon síce pripúšťa odvolanie, ale...

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné aj skôr, ako je právoplatné, ak zákon síce pripúšťa odvolanie, ale odloží vykonanie.

(3)

Ak sa odvoláva len jeden z viacerých účastníkov alebo len voči jednej veci z viacerých v rovnakom rozhodnutí, ostatné časti môžu byť právoplatné a vykonané, ak sa dajú oddeliť.

(4)

Ak si meškal lehotu na odvolanie, ktoré odkladá vykonanie, ale požiadal o vrátenie lehoty, nemožno rozhodnutie vykonať, kým nerozhodnú o tvojej žiadosti.

§ 185 – Prípustnosť a účinok sťažnosti

(1)

Proti rozhodnutiu sa môžeš brániť sťažnosťou.

(2)

Sťažnosťou môžeš napadnúť každé rozhodnutie policajta okrem rozhodnutia o začatí trestného stíhania. Rozhodnutie súdu alebo prokurátora môžeš napadnúť len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa a ak ide o prvostupňové rozhodnutie.

(3)

Proti rozhodnutiu predsedu senátu odvolacieho súdu o pokute sa môžeš odvolať. Rozhodne iný senát toho istého súdu ako nadriadený.

(4)

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o väzbe sa môžeš odvolať. Rozhodne iný senát toho istého súdu ako nadriadený.

(5)

Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora sa môžeš odvolať len vtedy, ak ide o zaistenie majetku podľa § 191. Rozhodne najvyšší súd.

(6)

Sťažnosť odkladá vykonanie rozhodnutia len tam, kde to zákon výslovne hovorí.

§ 186 – Oprávnené osoby

(1)

Ak zákon nehovorí inak, sťažnosť môže podať ten, koho sa rozhodnutie priamo týka, alebo kto oň požiadal a zákon mu to umožňuje. Proti rozhodnutiu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého môžu podať sťažnosť aj proti jeho vôli rodič, opatrovník, obhajca alebo úrad na ochranu detí. Lehota im plynie osobitne.

(2)

Proti rozhodnutiu o väzbe a ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj tí, čo by za neho mohli podať odvolanie.

§ 187 – Lehota a miesto na podanie

(1)

Sťažnosť podaj úradu, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, do troch pracovných dní od oznámenia. Výnimkou sú rozhodnutia podľa § 83 ods. 2. Ak ide o konanie podľa § 204 ods. 1, podaj ju do konca skráteného vyšetrovania. Ak sa rozhodnutie oznamuje obvinenému aj jeho zástupcovi alebo obhajcovi, lehota začne plynúť od neskoršieho oznámenia.

(2)

Ľuďom, čo môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí lehota v ten istý deň ako obvinenému. Prokurátorovi však plynie lehota vždy osobitne.

§ 188 – Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)

Kto má právo podať sťažnosť, môže sa jej výslovne vzdať.

(2)

Podanú sťažnosť môžeš vziať späť, kým o nej nerozhodli. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj jeho nadriadený.

(3)

Ak podal sťažnosť niekto iný v prospech obvineného alebo obhajca či zástupca, môže ju vziať späť len so súhlasom obvineného. Prokurátor ju však môže vziať späť aj bez súhlasu. Vtedy obvinenému začne plynúť nová lehota na podanie sťažnosti od chvíle, keď sa dozvie, že ju niekto vzal späť.

(4)

Vzatie sťažnosti späť zaznamená rozhodnutím úrad, ktorý má o sťažnosti rozhodovať; ak mu vec ešte nebola doručená, tak úrad, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Pred súdom o tom rozhoduje predseda senátu.

§ 189 – Dôvody sťažnosti

(1)

Proti rozhodnutiu sa môžeš odvolať, ak:

a)

nie je správne,

b)

sa jeho výrok nezhoduje s odôvodnením,

c)

prišlo k porušeniu pravidiel konania pred rozhodnutím a to mohlo ovplyvniť výsledok.

(2)

V sťažnosti môžeš uviesť nové skutočnosti a dôkazy, ktoré si predtým nepoznal.

(3)

Ak podáva sťažnosť prokurátor, úrad sociálnej ochrany detí alebo obhajca za obvineného, musí ju aj odôvodniť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prokurátora, ak napáda rozhodnutie, že obvinený nebol vzatý do väzby.

§ 190 – Konanie pred orgánom, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje

(1)

Úrad, proti ktorého rozhodnutiu podávaš sťažnosť, ju môže prijať sám, ak tým neuberie práva iným ľuďom v konaní. Ak ide o rozhodnutie policajta, ktoré schválil prokurátor, policajt môže sťažnosti vyhovieť len so súhlasom prokurátora.

(2)

Ak už nikto nemôže podať sťažnosť a nebolo jej vyhovené podľa odseku 1, vec predloží:

a)

policajt prokurátorovi, ktorý dozerá na zákonnosť; ak prokurátor dával súhlas k napadnutému rozhodnutiu, predloží to jeho nadriadenému cez neho,

b)

prokurátor alebo súd svojmu nadriadenému; ak nadriadený dával súhlas k rozhodnutiu, predloží to jeho nadriadenému cez neho,

c)

vyšší súdny úradník alebo tajomník predsedovi senátu alebo sudcovi; pri prípravnom konaní sudcovi pre prípravné konanie,

d)

asistent prokurátora prokurátorovi, ktorý dozerá na zákonnosť a je pri tom nadriadený.

(3)

Ak niekto napadne rozhodnutie, že nebol vzatý do väzby, sudca pre prípravné konanie ihneď pošle vec vyššiemu súdu. To neplatí pre rozhodnutia podľa § 403. Spis pošle sudca alebo na jeho žiadosť polícia najneskôr nasledujúci pracovný deň. Rovnako postupuje sudca, ak obvinený napadne rozhodnutie o vzatí do väzby podľa § 204 ods. 1 alebo ak ide o sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10.

§ 191 – Rozhodovanie o sťažnosti sudcom pre prípravné konanie

a)

zaistil majetok obvineného na zabezpečenie nároku poškodeného podľa § 50 ods. 1,

b)

zamietol návrh poškodeného na zaistenie jeho nároku podľa § 50 ods. 5,

c)

zrušil alebo obmedzil zaistenie nároku poškodeného podľa § 51 ods. 1 a 2, alebo vyňal veci zaistené na nárok poškodeného podľa § 51 ods. 2,

d)

zaistil majetok obvineného podľa § 425 ods. 1,

e)

rozhodol o rozsahu práv podozrivého podľa § 33b ods. 3, alebo ak rozhodol vo veci, kde má účastník podľa medzinárodnej zmluvy alebo práva EÚ zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom,

§ 192 – Preskúmanie sťažnosti nadriadeným orgánom

(1)

Nadriadený orgán pri sťažnosti skontroluje, či boli výroky uznesenia správne a či predchádzajúce konanie bolo v poriadku.

(2)

Ak ide len o časť uznesenia, skontroluje sa len tá časť.

(3)

O sťažnosti proti nevzatiu do väzby (okrem prípadu podľa § 403) rozhodne súd verejne. O sťažnosti proti vzatiu do väzby rozhodne neverejne do 5 pracovných dní. O sťažnosti proti prepusteniu zatknutého rozhodne verejne, aj bez obvineného a obhajcu, ak boli riadne predvolaní.

(4)

O sťažnosti na predĺženie väzby rozhodne súd najneskôr v posledný deň lehoty, ktorá sa má predĺžiť. Po podaní obžaloby rozhodne najneskôr v posledný deň lehoty prípravného konania, ak nejde o prípad podľa § 76 ods. 10.

(5)

O sťažnosti podľa § 403 rozhodne neverejne. Ak ide aj o sťažnosť na obnovu konania podľa § 400, rozhodne o oboch naraz. Ak zruší rozhodnutie o obnove, zruší aj rozhodnutie o väzbe podľa § 403.

§ 193 – Zamietnutie sťažnosti nadriadeným orgánom

(1)

Nadriadený úrad zamietne sťažnosť, ak:

a)

nie je prípustná,

b)

bola podaná neskoro, neoprávneným človekom, niekým, kto sa jej vzdal, alebo znova podaná po tom, čo ju už vzal späť,

c)

nie je opodstatnená.

(2)

Nemôžu zamietnuť sťažnosť ako neskorú, ak si ju podal neskoro len preto, že si sa riadil nesprávnym poučením, ktoré si dostal pri oznámení rozhodnutia.

§ 194 – Rozhodovanie o sťažnosti nadriadeným orgánom

(1)

Ak nadriadený orgán sťažnosť nezamietne, zruší uznesenie a buď rozhodne sám, alebo vráti vec na nové rozhodnutie. Neplatí to pre sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), proti väzbe po podaní obžaloby podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, proti ochrannému liečeniu podľa § 446a a proti umiestneniu v detenčnom ústave podľa § 462.

(2)

Ak je chybná len časť uznesenia, zruší sa len tá časť.

(3)

Ak chýba výrok alebo je neúplný, môže ho doplniť sám alebo uložiť nižšiemu orgánu, aby tak urobil.

(4)

Súd môže nariadiť, aby vec prejednal prvostupňový súd v inom zložení alebo iný súd.

(5)

Orgán, ktorému bola vec vrátená, musí rešpektovať právny názor nadriadeného orgánu.

(6)

Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí do väzby, ihneď nariadi prepravu obvineného do väznice.

§ 195 – Zmena uznesenia v sťažnostnom konaní

(1)

Úrad, ktorý rozhoduje o sťažnosti, nesmie zmeniť rozhodnutie v neprospech toho, kto sťažnosť podal, alebo v neprospech toho, komu mala pomôcť.

(2)

Ak nadriadený úrad zmení rozhodnutie v prospech obvineného pre porušenie práva na obhajobu a to pomôže aj spoluobvinenému, zmení ho aj v prospech spoluobvineného.

(3)

Toto pravidlo platí aj pre úrad, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie.

§ 196 – Podanie trestného oznámenia

(1)

Trestné oznámenie sa podá prokurátorovi alebo policajtovi. Tí bez meškania informujú Európsku prokuratúru, ak ide o jej pôsobnosť. Poškodený dostane písomné potvrdenie o prijatí s časom, miestom a skutočnosťami. Ak podal ústne, dostane odpis zápisnice.

(2)

Ak treba oznámenie doplniť, vykoná sa to výsluchom alebo vyžiadaním podkladov do 30 dní. Môžu vypočuť osobu, ktorá má spáchať trestný čin. Táto osoba môže odmietnuť výpoveď, ak by poškodila seba alebo blízke osoby. Treba ju poučiť o následkoch krivého obvinenia. Má právo na advokáta.

(3)

Kto má trvalý pobyt na Slovensku a bol poškodený trestným činom v inom členskom štáte EÚ, môže podať oznámenie tu, ak nemohol alebo nechcel podať tam.

(4)

Ak dostanú oznámenie podľa odseku 3 a nie sú príslušní, postúpia ho bez meškania príslušnému orgánu štátu, kde bol čin spáchaný.

§ 197 – Odloženie alebo odmietnutie veci prokurátorom alebo policajtom

(1)

Ak nie je dôvod na trestné stíhanie, prokurátor alebo policajt uznesením vec:

a)

pošle na prejednanie priestupku,

b)

pošle na disciplinárne konanie,

c)

odloží, ak trestné stíhanie nie je prípustné alebo trestnosť zanikla,

d)

odmietne.

(2)

Pred začatím trestného stíhania môže vec odložiť, ak by stíhanie bolo neúčelné.

(3)

Uznesenie sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Môžu podať sťažnosť. Policajt doručí uznesenie prokurátorovi do 48 hodín.

§ 198 – Postup prokurátora pri trestnom oznámení

(1)

Prokurátor po prijatí oznámenia môže konať podľa § 197 ods. 1 alebo 2, alebo vec odovzdať policajtovi. O odovzdaní policajtovi ihneď písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného.

(2)

Ak o to požiada oznamovateľ alebo poškodený do 30 dní, prokurátor skontroluje postup policajta podľa § 197 a výsledok im oznámi bez meškania.

§ 199 – Začatie trestného stíhania

(1)

Ak nenastane situácia podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr do 30 dní od prijatia oznámenia. Ak treba oznámenie doplniť, platí táto lehota tiež. Stíhanie sa začne rozhodnutím. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt stíhanie okamžitým úkonom. Po ňom ihneď vydá rozhodnutie o začatí stíhania, kde uvedie, ktorým úkonom začal. Oznámi to oznamovateľovi a poškodenému. Rozhodnutie doručí prokurátorovi do 48 hodín.

(2)

Postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa o dôvodoch na stíhanie dozvie inak ako z oznámenia.

(3)

Rozhodnutie o začatí stíhania musí obsahovať popis skutku, kde a kedy sa stal, okolnosti a aký trestný čin to bol podľa zákona. Odôvodnenie sa nepíše.

(4)

Stíhanie sa začne aj úkonom, ktorý urobil iný policajt ako príslušný, ak nebolo možné zastihnúť toho správneho. Do troch dní musí vec odovzdať správnemu policajtovi aj s rozhodnutím.

(5)

Po začatí stíhania môže policajt vykonávať všetky úkony podľa zákona.

§ 200 – Rozsah vyšetrovania

(1)

Vyšetrovanie sa robí pri zločinoch.

(2)

Robí sa aj pri prečinoch, ak:

a)

je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu alebo na pozorovaní v nemocnici; to neplatí pre prečiny spáchané vo väzbe alebo vo väzení,

b)

ide o náhlu smrť obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo väzení,

c)

ide o trestné konanie proti právnickej osobe,

d)

ide o trestné činy extrémizmu,

e)

to nariadi prokurátor.

(3)

Ak treba vyšetrovať aspoň jeden zo zločinov, vyšetria sa aj všetky ostatné trestné činy toho istého obvineného a všetkých spolupáchateľov.

(4)

Vyšetrovanie robí policajt podľa § 10 ods. 7 písm. a) až c).

(5)

Ak počas vyšetrovania zistia, že dôvody pre príslušnosť odpadli, policajt aj tak dokončí vyšetrovanie.

§ 201 – Spoločný postup vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní

(1)

Policajt vyšetruje zvyčajne osobne. Úkony, ktorými začal stíhanie alebo ktoré urobil nepríslušný policajt, sa nemusia opakovať, ak ich urobil podľa zákona.

(2)

Policajt vyšetruje tak, aby čo najrýchlejšie zistil potrebné skutočnosti na objasnenie prípadu a nájdenie páchateľa.

(3)

Ak nejde o úkon, kde treba súhlas sudcu alebo prokurátora, policajt koná sám a musí postupovať podľa zákona včas.

(4)

Policajt zháňa dôkazy, či svedčia pre alebo proti obvinenému. Obvineného nesmie nezákonne nútiť k výpovedi alebo priznaniu. Ak odmietne vypovedať, nesmie sa to použiť proti nemu.

(5)

Spory o tom, ktorý úrad má konať, rozhodne príkazom:

a)

ich najbližší spoločný nadriadený,

b)

prokurátor, ktorý dozerá na zákonnosť, ak ide o spory medzi úradmi rôznych ministerstiev alebo medzi úradmi podľa § 10 ods. 7 písm. a) a b).

(6)

O preberaní vecí medzi úradmi rozhoduje rovnako ako v odseku 5.

§ 202 – Rozsah skráteného vyšetrovania

(1)

Skrátené vyšetrovanie sa robí pri prečinoch, okrem prípadov podľa § 200 ods. 2.

(2)

Pri prečinoch s trestom do 3 rokov ho robí policajt z obvodného oddelenia; pri ostatných policajt z okresného alebo krajského riaditeľstva. Pri činoch policajtov a finančnej správy ho robí inšpekcia. Pri environmentálnych prečinoch okresný alebo krajský. Pri praní špinavých peňazí špecializovaný policajt.

(3)

Ak policajt zistí, že ide o vážnejší čin, nekončí jeho príslušnosť.

§ 203 – Skrátené vyšetrovanie trestného činu

(1)

Pri skrátenom vyšetrovaní policajt postupuje podľa pravidiel vyšetrovania, ale s týmito rozdielmi:

a)

vypočuje svedka len ak ide o neopakovateľný alebo neodkladný úkon, alebo ak svedok videl čin na vlastné oči; inak si vyžiada len písomné vysvetlenie,

b)

nájde a zabezpečí dôkazy pre ďalšie konanie a zapíše to,

c)

skrátené vyšetrovanie má skončiť do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.

(2)

Ak sa neukončí do dvoch mesiacov, policajt prokurátorovi písomne oznámi dôvody a aké úkony ešte treba urobiť. Prokurátor môže zmeniť rozsah úkonov alebo nariadiť normálne vyšetrovanie.

§ 204 – Odovzdanie zadržanej osoby súdu

(1)

Ak prokurátor dostane zadržaného podozrivého z prečinu s trestom do 5 rokov do 24 hodín od činu a neprepustí ho, odovzdá ho súdu do 48 hodín aj so spisom a obžalobou. Ak zistí dôvody väzby, navrhne jej vzatie.

(2)

Ak prokurátor prepustí obvineného, môže vrátiť spis policajtovi na doplnenie. Ak netreba doplniť, podá obžalobu.

§ 205 – Dočasné odloženie vznesenia obvinenia

(1)

Ak je to potrebné na objasnenie korupcie, organizovaného zločinu, terorizmu alebo vraždy a obvinenie by to sťažilo, môže policajt s povolením prokurátora odložiť obvinenie najviac o 3 mesiace. Ak dôvody trvajú, prokurátor môže predĺžiť o 2 mesiace opakovane.

(2)

Odložiť možno len osobe, ktorá pomáha objasniť čin. Nie organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi.

(3)

Policajt o tom urobí záznam do 48 hodín a pošle prokurátorovi. Obsahuje popis skutku, čo sa stalo a prečo sa odkladá.

(4)

Prokurátor môže nezákonné opatrenie zrušiť alebo nahradiť vlastným.

(5)

Ak dôvody pominú, policajt to oznámi prokurátorovi a na jeho pokyn vznesie obvinenie.

§ 206 – Vznesenie obvinenia

(1)

Ak je dôvodné podozrenie, policajt vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Oznámi ho obvinenému a do 48 hodín doručí prokurátorovi. Ak je obvineným exekútor, notár, znalec alebo advokát, oznámi to aj príslušnému ministrovi alebo komore.

(2)

O začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením.

(3)

Uznesenie musí obsahovať označenie obvineného, opis skutku, čas, miesto a právne kvalifikáciu trestného činu.

(4)

Ak počas vyšetrovania vyjde najavo ďalší skutok, policajt vznesie obvinenie aj preň.

(5)

Ak ide o pokračovací trestný čin s novým útokom, policajt rozšíri obvinenie.

(6)

Ak sa zistí, že ide o iný trestný čin, obvineného na to písomne upozorní.

(7)

Pri vznesení obvinenia cudzincovi policajt odoberie biometrické údaje.

§ 207 – Neznámy obvinený a zisťovanie totožnosti

(1)

Ak nemožno zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, priložia sa k uzneseniu odtlačky prstov, fotky, údaje o tele, zvláštnych znameniach a prezývka alebo iné označenie.

(2)

Ak sa počas vyšetrovania zistí totožnosť takto označeného obvineného, policajt ho o tom upovedomí a zapíše do zápisnice. Kópiu doručí do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvinený vo väzbe, aj súdu, ktorý rozhodol o väzbe, ústavu, kde je väzba, a obhajcovi. Úkony vykonané pred zistením pravej totožnosti sa nemusia opakovať.

§ 207a – Obvinenie sudcu a postup generálneho prokurátora

(1)

Ak je obvineným sudca, obvinenie môže vznieť len prokurátor generálnej prokuratúry. Rozhodnutie sa doručí ministrovi spravodlivosti do 48 hodín.

(2)

O sťažnosti rozhoduje generálny prokurátor.

(3)

Sudca obvinený z ohýbania práva môže do 60 dní navrhnúť Súdnej rade nesúhlas so stíhaním; musí byť poučený.

§ 208 – Preštudovanie spisu obvineným

(1)

Ak policajt ukončí vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie a má dostatok podkladov na obžalobu, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému a ďalším osobám preštudovať spisy a navrhnúť doplnenie vyšetrovania. Tieto osoby sa môžu týchto práv vzdať, ale musia o tom vedieť. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, upozorní obvineného a obhajcu na tieto práva najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. Policajt môže návrh na doplnenie odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný.

(2)

O všetkých úkonoch podľa odseku 1 policajt urobí záznam do spisu.

§ 209 – Koniec vyšetrovania a návrh obžaloby

(1)

Po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na obžalobu alebo iné rozhodnutie, ak nerozhodol sám podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Návrh musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na ďalšie dôkazy alebo odmietol predložené. Predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak to umožňujú.

(2)

Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov treba skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.

(3)

Ak sa neukončí v lehote, policajt prokurátorovi písomne oznámi prečo, aké úkony treba ešte urobiť a ako dlho bude pokračovať. Prokurátor môže zmeniť rozsah úkonov alebo určiť inú lehotu.

(4)

Toto neplatí pre skrátené vyšetrovanie.

§ 210 – Žiadosť o preskúmanie postupu policajta a prokurátora

(1)

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba môžu kedykoľvek žiadať prokurátora, aby preskúmal postup policajta, najmä prieťahy. Policajt musí žiadosť odovzdať bez meškania. Prokurátor ju preskúma a odpovie.

(2)

Sťažnosti na prokurátora vybavuje nadriadený prokurátor; na generálneho prokurátora generálny prokurátor.

§ 211 – Stíhanie majetkových a osobnostných trestných činov

(1)

Pri trestných činoch ublíženia na zdraví (§ 157, 158), ohrozovania pohlavnou chorobou (§ 167), neposkytnutia pomoci (§ 177, 178), porušovania domovej slobody (§ 194), ochrany súkromia (§ 194a), porušovania tajomstva správ (§ 196, 197), krádeže (§ 212), sprenevery (§ 213), neoprávneného používania cudzej veci (§ 215), neoprávneného používania auta (§ 216, 217), neoprávneného zásahu do práva k domu alebo bytu (§ 218), neoprávneného výroby platidiel (§ 219), podvodu (§ 221), úžery (§ 235), zatajenia veci (§ 236), porušovania povinností pri správe cudzieho majetku (§ 237, 238), poškodzovania veriteľa (§ 239), zvýhodňovania veriteľa (§ 240), poškodzovania cudzej veci (§ 245, 246), poškodenia záznamu (§ 247), porušovania autorského práva (§ 283), krivého obvinenia (§ 345), prenasledovania (§ 360a), ohovárania (§ 373), poškodzovania cudzích práv (§ 375) a opilstva (§ 363), ak páchateľ je osoba, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, môže sa trestné stíhanie začať a pokračovať len so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených viac, stačí súhlas jedného z nich.

(2)

To neplatí, ak takým činom niekto zomrel, alebo ak je poškodeným štát, obec, vyšší územný celok, štátna firma alebo firma hospodáriaca s verejnými peniazmi.

§ 212 – Súhlas poškodeného s trestným stíhaním

(1)

Poškodený oznámi svoj súhlas s trestným stíhaním prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice.

(2)

Súhlas môže poškodený kedykoľvek vziať späť, a to až dovtedy, kým odvolací súd nezačne rokovať o rozsudku.

(3)

Odopretý alebo vzatý späť súhlas možno dať znova len vtedy, ak bolo odopretie alebo späťvzatie vynútené vyhrážkami, nátlakom alebo závislosťou.

(4)

Ak je jasné, že súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť len preto, že je poškodený v tiesni, pod nátlakom alebo vyhrážkami, považuje sa to, akoby súhlas bol daný.

(5)

O tom, či možno súhlas znova udeliť, alebo či ide o stav podľa odseku 4, rozhodne orgán, ktorý prípad rieši.

§ 213 – Účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch

(1)

Policajt môže povoliť obvinenému účasť na vyšetrovacích úkonoch a klásť svedkom otázky. Najmä ak nemá obhajcu a ide o neopakovateľný úkon.

(2)

Obhajca má právo zúčastniť sa úkonov od vznesenia obvinenia, ktorých výsledok môže byť dôkazom pred súdom, okrem prípadov, keď by odklad ohrozil konanie alebo je naliehavá potreba ochrániť život, slobodu alebo zdravie inej osoby a obhajcu nemožno vyrozumieť. Obvinenému a svedkom môže klásť otázky po skončení výsluchu policajtom. Obvinenému a obhajcovi sa musí oznámiť meno svedka, okrem prípadu podľa § 136 ods. 2.

(3)

Ak sa obhajca chce zúčastniť, policajt mu včas oznámi čas, miesto a druh úkonu, okrem prípadov podľa odseku 2. O tomto postupe sa urobí záznam.

(4)

Ak sa obhajca nedostaví, úkon sa vykoná aj bez neho, okrem výsluchu obvineného, ak ten trvá na jeho prítomnosti.

(5)

Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka s utajenou totožnosťou podľa § 136 ods. 3, policajt zabezpečí, aby sa skutočná totožnosť nezistila.

§ 214 – Postúpenie veci

(1)

Ak vyšetrovanie ukazuje, že ide o priestupok alebo disciplinárny previnok, nie trestný čin, prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu.

(2)

Policajt postúpi len ak ešte nebolo vznesené obvinenie.

(3)

Rozhodnutie sa doručí obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi; policajt doručí aj prokurátorovi do 48 hodín.

(4)

Proti rozhodnutiu môžu podať sťažnosť obvinený, poškodený a oznamovateľ.

§ 215 – Zastavenie trestného stíhania

(1)

Prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak:

a)

sa skutok nestal,

b)

skutok nie je trestný čin,

c)

skutok nespáchal obvinený,

d)

stíhanie nie je prípustné,

e)

obvinený nebol príčetný,

f)

mladistvý nevedel, že koná zle,

g)

uzavreli zmier,

h)

trestnosť zanikla.

(2)

Prokurátor môže zastaviť stíhanie, ak:

a)

trest je nepodstatný oproti inému trestu,

b)

iný orgán už rozhodol a stačí to,

c)

cudzí súd už rozhodol a stačí to,

d)

osoba konala z donútenia pri obchode s ľuďmi alebo násilí.

(3)

Prokurátor môže navrhnúť zastavenie, ak obvinený pomohol objasniť vážny zločin a spoločnosť má väčší záujem na objasnení ako na potrestaní. Sudca rozhodne po vypočutí. Proti rozhodnutiu možno podať sťažnosť.

(4)

Stíhanie môže zastaviť aj policajt, ak ešte nevzniklo obvinenie.

(5)

Rozhodnutie sa doručí obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi. Policajt doručí aj prokurátorovi do 48 hodín.

(6)

Obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu podať sťažnosť. Neplatí to pri zmieri.

(7)

Ak sa stíhanie zastavilo podľa bodu (2)a a obvinený do 3 dní povie, že chce pokračovať, stíhanie pokračuje.

(8)

Ak zastavil pre nepríčetnosť a obvinený je nebezpečný, prokurátor navrhne ochranné liečenie. Rozhodnutie nadobudne platnosť až po rozhodnutí súdu. Prokurátor môže návrh vziať späť a prepustiť obvineného, ak dôvod pominul.

§ 216 – Podmienečné zastavenie trestného stíhania

(1)

Pri prečine s trestom odňatia slobody do piatich rokov môže prokurátor so súhlasom obvineného podmienečne zastaviť stíhanie, ak:

a)

obvinený sa k činu prizná slobodne, vážne a zrozumiteľne,

b)

nahradil škodu alebo sa dohodol na náhrade, a

c)

prihliadnuc na jeho život a okolnosti prípadu je to postačujúce.

(2)

Skúšobná doba je od jedného do piatich rokov.

(3)

Ak obvinený uzavrel dohodu o náhrade škody, uloží sa mu, aby ju uhradil počas skúšobnej doby.

(4)

Možno uložiť aj obmedzenia a povinnosti, aby viedol riadny život alebo sa zdržal činnosti, ktorá viedla k činu. Ak je nariadená, podrobí sa kontrole technickými prostriedkami.

(5)

Uznesenie sa doručí obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi; môžu podať sťažnosť s odkladným účinkom. Ak ide o čin na športovom podujatí a obvinenému bol zakázaný vstup na športové podujatia, prokurátor to oznámi správcovi informačného systému. Ak mu bola uložená povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona, zašle uznesenie polícii.

(6)

Podmienečné zastavenie nie je možné, ak:

a)

činom niekto zomrel,

b)

ide o korupciu, alebo

c)

ide o verejného činiteľa za čin spojený s výkonom funkcie.

§ 217 – Osvedčenie obvineného pri odklade trestného stíhania

(1)

Ak obvinený počas skúšobnej doby žil riadne, nahradil škodu a dodržal podmienky, prokurátor rozhodne, že sa osvedčil. Inak pokračuje v stíhaní.

(2)

Ak sa nerozhodlo do dvoch rokov po skončení skúšobnej doby bez zavinenia obvineného, platí, že sa osvedčil.

(3)

Rozhodnutie sa doručí obvinenému a poškodenému; môžu podať sťažnosť.

(4)

Právoplatným rozhodnutím o osvedčení alebo uplynutím lehoty sa stíhanie zastaví.

§ 218 – Podmienečné zastavenie trestného stíhania

(1)

Prokurátor môže navrhnúť podmienečné zastavenie trestného stíhania obvinenému, ktorý sa významne podieľal na objasnení korupcie, organizovaného zločinu alebo terorizmu, alebo na usvedčení páchateľa, ak záujem spoločnosti na objasnení prevyšuje záujem na stíhaní; nevzťahuje sa to na organizátora, návodcu alebo objednávateľa. Rozhoduje sudca pre prípravné konanie po vypočutí obvineného.

(2)

V uznesení sa určí skúšobná doba od dvoch do desiatich rokov. Obvinenému sa uloží, aby plnil podmienky z odseku 1.

(3)

Uznesenie sa doručí prokurátorovi, obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi; tí môžu podať sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 219 – Osvedčenie obvineného počas skúšobnej doby

(1)

Ak obvinený počas skúšobnej doby splnil podmienku podľa § 218 ods. 1, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodne, že sa osvedčil. Inak rozhodne, že sa v stíhaní pokračuje. O tom vydá uznesenie.

(2)

Ak do dvoch rokov od skončenia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie a obvinený za to nemôže, považuje sa to, akoby sa osvedčil.

(3)

Uznesenie sa doručí prokurátorovi, obvinenému a poškodenému; tí môžu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Keď uznesenie o osvedčení nadobudne právoplatnosť alebo uplynie doba z odseku 2, trestné stíhanie sa zastaví.

§ 220 – Schválenie zmieru v konaní o prečine

(1)

Pri prečinoch s trestom do 5 rokov môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného schváliť zmier a zastaviť stíhanie, ak obvinený:

a)

prizná skutok slobodne a vážne,

b)

nahradí škodu alebo sa na tom dohodne,

c)

zaplatí peniaze na účet pre obete trestných činov (primerané sumy).

(2)

Zmier nemožno, ak:

a)

niekto zomrel,

b)

ide o korupciu,

c)

ide o verejného činiteľa pri výkone funkcie.

§ 221 – Výsluch pri schvaľovaní zmieru

(1)

Ak treba, prokurátor vypočuje obvineného a poškodeného, ako uzavreli zmier, či dobrovoľne a či súhlasia. Obvinený musí povedať, že skutok spáchal a rozumie následkom.

(2)

Pred výsluchom ich poučí o právach a o zmieri.

§ 222 – Vyhlásenie právnickej osoby namiesto výsluchu

Ak je poškodenou právnická osoba, stačí písomné vyhlásenie namiesto výsluchu štatutára.

§ 223 – Rozhodnutie o schválení zmieru

Rozhodnutie o schválení zmieru musí obsahovať: čo sa stalo, právne posúdenie, obsah zmieru (škoda, náhrada, iné opatrenia), peniaze pre obete trestných činov a výrok o zastavení stíhania.

§ 225 – Práva poškodeného pri prechode nároku

Práva poškodeného neprechádzajú na toho, komu prešiel nárok na náhradu škody. Neplatí to pre dedičov.

§ 226 – Dôkazná hodnota vyhlásenia obvineného

Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený priznal vinu, toto priznanie sa nesmie použiť ako dôkaz.

§ 227 – Poukázanie peňažnej sumy po schválení zmieru

(1)

Keď rozhodnutie o schválení zmieru nadobudne platnosť, prokurátor zabezpečí prevod peňazí pre ministerstvo.

(2)

Ak zmier neschválil, zabezpečí vrátenie peňazí obvinenému.

§ 228 – Prerušenie trestného stíhania

(1)

Policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistilo, kto čin spáchal.

