Obchodny zakonnik · Zákony SR

§ 1 – Rozsah pôsobnosti

Tento zákon upravuje pravidlá pre podnikateľov a ich vzťahy. Ak niečo nerieši tento zákon, použije sa Občiansky zákonník. Ak nepomôže ani ten, postupuje sa podľa obchodných zvyklostí alebo základných právnych zásad.

§ 2 – Podnikanie

Podnikanie je samostatná činnosť za účelom zisku alebo sociálneho vplyvu. Podnikateľom je ten, kto je zapísaný v registri, má živnosť alebo podniká v poľnohospodárstve. Sídlo alebo miesto podnikania je adresa v oficiálnej evidencii. Podnikateľ musí mať k tejto adrese vlastnícke právo alebo súhlas majiteľa. Bydlisko je adresa trvalého pobytu.

§ 3 – Neplatné podnikanie

Zmluvy sú platné, aj keď podnikateľ nemá oprávnenie alebo má zákaz podnikať. Ten, kto takto neoprávnene podniká, však plne zodpovedá za všetky spôsobené škody.

§ 3a – Povinné údaje podnikateľa

Na obchodných listoch, objednávkach aj webe musíte uvádzať svoje meno, sídlo, IČO a právnu formu. Ak ste v registri, uveďte aj názov registra a číslo zápisu. Tieto údaje musíte používať aj v úradnom styku. Ak zverejňujete výšku základného imania, napíšte aj to, koľko z neho je už splatené.

§ 4 – Vzťahy iných osôb ako podnikateľov

Tento zákon sa vzťahuje aj na iné osoby než podnikateľov, ak to on sám alebo iný zákon výslovne určuje.

§ 5 – Definícia podniku a jeho zložiek

Podnik je súbor vecí, ľudí a práv, ktoré slúžia na podnikanie. Patria sem všetky hodnoty, ktoré podnikateľ vlastní a využíva na prevádzku svojej firmy.

§ 6 – Definícia obchodného majetku a imania

Obchodný majetok sú všetky veci, práva a peniaze, ktoré podnikateľ využíva na podnikanie. Obchodné imanie je tento majetok spolu so všetkými dlhmi z podnikania. Čisté imanie je majetok, ktorý zostane po odpočítaní dlhov. Vlastné imanie sú vlastné zdroje financovania majetku.

§ 7 – Organizačná zložka podniku

Organizačná zložka je časť podniku, ktorá používa meno podnikateľa s dodatkom. Možno ju zapísať do obchodného registra. Prevádzkareň je priestor, kde sa podniká. Musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pridať vlastný názov prevádzky.

§ 8 – Obchodné meno podnikateľa

Obchodné meno je názov, pod ktorým podnikateľ oficiálne vystupuje a podpisuje dokumenty pri svojej činnosti.

§ 9 – Obchodné meno a jeho dodatky

Obchodné meno živnostníka tvorí jeho meno a priezvisko, ku ktorému môže pridať dodatok. Firmy používajú názov zapísaný v obchodnom registri spolu s označením ich formy (napr. s.r.o.). Ostatné organizácie používajú názov, pod ktorým vznikli. Ak je firma v likvidácii alebo v konkurze, musí to k svojmu menu povinne pripísať.

§ 10 – Odlíšenie a ochrana obchodného mena

Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s inou firmou ani zavádzať o predmete podnikania. Podobné mená v jednej skupine musia byť odlíšiteľné. Živnostníkom s rovnakým menom stačí uviesť iné miesto podnikania alebo dodatok. Ak podnikáte viacerí bez založenia firmy, za dlhy ručíte spoločne.

§ 11 – Prechod a prevod obchodného mena

Dedič alebo kupca firmy môže používať pôvodné obchodné meno s dodatkom o nástupníctve. Meno zaniknutej firmy môže prevziať jej nástupca. Samotné meno bez firmy sa nesmie predávať. Ak meno obsahuje meno bývalého spoločníka, firma ho môže ďalej používať len s jeho súhlasom alebo súhlasom dedičov.

§ 12 – Ochrana obchodného mena

Ak niekto neoprávnene používa vaše obchodné meno, môžete žiadať, aby s tým prestal a chybu napravil. Môžete žiadať zničenie tovaru, ktorý vaše meno zneužíva, alebo stiahnutie nástrojov na jeho výrobu z obehu. Máte tiež právo na informácie o tom, odkiaľ tento tovar pochádza. Ak vám vznikla škoda alebo sa niekto na váš úkor obohatil, môžete žiadať peniaze. Súd môže dovoliť zverejnenie rozsudku na náklady druhej strany.

§ 13 – Konanie podnikateľa a jeho zástupcov

Živnostník koná sám, firma cez svojho štatutára (napríklad konateľa). Podnikateľa zaväzujú činy štatutára, aj keby prekročil povolený predmet podnikania. Vnútorné obmedzenia štatutára nie sú voči tretím osobám účinné. Vedúci zapísanej pobočky môže robiť všetky právne úkony, ktoré sa jej týkajú.

§ 13a – Vylúčenie z výkonu funkcie štatutára

(1)

Súd alebo iný úrad môže rozhodnúť, že konkrétna osoba nesmie byť vo vedení firmy alebo družstva. Tento zákaz sa týka aj vedúcich pobočiek a prokuristov.

(2)

O takomto zákaze činnosti rozhoduje zákon.

(3)

Keď tento zákaz nadobudne platnosť, daná osoba okamžite prestáva pôsobiť vo všetkých riadiacich funkciách a pobočkách.

(4)

Vylúčená osoba musí o svojom zákaze hneď informovať všetky dotknuté firmy a družstvá.

(5)

Ak niekto napriek zákazu koná za firmu, ručí za jej dlhy vlastným majetkom, ak ich firma sama nevyplatí.

§ 14 – Prokúra

(1)

Prokúrou poverujete človeka, aby za vás robil všetky úkony spojené s firmou. (2) Prokurista nesmie predávať ani zaťažovať nehnuteľnosti, ak to nemá výslovne dovolené. (3) Interné príkazy, ktoré dáte prokuristovi, nie sú pre iných ľudí záväzné. (4) Viacerí prokuristi môžu konať samostatne alebo len spoločne s ostatnými. (5) Prokurista k názvu firmy pripojí svoj podpis a poznámku o prokúre. (6) Prokúra platí až po zápise do obchodného registra, kde sa uvedú údaje o prokuristoch.

§ 15 – Poverenie na činnosť

(1)

Ak niekoho vo firme poveríte prácou, môže vykonávať všetky úkony, ktoré sú pre túto prácu bežné.

(2)

Ak poverený človek urobí niečo nad rámec svojej práce, firmu to zaväzuje len vtedy, ak o tom zákazník nevedel a ani to nemohol tušiť.

§ 16 – Zaviazanosť podnikateľa konaním neoprávnenej osoby

Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzke. Platí to v prípade, ak zákazník nemohol vedieť, že daná osoba na to nemá oprávnenie.

§ 17 – Obchodné tajomstvo a jeho ochrana

Obchodné tajomstvo sú dôležité informácie z firmy, ktoré majú hodnotu a nie sú bežne dostupné. Majiteľom tajomstva je ten, kto s ním legálne narába pri podnikaní. Porušiteľom je každý, kto toto tajomstvo ohrozí alebo zneužije. Za závadný sa považuje aj tovar, ktorý vďaka ukradnutému tajomstvu získal neoprávnené výhody.

§ 18 – Obchodné tajomstvo práva

Majiteľ firmy má výhradné právo rozhodovať o svojom obchodnom tajomstve. Môže určiť, kto a za akých podmienok ho smie využívať.

§ 19 – Trvanie práva k obchodnému tajomstvu

Ochrana tajomstva trvá dovtedy, kým sú informácie dôležité a kým ich držíte v tajnosti.

§ 20 – Ochrana práva na obchodné tajomstvo

Ak niekto poruší alebo ohrozí vaše obchodné tajomstvo, máte právo brániť sa na súde.

§ 21 – Podnikanie zahraničných osôb na Slovensku

Cudzinci môžu na Slovensku podnikať za rovnakých podmienok ako domáci. Podnikať môžu začať dňom získania živnosti alebo zápisom do registra. Firmy z EÚ majú pri zakladaní pobočiek zjednodušený postup. Na dokumentoch a webe musia uvádzať aj údaje o svojom pôvodnom zahraničnom registri.

§ 22 – Zahraničné firmy práva

Zahraničná firma má na Slovensku rovnakú právnu spôsobilosť, akú má v krajine svojho vzniku. Právom danej krajiny sa riadia aj jej vnútorné záležitosti a to, ako jej členovia ručia za dlhy.

§ 23 – Zahraniční podnikatelia

Cudzinci, ktorí majú právo podnikať vo svojej krajine, sa u nás považujú za podnikateľov.

§ 24 – Zahraničné osoby podnikanie

Cudzinci môžu na Slovensku zakladať firmy alebo do nich vstupovať ako spoločníci. Slovenská firma však musí vzniknúť podľa našich zákonov. Zahraničné osoby majú pri podnikaní rovnaké práva a povinnosti ako domáci podnikatelia.

§ 25 – Vyvlastnenie zahraničného majetku

Majetok cudzinca možno vyvlastniť len podľa zákona a vo verejnom záujme. Štát musí v takom prípade ihneď vyplatiť plnú náhradu v cudzej mene. Túto náhradu si majiteľ môže voľne poslať do zahraničia.

§ 26 – Premiestnenie sídla právnickej osoby

Zahraničná firma si môže presunúť sídlo na Slovensko a slovenská firma do zahraničia, ak to dovoľujú pravidlá EÚ alebo medzinárodné zmluvy. Táto zmena je platná odo dňa, keď sa zapíše do obchodného registra.

§ 27 – Obchodný register a zapisované subjekty

(1)

Obchodný register je verejný zoznam povinných údajov a zbierka dôležitých dokumentov o firmách.

(2)

Do registra sa zapisujú:

a)

slovenské právnické osoby,

b)

európske právnické osoby,

c)

inštitúcie určené zákonom,

d)

štátne podniky,

e)

pobočky slovenských firiem,

f)

zahraničné firmy a ich organizačné zložky.

(3)

Údaje v registri platia pre ostatných odo dňa zverejnenia. Ak však o nich niekto vedel skôr, platia preňho hneď. Firma sa na ne nemôže odvolávať prvých 15 dní, ak niekto dokáže, že o nich nemohol vedieť.

(4)

Ak je rozdiel medzi zapísanými a zverejnenými údajmi, firma sa nemôže brániť zverejneným textom. Ostatní sa však naň môžu spoľahnúť.

(5)

Ľudia sa môžu odvolávať aj na informácie, ktoré ešte nie sú v registri, okrem zmien, ktoré sú platné až samotným zápisom.

(6)

Po zápise vedenia firmy do registra sa firma nemôže vyhovárať na chyby pri ich voľbe, ibaže by o nich druhá strana vedela.

(7)

Pri zahraničných firmách sú pre slovenské obchody dôležité údaje zverejnené v našom registri, aj keby sa líšili od údajov v ich domovskej krajine.

(8)

Ak sa líši slovenský text dokumentu od cudzojazyčného, firma nesmie použiť cudzí jazyk voči ostatným. Ostatní sa však naň môžu odvolávať.

§ 35 – Povinnosť viesť účtovníctvo podnikateľmi

Podnikatelia musia viesť účtovníctvo tak, ako to predpisuje osobitný zákon.

§ 36 – Účtovanie zapísaných podnikateľov

Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri musia viesť podvojné účtovníctvo. Zaznamenávajú v ňom majetok, dlhy, náklady, výnosy a informáciu o zisku alebo strate firmy.

§ 37 – Účtovníctvo podnikateľov nezapísaných v registri

Podnikatelia, ktorí nie sú v obchodnom registri, používajú jednoduché účtovníctvo. Sledujú v ňom príjmy, výdavky, majetok a dlhy. Ak chcú, môžu dobrovoľne prejsť na podvojné účtovníctvo, ale musia ho viesť počas celého roka.

§ 39 – Audit účtovnej závierky

(1)

Firmy a družstvá musia mať účtovnú závierku skontrolovanú audítorom, ak to vyžaduje zákon. (2) Podnikateľ musí dať audítorovi všetky dokumenty a vysvetlenia k práci. (3) Náklady na túto kontrolu platí sám podnikateľ.

§ 40 – Schvaľovanie účtovnej závierky

(1)

Akciovky, eseročky a družstvá musia schváliť účtovnú závierku do roka od jej vypracovania. (2) Závierku uložte do zbierky listín do deviatich mesiacov od jej zostavenia. (3) Ak máte povinný audit, uložte závierku so správou a údajmi o audítorovi. (4) Ak musíte vykazovať informácie o udržateľnosti, priložte k správe aj potvrdenie od audítora. (5) Povinnosti splníte odoslaním závierky do registra účtovných závierok.

§ 41 – Pravidlá hospodárskej súťaže

Ľudia aj firmy v hospodárskej súťaži môžu slobodne podnikať a spájať sa pre zisk. Musia však dodržiavať pravidlá a nesmú súťaž zneužívať.

§ 42 – Zneužitie účasti v hospodárskej súťaži

Zneužitím súťaže je nekalé správanie voči konkurentom a zakázané obmedzovanie hospodárskej súťaže. Pravidlá o obmedzovaní súťaže upravuje osobitný zákon.

§ 43 – Zahraničné vzťahy podnikania

(1)

Tieto pravidlá neplatia pre činnosti, ktoré majú vplyv v zahraničí, ak medzinárodné zmluvy neuvádzajú inak.

(2)

Zahraničné firmy podnikajúce na Slovensku majú rovnakú ochranu proti neférovej súťaži ako slovenské firmy. Ostatní cudzinci sa môžu brániť podľa medzinárodných zmlúv alebo na princípe vzájomnosti.

§ 44 – Základné ustanovenia

(1)

Nekalá súťaž je nečestné správanie v podnikaní, ktoré porušuje slušné pravidlá a škodí konkurentom alebo zákazníkom. Je zakázaná.

(2)

Patrí sem najmä:

a)

klamlivá reklama,

b)

zavádzajúce označovanie tovaru,

c)

napodobňovanie iných firiem,

d)

priživovanie sa na cudzej povesti,

e)

úplatky,

f)

ohováranie konkurencie,

g)

kradnutie obchodného tajomstva,

h)

ohrozovanie zdravia a prírody.

§ 45 – Klamlivá reklama

(1)

Klamlivá reklama je taká, ktorá zavádza ľudí o tovare, službách alebo značke. Klame zákazníkov, môže nevhodne ovplyvniť ich nákup alebo poškodiť iné firmy.

(2)

Pri posudzovaní klamstva sa sledujú všetky informácie, hlavne o:

a)

kvalite, zložení, pôvode a výsledkoch používania tovaru,

b)

cene, spôsobe jej výpočtu a podmienkach dodania,

c)

údajoch o predajcovi, jeho vzdelaní, ocenení alebo právach k značke.

§ 46 – Klamlivé označenie tovaru a služieb

Tovar nesmiete označovať tak, aby si ľudia mysleli, že pochádza od iného výrobcu alebo z iného miesta. Zakázané sú aj zavádzajúce údaje o kvalite. Nepomôže ani pridanie slov ako „typ“ alebo „spôsob“, ak je označenie stále klamlivé. Výnimkou sú názvy, ktoré sa už bežne používajú na označenie druhu tovaru.

§ 47 – Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

Nesmiete používať meno alebo označenie, ktoré už používa iný podnikateľ. Zakázané je napodobňovať cudzie výrobky, obaly alebo katalógy, ak by si ich zákazníci mohli pomýliť. Podnikateľ tiež nesmie používať meno, ktoré vyzerá ako názov štátneho registra alebo úradnej evidencie.

§ 48 – Parazitovanie na povesti

Parazitovanie je využívanie dobrej povesti cudzej firmy alebo jej výrobkov na to, aby ste získali výhodu, ktorú by ste inak nedosiahli.

§ 49 – Podplácanie

Za nekalú súťaž sa považuje, ak niekto ponúkne alebo prijme úplatok za to, aby v podnikaní nečestne získal výhodu na úkor iných.

a)

táto situácia je vidieť v poslednej riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierke, b) situácia by bola vidieť v závierke, ak by ju firma urobila včas, alebo c) ten, kto niečo poskytol, vedel alebo mohol vedieť, že by to bolo vidieť v priebežnej závierke.

§ 67e – Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je

Za pomoc v kríze sa nepovažuje: a) pomoc podľa schváleného plánu záchrany, b) krátka pôžička do 60 dní, ak sa neopakuje, c) odklad splatnosti faktúr do pol roka, ak sa neopakuje, d) ak firme niekto niečo daruje zadarmo.

§ 67f – Zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje

(1)

Peniaze, ktoré nahrádzajú vlastné zdroje firmy, sa nesmú vrátiť, ak je firma v kríze alebo by jej to spôsobilo krízu. (2) Ak sa takéto peniaze napriek zákazu vrátia, musia sa firme vrátiť späť. Zodpovední sú za to spoločne všetci členovia vedenia, ktorí o tom vedeli alebo mali vedieť. (3) Za vrátenie peňazí ručia vedenie firmy nielen voči firme, ale aj voči jej veriteľom.

§ 67g – Zabezpečenie záväzkov nahradzujúce vlastné zdroje

(1)

Ak niekto počas krízy firmy ručí za jej dlh alebo ho zabezpečí majetkom, veriteľ si môže pýtať peniaze priamo od neho. Ak tento ručiteľ za firmu zaplatí, firma mu to nesmie preplatiť, kým je v kríze. V prípade krachu si ručiteľ môže nárokovať vrátenie peňazí ako pohľadávku. (2) Počas krízy môže firma od ručiteľa žiadať, aby zaplatil veriteľovi namiesto nej, a to do výšky zábezpeky. (3) Ak firma zaplatila dlh sama, musí od ručiteľa ihneď pýtať náhradu. Ručiteľ sa tejto povinnosti zbaví aj tak, že na firmu bezplatne prevedie majetok, ktorým ručil.

Pri zlučovaní, rozdeľovaní alebo zmene právnej formy firiem a družstiev sa postupuje podľa špeciálneho zákona o premenách.

§ 70 – Likvidácia spoločnosti a jej priebeh

(1)

Likvidácia slúži na vyplatenie veriteľov a rozdelenie zvyšku peňazí majiteľom. (2) Celý proces riadi likvidátor. (3) Likvidácia začína dňom, keď je likvidátor zapísaný do registra. (4) Počas tohto obdobia musí mať firma v názve dodatok „v likvidácii“.

§ 71 – Ustanovenie likvidátora

(1)

Keď majitelia alebo orgán firmy rozhodnú o jej zrušení, musia hneď vybrať likvidátora. Ak sa tak nestane, musia ho určiť do 60 dní. Likvidácia musí začať najneskôr do 90 dní od zrušenia firmy. (2) Ak majitelia likvidátora včas nevyberú, určí ho súd, podmienkou je však zaplatenie preddavku na jeho odmenu.

§ 72 – Likvidátor

Likvidátor musí pripraviť mimoriadnu účtovnú závierku k dňu, ktorý predchádza začiatku likvidácie.

§ 75g – Zoznam majetku

Likvidátor počas celého procesu hľadá majetok firmy. Pripraví jeho zoznam a v rovnakom termíne ako zoznam dlhov ho uloží do zbierky listín. Čo presne má zoznam obsahovať, určí predpis.

§ 75h – Povinnosti likvidátora pri predlžení

Ak likvidátor zistí, že firma má viac dlhov ako majetku, musí ihneď podať návrh na konkurz. To neplatí, ak sa už konkurz skončil pre nedostatok majetku.

§ 75i – Uspokojovanie pohľadávok

(1)

Likvidátor platí dlhy priebežne. Najprv vráti preddavok na likvidáciu a nakoniec vypláca menej dôležité (podriadené) dlhy. (2) Ak veriteľ peniaze nechce prevziať alebo ho niet, likvidátor ich uloží u notára do úschovy. (3) Spoločníci dostanú svoj podiel z majetku až vtedy, keď sú vyplatení úplne všetci známi veritelia.

§ 75j – Skončenie likvidácie

(1)

Po skončení likvidácie, najskôr po 6 months, pripraví likvidátor závierku a správu o rozdelení peňazí. Oznámenie o tom musí zverejniť. (2) Lehota sa predĺži o pol roka, ak má firma daňové dlhy alebo prebieha daňová kontrola. (3) Spoločníci majú právo do týchto dokumentov nahliadnuť. (4) Ak spoločníci do 60 dní nerozhodnú inak, dokumenty sa považujú za schválené. (5) Po schválení likvidátor vyplatí peniaze tým, čo na ne majú nárok. (6) K návrhu na výmaz firmy z registra sa prikladá účtovná závierka a správa o likvidácii. (7) Notár vyplatí zvyšný preddavok poslednému zapísanému likvidátorovi.

§ 75k – Dodatočná likvidácia

(1)

Ak sa po výmaze firmy nájde majetok, súd nariadi dodatočnú likvidáciu a určí likvidátora. (2) Ten, kto o to požiada, musí zaplatiť preddavok na náklady. (3) Súd firmu dočasne obnoví v registri. (4) Firma vtedy používa dodatok „v dodatočnej likvidácii“. (5) Na firmu sa pozerá, akoby nikdy nezanikla, a staré záväzky sa môžu oživiť. (6) Používajú sa bežné pravidlá pre likvidáciu. (7) Staré dlhy sa obnovujú a premlčacia doba počas výmazu neplynie. (8) Ak nikto o dodatočnú likvidáciu nepožiada do 4 rokov, majetok pripadne štátu.

§ 76 – Verejná obchodná spoločnosť

Verejná obchodná spoločnosť je firma dvoch alebo viacerých osôb, ktoré za jej dlhy ručia spoločne celým svojím súkromným majetkom.

§ 77 – Obchodné meno verejnej obchodnej spoločnosti

Názov firmy musí obsahovať „verejná obchodná spoločnosť“, skratku „v. o. s.“ alebo „ver. obch. spol.“. Ak je v názve meno spoločníka, stačí pridať „a spol.“.

§ 78 – Obsah spoločenskej zmluvy

(1)

V zmluve musí byť: názov a adresa firmy, údaje o všetkých spoločníkoch a v čom bude firma podnikať. (2) Žiadosť o zápis do registra musia podpísať všetci spoločníci.

§ 79 – Spoločníci práva a povinnosti

Práva a povinnosti spoločníkov určuje ich spoločná zmluva. Na každú zmenu zmluvy potrebujete súhlas všetkých spoločníkov, ak ste sa vopred nedohodli inak.

§ 80 – Vklady spoločníkov a ich splácanie

(1)

Vklady spoločníkov patria firme. Treba ich zaplatiť v dohodnutej lehote alebo hneď po vzniku firmy. (2) Za meškanie s platbou vkladu sa platí úrok 20 % ročne, ak v zmluve nie je iná suma. (3) Spoločník nemusí platiť viac, než sľúbil v zmluve, a to ani pri stratách.

§ 81 – Obchodné vedenie spoločnosti spoločníkmi

(1)

Každý spoločník môže riadiť firmu podľa vopred dohodnutých pravidiel. (2) Ak vedením poveríte len niekoho, ostatní toto právo strácajú. Poverený spoločník musí poslúchať rozhodnutia väčšiny. Každý má zvyčajne jeden hlas. (3) Poverenie možno odvolať dohodou ostatných. Ak poverený spoločník vážne porušuje pravidlá, môže ho na návrh kohokoľvek odvolať súd. (4) Poverený spoločník musí ostatných informovať o všetkom dôležitom a nechať ich nahliadnuť do dokladov.

§ 81a – Nároky spoločníka v mene firmy

(1)

Každý spoločník môže za firmu žalovať iného spoločníka, aby zaplatil vklad alebo nahradil škodu. (2) Spoločník, ktorý podá žalobu, najprv platí súdne trovy sám. Ak vyhrá, súd mu môže priznať ich preplatenie od protistrany.

§ 82 – Rozdelenie zisku a straty

(1)

Zisk sa medzi spoločníkov delí rovným dielom a vypláca sa do troch mesiacov od schválenia. (2) Spoločníci majú nárok na úroky zo svojho vkladu ešte pred rozdelením zisku, a to aj vtedy, ak je firma v strate. (3) Prípadnú stratu znášajú spoločníci rovným dielom. (4) Tieto pravidlá platia, ak sa v spoločenskej zmluve nedohodnete inak.

§ 83 – Zmena spoločníkov a spoločenská zmluva

Zmenou zmluvy môže do firmy prísť nový spoločník alebo niekto môže odísť, ak vo firme zostanú aspoň dvaja.

§ 84 – Zákaz konkurencie

Spoločník nesmie bez súhlasu ostatných podnikať v rovnakom odbore ako firma. Zmluva však môže tento zákaz upraviť inak.

§ 85 – Štatutárny orgán verejnej obchodnej spoločnosti

Vo v.o.s. môže v mene firmy konať každý spoločník samostatne, ak sa v zmluve nedohodli inak. Ak zmluva určí len niektorých, štatutármi sú len oni.

§ 86 – Ručenie za záväzky

Verejná obchodná spoločnosť ručí za svoje dlhy celým svojím majetkom. Všetci spoločníci ručia za dlhy firmy spoločne celým svojím osobným majetkom.

§ 87 – Ručenie spoločníka

(1)

Nový spoločník ručí aj za dlhy, ktoré firma mala pred jeho príchodom. Môže však od ostatných žiadať preplatenie týchto nákladov.

(2)

Ak spoločník z firmy odíde, ručí už len za dlhy, ktoré vznikli počas jeho pôsobenia.

§ 88 – Zrušenie spoločnosti dôvody

(1)

Okrem bežných dôvodov sa firma ruší aj vtedy, ak:

a)

spoločník podá výpoveď pri zmluve na neurčito (aspoň 6 mesiacov vopred),

b)

rozhodne o tom súd,

c)

zomrie spoločník, ak zmluva nepovoľuje dedičov alebo ak by nezostali aspoň dvaja ďalší spoločníci,

d)

zanikne firma, ktorá je spoločníkom,

e)

na spoločníka je vyhlásený bankrot,

f)

spoločník stratí spôsobilosť na právne úkony,

g)

na podiel spoločníka príde exekúcia,

h)

nastanú iné dôvody dohodnuté v zmluve.

(2)

Pri väčšine týchto dôvodov sa môžu ostatní spoločníci do 3 mesiacov dohodnúť, že budú pokračovať bez dotknutého spoločníka.

(3)

Ak sa bankrot spoločníka neskôr zruší, jeho účasť vo firme sa obnoví. Ak už dostal peniaze, musí ich vrátiť.

(4)

Ak firma kvôli bankrotu či exekúcii ešte reálne nezanikla, môžu sa spoločníci dohodnúť na jej ďalšom fungovaní.

§ 88a – Prevzatie imania zrušenej spoločnosti spoločníkom

(1)

Ak vo firme zostane len jeden spoločník, môže sa rozhodnúť prevziať jej majetok bez likvidácie, ak je zapísaný v príslušnom registri.

(2)

Toto rozhodnutie musí urobiť písomne s overeným podpisom do jedného mesiaca, inak firma zaniká likvidáciou.

(3)

Ak je spoločníkom iná firma (napr. s. r. o.), potrebuje na to súhlas svojho valného zhromaždenia.

(4)

Majetok a práva prechádzajú na spoločníka dňom zápisu do obchodného registra.

(5)

Do registra sa zapíše, že majetok firmy prevzal konkrétny spoločník.

(6)

Žiadosť o zápis podáva spoločník a zmeny sa v registri vykonajú k rovnakému dňu.

§ 89 – Nárok na vyrovnací podiel spoločníka

Bývalý spoločník alebo jeho dedič má nárok na vyrovnací podiel. Ten sa vypočíta podobne ako podiel na majetku po likvidácii firmy.