(2)

Policajt preruší stíhanie aj vtedy, ak:

a)

pre neprítomnosť obvineného alebo svedka nemožno vec objasniť,

b)

obvinený je vážne chorý a nemožno ho postaviť pred súd,

c)

obvinený má duševnú chorobu, ktorá nastala až po čine, a nerozumie stíhaniu,

d)

sa navrhuje odovzdanie stíhania cudzine alebo obvinený bol vydaný alebo vyhostený,

e)

ústavný súd alebo Súdny dvor EÚ pozastavil účinnosť zákona, ktorý je pre rozhodnutie dôležitý, alebo

f)

obvinený je dočasne odovzdaný do cudziny.

(3)

Prokurátor môže prerušiť stíhanie, ak sa obvinený významne podieľa na objasnení korupcie, organizovaného zločinu alebo terorizmu, alebo na usvedčení páchateľa; to sa netýka organizátora, návodcu alebo objednávateľa. V rozhodnutí sú podmienky spolupráce a spôsob kontroly. Policajt kontroluje plnenie najmenej raz za tri mesiace.

(4)

Prokurátor preruší stíhanie, ak podal návrh na začatie iného konania o otázke, ktorú nemôže riešiť v trestnom konaní.

(5)

Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor alebo policajt rozhodne o pokračovaní.

(6)

Rozhodnutie sa doručí obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi; tí môžu podať sťažnosť. Rozhodnutie policajta doručí prokurátorovi do 48 hodín.

(7)

Pred prerušením treba urobiť všetky úkony potrebné na zabezpečenie stíhania.

§ 229 – Úkony po prerušení stíhania

(1)

Po prerušení stíhania možno robiť len úkony na zistenie, či stále platí dôvod prerušenia, alebo na zaistenie obvineného.

(2)

Prerušenie nebráni rozhodnutiu o zhabaní alebo ochranných opatreniach.

§ 230 – Dozor prokurátora v prípravnom konaní

(1)

Prokurátor dohliada na zákonnosť pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

(2)

Pri dozore môže:

a)

dávať policajtovi záväzné pokyny podľa § 197 k vyšetrovaniu a skrátenému vyšetrovaniu a určovať lehoty; pokyny sú v spise,

b)

požadovať od policajta spisy a správy o stave vecí,

c)

zúčastniť sa na úkonoch policajta, vykonať ich osobne alebo prevziať celé vyšetrovanie; proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,

d)

vrátiť vec policajtovi na doplnenie s pokynmi a lehotou; o tom upovedomí obvineného a poškodeného,

e)

zrušiť nezákonné rozhodnutie policajta a nahradiť ho vlastným; pri zastavení, prerušení alebo postúpení môže tak urobiť do 30 dní od doručenia; proti nemu je prípustná sťažnosť,

f)

odňať vec policajtovi a prikázať ju inému,

g)

nariadiť vyšetrovanie,

h)

nariadiť, aby skrátené vyšetrovanie vykonal konkrétny policajt,

i)

nariadiť, aby vyšetrovanie príslušníka ozbrojeného zboru vykonal konkrétny policajt; predtým si vyžiada stanovisko riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Rovnako postupuje pri príslušníkovi finančnej správy.

(3)

V prípadoch podľa písmen a), d), f) až i) rozhoduje opatrením, v prípade podľa písmena e) uznesením, ktoré sa doručí obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi.

§ 231 – Možnosti prokurátora v trestnom konaní

Prokurátor môže:

a)

podať obžalobu,

b)

uzavrieť dohodu o vine a treste a navrhnúť jej schválenie,

c)

postúpiť vec podľa § 214 ods. 1,

d)

prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 ods. 3 a 4,

e)

zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. c), e), f), g) a ods. 2 alebo podmienečne zastaviť podľa § 216 ods. 1,

f)

schváliť zmier a zastaviť stíhanie podľa § 220 ods. 1,

g)

nariadiť zaistenie majetku obvineného alebo ho zrušiť,

h)

zaistiť nárok poškodeného na náhradu škody, zrušiť toto zaistenie alebo vec z neho vyňať,

i)

nariadiť exhumáciu,

j)

vyžiadať súhlas na stíhanie alebo väzbu pre osoby, kde je potrebný súhlas NR SR, Súdnej rady, ústavného súdu alebo EP,

k)

navrhnúť väzbu a jej predĺženie,

l)

žiadať o vydanie obvineného z cudziny,

m)

vykonať predbežné vyšetrenie pri vydaní do cudziny,

n)

navrhnúť predbežné zaistenie majetku pre cudzie konanie,

o)

navrhnúť predbežný príkaz na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia podľa § 85 ods. 7, § 215 ods. 8 alebo § 236 ods. 1.

§ 232 – Dohoda o vine a treste

(1)

Ak obvinený priznal vinu a dôkazy to potvrdzujú, prokurátor môže začať konanie o dohode o vine a treste.

(2)

Predvolá obvineného a poškodeného (s nárokom na škodu); oznámi to obhajcovi. Ak je mladistvý, potrebný súhlas zákonného zástupcu alebo obhajcu.

(3)

Prokurátor dbá na náhradu škody. Poškodený sa vyjadrí k náhrade. Dohodu možno uzavrieť aj bez poškodeného, ak sa nedostavil. Prokurátor môže dohodnúť náhradu do výšky nároku.

(4)

Ak sa dohodli, prokurátor navrhne súdu schválenie. Ak sa nedohodli na náhrade škody, upozorní súd a navrhne odkázanie na civilný proces.

(5)

Ak obvinený priznal vinu, ale nedohodli sa na treste, prokurátor podá obžalobu a súd rozhodne o treste.

(6)

Ak priznal len časť, prokurátor podá obžalobu na zvyšok.

(7)

Ak sa nedohodli na ochrannom liečení, postupuje sa podľa § 236.

(8)

Dohoda obsahuje: kto, kedy, kde; popis skutku; trest; náhrada škody; ochranné opatrenie.

(9)

Podpíšu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený.

(10)

Ak sa nedohodli, prokurátor to zapíše.

§ 233

(1)

Ak sa osoby dohodli na vine a treste, prokurátor navrhne súdu, aby dohodu schválil.

(2)

Návrh obsahuje: kto sú osoby, kedy a kde sa návrh písal; návrh rozsudku podľa zákona.

(3)

Prokurátor k návrhu priloží dohodu, spis, prílohy a zoznam dôkazov.

§ 234 – Obžaloba

(1)

Ak vyšetrovanie ukazuje, že obvinený patrí pred súd a opravné prostriedky boli vybavené, prokurátor podá obžalobu. Pripojí spisy, prílohy a dôkazy. Oznámi to obvinenému, obhajcovi a poškodenému; ak je vo väzbe, aj ústavu.

(2)

Obžaloba sa podá len za skutok, pre ktorý je obvinený. Ak chce prokurátor posúdiť skutok inak, upozorní na to vopred a spýta sa, či chcú doplniť vyšetrovanie. Ak nie, odmietne a zapíše to.

(3)

Spis obsahuje rozhodnutia, zápisnice a dôkazy.

(4)

Po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz pre súd.

§ 235 – Obsah obžaloby

a)

meno prokurátora, dátum a miesto spísania obžaloby,

b)

meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a ďalšie údaje o obvinenom, aby sa nezamieňal s inou osobou; ak ide o vojaka, uvedie sa aj hodnosť a útvar,

c)

popis skutku, kde, kedy a ako sa stal, a právna kvalifikácia (aký trestný čin to je podľa zákona),

d)

ak sa konalo vyšetrovanie, odôvodnenie s popisom skutku, dôkazmi, obhajobou a právnymi úvahami,

e)

dôkazy navrhované na hlavnom pojednávaní a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu,

f)

návrh na ochranné opatrenie, ak sú splnené podmienky.

§ 236 – Návrh na ochranné opatrenie prokurátorom

(1)

Ak prokurátor nepodá obžalobu, navrhne ochranné opatrenie. Ak je obvinený nebezpečný pre duševnú poruchu, navrhne aj predbežné umiestnenie do nemocnice. Návrh môže vziať späť do začatia verejného zasadnutia a prepustiť obvineného, ak dôvod pominul.

(2)

To isté platí pre zúčastnenú osobu pri dohode o vine.

§ 237 – Podanie obžaloby prokurátorom

(1)

Súd koná len na základe obžaloby alebo návrhu na dohodu, ktoré podáva prokurátor.

(2)

Prokurátor postupuje podľa zákona a svojho presvedčenia založeného na dôkazoch.

(3)

O obžalobe rozhoduje:

a)

sudca pre prípravné konanie pri skrátenom vyšetrovaní,

b)

samosudca pri prečinoch a zločinoch okrem najťažších,

c)

senát v ostatných prípadoch.

§ 238 – Prezretie obžaloby predsedom senátu

(1)

Predsedajúci senátu najskôr preskúma podanú obžalobu a návrh na dohodu, či poskytujú spoľahlivý podklad pre ďalšie konanie, najmä či prípravné konanie bolo zákonné a či treba vec preskúmať alebo predbežne prejednať.

(2)

Po podaní obžaloby súd sám rozhoduje o všetkých otázkach ďalšieho konania a bez čakania na návrhy urobí všetky rozhodnutia a opatrenia potrebné na skončenie veci.

(3)

Ak to okolnosti umožňujú, môže sa vec skončiť len vo vzťahu k niektorému zo spoluobvinených samostatne, bez porušenia práv ostatných.

(4)

Ak je obžalovaný vo väzbe, súd rozhodne o väzbe prednostne a urýchlene, najneskôr tak, aby sa rozhodlo pred uplynutím lehoty väzby z prípravného konania.

§ 239 – Späťvzatie obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste a ustúpenie od obžaloby

(1)

Prokurátor môže stiahnuť obžalobu do začatia hlavného pojednávania a návrh na dohodu do začatia verejného zasadania; vec sa vracia do prípravného konania. Predseda senátu vezme to na vedomie uznesením.

(2)

Ak prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpi od obžaloby celkom alebo čiastočne, súd obžalovaného oslobodí v tom rozsahu.

§ 240 – Doručenie obžaloby

(1)

Keď súd dostane obžalobu, hneď nariadi doručiť jej kópiu:

a)

obvinenému a jeho obhajcovi; obvineného upozornia, že súd môže rokovať aj bez neho,

b)

poškodenému,

c)

zúčastnenej osobe,

d)

zákonnému zástupcovi obvineného, ak nemôže sám konať právne úkony,

e)

zástupcovi občianskeho združenia, ak môže byť na súde,

f)

osobe, ktorej má obvinený platiť výživné.

(2)

Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa kópia tomu, koho si určia. Ak si neurčili nikoho, dostane ju každý. Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zástupcu, doručí sa len jemu.

(3)

S kópiou obžaloby dostanú výzvu, aby hneď písomne navrhli dôkazy. Upozornia ich, že neskôr navrhnuté dôkazy, o ktorých vedeli už teraz, súd môže odmietnuť. Obvineného upozornia aj na to, že ak chce počuť svedkov osobne (a nie len prečítať ich výpovede), musí to hneď napísať. Inak súd prečíta ich výpovede aj bez jeho súhlasu. To neplatí, ak sa objavili nové skutočnosti, ktoré vtedy nevedel.

(4)

V návrhu na dôkazy treba napísať, čo sa má dokazovať. Ak ide o svedka, treba uviesť, na čo má vypovedať. Ak žiadajú súd, aby predvolal svedka, musia napísať jeho meno a adresu, inak súd dôkaz spravidla odmietne.

(5)

Svedkov a znalcov, ktorých navrhuje obvinený alebo prokurátor, treba oznámiť druhej strane najneskôr tri dni pred pojednávaním, ak už neboli oznámení v obžalobe alebo na prípravnom pojednávaní. Bez tohto termínu ich možno vypočuť len ak s tým obe strany súhlasia.

§ 241 – Preskúmanie obžaloby samosudcom

(1)

Obžalobu na prečin a zločin (okrem obzvlášť závažného s trestom najmenej 12 rokov) preskúma samosudca a podľa obsahu:

a)

pošle vec príslušnému súdu, ak nie je on príslušný,

b)

pošle inému orgánu podľa § 214 ods. 1,

c)

zastaví stíhanie podľa § 215 ods. 1,

d)

preruší stíhanie podľa § 228 ods. 2 a 3 alebo § 283 ods. 5,

e)

môže zastaviť stíhanie podľa § 215 ods. 2 a 3,

f)

odmietne obžalobu a vráti ju prokurátorovi pri vážnych chybách (porušenie obrany, neúplné spisy, chýbajúce náležitosti, nezákonné benefity),

g)

podmienečne zastaví podľa § 216 ods. 1,

h)

môže podmienečne zastaviť stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,

i)

rozhodne o účasti občianskeho združenia,

j)

vydá trestný rozkaz; pri odvode rozhodne o prijatí obžaloby, odôvodní to a nariadi hlavné pojednávanie,

k)

postúpi vec senátu,

l)

nariadi hlavné pojednávanie, určí termín a rozsah dokazovania; ak obvinený do 5 dní namietol vady, rozhodne aj o prijatí obžaloby.

(2)

Ak samosudca zistí, že skutok treba posudzovať podľa iného zákona, oznámi to tým, ktorým sa doručuje obžaloba, a prokurátorovi.

(3)

Samosudca preruší stíhanie, ak požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie.

(4)

Proti uzneseniam podľa a) až c) a d) (okrem prerušenia podľa § 283 ods. 5 písm. e) až h), j) alebo l)) môžu podať sťažnosť prokurátor a obvinený; má odkladný účinok (okrem prerušenia). Ak nadriadený súd zruší uznesenie o prijatí obžaloby (j alebo l), má to účinky odmietnutia a vec sa vracia do prípravného konania.

(5)

Ak treba, môže samosudca vypočuť obvineného a poškodeného a zobrať ďalšie vysvetlenia.

(6)

Ak niekto navrhne zmier alebo z toho vyplýva, môže nariadiť konanie o zmieri, schváliť ho a zastaviť stíhanie podľa § 220 až 227.

(7)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 6 môže prokurátor podať sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 243 – Predbežné prejednanie obžaloby

(1)

Obžalobu na zločin s trestom najmenej 12 rokov preskúma predseda senátu a rozhodne, či ju prejednať na zasadnutí senátu alebo nariadiť hlavné pojednávanie.

(2)

Predbežné prejednanie nariadi, ak treba rozhodnúť podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok treba posudzovať podľa iného zákona.

(3)

Prejednanie sa koná verejne, ale môže byť neverejné ak ide o rozhodnutia podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).

(4)

Súd preskúma obžalobu a dôkazy; predseda alebo poverený člen podá správu o otázkach na riešenie.

(5)

Môže vypočuť obvineného a poškodeného a zobrať vysvetlenia. Zistí, či nechcú dohodu o vine a treste; ak áno a navrhne to prokurátor, postupuje podľa § 244 ods. 1 písm. g). Inak preruší zasadnutie na dohodu. Ak dohoda vznikne, postupuje podľa § 331, 333 a 334. Ak nie, alebo súd ju odmietne, pokračuje sa podľa pôvodnej obžaloby.

§ 244 – Rozhodnutie pri predbežnom prejednaní obžaloby

(1)

Pri predbežnom prejednaní súd môže:

a)

postúpiť príslušnému súdu,

b)

postúpiť inému orgánu podľa § 214 ods. 1,

c)

zastaviť stíhanie podľa § 215 ods. 1,

d)

zastaviť stíhanie podľa § 215 ods. 2 a 3,

e)

prerušiť stíhanie podľa § 228 ods. 2 a 3 alebo § 283 ods. 5,

f)

podmienečne zastaviť stíhanie spolupracujúceho podľa § 218 ods. 1,

g)

vrátiť prokurátorovi na dohodu podľa § 232 a 233 ak platí § 243 ods. 5 druhá veta,

h)

odmietnuť pri vážnych chybách (porušenie obrany, neúplné spisy, chýbajúce náležitosti, nezákonné benefity),

i)

postúpiť samosudcovi,

j)

rozhodnúť o účasti občianskeho združenia,

k)

nariadiť hlavné pojednávanie (termín, rozsah); ak obvinený do 5 dní namietal vady, rozhodne aj o prijatí obžaloby s odôvodnením.

(2)

Ak treba posudzovať podľa iného zákona, oznámi to a vyzve k návrhom dôkazov. Upozorní na § 252 ods. 2 až 5.

(3)

Proti uzneseniam a) až d) a e) (okrem § 283 ods. 5 písm. f) až h) alebo k)) môžu sťažovať prokurátor a obvinený; má odkladný účinok (okrem prerušenia). Ak nadriadený zruší uznesenie o prijatí podľa k), má to účinky odmietnutia a vec ide do prípravného konania.

(4)

Predseda preruší stíhanie pri žiadosti Súdneho dvora EÚ.

§ 245 – Nové preskúmanie alebo predbežné prejednanie obžaloby

(1)

Ak prokurátor vec znovu podá po odmietnutí, obžaloba sa znovu preskúma podľa § 241 alebo predbežne prejedná podľa § 243.

(2)

To isté platí aj na súde, ktorému bola vec postúpená.

§ 246 – Náhradný sudca

(1)

Ak pojednávanie bude dlhé alebo sa vypočúva agent, ohrozený, chránený alebo utajený svedok cez videokonferenciu, predseda súdu zabezpečí prítomnosť jedného alebo dvoch náhradných sudcov alebo prísediacich.

(2)

Náhradný sudca má postavenie člena senátu, ale hlasuje len ak nastúpil za niekoho, kto nemôže ďalej konať. Ten, koho nahradil, sa už nezúčastňuje.

(3)

Pri výsluchu agenta alebo špeciálnych svedkov cez videokonferenciu mimo pojednávacej siene sa zúčastní náhradný sudca.

§ 247 – Určenie termínu hlavného pojednávania

(1)

Termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný mal od doručenia predvolania aspoň päť pracovných dní, prokurátor a obhajca od upovedomenia. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom alebo ak obžalovaný odmietol účasť alebo žiadal konanie v neprítomnosti. Ostatným účastníkom sa zvyčajne dáva aspoň trojdňová lehota. Pri skrátenom vyšetrovaní podľa § 204 sa tieto lehoty nepoužijú.

(2)

Upovedomí sa aj zákonný zástupca, poškodený a zúčastnená osoba. Ak majú splnomocnenca, upovedomí sa len ten. Ak má obžalovaný viac obhajcov, platí § 44 ods. 8.

(3)

Poškodeného treba upozorniť, že ak sa nedostaví, o jeho nároku na náhradu škody sa rozhodne podľa návrhov v spise.

(4)

Ak bol pripustený zástupca záujmového združenia, upovedomí sa aj združenie.

(5)

Predsedajúci urobí opatrenia na zabezpečenie plynulého priebehu a aby pred pojednávaním nedošlo k stretnutiu obžalovaného s poškodeným, svedkami a znalcami.

(6)

Ak sa budú prejednávať utajované skutočnosti, predseda senátu poučí sudcov, prísediacich a ostatných o zásadách utajenia a následkoch ich porušenia najneskôr po otvorení pojednávania; o poučení sa urobí záznam.

§ 248 – Miesto hlavného pojednávania

(1)

Hlavné pojednávanie sa zvyčajne koná v sídle súdu v jeho úradných miestnostiach. Ak je to vhodné, môže sa konať priamo na mieste činu so skráteným vyšetrovaním, ale len ak nie je povinná obhajoba.

(2)

Môže sa konať aj inde mimo sídla súdu, ak je to vhodné pre plynulé konanie; súd prihliada najmä na miesto väzby a prokuratúru.

(3)

Na ochranu osôb alebo z iných dôvodov možno nariadiť pojednávanie mimo sídla súdu a jeho úradných miestností, ale zvyčajne v obvode súdu.

(4)

Ak sa koná mimo úradných miestností, treba účastníkom oznámiť presné miesto v predvolaní.

§ 249 – Verejnosť hlavného pojednávania

(1)

Hlavné pojednávanie je verejné, aby ľudia mohli sledovať prejednávanie veci.

(2)

Môžu ho sledovať len neozbrojené osoby, okrem tých, čo nosia zbraň zo služby.

(3)

Verejnosť môže súd vylúčiť len ak by ohrozila tajomstvo, verejný poriadok, mravnosť, bezpečnosť alebo dôležitý záujem obžalovaného, poškodeného, príbuzných alebo svedkov. Verejnosť sa vylučuje pri výsluchu agenta a pri utajovaných skutočnostiach. Môže sa vylúčiť aj na časť pojednávania.

(4)

O vylúčení rozhodne súd sám alebo na návrh strán uznesením, ktoré verejne vyhlási. Potom musia diváci opustiť miestnosť.

(5)

Prokurátora, obžalovaného, obhajcu, poškodeného a úradnú osobu nemožno vylúčiť.

(6)

Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

§ 250 – Vylúčenie verejnosti z pojednávania

(1)

Súd môže odmietnuť prístup maloletým a tým, čo by rušili dôstojný priebeh. Môže urobiť opatrenia proti prepĺňaniu siene.

(2)

Ak bola verejnosť vylúčená, môže súd povoliť prístup jednotlivým osobám. Obžalovaný má právo na dvoch dôverníkov, ak nejde o výsluch agenta. Ak je obžalovaných viac, každý má právo na dvoch, ale ak by ich bolo viac ako šesť, súd vyberie. Pri utajovaných skutočnostiach môžu byť dôverníci len schválené osoby.

(3)

Ak bola verejnosť vylúčená pre utajované skutočnosti, predseda upozorní prítomných na následky prezradenia. Môže zakázať záznamy a poznámky.

§ 251 – Zákaz zverejňovania z neverejného pojednávania

(1)

Ak súd vylúčil verejnosť a pojednávanie je neverejné, zakazuje sa zverejňovať informácie o skutočnostiach, pre ktoré bola verejnosť vylúčená.

(2)

Prítomným môže súd nariadiť mlčanlivosť o skutočnostiach chránených zákonom. Rozhodne uznesením, proti ktorému nie je sťažnosť.

(3)

Uznesenie sa zapíše do zápisnice s údajmi o prítomných.

(4)

Predseda môže nariadiť, aby opatrenia na pokoj vykonala väzenská stráž.

§ 252 – Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

(1)

Hlavné pojednávanie sa koná za prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.

(2)

V neprítomnosti obžalovaného môže súd konať len ak vec možno rozhodnúť spoľahlivo aj bez neho a:

a)

obžaloba mu bola doručená a bol riadne predvolaný (alebo predvolanie platí podľa § 66 ods. 3 a 4 aj keď o ňom nevedel) a obhajca bol upovedomený,

b)

mal možnosť vyjadriť sa o skutku predtým a boli dodržané pravidlá vyšetrovania a mohol študovať spis,

c)

bol upozornený, že súd môže konať bez neho,

d)

obhajca (pri obmedzenej spôsobilosti) vyhlási, že netrvá na jeho výsluchu.

(3)

Bez obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe, v base, alebo ide o trest s hornou hranicou nad 10 rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol prísť alebo požiadal o konanie bez seba.

(4)

Pri povinnej obhajobe nemožno konať bez obhajcu. Ak nie je povinná obhajoba a obžalovaný má obhajcu, možno konať bez neho len ak obžalovaný súhlasí.

(5)

Ak súd rozhodne o konaní bez obžalovaného, môže prečítať zápisnice bez jeho súhlasu za podmienok v § 263 ods. 3.

§ 253 – Vedenie hlavného pojednávania predsedom senátu

(1)

Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu. Nariaďuje opatrenia na zabezpečenie riadneho priebehu. Prihliada na záujmy strán.

(2)

Ak zákon nehovorí inak, predseda vykonáva dôkazy čítaním alebo oboznamovaním. Môže poveriť člena senátu alebo navrhovateľa.

(3)

Predseda dbá, aby pojednávanie nezdržovali nepodstatné reči a aby sa vec objasnila účinne.

(4)

Fyzické a právnické osoby môžu robiť zvukový záznam a so súhlasom predsedu aj prenos. Nemožno to pri výsluchu agenta alebo utajovaných skutočnostiach.

(5)

Predseda môže zákaz zdôvodniť rušením pojednávania, tajomstvom, mravnosťou, verejným poriadkom, záujmom strán alebo svedkov, alebo pri ohrozenom či chránenom svedkovi.

(6)

Zvukový prenos nepovolí z tých istých dôvodov. Neplatí to pri vyhlasovaní rozsudku.

(7)

Obrazové záznamy nie sú prípustné.

(8)

Súd môže robiť záznamy pre svoje potreby.

(9)

Predseda dbá, aby nezaznievali urážlivé výroky. Ak ich niekto povie, môže dostať pokutu. Ak obhajca alebo prokurátor, môže podať podnet na trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie, alebo uložiť pokutu.

(10)

Kto sa cíti ukrátený opatrením predsedu, môže žiadať rozhodnutie senátu. Proti tomu nie je sťažnosť.

(11)

Za porušenie rozhodnutia môže predseda uložiť pokutu fyzickým aj právnickým osobám.

(12)

Proti rozhodnutiu o pokute je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 254 – Vykázanie z pojednávacej siene

(1)

Kto ruší poriadok, môže byť z pojednávacej siene vykázaný. Kto neuposlúchne, môže byť vyvedený väzenskou strážou.

(2)

Obžalovaného možno vykázať pri výsluchu agenta alebo ak ruší poriadok (aj keď bol upozornený), ale len na najkratší čas. Po návrate mu predseda povie, čo sa dialo, a dá mu možnosť vyjadriť sa.

(3)

Ak obžalovaný alebo svedok odíde bez súhlasu, môže byť predvedený.

(4)

Toto nevylučuje pokutu.

§ 255 – Začiatok hlavného pojednávania

(1)

Predseda senátu začne pojednávanie oznámením veci. Zistí, či prišli predvolaní a overí ich totožnosť. Ak niekto potreboval čas na prípravu, zistí, či ho mal.

(2)

Ak sa niekto nedostavil, súd rozhodne po vypočutí prítomných, či pojednávať aj tak, alebo odročiť.

(3)

Potom predseda zistí, či prokurátor a obžalovaný chcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak chcú, súd preruší pojednávanie na potrebný čas. Ak dohoda vznikne, súd postupuje podľa § 331, 333 a 334. Ak nevznikne alebo súd ju odmietne, pokračuje sa podľa pôvodnej obžaloby.

§ 256 – Prednesenie obžaloby a vyjadrenie poškodeného

(1)

Po úkonoch podľa § 255 predseda senátu vyzve prokurátora, aby prečítal obžalobu. Ak má obžalovaný obhajcu, po prečítaní ho vyzve, aby sa k nej vyjadril.

(2)

Poškodeného, ktorý chce náhradu škody, súd vyzve, či navrhuje, aby obžalovaný platil škodu a v akej výške. Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostaví a návrh je v spise, predseda ho prečíta.

(3)

Ak niekto uplatňuje práva poškodeného, hoci mu nepatria, súd rozhodne, že ho nepripúšťa ako poškodeného. To nebráni uplatniť nárok na škodu inde.

(4)

To isté platí, ak bránia účasti okolnosti z § 46 alebo § 47.

(5)

Ak má byť na súde zástupca občianskeho združenia, predseda ho poučí o jeho právach, najmä o práve na záverečnú reč.

§ 257 – Vyhlásenie obžalovaného

(1)

Po prečítaní obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o práve vyhlásiť, že:

a)

je nevinný,

b)

je vinný zo skutku alebo niektorého zo skutkov,

c)

nepopiera spáchanie skutku.

(2)

Zároveň ho poučí o následkoch vyhlásenia podľa b) alebo c).

(3)

Ak má obhajcu, môže sa s ním predtým poradiť.

(4)

Ak to vyžadujú okolnosti, verejný záujem alebo záujem obžalovaného, môže súd povoliť, aby namiesto „som vinný“ povedal „nepopieram spáchanie skutku“, čo sa považuje za priznanie. Musí byť poučený.

(5)

Ak obžalovaný prizná vinu alebo povie „nepopieram“, súd postupuje podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) a poučí ho, že toto vyhlásenie je neodvolateľné a nenapadnuteľné okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

(6)

Pred rozhodnutím o prijatí priznania súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní.

(7)

Súd rozhodne uznesením, či vyhlásenie prijíma alebo nie. Neprijme ho, ak obžalovaný predtým poprel vinu a zmenu neodôvodnil.

(8)

Ak prijme priznanie, oznámi, že sa nebude dokazovať priznaná časť, a dokazuje sa len nepriznaná časť, trest, škoda alebo ochranné opatrenie. To nevylučuje výsluch obžalovaného o účasti iných.

§ 258 – Výsluch obžalovaného prokurátorom

(1)

Ak obžalovaný nepriznal vinu ani nepovedal, že skutok nespáchal, predseda senátu ho poučí o právach a nechá ho vypočuť prokurátorovi. Obžalovaného treba vypočuť o obsahu obžaloby a o nároku na náhradu škody.

(2)

Predseda môže výsluch prerušiť len ak sa nevedie podľa zákona, nevhodne, alebo ak treba položiť otázku, ktorú nemožno odložiť.

(3)

Po prokurátorovi môže obžalovaného vypočuť jeho obhajca. Potom môžu doplňujúce otázky klásť prokurátor, obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba so súhlasom predsedu.

(4)

Ak obžalovaný nechce vypovedať alebo sú rozpory medzi starou a novou výpoveďou, prečíta sa zápisnica o skoršej výpovedi. Predseda určí, kto ju prečíta. Obžalovaného treba upozorniť na rozpory a spýtať sa na príčinu.

(5)

Podobne sa postupuje aj pri zvukovom zázname skoršej výpovede. Ten sa prehrá, ak sú rozpory alebo obžalovaný nechce vypovedať.

§ 259 – Námietky pri výsluchu

Strany môžu namietať spôsob výsluchu, najmä prípustnosť otázky. O námietke rozhodne predseda. Ak vyhovie, vypočúvaný nemusí odpovedať a otázka sa nezapíše alebo vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu rozhodne senát.

§ 260 – Vypočúvanie obžalovaných osobitne

Ak je obžalovaných viac, predseda môže zabezpečiť, aby bol vypočúvaný bez prítomnosti ostatných. Poradie určí predseda po vypočutí návrhov. Obžalovaného treba oboznámiť s výpoveďami spoluobžalovaných, ktorí boli vypočutí bez neho.

§ 261 – Poradie výsluchu svedkov

(1)

Predseda senátu určí poradie výsluchu svedkov. Zvyčajne najprv vypočujú svedkov prokurátora, potom obžalovaného. Obžalovaný môže požiadať o zmenu. O žiadosti rozhodne predseda, ak nesúhlasí, rozhodne senát. Podobne sa postupuje aj pri iných dôkazoch.

(2)

Svedok, ktorý ešte nebol vypočutý, nesmie byť prítomný pri výsluchu iných. Ak obžalovaný priznal škodu a jej výšku včas, dokazovanie o výške škody sa robí len výnimočne, napríklad ak sú pochybnosti.

(3)

Svedka vypočúva ten, kto ho navrhol. Ak rozhodol súd, vypočúva predseda senátu. Potom môžu klásť otázky prokurátor, obžalovaný a obhajca. Ak svedka navrhol obžalovaný, obhajca alebo prokurátor, predseda rozhodne, kto ho vypočuje. Druhá strana môže potom klásť otázky.

(4)

Použijú sa primerane pravidlá z § 258 ods. 2 a 3 a § 259. Predseda môže svedka vypočúvať sám, ak má menej ako 15 rokov, je chorý, zranený, poškodený trestným činom proti ľudskej dôstojnosti, alebo ak by výsluch stranou nebol vhodný.

§ 262 – Ochrana svedka pri výsluchu

Ak hrozí, že svedok v prítomnosti obžalovaného nepovie pravdu, alebo ide o ohrozeného svedka, agenta alebo utajeného svedka, predseda urobí opatrenia na ochranu alebo utajenie, prípadne vylúči obžalovaného a verejnosť na čas výsluchu. Po návrate musí byť obžalovaný oboznámený s výpoveďou, môže sa vyjadriť a klásť otázky cez predsedu.

§ 262a – Výsluch zraniteľného svedka bez kontaktu s obžalovaným

Predseda senátu vypočuje svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou alebo jej rodinným príslušníkom, tak aby sa nevidel s obžalovaným, napríklad cez technické zariadenia. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 262.

§ 263 – Čítanie zápisnice namiesto výsluchu svedka

(1)

Namiesto výsluchu svedka možno prečítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súhlasia prokurátor aj obžalovaný a súd to považuje za dostatočné.

(2)

Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa pojednávania nezúčastnil, neprišiel bez ospravedlnenia, alebo ak prokurátor navrhol čítať výpoveď a obžalovaný po výzve nenavrhol svedka osobne vypočuť. O tom musí byť obžalovaný poučený v predvolaní.