§ 90 – Zrušenie spoločnosti súdom

Ak niekto zo spoločníkov vážne poruší spoločnú zmluvu, súd môže na návrh iného spoločníka firmu zrušiť.

§ 91 – Smrť spoločníka

(1)

Dedič sa môže stať spoločníkom, ak sa písomne prihlási do mesiaca od skončenia dedičského konania. Podpis musí byť overený.

(2)

Ak sa dedič neprihlási, firma mu vyplatí jeho podiel v peniaze.

(3)

Ak je dedičov viac, každý sa rozhoduje sám. Podiel po zosnulom sa medzi nich rozdelí podľa výsledku dedičského konania.

§ 92 – Vyrovnanie spoločníkov

(1)

Po zrušení firmy majú spoločníci nárok na peniaze, ktoré zostali. Najprv sa im vrátia ich vklady, zvyšok si rozdelia rovným dielom.

(2)

Ak peniaze na vrátenie vkladov nestačia, rozdelia si ich pomerne podľa toho, kto koľko vložil.

(3)

V zmluve si spoločníci môžu dohodnúť aj iné pravidlá rozdelenia.

§ 93 – Komanditná spoločnosť úprava

(1)

Komanditná spoločnosť má dva typy spoločníkov: komanditisti ručia len do výšky vkladu a komplementári celým svojím majetkom.

(2)

Pre komplementárov platia pravidlá verejnej obchodnej spoločnosti a pre komanditistov pravidlá s. r. o.

(3)

Komanditista musí vložiť aspoň 250 eur. Vklad sa musí splatiť v dohodnutej lehote a firma ho nesmie vrátiť späť.

§ 94 – Obsah spoločenskej zmluvy komanditnej spoločnosti

a)

názov a adresa sídla firmy,

b)

zoznam spoločníkov s ich adresami alebo sídlami,

c)

čomu sa bude firma venovať,

d)

kto je komplementár a kto komanditista, vrátane ich identifikačných údajov a rodných čísel,

e)

výška vkladu každého komanditistu.

§ 95 – Obchodné meno kom spol

Názov firmy musí obsahovať „komanditná spoločnosť“ alebo skratku „k. s.“. Ak je v názve meno komanditistu, bude za dlhy ručiť celým svojím majetkom.

§ 96 – Zápis komanditnej spoločnosti

Žiadosť o zápis komanditnej spoločnosti do registra musia podať a podpísať všetci jej spoločníci.

§ 97 – Riadenie spoločnosti a rozhodovanie spoločníkov

(1)

Firmu riadia iba komplementári.

(2)

O ostatných veciach rozhodujú všetci spoločníci spoločne väčšinou hlasov, ak nie je dohodnuté inak.

(3)

Každý má jeden hlas, pokiaľ zmluva neurčuje iný počet.

(4)

Na zmenu zmluvy treba súhlas všetkých. V zmluve sa dá dohodnúť, že komanditista môže svoj podiel previesť na iného bez súhlasu ostatných.

(5)

Spoločník môže v mene firmy vymáhať vklady alebo náhradu škody od iných spoločníkov.

§ 98 – Práva komanditistu

Komanditista má právo nazerať do účtovníctva firmy a dostať kópiu ročnej účtovnej závierky.

§ 99 – Zákaz konkurencie komanditistu a zmluva

Komanditista môže podnikať aj v iných, podobných firmách, ak mu to spoločenská zmluva nezakazuje.

§ 100 – Rozdelenie zisku medzi spoločníkov

(1)

Zisk sa medzi komanditistov a komplementárov delí podľa zmluvy, inak na polovicu.

(2)

Ak nie je dohodnuté inak, komplementári si svoju časť delia rovným dielom a komanditisti podľa výšky svojich vkladov.

§ 101 – Štatutárny orgán a ručenie komanditistu

(1)

Za firmu konajú komplementári. Každý z nich môže konať samostatne, ak sa v zmluve nedohodli inak.

(2)

a)

máte maximálne päť spoločníkov,

b)

zakladáte firmu na podnikanie,

c)

venujete sa len vybraným voľným živnostiam (max. 15),

e)

používate skratku „s. r. o.“,

f)

vkladáte len peniaze,

g)

vklady spravuje konateľ a nemáte dozornú radu.

(3)

Ostatné zákonné podmienky pre zápis do registra musia byť stále splnené.

§ 111 – Splácanie vkladov pred zápisom spoločnosti

(1)

Pred zápisom do registra musí každý splatiť aspoň 30 % svojho peňažného vkladu. Celkovo musí byť splatená aspoň polovica minimálneho povinného imania.

(2)

Ak firmu zakladá len jedna osoba, musí splatiť celé základné imanie v plnej výške.

§ 112 – Podávanie návrhu na zápis spoločnosti

Žiadosť o zápis firmy do obchodného registra musia podať a podpísať všetci konatelia.

§ 113 – Povinnosti spoločníka pri splácaní vkladu

(1)

Vklad musíte splatiť najneskôr do piatich rokov. Tejto povinnosti sa nemožno zbaviť. Splatenie vkladu nahlásia konatelia registru.

(2)

Za meškanie so splatením peňažného vkladu sa platí úrok 20 %, ak v zmluve nie je inak.

(3)

Firma vás môže písomne vyzvať na splatenie pod hrozbou vylúčenia a dať vám na to aspoň tri mesiace.

(4)

Ak vklad nesplatíte ani v dodatočnej lehote, valné zhromaždenie vás môže vylúčiť.

(5)

Podiel vylúčeného spoločníka získa firma, ktorá ho môže previesť na niekoho iného.

(1)

Firma vedie zoznam spoločníkov s ich údajmi a vkladmi. Každý spoločník doň môže nazrieť a žiadať výpis. (2) Zmeny sa zapisujú do zoznamu aj do registra. Prevodom podielu prechádza ručenie na nového majiteľa.

(1)

Valné zhromaždenie je najvyšší orgán. Schvaľuje účtovníctvo, delenie zisku, zmeny v zmluvách a volí konateľov. (2) Rozhoduje aj o prokuristovi, ak nie je určené inak. (3) Môže si vyhradiť právo rozhodnúť o akejkoľvek veci vo firme.

§ 126 – Účasť spoločníka na valnom zhromaždení

Na valné zhromaždenie môžete prísť osobne alebo poslať zástupcu s písomným splnomocnením. Vaším zástupcom však nesmie byť konateľ ani člen dozornej rady.

§ 127 – Hlasovanie a uznášanie valného zhromaždenia

§ 141 – Zmena spoločenskej zmluvy

§ 151 – Zánik spoločnosti súdom

a)

na základe rozhodnutia súdu,

b)

z iných dôvodov, ktoré sú napísané v zmluve firmy.

§ 152 – Zrušenie spoločnosti spoločníkmi a konateľmi

Spoločníci a niekedy aj konatelia môžu žiadať súd o zrušenie firmy, ak sú na to splnené podmienky v zákone alebo v pravidlách firmy.

§ 153 – Likvidácia a zostatok

(1)

Predtým, než sa firma začne rušiť, akcionári musia vybrať likvidátora.

(2)

Po zaplatení všetkých dlhov má každý spoločník nárok na peniaze, ktoré vo firme zostali. Suma sa delí podľa toho, kto koľko do firmy vložil, ak nie je dohodnuté inak.

§ 154 – Akciová spoločnosť a jej charakteristika

(1)

Akciová spoločnosť rozdeľuje svoj majetok na akcie. Za svoje dlhy ručí celým majetkom, ale samotní akcionári za dlhy firmy neručia.

(2)

Názov firmy musí obsahovať skratku „a. s.“ alebo celý názov „akciová spoločnosť“.

(3)

Firma je verejná, ak sa s jej akciami obchoduje na burze. Inak je súkromná.

(4)

Verejná firma sa môže stať súkromnou, ak s tým súhlasia dve tretiny akcionárov a oznámi to verejne. Ak sa neskôr vráti na burzu, stáva sa opäť verejnou.

(5)

Verejná ponuka na nákup akcií sa riadi pravidlami o cenných papieroch.

§ 155 – Práva akcionára a forma akcie

(1)

Akcia potvrdzuje právo akcionára riadiť firmu, mať podiel na zisku a na majetku pri jej zániku.

(2)

Môže byť v papierovej alebo elektronickej podobe.

(3)

Musí obsahovať údaje o firme, hodnotu akcie, informáciu, či je na meno alebo na doručiteľa, údaje o majiteľovi a dátum vydania.

(4)

Papierová akcia musí mať aj číslo a podpis vedenia. Musia na nej byť uvedené práva majiteľa, aspoň odkazom na stanovy.

(5)

Ak existujú rôzne druhy akcií, musia byť označené. Bežné akcie označenie druhu nepotrebujú.

(6)

Je zakázané vydávať iné druhy akcií, než povoľuje zákon.

§ 156 – Druhy akcií a ich prevod

(1)

Akcia môže byť na meno alebo na doručiteľa. Pravidlá firmy môžu umožniť ich vzájomnú výmenu.

(2)

Akcia na meno môže byť papierová alebo elektronická. Akcia na doručiteľa musí byť vždy elektronická.

(3)

Prevod elektronických akcií prebieha podľa osobitného zákona.

(4)

Papierové akcie na meno sa prevádzajú zápisom na zadnú stranu a ich odovzdaním. Treba uviesť údaje o novom majiteľovi a dátum.

(5)

Jednu akciu na meno môže vlastniť aj viac osôb. Práva spojené s akciou môže využívať jedna z nich alebo ich zástupca.

(6)

Firma vedie zoznam akcionárov, ktorý nie je verejný. Akcionár má právo pýtať si výpis o svojich akciách. Práva voči firme má len ten, kto je v zozname zapísaný.

(7)

Prevod akcie je voči firme platný až po zápise do zoznamu. Firma to musí urobiť bezodkladne, inak zodpovedá za škodu.

(8)

Tieto pravidlá neplatia, ak zoznam nahrádza iná elektronická evidencia.

(9)

Predaj akcií na meno možno obmedziť, ale nie zakázať. Ak treba súhlas firmy, pravidlá a lehoty musia byť jasné. Ak sa firma nevyjadrí včas, súhlas sa považuje za udelený. Pri zamietnutí musí firma akcie na žiadosť odkúpiť.

(10)

Cena pri odkúpení musí byť férová a určená podľa majetku firmy alebo kurzu na burze.

(11)

(1)

Firma môže vydať dlhopisy, ktoré sa dajú neskôr vymeniť za akcie alebo ktoré dávajú prednostné právo na kúpu nových akcií.

(2)

Vedenie firmy môže dostať poverenie na vydanie takýchto dlhopisov za vopred určených podmienok.

(3)

Právo na výmenu alebo kúpu akcií sa dá predať aj samostatne bez samotného dlhopisu.

(4)

Ak niekto využije samostatne kúpené právo na akcie, majiteľ pôvodného dlhopisu stráca nárok na vrátenie peňazí z neho.

(5)

Súčasní akcionári majú prednostné právo kúpiť tieto špeciálne dlhopisy.

(6)

Okrem tohto zákona platia pre tieto dlhopisy aj ďalšie predpisy.

§ 161 – Upisovanie akcií spoločnosťou a zodpovednosť

(1)

Firma nesmie sama kupovať svoje vlastné akcie pri ich prvom vydávaní.

(2)

Ak niekto kúpi akcie v mene firmy, berie sa to tak, že ich kúpil pre seba a musí ich zaplatiť.

(3)

Ak sa porušia pravidlá, zakladatelia alebo vedenie musia akcie zaplatiť spoločne.

(4)

Člen vedenia sa tejto zodpovednosti zbaví, ak dokáže, že o chybe nevedel a ani nemohol vedieť.

(5)

Po zápise do registra sa už nikto nemôže sťažovať, že takéto vydanie akcií bolo neplatné.

§ 161a – Nadobúdanie vlastných akcií spoločnosťou

(1)

Firma môže kupovať svoje vlastné akcie len za zákonných podmienok.

(2)

Nákup musí schváliť valné zhromaždenie, ktoré určí množstvo, čas (max. 18 mesiacov) a cenu. Firma na to musí mať dosť vlastných peňazí a akcie musia byť úplne zaplatené.

(3)

Vedenie firmy musí dohliadnuť na splnenie týchto podmienok.

(4)

Ak firme hrozí veľká škoda, môže akcie kúpiť aj bez predchádzajúceho súhlasu, ale musí o tom hneď informovať akcionárov.

(5)

Podobne to platí, ak firma kupuje akcie pre svojich zamestnancov. Tým ich musí rozdať do jedného roka.

§ 161b – Nadobúdanie vlastných akcií spoločnosťou výnimky

(1)

Podobné pravidlá ako pri nadobúdaní vlastných akcií platia aj pri ich založení ako záruky.

(2)

Tieto pravidlá sa vzťahujú aj na situácie, keď akcie materskej firmy kupuje alebo zakladá dcérska firma.

(3)

Existujú výnimky, napríklad ak dcérska firma koná pre niekoho iného, je obchodníkom s cennými papiermi, alebo akcie vlastnila skôr, než sa stala dcérskou firmou.

(4)

S týmito akciami sa nedá hlasovať a započítavajú sa do limitov vlastných akcií materskej firmy.

§ 162 – Založenie spoločnosti a základné imanie

(1)

Akciovú spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ (ak je to firma) alebo aspoň dvaja zakladatelia.

(2)

Zakladatelia musia u notára spísať zmluvu alebo listinu a priložiť k nej návrh pravidiel (stanov).

(3)

Minimálna hodnota majetku firmy (základné imanie) musí byť 25 000 eur.

§ 163 – Zakladateľská zmluva

(1)

Zakladacia listina musí obsahovať: názov, sídlo, predmet podnikania, výšku kapitálu, údaje o akciách, ich cenu a kto ich kupuje. Tiež určuje správcu vkladov a odhadované náklady na vznik firmy.

(2)

Ak sa akcie ponúkajú verejne, treba doplniť: kedy a kde sa kupujú, postup pri nadmernom záujme, termíny na platenie a spôsob zvolania prvého stretnutia akcionárov.

(3)

Akékoľvek výhody pre zakladateľov musia byť jasne napísané v zmluve, inak na ne nemajú nárok.

(4)

Firma môže vzniknúť aj vtedy, ak sa nepredajú všetky plánované akcie, ak sa dosiahne aspoň zákonom stanovené minimum.

§ 164 – Výzva na upisovanie akcií

(1)

Ak zakladatelia potrebujú viac peňazí, než sami vložili, verejne vyzvú ďalších záujemcov na kúpu akcií.

(2)

Túto výzvu musia zverejniť. Menit ju môžu až po uplynutí termínu na prihlasovanie.

(3)

Na každom mieste, kde sa akcie predávajú, musia byť k dispozícii stanovy firmy na nahliadnutie.

§ 165 – Upisovanie akcií a ich splácanie

(1)

Akciu si kúpite zapísaním do zoznamu alebo písomným oznámením. Musíte uviesť svoje údaje, počet a druh akcií, cenu, termíny splátok a pridať podpis.

(2)

Pri verejnej ponuke sa akcie nedajú kúpiť výmenou za majetok, iba za peniaze.

(3)

Pri kúpe za peniaze musíte hneď zaplatiť aspoň 10 % z ich hodnoty na účet v banke. Ak to neurobíte, kúpa neplatí.

§ 166 – Upisovanie akcií a vrátenie vkladov

(1)

Keď sa predá plánovaný počet akcií, zakladatelia ďalších záujemcov odmietnu, ak zmluva nehovorí inak.

(2)

Ak zakladatelia neprijmú všetky prihlášky v plnej výške, musia nadbytočné peniaze vrátiť s bežným bankovým úrokom čo najskôr.

§ 167 – Neúčinné upisovanie akcií

(1)

Ak sa v termíne nevyzbiera dostatok peňazí na akcie, založenie firmy je neúspešné. Výnimkou je, ak chýbajúce akcie doplatia zakladatelia do mesiaca.

(2)

V prípade neúspechu musia zakladatelia vrátiť ľuďom ich peniaze bez zbytočného odkladu. Ak išlo o hotovosť, vrátia ju aj s bežným bankovým úrokom.

§ 168 – Splácanie akcií a potvrdenie vkladu

(1)

Akcionári platia za akcie v dohodnutých termínoch. Aspoň 30 % musia zaplatiť ešte pred prvým valným zhromaždením.

(2)

Zakladatelia vydajú akcionárovi potvrdenie o platbe, kde uvedú jeho údaje, počet a cenu akcií, termíny splátok a svoje podpisy.

(3)

Stanovy určujú:

a)

druhy a počty akcií a práva, ktoré k nim patria,

b)

pravidlá, za akých môže firma vydávať dlhopisy a aké práva s nimi súvisia.

§ 175 – Základné imanie a vklady

(1)

Skôr než firma oficiálne vznikne, musia byť sľúbené (upísané) všetky akcie a reálne zaplatených aspoň 30 % peňažných vkladov.

(2)

Návrh na zápis firmy do registra podáva a podpisuje celé predstavenstvo.

§ 176 – Vydanie dočasného listu

(1)

Ak nie sú akcie splatené celé, firma vydá dočasný list.

(2)

Dočasný list obsahuje údaje o firme, akcionárovi, počte a cene akcií a o tom, koľko peňazí ešte treba doplatiť.

(3)

Je to cenný papier na meno. Ak ho predáte pred doplatením ceny, stále ručíte za zvyšok sumy.

(4)

Ak ho vlastní viac ľudí naraz, za doplatenie akcií ručia spoločne.

(5)

Keď doplatíte zvyšnú sumu, firma vám dočasný list vymení za riadne akcie.

§ 176a – Vznik práv akcionára zápisom

(1)

Akonáhle je firma zapísaná v registri, majiteľ akcií oficiálne získava práva akcionára.

(2)

To isté platí, keď firma zvyšuje svoje imanie.

(3)

Práva akcionára sa môžu obmedziť len vtedy, ak to dovoľuje zákon.

(4)

Nikto nesmie akcionárovi zakázať účasť na zhromaždení tým, že by ho nútil vopred odovzdať alebo previesť svoje akcie.

§ 176b – Práva akcionárov a rovnaké zaobchádzanie

(1)

Žiaden akcionár nesmie využívať svoje práva tak, aby schválne poškodzoval ostatných akcionárov.

(2)

Firma musí pristupovať ku všetkým akcionárom v rovnakej situácii spravodlivo a rovnako.

§ 177 – Splácanie emisného kurzu akcií akcionárom

(1)

Za akcie musíte zaplatiť v dohodnutom čase, najneskôr do jedného roka.

(2)

Tejto povinnosti sa nedá vyhnúť ani ju vymazať vzájomným dlhom voči firme.

(3)

Za meškanie zaplatíte úrok 20 % ročne, ak v stanovách nie je iná suma.

(4)

Ak neplatíte, vedenie vás písomne vyzve a dá vám aspoň 60-dňovú lehotu.

(5)

Ak nezaplatíte ani potom, firma vás môže vylúčiť a vaše akcie jej prepadnú.

(6)

Firma vám vráti časť zaplatených peňazí, ale strhne si z nich svoje náklady a straty.

(7)

Pri vylúčení zanikajú aj vaše dočasné potvrdenia o akciách.

§ 178 – Podiel na zisku akcionárom

(1)

Akcionár má právo na dividendu podľa počtu svojich akcií, ak firma dosiahne zisk.

(2)

Toto právo na peniaze môže akcionár predať inej osobe.

(3)

Odmenu zo zisku (tantiému) môžu dostať aj členovia vedenia a dozornej rady.

(4)

Na zisku sa môžu podieľať aj zamestnanci, niekedy formou získania akcií.

(5)

Termín, kedy musíte vlastniť akcie pre výplatu dividendy, určí firma (pri verejných firmách medzi 5. až 30. dňom od zhromaždenia).

(6)

Dividenda musí byť vyplatená do 60 dní. Náklady na výplatu znáša firma.

(7)

Akcionár môže čítať zápisnice dozornej rady, ale informácie nesmie prezradiť.

§ 179 – Rozdelenie zisku a vkladov akcionárom

(1)

Ak ste dividendu dostali v dobrej viere, nemusíte ju vracať.

(2)

Firma nesmie akcionárom len tak vracať ich vklady.

(3)

Rozdeliť sa môže len zisk po odložení peňazí do fondov a splatení starých dlhov.

(4)

Zisk sa nesmie vyplatiť, ak by to spôsobilo bankrot firmy alebo ak je majetok firmy príliš nízky.

(5)

Firma nesmie vyplácať úroky z vkladov ani preddavky na dividendy.

(6)

Za vrátenie vkladu sa nepovažuje, ak firma odkúpi vlastné akcie alebo zruší neplatný dočasný list.

(7)

Tieto prísne pravidlá neplatia pri oficiálnom znižovaní imania firmy.

(8)

Ak sa firma zruší, máte právo na podiel z toho, čo po nej ostane.

(9)

Čo ste dostali v rozpore s pravidlami, musíte vrátiť. Vedenie to musí od vás vymáhať.

§ 180 – Práva akcionára na valnom zhromaždení

(1)

Akcionár má právo prísť, hlasovať a pýtať sa na stav firmy. Sila jeho hlasu závisí od podielu vo firme.

(2)

Pre účasť je dôležitý termín určený v pozvánke, zvyčajne pár dní pred schôdzou.

(3)

Vedenie musí na mieste odpovedať pravdivo. Ak to nevie hneď, má na to 15 dní písomne.

(4)

Odpoveď môžu odmietnuť len vtedy, ak by to firme vážne uškodilo. Ak s odmietnutím nesúhlasíte, môže o veci rozhodnúť dozorná rada alebo súd.

(5)

Ak sa neobrátite na dozornú radu, nemôžete neskôr kvôli chýbajúcej informácii napadnúť platnosť schôdze.

(6)

Právo sťažovať sa na súde zaniká po jednom mesiaci.

§ 181 – Zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akcionármi

(1)

Akcionári s aspoň 5 % akcií môžu písomne žiadať o mimoriadne zhromaždenie. Stanovy môžu túto hranicu aj znížiť.

(2)

Vedenie ho musí zvolať do 40 dní. Nemôže meniť navrhovaný program bez súhlasu žiadateľov.

(3)

Ak vedenie nekoná, o zvolaní rozhodne súd, ktorý tým poverí akcionárov a určí dočasného predsedu.

(4)

V pozvánke na takéto zhromaždenie musí byť uvedené rozhodnutie súdu.

(5)

Náklady na súd a zhromaždenie platí firma. Ak ich neuhradí, ručia za ne členovia vedenia osobne.

(6)

Žiadať o zhromaždenie môžu len tí, ktorí akcie vlastnia aspoň tri mesiace.

§ 182 – Program valného zhromaždenia

(1)

Akcionári s určitým podielom môžu žiadať:

a)

pridanie bodu do programu zhromaždenia,

b)

včasné oznámenie tohto bodu ostatným,

c)

preverenie práce vedenia dozornou radou,

d)

vymáhanie peňazí za akcie alebo vrátenie nelegálnych výplat,

e)

podanie žaloby na náhradu škody proti členom vedenia.

(2)

Ak vedenie alebo dozorná rada žiadosti nevyhovie, môžu sa akcionári obrátiť na súd v mene firmy sami.

(3)

Akcionári vtedy platia súdne trovy, ale ak firma spor vyhrá, musia im byť tieto náklady preplatené.

§ 183 – Neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia

Súd môže zrušiť rozhodnutie valného zhromaždenia, ak je nezákonné. Akcionár, ktorý tam bol, to však môže žiadať len vtedy, ak hneď na mieste podal protest do zápisnice.

§ 183a – Právo akcionára nahliadať

Akcionár môže v sídle firmy nahliadať do dôležitých úradných dokumentov a účtovných závierok. Na vlastné náklady si môže vypýtať ich kópie.

§ 184 – Valné zhromaždenie akcionárov

(1)

Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie. Môžete tam ísť sami alebo poslať zástupcu s plnou mocou.

(2)

Stretnutie sa koná aspoň raz za rok. Zvoláva ho vedenie.

(3)

Akcie na meno: pozvánka príde poštou 30 dní vopred. Akcie na doručiteľa: oznam ide do novín a na web. Náklady platí firma.

(4)

Pozvánka musí obsahovať meno firmy, čas, miesto, program a dôležité termíny.

(5)

Zvyčajne sa schádza v sídle firmy v rozumnom čase.

(6)

Ak sa menia pravidlá firmy alebo volia šéfovia, návrhy si môžete pozrieť v sídle firmy.

(7)

Na požiadanie vám firma pošle kópie návrhov poštou na vaše náklady.

(8)

Stanovy môžu určiť aj iné spôsoby, ako vám doručiť podklady vopred.

§ 184a – Osobitné ustanovenia k valnému zhromaždeniu verejnej akciovej spoločnosti

(1)

Verejné firmy musia v pozvánke vysvetliť, ako hlasovať, ako sa pýtať na informácie a ako poslať zástupcu alebo hlasovať poštou.

(2)

Aspoň 30 dní vopred musia mať na webe pozvánku, počet akcií, všetky dokumenty na rokovanie a vzory splnomocnení.

(3)

Tieto informácie tam musia byť až do dňa konania zhromaždenia.

(4)

Ak web nefunguje, firma musí poslať papiere poštou každému, kto o to požiada.

(5)

Hlas akcionára je platný, aj keď nepoužije presné tlačivo od firmy.

(6)

Ak firma nestihne včas poslať vzor tlačiva, nie je to dôvod na zrušenie výsledkov zhromaždenia.

(7)

Pri hlasovaní poštou alebo online sa dajú uplatniť niektoré výnimky pri podávaní protestov.

(8)

Podrobné informácie musia byť v pozvánke aj na webe firmy.

§ 185 – Zápis akcionárov do listiny prítomných

(1)

Kto príde, zapíše sa do listiny prítomných s údajmi o svojich akciách a hlasoch. Správnosť potvrdzuje predseda a zapisovateľ. Ak niekoho odmietnu zapísať, musí tam byť dôvod. Za prítomných sa považujú aj tí, čo hlasujú online alebo poštou.

(2)

O veciach, ktoré neboli v programe, sa môže rozhodnúť len vtedy, ak sú prítomní úplne všetci akcionári a všetci súhlasia.

§ 186 – Hlasovanie a rozhodovanie valného zhromaždenia

(1)

Zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných, ak zákon alebo stanovy neurčujú inak.

(2)

Na zmenu práv pri určitom druhu akcií alebo na obmedzenie ich predaja treba súhlas dvoch tretín majiteľov týchto akcií.

(3)

Akcie, ktoré nemajú hlasovacie právo, sa pri hlasovaní nepočítajú.

§ 186a – Zakázané dohody o hlasovaní akcionára

(1)

Akcionár nesmie sľúbiť firme ani jej šéfom, že bude hlasovať podľa ich pokynov, za ich návrhy alebo za nejakú odmenu.

(2)

Akékoľvek pravidlo v stanovách, ktoré by akcionára k takému niečomu nútilo, neplatí.

§ 187 – Pôsobnosť valného zhromaždenia

(1)

Valné zhromaždenie rozhoduje o:

a)

zmene stanov,

b)

zvyšovaní a znižovaní imania a vydávaní dlhopisov,

c)

voľbe a odvolaní vedenia (predstavenstva), ak to nerobí dozorná rada,

d)

voľbe a odvolaní dozornej rady a iných orgánov,

e)

schválení účtovnej závierky, rozdelení zisku alebo riešení strát,

f)

zmene podoby akcií (papierové na elektronické a naopak),

g)

zrušení spoločnosti alebo zmene jej právnej formy,

h)

odchode z burzy,

i)

pravidlách odmeňovania vedenia,

j)

predaji podniku alebo jeho časti,

k)

ďalších veciach podľa zákona alebo stanov,

l)

finančnej pomoci.