(3)

Zápisnicu možno prečítať aj keď svedok zomrel, je nezvestný, dlhodobo v zahraničí, chorý, nedostavil sa bez ospravedlnenia a predvedenie neúspešné, išlo o neodkladný úkon, alebo svedok odmietol vypovedať bez oprávnenia.

(4)

Ak svedok na pojednávaní odmietol vypovedať podľa § 130, zápisnicu možno prečítať len ak bol predtým poučený o práve odmietnuť výpoveď a povedal, že toto právo nevyužíva.

(5)

Tieto pravidlá platia aj pre prehrávanie zvukového a obrazového záznamu z videokonferencie.

(6)

Strany môžu namietať spôsob výsluchu. O námietke rozhodne predseda. Ak jej vyhovie, na otázku sa neodpovedá a nezapíše sa. O námietke proti otázke predsedu rozhodne senát.

§ 264 – Prečítanie skoršej výpovede svedka

(1)

Ak sa svedok odchýli od skoršej výpovede, môže mu byť na návrh predložená zápisnica na vysvetlenie rozporov.

(2)

Predloženie znamená prečítanie častí zápisnice, ku ktorým sa má vyjadriť. Prečíta ju strana určená predsedom alebo on sám.

(3)

To isté platí pri prehrávaní zvukového alebo obrazového záznamu z videokonferencie.

§ 265 – Prísaha svedka na súde

(1)

Svedok pred výsluchom na súde musí zložiť prísahu.

(2)

Pred prísahou ho poučia o ochrane v práci a upozornia na dôležitosť výpovede a následky krivej prísahy. Prísaha znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že poviem pravdu, nič len pravdu a nič nezatajím.“

§ 266 – Prísaha svedka so sluchovou vadou

(1)

Svedok so sluchovou alebo rečovou vadou zloží prísahu tak, že opakuje slová, ktoré mu prečíta predseda senátu. Text prísahy podpíše.

(2)

Nepočujúci svedok po pretlmočení do posunkovej reči podpíše text s poznámkou, že mu bol pretlmočený a že mu rozumel.

§ 267 – Dôvody vylúčenia svedka z výsluchu

a)

kto nemá ešte 14 rokov,

b)

kto pre chorobu nemusel vnímať veci alebo ich nedokáže povedať,

c)

kto nedokáže pochopiť význam prísahy,

d)

kto má povinnosť mlčanlivosti z povolania, ak ho z nej nezbavili.

§ 268 – Znalecké dokazovanie

(1)

Ak znalec ešte nepísal posudok alebo ho mení alebo dopĺňa, predseda senátu mu môže uložiť, aby ho nadiktoval do zápisnice.

(2)

Pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní platia podobne pravidlá z § 258 ods. 2 a 3 a § 259. Namiesto výsluchu môžete prečítať jeho výpoveď alebo písomný posudok, ak bol poučený podľa § 144, nikto nemá pochybnosti o správnosti a prokurátor aj obžalovaný súhlasia. Alebo ak sa znalec naň odvolá.

(3)

Ak strana obstarala posudok a predkladá ho ako dôkaz, platí podobne odsek 1.

(4)

Ak posudok predložila strana a osoba nie je v zozname znalcov, zloží sľub podľa osobitného zákona. Predseda senátu ju poučí o treste za nepravdivý posudok. Potom povie, či posudok podala podľa sľubu.

(5)

Odseky 1 až 4 platia podobne aj pre odborné vyjadrenie.

§ 269 – Listinné dôkazy

Písomné vyjadrenia, posudky, správy úradov a iné listiny, ktoré sa používajú ako dôkaz, sa prečítajú celé alebo len časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Strany si ich môžu pozrieť, a ak treba, aj svedci a znalci.

§ 270 – Vecné dôkazy a dokazovanie zvukovým, obrazovým a obrazovo-zvukovým záznamom

(1)

Vecné dôkazy predloží súd stranám, a ak treba, aj svedkom a znalcom.

(2)

Zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa prehrá ako celok alebo len časť, ktorá sa týka dokazovanej veci. Ak to umožňuje, môže sa čítať aj jeho písomný prepis. Súčasťou dôkazu je aj správa o tom, kto a ako záznam urobil alebo získal.

§ 271 – Vyjadrenie účastníkov k dôkazom

(1)

Po každom dôkaze sa treba opýtať obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby, či sa chcú vyjadriť. Ich vyjadrenie sa zapíše do zápisnice.

(2)

Na konfrontáciu alebo rekogníciu sa použijú primerane ustanovenia § 125 a § 126.

§ 272 – Doplňovanie dôkazov v súdnom konaní

(1)

Po výsluchu môžu zákonný zástupca obžalovaného, poškodený alebo jeho splnomocnenec a zúčastnená osoba so súhlasom predsedu klásť otázky, keď už členovia senátu nemajú otázky.

(2)

Potom predseda zistí, či strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.

(3)

Súd odmietne dôkaz, ktorý sa týka nepodstatnej okolnosti alebo ktorý sa dá zistiť inými dôkazmi. Rozhodnutie oznámi tomu, kto návrh podal, spravidla ústne na začiatku. Súd môže rozhodnutie neskôr zmeniť.

§ 273 – Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov

(1)

Obžalovaný, ktorému sa poskytuje ochrana a má dôvodnú obavu o život alebo zdravie seba alebo blízkej osoby, môže byť vypočutý cez videokonferenciu.

(2)

Spôsob vykonania dôkazu môže strana namietať alebo navrhnúť jeho doplnenie. O námietke a doplnení sa rozhodne podobne podľa § 263 ods. 6.

§ 274 – Záverečné reči v trestnom konaní

(1)

Ak nie sú ďalšie dôkazy alebo súd rozhodol, že sa nebudú vykonávať, predseda ukončí dokazovanie a dá slovo na záverečné reči.

(2)

Po prokurátorovi hovoria poškodený, zúčastnená osoba, obhajca a nakoniec obžalovaný. Ak majú splnomocnenca, hovorí len ten. Predseda môže určiť poradie. Zástupca združenia, poškodený a zúčastnená osoba hovoria len o svojich nárokoch.

(3)

Ak prokurátor hovorí znovu so súhlasom predsedu, obhajca a obžalovaný sa môžu vyjadriť.

(4)

Záverečné reči môže predseda prerušiť len ak nejde o vec.

§ 275 – Posledné slovo obžalovaného

Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na poradu dá predseda senátu obžalovanému posledné slovo. Počas neho mu nikto nesmie klásť otázky.

§ 276 – Doplnenie dokazovania

(1)

Ak súd zistí počas záverečných rečí alebo porady, že treba niečo ešte objasniť, rozhodne uznesením o doplnení dokazovania a v pojednávaní pokračuje.

(2)

Po doplnení dokazovania sa musia záverečné reče zopakovať.

§ 277 – Odročenie hlavného pojednávania

(1)

Ak prekážka bráni vykonať alebo pokračovať v hlavnom pojednávaní, súd ho odročí a určí nový termín. Odročiť na neurčito možno len ak to vyžaduje povaha úkonu. Ak prekážka odpadne, termín sa určí najneskôr do dvoch týždňov.

(2)

Pred odročením predseda zistí, či strany nenavrhujú dôkazy na budúce pojednávanie. Nedôvodné návrhy súd odmietne uznesením, proti ktorému nie je sťažnosť.

(3)

Pri odročení môže súd uložiť strane, ktorá dôkaz navrhla, aby ho zabezpečila. Neplatí to, ak dôkaz navrhol obžalovaný a nemôže ho sám zabezpečiť.

(4)

Ak nemožno dôkaz vykonať, súd rozhodne, že sa nevykoná. Môže nariadiť zabezpečenie a predvedenie svedka.

(5)

Ak nie je potrebné pojednávanie opakovať, predseda pri pokračovaní pripomenie obsah doterajšieho pojednávania. Ak uplynul dlhý čas, prečíta podstatný obsah zápisnice.

§ 277a – Zmena samosudcu alebo zloženia senátu

(1)

Ak sa zmení sudca alebo zloženie senátu a obžalovaný nesúhlasí, hlavné pojednávanie sa urobí znova.

(2)

Na novom pojednávaní sa neopakuje postup podľa § 257. Predchádzajúce vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 a 2 a uznesenia súdu podľa § 257 ods. 7 a 8 zostávajú v platnosti.

(3)

Na novom pojednávaní môžete namiesto výsluchu prečítať príslušné časti zápisnice z predchádzajúceho pojednávania. Ak v nej je odkaz na skoršiu výpoveď, prečíta sa aj tá.

(4)

Namiesto čítania zápisnice môžete prehrať príslušnú časť zvukového záznamu, ak bol vyhotovený. Predseda senátu to nariadi na návrh strany, ak je to potrebné na zistenie presného znenia výpovede.

(5)

Aj keď možno čítať zápisnicu alebo prehrávať záznam, predseda nariadi nový výsluch svedka alebo znalca, ak ich výpoveď je rozhodujúca a treba overiť jej pravdivosť alebo z iných dôležitých dôvodov. Súd môže nariadiť výsluch aj bez týchto dôvodov.

(6)

Tým nie je dotknutá možnosť čítať zápisnicu z prípravného konania podľa § 252 ods. 5 a § 263. Ak boli podmienky splnené na predchádzajúcom pojednávaní, platia aj na novom. To neplatí pre dôvody podľa § 263 ods. 3 písm. a).

§ 278 – Podklad na rozhodnutie

(1)

Súd môže rozhodovať len o skutku uvedenom v obžalobe.

(2)

Ak nejde o obžalobu po dohode o vine a treste, súd môže prihliadať len na to, čo bolo prejednané a dokázané na hlavnom pojednávaní.

(3)

Súd nie je viazaný tým, ako bol skutok v obžalobe právne označený.

§ 279 – Vrátenie veci prokurátorovi

(1)

Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie len vtedy, ak na hlavnom pojednávaní vyjde najavo ďalší trestný čin obžalovaného a prokurátor požiada o vrátenie pre spoločné prejednanie.

(2)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 280 – Postúpenie veci

(1)

Ak súd zistí, že prejednáva trestný čin, na ktorý nie je príslušný, postúpi vec príslušnému súdu. Musí rozhodnúť sám, ak ide len o miestnu nepríslušnosť a obžalovaný nenamietal. Rovnako rozhodne sám, ak by vec mala ísť na súd rovnakého druhu nižšieho stupňa alebo na iný okresný súd podľa § 16 ods. 1. Súd, ktorému vec postúpil nadriadený súd, nemôže vec postúpiť ďalej, ak sa medzitým podstatne nezmenili skutočnosti.

(2)

Ak ide o priestupok, služobné alebo disciplinárne previnenie, postúpi vec príslušnému orgánu.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 281 – Zastavenie trestného stíhania

(1)

Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí niektorú z okolností podľa § 9 ods. 1.

(2)

Môže ho zastaviť aj pri dôvodoch podľa § 215 ods. 2 alebo 3.

(3)

Ak súd takto rozhodne, odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilné súdnictvo alebo iný príslušný orgán.

(4)

Rozhodnutie sa môže týkať len niektorých skutkov z obžaloby.

(5)

Proti rozhodnutiu môžu podať sťažnosť s odkladným účinkom prokurátor aj poškodený.

§ 282 – Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier

(1)

Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak sú splnené podmienky podľa § 216 ods. 1.

(2)

Môže ho podmienečne zastaviť aj pre spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1.

(3)

Môže schváliť zmier a zastaviť stíhanie podľa § 220. Postupuje podľa § 221 až 227.

(4)

Proti týmto rozhodnutiam môžu podať sťažnosť prokurátor, obžalovaný aj poškodený. Sťažnosť má odkladný účinok.

§ 283 – Prerušenie trestného stíhania

(1)

Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí niektorú z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244 ods. 4. Môže ho prerušiť aj pri okolnostiach z § 228 ods. 3.

(2)

Stíhanie preruší aj vtedy, ak nemôže doručiť predvolanie obžalovanému na hlavné pojednávanie.

(3)

Keď dôvod prerušenia pominie, súd v stíhaní pokračuje.

(4)

Proti rozhodnutiu o prerušení môžu podať sťažnosť prokurátor aj obžalovaný.

(5)

Súd preruší stíhanie aj keď má pochybnosti, či zákon nižšej právnej sily nie je v rozpore so zákonom vyššej sily alebo medzinárodnou zmluvou. Podá návrh na ústavný súd a čaká na jeho rozhodnutie, ktoré je preň záväzné.

§ 284 – Rozsudok o vine a treste

(1)

Ak vec nevrátil prokurátorovi na došetrenie, nepostúpil ju, nezastavil alebo neprerušil stíhanie, súd rozsudkom rozhodne, či je obžalovaný vinný alebo či sa oslobodzuje.

(2)

Súd môže uznať obžalovaného vinným z prísnejšieho trestného činu, než navrhla obžaloba, len ak ho na túto možnosť upozornil skôr, ako skončil dokazovanie. Ak o to obžalovaný alebo obhajca požiada, dostanú znova čas na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie sa odloží najmenej o päť pracovných dní.

§ 285 – Dôvody oslobodenia od obžaloby

Súd obžalovaného oslobodí, ak:

a)

sa neukázalo, že skutok sa stal,

b)

skutok nie je trestný čin,

c)

sa neukázalo, že ho spáchal obžalovaný,

d)

obžalovaný má duševnú poruchu a nerozumel tomu, čo robí,

e)

mladistvý mal menej ako 15 rokov a nerozumel, že koná zle,

f)

už nemožno trestať, lebo uplynul čas (premlčanie), alebo

g)

prokurátor vzal obžalobu späť podľa § 239 ods. 2.

§ 286 – Oslobodenie od trestu pre premlčanie

Ak bolo trestné stíhanie zastavené pre premlčanie alebo z dôvodov v § 215 ods. 2 a pokračovalo sa len preto, že obžalovaný trval na prejednaní, súd ho uzná vinným, ale trest mu neuloží. Platí to, ak neexistuje iný dôvod na oslobodenie.

§ 287 – Náhrada škody v trestnom konaní

(1)

Ak súd odsúdi obžalovaného za čin, ktorým spôsobil škodu, zvyčajne mu uloží, aby ju nahradil. Vždy uloží povinnosť nahradiť neuhradenú škodu, ak jej výška je v popise skutku alebo ide o morálnu škodu pri násilnom úmyselnom trestnom čine.

(2)

Výrok musí označiť oprávnenú osobu a nárok. Súd môže určiť splátky s podmienkami splatnosti.

(3)

Na návrh poškodeného môže súd vyjadriť náhradu v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu.

§ 288 – Odkázanie poškodeného na občianske súdnictvo

(1)

Ak nie je podklad na náhradu škody alebo by bolo treba ďalšie dokazovanie, ktoré by predĺžilo trestné stíhanie, súd odkáže poškodeného na civilný proces. Poškodeného treba označiť menom, dátumom narodenia a bydliskom. Ak je právnická osoba, obchodným menom, sídlom a IČO.

(2)

Odkáže ho aj so zvyškom nároku, ak mu ho priznal len čiastočne.

(3)

Ak súd obžalovaného oslobodí, odkáže poškodeného vždy na civilný proces.

§ 289 – Uloženie ochranného opatrenia súdom

(1)

Súd rozhodne o ochrannom opatrení vždy podľa návrhu prokurátora, aj mimo hlavného pojednávania. Ak zistí dôvod, môže ho uložiť aj bez návrhu.

(2)

Ak treba na rozhodnutie ďalšie dokazovanie, ktoré nie je možné ihneď, vyhradí rozhodnutie verejnému zasadnutiu.

(3)

To platí aj keď prokurátor navrhne zhabanie veci nepatriacej obžalovanému.

§ 290 – Zastavenie a prerušenie stíhania mimo pojednávania

(1)

Ak sa mimo hlavného pojednávania ukáže dôvod na zastavenie alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 281 alebo § 283, súd tak rozhodne.

(2)

O tomto rozhoduje súd na neverejnom zasadaní. Ak predseda senátu uzná za potrebné, môže nariadiť verejné zasadnutie.

(3)

O schválení zmieru môže súd rozhodnúť aj neverejne.

(4)

Proti rozhodnutiu o zastavení stíhania môže prokurátor podať sťažnosť s odkladným účinkom, okrem prípadu podľa § 283 ods. 5.

(5)

Ak vyjdú najavo dôvody na zastavenie, podmienečné zastavenie alebo schválenie zmieru, súd môže tak rozhodnúť.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 môže podať sťažnosť prokurátor. Poškodený môže podať sťažnosť proti zastaveniu stíhania. Obvinený a poškodený môžu podať sťažnosť proti podmienečnému zastaveniu. Sťažnosť má odkladný účinok.

§ 291 – Všeobecné ustanovenie

Súd rozhoduje na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.

§ 292 – Príprava verejného zasadnutia

(1)

Predseda senátu predvolá osoby, ktorých osobná účasť je potrebná. O zasadnutí upovedomí prokurátora, toho, kto podal návrh, a toho, koho sa rozhodnutie týka. Ak je obvinený mladistvý pod 19 rokov, upovedomí aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zástupcu. Pripojí rovnopis návrhu. Pri veciach týkajúcich sa technických prostriedkov kontroly upovedomí aj probačného a mediačného úradníka.

(2)

Toto neplatí pre sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí do väzby.

(3)

Ak na okresnom súde vystupoval zástupca záujmového združenia občanov, upovedomí o odvolacom konaní aj toto združenie.

(4)

Termín určí tak, aby mali navrhovateľ, dotknutá osoba, obhajca a prokurátor aspoň 5 pracovných dní na prípravu. Pri sťažnosti proti nevzatiu do väzby to neplatí. Lehota sa môže skrátiť len so súhlasom toho, komu slúži. Ostatní majú spravidla 3 dni.

(5)

Termín zasadnutia o sťažnosti proti nevzatiu do väzby oznámi sudca pre prípravné konanie obvinenému, obhajcovi a prokurátorovi hneď po rozhodnutí a zapíše to. Postupuje tak, aby bola zachovaná lehota podľa § 192 ods. 3. Za deň zasadnutia určí posledný deň tejto lehoty.

(6)

Verejné zasadnutie o sťažnosti proti nevzatiu do väzby sa môže konať bez obvineného alebo obhajcu, ak boli upovedomení podľa odseku 5.

§ 293 – Účastníci verejného zasadnutia

(1)

Na verejnom zasadnutí musí byť prítomný samosudca a zapisovateľ alebo všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(2)

Prokurátor sa zúčastní, ak podal návrh. Vždy sa však zúčastní pri odvolaní alebo mimoriadnom opravnom prostriedku.

(3)

Verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

(4)

Môže sa konať aj bez neho, ak nie je možné doručiť mu predvolanie a obhajca bol riadne upovedomený.

(5)

Koná sa bez neho aj keď dostal upovedomenie včas a bol poučený, že môže konať bez jeho prítomnosti.

(6)

Bez obvineného nemožno konať, ak je vo väzbe, vo výkone trestu alebo ide o trestný čin s trestom nad desať rokov.

(7)

To neplatí, ak sa obvinený odmietol zúčastniť alebo požiadal o konanie bez seba.

(8)

Ak obvinený ospravedlní neúčasť a písomne požiada o konanie v jeho prítomnosti, súd odročí zasadnutie.

(9)

Pri povinnej obhajobe nemožno konať bez obhajcu. Ospravedlnenie môže predniesť aj obhajca, ak má splnomocnenie.

(10)

Obhajca sa vždy zúčastní zasadnutia o odvolaní a zasadnutia, kam dal podnet obvinený.

§ 294 – Účastníci verejného zasadnutia

(1)

Ustanovenie § 293 platí aj pre osoby, ktoré navrhli verejné zasadnutie, alebo pre tých, ktorých sa rozhodnutie priamo dotýka.

(2)

Ak sa niektorí pozvaní nezúčastnia verejného zasadnutia, súd o tom rozhodne uznesením.

§ 295 – Verejné zasadnutie senátu

(1)

Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda senátu správu o veci. Potom navrhovateľ prednesie návrh. Dotknuté osoby a prokurátor sa k nemu vyjadria, ak nie sú navrhovateľmi.

(2)

Ak sa na zasadnutí vykonávajú dôkazy, platia pravidlá ako na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia čítania výpovedí platia len pri odvolacom konaní.

(3)

Po vykonaní dôkazov predseda udelí slovo na konečné návrhy. Ak môže byť rozhodnutím priamo dotknutý obvinený, hovorí posledný. Ak je mladistvý, môže predniesť návrh aj zástupca úradu na ochranu detí a zákonný zástupca.

§ 296 – Vyhlásenie rozhodnutia súdu verejne

Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlasuje verejne.

§ 297 – Podklad na rozhodnutie

Súd pri rozhodovaní môže vychádzať len zo skutočností a dôkazov, ktoré boli predložené na verejnom zasadnutí. To neplatí, ak ide o dohodu o vine a treste.

§ 298 – Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní

Na verejné zasadnutie sa použijú pravidlá o hlavnom pojednávaní.

§ 299 – Ochranné opatrenia na verejnom zasadnutí

(1)

Súd môže na verejnom zasadnutí uložiť ochranné liečenie, ochrannú výchovu, ochranný dohľad alebo zhabanie veci len vtedy, ak to navrhne prokurátor. To neplatí, ak si súd rozhodnutie vyhradil podľa § 289 ods. 2.

(2)

O umiestnení páchateľa do detenčného ústavu rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(3)

Proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa odsekov 1 a 2 je možné podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť proti rozhodnutiu podľa odseku 4 odkladný účinok nemá.

(4)

Ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, rozhodne o ochrannom liečení do troch mesiacov alebo predĺži príkaz najviac o ďalšie dva mesiace. Inak príkaz stratí platnosť.

§ 299a – Umiestnenie obvineného do zariadenia

(1)

Sudca rozhodne o návrhu prokurátora na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia do 48 hodín od doručenia návrhu. Prokurátor musí doručiť aj všetky spisy.

(2)

Pred rozhodnutím sudca vypočuje obvineného, ak mu to zdravotný stav dovolí.

(3)

Ak súhlasí, vydá písomný príkaz na umiestnenie s odôvodnením a zabezpečí jeho vykonanie. Inak návrh zamietne uznesením.

(4)

Ak pominie dôvod umiestnenia, prokurátor obvineného ihneď prepustí. Ak je dôvod na väzbu, postupuje sa podľa príslušného ustanovenia.

§ 300 – Ustanovenie opatrovníka pri zhabaní veci

(1)

Ak nemožno zistiť vlastníka veci na zhabanie alebo jeho pobyt nie je známy, predseda senátu alebo sudca ustanoví opatrovníka. Opatrovník má rovnaké práva ako vlastník.

(2)

Písomnosti sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie vlastníka sa uverejní vhodným spôsobom. Verejné zasadnutie sa vykoná aj bez neho.

(3)

Proti rozhodnutiu o opatrovníkovi je prípustná sťažnosť.

§ 301 – Neverejné zasadnutie senátu

Na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát, ak zákon neurčuje inak. Postupuje sa podobne ako podľa § 248 ods. 2.

§ 302 – Neverejné zasadnutie súdu

(1)

Neverejné zasadnutie sa koná v prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Iné osoby sú vylúčené. Pri rozhodovaní o väzbe môže byť prítomný prokurátor, obvinený a obhajca. Pri sťažnosti proti väzbe môže predseda účasť povoliť. Pri väzbe môže predseda upovedomiť aj zástupcu združenia alebo osobu so zárukou. Pri kontrole technickými prostriedkami upovedomí aj probačného úradníka.

(3)

Pri neverejnom zasadnutí podľa ôsmej hlavy môže predseda povoliť účasť prokurátorovi a odsúdenému, ak je to potrebné.

§ 303 – Neverejné zasadnutie samosudcu

Samosudca nerobí neverejné zasadnutie. Výnimkou je konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu.

§ 304 – Dôkazy na neverejnom zasadnutí

(1)

Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkaz, urobí sa to prečítaním zápisnice alebo iných písomností, prípadne ukázaním vecného dôkazu alebo zvukového či obrazového záznamu. Súčasťou je aj správa o tom, kto a ako záznam vyhotovil.

(2)

Ak sa rozhoduje o väzbe alebo o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe a predseda senátu pripustil účasť ďalších osôb, vypočuje obvineného. Ak ide o zástupcu združenia alebo osobu ponúkajúcu záruku, postupuje podľa povahy ponuky.

§ 305 – Vyhlásenie rozhodnutia

Rozhodnutie sa vždy vyhlási.

§ 306 – Prípustnosť a účinok

(1)

Proti rozsudku prvého súdu sa možno odvolať.

(2)

Odvolanie zastaví vykonateľnosť rozsudku.

§ 307 – Odvolanie proti rozsudku

(1)

Ak zákon nehovorí inak, rozsudok môže napadnúť odvolaním:

a)

prokurátor pre akýkoľvek nesprávny výrok,

b)

obžalovaný pre výrok, ktorý sa ho týka, okrem výroku o vine, ak priznal vinu alebo nepopieral skutok,

c)

poškodený pre výrok o náhrade škody,

d)

zúčastnená osoba pre výrok o zhabaní veci.

(2)

Kto môže podať odvolanie proti výroku, môže ho podať aj preto, že taký výrok chýba, alebo pre porušenie pravidiel konania, ak to mohlo spôsobiť nesprávnosť.

§ 308 – Odvolanie proti rozsudku

(1)

Prokurátor môže podať odvolanie proti rozsudku, ak je to v neprospech obžalovaného. Poškodený, ktorý žiadal náhradu škody, môže odvolať len časť o náhrade škody.

(2)

V prospech obžalovaného môžu odvolať: obžalovaný, prokurátor, rodičia, deti, súrodenci, adoptívny rodič, adoptované dieťa, manžel alebo partner. Prokurátor to môže urobiť aj proti vôli obžalovaného. Ak obžalovaný nerozumie svojim činom alebo má obmedzenú spôsobilosť, môže za neho odvolať aj jeho zákonný zástupca alebo obhajca, a to aj proti jeho vôli.

§ 309 – Lehota na podanie odvolania

(1)

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému smeruje, do 15 dní od vyhlásenia alebo doručenia rozsudku. Vyhlásením rozumie prečítanie rozsudku v prítomnosti dotknutej osoby. Ak sa prečítalo v neprítomnosti, začína lehota až doručením.

(2)

Ak sa oznamuje obžalovanému, obhajcovi aj zástupcovi, lehota plynie od posledného oznámenia.

(3)

Organu sociálnoprávnej ochrany detí plynie lehota samostatne.

(4)

Ostatným oprávneným osobám lehota končí rovnako ako obžalovanému.

§ 310 – Vyhlásenie odvolania pri rozsudku

(1)

Ak je osoba oprávnená podať odvolanie prítomná pri vyhlásení rozsudku a bola poučená, predseda jej umožní vyjadriť sa o odvolaní a zapíše to. Ak má obžalovaný obhajcu, môže sa poradiť. Možno povedať, že sa zatiaľ nevyjadruje. Do zápisnice sa zapíše, proti ktorému výroku odvolanie smeruje.

(2)

Z odvolania prokurátora musí byť jasné, či smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.

§ 311 – Obsah odvolania

(1)

V odvolaní treba napísať, proti ktorým častiam rozsudku smeruje a či napáda aj konanie pred rozsudkom.

(2)

Odvolanie prokurátora, obhajcu a splnomocnencov musí obsahovať odôvodnenie. Treba v ňom uviesť, ktoré časti sa napádajú a aké chyby sa vytýkajú.

(3)

Ak chýba odôvodnenie, predseda senátu vyzve na doplnenie. Ak to nespraví iná osoba ako obžalovaný, súd môže postupovať podľa § 70.

(4)

V odvolaní možno uviesť nové skutočnosti a dôkazy.

§ 312 – Vzatie odvolania späť

(1)

Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania vzdať. Obžalovaný môže povedať, že nesúhlasí s odvolaním v jeho prospech od iných osôb podľa § 308 ods. 2.

(2)

Kto odvolanie podal, môže ho vziať späť vyhlásením až do záverečnej porady odvolacieho súdu. Nadriadený prokurátor môže vziať späť odvolanie prokurátora.

(3)

Odvolanie v prospech obžalovaného od obhajcu alebo iných môže vziať späť len s jeho súhlasom. Prokurátor môže vziať späť aj bez súhlasu. Potom obžalovaný má novú lehotu na podanie odvolania.

(4)

Predseda senátu vezme vzatie späť na vedomie uznesením.

§ 313 – Odvolanie v prospech mladistvého obžalovaného

Odvolanie v prospech mladistvého obžalovaného, ktoré podal prokurátor, zástupca, obhajca alebo orgán ochrany detí proti jeho vôli, možno vziať späť aj bez jeho súhlasu. Potom mladistvému plynie nová lehota na podanie odvolania.

§ 314 – Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu pošle kópiu odvolania všetkým, ktorých sa to týka, aby sa mohli vyjadriť. Až keď uplynie lehota na odvolanie pre všetkých, pošle spisy odvolaciemu súdu.

§ 315 – Odvolací súd

Proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. Proti rozsudku špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

§ 316 – Zamietnutie a zrušenie odvolania

(1)

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak prišlo neskoro, podal ho niekto bez práva, alebo ten, kto sa ho vzdal. Zamietne ho aj ak ide o výrok, proti ktorému sa nemožno odvolať.

(2)

Nepovažuje sa za neskoré, ak niekto podal neskoro len preto, že dostal od súdu nesprávne pokyny.

(3)

Odvolací súd zruší rozsudok a vráti vec prvému súdu, ak zistí, že:

a)

súd rozhodoval v nesprávnom zložení,

b)

obžalovaný nemal obhajcu, hoci musel mať, alebo

c)

pojednávanie bolo v jeho neprítomnosti bez zákonného dôvodu.

§ 317 – Preskúmanie odvolania súdom

(1)

Ak odvolací súd nezamietne odvolanie alebo nezruší rozsudok, skontroluje, či sú napadnuté časti zákonné a odôvodnené a či bol postup správny. Na chyby, ktoré neboli vytýkané, prihliadne len ak by odôvodňovali dovolanie.

(2)

Ak bolo odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku o vine a súd ho nezruší, skontroluje aj výrok o treste a ďalšie výroky závislé od viny.

(3)

Ak odvolanie napadlo len časť týkajúcu sa jednej osoby z viacerých, súd preskúma len tú časť.

§ 318 – Prerušenie trestného stíhania v odvolacom konaní

(1)

Odvolací súd preruší stíhanie, ak vyjde najavo, že nastala okolnosť brániaca pokračovaniu, alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie.

(2)

Ak prekážka pominie, súd pokračuje v stíhaní.

(3)

Predseda senátu najvyššieho súdu preruší stíhanie, ak požiada Európsky súd pre ľudské práva o stanovisko. Môže pokračovať aj bez stanoviska, ak sú na to vážne dôvody.

§ 319 – Zamietnutie odvolania odvolacím súdom

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak nie je opodstatnené.

§ 320 – Zrušenie rozsudku odvolacím súdom

(1)

Odvolací súd zruší rozsudok a:

a)

postúpi vec, ak mal tak urobiť prvý súd,

b)

podmienečne zastaví stíhanie, ak mal tak urobiť prvý súd,

c)

zastaví stíhanie, ak je tu dôvod na zastavenie, alebo

d)

preruší stíhanie, ak mal tak urobiť prvý súd.

(2)

Ak dôvod na prerušenie pominie, súd pokračuje v stíhaní.

§ 321 – Dôvody zrušenia rozsudku odvolacím súdom

(1)

Odvolací súd zruší rozsudok aj keď:

a)

boli podstatné chyby konania alebo porušenie práva na obhajobu,

b)

sú chyby vo výrokoch, nejasnosti alebo neúplnosti zistení,

c)

treba opakovať alebo doplniť dôkazy,

d)

bol porušený Trestný zákon,

e)

je trest neprimeraný, alebo

f)

je rozhodnutie o náhrade škody v rozpore so zákonom.

(2)

Ak bolo odvolanie obmedzené, zruší len napadnutý výrok. Ak zruší časť o vine, zruší aj celý výrok o treste a ďalšie súvisiace výroky.

(3)

Ak je chybná len oddeliteľná časť, zruší len túto časť. Ak zruší časť o vine, zruší aj trest a súvisiace výroky.

§ 322 – Vrátenie veci na nové konanie

(1)

Ak treba po zrušení rozsudku rozhodnúť znova, vráti vec prvostupňovému súdu len vtedy, ak by doplnenie bolo príliš náročné alebo by viedlo k iným záverom.

(2)

Ak chýba len nejaký výrok alebo je neúplný, môže vrátiť vec na doplnenie bez zrušenia rozsudku.

(3)

Odvolací súd rozhodne sám, ak môže rozhodnúť na základe zisteného stavu. V neprospech obžalovaného môže zmeniť rozsudok len na návrh prokurátora. V náhrade škody aj na návrh poškodeného.

(4)

Odvolací súd nemôže sám:

a)

uznať vinným zo skutku, z ktorého bol oslobodený,

b)

uznať vinným z ťažšieho trestného činu, než aký mohol prvostupňový súd.

§ 323 – Vrátenie veci prokurátorovi do prípravy

Po zrušení rozsudku môže odvolací súd rozhodnúť, že vráti vec prokurátorovi na ďalšie vyšetrovanie. Urobí tak len ak sú splnené podmienky podľa zákona.

§ 324 – Rozsah účinkov odvolacieho rozhodnutia

Ak je dôvod, ktorým odvolací súd rozhodol v prospech niektorého obžalovaného, prospešný aj pre ďalšieho spoluobžalovaného alebo zúčastnenú osobu, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je prospešný dôvod, ktorým rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.

§ 325 – Zmena zloženia senátu pri vrátení veci

Ak vráti vec na nové prejednanie prvému súdu, môže nariadiť, aby ju prejednal iný senát alebo iný súd rovnakého druhu a stupňa. Urobí tak len z dôležitého dôvodu.

§ 326 – Konanie na odvolacom súde

(1)

Odvolací súd rozhoduje na verejnom zasadnutí. Neverejne môže rozhodnúť len v určených prípadoch podľa zákona.

(2)

Prokurátor musí byť na verejnom zasadnutí prítomný.

(3)

Obžalovaný musí mať na verejnom zasadnutí obhajcu vo všetkých prípadoch, kde ho musí mať aj na hlavnom pojednávaní.

(4)

Na začiatku predseda senátu prečíta napadnutý rozsudok, povie, aké chyby sa vytýkajú, a oznámi doterajší postup.

(5)

Odvolací súd môže doplniť dôkazy potrebné na rozhodnutie.

§ 327 – Viazanosť súdu právoplatným rozhodnutím

(1)

Súd, ktorému bola vec vrátená, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a musí vykonať nariadené úkony a dôkazy.

(2)

Ak bol rozsudok zrušený len pre odvolanie v prospech obžalovaného, nesmie byť v novom konaní rozhodnuté v jeho neprospech.

§ 328 – Rozhodnutie odvolacieho súdu po vrátení veci

(1)

Ak odvolací súd postupuje podľa § 322 ods. 2, súd prvého stupňa rozhodne na verejnom zasadnutí rozsudkom.

(2)

Rozhodne v rovnakom zložení senátu alebo ten istý samosudca, ak to nie je nemožné pre vážne prekážky.

(3)

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok.

(4)

Ak rozsudok nadobudne právoplatnosť, stáva sa súčasťou pôvodného rozsudku.

§ 329 – Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody

Ak odvolací súd zruší len časť o náhrade škody a sám nerozhodne, pošle poškodeného na občiansky súd alebo iný príslušný orgán.

§ 330 – Všeobecné ustanovenie

Ak táto časť zákona nemá špeciálne pravidlá, použijú sa všeobecné ustanovenia.

§ 331 – Preskúmanie dohody o vine a treste

(1)

Predseda senátu preskúma návrh dohody a podľa obsahu buď určí termín verejného zasadnutia, alebo návrh odmietne. Odmietne ho pri vážnom porušení pravidiel alebo ak je dohoda zrejme neprimeraná.

(2)

Pri obzvlášť závažnom zločine s trestom najmenej dvanásť rokov rozhoduje o neprimeranosti senát na neverejnom zasadnutí.

(3)

V uznesení o odmietnutí treba uviesť dôvody. Proti nemu je prípustná sťažnosť.

(4)

Ak uznesenie nadobudne právoplatnosť, vec sa vracia do prípravného konania.

§ 332 – Dohoda o vine a treste

(1)

Návrh na dohodu o vine a treste prejedná súd na verejnom zasadnutí, ak zákon nehovorí inak.

(2)

Ak súd neodmietne návrh prokurátora, doručí ho obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a ich zástupcom. Ak je obvinený mladistvý a nemá ešte 19 rokov, doručí sa aj jeho zákonnému zástupcovi a úradu na ochranu detí.

(3)

Návrh treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinený a obhajca mali aspoň päť pracovných dní na prípravu. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. Ostatní účastníci musia dostať predvolanie alebo upovedomenie aspoň tri dni vopred.

§ 333 – Dohoda o vine a treste

(1)

Verejné zasadnutie o dohode sa koná za prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného a jeho obhajcu.

(2)

Prokurátor prednesie návrh.

(3)

Predseda zistí otázkami, či obvinený:

a)

rozumie návrhu,

b)

súhlasí so skráteným konaním a vzdáva sa práva na verejný proces,

c)

rozumie skutku,

d)

bol poučený o právach a mal možnosť vybrať si obhajcu,

e)

rozumel konaniu,

f)

rozumie právnej kvalifikácii,

g)

pozná trestné sadzby,

h)

sa dobrovoľne priznal,

i)

súhlasí s trestom a podriadi sa výkonu,

j)

vie, že proti rozsudku nie je odvolanie.

(4)

Ak súd dohodu odmietne a ide sa na hlavné pojednávanie, priznanie z konania o dohode nemožno použiť ako dôkaz.

(5)

Ak mladistvý nemá osemnásť rokov, súd zistí, či s dohodou súhlasia obhajca a zákonný zástupca.

(6)

Po vyjadrení strán sa súd odoberie na poradu.

§ 334 – Schválenie dohody o vine a treste

(1)

Súd rozhodne len o skutku, jeho právnej kvalifikácii, primeranosti trestu, ochrannom opatrení a náhrade škody v rozsahu návrhu, ak obvinený odpovedal na všetko áno.

(2)

Ak súd má výhrady k spravodlivosti dohody, oznámi ich stranám. Tie môžu navrhnúť nové znenie. Súd preruší zasadnutie. Ak sa dohodnú, postupuje sa podľa odseku 4. Ak nesúhlasí poškodený, platí § 232 ods. 4. Ak sa nedohodnú, postupuje sa podľa odseku 3.

(3)

Ak súd dohodu neschváli alebo obvinený odpovedal nie, vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. Ak je obvinený vo väzbe a súd ho neprepustí, väzba pokračuje, ale nesmie presiahnuť lehotu z § 76 ods. 7.

(4)

Ak súd dohodu schváli, potvrdí to rozsudkom. Proti nemu nie je odvolanie ani dovolanie, okrem prípadov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a § 371 ods. 2.

(5)

Rozsudok nadobudne právoplatnosť vyhlásením.

§ 335 – Výkon trestu po rozsudku

Ak je obvinený vo väzbe, súd po vyhlásení rozsudku bez meškania urobí opatrenia na výkon trestu. Ak nie je vo väzbe, postupuje sa podľa prvej a druhej hlavy štvrtej časti zákona.

§ 336 – Obhajoba mladistvého

Mladistvý musí mať obhajcu od momentu, keď mu bolo vznesené obvinenie.

§ 337 – Zisťovanie pomerov mladistvého obvineného

Pri mladistvom musí súd rýchlo a dôkladne zistiť jeho rozumový a mravný vývoj, povahu, pomery, prostredie, správanie pred a po čine a ďalšie okolnosti dôležité pre nápravu. Zisťovanie zadelí aj úradu na ochranu detí a obci. V prípade potreby sa opakuje.

§ 338 – Určenie veku mladistvého

(1)

Za mladistvého považujeme aj toho, koho vek nepoznáme, ale máme dôvod myslieť si, že má menej ako 18 rokov. Platí to, kým sa nepreukáže opak.

(2)

Ak mal mladistvý pri čine menej ako 15 rokov, musíme vždy zistiť, či rozumel, že robí niečo zlé a zakázané, a či vedel ovládať svoje správanie.

§ 339 – Väzba mladistvého

Mladistvého môžu dať do väzby len vtedy, ak cieľ väzby naozaj nejde dosiahnuť iným spôsobom. Aj keď by na väzbu boli dôvody podľa zákona.

§ 340 – Doručenie obžaloby mladistvému

U mladistvého doručí súd obžalobu alebo návrh na dohodu aj úradu na ochranu detí, zákonnému zástupcovi a osobe, s ktorou žije v spoločnej domácnosti; aj opatrovníkovi, ak je ustanovený. Ak mladistvý dovŕši devätnásty rok, toto neplatí.

§ 341 – Postúpenie veci v prospech mladistvého

Ak je to pre mladistvého lepšie, môže súd preniesť prípad na súd v mieste jeho bydliska, alebo na iný súd, kde je to pre mladistvého najvýhodnejšie.

§ 342 – Spoločné konanie s mladistvým

Mladistvého a dospelého môžu súdiť spolu len vtedy, ak je to potrebné na správne zistenie všetkých okolností prípadu alebo z iných vážnych dôvodov. Na mladistvého sa vzťahujú špeciálne pravidlá aj v spoločnom konaní.

§ 343 – Konanie s mladistvým obvineným

(1)

Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie o dohode nemožno konať bez prítomnosti mladistvého.

(2)

O konaní treba upovedomiť úrad na ochranu detí. Prokurátor musí byť vždy prítomný na verejnom zasadnutí.

(3)

Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí:

a)

súd vylúči verejnosť aj bez návrhu, ak to chráni záujmy mladistvého,

b)

predseda môže prikázať mladistvému odísť z pojedávačky, ak by to mohlo škodiť jeho vývoju. Po návrate mu oznámi obsah pojednávania.

(4)

Zástupca úradu na ochranu detí môže klásť otázky a robiť návrhy. Po jeho reči a reči zákonného zástupcu má právo rečniť mladistvý.

§ 344 – Oznamovanie rozhodnutí

(1)

Kópiu rozsudku dostane vždy sociálny úrad a rodič, s ktorým mladistvý býva.

(2)

Ak pri vyhlásení rozhodnutia nebol prítomný rodič ani sociálny úrad, doručí sa im kópia rozhodnutia. Platí to pre rozhodnutia, proti ktorým sa možno odvolať, alebo o zastavení či prerušení stíhania, ak mal mladistvý menej ako 18 rokov.

§ 345 – Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

Sociálny úrad môže podať odvolanie za mladistvého aj proti jeho vôli. Lehota na podanie mu plynie samostatne.

(2)

Za mladistvého môžu podať sťažnosť aj rodičia, prarodičia, súrodenci, manžel alebo partner. Lehota im končí v ten istý deň ako mladistvému.

§ 346 – Uloženie ochrannej výchovy

(1)

Ochrannú výchovu môže uložiť na verejnom zasadnutí len na návrh prokurátora. Neplatí to, ak si ju súd vyhradil rozhodnúť sám.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove sa možno odvolať. Odvolanie má odkladný účinok.

§ 347 – Spoločné ustanovenie

(1)

Pri mladistvých musia vyšetrovanie a súd viesť ľudia so skúsenosťami s výchovou mládeže. Polícia a súd úzko spolupracujú s ústavmi starajúcimi sa o mládež a s psychológmi.

(2)

Tieto pravidlá sa nepoužijú, ak mladistvý spáchal čin čiastočne ako dieťa a čiastočne ako dospelý, a za dospelácke správanie hrozí rovnaký alebo prísnejší trest. Nepoužijú sa ani ak bol obvinený vznesený až po jeho 19. narodeninách.

(3)

Pravidlá o účasti sociálneho úradu sa nepoužijú vo vojenskom súdnictve a pri výkone trestu po 19. roku veku.

§ 348 – Výsluch obvineného po zadržaní

(1)

Ak sa koná po odovzdaní osoby súdu podľa § 204 ods. 1, sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, najmä o okolnostiach zadržania a dôvodoch väzby, ak bol podaný návrh, a:

a)

prednostne, najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2, určí termín hlavného pojednávania spravidla do 15 pracovných dní od podania obžaloby, ak nevydá trestný rozkaz alebo iné rozhodnutie podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g); termín oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému doručí aj obžalobu, a ak je prítomný obhajca, oznámi mu termín a doručí obžalobu aj jemu,

b)

so súhlasom obžalovaného vykoná hlavné pojednávanie hneď po výsluchu, ak to okolnosti umožňujú v lehote podľa § 87 ods. 2,

c)

rozhodne o návrhu na vzatie do väzby v lehotách podľa § 87 a spôsobom podľa § 72,

d)

dá obžalovanému vo väzbe bez obhajcu lehotu na výber obhajcu; ak si ho nezvolí, ustanoví mu ho sudca pre prípravné konanie.

(2)

Sudca pre prípravné konanie má v tomto konaní rovnaké postavenie ako samosudca.

(3)

Sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nekoná; ak rozhoduje o väzbe, postupuje podľa § 72 ods. 3.

§ 349 – Pôsobnosť samosudcu

(1)

Samosudca súdi prečiny a zločiny okrem najťažších, za ktoré hrozí najmenej 12 rokov väzenia.

(2)

Toto neplatí, ak ide o spoločný trest za viac činov a predtým súdil senát.

(3)

Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát s predsedom.

(4)

Neverejné zasadanie nerobí. Pri rozhodovaní o väzbe postupuje podľa § 72 ods. 3 aj mimo hlavného pojednávania.

§ 350 – Prejednanie obžaloby samosudcom

Samosudca síce obžalobu hneď neprejednáva, ale skontroluje, či je dostatočne pripravená na súd a či predchádzajúce konanie prebehlo podľa zákona.

§ 351 – Postúpenie veci inému súdu

Súd, ktorému nadriadený súd postúpil prípad, nemôže ho postúpiť ďalej. Okrem prípadu, keď sa dôležité skutočnosti podstatne zmenili.

§ 352 – Nariadenie hlavného pojednávania samosudcom

Ak samosudca nerozhodne inak podľa zákona, nariadi hlavné pojednávanie. Ak niekto navrhol dohodu o vine a treste, nariadi verejné zasadnutie o tomto návrhu.

§ 353 – Trestný rozkaz samosudcu

(1)

Samosudca môže vydať trestný rozkaz bez hlavného pojednávania, ak sú skutky spoľahlivo preukázané.

(2)

Trestným rozkazom možno uložiť:

a)

trest odňatia slobody do troch rokov,

b)

trest zákazu činnosti,

c)

peňažný trest,

d)

trest prepadnutia veci,

e)

trest povinnej práce, ak s tým obvinený súhlasí,

f)

trest domáceho väzenia,

g)

trest vyhostenia,

h)

trest zákazu pobytu,

i)

trest zákazu účasti na verejných podujatiach,

j)

ochranné opatrenie.

(3)

Trest povinnej práce možno uložiť len po vyžiadaní si správy od probačného úradníka o možnostiach výkonu trestu a stanoviska obvineného; v konaní podľa § 348 sa toto neuplatňuje.

(4)

Trest domáceho väzenia možno uložiť len po vyžiadaní si správy od probačného úradníka o možnostiach výkonu trestu, stanoviska obvineného a preskúmaní podmienok kontroly technickými prostriedkami.

(5)

Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presiahnuť tri roky.

(6)

Ak samosudca potrebuje ďalšie dôkazy na rozhodnutie o ochrannom opatrení, rozhodne o ňom na verejnom zasadnutí.

(7)

Trestný rozkaz nemožno vydať:

a)

proti osobe, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť,

b)

proti mladistvému, ktorý v čase vydania rozkazu nemá 18 rokov.

(8)

Trestný rozkaz má rovnakú platnosť ako odsudzujúci rozsudok. Platí od doručenia obvinenému.

§ 354 – Obsah trestného rozkazu

(1)

Trestný rozkaz musí obsahovať: označenie súdu a sudcu, dátum a miesto vydania, meno obvineného, rozsudok o vine a treste, prípadné ochranné opatrenie, náhradu škody ak bola požadovaná, a poučenie o práve podať odpor.

(2)

Doručí sa obvinenému, jeho obhajcovi ak má, prokurátorovi, zúčastneným osobám a poškodenému. Ak má poškodený zástupcu, doručí sa len jemu.

(3)

Pri neplatení výživného sa doručí aj tomu, komu má obvinený platiť.

§ 355 – Odpor proti trestnému rozkazu

(1)

Obvinený, tí čo môžu podať odvolanie za neho, aj prokurátor môžu podať odpor proti trestnému rozkazu. Odpor sa podáva na súde, ktorý rozkaz vydal, do 8 dní od doručenia. Tým, čo môžu odvolať za obvineného, končí lehota v ten istý deň ako jemu. Ak sa doručuje obvinenému aj obhajcovi, lehota plynie od neskoršieho doručenia. Na vrátenie lehoty platí § 64.

(2)

Poškodený môže podať odpor proti výroku o náhrade škody. Ak ho podá, trestný rozkaz sa v tejto časti ruší. Sudca pošle poškodeného na občiansky súd. Rovnako keď odpor podá iná oprávnená osoba.

(3)

Ak oprávnená osoba podá odpor včas, samosudca prijme obžalobu a nariadi hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní nie je viazaný rozsudkom v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným podľa § 356.

(4)

Zúčastnená osoba môže podať odpor proti ochrannému opatreniu do 8 dní. Ak ho podá a neplatí odsek 3, prejedná sa návrh na verejnom zasadnutí.

(5)

Ak samosudca nenariadi pojednávanie, lebo odpor podal niekto neoprávnený alebo neskoro, odpor odmietne uznesením. Proti tomu sa možno odvolať s odkladným účinkom.

(6)

Ak ide o trestný čin z § 211, poškodený môže vziať súhlas so stíhaním späť, kým sa rozkaz nedoručí. Späťvzatím sa rozkaz ruší a stíhanie zastaví.

(7)

Prokurátor môže vziať späť obžalobu, kým sa rozkaz nedoručí. Späťvzatím sa rozkaz ruší a vec vracia do prípravného konania. Rovnako aj keď nadriadený súd zruší uznesenie o prijatí obžaloby.

(8)

Obvinený, tí čo môžu odvolať za neho, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor sa môžu vzdať práva podať odpor alebo ho vziať späť, až kým prokurátor neprednesie obžalobu. Potom už nie. Kto odvoláva za obvineného, potrebuje na späťvzatie jeho súhlas.

(9)

Samosudca vezme späťvzatie na vedomie uznesením, ak nie sú prekážky.

(10)

Ak bol odpor podaný včas a nebol vzatý späť, ruší sa prednesením obžaloby. Ak súd postupuje podľa § 255 ods. 3 a prokurátor neprednesie obžalobu, ruší sa vrátením veci alebo schválením dohody.

§ 356 – Právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu

a)

ak odpor nikto nepodal a uplynula lehota,

b)

ak bol odpor vzatý späť, dňom vzatia späť,

c)

ak sa niekto vzdal práva podať odpor a obvinený nesúhlasí, aby za neho podal odpor niekto iný, dňom tohto vzdania sa.

§ 357 – Oprava trestného rozkazu a jej účinky

Opravu trestného rozkazu a jej účinky upravujú ustanovenia § 174 a § 175.

§ 358 – Konanie proti ušlému obvinenému

(1)

Tieto pravidlá platia pre toho, kto sa skrýva pred súdom v zahraničí alebo sa ukrýva (ušlý).

(2)

Proti mladistvému, ktorý má menej ako 19 rokov, toto konanie nemožno použiť.

§ 359 – Obhajca v konaní proti ušlému

V konaní proti ušlému musí mať obvinený vždy obhajcu. Obhajca má rovnaké práva ako obvinený.

§ 360 – Konanie pred súdom na návrh prokurátora

Konanie pred súdom začne na návrh prokurátora. Návrh môže podať už v obžalobe. Alebo začne aj bez návrhu, ak tak rozhodne predseda senátu.

§ 361 – Doručovanie písomností obvinenému

(1)

Všetky písomnosti pre obvineného dostane iba jeho obhajca.

(2)

Predvolanie na hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie sa uverejní vhodným spôsobom. Pošle sa aj na adresu, ktorú obvinený uviedol, alebo kde by sa mohol zdržiavať. Pojednávanie sa potom uskutoční aj bez obvineného, aj keď sa o ňom nedozvedel.

§ 362 – Návrh na opätovné prejednanie veci odsúdeného

(1)

Odsúdený v tomto konaní môže do 15 dní od doručenia rozhodnutia o obžalobe požiadať o opätovné prejednanie veci súdom v jeho prítomnosti. Môže tak urobiť, ak neboli splnené podmienky podľa § 358 ods. 1 alebo ak obhajca nepodal riadny opravný prostriedok.

(2)

Ak odsúdený odpykáva alebo má odpykať trest odňatia slobody uložený v tomto konaní a podá návrh na opätovné prejednanie včas, súd do 5 pracovných dní rozhodne o prerušení alebo odložení výkonu trestu a súčasne o väzbe do právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o väzbe možno podať sťažnosť, ktorá neodkladá vykonanie. Rovnako postupuje súd aj pri návrhu na obnovu konania podanom včas.

(3)

Ak neboli splnené podmienky na toto konanie, súd zruší rozhodnutia o vine a treste aj ďalšie s nimi súvisiace rozhodnutia a pokračuje v konaní podľa pôvodnej obžaloby.

(4)

Ak odsúdený žiada opätovné prejednanie preto, že obhajca nepodal opravný prostriedok, súd skoršie rozhodnutie nezruší a pokračuje ako po podaní opravného prostriedku bez ohľadu na uplynutie lehôt. To neplatí, ak odsúdený vedel o konaní, ale nepreberal zásielky, neoznámil adresu alebo sa konaniu vyhýbal.

(5)

Proti uzneseniu podľa odseku 3 alebo 4 možno podať sťažnosť.

§ 362b – Obnovenie konania po zrušení rozhodnutia ústavným súdom

(1)

Keď ústavný súd zruší rozhodnutie súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní, pokračuje sa v konaní od bodu pred týmto rozhodnutím. Ak zákon alebo nález nepovedia inak. Súd alebo orgán musí rešpektovať právny názor, ktorý vyslovil ústavný súd.

(2)

To isté platí, ak ústavný súd zakázal súdu alebo orgánu porušovať základné práva a prikázal im vrátiť veci do stavu pred porušením, ak je to možné.

§ 362c – Účinky zrušenia rozhodnutia ústavným súdom

a)

Čas od právoplatnosti rozhodnutia do doručenia nálezu ústavného súdu sa nepočíta do premlčacej doby.

b)

V novom konaní nemôže byť rozhodnutie horšie pre obvineného. Na iné rozhodnutie sa vzťahuje § 195.

c)

Ak obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, konanie pokračuje. Stíhanie sa nezastaví.

§ 362d – Zrušenie úhrnného trestu ústavným súdom

Ak ústavný súd zruší rozsudok za jeden z viacerých trestných činov, príslušný súd určí nový trest za zvyšné trestné činy. Urobí tak bezodkladne na verejnom zasadnutí.

§ 362e – Väzba po zrušení trestu ústavným súdom

(1)

Ak obvinený sedí vo väzení a ústavný súd zruší trest, príslušný súd hneď rozhodne o väzbe podľa § 71 a 72.

(2)

Ak sa vykonáva iné rozhodnutie zrušené ústavným súdom, príslušný orgán alebo súd rozhodne o zastavení alebo prerušení výkonu. Alebo urobí iné potrebné opatrenie, ak zákon alebo nález nepovedia inak.

§ 362f – Preskúmanie príkazov na odpočúvanie Najvyšším súdom

(1)

Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí skontroluje, či bol príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikácií vydaný zákonným spôsobom. Preskúma ho na návrh osoby podľa § 115 ods. 9.

(2)

Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí skontroluje aj príkaz na zistenie údajov o telekomunikáciách. Preskúma ho na návrh osoby podľa § 116 ods. 4.

(3)

Pred rozhodnutím si Najvyšší súd vypočuje sudcu, ktorý príkaz vydal alebo potvrdil. Pri príkaze podľa § 116 si vypočuje aj firmu, ktorá príkaz vykonala.

§ 362g – Kontrola odpočúvania Najvyšším súdom

(1)

Ak najvyšší súd zistí, že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikácií alebo príkaz na zistenie údajov o telekomunikáciách bol vydaný alebo vykonaný nezákonne, uznesením vysloví porušenie zákona. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

(2)

Ak najvyšší súd zistí, že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikácií bol vydaný a vykonaný v súlade s podmienkami podľa § 115 ods. 1 alebo že príkaz na zistenie údajov bol vykonaný v súlade s podmienkami podľa § 116 ods. 1, uznesením vysloví, že zákon porušený nebol. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

§ 363 – Zrušenie rozhodnutia prokurátora generálnym prokurátorom

(1)

Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak týmto rozhodnutím alebo v konaní pred ním bol porušený zákon.

(2)

Ak sa rozhodnutie alebo konanie týka viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť, ktorá sa týka konkrétnej osoby alebo skutku.

(3)

Generálny prokurátor rozhodne uznesením, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok.

§ 364 – Návrh na mimoriadne opravné prostriedky

(1)

Návrh podľa § 363 ods. 1 môžete podať do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia:

a)

obvinený v svoj prospech,

b)

osoby, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného,

c)

poškodený proti obvinenému,

d)

zúčastnená osoba.

(2)

Generálny prokurátor môže rozhodnúť aj bez návrhu. Môže to byť v prospech alebo proti obvinenému. Nie je viazaný návrhom.

(3)

Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie do 6 mesiacov od právoplatnosti.

§ 365 – Odmietnutie návrhu generálnym prokurátorom

(1)

Ak generálny prokurátor po preskúmaní veci na základe návrhu oprávnenej osoby podľa § 364 ods. 1 nenájde dôvody na zrušenie rozhodnutia alebo ak uplynula lehota podľa § 364 ods. 1 alebo 3, oznámi to osobe, ktorá návrh podala.

(2)

Ak návrh podala osoba, ktorá na to nemá právo, generálny prokurátor nemusí konať a oznámi jej to.

§ 366 – Zrušenie nezákonného rozhodnutia prokurátorom

(1)

Ak generálny prokurátor zistí porušenie zákona, uznesením vysloví, že napadnutým rozhodnutím alebo jeho časťou, alebo v konaní pred ním, bol porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.

(2)

Ak bol zákon porušený, generálny prokurátor zároveň zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie pred ním. Ak je nezákonný len jeden výrok a dá sa oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré na zrušené rozhodnutie nadväzujú, ak pre zrušenie stratili podklad.

§ 367 – Postup generálneho prokurátora po zrušení rozhodnutia

(1)

Keď generálny prokurátor zruší rozhodnutie alebo jeho časť:

a)

buď rozhodne sám, alebo

b)

povie orgánu, ktorému vec patrí, aby o nej znovu rozhodol.

(2)

Ak v rozhodnutí len chýba časť alebo je neúplné, generálny prokurátor nemusí celé rozhodnutie zrušiť. Môže len prikázať doplniť chýbajúcu časť.

(3)

Orgán, ktorý má vec riešiť znovu, musí urobiť, čo generálny prokurátor povedal. Musí rešpektovať jeho právny názor. Ak sa však zmenili fakty alebo pravidlá, nemusí ho rešpektovať.

§ 368 – Dovolanie v trestnom konaní

(1)

Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo pravidlá konania, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

(2)

Rozhodnutím podľa odseku 1 je:

a)

rozsudok a trestný rozkaz,

b)

uznesenie o postúpení veci okrem postúpenia inému súdu,

c)

uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d)

uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e)

uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,

f)

uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g)

rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,

h)

rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam a) až g), alebo rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci.

(3)

Ak má byť dovolanie podané v prospech obvineného, neprekáža ani smrť obvineného alebo vyhlásenie za mŕtveho. Ak také dovolanie podala osoba podľa § 369 ods. 5, netreba písomný súhlas obvineného. Ak sa v dovolacom konaní zruší napadnuté rozhodnutie, smrť obvineného neprekáža ďalšiemu konaniu a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(4)

Dovolanie neodkladá vykonanie rozhodnutia.

§ 369 – Oprávnené osoby

(1)

Minister spravodlivosti podá dovolanie podľa § 371 len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorá sama nemôže podať dovolanie, okrem osoby, ktorá nesplní podmienku z § 372 ods. 1.

(2)

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu môže podať dovolanie:

a)

generálny prokurátor proti ktorejkoľvek časti rozhodnutia,

b)

obvinený v svoj prospech proti časti, ktorá sa ho týka.

(3)

Ak môžete napadnúť nejakú časť rozhodnutia, môžete podať dovolanie aj preto, že táto časť chýba.

(4)

Ak rozhodnutie podľa § 368 ods. 1 postihuje viacerých, môžete podať dovolanie len proti časti, ktorá sa týka niektorého z nich.

(5)

V prospech obvineného môže dovolanie podať aj rodina - rodičia, deti, súrodenci, adoptívni rodičia, adoptované deti, manžel alebo druh. Potrebujú však jeho písomný súhlas. Ak je obvinený mladistvý alebo nespôsobilý, môže za neho podať dovolanie jeho zástupca alebo obhajca aj bez jeho súhlasu.

(6)

Ak podnet podala osoba, ktorá na to nemá právo, minister o ňom nebude rozhodovať. Oznámi to tomu, kto ho podal.

§ 370 – Lehota a miesto podania

(1)

Proti obvinenému sa môže podať dovolanie do 3 rokov od doručenia rozhodnutia prokurátorovi. V prospech obvineného sa môže podať do 3 rokov od doručenia obvinenému. Ak sa doručuje aj obhajcovi alebo zástupcovi, lehota začne plynúť od posledného doručenia.

(2)

Ministrovi spravodlivosti začne lehota plynúť od posledného doručenia.

(3)

Dovolanie podáte na súde, ktorý rozhodol prvýkrát.

§ 371 – Dôvody dovolania

(1)

Dovolanie môžete podať, ak:

a)

rozhodol súd, ktorý na to nemal právo,

b)

súd rozhodoval v zlom zložení,

c)

vážne porušili právo na obhajobu,

d)

konali pojednávanie bez obvineného, aj keď to zákon nepovoľuje,

e)

v konaní bol sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený,

f)

stíhali obvineného bez súhlasu poškodeného, hoci ho zákon vyžaduje,

g)

rozhodli na základe dôkazov, ktoré získali nezákonne,

h)

dali trest mimo zákonom určeného rozsahu alebo trest, ktorý zákon nepripúšťa,

i)

právne zle posúdili skutok alebo použili nesprávny zákon; dovolací súd však nemôže meniť to, čo sa stalo,

j)

uložili ochranné opatrenie bez splnenia podmienok,

k)

stíhali obvineného, hoci to zákon zakazuje,

l)

odvolací súd zamietol odvolanie bez dôvodov alebo vzal späť vzatie odvolania, hoci obvinený nesúhlasil,

m)

generálny prokurátor zrušil rozhodnutie prokurátora po lehote,

n)

dali doživotie a rozhodli, že podmienečné prepustenie nie je možné.

(2)

Minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj za iných okolností. Napríklad ak boli porušené pravidlá o väzbe, podmienečnom prepustení, odklade trestu alebo náhradnom treste. Alebo ak súd schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je spravodlivá.

(3)

Minister môže podať dovolanie aj vtedy, ak súd zistil fakty nesprávne alebo ak vážne porušil pravidlá pri zisťovaní faktov.

(4)

Dôvody a) až g) nemôžete použiť, ak ste o chybe vedeli už skôr a nepovedali ste to v odvolacom konaní. Toto neplatí pre ministra. Podnet podľa odseku 3 nemôžete použiť, ak ste o chybe vedeli a nepovedali ste to v odvolacom konaní.

(5)

Dôvody i) a odseku 3 nemôžete použiť, ak porušenie zákona neovplyvnilo postavenie obvineného.

(6)

Proti obvinenému nemôžete podať dovolanie len preto, že súd postupoval podľa § 391 ods. 2 alebo § 405 písm. b).

(7)

Nemôžete podať dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia. Musíte napadnúť samotné rozhodnutie.

§ 372 – Podmienky podania dovolania

(1)

Oprávnené osoby okrem ministra môžu podať dovolanie len ak využili riadny opravný prostriedok. Obvinený môže podať aj keď ho podal prokurátor a odvolací súd rozhodol v jeho neprospech. Generálny prokurátor môže podať aj keď ho podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

(2)

Ten, komu bolo dovolanie zamietnuté, nemôže podať ďalšie. Obvinený nemôže podať, ak už bolo zamietnuté dovolanie v jeho prospech.

§ 373 – Podanie dovolania prostredníctvom obhajcu

(1)

Obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len cez svojho obhajcu.

(2)

Obvineného musí v konaní o dovolaní zastupovať obhajca.

(3)

Ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie bez obhajcu, súd prvého stupňa ich poučí podľa odsekov 1 a 2 a dá im lehotu na nápravu. Ak lehota uplynie a nedostatok neodstránia, predloží vec dovolaciemu súdu. Ak obvinený preukáže, že nemá peniaze na obhajcu, ustanoví mu ho predseda senátu súdu prvého stupňa.