(2)

Na dôležité zmeny (stanovy, imanie, zrušenie firmy, burza) treba súhlas dvoch tretín prítomných akcionárov a notársku zápisnicu. Stanovy môžu vyžadovať aj viac hlasov.

§ 188 – Zápisnica valného zhromaždenia

(1)

Zhromaždenie si volí predsedu, zapisovateľa a overovateľov. Do zvolenia predsedu vedie schôdzu poverený člen vedenia alebo akcionár.

(2)

Zápisnica musí obsahovať základné údaje o firme, čase, mieste, priebehu rokovania a výsledkoch hlasovania.

(3)

Pri každom bode sa uvádza presný počet platných hlasov, ich podiel na imaní a koľko ľudí bolo za, proti alebo sa zdržalo.

(4)

V stanovách sa dá dohodnúť, že podrobné čísla sa uvádzať nemusia, ak to žiaden akcionár nevyžaduje.

(5)

Výsledky hlasovania idú na web do 15 dní. Akcionár môže žiadať písomné potvrdenie o tom, ako boli započítané jeho hlasy.

(6)

K zápisnici sa prikladajú všetky predložené návrhy a vyhlásenia.

§ 189 – Zápisnica valného zhromaždenia

(1)

Vedenie firmy musí do 15 dní od skončenia valného zhromaždenia pripraviť zápisnicu. Podpisuje ju zapisovateľ, predseda zhromaždenia a dvaja overovatelia.

(2)

Akcionár môže požiadať o kópiu zápisnice. Firma mu ju musí poslať na jeho adresu alebo odovzdať v sídle. Náklady na kopírovanie a poštovné zvyčajne platí akcionár.

(3)

Zápisnice, pozvánky a zoznamy prítomných musí firma odkladať po celú dobu svojej existencie. Pri zániku firmy ich odovzdá štátnemu archívu.

§ 190 – Pôsobnosť jediného akcionára spoločnosti

(1)

Ak má firma len jedného akcionára, rozhoduje on sám. Rozhodnutie musí byť písomné a podpísané, pri dôležitých veciach overené notárom.

(2)

Jediný akcionár môže zavolať vedenie firmy na svoje stretnutie. Svoje rozhodnutia im musí poslať.

(3)

Zmluvy medzi firmou a jej jediným akcionárom musia byť vždy písomné.

§ 190a – Korešpondenčné hlasovanie

(1)

Firma môže v stanovách povoliť hlasovanie poštou. Na zavedenie tejto možnosti treba súhlas troch pätín všetkých akcionárov.

(2)

Hlasuje sa písomne pomocou hlasovacieho lístka.

(3)

Lístok musí obsahovať údaje o akcionárovi, počet a typ akcií, program zhromaždenia, dátum a spôsob hlasovania.

(4)

Firma môže vytvoriť vzor lístka. Na zmenu tohto vzoru v stanovách treba súhlas troch pätín všetkých akcionárov.

(5)

Podpis akcionára na hlasovacom lístku musí byť úradne overený, napríklad notárom.

§ 190b – Korešpondenčné hlasovanie a doručenie lístkov

(1)

Hlasovací lístok poštou musíte poslať do vlastných rúk. Na obálke musí byť jasne napísané, že obsahuje hlasovací lístok.

(2)

Obálku smie otvoriť len určený sčítavač pred svedkom priamo na valnom zhromaždení. Lístky sa potom priložia k zápisnici.

(3)

Firma musí váš poštový hlas dostať najneskôr deň pred konaním valného zhromaždenia.

§ 190c – Korešpondenčné hlasovanie akcionára a splnomocnenca

(1)

Poštou môže hlasovať aj váš zástupca, ak má od vás úradne overené splnomocnenie.

(2)

Ak pošlete hlas poštou, ale potom prídete na schôdzu osobne alebo tam pošlete zástupcu, váš listový hlas sa nebude počítať.

(3)

Ak firma schválne neprevezme vašu obálku s hlasom, súd môže na váš návrh zrušiť rozhodnutia valného zhromaždenia.

(4)

Ak pošlete viac hlasovacích lístkov k tej istej veci, platí ten, ktorý ste vyplnili ako posledný.

§ 190d – Účasť a hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov

(1)

Ak to stanovy dovoľujú, akcionári sa môžu zúčastniť schôdze aj cez internet. Musí s tým však súhlasiť väčšina akcionárov.

(2)

Pri hlasovaní online musíte použiť certifikovaný elektronický podpis. Firma musí zabezpečiť, aby všetko fungovalo správne.

(3)

Ak ste hlasovali online, ale potom prídete na schôdzu osobne, platí to, ako zahlasujete priamo na mieste.

(4)

Hlasovať cez internet sa dá hneď po zverejnení pozvánky. Firma platí náklady na prenos, vy si platíte svoje pripojenie.

(5)

Pre internetové hlasovanie platia rovnaké pravidlá o obsahu ako pri klasickom hlasovaní.

(6)

Aj pri online hlasovaní sa dbá na to, aby boli výsledky bezpečne a správne zapísané.

(7)

Firma vám musí hneď elektronicky potvrdiť, že váš hlas prijala.

§ 190e – Účasť akcionára na valnom zhromaždení v zastúpení na základe splnomocnenia

(1)

Člen dozornej rady vás môže zastupovať na schôdzi, ale musí vám vopred priznať všetko, čo by mohlo ovplyvniť jeho nestrannosť. Musíte mu dať presné pokyny, ako má za vás hlasovať.

(2)

Ak máte akcie na viacerých účtoch, môžete mať na každý z nich iného zástupcu.

§ 190f – Splnomocnenie akcionára a povinnosti spoločnosti

(1)

Vedenie firmy pripraví vzor splnomocnenia, ktorý spĺňa všetky zákonné pravidlá.

(2)

Firma musí umožniť nahlásenie vášho zástupcu aj elektronicky.

(3)

Firma môže od vás žiadať len tie údaje, ktoré sú nevyhnutné na overenie vašej totožnosti a pokynov na hlasovanie.

(4)

Rovnaké pravidlá platia aj vtedy, ak chcete svojho zástupcu odvolať.

§ 191 – Predstavenstvo: štatutárny orgán, konanie, obmedzenia

(1)

O každom stretnutí predstavenstva sa spíše zápisnica, ktorú podpíše predseda a zapisovateľ.

(2)

Každý člen má právo, aby bol v zápisnici uvedený jeho iný názor na preberanú vec.

§ 196 – Zákaz konkurencie

(1)

Člen vedenia nesmie na vlastný účet robiť obchody, ktoré robí aj firma. Nesmie dohadovať obchody iným, ani byť šéfom v konkurenčnej firme.

(2)

Ak tieto pravidlá poruší, hrozia mu zákonné postihy.

§ 196a – Poskytovanie plnení členom orgánov spoločnosti

(1)

Firma môže požičať peniaze alebo majetok svojim šéfom a ich blízkym len so súhlasom dozornej rady a za bežných trhových podmienok.

(2)

Tieto pravidlá platia aj vtedy, ak šéfovia konajú za iných. Súhlas netreba len pri bežných vzťahoch medzi materskou a dcérskou firmou.

§ 197 – Dozorná rada kontroluje firmu

(1)

Dozorná rada dozerá na prácu predstavenstva a na to, ako firma podniká.

(2)

Jej členovia môžu kontrolovať všetky doklady firmy. Preverujú, či je účtovníctvo v poriadku a či firma dodržiava zákony a stanovy.

§ 198 – Kontrola dozornej rady

Dozorná rada kontroluje účtovníctvo a návrh na to, ako sa rozdelí zisk alebo zaplatí strata. Svoj názor potom povie valnému zhromaždeniu.

§ 199 – Dozorná rada: zvolávanie, návrhy, zastupovanie

(1)

Dozorná rada môže zvolať valné zhromaždenie, ak je to pre firmu dôležité, a navrhne tam potrebné opatrenia.

(2)

Ak sa firma súdi s členom predstavenstva, dozorná rada vyberie svojho člena, ktorý bude firmu zastupovať.

§ 200 – Voľba a zloženie dozornej rady

(1)

Dozorná rada má aspoň troch členov. Dve tretiny volí valné zhromaždenie a jednu tretinu zamestnanci, ak ich má firma viac ako 50.

(2)

Členovia sa volia maximálne na päť rokov. Akcionári hlasujú za kandidátov, pričom vyhrávajú tí s najväčším počtom hlasov.

(3)

Pre členov dozornej rady platia rovnaké prísne pravidlá o zodpovednosti ako pre vedenie firmy.

(4)

Členom môže byť len dospelý človek. Nesmie to byť zároveň šéf firmy ani prokurista. Zamestnancami zvolený člen musí byť zamestnancom firmy.

(5)

Voľby členov za zamestnancov sú tajné. Musí sa ich zúčastniť aspoň polovica zamestnancov a vyhrávajú kandidáti s najviac hlasmi.

(6)

Pravidlá týchto volieb pripravujú a schvaľujú odbory alebo vedenie firmy spolu so zamestnancami.

§ 201 – Úlohy dozornej rady

(1)

Členovia dozornej rady chodia na valné zhromaždenie spoločnosti a informujú ho o tom, čo skontrolovali.

(2)

Ak majú členovia zvolení zamestnancami alebo menšina členov iný názor, musia ho oznámiť valnému zhromaždeniu spolu s výsledkami ostatných.

(3)

Audítor skontroluje, či správa obsahuje všetky povinné informácie.

(5)

Správa musí byť 10 rokov zadarmo dostupná na webe firmy.

(6)

Osobné údaje členov sa v správe uvádzajú preto, aby mali akcionári prehľad o tom, ako sú šéfovia odmeňovaní.

(7)

Citlivé údaje, ako napríklad informácie o rodine, sa v správe zverejňovať nesmú.

§ 202 – Zvýšenie základného imania

(1)

O zvýšení majetku rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou. Toto rozhodnutie sa ukladá do verejnej zbierky listín.

(2)

V pozvánke musí byť vysvetlené prečo a ako sa majetok zvyšuje, aké nové akcie sa vydajú a za akú cenu.

(3)

Ak sa vkladá majetok namiesto peňazí, treba ho v pozvánke opísať a doložiť jeho hodnotu znaleckým posudkom.

(4)

Majetok firmy je oficiálne zvýšený až dňom zápisu do obchodného registra.

§ 203 – Zvýšenie základného imania upísaním akcií

(1)

Nové akcie možno vydať, ak akcionári splatili tie predchádzajúce. To neplatí pre akcie pre zamestnancov alebo pri vkladoch majetku namiesto peňazí.

(2)

Rozhodnutie o zvýšení majetku musí obsahovať najmä: sumu, počet a druh nových akcií, ich cenu, termíny a miesto na ich nákup.

(3)

Ak sa nepredajú všetky plánované akcie, majetok sa zvýši len o tie predané, ak to vopred schválilo valné zhromaždenie.

(4)

Keď sa predá dohodnutý počet akcií, ďalšie sa už nepredávajú, ak sa nerozhodne inak.

(5)

Oznam o predaji akcií musí firma zverejniť a uviesť v ňom všetky dôležité údaje z rozhodnutia valného zhromaždenia.

§ 204 – Upisovanie a splácanie akcií

(1)

Pri kúpe nových akcií platia podobné pravidlá ako pri založení firmy. Akcie za majetok namiesto peňazí sa nesmú ponúkať verejne.

(2)

Pri nákupe za peniaze treba hneď zaplatiť aspoň 30 % ich hodnoty. Firmy na burze musia mať zaplatenú celú sumu.

(3)

Do firmy možno vložiť len taký majetok, ktorý vopred schválilo a ocenilo valné zhromaždenie.

(4)

Zamestnanci môžu dostať akcie lacnejšie, ak rozdiel v cene firma zaplatí zo svojich vlastných peňazí.

§ 204a – Prednostné upisovanie akcií

(1)

Akcionári majú prednostné právo kúpiť si nové akcie podľa toho, koľko ich už vlastnia.

(2)

Firma musí akcionárov vyzvať na nákup a uviesť v nej termín a miesto, kde si môžu akcie kúpiť.

(3)

Valné zhromaždenie určí presný deň, ku ktorému sa zistí, kto má na prednostný nákup právo.

(1)

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že na zvýšenie majetku firmy použije jej nerozdelený zisk alebo iné vlastné peniaze.

(2)

Môže to urobiť len na základe schválenej účtovnej závierky, ktorá nie je staršia ako šesť mesiacov.

(3)

Rozhodnutie musí obsahovať sumu zvýšenia, odkiaľ peniaze pochádzajú a či sa zvýši hodnota starých akcií alebo vydajú nové.

(4)

Na tomto zvýšení majú podiel všetci akcionári podľa toho, koľko akcií už vlastnia. Týka sa to aj akcií, ktoré drží samotná firma.

§ 209 – Zvýšenie základného imania akciová spoločnosť

(1)

Majetok sa zvyšuje buď rozdaním nových akcií zadarmo, alebo zvýšením hodnoty tých starých. (2) Pri papierových akciách treba staré kusy vymeniť alebo na ne dopísať vyššiu hodnotu. Vedenie vás na to vyzve. (3) Ak akcie včas neprinesiete, firma vám dá poslednú šancu. Ak ju nevyužijete, akcie budú neplatné. (4) Neplatné akcie firma nahradí novými a oznámi to akcionárom. (5) Tieto nové akcie firma predá iným ľuďom. Získané peniaze, po odpočítaní nákladov, vyplatí pôvodnému majiteľovi. (6) Pri elektronických akciách sa zmena zapíše priamo v oficiálnej evidencii.

§ 209a – Kombinované zvýšenie základného imania

(1)

Firma môže zvýšiť majetok kombinovane: časť zaplatia akcionári a časť sa vezme z úspor firmy. (2) Rozhodnutie musí obsahovať všetky sumy, počty akcií, termíny a bankový účet. (3) Akcionári musia svoju časť doplatiť včas na určený účet. (4) Zvýšenie sa zapíše do registra až po zaplatení dohodnutej sumy. (5) Pri tomto postupe sa primerane používajú bežné pravidlá o vydávaní nových akcií.