(4)

Ak dovolací súd zistí, že dovolateľa nezastupuje obhajca, poučí ho podľa odseku 2 a dá lehotu na nápravu. Ak lehota uplynie, rozhodne podľa § 382 písm. d).

(5)

Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, súd doručí rovnopis dovolania oprávnenej osobe a vyzve ju, aby si zvolila obhajcu. Ak to neurobí včas, ustanoví jej obhajcu predseda senátu súdu prvého stupňa.

§ 374 – Obsah dovolania

(1)

Keď podávate dovolanie, musíte hneď vysvetliť, čo napadáte a aké chyby vidíte. Musí byť jasné, ktorú časť rozhodnutia kritizujete.

(2)

V dovolaní musíte uviesť dôvod podľa § 371.

(3)

Môžete namietnuť aj chyby prvého súdu, ak neboli opravené v odvolacom konaní.

§ 375 – Vzatie dovolania späť

(1)

Kto podal dovolanie, môže ho stiahnuť. Môže tak urobiť až dovtedy, kým sa súd nezačne radíť o rozhodnutí.

(2)

Ak niekto iný podal dovolanie v prospech obvineného s jeho súhlasom, môže ho stiahnuť len s písomným súhlasom obvineného. Ak však mohol podať dovolanie aj proti vôli obvineného, na stiahnutie súhlas nepotrebuje.

(3)

O stiahnutí dovolania rozhodne predseda senátu dovolacieho súdu. Ak vec ešte nie je u dovolacieho súdu, rozhodne predseda senátu prvého súdu.

§ 376 – Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu súdu prvého stupňa pošle odpis dovolania stranám, ktorých sa rozhodnutie môže dotknúť. Povie im, že sa môžu vyjadriť, a dá im na to čas - najviac 30 dní. Ak dovolanie podal minister spravodlivosti, pošle sa aj generálnemu prokurátorovi. Keď čas na vyjadrenie skončí, pošle spisy dovolaciemu súdu. Ak niekto pošle vyjadrenie neskôr, pošle ho dovolaciemu súdu hneď.

§ 377 – Dovolací súd

O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd.

§ 378 – Preskúmanie dovolania predsedom senátu

Predseda senátu dovolacieho súdu najprv skontroluje dovolanie a spisy.

§ 379 – Doplnenie a odstránenie chýb v dovolaní

(1)

Ak dovolanie nie je úplné alebo má iné chyby, ktoré sa dajú opraviť, predseda senátu vyzve oprávnenú osobu alebo obhajcu, aby ich opravili. Určí primeranú lehotu na opravu. Uplatňuje sa § 311 ods. 3 primerane.

(2)

Ak treba na rozhodnutie o dovolaní objasniť okolnosti, vykoná vyšetrovanie predseda senátu alebo ním určený člen senátu, alebo na jeho žiadosť iný orgán činný v trestnom konaní. Na takéto vyšetrovanie sa vzťahujú pravidlá podľa šiestej hlavy prvej časti. V naliehavých prípadoch neodkladných alebo neopakovateľných úkonov možno na zaistenie dôkazov použiť aj prostriedky podľa štvrtej hlavy prvej časti.

(3)

Predseda senátu preruší dovolacie konanie, ak požiada Európsky súd pre ľudské práva o poradné stanovisko k dôležitým otázkam výkladu práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv. Ak je konanie prerušené, predseda môže pokračovať aj bez stanoviska, ak sú na to vážne dôvody.

§ 380 – Väzba a prerušenie výkonu trestu

(1)

Ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor pri dovolaní v neprospech obvineného navrhne aj väzbu, Najvyšší súd ho vezme do väzby, ak sú na to dôvody a je to nevyhnutné.

(2)

Ak obvinený už odpykáva trest a Najvyšší súd ho zruší, rozhodne aj o väzbe.

(3)

Táto väzba sa počíta samostatne, bez ohľadu na predchádzajúcu väzbu.

(4)

Minister, generálny prokurátor alebo Najvyšší súd môžu odložiť alebo prerušiť výkon napadnutého rozhodnutia až do rozhodnutia o dovolaní.

§ 381 – Postup na neverejnom zasadnutí

Predseda senátu dovolacieho súdu zvolá neverejné zasadnutie. Tam on alebo poverený člen senátu povie, ako vec vyzerá a čo treba riešiť. Povie aj výsledky prípadného postupu podľa § 379.

§ 382 – Dôvody odmietnutia dovolania

a)

bolo podané neskoro,

b)

podala ho osoba, ktorá na to nemá právo,

c)

je jasné, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,

d)

nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1,

e)

dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2,

f)

bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému sa dovolanie podať nesmie.

§ 382a – Rozhodnutie dovolacieho súdu na neverejnom zasadnutí

Dovolací súd môže rozhodnúť o dovolaní na neverejnom zasadnutí. Platí to, ak ide o dovolanie v prospech obvineného a dôvody sú jasne preukázané. Musí byť tiež jasné, že chyby povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1.

§ 383 – Verejné zasadnutie dovolacieho súdu

Ak Najvyšší súd zistí, že dôvody dovolania sú preukázané alebo ich predbežne zistil v prospech obvineného a sú splnené podmienky na podanie, určí termín verejného zasadnutia.

§ 384 – Preskúmanie dovolania na verejnom zasadnutí

(1)

Na verejnom zasadnutí súd skontroluje, či výroky napadnutého rozhodnutia sú v súlade so zákonom a či sú odôvodnené. Skontroluje aj postup konania pred rozhodnutím. Zameria sa na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.

(2)

Ak dovolanie napadlo len časť rozhodnutia týkajúcu sa jednej osoby z viacerých, dovolací súd preskúma len tú časť rozhodnutia a konania, ktorá sa týka tejto osoby.

§ 385 – Obmedzenie dovolacieho súdu

(1)

Najvyšší súd sa riadi len dôvodmi uvedenými v dovolaní.

(2)

To neplatí, ak by dôvod bol v neprospech obvineného a dovolanie bolo podané v jeho prospech.

§ 386 – Zrušenie rozhodnutia dovolacím súdom

(1)

Ak dovolací súd zistí dôvod dovolania podľa § 371, rozsudkom vysloví, že bol porušený zákon v príslušných ustanoveniach.

(2)

Súčasne s týmto výrokom dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie pred ním. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu môže dovolací súd zrušiť aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len jeden výrok a dá sa oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok. Ak však zruší aj len časť výroku o vine, zruší vždy celý výrok o treste aj ďalšie výroky, ktoré súvisia s výrokom o vine. Zruší aj ďalšie rozhodnutia, ktoré na zrušené rozhodnutie nadväzujú, ak pre zrušenie stratili podklad.

§ 387 – Doplnenie chýbajúceho výroku rozhodnutia

Ak je rozhodnutie nesprávne len tým, že mu chýba nejaký výrok alebo je neúplný, Najvyšší súd môže súdu prikázať, aby o chýbajúcej časti rozhodol alebo výrok doplnil, bez toho, aby celé rozhodnutie rušil.

§ 388 – Nové prerokovanie veci dovolacím súdom

(1)

Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, spravidla nariadi súdu, ktorý rozhodoval, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

(2)

Ak dovolací súd nariaďuje nové prerokovanie, môže rozhodnúť, že vec prerokuje iný senát alebo iný sudca. Z vážnych dôvodov môže vec prideliť aj inému súdu rovnakého druhu a stupňa.

§ 389 – Vrátenie veci do prípravného konania

(1)

Najvyšší súd môže vrátiť vec do prípravného konania, ak o to požiadal generálny prokurátor.

(2)

To neplatí, ak dovolanie smeruje v prospech obvineného a vrátenie by mu ublížilo.

§ 390 – Upovedomenie o verejnom zasadnutí

Ak nemožno doručiť upovedomenie o verejnom zasadnutí osobe, ktorú rozhodnutie o dovolaní priamo zasiahne, stačí upovedomiť jej obhajcu alebo splnomocnenca.

§ 391 – Viazanosť súdu právnym názorom dovolacieho súdu

(1)

Orgán, ktorému bola vec pridelená, musí rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu a vykonať nariadené úkony.

(2)

Ak bolo rozhodnutie zrušené len pre dovolanie v prospech obvineného, v novom konaní nesmie dôjsť k rozhodnutiu v jeho neprospech.

§ 392 – Zamietnutie nepreukázaného dovolania

(1)

Ak Najvyšší súd zistí, že dôvody dovolania nie sú preukázané, dovolanie zamietne.

(2)

Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

§ 393 – Všeobecné ustanovenia

(1)

Ak trestné stíhanie skončilo právoplatným rozsudkom, trestným rozkazom alebo uznesením, možno v ňom pokračovať len po povolení obnovy konania.

(2)

Pred povolením obnovy možno robiť len úkony na zaistenie dôkazov alebo osoby obvineného podľa tohto zákona.

§ 394 – Obnova trestného konania

(1)

Obnova konania po právoplatnom rozsudku alebo trestnom rozkaze sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu o vine alebo ak by pôvodný trest bol v nesprávnom pomere k závažnosti činu alebo by bol v rozpore s účelom trestu.

(2)

Obnova konania po zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení sa povolí, ak nové skutočnosti alebo dôkazy ukážu, že dôvody na zastavenie neboli a treba pokračovať v konaní.

(3)

Obnova konania po zastavení trestného stíhania prokurátorom sa povolí, ak nové skutočnosti alebo dôkazy ukážu, že dôvody na zastavenie neboli a treba podať obžalobu alebo konať o dohode.

(4)

Novou skutočnosťou je aj:

a)

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení základných práv, ak to nemožno inak napraviť,

b)

strata účinnosti právneho predpisu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči nevykonanému právoplatnému rozsudku.

(5)

Obnova konania sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatne zistí, že policajt, prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní spáchal trestný čin porušením povinnosti.

§ 395 – Dôvody zastavenia trestného stíhania

a)

trestnosť činu zanikla,

b)

vzťahuje sa naň amnestia prezidenta,

c)

obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

§ 396 – Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy konania a späťvzatie návrhu

(1)

Obnovu konania môže povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

(2)

V neprospech obvineného môže návrh podať len prokurátor.

(3)

V prospech obvineného môžu podať návrh aj osoby, ktoré by mohli podať odvolanie v jeho prospech. Môžu tak urobiť aj proti jeho vôli a aj po jeho smrti.

(4)

Ak súd alebo štátny orgán zistí okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť obnovu v prospech obvineného, musí o tom informovať prokurátora. Ten musí bezodkladne upovedomiť obvineného alebo inú oprávnenú osobu.

(5)

Kto podal návrh, môže ho vziať späť výslovným vyhlásením, až kým sa súd neodoberie na poradu.

(6)

Návrh podaný prokurátorom môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

(7)

Návrh podaný v prospech obvineného inou osobou alebo obhajcom možno vziať späť len s jeho súhlasom.

(8)

Predseda senátu vezme späťvzatie návrhu na vedomie uznesením, ak nie sú prekážky.

§ 397 – Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove konania

(1)

Ak konanie skončilo právoplatným uznesením prokurátora (zastavenie stíhania a pod.), rozhoduje o obnove súd, ktorý by riešil obžalobu.

(2)

Ak skončilo rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát toho istého súdu.

§ 398 – Vyšetrovanie pred obnovou konania

(1)

Ak treba pred rozhodnutím o návrhu na povolenie obnovy konania preveriť nejakú okolnosť, vykoná vyšetrenie predseda senátu alebo na jeho žiadosť iný orgán činný v trestnom konaní. Na takéto vyšetrenie sa vzťahujú pravidlá o dokazovaní podľa šiestej hlavy prvej časti.

(2)

V naliehavých prípadoch možno na zaistenie dôkazov použiť prostriedky podľa štvrtej hlavy prvej časti. Obvineného možno zatknúť a vziať do väzby pred povolením obnovy konania len vtedy, ak to navrhne prokurátor v neprospech obvineného a súd to považuje za nevyhnutné vzhľadom na nové skutočnosti, závažnosť činu a naliehavé dôvody väzby.

(3)

Ak bol návrh na povolenie obnovy konania podaný v prospech obvineného, môže súd odložiť alebo prerušiť výkon trestu uloženého v pôvodnom konaní.

§ 399 – Odmietnutie a zamietnutie návrhu na obnovu konania

(1)

Súd návrh na obnovu odmietne, ak:

a)

ho podala neoprávnená osoba,

b)

smeruje proti rozhodnutiu, kde obnova nie je prípustná,

c)

je obnova vylúčená zákonom.

(2)

Zamietne ho, ak nenájde podmienky na obnovu.

§ 400 – Zrušenie rozhodnutia pri obnove konania

(1)

Ak súd vyhovie návrhu na obnovu konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh opodstatnený. Ak zruší aj len časť výroku o vine, zruší vždy aj celý výrok o treste a ďalšie s ním súvisiace výroky. Zruší aj ďalšie rozhodnutia, ktoré na zrušené rozhodnutie nadväzujú, ak pre zrušenie stratili podklad.

(2)

Ak súd povolí obnovu konania po zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení, alebo ak povolí obnovu v otázke viny po právoplatnom rozsudku, môže vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania, ak je to potrebné na objasnenie veci a doplnenie dôkazov by pred súdom bolo príliš zložité.

§ 401 – Obnova konania v prospech ďalších osôb

Ak súd povolí obnovu v prospech obvineného z dôvodov, ktoré prospejú aj spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí ju aj pre nich.

§ 402 – Povolenie obnovy konania

(1)

O návrhu na obnovu konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(2)

Môže ho odmietnuť aj na neverejnom zasadnutí, ak ide o dôvody podľa zákona. Opakovaný návrh s tými istými dôkazmi môže odmietnuť na neverejnom zasadnutí.

(3)

Proti rozhodnutiu o obnove sa možno odvolať. Odvolanie má odkladný účinok.

§ 403 – Rozhodnutie o väzbe pri obnove konania

Ak obvinený už odpykáva trest odňatia slobody uložený v pôvodnom rozsudku, súd spolu s rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 rozhodne aj o väzbe (či ho vezme do väzby alebo nie, vrátane prípadov, keď sa väzba nahrádza niečím iným). Uznesenie o väzbe sa môže vykonať, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť. Lehota väzby začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, ak nie je ustanovené inak. Ak súd prvého stupňa rozhodol, že obvineného nevezme do väzby, lehota väzby začína plynúť od obmedzenia osobnej slobody pri výkone rozhodnutia nadriadeného súdu o vzatí do väzby. Ak súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 400 ods. 1 a o povolení obnovy konania rozhodol nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. a), jeho rozhodnutie o väzbe sa považuje za rozhodnutie odvolacieho súdu.

§ 404 – Obnova trestného konania

(1)

Ak bola povolená obnova konania po zastavení trestného stíhania prokurátorom, pokračuje sa v prípravnom konaní.

(2)

V ostatných prípadoch pokračuje súd po povolení obnovy konania v konaní podľa pôvodnej obžaloby, ak nebolo rozhodnuté o vrátení veci prokurátorovi. Ak súd zrušil rozsudok vydaný na základe dohody o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi.

(3)

Ak bola povolená obnova konania za trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi, určí po právoplatnosti uznesenia na verejnom zasadnutí primeraný trest za zostávajúce trestné činy.

§ 405 – Dôsledky obnovy konania

a)

čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do povolenia obnovy sa nepočíta do premlčacej doby,

b)

nesmie sa mu uložiť prísnejší trest, než mal v pôvodnom rozsudku,

c)

smrť obvineného neprekáža v konaní a stíhanie nemožno zastaviť preto, že zomrel.

§ 405a – Preskúmanie rozhodnutia po zmene zákona

(1)

Ak zákon zmení tak, že čin už nie je trestný, súd preskúma svoje právoplatné rozhodnutie vydané podľa starého zákona, ak sa trest ešte nevykonal.

(2)

Rozhoduje samosudca alebo senát, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a to do 30 dní od účinnosti zmeny zákona.

§ 405b – Zánik trestnosti činu a zvyšok trestu

(1)

Ak zmenou zákona zanikla trestnosť činu, súd rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak išlo o úhrnný alebo súhrnný trest, zruší rozhodnutie len vo výroku o treste a uloží primeraný trest za zostávajúce činy. Zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu.

(2)

Ak je odsúdený vo väzení a nemal úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozhodne do 30 dní od účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí. Prokurátor sa dozvie o tomto rozhodnutí. Proti nemu môže podať sťažnosť ihneď po vyhlásení. Nadriadený súd o nej rozhodne do 20 pracovných dní.

§ 405c – Zánik trestnosti pri podmienečnom zastavení stíhania

(1)

Ak zmenou zákona zanikla trestnosť činu, pri ktorom bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené podľa § 216 alebo § 218, prokurátor počas skúšobnej doby rozhodne o pokračovaní v stíhaní a zároveň ho zastaví podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h). Rovnako postupuje pri prerušenom stíhaní podľa § 228.

(2)

Ak sa to týka viacerých činov, rozhodne tak len pre tie, ktorých trestnosť zanikla.

§ 405d – Rozsudok v mimoriadnom konaní

(1)

Na rozhodnutie, doručenie, opravné prostriedky a opravu rozhodnutia sa použijú primerane ustanovenia o rozsudku a uznesení, ak tento diel nehovorí inak.

(2)

Rozsudok sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré slúži len na vyhlásenie. Ustanovenia o verejnom zasadnutí sa použijú primerane.

(3)

Nadriadený súd rozhoduje na neverejnom zasadnutí.

(4)

Ak súd ukladá nový trest podľa § 405b ods. 1, rozsudok sa stane právoplatným až právoplatnosťou výroku o novom treste.

§ 406 – Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1)

Rozhodnutie vykonáva ten, kto ho vydal. V prípravnom konaní môže prokurátor poveriť asistenta. Pred súdom vykonáva predseda senátu, ktorý môže poveriť vyššieho súdneho úradníka.

(2)

Rozhodnutia o výkone trestov a ochranných opatrení robí prvostupňový súd, ak nie je ustanovené inak.

(3)

Opatrenia potrebné na výkon trestov a vymáhanie trov robí predseda senátu prvostupňového súdu, ak nie je ustanovené inak.

(4)

Na výkonom konaní sa podľa potreby zúčastňujú aj orgány štátnej správy, obce a záujmové združenia.

§ 407 – Všeobecné ustanovenia o výkone trestu odňatia slobody

(1)

Ako sa vykonáva trest odňatia slobody, upravuje osobitný zákon.

(2)

O veciach týkajúcich sa výkonu trestu vo väznici rozhoduje súd, v ktorého obvode sa väznica nachádza.

(3)

Ak má odsúdený za sebou viac trestov odňatia slobody s rôznym spôsobom výkonu, určí spoločný spôsob súd, v ktorého obvode sa trest vykonáva.

(4)

O tom musí riaditeľ väznice navrhnúť súd bezodkladne. Súd rozhodne do 60 dní.

§ 408 – Nariadenie výkonu trestu

(1)

Hneď ako sa rozhodnutie o väzení stane vykonateľným, predseda senátu vydá príkaz na zadržanie odsúdeného, ak:

a)

je vo väzbe,

b)

dostal viac ako dva roky,

c)

hrozí, že ujde alebo sa skryje.

(2)

V ostatných prípadoch predseda senátu pošle nariadenie do väznice a vyzve odsúdeného na slobode, aby nastúpil. Tehotným a matkám detí do jedného roka sa postupuje podľa osobitného ustanovenia.

(3)

Ak nehrozí útek, môže predseda senátu dať čas na vybavenie si záležitostí, najviac jeden mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.

(4)

Ak nenastúpi včas alebo hrozí útek, nariadi jeho dodanie do výkonu trestu.

(5)

Ak ide o chránených svedkov alebo poškodených, predseda senátu pošle väznici ich údaje. Väznica ich musí upozorniť na prepustenie alebo útek odsúdeného.

§ 409 – Odklad výkonu trestu pre chorobu

(1)

Ak odsúdený pred nástupom do väzenia vážne ochorel a je v ústavnej starostlivosti, pošle súdu žiadosť o odklad s lekárskou správou nie staršou ako 30 dní. Uvedie adresu zariadenia. Ak žiadosť nie je úplná, predseda senátu vyzve na doplnenie do 10 dní. Inak sa o nej nekoná.

(2)

Na žiadosť predsedu senátu nemocnica oznámi, či väzenské zariadenie môže poskytnúť starostlivosť alebo navrhne odklad. Predseda senátu odklad povolí, ak vo väzení nemôžu poskytnúť potrebnú starostlivosť.

(3)

Výkon trestu sa tehotnej žene alebo matke novorodenca odkladá na rok po pôrode.

(4)

Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

(5)

Ak odsúdený odklad zneužíva alebo hrozí útek, predseda senátu ho odvolá.

§ 410 – Odklad výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Predseda senátu môže odložiť väzenie do jedného roka z dôležitých dôvodov, najviac na tri mesiace od právoplatnosti rozsudku.

(2)

Ďalší odklad alebo predĺženie nad tri mesiace povolí len výnimočne z vážnych dôvodov, napríklad ak by väzenie spôsobilo odsúdenému alebo rodine veľké ťažkosti. Najviac však na šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

(3)

Ak hrozí, že odsúdený utečie, alebo odklad zneužíva, predseda senátu ho zruší.

(4)

Proti rozhodnutiu o odklade podľa bodu 2 môže prokurátor podať sťažnosť.

§ 411 – Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu

(1)

Súd na verejnom zasadnutí môže zmeniť spôsob výkonu väzenia na návrh prokurátora, riaditeľa väznice alebo odsúdeného, aj bez návrhu. Rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu.

(2)

Pred rozhodnutím musí súd vypočuť odsúdeného.

(3)

Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá odkladá vykonanie.

§ 412 – Prerušenie výkonu trestu

(1)

Ak má odsúdený vo väzení ťažkú chorobu, predseda senátu môže väzenie prerušiť na potrebný čas. Vždy preruší väzenie tehotnej žene alebo matke dieťaťa do jedného roka.

(2)

Ak hrozí, že odsúdený utečie, skrýva sa alebo zneužíva prerušenie, predseda senátu nariadi návrat do väzenia.

(3)

Ak má odsúdený vo väzení trvalú duševnú poruchu, pre ktorú trest stráca zmysel, súd môže na návrh riaditeľa väznice prerušiť väzenie a nariadiť ochranné liečenie.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa bodov 1 a 3 je prípustná sťažnosť.

§ 413 – Upustenie od výkonu trestu

(1)

Minister spravodlivosti môže zastaviť väzenie alebo jeho zvyšok, ak má byť odsúdený vyhostený. Ak sa nevyhostí alebo sa vráti, súd nariadi výkon väzenia.

(2)

Súd môže zastaviť väzenie alebo jeho zvyšok, ak má odsúdený nevyliečiteľnú chorobu ohrozujúcu život.

(3)

Ak má odsúdený vo väzení duševnú poruchu, ktorá nie je dočasná a bráni účelu trestu, súd môže na návrh riaditeľa väznice zastaviť väzenie a nariadiť ochranné liečenie.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa bodov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá odkladá vykonanie.

§ 414 – Započítanie väzby a trestu

(1)

Predseda senátu rozhodne uznesením, ako sa započíta väzba do trestu. Počíta sa od dňa, keď bol obvinený vzatý do väzby.

(2)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(3)

Ak prokurátor navrhne, aby sa do trestu nezapočítal čas liečenia mimo väznice, ktorú si odsúdený úmyselne spôsobil, rozhodne súd na verejnom zasadnutí.

(4)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá odkladá vykonanie.

§ 414a – Premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

(1)

Súd môže na verejnom zasadnutí zmeniť zvyšok väzenia na domáce väzenie na návrh riaditeľa väznice. Zamietnutý návrh možno podať znova.

(2)

Súd rozhodne najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu.

(3)

Rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode sa väzenie vykonáva. Keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, predseda senátu ihneď pošle jeho odpis okresnému súdu, kde má odsúdený trest vykonať.

(4)

Pred rozhodnutím musí súd vypočuť odsúdeného.

(5)

Odsúdený musí nastúpiť domáce väzenie v prvý pracovný deň po prepustení z väzenia u probačného úradníka alebo na príslušnom okresnom súde.

§ 415 – Podmienečné prepustenie z väzenia

(1)

O podmienečné prepustenie rozhoduje súd na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu, záujmového združenia alebo odsúdeného. Ak bol návrh zamietnutý, odsúdený môže žiadať znova po roku. Pri treste 25 rokov alebo doživotí až po troch rokoch, ak nebol zamietnutý len pre predčasnosť.

(2)

Pri zločinoch po výkone polovice trestu môže návrh podať len riaditeľ ústavu.

(3)

Ak návrh podá alebo podporí riaditeľ ústavu, môže rozhodnúť predseda senátu so súhlasom prokurátora.

(4)

Ak odsúdenému bolo nariadené ochranné liečenie, ktoré nevykonal, súd rozhodne aj podľa § 446a.

(5)

Súd rozhodne najneskôr do 60 dní od doručenia návrhu.

§ 416 – Podmienečné prepustenie a kontrola odsúdeného

(1)

Súd na verejnom zasadnutí rozhodne, či sa podmienečne prepustený osvedčil, alebo či sa má zvyšok trestu vykonať. O osvedčení sa môže so súhlasom prokurátora rozhodnúť aj predseda senátu.

(2)

O skončení sledovania elektronickými prostriedkami rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Ak súd návrh zamietol, odsúdený môže podať nový až po šiestich mesiacoch, pokiaľ nebol zamietnutý len pre predčasné podanie.

§ 417 – Podmienečné prepustenie z väzenia

(1)

O rozhodnutí podľa § 415 rozhoduje okresný súd, v ktorého území sa odpykáva trest odňatia slobody. O rozhodnutí podľa § 416 rozhoduje súd, ktorý odsúdeného podmienečne prepustil.

(2)

Predtým, ako súd rozhodne o podmienečnom prepustení, musí vypočuť odsúdeného. To neplatí, ak postupuje podľa § 415 ods. 3.

(3)

Proti uzneseniu podľa § 415 ods. 3 je možné podať sťažnosť proti výroku o dĺžke skúšobnej doby. Proti ostatným rozhodnutiam podľa § 415 a § 416 je možné podať sťažnosť, ktorá odkladá vykonanie rozhodnutia.

§ 418 – Dohľad nad podmienečne odsúdeným

(1)

Súd sleduje správanie odsúdeného s podmienečne odloženým trestom a probačným dohľadom počas skúšobnej doby. Zisťuje, či plní povinnosti. Pýta sa úradov, obce a zamestnávateľa. Pred rozhodnutím si vždy vyžiada výpis z registra trestov, informáciu o trestnom stíhaní a priestupkoch.

(2)

Tieto zisťovania zverí predseda senátu probačnému a mediačnému úradníkovi.

§ 419 – Rozhodnutie o podmienečnom odsúdení

(1)

Súd na verejnom zasadnutí rozhodne, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či sa má ísť do väzenia. Rovnako rozhodne o predĺžení skúšobnej doby.

(2)

Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

(3)

Predseda senátu môže so súhlasom prokurátora rozhodnúť, že sa odsúdený osvedčil.

(4)

Ak sa neosvedčil, súd nariadi výkon trestu odňatia slobody a zaradí ho do ústavu. Pokračuje sa podľa § 408.

§ 420 – Výkon podmienečného trestu odňatia slobody

Pri výkone odkladu väzenia bez probačného dohľadu sa postupuje podobne ako pri odklade s probačným dohľadom.

§ 421 – Výkon podmienečne zastaveného trestného stíhania

Ak bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo ak ide o spolupracujúceho obvineného, použijú sa primerane ustanovenia § 418 a 419.

§ 422 – Výkon trestu povinnej práce

Výkon trestu povinnej práce rieši osobitný zákon.

§ 423 – Prepadnutie majetku a konkurzný súd

Keď nadobudne právoplatnosť rozsudok o prepadnutí majetku, predseda senátu pošle konkurznému súdu jeho odpis bez odôvodnenia, aby postupoval podľa zákona.

§ 425 – Zaistenie majetku obvineného

(1)

Ak hrozí trest prepadnutia majetku, súd alebo prokurátor môžu zaistiť majetok obvineného alebo jeho časť. Súd to urobí vždy, ak uložil trest prepadnutia neprávoplatným rozsudkom. Použijú sa primerane ustanovenia o zaistení majetku. Po vyhlásení konkurzu zaistenie zanikne prevzatím majetku správcom.

(2)

Obvinený môže požiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. Predseda senátu alebo prokurátor musí rozhodnúť bezodkladne. Je prípustná sťažnosť. Ak žiadosť zamietli, možno ju opakovať až po 30 dňoch, ak nie sú nové dôvody.

(3)

Proti uzneseniu o zaistení je prípustná sťažnosť.

§ 426 – Zaistenie majetku obvineného

(1)

Zaistenie sa týka celého majetku alebo jeho časti. Ak je zaistený celý majetok, týka sa aj toho, čo obvinený nadobudne neskôr. Netýka sa vecí, ktoré sa nedajú prepadnúť, ani časti, ktorú súd vylúčil z trestu.

(2)

Kým trvá zaistenie, právne úkony obvineného s týmto majetkom sú neplatné. Výnimkou sú úkony, ktoré zabránia bezprostrednej škode.

(3)

Kto má vo svojej moci zaistenú vec, musí to oznámiť prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil. Inak zodpovedá za škodu.

§ 427 – Zrušenie zaistenia majetku

Predseda senátu (alebo v prípravnom konaní prokurátor) zruší zaistenie majetku, ak pominie dôvod, prečo bol zaistený.

§ 428 – Výkon trestu prepadnutia veci

(1)

Keď nadobudne právoplatnosť rozsudok o prepadnutí veci, predseda senátu pošle odpis rozsudku bez odôvodnenia správcovi štátneho majetku na prevzatie veci.

(2)

Ak hrozí prepadnutie veci, môže súd (alebo v prípravnom konaní prokurátor) vec zaistiť. Postupuje sa podľa uvedených paragrafov.

(3)

Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.

(4)

Zaistenie sa zruší, ak pominie dôvod, prečo bolo urobené.

§ 429 – Výzva na zaplatenie peňažného trestu

(1)

Keď nadobudne právoplatnosť rozsudok o peňažnom treste, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby zaplatil do 15 dní. Upozorní ho, že inak pôjde do väzenia namiesto platenia.

(2)

Ak je odsúdený vojak, predseda senátu oznámi toto výzvu jeho veliteľovi.

§ 430 – Odklad a splátky peňažného trestu

(1)

Predseda senátu môže na žiadosť odsúdeného odložiť výkon peňažného trestu najviac na tri mesiace od právoplatnosti rozsudku. Alebo môže povoliť splátky tak, aby bol trest zaplatený najneskôr do jedného roka. Ak je trest vyšší ako 16 590 eur, do dvoch rokov.

(2)

Ak dôvody odloženia zaniknú alebo odsúdený nedodržiava splátky bez vážneho dôvodu, predseda senátu môže povolenie odvolať.

§ 432 – Upustenie od peňažného trestu

(1)

Súd zruší výkon peňažného trestu, ak sa odsúdený z dôvodov, za ktoré nemôže, stal dlhodobo neschopným platiť, alebo by tým bola ohrozená výživa alebo výchova osôb, o ktoré sa musí starať.

(2)

Ak trest nebol zaplatený a nejde o prípad podľa odseku 1, súd nariadi náhradný trest odňatia slobody alebo jeho časť.

(3)

Odsúdený môže kedykoľvek zabrániť výkonu náhradného trestu zaplatením peňažného trestu. O tom, akú časť treba odpykať, rozhodne predseda senátu.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa predchádzajúcich odsekov možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 433 – Uplatnenie vlastníckeho práva tretej osoby

Ak niekto iný tvrdí, že mu patrí majetok zhabaný alebo prepadnutý štátu, musí si to uplatniť v civilnom súdnom konaní.

§ 434 – Výkon trestu zákazu pobytu

(1)

Predseda senátu oznámi obci a polícii v zakázanom území aj v mieste trvalého bydliska, že bol uložený zákaz pobytu.

(2)

Ak odsúdený pracuje v zakázanom území, oznámi to aj zamestnávateľovi.

(3)

Polícia v mieste bydliska môže z vážnych dôvodov povoliť návštevu zakázaného územia.

(4)

Počas vojenskej služby sa zákaz pobytu nevykonáva. Ak odsúdený neslúžil vo vojne trestne a slúžil riadne, súd zvyšok zákazu zruší.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa bodu 4 je prípustná sťažnosť, ktorá odkladá vykonanie.

(6)

O podmienečnom zastavení zvyšku zákazu pobytu a o jeho nariadení sa postupuje podľa § 415 až 417.

(7)

Ak niekto nemal zákaz pobytu popri väzení a má dostať obmedzenia podľa Trestného zákona, rozhodne súd na verejnom zasadnutí v mieste, kde naposledy sedel vo väzení.

(8)

Proti rozhodnutiu podľa bodu 7 je prípustná sťažnosť, ktorá odkladá vykonanie.

§ 435 – Výkon trestu domáceho väzenia

(1)

Príslušný je súd, v ktorého obvode sa má trest domáceho väzenia vykonávať. Keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, predseda senátu zašle jeho rovnopis tomuto súdu.

(2)

Súd nariadi výkon bez meškania. Upozorní odsúdeného na obmedzenia a že trest môže byť zmenený na väzenie. Kontrolu vykonáva probačný úradník.

(3)

Ak odsúdený porušuje podmienky alebo marí kontrolu, súd trest premení na nepodmienečné väzenie. Predtým ho musí vypočuť.

(4)

Ak požiada o podmienečné upustenie po výkone polovice trestu, súd rozhodne do 60 dní.

(5)

Proti uzneseniu podľa odsekov 3 a 4 je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

(6)

Použijú sa primerane ustanovenia § 415 až 417.

(7)

Probačný úradník môže na návrh odsúdeného povoliť výnimku najviac na 48 hodín.

§ 435a – Prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia

(1)

Domáce väzenie sa preruší, ak pôjde odsúdený do väzby alebo do väzenia v inej veci.

(2)

Predseda senátu môže z dôležitých dôvodov prerušiť domáce väzenie na nevyhnutný čas.

(3)

Keď pominú dôvody na prerušenie, predseda senátu nariadi pokračovať vo výkone trestu.

(4)

Čas prerušenia sa nepočíta do dĺžky trestu.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa bodov 2 a 3 sa možno odvolať.

§ 435b – Upustenie od výkonu trestu domáceho väzenia

(1)

Súd môže zastaviť domáce väzenie alebo jeho zvyšok, ak má odsúdený nevyliečiteľnú chorobu ohrozujúcu život, alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu.

(2)

Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Sťažnosť zastaví vykonanie rozhodnutia.

§ 436 – Odoslanie rozsudku o zákaze činnosti

(1)

Keď rozsudok s trestom zákazu činnosti nadobudne právoplatnosť, predseda senátu pošle rovnopis jeho výroku:

a)

zamestnávateľovi, ak má odsúdený pracovný pomer,

b)

ministerstvu spravodlivosti, ak ide o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa,

c)

príslušnému úradu podľa bydliska, ak ide o vodičák,

d)

príslušnému útvaru polície podľa bydliska, ak ide o zbraň,

e)

obchodnému registru, živnostenskému úradu a komore, ak ide o zákaz podnikania.

(2)

Ak je zákaz činnosti dlhší ako rok, predseda senátu raz ročne pýta od orgánov podľa písmen c), d) a e), či odsúdený zákaz porušil.

§ 437 – Dohľad nad zákazom činnosti

(1)

Predseda senátu môže dať probačnému úradníkovi za úlohu kontrolovať zákaz činnosti.

(2)

Ak súd zistí, že odsúdený porušuje alebo marí zákaz činnosti, predseda senátu to ihneď oznámi okresnému prokurátorovi.

(3)

Ak súd rozhodol o podmienečnom zastavení zvyšku zákazu činnosti, predseda senátu to ihneď oznámi príslušnému úradu alebo osobe zaslaním právoplatného rozhodnutia.

(4)

O podmienečnom zastavení zvyšku zákazu činnosti a o nariadení jeho výkonu sa postupuje podľa § 415 až 417. Rozhoduje súd, ktorý prípad riešil v prvom stupni.

§ 438 – Započítanie odňatia oprávnenia do trestu zákazu činnosti

(1)

Po právoplatnosti rozsudku o zákaze činnosti predseda senátu ihneď rozhodne, či sa čas predbežného zákazu činnosti pred rozsudkom započíta do trestu.

(2)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá odkladá vykonanie.

§ 439 – Výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní

(1)

Predseda senátu písomne upovedomí úrad, ktorý udelil čestné tituly a vyznamenania, že boli odňaté.

(2)

V upovedomení uvedie meno odsúdeného, dátum narodenia, adresu, názov súdu, dátum rozsudku a označenie titulov.

(3)

Ak sa doklady o tituloch nezabezpečili počas stíhania, súd ich získa a pošle spolu s upovedomením. Ak sa to nepodarí, uvedie dôvod.

§ 440 – Výkon trestu straty vojenskej a inej hodnosti

Predseda senátu upovedomí obvodný úrad v kraji, kde má odsúdený vojak v zálohe bydlisko, o odňatí vojenskej hodnosti. U vojakov v činnej službe upovedomí príslušný veliteľský úrad.

§ 441 – Vykonanie trestu vyhostenia

(1)

Po právoplatnosti rozsudku s trestom vyhostenia súd pošle jeho rovnopis ministerstvu spravodlivosti, útvaru polície a príslušnému ústavu, ak je odsúdený vo väzbe alebo base.

(2)

Ak sa odsúdený nebude skrývať, predseda senátu mu môže dať čas do jedného mesiaca na vybavenie vecí. Zároveň mu určí termín, kedy sa má hlásiť na polícii.

(3)

Ak hrozí, že sa odsúdený skryje, môže ho dať do väzby alebo nahradiť zárukou. Použijú sa pravidlá o väzbe.

(4)

Ak nie je vo väzbe a ide len o trest vyhostenia, polícia zabezpečí vyhostenie v určenom termíne.

(5)

Ak je vo väzbe alebo base, ústav oznámi polícii dátum prepustenia a platnosť pasu. Ak nemá platný pas, ústav ho pošle polícii tri mesiace pred prepustením s podkladmi na nový pas.

(6)

Ak sa zmení dátum prepustenia alebo iné okolnosti, rozhodujúci orgán to bez meškania oznámi ministerstvu, súdu, ústavu a polícii.

§ 442 – Vyhostenie odsúdeného cudzinca

(1)

Útvar polície určí deň, čas a miesto vyhostenia a oznámi to najneskôr päť dní predtým ministerstvu a ústavu, ak je odsúdený vo väzbe alebo base.

(2)

Súd rozhodne o prepustení z väzby tak, aby skončila v čase odovzdania polícii.

(3)

Ak súd rozhodne o upustení od trestu odňatia slobody, podmienečnom prepustení alebo amnestii, bez meškania to oznámi súdu príslušnému na vyhostenie a polícii. Rovnako postupuje ministerstvo, ak rozhodol minister.

(4)

V rozhodnutí ministra o upustení od trestu musí byť termín odovzdania zhodný s termínom prepustenia z basy. To isté platí pri podmienečnom prepustení, milosti alebo amnestii.

(5)

Ak je odsúdený vo väzbe alebo base, Zbor väzenskej a justičnej stráže ho odovzdá polícii v primeranom čase pred vyhostením.

(6)

Ak polícia v určenom čase nezabezpečí vyhostenie a neprevezme ho ani iný útvar, Zbor väzenskej a justičnej stráže prepustí odsúdeného na slobodu, ak je vo väzbe, a oznámi to ministerstvu, súdu a polícii. Ak o upustení od trestu rozhodol minister, ústav oznámi túto skutočnosť príslušnému súdu.

§ 443 – Výkon trestu vyhostenia v neprítomnosti odsúdeného

Ak súd zistí, že odsúdený už nie je na území Slovenska, keď mal nariadiť vyhostenie, predseda senátu zašle príkaz polícii a ďalšie úkony sa nerobia.

§ 444 – Vykonanie trestu vyhostenia

(1)

Útvar polície vyhotoví zápisnicu o výkone trestu vyhostenia a pošle rovnopis ministerstvu, súdu, ktorý ho nariadil, a Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Náklady na odovzdanie odsúdeného z ústavu polícii uhrádza Zbor väzenskej a justičnej stráže.

(3)

Osobné výdavky a cestovné náklady spojené s vyhostením platí odsúdený; ak nemá peniaze, platí ich polícia.

§ 444a – Výkon trestu zákazu účasti na verejných podujatiach

(1)

Predseda senátu upovedomí políciu v obvode, kde odsúdený býva, o zákaze účasti na verejných podujatiach. Ak ide o šport, upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti.

(2)

Predseda môže poveriť kontrolou výkonu trestu probačného úradníka.

(3)

Ak súd zistí porušovanie zákazu, oznámi to bez meškania prokurátorovi.

(4)

Ak súd rozhodne o podmienečnom upustení od zvyšku trestu pri športovom podujatí, upovedomí o tom správcu systému.

(5)

O podmienečnom upustení od zvyšku trestu rozhoduje súd, ktorý konal vo veci v prvom stupni. Použijú sa pravidlá podľa § 415 až 417.

§ 445 – Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

Predseda senátu nariadi ochranné liečenie zdravotníckemu zariadeniu. Ak ide o ústavnú formu podľa § 73 ods. 2 písm. c), nariadi aj ambulantné doliečovanie. Ak sa liečenie vykonáva počas väzenia, doliečovanie začne až po prepustení.

(2)

Ak je človek na slobode nebezpečný pre okolie, predseda zabezpečí jeho okamžité dodanie do zariadenia. Inak mu môže dať čas na vybavenie si vecí.

(3)

Zoznam zariadení, kde sa vykonáva ochranné liečenie, vedie Ministerstvo zdravotníctva.

§ 446 – Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia a zmena druhu ochranného liečenia

(1)

Predseda senátu rozhoduje o zmene spôsobu alebo druhu ochranného liečenia. Ak rozhoduje na návrh, urobí tak do desiatich pracovných dní. Ak potrebuje znalecký posudok, rozhodne do desiatich dní od jeho doručenia.

(2)

Ak mení ambulantnú formu na ústavnú, rozhodne na verejnom zasadnutí. Predtým vypočuje odsúdeného, ak to zdravie dovoľuje.

(3)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Sťažnosť má odkladný účinok.

(4)

Ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný pre duševnú poruchu, predseda môže vydať predbežný príkaz na umiestnenie do zariadenia. Rozhodne do 48 hodín. Odsúdeného vypočuje, ak to zdravie dovoľuje.

(5)

Ak vydá predbežný príkaz, zabezpečí okamžité dodanie do zariadenia. Ak návrhu nevyhovie, rozhodne uznesením.

(6)

Ak súd nerozhodne o zmene na ústavnú formu do troch mesiacov od predbežného príkazu, predĺži ho najviac o dva mesiace. Inak príkaz stratí platnosť.

§ 446a – Pokračovanie v ochrannom liečení

(1)

Predseda senátu rozhoduje o pokračovaní v ochrannom liečení po prepustení z väzenia. Rozhodne aj o spôsobe výkonu. Ústavnú formu môže nariadiť len ak by pobyt na slobode bol nebezpečný. Pred rozhodnutím vypočuje odsúdeného, ak to zdravie dovoľuje. Väznica pošle lekársku správu aspoň 60 dní pred prepustením.

(2)

Ak sa liečenie počas väzenia nezačalo bez zavinenia odsúdeného, ústavnú formu možno nariadiť len pri nebezpečnej duševnej poruche.

(3)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať.

(4)

Ak rozhodol o ústavnej forme pre nebezpečnosť, predseda vydá príkaz na dodanie do zariadenia. Stráž to zabezpečí tak, aby liečenie pokračovala hneď po prepustení.

(5)

Ak ide o ambulantnú formu, po právoplatnosti rozhodnutia koná súd, ktorý liečenie uložil.

(6)

Ak je podaný návrh podľa § 448 ods. 2, rozhodne o ňom v rámci rozhodovania o pokračovaní v liečení.

§ 446b – Uloženie ochranného liečenia počas výkonu trestu

(1)

Ak odsúdený vo väzení trpí duševnou poruchou, ktorá nie je dočasná a robí jeho pobyt nebezpečným, súd môže rozhodnúť o uložení ochranného liečenia. Rozhodne na verejnom zasadnutí na návrh riaditeľa väzenia.

(2)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Sťažnosť má odkladný účinok.

§ 446c – Predĺženie ochranného liečenia

(1)

Ak odsúdený nemohol liečenie vykonávať pre chorobu alebo inú prekážku, súd mu ju predĺži najviac o tri mesiace. Návrh treba podať desať dní vopred. Súd rozhodne do uplynutia lehoty.

(2)

Súd môže predĺžiť liečenie nad stanovenú dobu, ak je to potrebné. Platia rovnaké lehoty ako v odseku 1.

(3)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať.

§ 447 – Upustenie od výkonu ochranného liečenia

(1)

Súd môže zrušiť ochranné liečenie ešte pred jeho začatím. Rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, riaditeľa väzenia alebo ošetrujúceho lekára, ak už liečbu absolvoval. Môže tak urobiť aj bez návrhu.

(2)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Sťažnosť má odkladný účinok.

§ 448 – Prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie

(1)

Ústavné ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) sa končí uplynutím doby, ak súd nerozhodol inak. Zdravotnícke zariadenie ihneď informuje súd o skončení a výsledkoch.

(2)

Predseda senátu rozhoduje o prepustení alebo ukončení liečenia. Ak rozhoduje na návrh, urobí tak do desiatich pracovných dní.

(3)

Predseda senátu kontroluje najmenej raz ročne, či stále trvajú dôvody liečenia. Ak nie, postupuje podľa odseku 2. Inak rozhodne o pokračovaní.

(4)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak prokurátor podá sťažnosť proti prepusteniu alebo ukončeniu, má odkladný účinok.

§ 448a – Príkaz na vypátranie osoby na ochranné liečenie

Na základe písomného príkazu predsedu senátu polícia vypátra alebo vypátra a predvedie osobu, o ktorej ochrannom liečení sa má rozhodnúť, ak ju nemožno predvolať alebo je nebezpečná pre okolie. Polícia oznámi súdu bydlisko alebo osobu predvedie. Predseda senátu určí termín verejného zasadnutia a doručí predvedenej osobe predvolanie. Ak to nemôže urobiť predseda senátu, urobí to sudca pre prípravné konanie.

§ 448b – Nárok zdravotníckeho zariadenia na náhradu výdavkov

Zdravotnícke zariadenie alebo lekár má právo na preplatenie nákladov spojených s podaním návrhu na zmenu, prepustenie alebo ukončenie liečenia, alebo s vypracovaním správy pre súd.

§ 449 – Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

Predseda senátu nariadi výkon ochrannej výchovy výchovnému zariadeniu, kde sa má začať.

(2)

Ak mladistvý nie je vo väzbe a neuteká, môže mu predseda dať primeraný čas na vybavenie si svojich vecí pred nástupom.

§ 450 – Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1)

Súd môže zrušiť ochranú výchovu ešte pred jej začatím. Rozhodne na verejnom zasadnutí. Môže tak urobiť na návrh prokurátora, úradu sociálnej ochrany dieťaťa, samotného mladistvého, ale aj bez návrhu.

(2)

Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Sťažnosť má odkladný účinok.

§ 451 – Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu

(1)

Súd rozhoduje o podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia na verejnom zasadnutí. Môže tak urobiť na návrh prokurátora, sociálneho úradu, riaditeľa zariadenia, mladistvého či jeho zástupcu, ale aj bez návrhu.

(2)

Ten istý súd rozhoduje aj o zrušení takéhoto podmienečného umiestnenia.

(3)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Sťažnosť má odkladný účinok.

§ 452 – Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

Súd rozhoduje o prepustení z ochrannej výchovy na verejnom zasadnutí. Môže tak urobiť na návrh prokurátora, sociálneho úradu, mladistvého alebo zariadenia, ale aj bez návrhu. Ak návrh nepodalo zariadenie, vypočuje jeho zástupcu.

(2)

Súd kontroluje najmenej raz ročne, či stále trvajú dôvody ochrannej výchovy. Ak nie, mladistvého prepustí. Inak rozhodne o pokračovaní.

(3)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak prokurátor podá sťažnosť proti prepusteniu, má odkladný účinok.

§ 453 – Predĺženie ochrannej výchovy

(1)

Súd rozhoduje o predĺžení ochrannej výchovy na verejnom zasadnutí. Môže tak urobiť na návrh prokurátora, štátneho úradu alebo zariadenia, ale aj bez návrhu.

(2)

Ak návrh nepodalo zariadenie, vypočuje sa jeho zástupca.

(3)

Ochranú výchovu možno predĺžiť len vtedy, ak sa už začala vykonávať.

(4)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať.

§ 454 – Nariadenie výkonu ochranného dohľadu

(1)

Predseda senátu nariadi ochranný dohľad podľa § 76 spolu s trestom odňatia slobody. Ochranný dohľad začne až po odpykaní trestu.

(2)

Ak odloží výkon trestu na viac ako tri mesiace, rozhodne, či sa ochranný dohľad začne pred nástupom do väzenia.

(3)

Ak preruší výkon trestu na viac ako tri mesiace, rozhodne, či sa ochranný dohľad bude vykonávať aj počas prerušenia.

(4)

Ochranný dohľad podľa § 76a nariadi hneď, ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Zašle ho probačnému úradníkovi. Začína hneď, ak je odsúdený vo väzení, alebo hneď po prepustení z liečenia či väzenia.

§ 455 – Osoby zabezpečujúce výkon ochranného dohľadu

Ochranný dohľad vykonáva probačný úradník okresného súdu, v ktorého obvode odsúdený býva. Postupuje podľa rozhodnutia súdu a zasahuje do práv odsúdeného len v nevyhnutnej miere.

§ 456 – Prerušenie výkonu ochranného dohľadu

Ochranný dohľad sa prerušuje počas väzby, odňatia slobody, ústavného ochranného liečenia a počas výkonu detencie.

§ 457 – Upustenie od výkonu ochranného dohľadu

(1)

Súd odpustí výkon ochranného dohľadu, ak dôvody naň pominú pred jeho začatím.

(2)

Návrh môže podať prokurátor alebo riaditeľ väznice, kde odsúdený naposledy sedel.

(3)

Rozhoduje okresný súd v okrese posledného väzenia na verejnom zasadnutí.

(4)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak podá odvolanie prokurátor, má odkladný účinok.

§ 458 – Prepustenie z výkonu ochranného dohľadu

(1)

Súd prepustí odsúdeného z dohľadu na verejnom zasadnutí, ak sa splnil účel. Neverejne rozhoduje, ak návrh podal niekto iný, ak je príliš skorý, ak s tým súhlasí prokurátor alebo podľa bodu 3.

(2)

Návrh môže podať úradník, prokurátor alebo odsúdený po polovici času, najskôr po roku. Ak súd nevyhovie, nový návrh možno podať až po roku.

(3)

Pri dohľade podľa §76a môže úradník podať návrh len po dohode s lekárom.

(4)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Odvolanie má odkladný účinok.

§ 459 – Zánik ochranného dohľadu

Ochranný dohľad skončí uplynutím času, smrťou odsúdeného alebo keď ho súd prepustí. Skončí aj vtedy, keď sa ambulantné liečenie zmení na ústavné alebo keď sa ochranné liečenie ukončí.

§ 460 – Uloženie ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania

(1)

O uložení mimo hlavného pojednávania rozhodne súd v okrese, kde sa naposledy vykonáva trest. Dohľad začne po odpykaní trestu.

(2)

Ak sa odsúdený počas väzenia nesprával dobre, rozhodne súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa väznice.

(3)

Súd rozhodne najneskôr do 60 dní. Predtým musí odsúdeného vypočuť.

(4)

Podľa §76a rozhoduje súd súčasne s liečením alebo zmenou ústavného na ambulantné. Ak nesplnil povinnosti, rozhodne súd, ktorý liečenie nariadil.

(5)

O návrhoch podľa predchádzajúcich bodov rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(6)

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Odvolanie má odkladný účinok.

§ 461 – Výkon zhabania veci

(1)

Keď rozsudok o zhabaní veci nadobudne právoplatnosť, predseda senátu pošle jeho odpis bez odôvodnenia štátnemu správcovi majetku. Pošle sa do okresu, kde naposledy býval odsúdený alebo iná osoba, alebo kde sa vec nachádza.

(2)

Ak sa niekoho stíha za trestný čin, pri ktorom sa očakáva zhabanie veci, súd alebo prokurátor môžu vec zabezpečiť. Súd to musí urobiť, ak už o zhabaní rozhodol, ale rozsudok ešte nie je právoplatný. Postupuje sa podľa uvedených zákonov.

(3)

Proti rozhodnutiu o zabezpečení veci sa možno odvolať.

§ 461a – Výkon zhabania časti majetku

(1)

Keď rozsudok o zhabaní časti majetku nadobudne právoplatnosť, predseda senátu pošle jeho odpis bez odôvodnenia štátnemu správcovi. Pošle sa do okresu, kde naposledy býval odsúdený, alebo kde sa majetok nachádza.

(2)

Ak sa niekoho stíha za čin, pri ktorom sa očakáva zhabanie majetku, súd alebo prokurátor môžu majetok zabezpečiť. Súd to musí urobiť, ak už o zhabaní rozhodol, ale rozsudok ešte nie je právoplatný.

(3)

Proti rozhodnutiu o zabezpečení majetku sa možno odvolať.

§ 462 – Návrh na umiestnenie do detenčného ústavu

(1)

Návrh na umiestnenie v detenčnom ústave môže podať prokurátor, zdravotnícke zariadenie alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu. Ak počas výkonu trestu, aspoň 60 dní pred jeho skončením.

(2)

Rozhoduje súd, v ktorého obvode sa vykonáva trest alebo liečenie, na verejnom zasadnutí. Odsúdený musí byť vypočutý, ak nežiada neprítomnosť alebo to zdravie neumožňuje. Ak podáva zariadenie, rozhodne do 10 pracovných dní, pri znaleckom posudku do 10 dní od jeho doručenia.

(3)

Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

(4)

Vo výnimočných prípadoch môže predseda senátu vydať predbežný príkaz na umiestnenie, ak potrebuje znalecký posudok alebo odsúdený ohrozuje iných. Rozhodne do 48 hodín. Predtým vypočuje odsúdeného, ak to zdravie umožňuje.

(5)

Predbežný príkaz vykoná bezodkladne. U väzňov ihneď po skončení trestu.

(6)

Ak súd nerozhodne do troch mesiacov, predĺži ho najviac o dva mesiace. Inak príkaz stráca platnosť a pokračuje sa v ochrannom liečení.

(7)

Ak sa rozhodlo o umiestnení väzňa, súd zároveň preruší výkon trestu.

(8)

Po právoplatnosti predseda senátu vydá príkaz na dodanie do detenčného ústavu. Väzňov dopraví ZVJS, ostatných polícia.

§ 463 – Preskúmanie dôvodov detencie

(1)

Súd, v ktorého obvode sa vykonáva detencia, preveruje najmenej raz ročne, či dôvody detencie ešte trvajú. Odsúdený môže požiadať o preskúmanie najskôr po šiestich mesiacoch. Ak dôvody pominuli, prepustí ho. Inak rozhodne, že sa bude pokračovať.

(2)

Ak dôvody pominuli, ale liečba je potrebná, súd odsúdeného prepustí a nariadi ochranné liečenie.

(3)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak ju podá prokurátor proti prepusteniu, má odkladný účinok.

§ 463a – Výkon detencie

Podrobnosti o tom, ako sa vykonáva detencia, sú v samostatnom zákone.

§ 464 – Dohľad prokurátora nad výkonom opatrení

Prokurátor v okrese, kde sa vykonáva ochranné liečenie, výchova, dohľad alebo detencia, dozerá na ich priebeh podľa osobitného zákona.

§ 465 – Upustenie od potrestania a podmienečné upustenie od potrestania

(1)

Keď súd prijme záruku od združenia a odpustí potrestanie, pošle mu rozhodnutie. Zároveň ho požiada, aby sa postaralo o nápravu odsúdeného a dohliadalo na náhradu škody, ak ešte nie je zaplatená.

(2)

Pri podmienečnom odpustení trestu postupuje súd rovnako ako pri odklade väzenia s dohľadom.

(3)

Ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí, súd mu trest uloží na verejnom zasadnutí.

(4)

Ak sa osvedčí, súd o tom rozhodne na verejnom zasadnutí. Prokurátor sa môže odvolať. S jeho súhlasom môže rozhodnúť predseda senátu.

(5)

Predseda senátu pošle rozhodnutie do registra trestov, keď nadobudne právoplatnosť.

§ 466 – Výkon väzby

Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný zákon.

§ 467 – Vymáhanie poriadkovej pokuty

Keď sa rozhodnutie o pokute stane vykonateľným, policajt, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý ju uložil, vyzve človeka, aby ju zaplatil do 15 dní. Upozorní ho, že inak sa bude vymáhať. Zaplatená pokuta ide štátu.

§ 468 – Vymáhanie trov konania štátnou správou súdov

Štátne orgány súdov vymáhajú náklady trestného konania určené pevnou sumou.

§ 469 – Zahladenie odsúdenia

O zahladenie odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného, osôb, ktoré by mohli podať odvolanie v jeho prospech, alebo záujmového združenia. Pred uplynutím zákonom stanovenej doby môže žiadať len odsúdený. Pri mladistvých súd rozhodne aj bez žiadosti.

§ 470 – Zahladenie odsúdenia

(1)

Predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode odsúdený býva alebo naposledy býval, rozhoduje o zahladení odsúdenia.

(2)

Rovnako rozhoduje o zahladení odsúdenia cudzím súdom zaznamenaného v registri trestov, okrem odsúdenia súdom iného štátu EÚ. V cudzine má také rozhodnutie účinky len ak to ustanovuje zmluva.

(3)

Pri mladistvých rozhoduje predseda senátu súdu, ktorý vec rozhodoval v prvom stupni.

(4)

Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 471 – Zahladenie odsúdenia

(1)

Keď rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudne právoplatnosť, predseda senátu o tom povie odsúdenému, navrhovateľovi a registru trestov.

(2)

Ak bola žiadosť zamietnutá, novú možno podať až po roku. Ak ju niekto podá skôr, súd ju zamietne bez preskúmania. Toto neplatí, ak bola zamietnutá len preto, že ešte neubehol zákonný čas.

§ 472 – Udelenie milosti

Prezident udeľuje milosť na základe ústavy.

§ 473 – Konanie o udelení milosti

(1)

Minister spravodlivosti pripraví podklady pre rozhodnutie prezidenta o milosti.

(2)

Ak prezident počas konania nariadi odloženie alebo prerušenie trestu, zabezpečí to minister spravodlivosti.

§ 474 – Rozhodnutie o použití amnestie

O tom, či a ako sa amnestia týka odsúdeného, rozhodne súd, ktorý trest pôvodne uložil. Ak je vo väzení, rozhodne súd v okrese väznice. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať a odvolanie má odkladný účinok.

§ 475 – Podmienečné udelenie milosti

(1)

Ak prezident odpustil trest len pod podmienkou, súd kontroluje jej splnenie.

(2)

O splnení podmienok rozhoduje prezident.

(3)

Podklady pripraví minister spravodlivosti.

(4)

Ak sa do roka od skončenia lehoty pre podmienky nerozhodlo a odsúdený za to nemôže, má sa za to, že podmienky splnil.

§ 476 – Zmena výmery trestu

(1)

Ak amnestia odpustila trest len za niektoré činy v úhrnnom treste, súd určí primeraný trest za zvyšné. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať. Odvolanie má odkladný účinok.

(2)

Rozhodne súd, ktorý trest pôvodne uložil, na verejnom zasadnutí.

§ 477 – Výklad niektorých pojmov

a)

Medzinárodnou zmluvou je zmluva, ktorou je Slovensko viazané a bola vyhlásená.

b)

Cudzím orgánom je orgán iného štátu alebo medzinárodný súd.

c)

Medzinárodným súdom je trestný súd zriadený medzinárodnou zmluvou.

d)

Slovenským orgánom je orgán Slovenska príslušný konať v týchto veciach. Pri vydaní alebo uznávaní cudzích rozhodnutí je to krajský súd.

e)

Dožiadaným štátom je ten, komu bola žiadosť poslaná.

f)

Dožadujúcim štátom je ten, kto žiadosť poslal.

g)

Trest odňatia slobody zahŕňa aj ochranné opatrenie s obmedzením osobnej slobody.

§ 478 – Medzinárodné zmluvy

Tieto pravidlá platia, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

§ 479 – Vzájomnosť

(1)

Ak štát nemá s nami zmluvu, pomôžeme mu len pri žiadostiach, ktoré nevyžadujú zmluvu, a ak on sľúbi rovnakú pomoc nám. Pri doručovaní listín na Slovensku túto podmienku neskúmame.

(2)

Ak cudzí štát chce záruku vzájomnosti, ministerstvo spravodlivosti mu ju môže dať.

§ 480 – Medzinárodné súdy

(1)

Tieto pravidlá platia aj pre žiadosti medzinárodných súdov.

(2)

Pri odovzdávaní osoby medzinárodnému súdu sa použijú primerane pravidlá o vydávaní do cudziny.

(3)

Pri výkone rozsudku medzinárodného súdu na našom území sa použijú primerane pravidlá o uznaní cudzích rozhodnutí.

§ 481 – Ochrana záujmov štátu

Cudziemu orgánu nemôžeme vyhovieť, ak by sme tým porušili ústavu alebo dôležitý zákon, ktorý musíme dodržiavať bez výhrad. Ani vtedy, ak by sme tým poškodili iný dôležitý záujem Slovenska.

§ 482 – Ochrana a použitie informácií

(1)

Pri poskytovaní informácií o svojej činnosti postupujú slovenské orgány podľa § 6.

(2)

Nezverejnia a neposkytnú ďalej informácie alebo dôkazy od cudzích orgánov, ani ich nepoužijú na iné účely, než na ktoré prišli, ak ich k tomu zaväzuje zmluva alebo ak boli poskytnuté len s týmto sľubom. To neplatí, ak cudzí orgán dá súhlas.

§ 483 – Začatie konania

Slovenské orgány môžu začať konať aj na základe žiadosti poslanej faxom alebo elektronicky, ak nepochybujú o jej pravosti a ak vec nesnesie odklad. Originál musí prísť neskôr v stanovenej lehote, ak cudzí orgán nepožaduje inak.

§ 484 – Zasielanie žiadostí a informácií cez Interpol a SIRENE

(1)

Žiadosti podľa tejto časti môžeme posielať do zahraničia alebo prijímať zo zahraničia cez Interpol. Ak ide o krajiny, ktoré používajú Schengenský informačný systém, aj cez špeciálny útvar polície SIRENE.

(2)

Cez Interpol alebo SIRENE si môžeme vymieňať aj informácie o tom, kedy a ako sa odovzdáva alebo preváža osoba alebo vec podľa § 485.

§ 485 – Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí

(1)

Osobu vydanú do Slovenska prevezme špeciálny útvar polície určený ministrom vnútra a odovzdá ju do väzby alebo väzenia, ktoré bez meškania informuje súd.

(2)

Osobu vydávanú do cudziny prevezme tento útvar z väzby alebo väzenia a odovzdá ju cudzím orgánom.

(3)

Prepravu cez Slovensko vykonáva tento útvar. Počas prepravy možno obmedziť osobnú slobodu, aby osoba neutečula. Použijú sa donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.

(4)

Tento útvar vykonáva aj odovzdávanie a vracanie vecí, ktoré nie je možné poslať poštou, a prepravu vecí cez naše územie.

§ 486 – Cestovné doklady

Ľudia, ktorých odovzdávame cudzím orgánom alebo ktorých od nich preberáme, nepotrebujú na prechod cez hranice cestovný pas ani vízum.

§ 487 – Spôsob rozhodovania súdu

Ak v týchto konaniach rozhoduje súd, rozhoduje uznesením, ak tu nie je uvedené inak.

§ 488 – Náklady

(1)

Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu pri vybavovaní cudzej žiadosti, platí štát a uhradí ich príslušný orgán.

(2)

Ak medzinárodná zmluva dovoľuje požadovať úhradu od cudzieho štátu, orgán predloží ministerstvu vyčíslenie nákladov, ich odôvodnenie a bankové spojenie.

(3)

Náklady cudzieho orgánu za úkony pre slovenský orgán platí štát a uhradí ich ten slovenský orgán, pre ktorý sa úkon robil. Náklady na prevoz cez cudzie územie platí ministerstvo vnútra.

§ 488a – Zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie

(1)

Orgány a súdy musia pri trestnom konaní zohľadniť aj právoplatné odsúdenia z iných štátov Európskej únie.

(2)

Môžu požiadať generálnu prokuratúru o získanie informácií o takom odsúdení. Kópie rozsudkov a ďalšie informácie si vyžiadajú cez medzinárodnú právnu pomoc. To platí vždy, ak postupujú podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona.