§ 210 – Zvýšenie základného imania predstavenstvom

(1)

Akcionári môžu poveriť vedenie, aby počas 5 rokov samo rozhodovalo o zvyšovaní majetku. Toto poverenie sa zapisuje do registra. (2) Poverenie určí maximálnu sumu a podrobnosti o nových akciách. Vedenie môže majetok zvyšovať aj po častiach. (3) Každé rozhodnutie o zvýšení sa ukladá na súd. (4) Noví majitelia musia akcie zaplatiť na účet v banke. Hneď potom získavajú práva akcionára. (5) Akcie sa nesmú vydať skôr, než sú zaplatené. Vedenie musí raz ročne nahlásiť do registra skutočný stav zvýšenia.

§ 211 – Zníženie základného imania

(1)

O znížení majetku firmy rozhodujú akcionári na valnom zhromaždení na návrh vedenia. Potrebujú na to dve tretiny hlasov. Ak má firma viac druhov akcií, musia súhlasiť majitelia každého druhu. (2) V rozhodnutí musí byť jasné: prečo a o koľko sa majetok znižuje, ako sa to urobí a na čo sa peniaze použijú. Musí tam byť aj suma pre akcionárov a termín na odovzdanie akcií. (3) Majetok firmy nesmie klesnúť pod zákonom stanovené minimum. (4) Rozhodnutie o znížení sa musí poslať na súd do zbierky listín. (5) Zníženie majetku nesmie poškodiť ľudí, ktorým firma dlhuje peniaze cez dlhopisy.

Akcie firmy sú len elektronické a na meno. Dávajú právo riadiť firmu, podieľať sa na zisku a majetku pri jej zániku. (2) Hodnota akcií môže byť aj v centoch. (3) Firma môže vydať bežné akcie alebo akcie so špeciálnymi právami, napríklad na vyšší zisk alebo iný počet hlasov. (4) Špeciálne akcie musia byť presne označené v stanovách. (5) Firma môže vydať akcie bez hlasovacieho práva, ale aspoň jeden akcionár musí mať právo hlasovať. (6) Ak nikto vo firme nemôže hlasovať, súd firmu zruší. (7) Majitelia akcií bez hlasovacieho práva môžu výnimočne hlasovať o veciach, ktoré sa priamo týkajú ich druhu akcií.

§ 220j – Register akcionárov

§ 220p – Zriadenie niektorých práv k akciám s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou

(1)

Ak je predaj akcií obmedzený, rovnaké podmienky platia aj pre ich založenie alebo iné zmluvné práva k nim.

(2)

Ak na predaj akcií treba súhlas firmy, potrebujete ho aj na ich založenie. Ak firma súhlas dala už pri založení akcií, pri ich neskoršom predaji už súhlas netreba.

(3)

Akcie, ktoré sa nesmú predávať, možno založiť len so súhlasom firmy a ak existuje právo na ich spätné odkúpenie.

§ 220q – Smrť akcionára, konkurz na majetok akcionára a exekúcia postihujúca akcie s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou

(1)

Pravidlá spoločnosti môžu zakázať dedenie akcií, ak firma nemá len jedného majiteľa. Vtedy akcie po smrti majiteľa pripadnú firme.

(2)

Akcie prejdú na spoločnosť aj pri konkurze akcionára alebo exekúcii, ak je ich predaj obmedzený alebo zakázaný.

(3)

Ak firma takto získa akcie, musí za ne zaplatiť férovú cenu.

§ 220r – Osobitné ustanovenia týkajúce sa akcií pre zamestnancov a iné fyzické osoby vykonávajúce činnosť pre spoločnosť

(1)

Firma môže získať vlastné akcie, ak to schvália akcionári, sú určené pre zamestnancov, firma má dosť peňazí a ich hodnota nepresiahne 20 % majetku.

(2)

Vedenie musí dohliadnuť na splnenie týchto podmienok.

(3)

Stanovy môžu pravidlá upraviť inak, ale čas na získanie akcií nesmie byť dlhší ako 18 mesiacov.

(4)

Ak sa tieto akcie predávajú iným osobám, musí to byť za ich plnú hodnotu, inak je predaj neplatný.

§ 220s – Nadobúdanie vlastných akcií prevod účel

(1)

Stanovy môžu povoliť firme získať vlastné akcie pre zamestnancov alebo spolupracovníkov. Musia sa previesť do piatich rokov.

(2)

Bežné obmedzenia predaja akcií v tomto prípade neplatia.

(3)

Firma môže poskytnúť finančnú pomoc na nákup týchto akcií aj spolupracovníkom.

§ 220t – Založenie spoločnosti

(1)

Firmu môže založiť jeden alebo viacero ľudí či firiem.

(2)

Majetok firmy (základné imanie) musí byť aspoň 1 euro.

(3)

Firmu nemožno založiť verejnou výzvou na nákup akcií.

(4)

Pred vznikom musia byť všetky akcie rozdelené a vklady splatené.

(5)

Zakladacia zmluva musí byť spísaná vo forme notárskej zápisnice.

§ 220u – Zakladateľská zmluva

(1)

Zmluva o založení firmy musí obsahovať: názov a sídlo, v čom podnikáte, výšku majetku, počet a hodnotu akcií, ich predajnú cenu a kto koľko akcií kupuje. Tiež v nej musí byť meno správcu vkladov, rozhodnutie o založení, schválené stanovy a zoznam členov vedenia.

(2)

Stanovy sú povinnou súčasťou tejto zmluvy.

§ 220v – Stanovy

(1)

Ak firma vydáva rôzne druhy akcií, v stanovách musí byť napísané, o aké druhy ide a aké práva s nimi súvisia.

(2)

Obmedzenie hlasovania musí platiť rovnako pre všetkých majiteľov akcií rovnakého druhu.

§ 220w – Akcionárska zmluva práva prevodu akcií

(1)

Akcionári si môžu dohodnúť právo pridať sa k predaju, žiadať predaj alebo žiadať odkúpenie akcií.

(2)

Zmluva musí mať úradne overené podpisy.

(3)

Práva zapísané v registri vyžadujú notársku zápisnicu.

(4)

Takéto práva sa nepremlčujú a platia aj pre budúcich majiteľov akcií.

(5)

S týmito právami možno hýbať len spolu s akciami.

(6)

Na jednu akciu môže byť len jedno právo každého druhu.

(7)

Záložné právo má pri exekúcii prednosť pred týmito dohodami.

(8)

Bežné pravidlá o zmluvách sa na tieto špeciálne dohody nepoužijú.

(9)

Práva zaniknú ich využitím, zrušením akcií, uplynutím času alebo zmenou formy firmy.

§ 220x – Právo pridať sa k prevodu akcií

(1)

Akcionár má právo predať svoje akcie spolu s akciami iného akcionára.

(2)

Iný akcionár mu musí umožniť takýto predaj za rovnakých podmienok.

(3)

Dohoda musí určiť podmienky, rozsah a čas na vykonanie tohto práva.

(4)

Predávajúci musí kupujúceho vopred informovať, že niekto iný má právo pridať sa k predaju.

(5)

Ak sa toto právo poruší, akcionár môže žiadať, aby kupujúci alebo pôvodný majiteľ jeho akcie odkúpili.

(6)

Právo zanikne, ak sa nevyužije do jedného roka od predaja akcií.

§ 220y – Právo požadovať prevod akcií

(1)

Akcionár môže žiadať, aby iný akcionár predal svoje akcie tretej osobe spolu s ním.

(2)

Oslovený akcionár je vtedy povinný svoje akcie predať za rovnakých podmienok.

(3)

Dohoda o tomto práve musí jasne určiť podmienky a rozsah predaja.

(4)

Ak sú podmienky splnené a peniaze sú u notára, akcie možno previesť aj v mene povinného akcionára.

(5)

Pri porušení tohto práva môže kupujúci žiadať prevod akcií na súde alebo mu právo zostane zachované.

(6)

Toto právo zanikne, ak sa neuplatní do jedného roka od predaja akcií.

§ 220z – Predstavenstvo spoločnosti

(1)

Predstavenstvo riadi firmu a koná v jej mene. Rozhoduje o všetkom, čo nepatrí valnému zhromaždeniu. Konať môže každý člen, ak stanovy nepovedia inak. Mená členov sú zapísané v obchodnom registri.

(2)

Stanovy môžu určiť, že funkčné obdobie nie je obmedzené alebo že zmluvy s členmi vedenia musí niekto schváliť.

(3)

Ak firma stratí tretinu majetku, predstavenstvo to musí ihneď oznámiť akcionárom.

(4)

Ak chýba dozorná rada, akcionári majú právo žiadať od vedenia informácie písomne. Ak ich nedostanú, môže o tom rozhodnúť súd.

§ 221 – Definícia a náležitosti družstva

(1)

Družstvo je skupina ľudí alebo firiem založená na podnikanie alebo na pomoc svojim členom.

(2)

V názve musí byť vždy slovo „družstvo“.

(3)

Musí mať aspoň päť členov. Ak sú členmi len firmy, stačia dve. Počet členov sa môže časom meniť.

§ 222 – Právne postavenie a ručenie družstva

(1)

Družstvo je právnická osoba, ktorá za svoje dlhy ručí celým svojím majetkom.

(2)

Členovia za dlhy družstva osobne neručia. Stanovy však môžu určiť, že členovia musia prispieť na pokrytie strát nad rámec svojho vkladu.

§ 223 – Základné imanie družstva

(1)

Majetok družstva tvoria vklady jeho členov.

(2)

Váš podiel závisí od výšky vkladu. Každý má jeden podiel. Vklady členov môžu byť rôzne, ale musia byť v celých eurách.

(3)

Zapísané imanie v registri musí byť aspoň 1 250 eur.

(4)

Členom sa stanete až po zaplatení určeného vkladu.

(5)

Členovia môžu do podnikania vložiť aj ďalšie peniaze, ak to stanovy dovoľujú.

(6)

Nepeňažné vklady sa oceňujú podľa pravidiel v stanovách.

(7)

Zvyšok vkladu treba doplatiť do troch rokov. Pri strate môže družstvo žiadať peniaze aj skôr.

(8)

Družstvo bežne vklady nevracia ani z nich nevypláca úroky.

(9)

Majetok sa môže zvyšovať zo zisku alebo znižovať pri strate podľa rozhodnutia členov.

(10)

Pri smrti člena alebo zániku firmy sa majetok družstva zníži o tento vklad, ak nepripadne niekomu inému.

(11)

Družstvo zníži imanie o vklady, pri ktorých člen nevie preukázať legálny pôvod.

§ 224 – Založenie družstva

(1)

Družstvo sa zakladá na prvej (ustanovujúcej) schôdzi.

(2)

Schôdza určí výšku majetku, schváli pravidlá a zvolí vedenie.

(3)

Hlasujú tí, ktorí podali prihlášku. Najprv si zvolia predsedu schôdze.

(4)

Rozhoduje sa väčšinou hlasov. Ak nesúhlasíte so schválenými pravidlami, môžete prihlášku hneď vziať späť.

(5)

Družstvo je založené, ak sa členovia zaviažu vložiť dosť peňazí. Vklad treba zaplatiť do 15 dní.

(6)

O priebehu schôdze sa spíše notárska zápisnica so zoznamom členov a pravidlami.

§ 225 – Vznik družstva zápisom do registra

(1)

Družstvo oficiálne vzniká dňom, kedy ho zapíšu do obchodného registra. Predtým musíte splatiť aspoň polovicu základného imania.

(2)

Žiadosť o zápis podáva predstavenstvo a musia ju podpísať všetci jeho členovia.

§ 226 – Obsah stanov družstva

(1)

Stanovy musia obsahovať: názov a sídlo, predmet činnosti, pravidlá členstva, výšku vkladov, zoznam orgánov, ako delíte zisk a stratu a ako tvoríte fondy.

(2)

Ak v družstve aj pracujete, stanovy môžu upraviť prácu, no nesmie to byť pre vás horšie ako v zákonníku práce.

(3)

Stanovy mení členská schôdza.

§ 227 – Vznik členstva družstva

(1)

Členom môže byť človek aj firma. Ak je členstvo spojené s prácou, stačí mať 15 rokov a ukončenú školu.

(2)

Členom sa stanete pri založení družstva, prihláškou, prevodom práv alebo inak podľa zákona.

(3)

Ak v družstve pracujete, členstvo začína dňom nástupu do práce a končí dňom odchodu.

(4)

Členstvo vznikne až po zaplatení vstupného vkladu.

(5)

Detaily o členstve určujú stanovy.

§ 228 – Zoznam členov družstva

Družstvo vedie zoznam členov s ich údajmi a vkladmi. Všetky zmeny sa musia hneď zapísať. Každý, kto má na to vážny dôvod, môže do zoznamu nahliadnuť. Člen má právo pozrieť si zoznam a žiadať potvrdenie o svojom členstve.

§ 229 – Prevod členských práv

(4)

Peniaze dostanete tri mesiace po schválení uzávierky. Nárok na podiel zo zisku máte len za čas, kým ste boli členom.

(5)

Tieto pravidlá platia, ak stanovy neurčujú niečo iné.

§ 234 – Vyrovnací podiel družstva

(1)

Vyrovnací podiel sa vypláca v peniazoch. Ak ste však vložili nehnuteľnosť, môžete žiadať jej vrátenie. Ak má nehnuteľnosť vyššiu cenu než váš podiel, musíte rozdiel doplatiť v hotovosti.

(2)

Schôdza sa musí zvolať aj vtedy, ak o to písomne požiada aspoň tretina členov alebo kontrolná komisia.

(4)

Schôdza rozhoduje o:

a)

zmenách stanov,

b)

voľbe a odvolaní vedenia a kontrolórov,

c)

schvaľovaní účtovníctva,

d)

rozdelení zisku alebo riešení straty,

e)

zmene základného imania,

f)

budúcich plánoch družstva,

g)

zlúčení, rozdelení, zrušení družstva alebo zmene jeho právnej formy.

(5)

Schôdza rieši aj ďalšie veci, ktoré jej určuje zákon, stanovy alebo o ktorých si sama vyhradí právo rozhodnúť.

(6)

Stanovy môžu dovoliť rozdelenie schôdze na časti. Hlasy sa potom sčítajú, ale tieto čiastkové schôdze nesmú rozhodovať o zrušení či premene družstva.

(7)

Vo veľkých družstvách môže schôdzu nahradiť zhromaždenie delegátov, ak to dovoľujú stanovy.

(8)

Predstavenstvo plní príkazy členskej schôdze. Navonok zaň koná predseda alebo podpredseda; pri písomných zmluvách sú potrebné podpisy dvoch členov.

(4)

Predstavenstvo sa stretáva podľa potreby, najneskôr však do 10 dní po výzve kontrolnej komisie, ak neboli odstránené chyby.

(5)

Členovia predstavenstva si volia predsedu a podpredsedu, ak ich nevolí priamo schôdza. Podpredseda zastupuje predsedu, prípadne môžu byť poverení aj iní členovia.

(6)

Predseda riadi porady a v prípade dohody v stanovách aj bežný chod družstva.

(7)

Bežnú činnosť môže podľa stanov riadiť aj vymenovaný riaditeľ.

§ 243a – Povinnosti predstavenstva družstva

(1)

Členovia predstavenstva musia pracovať odborne, v záujme družstva a chrániť jeho dôverné informácie. Svoje záujmy nesmú uprednostniť pred záujmami družstva.

(2)

Za škodu spôsobenú porušením povinností zodpovedajú spoločne. Nezodpovedajú za ňu len vtedy, ak preukážu, že konali odborne, v dobrej viere a v záujme všetkých.

(3)

Zodpovednosť členov vedenia nemožno obmedziť ani zrušiť dohodou či stanovami. Odpustiť škodu môže len členská schôdza, a to najskôr po troch rokoch.

(4)

Ak družstvo nemá majetok na zaplatenie dlhov, môžu náhradu škody od členov predstavenstva žiadať priamo veritelia.

§ 244 – Kontrolná komisia

(1)

Kontrolná komisia dohliada na celé družstvo a rieši sťažnosti členov. Je nezávislá a má aspoň troch členov.

(2)

Komisia kontroluje účtovníctvo a vyjadruje sa k tomu, ako sa rozdelí zisk alebo zaplatí strata.

(3)

Ak zistí chyby, upozorní predstavenstvo a žiada nápravu.

(4)

Stretáva sa podľa potreby, minimálne raz za tri mesiace.

(5)

Členovia si volia predsedu, ak to nerobí členská schôdza.

(6)

Komisia má právo na všetky informácie o peniazoch a hospodárení; vedenie jej musí hneď hlásiť všetky dôležité zmeny.

(7)

Kontrolou môže komisia poveriť aj jednotlivých členov.

(8)

Pre členov komisie platia rovnaké pravidlá o zodpovednosti a odbornosti ako pre predstavenstvo.

§ 245 – Orgány malého družstva

(1)

V malom družstve do 50 členov môže úlohu vedenia a kontroly prevziať priamo členská schôdza.

(2)

Za družstvo vtedy koná predseda alebo poverený člen.

(3)

V malých družstvách firiem (menej ako 5 členov) určujú spôsob riadenia stanovy.

(4)

V týchto prípadoch neplatia bežné pravidlá o podpisovaní zmlúv viacerými členmi vedenia.

§ 246 – Funkčné obdobie orgánov družstva

(1)

Členovia orgánov sú volení na obdobie určené v stanovách, najviac však na päť rokov.

(2)

Prví členovia po založení družstva môžu byť vo funkcii maximálne tri roky.

(3)

Ak to stanovy nezakazujú, členovia môžu byť zvolení opakovane.

(4)

Ak v orgáne zastupuje niekto právnickú osobu, zodpovedá za škodu rovnako, ako keby bol členom osobne. Firma za jeho záväzky ručí.

§ 247 – Nezlučiteľnosť funkcií v družstve

(1)

Člen predstavenstva nemôže byť zároveň členom kontrolnej komisie.

(2)

Stanovy môžu určiť aj ďalšie obmedzenia, kedy člen družstva nesmie zastávať funkciu vo volenom orgáne.

§ 248 – Odstúpenie člena družstva

(1)

Zvolený člen môže odstúpiť, musí to však oznámiť svojmu orgánu. Funkcia končí dňom, keď to príslušný orgán prerokuje (najneskôr do 3 mesiacov).

(2)

Ak sú zvolení náhradníci, nastupujú namiesto odstupujúceho člena ihneď.

Súd môže zrušiť družstvo, ak klesne počet členov alebo vkladov pod minimum, nekoná sa schôdza, nie sú zvolené orgány, netvorí sa povinný fond alebo ak bol porušený zákon pri založení či spájaní družstiev.

§ 258 – Pokračovanie činnosti družstva

(1)

Ak bolo družstvo založené na určitý čas, členská schôdza môže rozhodnúť o pokračovaní jeho činnosti.

(2)

Toto rozhodnutie musí schváliť predtým, než sa začne majetok družstva po ukončení vyporiadavať.

§ 259 – Rozdelenie likvidačného zostatku

(1)

Ak stanovy neurčujú inak, osobu, ktorá družstvo zlikviduje, volí členská schôdza.

(2)

Členská schôdza schvaľuje aj plán, ako sa rozdelia zvyšné peniaze po likvidácii.

(3)

Zvyšok majetku sa rozdelí podľa stanov. Bežne sa členom vráti ich vklad a zvyšok si rozdelia tí, ktorí boli v družstve aspoň rok, a to podľa výšky ich vkladov.

(4)

Člen môže do troch mesiacov požiadať súd, aby zrušil rozhodnutie o rozdelení peňazí, ak je v rozpore so zákonom. Dovtedy sa majetok nesmie rozdeliť.

§ 260 – Použitie predpisov o obchodných spoločnostiach

Pokiaľ v tejto časti zákona nie sú špeciálne pravidlá pre družstvo, platia preň primerane všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach.

§ 261 – Obchodné záväzky podnikateľov

(1)

Tento zákon upravuje vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikaní.

(2)

Platí aj pre vzťahy medzi úradmi (obce, štát) a podnikateľmi pri zabezpečovaní verejných potrieb.

(3)

Subjektom verejného práva je štátny orgán, obec, kraj alebo nimi ovládaná právnická osoba.

(4)

Ide o organizácie založené na verejný účel, ktoré sú financované alebo kontrolované štátom či obcou.

(5)

Patria sem aj štátne organizácie slúžiace verejnosti, aj keď nie sú podnikateľmi.

(6)

Zákon sa bez ohľadu na účastníkov vzťahuje na vzťahy vo firmách a družstvách, burzové obchody a konkrétne zmluvy ako úver, bežný účet či predaj podniku.

(7)

Pravidlá platia aj pre ručenie za tieto dlhy a záložné práva.

(8)

Dôležité je, v akom postavení boli strany v čase vzniku vzťahu.

(9)

Ak zmluvu upravuje Občiansky zákonník, použijú sa jeho ustanovenia spolu s týmto zákonom.

§ 262 – Voľba práva zmluvy

(1)

Strany sa môžu dohodnúť, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, aj keď to zákon nevyžaduje.

(2)

Táto dohoda musí byť uzatvorená písomne.

(3)

Rovnaké pravidlá potom platia aj pre zabezpečenie týchto záväzkov, ak s tým súhlasí ten, kto zabezpečenie poskytuje.

§ 263 – Odchýlky od zákona

(1)

Strany si môžu upraviť vzťahy inak než hovorí tento zákon, okrem konkrétne vymenovaných dôležitých paragrafov.

(2)

Nie je možné meniť základné vlastnosti zmlúv ani porušiť pravidlo, že určité úkony musia byť písomné.

§ 264 – Použitie obchodných zvyklostí v záväzkoch

(1)

Pri určovaní práv a povinností sa riadime aj bežnými obchodnými zvykmi v danom odbore, pokiaľ neodporujú zmluve alebo zákonu.

(2)

Obchodné zvyky, na ktorých sa strany dohodli v zmluve, majú prednosť pred tými časťami zákona, ktoré si strany môžu upraviť podľa seba.

§ 265 – Poctivý obchodný styk

Zákon nechráni nikoho, kto svoje práva využíva nepoctivo alebo v rozpore s dobrými mravmi v obchode.

§ 266 – Výklad prejavu vôle podnikateľa

(1)

To, čo niekto urobil alebo napísal, vysvetľujeme podľa jeho skutočného úmyslu, ak o ňom druhá strana vedela alebo musela vedieť.

(2)

Ak úmysel nie je jasný, použije sa význam, ktorý by tomu priradil bežný človek v rovnakej situácii. Výrazy z obchodu sa vysvetľujú tak, ako sa v obchodnom svete bežne chápu.

(3)

Berieme do úvahy všetky okolnosti, napríklad rokovania o zmluve, predchádzajúcu spoluprácu alebo to, ako sa strany správali neskôr.

(4)

Ak je nejaký výraz nejednoznačný, vysvetlí sa v neprospech toho, kto ho v zmluve alebo pri jednaní použil ako prvý.

(5)

Ak vzniknú pochybnosti vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyberie sa výklad, ktorý je výhodnejší pre spotrebiteľa.

(6)

Ak je pre zmluvu dôležité sídlo alebo bydlisko, platí adresa uvedená v zmluve, až kým sa oficiálne neoznámi jej zmena.

§ 267 – Neplatnosť právneho úkonu

(1)

Ak zákon chráni určitú osobu neplatnosťou úkonu, len táto osoba sa môže neplatnosti domáhať.

(2)

Niektoré všeobecné pravidlá o odstúpení od zmluvy z Občianskeho zákonníka tu neplatia.

(3)

Ak je zmluva neplatná, dohody v nej o výbere práva alebo o riešení sporov zostávajú platné, pokiaľ dôvod neplatnosti nesúvisí priamo s nimi.

§ 268 – Náhrada škody neplatnosť

Kto spôsobil, že je právny úkon neplatný, musí nahradiť škodu poškodenej osobe. To neplatí, ak poškodená osoba o neplatnosti vedela. Pri náhrade škody sa postupuje podobne ako pri porušení zmluvy.

§ 269 – Typy zmlúv

(1)

Zákonné pravidlá pre konkrétne typy zmlúv platia len vtedy, ak sa strany dohodli na ich základných náležitostiach.

(2)

Strany si môžu vytvoriť aj vlastný typ zmluvy, ale musia jasne určiť, čo je jej predmetom.

(3)

Časť zmluvy môže dodatočne určiť aj niekto iný alebo súd, ak sa na takomto postupe strany vopred písomne dohodnú.

§ 270 – Dodatočné dojednanie zmluvy

(1)

Ak sa dohodnete, že maličkosti v zmluve doladíte neskôr, zmluva platí, len ak sa na nich dohodnete. To neplatí, ak ste si vopred povedali, že zmluva má platiť aj bez toho. (2) Ak chýbajúce časti neurčíte vy, môže ich určiť súd alebo poverená osoba. Kým sa tak nestane, zmluva nie je účinná.

§ 271 – Dôverné informácie pri zmluve

(1)

Ak si pri vyjednávaní o zmluve vymeníte dôverné informácie, nesmiete ich prezradiť ani využiť pre seba, aj keby ste zmluvu nakoniec nepodpísali. (2) Informácie v zmluvách, ktoré sa musia povinne zverejniť, sa nepovažujú za dôverné.

§ 272 – Písomná forma zmluvy

(1)

Zmluva musí byť písomná, len ak to vyžaduje zákon alebo ak na tom trvá aspoň jedna strana. (2) Ak máte v zmluve napísané, že sa dá meniť len písomne, ústne zmeny nebudú platiť.

§ 273 – Všeobecné obchodné podmienky

Ak vyhlásite verejnú súťaž na najlepší návrh zmluvy, vyzývate tým ostatných, aby vám posielali svoje ponuky.

§ 282 – Podmienky verejnej súťaže

(1)

Pri vyhlásení verejnej súťaže musíte písomne uviesť, čo potrebujete, aké sú vaše podmienky, ako sa posielajú návrhy a dokedy o nich rozhodnete. (2) Tieto podmienky musíte vhodne zverejniť.

§ 283 – Zmena podmienok súťaže

Podmienky súťaže nemôžete meniť ani súťaž zrušiť, pokiaľ ste si toto právo vopred nevyhradili a zmenu nezverejnili rovnakým spôsobom ako súťaž.

§ 284 – Podmienky súťaže

(1)

Návrh musí presne zodpovedať podmienkam súťaže. (2) Oneskorené návrhy nebudú do súťaže zaradené. (3) Náklady za účasť v súťaži vám preplatia, len ak to bolo vopred určené v podmienkach.

§ 285 – Odvolanie súťažného návrhu

(1)

Návrh v súťaži nemôžete odvolať po skončení lehoty na podávanie, pokiaľ to pravidlá súťaže nedovoľujú. (2) Meniť alebo dopĺňať návrh môžete len dovtedy, kým ho možno odvolať, alebo pri oprave chýb v písaní.

§ 286 – Výber najlepšieho návrhu

(1)

Vyhlasovateľ vyberie najvhodnejšiu ponuku a oznámi to spôsobom a v lehote, ktoré si vopred určil. (2) Ak pravidlá výberu vopred neurčil, môže si vybrať tú ponuku, ktorá mu najviac vyhovuje.

§ 287 – Prijatie súťažného návrhu

(1)

Vyhlasovateľ musí prijať vybraný návrh. Ak odpovie neskoro, víťaz môže uzavretie zmluvy odmietnuť. (2) Všetky návrhy môžete odmietnuť len vtedy, ak ste si túto možnosť vopred určili v podmienkach.

§ 288 – Informovanie neúspešných súťažiacich

Po skončení súťaže musíte neúspešným účastníkom bez zbytočného odkladu oznámiť, že ste ich návrhy neprijali.