(3)

Tým nie je dotknuté konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia podľa prvého dielu tretej hlavy piatej časti tohto zákona.

§ 489 – Vyžiadanie obvineného zo zahraničia

(1)

Ministerstvo spravodlivosti môže na žiadosť súdu vyžiadať obvineného zo zahraničia.

(2)

Môže od toho upustiť, ak vydanie nečaká. O tom informuje súd.

§ 490 – Medzinárodný zatýkací rozkaz

(1)

Ak je obvinený v cudzine a treba ho vyžiadať, vydá predseda senátu súdu medzinárodný zatykač. V prípravnom konaní ho na návrh prokurátora vydá sudca pre prípravné konanie. Vo vykonávacom konaní ho môže vydat aj predseda senátu nadriadeného súdu, ak treba odsúdeného vyžiadať po právoplatnom rozhodnutí a pred vrátením spisu prvostupňovému súdu. U nás má rovnakú platnosť ako príkaz na zatknutie.

(2)

Súd ho vydá najmä ak: nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného inak, alebo ak sa odsúdený vyhýba výkonu trestu v cudzine.

(3)

Zatykač na trestné stíhanie musí obsahovať: meno, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, adresu a ďalšie údaje na identifikáciu; právnu kvalifikáciu činu s citáciou zákona a opis skutku; presné znenie príslušných paragrafov s trestom a premlčaním; a úkony ovplyvňujúce premlčanie, ak od činu uplynuli viac ako tri roky.

(4)

Zatykač na výkon trestu musí okrem údajov z odseku 3 obsahovať: ktorý súd a na aký trest odsúdil; ako boli zabezpečené práva obhajoby, ak bol odsúdený neprítomne; a znenie § 495.

(5)

K zatykaču sa pripojí originál alebo rovnopis právoplatného rozsudku.

(6)

Ak od činu alebo odsúdenia uplynuli viac ako tri roky, uvedú sa v zatykači úkony smerujúce k stíhaniu alebo výkonu trestu.

(7)

Zatykač musí byť podpísaný sudcom a mať pečiatku súdu. Ak treba preklad, pripojí sa úradný preklad. To isté platí pre preklad rozsudku pri výkone trestu.

(8)

Ak treba previesť osobu cez iné štáty, súd predloží dokumenty ministerstvu v potrebnom počte a s prekladmi.

§ 491 – Zánik medzinárodného zatýkacieho rozkazu

(1)

Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosť:

a)

keď je vydaná osoba odovzdaná súdu,

b)

keď je odvolaný; súd ho odvolá, ak zanikli dôvody na jeho vydanie alebo ak zistí, že neexistovali; ak bol vydaný na návrh prokurátora, odvolá ho na jeho návrh,

c)

keď sa vydá nový rozkaz v tej istej veci.

(2)

Po podaní obžaloby vydá súd, ktorému napadla, nový rozkaz, ak dôvody na zatknutie pretrvávajú. Inak rozkaz odvolá. Rovnako postupuje pri zmene príslušnosti súdu.

(3)

Odvolanie nevylučuje vydanie nového rozkazu v tej istej veci.

(4)

Súd ihneď informuje ministerstvo a prokuratúru o odvolaní alebo vydaní nového rozkazu.

§ 492 – Dôvody odmietnutia vydania medzinárodného zatykača

(1)

Súd nevydá medzinárodný zatykač, ak:

a)

sa predpokladá iný trest ako nepodmienečné väzenie, alebo väzenie kratšie ako štyri mesiace,

b)

zvyšok trestu je kratší ako štyri mesiace,

c)

by vydanie spôsobilo náklady alebo následky neprimerané verejnému záujmu,

d)

by to spôsobilo osobe ujmu neprimeranú významu prípadu, najmä s ohľadom na vek, sociálne postavenie alebo rodinné pomery.

(2)

Ak takáto skutočnosť nastane po vydaní zatykača, súd ho môže odvolať.

§ 493 – Predbežná väzba pred vydaním zatýkacieho rozkazu

(1)

Ak vec nesnesie odklad, ministerstvo alebo súd môže požiadať zahraničné orgány o predbežné zatknutie obvineného. V prípravnom konaní tak urobí súd na návrh prokurátora. Žiadosť musí obsahovať údaje podľa § 490 ods. 3 písm. a) a b) a vyhlásenie, že bol alebo bude vydaný zatýkací rozkaz a bude žiadané o vydanie.

(2)

Súd obratom informuje ministerstvo a urýchlene mu predloží medzinárodný zatýkací rozkaz.

§ 494 – Vydanie osoby zo zahraničia

(1)

Útvar polície bez meškania odovzdá prevzatú osobu súdu, ktorého sudca vydal zatýkací rozkaz. Ak ide o viaceré rozkazy, postupuje podľa pokynov ministerstva. Ak bol už nariadený výkon trestu, odovzdá ho do ústavu na výkon väzby.

(2)

Ak nejde o výkon trestu, sudca je povinný vypočuť obvineného do 48 hodín a pri závažných zločinoch do 72 hodín a rozhodnúť o väzbe.

(3)

Čas strávený prevozom na Slovensko sa nezaráta do lehôt podľa § 76. Rozhoduje o tom súd alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

(4)

Tento čas sa však započíta do dĺžky výkonu trestu na Slovensku.

§ 495 – Výhrady pri vydaní osoby do cudziny

(1)

Ak dožiadaný štát vydal osobu s podmienkou, musí sa táto dodržať.

(2)

Ak štát vydal osobu s podmienkou, že trest môže vykonať vo svojej krajine, ministerstvo nemôže odmietnuť súhlas s odovzdaním podľa § 522 ods. 1. Nepoužije sa § 522 ods. 2.

(3)

Ak bola osoba vydaná len za niektorý z trestných činov z úhrnného trestu, súd určí primeraný trest za tieto činy.

(4)

Ak bola osoba vydaná s námietkou voči konaniu pred vydaním, súd ju vypočuje. Ak s výkonom trestu súhlasí, rozhodne o jeho vykonaní. Ak nesúhlasí, zruší rozsudok a rozhodne o väzbe. Ak treba doplniť zistenia, vráti vec prokurátorovi, inak pokračuje v konaní.

(5)

Rozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 možno podať sťažnosť s odkladným účinkom, ak nejde o väzbu.

§ 496 – Zásada špeciality pri vydaní osoby

(1)

Vydanú osobu nemožno stíhať za iné trestné činy spáchané pred vydaním, len za tie, pre ktoré bola vydaná.

(2)

To neplatí, ak:

a)

sa po prepustení zdržiava na Slovensku viac ako 15 dní, hoci mohla odísť,

b)

opustí Slovensko a dobrovoľne sa vráti, alebo ju dopravia zo zahraničia,

c)

dožiadaný štát sa vzdá práva na špecialitu alebo dá dodatočný súhlas,

d)

sa osoba v konaní o vydanie vzdá práva na špecialitu.

(3)

Tým nie sú dotknuté opatrenia na prerušenie premlčacej doby.

(4)

Ak sa osoba nevzdala práva na špecialitu a zmluva to umožňuje, súd ju vypočuje s obhajcom a poučí o možnosti vzdať sa tohto práva. Ak sa vzdá, spíšu zápisnicu.

(5)

Za dodatočný súhlas sa považuje aj žiadosť o prevzatie trestného stíhania za činy spáchané pred vydaním. To isté platí pre trestné oznámenie.

(6)

Na žiadosť o dodatočný súhlas sa použijú ustanovenia § 489 a 490.

(7)

Toto platí aj na výkon trestu odňatia slobody uloženého pred vydaním, ktorý nebol predmetom pôvodnej žiadosti.

§ 497 – Dočasné prevzatie vyžiadanej osoby

(1)

Ak cudzí štát po povolení vydania neodovzdá osobu, lebo ju tam stíhajú alebo má si odpykať trest za iný čin, môže súd, ktorý vydal medzinárodný zatykač, požiadať ministerstvo o dočasné prevzatie na úkony potrebné na ukončenie stíhania.

(2)

V žiadosti uvedie, na aké úkony treba osobu a kedy.

(3)

Postupuje sa primerane podľa § 549.

§ 498 – Vydanie do cudziny

(1)

Žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo Slovenska rieši ministerstvo spravodlivosti.

(2)

Žiadosť musí byť písomná a obsahovať: originál alebo overenú kópiu odsudzujúceho rozsudku, zatykača alebo podobného príkazu; popis trestných činov s časom, miestom a právnou kvalifikáciou; a znenie príslušných zákonov cudzieho štátu.

(3)

Ak niečo chýba alebo sú informácie nedostatočné, ministerstvo si vyžiada doplnenie a môže na to dať lehotu.

§ 499 – Extradičné trestné činy

(1)

Osobu môžeme vydať do cudziny, ak skutok je podľa našich zákonov trestný čin a hrozí zaň najmenej jeden rok väzenia.

(2)

Ak už bol trest uložený, môžeme ju vydať na jeho výkon, ak zvyšok trestu je najmenej štyri mesiace. Ak je viac trestov, sčítavajú sa.

§ 500 – Doplnkové vydanie

Ak cudzí orgán žiada vydanie za viac trestných činov a aspoň jeden spĺňa podmienky podľa § 499 ods. 1, môžeme ho vydať aj za ostatné činy alebo tresty, aj keď by inak nesplnili podmienku výšky trestu.

§ 501 – Neprípustnosť vydania

Osobu nemôžeme vydať, ak:

a)

je to občan Slovenska, okrem prípadov, keď to vyžaduje zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým sme viazaní,

b)

má u nás azyl alebo doplnkovú ochranu, okrem prípadu, keď žiadal o azyl opakovane a už bolo právoplatne rozhodnuté,

c)

trestné stíhanie alebo výkon trestu je podľa našich zákonov premlčaný,

d)

čin je trestný len v cudzom štáte, nie u nás,

e)

ide o politický alebo vojenský čin,

f)

čin bol spáchaný na našom území, okrem prípadov, keď treba dať prednosť stíhaniu v cudzom štáte,

g)

už bola právoplatne odsúdená alebo oslobodená naším súdom, alebo

h)

podľa našich zákonov nebola v čase činu trestne zodpovedná alebo existujú iné dôvody vylučujúce trestnú zodpovednosť.

§ 502 – Predbežné vyšetrovanie

(1)

Krajský prokurátor vykoná predbežné vyšetrovanie, ak ministerstvo dostalo žiadosť o vydanie, alebo ak v jeho obvode bola zadržaná osoba, o ktorej vydanie by mohli žiadať. Ak začal vyšetrovanie skôr, než prišla žiadosť, informuje o tom hneď ministerstvo.

(2)

Cieľom je zistiť, či môžeme osobu vydať.

(3)

Osoba musí mať obhajcu.

(4)

Prokurátor ju vypočuje, ukáže jej žiadosť a dá jej kópie dokumentov.

(5)

Ak je vo väzbe, platia pre ňu pravidlá o styku s obhajcom, listoch a návštevách.

§ 503 – Zjednodušené vydávacie konanie

(1)

Prokurátor vysvetlí vyžiadanej osobe počas výsluchu, že môže súhlasiť so zjednodušeným vydaním do cudziny. Povie jej, aké to má dôsledky a že súhlas môže odvolať až do rozhodnutia ministra spravodlivosti.

(2)

Ak osoba súhlasí a medzinárodná zmluva to umožňuje, prokurátor jej vysvetlí aj to, že sa môže vzdať ochrany podľa zásady špeciality. To znamená, že ju v cudzine môžu stíhať aj za iné trestné činy, než za ktoré ich žiadajú.

(3)

Ak osoba súhlasí, prokurátor s ňou v prítomnosti obhajcu spíše zápisnicu. Zapíše do nej súhlas s vydaním a či sa vzdáva alebo nechce vzdať uplatnenia zásady špeciality.

(4)

Ak osoba súhlasí, prokurátor po skončení predbežného vyšetrovania navrhne súdu, aby ju vzal do vydávacej väzby. Potom vec predloží ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie. V tomto prípade sa nepoužije postup podľa § 509.

(5)

Ak osoba odvolá svoj súhlas kedykoľvek predtým, než minister rozhodne, vec sa po skončení predbežného vyšetrovania predloží súdu na rozhodnutie podľa § 509.

(6)

Aj keď osoba súhlasila s vydaním, minister spravodlivosti môže skôr, než rozhodne o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutie súdu podľa § 509.

§ 504 – Zadržanie

(1)

Prokurátor môže nariadiť polícii zadržať osobu, o ktorej vydanie budú cudzie orgány žiadať. Pri rozhodovaní neplatia bežné pravidlá pre väzbu.

(2)

Polícia môže zadržať osobu, po ktorej cudzie orgány pátrajú na účely vydania. Potrebuje však súhlas prokurátora. Bez súhlasu len vtedy, ak to neznáša odklad.

(3)

O zadržaní hneď informuje prokurátora. Ak prokurátor do 48 hodín (pri terorizme 96 hodín) neprepustí osobu, podá návrh na väzbu.

§ 505 – Predbežná väzba

(1)

Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín o návrhu prokurátora dať zadržanú osobu do predbežnej väzby. Nepozerá sa na bežné dôvody väzby. Ak ju nevezme do väzby, prepustí ju.

(2)

Príslušný je krajský súd v mieste zadržania alebo bydliska.

(3)

Predbežná väzba má zabezpečiť, že osoba zostane na Slovensku, kým cudzí štát nepožiada o vydanie.

(4)

Predbežná väzba môže trvať najviac 40 dní. Predseda senátu môže na návrh prokurátora osobu prepustiť.

(5)

Ak počas predbežnej väzby príde žiadosť o vydanie, ministerstvo to oznámi prokurátorovi. Predseda senátu môže osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú splnené podmienky.

(6)

Prepustenie z predbežnej väzby nebráni opätovnému vzatiu do väzby.

§ 506 – Vydávacia väzba v extradičnom konaní

(1)

Ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti osoby vo vydávacom konaní, vezme ju predseda senátu krajského súdu do vydávacej väzby na návrh prokurátora.

(2)

Ak osoba súhlasí s vydaním alebo bolo rozhodnuté, že vydanie je prípustné, vezme ju do väzby krajský súd, ak tak neurobil predseda senátu.

(3)

Predseda senátu nariadi prepustenie dňom vydania, najneskôr do 60 dní od rozhodnutia ministra o povolení vydania. Podľa § 507 do 60 dní od začiatku väzby, ak minister rozhodol skôr. Prepustí ju aj ak štát žiadosť odvolal, najvyšší súd vydanie zakázal, minister nepovolil, alebo dôvody väzby zanikli.

§ 507 – Vydávacia väzba počas výkonu trestu

(1)

Ak je vyžiadaná osoba vo väzbe pre slovenské trestné stíhanie alebo vo väzení od slovenského súdu, súd ju vezme do vydávacej väzby. Táto väzba bude spočívať.

(2)

Ak pominú dôvody väzby alebo trestu, spočívanie zanikne a osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.

(3)

Príslušný je krajský súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo vo väzení.

(4)

Predbežné vyšetrovanie vykoná prokurátor podľa § 502 ods. 1.

§ 508 – Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe podľa uvedených paragrafov sa možno odvolať. Odvolanie nezastavuje väznenie.

(2)

Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby.

§ 509 – Rozhodnutie súdu

(1)

Po predbežnom vyšetrovaní súd rozhodne, či je vydanie prípustné. Po právoplatnom rozhodnutí pošle vec ministerstvu.

(2)

Príslušný je krajský súd, ktorý riešil väzbu, alebo súd v mieste bydliska vydávanej osoby.

(3)

Súd rozhoduje na neverejnom zasadnutí. Vydaná osoba a jej obhajca sa môžu písomne vyjadriť. Ak o to požiadajú, alebo to súd uzná za potrebné, rozhodne na verejnom zasadnutí.

(4)

Proti rozhodnutiu, že vydanie je prípustné, sa môžu odvolať prokurátor aj vydaná osoba len z dôvodov neprípustnosti. Odvolanie má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu, že vydanie nie je prípustné, sa môže odvolať len prokurátor. Aj to má odkladný účinok.

(5)

O odvolaní rozhoduje najvyšší súd. Zamietne ho, ak nie je dôvodné. Inak zruší rozhodnutie a sám rozhodne o prípustnosti.

§ 510 – Povolenie vydania

(1)

O vydaní rozhoduje minister spravodlivosti. Nevydá, ak súd rozhodol, že vydanie nie je prípustné.

(2)

Minister môže odmietnuť vydanie aj vtedy, ak súd povedal áno, ak:

a)

hrozí porušenie ľudských práv pri súde alebo vo väzení,

b)

hrozí prenasledovanie pre rasu, náboženstvo, politické názory a podobne,

c)

ide o zjavne neprimeraný postih vzhľadom na vek a okolnosti,

d)

hrozí trest smrti (ak nie je záruka, že ho neuložia),

e)

žiadajú o vydanie na výkon trestu smrti.

(3)

Ak minister nevydá, vec postúpi generálnej prokuratúre na stíhanie na Slovensku.

§ 511 – Odklad vydania a dočasné odovzdanie

(1)

Ak treba vydanú osobu na Slovensku pre iný trestný čin, minister môže odložiť vydanie do cudziny.

(2)

Minister môže dočasne odovzdať osobu do cudziny na nevyhnutné úkony. Môže sa to opakovať.

(3)

Použijú sa pravidlá o preprave a lehotách.

(4)

Ak bola osoba počas dočasného odovzdania odsúdená v cudzine, minister môže odložiť jej návrat, kým si trest neodpyká. To neplatí, ak na Slovensku ešte prebieha stíhanie.

(5)

Čas strávený vo väzbe v cudzine počas dočasného odovzdania sa započíta do slovenského trestu len vtedy, ak sa nezapočítal do cudzieho. Odpykaný trest v cudzine sa do slovenského trestu nezapočítava.

§ 512 – Stret žiadostí o vydanie do cudziny

(1)

Ak viaceré štáty žiadajú o vydanie tej istej osoby, posudzuje sa to pre každý štát zvlášť.

(2)

Ak súd povolí vydanie do viacerých štátov, alebo osoba súhlasí s vydaním do viacerých štátov, minister rozhodne, ktorému štátu sa vydá ako prvému.

§ 513 – Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody

(1)

Ak minister povolil vydanie do cudziny, môže upustiť od výkonu trestu alebo jeho zvyšku. Ak k vydaniu nedôjde, súd rozhodne, že sa trest vykoná.

(2)

Proti rozhodnutiu súdu sa možno odvolať.

§ 514 – Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním

(1)

Tieto pravidlá platia aj, ak cudzí štát žiada o súhlas stíhať vydanú osobu za iný trestný čin, vykonať iný trest, alebo ju vydať ďalej tretej krajine.

(2)

Koná ten istý orgán, ktorý riešil pôvodnú žiadosť o vydanie.

(3)

Zjednodušené vydávacie konanie nie je možné použiť.

(4)

Súd vždy rozhoduje na neverejnom zasadnutí. Koná s obhajcom vydávanej osoby. Proti rozhodnutiu sa môže odvolať len obhajca.

§ 514a – Vydávanie osôb do Británie

Na vydávanie osôb medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom na základe zatýkacieho rozkazu podľa medzinárodnej zmluvy sa použije osobitný predpis o európskom zatýkacom rozkaze, ak zmluva neustanovuje inak.

§ 515 – Cudzie rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie súdu zo zahraničia, ktorým bol uložený trest, možno na Slovensku vykonať len po tom, čo ho slovenský súd uzná.

(2)

Súd môže uznať rozhodnutie, ktorým sa:

a)

vyslovila vina s podmienečným odkladom trestu,

b)

uložil trest odňatia slobody,

c)

uložil pokuta alebo zákaz činnosti,

d)

premenil podmienečný trest na väzenie,

e)

nariadilo prepadnutie majetku na Slovensku,

f)

uložil ochranný dohľad alebo detencia,

g)

uložil trest zrušenia firmy alebo iné tresty pre firmy.

(3)

Ak cudzí súd zmení už uznané rozhodnutie v prospech odsúdeného, táto zmena platí na Slovensku bez nového uznania.

§ 516 – Podmienky uznania

(1)

Cudzie rozhodnutie sa uzná, ak:

a)

medzinárodná zmluva to umožňuje,

b)

je právoplatné v odsudzujúcej krajine,

c)

čin je trestný v oboch štátoch (rozdiely v daniach nevadia),

d)

konanie zodpovedalo ľudským právam,

e)

nejde o čisto politický alebo vojenský čin,

f)

nepremlčalo sa to na Slovensku,

g)

nebol odsúdený slovenským súdom za ten istý skutok,

h)

nebolo uznané iné cudzie rozhodnutie za ten istý skutok,

i)

nejde proti záujmom štátu.

(2)

Ak ide o odovzdanie podľa ďalších častí zákona, nevadí, ak odsúdený odvolá súhlas. Platia pravidlá z paragrafu 519 ods. 4.

§ 517 – Premena trestu

(1)

Súd uzná cudzie rozhodnutie tak, že trest v ňom nahradí trestom, ktorý by mohol uložiť slovenský súd. Nesmie byť prísnejší ani iného druhu.

(2)

Ak druh a dĺžka trestu zodpovedajú slovenským zákonom, súd môže rozhodnúť, že sa bude v treste pokračovať bez zmeny. To neplatí, ak súd uzná rozhodnutie len za niektorý z viacerých trestných činov.

(3)

Pri majetkovom rozhodnutí súd určí, komu prepadnutý majetok pripadne. Ak neurčí, stáva sa vlastníkom štát.

§ 518 – Uznávacie konanie

(1)

Ministerstvo spravodlivosti požiada súd o uznanie rozhodnutia zo zahraničia. Najprv sa však vyjadrí prokurátor písomne. Súd rozhodne na neverejnom zasadnutí.

(2)

Príslušný je krajský súd, kde odsúdený býva alebo má sídlo. Ak v SR nebýva, rozhodne Krajský súd v Bratislave. Ak ide o majetok, príslušný je súd, kde sa majetok nachádza.

(3)

Krajský súd vydá rozsudok. Doručí ho odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu spravodlivosti.

(4)

Proti rozsudku sa môže odvolať odsúdený, prokurátor aj minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak nie je dôvodné. Inak zruší rozhodnutie a sám rozhodne o uznaní.

(5)

Keď rozsudok nadobudne právoplatnosť, krajský súd vráti ministerstvu prílohy a žiadosť zo zahraničia. Generálnej prokuratúre pošle údaje o odsúdenom pre register trestov. Ak ide o firmu, upovedomí obchodný register.

§ 519 – Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia

(1)

Uznané rozhodnutie zo zahraničia má rovnakú platnosť ako rozsudok slovenského súdu.

(2)

Ak rozhodnutie týka viacerých odsúdených, platí len pre toho, na koho sa žiadosť o uznanie vzťahovala.

(3)

Ak sa rozhodnutie týka len časti trestného činu spáchaného v cudzine, nebráni to stíhaniu za zvyšok trestného činu spáchaného na Slovensku.

(4)

Ak odsúdený po uznaní odvolá súhlas s odovzdaním do zahraničia, alebo k odovzdaniu nedôjde, trest sa môže vykonať na Slovensku len vtedy, ak si ho v cudzine neodpykal celý. Alebo ak bol podmienečne prepustený a cudzí štát požiada o dovykonanie zvyšku pre porušenie skúšobnej doby.

§ 520 – Väzba

(1)

Ak treba zabezpečiť výkon cudzieho rozhodnutia, súd môže dať odsúdeného do väzby. Môže tak urobiť kedykoľvek po podaní žiadosti o uznanie až do začatia výkonu. Pri rozhodovaní nie je viazaný bežnými dôvodmi väzby.

(2)

Proti rozhodnutiu o väzbe sa možno odvolať. Odvolanie však nezastavuje väznenie.

§ 521 – Vykonávacie konanie

(1)

Uznané cudzie rozhodnutie možno vykonať len so súhlasom ministerstva spravodlivosti.

(2)

Okresný súd v mieste bydliska odsúdeného nariadi výkon. Ak na Slovensku nebýva, príslušný je mestský súd v Bratislave.

(3)

Pri majetkovom rozhodnutí nariadi výkon súd v mieste, kde sa majetok nachádza.

(4)

Tento súd rozhoduje aj o ďalších otázkach výkonu vrátane zahladenia odsúdenia.

(5)

Ak odsúdený odpykáva trest v cudzine, súd nariadi výkon ešte pred jeho prevzatím na Slovensko.

(6)

Súd rozhodne o započítaní väzby a času odpykaného v zahraničí do trestu.

(7)

Súd ukončí výkon, ak dostane správu o amnestii, milosti alebo inej skutočnosti, ktorá znemožňuje výkon. Ak bola milosť čiastočná, rozhodne o zvyšku. Proti tomu sa možno odvolať.

(8)

Inak sa použijú pravidlá o výkone rozsudkov.

§ 522 – Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny

(1)

O prevzatí odsúdeného zo zahraničia na výkon trestu na Slovensku rozhoduje ministerstvo spravodlivosti. Môže o to požiadať cudzí štát alebo odsúdený.

(2)

Súhlas môže dať až potom, čo bude cudzie rozhodnutie uznané.

(3)

Toto platí aj na odovzdanie osoby na výkon cudzieho trestu, ak sa odsúdený už nachádza na Slovensku.

§ 523 – Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do cudziny

(1)

O odovzdaní odsúdeného slovenským súdom do zahraničia na výkon trestu rozhoduje ministerstvo spravodlivosti. Musí to povoliť medzinárodná zmluva.

(2)

Odsúdený, cudzí štát alebo súd môžu požiadať o odovzdanie. Ak návrh nepodal súd, potrebuje sa k tomu jeho súhlas.

(3)

Keď ministerstvo povolí odovzdanie, okresný súd v mieste väznice vydá príkaz na odovzdanie.

(4)

Odovzdaním strácajú slovenské orgány možnosť vykonávať trest. Neplatí to, ak sa odsúdený vráti bez toho, aby si trest odpykal celý, alebo bez podmienečného prepustenia. Vykonaný trest v zahraničí sa započíta.

(5)

Toto platí aj vtedy, ak sa odsúdený už nachádza v cudzom štáte.

§ 524 – Rozhodnutie o prevzatí výkonu podmienečného trestu s probačným dohľadom z cudziny

(1)

Ak to dovoluje zmluva so zahraničím, ministerstvo spravodlivosti môže na žiadosť zahraničného úradu rozhodnúť, že slovenské úrady:

a)

budú sledovať správanie odsúdeného počas skúšobnej doby určenej zahraničným rozhodnutím, alebo

b)

okrem sledovania rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený osvedčil, alebo či sa má vykonať podmienečný alebo odložený trest väzenia.

(2)

Predtým musí byť uznané zahraničné rozhodnutie podľa prvej časti tejto hlavy.

§ 525 – Postup slovenských orgánov

(1)

Po rozhodnutí podľa § 524 sleduje správanie odsúdeného počas skúšobnej doby okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Dohliada naň probačný a mediačný úradník podľa podmienok, ktoré boli uložené.

(2)

Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkom, čo môže ovplyvniť posúdenie, či sa odsúdený počas skúšobnej doby osvedčil.

(3)

Ak bolo rozhodnuté podľa § 524 ods. 1 písm. a), súd po skončení skúšobnej doby pošle ministerstvu správu o správaní odsúdeného. Sám nerozhoduje, či sa odsúdený osvedčil, ani či sa trest vykoná.

(4)

Ak bolo rozhodnuté podľa § 524 ods. 1 písm. b), súd rozhodne, či sa odsúdený osvedčil, alebo či sa trest vykoná. Ak rozhodne, že trest sa vykoná, nariadi jeho výkon. Primerane sa použije § 521.

§ 526 – Žiadosť o odovzdanie výkonu podmienečného trestu do cudziny

a)

budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe, alebo b) okrem sledovania správania rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený osvedčil, alebo nariadia výkon trestu, ak sa neosvedčil.

§ 527 – Dôsledky odovzdania výkonu podmienečného trestu

(1)

Ak cudzí štát rozhodol podľa § 526 písm. a), slovenský súd ďalej rozhoduje, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či sa má trest vykonať. Rozhodnutie o výkone trestu v prípade potreby pošle ministerstvu spravodlivosti, aby sa požiadalo o jeho vykonanie v danom štáte.

(2)

Ak cudzí štát prevzal aj výkon trestu pre prípad, že sa odsúdený neosvedčí, nemožno ďalej trest odňatia slobody vykonávať na Slovensku, ak a) cudzí orgán rozhodol o výkone trestu a odsúdený si ho už odpykal, alebo b) cudzí orgán rozhodol, že sa odsúdený osvedčil.

(3)

Rozhodnutia cudzích orgánov podľa odseku 2 majú na Slovensku rovnakú platnosť, ako keby ich vydal slovenský súd.

§ 528 – Prevzatie trestnej veci

(1)

O žiadosti cudzieho orgánu, aby slovenské orgány prevzali jeho trestné konanie, rozhoduje generálna prokuratúra a informuje ministerstvo spravodlivosti.

(2)

Ak s prevzatím súhlasí, generálna prokuratúra ihneď podá podnet príslušnej prokuratúre na postup podľa zákona.

(3)

Úkon vykonaný cudzím orgánom podľa jeho zákonov platí na Slovensku rovnako, ako keby ho urobil slovenský orgán, ak tým úkonu nevznikne väčšia dôkazná hodnota, ako má v žiadajúcom štáte.

(4)

Ak cudzí štát stiahne žiadosť o prevzatie, lebo bude sám pokračovať, slovenské orgány strácajú právomoc v konaní pokračovať.

§ 529 – Odovzdanie trestnej veci

(1)

Ak je obvinený, proti ktorému sa vedie konanie na Slovensku, občanom iného štátu alebo tam býva, slovenské orgány môžu navrhnúť odovzdanie stíhania tomu štátu.

(2)

O podaní žiadosti o odovzdanie stíhania do zahraničia rozhoduje minister spravodlivosti; ak ešte nebola podaná obžaloba, rozhoduje na návrh generálnej prokuratúry.

(3)

Navrhnúť odovzdanie stíhania možno najmä, ak: a) vydanie obvineného z cudzieho štátu nie je možné, bolo odmietnuté alebo sa od neho upustilo, b) stíhanie v cudzom štáte je výhodné najmä pre objasnenie veci alebo výkon trestu, c) obvinený bol alebo bude vydaný do tohto štátu alebo sa predpokladá, že stíhanie bude možné vykonať v jeho prítomnosti, d) vydanie odsúdeného na väzenie nie je možné alebo bolo odmietnuté a trest nie je možné tam vykonať.

(4)

Ak cudzí štát rozhodol, že preberá konanie, nemožno na Slovensku pokračovať v stíhaní za ten čin, pre ktorý bolo konanie odovzdané, ani nariadiť výkon trestu zaň.

(5)

Slovenské orgány môžu pokračovať v stíhaní alebo nariadiť výkon trestu, ak cudzí štát: a) oznámi, že vo veci nebude konať, b) neskôr odvolá rozhodnutie o prevzatí konania, alebo c) oznámi, že v konaní nebude pokračovať.

§ 530 – Informovanie o výkone subsidiárnej trestnej právomoci

Na žiadosť cudzieho orgánu, ktorý koná alebo chce konať o trestnom čine spáchanom v zahraničí, informuje generálny prokurátor, či tento čin stíhajú aj slovenské orgány.

§ 530a – Predchádzanie kolíziám v rámci Európskej únie

(1)

Ak je pravdepodobné, že iný štát EÚ vedie alebo viedol trestné konanie proti tej istej osobe za ten istý čin (súbežné konanie), slovenský súd alebo prokurátor požiada príslušný orgán tohto štátu o informáciu, či takéto konanie existuje alebo existovalo, a v akom je štádiu alebo aké bolo rozhodnutie. To neplatí, ak slovenský orgán o tom vie už inak.

(2)

Aby sa zistil príslušný orgán štátu EÚ, možno použiť kontaktné miesta európskej justičnej siete alebo Eurojust.

(3)

Žiadosť obsahuje: a) kontaktné údaje slovenského orgánu, b) popis skutku a okolností prípadu, c) údaje o podozrivom, obvinenom alebo poškodenom, d) informáciu o štádiu konania, e) informáciu o väzbe, ak ide o väzobnú vec, f) ďalšie užitočné informácie.

(4)

Odpoveď na žiadosť štátu EÚ o informácie o súbežnom konaní vybavuje súd alebo prokurátor, ktorý takéto konanie vedie, viedol alebo ktorého rozhodnutím skončilo. Ak žiadosť dostane nesprávny orgán, postúpi ju príslušnému orgánu a informuje žiadajúci štát; inak ju pošle generálnej prokuratúre. Ak generálna prokuratúra potvrdí, že takéto konanie existuje, postúpi ho príslušnému orgánu. Ak nie, informuje o tom žiadajúci štát.

(5)

Slovenský orgán odpovie, či sa viedlo alebo vedie konanie o rovnakých skutkoch a o tých istých osobách. Ak ide o súbežné konanie, poskytne kontaktné údaje, informáciu o štádiu konania alebo o konečnom rozhodnutí. Môže poskytnúť aj ďalšie informácie o súvisiacich skutkoch.

(6)

Slovenský orgán poskytne informácie v lehote určenej štátom EÚ. Ak ide o väzbu, bezodkladne. Ak nemôže stihnúť lehotu alebo lehota nebola určená a nemôže odpovedať promptne, informuje o dôvodoch a uvedie novú lehotu.

(7)

Ak sa potvrdí súbežné konanie v inom štáte EÚ, slovenský orgán začne konzultácie o ďalšom postupe, aby sa predišlo problémom. Konzultácie môžu prebiehať cez Eurojust, najmä ak sa nevedia dohodnúť, v ktorom štáte bude konanie pokračovať. Slovenský orgán informuje aj o dôležitých opatreniach, ktoré počas konzultácií urobil.

(8)

Ak slovenský orgán zistí, že nie je účelné pokračovať v stíhaní na Slovensku, navrhne odovzdanie stíhania štátu EÚ, kde prebieha súbežné konanie. Ak sa dohodnú, že konanie bude na Slovensku, slovenský orgán ihneď informuje o výsledku konania.

(9)

Slovenský orgán počas konzultácií neposkytne informácie, ktoré by odporovali ochrane záujmov štátu podľa § 481.

§ 531 – Vymedzenie predmetu

Právnou pomocou sú úkony vykonávané po začatí trestného konania buď v zahraničí na žiadosť Slovenska, alebo na Slovensku na žiadosť cudzieho štátu, najmä doručovanie listín, výsluchy osôb a zabezpečovanie ďalších dôkazov.

§ 532 – Spôsob zasielania dožiadania

(1)

Žiadosti slovenských orgánov prípravného konania o právnu pomoc do zahraničia sa posielajú cez generálnu prokuratúru. Žiadosti súdov cez ministerstvo spravodlivosti. Diplomatická cesta nie je vylúčená.

(2)

Ak to medzinárodná zmluva pripúšťa, môžu slovenské orgány posielať žiadosti aj inak ako v odseku 1. Policajt môže žiadosť poslať do zahraničia vždy iba cez prokurátora.

§ 533 – Obsah a forma dožiadania

(1)

Žiadosť okrem presného popisu úkonu musí obsahovať: opis okolností činu, právne označenie s presným znením zákona, údaje o obvinenom, prípadne poškodenom alebo svedkovi, ak sa má vypočuť, a ďalšie potrebné údaje.

(2)

Žiadosť musí obsahovať presný názov žiadajúceho orgánu, číslo spisu, dátum a musí byť podpísaná zodpovednou osobou a overená pečiatkou.

(3)

K žiadosti sa pripojí preklad do cudzieho jazyka od úradného prekladateľa, ak to daný štát vyžaduje.

§ 533a – Vykonanie úkonu v cudzine

Ak sa má úkon vykonať v zahraničí a bez rozhodnutia slovenského orgánu to nejde, príslušný orgán môže vydať rozhodnutie podľa tohto zákona, na základe ktorého sa úkon v zahraničí vykoná.

§ 534 – Doručovanie v cudzine poštou

Doručenie listiny do zahraničia poštou je možné len vtedy, ak to pripúšťa medzinárodná zmluva.

§ 535 – Platnosť úkonov

Doručenie alebo dôkazy, ktoré vykonal cudzí orgán na žiadosť Slovenska, platia, ak boli vykonané podľa zákonov toho štátu alebo ak vyhovujú slovenským zákonom.

§ 536 – Predvolanie osôb z cudziny

(1)

Ak treba na úkon osobu zo zahraničia, predvolá sa cez medzinárodnú žiadosť. Jej prítomnosť sa nesmie vynútiť donucovaním.

(2)

Osoba, ktorá príde na Slovensko na základe predvolania, nesmie byť stíhaná, odsúdená alebo zadržaná za čin, ktorý spáchala pred príchodom na Slovensko.

(3)

Stíhanie, odsúdenie alebo zadržanie predvolanej osoby je však možné: a) za čin, pre ktorý bola predvolaná ako obvinená, b) ak sa zdržiava na Slovensku dlhšie ako 15 dní po úkone, hoci mohla odísť, c) ak sa po odchode dobrovoľne vráti alebo je zo zahraničia legálne dopravená späť.

§ 537 – Spôsob a forma vybavenia dožiadania

(1)

Slovenské orgány poskytujú právnu pomoc podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Ak zmluva ustanovuje postup, ktorý zákon nepozná, rozhodne príslušný prokurátor, ako sa pomoc vykoná.

(2)

Na žiadosť cudzieho orgánu možno pomoc vykonať podľa jeho zákonov, ak to neodporuje záujmom chráneným v § 481.

(3)

Na vybavenie žiadosti podľa § 539 ods. 1 musí byť čin trestným činom nielen podľa zákonov žiadajúceho štátu, ale aj podľa slovenských zákonov.

§ 538 – Príslušnosť na vybavenie dožiadania

(1)

Žiadosti cudzích orgánov o právnu pomoc sa posielajú na ministerstvo spravodlivosti.

(2)

O vybavenie žiadosti sa stará okresná prokuratúra v mieste, kde sa má úkon vykonať. Ak môže žiadosť vybaviť viac prokuratúr, ministerstvo ju pošle generálnej prokuratúre, ktorá rozhodne, ktorá ju vybaví.

(3)

Ak cudzí orgán žiada výsluch alebo iný úkon súdom, aby sa dal použiť v ich konaní, prokurátor túto časť pošle okresnému súdu v príslušnom mieste. Ak ide o úkon, ktorý môže vykonať iba súd, ministerstvo spravodlivosti pošle žiadosť priamo súdu.

§ 539 – Povolenie úkonu právnej pomoci súdom

(1)

Ak cudzí orgán žiada vykonať dôkaz a potrebný je súdny príkaz, súd ho vydá na návrh prokurátora, ktorý vybavuje žiadosť.

(2)

Ak sa má úkon vykonať podľa cudzieho zákona, súd na návrh prokurátora rozhodne, či to neodporuje záujmom chráneným v § 481. Ak nie, úkon povolí a určí, ako sa vykoná. Prokurátor sa môže odvolať a tým sa rozhodnutie dočasne pozastaví. O súlade s cudzím zákonom nerozhoduje súd, ak ide len o doručenie listiny alebo poučenie osoby.

(3)

O veciach z odsekov 1 a 2 rozhoduje okresný súd v mieste, kde sa má úkon vykonať.

§ 540 – Úkony cudzích orgánov

(1)

Cudzie orgány nemôžu na území Slovenska samostatne vykonávať úkony právnej pomoci.

(2)

Cudzí konzulát môže vykonať úkon pre trestné konanie svojich orgánov iba so súhlasom ministerstva spravodlivosti. Súhlas netreba na doručenie listiny svojmu občanovi ani na výsluch osoby, ktorá príde dobrovoľne.

(3)

Zástupcovia cudzích orgánov môžu byť prítomní pri úkone právnej pomoci iba so súhlasom prokurátora. Ak úkon vykonáva súd, udeľuje súhlas súd.

§ 541 – Doručovanie písomností

(1)

Ak je listina na doručenie na Slovensku v slovenčine alebo v jazyku, ktorému adresát rozumie, alebo má preklad, a nežiada sa osobné doručenie, doručí sa do vlastných rúk podľa tohto zákona. Uložiť zásielku možno len pri opakovanom pokuse o doručenie.

(2)

Ak listina nie je v jazyku z odseku 1 a nemá preklad, a žiadajúci orgán nemal podľa zmluvy povinnosť preklad zabezpečiť, vyhotoví preklad do slovenčiny orgán poskytujúci pomoc a potom doručí podľa odseku 1. Inak sa doručí len vtedy, ak sa adresát po poučení o možnosti odoprieť rozhodne listinu predsa prevziať.

(3)

Ak žiadajúci orgán žiada osobné doručenie, doručí sa osobne. Vtedy nie je možné doručovať podľa odseku 1. Ak sa ani pri opakovanom pokuse nepodarí doručiť, vráti doručujúci orgán žiadosť nevybavenú s uvedením dôvodov. Adresát potvrdí prevzatie podpisom na doručovacom liste alebo v zápisnici. Ak odmietne prevziať z dôvodov z odseku 2, doručujúci orgán to uvedie pri vrátení žiadosti.

§ 542 – Výsluch pod prísahou

(1)

Ak žiada cudzí orgán, možno vypočuť svedkov, znalcov a strany pod prísahou. Pred prísahou ich treba upozorniť na význam výpovede a následky krivej prísahy.

(2)

Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu a nič vedome nezamlčím.“

(3)

Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že posudok podám podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Vyhlasujem, že som si vedomý trestných následkov podania nepravdivého znaleckého posudku.“

§ 543 – Prevoz

(1)

Minister spravodlivosti povolí prevoz osoby cez Slovensko na súdne účely v zahraničí. Počas prevozu môžu obmedziť jej slobodu, aby neutiekla. Použijú sa na to donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.

(2)

Ak sa má osoba po úkone v zahraničí vrátiť späť, jedno povolenie platí aj pre spiatočnú cestu.

§ 544 – Cezhraničné sledovanie

(1)

Podľa medzinárodnej zmluvy môžu policajti sledovať osobu aj na území iného štátu.

(2)

Povolenie dáva predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor.

(3)

Ak sa vec nedá odložiť, stačí súhlas prezidenta Policajného zbora alebo jeho poverenca. O tom musí hneď vedieť súd alebo prokurátor, ktorý by inak rozhodoval.

(4)

Zahraničné orgány môžu sledovať osobu cez hranice aj na Slovensku podľa zmluvy. Ak zmluva neurčuje kto dáva súhlas, dáva ho prokurátor, alebo v urgentnom prípade prezident Policajného zbora alebo jeho poverenec. Ten musí hneď informovať prokurátora, ktorý rozhodne o ďalšom sledovaní.

§ 545 – Dočasné odovzdanie väznených do cudziny na dokazovanie

(1)

Na žiadosť cudzieho orgánu možno osobu z väzby alebo väzenia dočasne odovzdať do cudziny na dokazovanie.

(2)

Možno to len ak: a) nie je obvinená v cudzine a súhlasí, b) jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo trestu na Slovensku, c) to nepredĺži neprimerane väzbu alebo trest na Slovensku.

§ 546 – Dočasné odovzdanie osoby do cudziny

(1)

O dočasnom odovzdaní osoby rozhoduje minister spravodlivosti a určí lehotu, do ktorej musí byť vrátená na Slovensko.

(2)

Po povolení vydá okresný súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo base, príkaz na premiestnenie do zahraničia.

§ 547 – Započítavanie cudzej väzby do trestu

(1)

Čas strávený vo väzbe v zahraničí sa nezarátava do lehôt podľa § 76. O tom rozhodne predseda senátu, a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

(2)

Tento čas sa však započíta do dĺžky trestu odňatia slobody vykonávaného na Slovensku.

(3)

Proti týmto rozhodnutiam možno podať sťažnosť.

§ 548 – Odovzdanie osoby do cudziny na právnu pomoc

Ustanovenia § 545 až 547 sa použijú podobne aj pri odovzdávaní osoby do zahraničia na účasť na právnom úkone v inom štáte na žiadosť slovenských úradov.

§ 549 – Dočasné prevzatie osoby z cudziny na vykonanie úkonov

(1)

Ak je v trestnom konaní na Slovensku potrebná osoba, ktorá je vo väzbe alebo v base v zahraničí, prokurátor alebo súd požiada ministerstvo spravodlivosti o dočasné prevzatie tejto osoby. V žiadosti uvedie, na čo je potrebná, a kedy.

(2)

Ak zahraničie súhlasí, predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora rozhodne, že osoba bude na Slovensku vo väzbe. V rozhodnutí uvedie, že väzba začína dňom prevzatia.

(3)

To isté platí aj keď zahraničie požiada o prevzatie osoby na účasť na právnom úkone na Slovensku.

§ 550 – Zaistenie a odovzdanie veci

(1)

Na žiadosť zahraničného úradu možno zadržať vec a odovzdať ju do zahraničia.

(2)

Slovenský úrad môže odovzdanie odložiť, ak vec potrebuje v trestnom konaní.

(3)

Pri odovzdávaní slovenský úrad požiada o vrátenie veci. Toto právo však môže vzdať alebo súhlasiť s tým, že vec vrátia priamo majiteľovi.

(4)

To isté platí aj pre vec zadržanú pri vydávanej osobe. Ak je to možné, odovzdá sa spolu s osobou.

§ 550a – Zaistenie a vrátenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky

(1)

Keď zahraničný úrad požiada o zablokovanie peňazí na účte, aby sa vrátili majiteľovi, a je jasné, že peniaze nepatria majiteľovi účtu a pochádzajú z trestnej činnosti, prokurátor môže rozhodnúť o ich zablokovaní. Použije sa § 95 podobným spôsobom.

(2)

Prokurátor rozhoduje príkazom o zablokovaní peňazí, o zrušení alebo obmedzení zablokovania.

(3)

Sudca rozhoduje o vrátení zablokovaných peňazí majiteľovi na návrh prokurátora. Použijú sa § 95a, § 95b a 98a podobným spôsobom.

§ 551 – Zaistenie majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty

(1)

Na žiadosť zahraničného úradu môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť o zablokovaní majetku na Slovensku, ktorý má slúžiť na trestný čin, bol použitý pri ňom alebo je z neho, a ak to umožňuje zmluva. Použijú sa § 95 až 96g a § 98a podobným spôsobom.

(2)

O návrhu rozhodne okresný súd, v ktorého obvode sa majetok nachádza.

(3)

Ak to neznáša odklad, prokurátor môže vydať príkaz, ktorý musí sudca do 48 hodín potvrdiť, inak platnosť stráca.

(4)

Okresný súd zablokovanie zruší, ak o to požiada zahraničný úrad alebo podľa zmluvy. Môže ho zrušiť aj vtedy, ak zahraničný štát včas nepožiada o výkon rozhodnutia o majetku.

§ 552 – Informácie z registra trestov

Žiadosť zahraničného úradu o informáciu z registra trestov rieši generálna prokuratúra.

§ 553 – Trovy trestného konania

(1)

Náklady na trestné konanie platí štát, okrem vlastných nákladov obvineného a nákladov na vlastného právnika. Štát platí náklady na povinnú obhajobu, ak podal dovolanie minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor. Štát môže zaplatiť aj náklady na plnenie uložených povinností, ak je to odôvodnené; to neplatí pri pozitívnom toxikologickom rozbore krvi.

(2)

Určený obhajca má nárok na odmenu a náhradu podľa tarify.

(3)

O návrhu rozhodnú do 30 dní od podania. Peniaze vyplatia do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O odmene obhajcu, ktorý skončil zastupovanie, rozhodnú po jeho skončení.

(4)

Určený zástupca poškodeného podľa § 47 ods. 6 má nárok na odmenu podľa tarify pre občianske veci.

(5)

O výške odmeny rozhodne orgán, ktorého rozhodnutím sa stíhanie skončilo; v prípravnom konaní môže rozhodnúť asistent prokurátora, pred súdom predseda senátu alebo poverený úradník.

(6)

Proti rozhodnutiu možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 554 – Náhrada nákladov za zmarený úkon

(1)

Ak obvinený, svedok alebo iná osoba riadne predvolaná bezdôvodne nenastúpi a spôsobí, že sa úkon musí opakovať alebo pojednávanie odročiť, musí zaplatiť náklady spojené s opakovaním alebo novým pojednávaním. Musia byť o tom poučení.

(2)

O výške náhrady rozhodne orgán, ktorého úkon bol zmarený, alebo súd. V prípravnom konaní môže rozhodnúť asistent prokurátora, pred súdom predseda senátu alebo poverený úradník.

(3)

Výšku a spôsob úhrady určí predpis ministerstva spravodlivosti.

(4)

Proti rozhodnutiu možno podať sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 555 – Náhrada štátnych trov odsúdeným

(1)

Ten, koho právoplatne uznajú za vinného, musí štátu zaplatiť:

a)

náklady za pobyt vo väzbe,

b)

náklady za pobyt v base,

c)

odmenu a výdavky štátom určenému právnika a zástupcu, ak nemal nárok na bezplatnú obhajobu,

d)

paušálnu sumu za ostatné náklady štátu.

(2)

Podrobnosti o nákladoch za väzbu a basu upravuje osobitný zákon.

(3)

Paušálnu sumu určí predpis ministerstva spravodlivosti.

(4)

Ak poškodený nedokázal, že určenie zástupcu bolo potrebné, musí štátu zaplatiť náklady za uplatňovanie jeho nároku.

§ 556 – Náhrada trov neúspešného dovolania

(1)

Kto neúspešne podal dovolanie alebo návrh na obnovu konania, musí štátu uhradiť náklady pevnou sumou určenou zákonom ministerstva spravodlivosti. Musí tiež zaplatiť odmenu obhajcovi, ak bol ustanovený a obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu.

(2)

Táto povinnosť sa netýka prokurátora a úradu sociálnoprávnej ochrany detí.

§ 557 – Povinnosť na náhradu trov poškodeného

(1)

Ak mal poškodený aspoň čiastočne nárok na náhradu škody, odsúdený mu musí uhradiť náklady na uplatnenie nároku v konaní, vrátane nákladov na splnomocnenca.

(2)

Súd môže na návrh poškodeného rozhodnúť, že odsúdený uhradí všetky alebo časť nákladov spojených s účasťou v konaní, aj keď nebol priznaný nárok na náhradu škody.

§ 558 – Náhrada trov v trestnom konaní

(1)

Po právoplatnosti rozsudku predseda senátu alebo poverený súdny úradník rozhodne o povinnosti nahradiť náklady poškodeného, náklady za väzbu a odmeny a výdavky, ktoré štát zaplatil určenému obhajcovi a zástupcovi podľa § 47 ods. 6.

(2)

Pred rozhodnutím o náhrade nákladov treba zistiť, či nejde o prípad bezplatnej obhajoby alebo zastupovania.

(3)

Proti rozhodnutiu možno podať sťažnosť s odkladným účinkom.

§ 559 – Náhrada trov určených paušálnou sumou

Ak náklady určené pevnou sumou neboli zaplatené kolkovými známkami, predseda senátu prvostupňového súdu alebo ním poverený vyšší súdny úradník rozhodne po právoplatnosti rozsudku o povinnosti ich uhradiť.

§ 560 – Preberanie právnych aktov EÚ

Tento zákon preberá právne predpisy Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 561 – Podrobnosti o organizácii súdov a prokuratúry

(1)

Podrobnosti o organizácii práce a postupe okresných a krajských súdov pri trestných veciach určí zákon, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(2)

Podrobnosti o podmienkach a postupe prokurátora pri dohode o vine a treste určí zákon ministerstva spravodlivosti.

(3)

Podrobnosti o spise, vrátane číslovania strán a obsahu, určí zákon ministerstva spravodlivosti po dohode s Ministerstvom vnútra.

§ 562 – Príslušnosť okresných súdov pri starších trestných činoch

(1)

Okresný súd podľa § 16 ods. 1 rozhoduje v prvom stupni aj o trestných činoch podľa starších zákonov, ktoré svojou povahou zodpovedajú trestným činom v § 16 ods. 1.

(2)

Rozhodnutia o výkone rozsudkov Najvyššieho súdu vydáva Mestský súd Bratislava I.

§ 562a – Odovzdanie veci inému orgánu pri disciplinárnom previnení

Ak vec nie je trestným činom, ale disciplinárnym previnením, postúpi sa:

a)

ministrovi spravodlivosti, ak ide o sudcu, exekútora alebo notára,

b)

generálnemu prokurátorovi, ak ide o prokurátora.

§ 563 – Výklad pojmu orgán činný v trestnom konaní

Ak sa v zákonoch účinných od tohto zákona používa pojem orgán činný v trestnom konaní, myslí sa tým prokurátor, policajt a súd, ak zo znenia nevyplýva niečo iné.

§ 563a – Výklad pojmu Špeciálny súd

Ak sa v zákonoch používa pojem „Špeciálny súd“, myslí sa tým „Špecializovaný trestný súd“.

§ 564 – Prechodné ustanovenia trestného konania

(1)

Trestné stíhanie začaté pred účinnosťou tohto zákona a vykonané úkony majú rovnakú platnosť ako podľa nového zákona.

(2)

Lehoty na vyšetrovanie začínajú plynúť od dňa účinnosti tohto zákona.

(3)

Ak bola obžaloba podaná na okresný súd pred účinnosťou zákona, koná sa podľa starých predpisov. O opravných prostriedkoch rozhoduje krajský súd podľa starých predpisov.

(4)

Ak bola obžaloba podaná na krajský súd pred účinnosťou zákona, koná sa podľa starých predpisov. O opravných prostriedkoch rozhoduje Najvyšší súd podľa starých predpisov.

(5)

Týka sa to aj konania o dôvodoch a lehotách väzby podľa starých predpisov vrátane predĺženia lehoty väzby Najvyšším súdom.

(6)

Odseky 3 a 4 neplatia, ak súd po účinnosti zákona vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.

(7)

Ak začali väzbu pred účinnosťou zákona, lehoty na predĺženie väzby začínajú plynúť od účinnosti zákona. Ak bola väzba predĺžená na dlhšie ako umožňuje nový zákon, skončí najneskôr do troch mesiacov od účinnosti zákona. Lehota sa určí podľa trestnej sadzby platnej v čase rozhodovania.

§ 565 – Oznamovacia povinnosť v trestnom konaní

Povinnosť oznámiť vzniká vo veciach, kde bol po účinnosti zákona vydaný príkaz na nahrávanie obrazu, zvuku alebo odpočúvanie podľa § 114 ods. 2 a § 115 ods. 3.

§ 566 – Prechodné ustanovenia o sťažnostiach a dovolaniach

(1)

O sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred účinnosťou tohto zákona sa rozhoduje podľa starého zákona.

(2)

Vo veciach, ktoré nadobudli právoplatnosť do 31. decembra 2005, môže minister alebo generálny prokurátor podať sťažnosť do 31. marca 2006, ak neskončila lehota podľa § 272 starého zákona. Postupuje sa podľa starého zákona.

(3)

Dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť po účinnosti tohto zákona.

§ 567 – Obnova konania po zmene zákona

(1)

Ak bola obnova konania povolená pred účinnosťou tohto zákona, pokračuje sa podľa tohto zákona, ak je to pre obvineného priaznivejšie.

(2)

Ak sa o návrhu na obnovu ešte nerozhodlo alebo nebolo právoplatne rozhodnuté, koná sa podľa tohto zákona, ak je to pre obvineného priaznivejšie.

(3)

Ak rozhodnutie, proti ktorému ide návrh na obnovu, vydal v prvom stupni zrušený súd, rozhoduje ten súd, ktorý by bol teraz príslušný. Ak rozhodoval Štátny súd, rozhoduje okresný súd v sídle príslušného krajského súdu.

§ 567a – Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2008

Konanie vo veciach osôb podľa bývalého § 12 odsek 1 písmeno b), kde bola obžaloba podaná do 29. februára 2008, dokončí súd podľa starých predpisov.

§ 567b – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009

Ak bol trestný čin spáchaný do 31. decembra 2008, v rozhodnutiach vydaných od 1. januára 2009 sa uvádza výška škody, prospech, hodnota veci a rozsah činu v slovenských korunách aj v eurách. Prepočet sa robí podľa konverzného kurzu a zaokrúhľovacích pravidiel.

§ 567c – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2009

(1)

Ustanovenia § 31 a 32 sa po 31. januári 2009 použijú aj v konaniach podľa § 564 odsek 3 až 5. Staré ustanovenia § 30 a 31 v znení platnom do 31. decembra 2005 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

(2)

Ak lehota väzby začala plynúť pred 1. februárom 2009, použijú sa ustanovenia § 76, § 78, § 80 odsek 3 a § 81 odsek 4 v znení platnom do 31. januára 2009.

§ 567d – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009

(1)

V konaniach začatých pred 1. aprílom 2009 na bývalých vojenských súdoch pokračujú súdy uvedené v osobitnom zákone.

(2)

O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam bývalého Vyššieho vojenského súdu a o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam bývalých vojenských súdov rozhoduje Najvyšší súd.

§ 567e – Prechodné ustanovenie k § 76a

Ustanovenie § 76a platí aj pre lehotu väzby, ktorá začala pred účinnosťou tohto zákona, vrátane väzby v súdnom konaní podľa § 78 odsek 1 v znení platnom do 31. januára 2009. Nepoužije sa však, ak by sa mala predĺžiť lehota väzby v prípravnom konaní.

§ 567f – Prechodné ustanovenia k nálezu ÚS SR

(1)

V prípadoch Špecializovaného trestného súdu, kde sa trestné stíhanie začalo pred účinnosťou tohto zákona, rozhoduje tento súd, ak nie je ustanovené inak.

(2)

Ak bola obžaloba alebo návrh podaný pred účinnosťou zákona na iný súd ako Špeciálny, príslušný je súd určený podľa § 15, § 16 ods. 1 až 4 a § 17.

(3)

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu vydaným pred účinnosťou tohto zákona rozhoduje Najvyšší súd.

§ 567g – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2009

Ak sa začalo trestné stíhanie vo veciach podľa § 10 odsek 8 písmeno b) pred 1. septembrom 2009, vyšetrovanie dokončí vyšetrovateľ podľa predpisov platných do 31. augusta 2009.

§ 567h – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2010

(1)

Na konanie, kde bol vydaný trestný rozkaz pred 1. septembrom 2010, sa použijú ustanovenia štvrtého dielu siedmej hlavy tretej časti v znení platnom do 31. augusta 2010.

(2)

Ustanovenia § 515 odsek 4 a § 521a sa použijú len vtedy, ak cudzie rozhodnutie, ktoré sa má vykonať, bolo vydané po 31. auguste 2010.

§ 567i – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011

V konaniach podľa § 16 odsek 2 a 3 začatých pred 1. novembrom 2011 pokračujú prokurátori uvedení v osobitnom zákone.

§ 567j – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011

(1)

Úkony urobené pred 1. septembrom 2011 platia rovnako, ako keby ich urobili podľa tohto zákona.

(2)

Súdne konania, ktoré začali pred 1. septembrom 2011 (okrem mimoriadnych opravných prostriedkov), sa dokončia podľa starých pravidiel. To neplatí, ak súd vrátil vec prokurátorovi alebo ak prokurátor vzal späť obžalobu po 1. septembri 2011.

(3)

Ak sa odsúdený dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení pred 1. septembrom 2011, platí pre neho § 362 odsek 1 v znení platnom do 31. augusta 2011.

(4)

Ak rozhodnutie v prípravnom konaní nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011, platí preň § 364 odsek 1 a 3 v znení platnom do 31. augusta 2011.

(5)

Ak bol podnet na podanie dovolania podaný pred 1. septembrom 2011, platí § 369 v znení platnom do 31. augusta 2011.

(6)

Ak rozhodnutie súdu bolo doručené pred 1. septembrom 2011, platí § 370 v znení platnom do 31. augusta 2011.

(7)

Ak rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011, platí § 371 v znení platnom do 31. augusta 2011.

(8)

Ak bol odsúdený podľa § 429 odsek 1 vyzvaný na zaplatenie peňažného trestu pred 1. septembrom 2011, konanie sa dokončí podľa starých predpisov.

(9)

Ak dôveryhodná osoba alebo osoba, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie, podala návrh na podmienečné prepustenie pred 1. septembrom 2011, platí § 415 odsek 1 v znení platnom do 31. augusta 2011.

§ 567k – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012

Ak trestné stíhanie začal vyšetrovateľ colnej správy pred 1. januárom 2012, dokončí ho vyšetrovateľ finančnej správy. Ak ho začali colné orgány pred 1. januárom 2012, dokončí ho pracovník finančnej správy.

§ 567l – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)

Pravidlá o kontrole technickými prostriedkami sa nepoužijú na obmedzenia uložené pred 1. januárom 2016.

(2)

Ak súd rozhodol o povolení obnovy konania podľa § 400 odsek 1 pred 1. januárom 2016 (aj keď neprávoplatne), o väzbe rozhodne podľa § 403 v znení platnom do 31. decembra 2015.

(3)

Konanie začaté pred 1. januárom 2016 na súde príslušnom podľa starých pravidiel sa dokončí podľa predpisov platných do 31. decembra 2015.

§ 567m – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017

Konanie začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončí podľa predpisov platných do 31. decembra 2016.

§ 567n – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2018

Ustanovenie § 187 odsek 1 v znení platnom od 1. júla 2018 sa použije na sťažnosti proti uzneseniam vydaným po 30. júni 2018.

§ 567o – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2019

Konanie začaté pred 1. februárom 2019 sa dokončí podľa predpisov platných do 31. januára 2019.

§ 567p – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2019

Konanie začaté pred 1. augustom 2019, kde bola podaná obžaloba alebo návrh na dohodu, sa dokončí podľa predpisov platných do 31. júla 2019.

§ 567q – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1)

Veci zadržané alebo odňaté podľa zákona platného do 31. decembra 2020, ktoré spĺňajú podmienky na predaj, sa od 1. januára 2021 stávajú majetkom štátu.

(2)

Na tieto veci sa od 1. januára 2021 použijú nové ustanovenia § 97 a § 98. Prvý odsek tým nie je dotknutý.

(3)

Nové ustanovenie § 98a odsek 4 sa nepoužije na príkazy o zaistení majetku vydané do 31. decembra 2020.

(4)

Predseda senátu alebo člen senátu môže zverejniť, akým pomerom hlasov boli prijaté výroky o vine a treste v rozsudkoch vyhlásených od 1. mája 2010 do 31. decembra 2020.

(5)

Ak sa v konaní začatom pred 1. januárom 2021 opakovalo hlavné pojednávanie a svedkovia boli vypočutí viackrát, za zápisnicu a zvukový záznam z predchádzajúceho pojednávania sa považujú záznamy zo všetkých doterajších pojednávaní.

(6)

Ustanovenia § 277a odsek 1 a 3 až 6 sa použijú primerane aj v konaniach podľa § 564 odsek 3 a 4. Platí to isté, čo v piatom odseku.

§ 567r – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. augusta 2021

(1)

U obvineného vo väzbe k 15. augustu 2021 pre obavu z úteku sa počíta dĺžka väzby podľa nových pravidiel platných od 15. augusta 2021. Ak už lehota dovtedy uplynula, predseda senátu alebo prokurátor postupujú podľa nového zákona.

(2)

To neplatí, ak obvinený ovplyvňoval svedkov alebo maril vyšetrovanie, alebo ide o závažné zločiny (organizovaná skupina, terorizmus, doživotie). Súd alebo sudca musia rozhodnúť do 14. septembra 2021, že sa použije § 76 odsek 9. Prokurátor podá návrh do 21. augusta 2021. Inak obvineného prepustia na slobodu.

§ 567s – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023

Konania začaté a neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch podľa starých pravidiel platných do 31. mája 2023. To neplatí, ak podľa osobitného predpisu prechádza výkon súdnictva na iný súd.

§ 567t – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2024

(1)

Orgány a súdy musia v trestných stíhaniach začatých a neskončených do 14. marca 2024 upraviť postup pri spolupracujúcich osobách podľa § 33a. Musia to urobiť pred skončením stíhania. To neplatí, ak bolo stíhanie zastavené z iného dôvodu ako podľa § 215 odsek 3. Ustanovenia sa použijú primerane. Ak prvostupňový súd koná a prebieha hlavné pojednávanie, prokurátor doplní obžalobu do 10 dní od účinnosti zákona a súd rozhodne, či je obžaloba v poriadku.

(2)

§ 10 odsek 7 písmeno b) v novom znení platí len pre konania začaté od 15. marca 2024.

(3)

Konania, kde bola podaná obžaloba alebo návrh na dohodu do 14. marca 2024, sa dokončia na súdoch podľa starých pravidiel. Platí to aj vtedy, ak súd vráti vec prokurátorovi alebo ak prokurátor vezme obžalobu späť.

(5)

Ak bolo sudcovi vznesené obvinenie za ohýbanie práva alebo zmenili mu kvalifikáciu na tento zločin pred 15. marcom 2024, lehota podľa § 207a odsek 3 v novom znení začne plynúť 15. marca 2024.

§ 568 – Zrušenie starého Trestného poriadku

Zrušuje sa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v doterajšom znení.

§ 569 – Účinnosť zákona o trestnom poriadku

Tento zákon začne platiť 1. januára 2006.