§ 289 – Základné ustanovenia

(1)

V zmluve o budúcej zmluve sa jedna alebo obe strany zaväzujú, že v určenej lehote uzavrú riadnu zmluvu. (2) Táto zmluva musí byť písomná.

§ 290 – Uzavretie budúcej zmluvy

(1)

Ak vás druhá strana vyzve, musíte zmluvu uzavrieť čo najskôr podľa predchádzajúcej dohody. (2) Ak tak neurobíte, druhá strana môže požiadať súd, aby určil obsah zmluvy, alebo môže žiadať náhradu škody.

§ 291 – Doplnenie chýbajúceho obsahu

Podobné pravidlá platia aj vtedy, ak sa písomne dohodnete, že neskôr doplníte určité body zmluvy cez súd alebo tretiu osobu. Predpokladá sa, že túto povinnosť majú obe strany.

§ 292 – Určenie obsahu zmluvy

(1)

Obsah zmluvy sa určí podľa jej pôvodného účelu a zásad poctivého podnikania. (2) Právo na určenie obsahu zmluvy súdom zaniká po jednom roku. (3) Ak druhú stranu nevyzvete na uzavretie zmluvy v dohodnutom čase, váš nárok zanikne. (4) Povinnosť doplniť zmluvu zaniká, ak výzvu nepošlete do roka. (5) Ak sa podmienky zmenia tak výrazne, že by bolo nefér trvať na zmluve, záväzok zaniká, ak to hneď oznámite.

§ 293 – Spoločné a nerozdielne dlhy

Ak sa viacerí zaviažu na to isté plnenie, predpokladá sa, že každý z nich ručí za celý dlh. Veriteľ môže žiadať plnenie od ktoréhokoľvek z vás.

§ 294 – Spoludlžnícky podiel

Ak zo zmluvy nevyplýva inak, každý dlžník zodpovedá len za svoju časť dlhu. Ak nie je jasné, kto koľko dlhuje, delí sa dlh rovným dielom.

§ 295 – Spoločné plnenie záväzku spoludlžníkmi

Ak sa viacerí ľudia zaviažu k niečomu, čo môžu splniť len spoločne, musia túto povinnosť splniť všetci naraz.

§ 296 – Spoločné plnenie veriteľom

Ak máte niečo odovzdať viacerým ľuďom a nedá sa to rozdeliť, môže to požadovať ktorýkoľvek z nich.

§ 300 – Zmluvná pokuta a zodpovednosť

Aj keď nastanú okolnosti, za ktoré nezodpovedáte, zmluvnú pokutu musíte zaplatiť.

§ 301 – Zníženie zmluvnej pokuty

Ak je zmluvná pokuta príliš vysoká, súd ju môže znížiť. Môže ju znížiť až na úroveň skutočnej škody, ktorá vznikla do času rozhodnutia súdu.

§ 302 – Pokuta pri odstúpení

Ak sa ručí len za časť dlhu, čiastočné splátky toto ručenie nezmenšujú, kým dlh neklesne pod sumu ručenia.

(3)

Pri prevode dlhu prechádza ručenie na nového majiteľa hneď, ako sa to ručiteľovi oznámi.

§ 308 – Práva ručiteľa po splnení

Ručiteľ, ktorý zaplatí dlh za iného, získava voči nemu práva pôvodného veriteľa. Môže od neho žiadať všetky dokumenty potrebné na vymáhanie peňazí.

§ 309 – Námietky dlžníka voči ručiteľovi

Ak ručiteľ zaplatí bez vedomia dlžníka, dlžník mu môže namietať všetko, čo by namietal veriteľovi. Nemôže však namietať veci, o ktorých ručiteľa včas neinformoval.

§ 310 – Premlčanie ručiteľského záväzku

Právo vymáhať peniaze od ručiteľa sa nepremlčí skôr, než sa premlčí právo voči samotnému dlžníkovi.

§ 311 – Zánik ručenia

(1)

Ručenie končí vtedy, keď zanikne samotný dlh, ktorý bol ním zabezpečený.

(2)

Ručenie však trvá, ak dlžník nemôže platiť, ale ručiteľ áno, alebo ak firma, ktorá bola dlžníkom, zanikla.

§ 312 – Ručenie zo zákona

Uvedené pravidlá o ručení sa primerane vzťahujú aj na ručenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona.

§ 313 – Základné ustanovenie

Banková záruka vzniká vtedy, keď banka písomne sľúbi, že vyplatí veriteľovi peniaze, ak dlžník nesplní svoj sľub alebo ak nastanú dohodnuté podmienky.

§ 314 – Zabezpečenie nepeňažnej pohľadávky bankovou zárukou

Ak banka ručí za nepeňažný dlh, platí, že ručí za peniaze, ktoré by ste dostali, ak by dlžník svoju povinnosť nesplnil.

§ 315 – Banková záruka plnenie nároky

(1)

Ak záruku potvrdí ďalšia banka, môžete peniaze žiadať od ktorejkoľvek z nich.

(2)

Ak potvrdzujúca banka zaplatí, má právo pýtať tieto peniaze od banky, ktorá ju o potvrdenie požiadala.

(3)

Ak banka len oznámi záruku inej banky, sama za ňu neručí. Zodpovedá však za to, aby informácia bola pravdivá.

§ 316 – Banková záruka záväzku

(1)

Banka ručí len do sumy a za podmienok v záručnej listine. Môže namietať iba to, čo jej dovoľuje táto listina.

(2)

Ak dlžník zaplatí len časť dlhu, banková záruka platí ďalej v plnej výške, pokiaľ je zvyšok dlhu vyšší ako suma v záruke.

§ 317 – Bankové ručenie a námietky

Banka nemôže použiť námietky, ktoré má dlžník voči veriteľovi. Musí zaplatiť hneď po písomnej žiadosti veriteľa. Výzva dlžníkovi je potrebná, len ak je to v zmluve.

§ 318 – Postúpenie práv bankovej záruky

Ak veriteľ môže využiť bankovú záruku len vtedy, keď dlžník nezaplatí, môže túto záruku previesť na iného len spolu s hlavným dlhom.

§ 319 – Plnenie bankovej záruky

Banka vyplatí záruku až vtedy, keď ju o to veriteľ písomne požiada. Ak sú k tomu potrebné doklady, treba ich doručiť spolu s touto žiadosťou.

§ 320 – Platba banky na účet

Ak má banka podľa zmluvy zaplatiť peniaze inej banke, musí ich poslať priamo na účet tamojšieho klienta.

§ 321 – Zánik bankovej záruky

(1)

Ak má záruka dátum konca, zanikne, ak veriteľ do tohto dátumu písomne nepožiada o peniaze.

(2)

Dlžník musí banke vrátiť to, čo za neho podľa zmluvy zaplatila.

(3)

Dlžník nemôže voči banke namietať to isté čo voči veriteľovi, ak si to s bankou vopred nedohodol.

(4)

Veriteľ, ktorý neoprávnene dostal peniaze zo záruky, ich musí vrátiť dlžníkovi a nahradiť mu škodu.

§ 322 – Banková záruka a ručenie

(1)

Pre bankovú záruku sa primerane používajú pravidlá o bežnom ručení.

(2)

(1)

Ak sa dá dlh splniť viacerými spôsobmi, vyberá si dlžník, ak sa nedohodlo inak. Ak si veriteľ nevyberie včas, právo voľby má dlžník.

(2)

Keď si už jedna strana spôsob vyberie a oznámi ho, nemôže ho bez súhlasu tej druhej zmeniť.

§ 328 – Plnenie veci podľa druhu

Ak máte dodať bežný tovar, musí byť v takej kvalite, aby sa dal normálne používať na daný účel.

§ 329 – Prijatie čiastočného plnenia

Veriteľ musí prijať aj čiastočnú splátku, ak to neodporuje povahe dlhu alebo účelu zmluvy, o ktorom dlžník vedel.

§ 330 – Určenie splnenia viacerých záväzkov dlžníkom

(1)

Ak máte u veriteľa viac dlhov a neplatíte dosť na všetky, môžete si vybrať, ktorý splácate. Ak si nevyberiete, splatí sa najskôr ten s najskorším termínom splatnosti, a to najprv jeho úroky.

(2)

Pri peniazoch sa najprv splácajú úroky a až potom samotný dlh, ak sa nedohodnete inak.

(3)

Ak máte viac dlhov a nepoviete, ktorý platíte, splatí sa najprv ten najmenej zabezpečený alebo ten najstarší.

(4)

Náhradu škody splácate až po tom, čo uhradíte dlh, kvôli ktorému škoda vznikla, ak si sami neurčíte inak.

§ 331 – Plnenie záväzku inou osobou

Ak za vás dlh splní niekto iný, zodpovedáte za to rovnako, ako keby ste ho plnili sami.

§ 332 – Prijatie plnenia záväzku treťou osobou

(1)

Ak dlh nie je viazaný na osobu dlžníka, veriteľ musí prijať peniaze aj od inej osoby, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas netreba, ak ten druhý za dlh ručí.

(2)

Keď za dlžníka zaplatí niekto iný, získava práva pôvodného veriteľa. Ten mu musí odovzdať všetky dôkazy o dlhu.

§ 333 – Potvrdenie o plnení

(1)

Pri odovzdaní plnenia máte právo žiadať potvrdenie. Kým ho nedostanete, môžete plnenie odmietnuť. (2) Ak zaplatíte osobe, ktorá má potvrdenie od veriteľa, platí to, akoby ste zaplatili priamo jemu.

§ 334 – Platba záväzku

Ak platíte šekom alebo zmenkou, váš dlh trvá, kým nie sú preplatené. Veriteľ môže pýtať peniaze priamo od vás, až keď sa k nim nedostane cez šek alebo zmenku.

§ 335 – Miesto plnenia záväzku

Aby bol záväzok splnený správne, musí sa tak stať na presne dohodnutom mieste.

§ 336 – Miesto plnenia záväzku

Ak miesto nie je v zmluve určené, dlžník plní tam, kde má sídlo alebo bydlisko. Ak sa obchod týka konkrétnej prevádzky, platí to pre danú prevádzku.

§ 337 – Platenie peňažného záväzku

(1)

Dlhy splácate na adresu alebo do sídla veriteľa na vlastné náklady a riziko. (2) Ak sa veriteľ presťahuje, musí zaplatiť zvýšené náklady spojené s platbou, ktoré vám tým vznikli.

§ 338 – Miesto plnenia záväzku

Ak platíte za tovar priamo v prevádzke veriteľa pri jeho prevzatí, miestom splnenia je táto konkrétna prevádzka.

§ 339 – Platba peňažného záväzku

(1)

Peniaze môžete poslať aj na bankový účet veriteľa, ak to nie je v rozpore s dohodou. (2) Dlh je splatený, keď peniaze dorazia na účet veriteľa alebo keď mu ich pošta vyplatí v hotovosti.

§ 340 – Čas plnenia záväzku

(1)

Svoj záväzok musíte splniť v čase, ktorý ste si dohodli v zmluve. (2) Ak v zmluve termín nie je, veriteľ môže žiadať plnenie kedykoľvek a vy musíte zaplatiť bez zbytočného odkladu.

§ 340a – Čas plnenia peňažného záväzku dlžníka

(1)

Lehota na zaplatenie faktúry nesmie presiahnuť 60 dní. Dlhší čas je možný len pri výslovnej dohode, ktorá nie je pre veriteľa nevýhodná. (2) Ak sa tovar najprv kontroluje, lehota na zaplatenie začína plynúť až po tejto kontrole. (3) Kontrola dlhšia ako 30 dní je platná, len ak je jasne dohodnutá a spravodlivá. (4) Tieto pravidlá neplatia pri splátkach a pre bežných spotrebiteľov.

§ 340b – Osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva

(1)

Verejné inštitúcie musia zaplatiť faktúru do 30 dní od jej doručenia alebo od dodania tovaru. Dlhšiu lehotu, maximálne 60 dní, si môžu dohodnúť len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. (2) Nie je dovolené dohodnúť sa na fiktívnom dátume doručenia faktúry. (3) Ak sa tovar alebo služba ešte kontrolujú, 30-dňová lehota na zaplatenie začne plynúť až po skončení tejto kontroly. (4) Kontrola dlhšia ako 30 dní musí byť vopred oznámená v súťažných podkladoch. (5) Nemocnice a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu mať lehotu na zaplatenie dohodnutú až na 60 dní. (6) Tieto pravidlá neplatia pre nákupy na splátky a pre bežných spotrebiteľov. (7) Pravidlá platia aj pre firmy, ktoré dodávajú tovar alebo služby priamo pre potreby štátu.

§ 353 – Náhrada škody pri nemožnosti plnenia

Ak váš záväzok zanikne, lebo sa nedá splniť, musíte veriteľovi nahradiť škodu. Výnimkou sú len nepredvídateľné okolnosti, ktoré ste nemohli ovplyvniť.

§ 354 – Zánik záväzku pre nemožnosť

Keď záväzok zanikne, pretože sa nedá splniť, platia rovnaké pravidlá ako pri odstúpení od zmluvy.

§ 355 – Zrušenie zmluvy za odstupné

(1)

Ak sa tak dohodnete, môžete zmluvu zrušiť zaplatením odstupného. (2) Túto možnosť nemáte, ak ste už časť záväzku splnili alebo ste prijali plnenie od druhej strany.

§ 356 – Odstúpenie od zmluvy

(1)

Ak sa po podpise zmluvy podstatne zmenia okolnosti a úplne sa tým zmarí hlavný účel zmluvy, môžete od nej odstúpiť. (2) Za zmenu okolností sa však nepovažuje to, že sa vám zhoršila finančná situácia alebo sa zmenila situácia na trhu.

§ 357 – Náhrada škody pri odstúpení

Ak odstupujete od zmluvy kvôli zmarenému účelu, musíte druhej strane zaplatiť škodu, ktorá jej tým vznikla.

§ 358 – Započítanie pohľadávok a pre

Započítať sa dajú pohľadávky, o ktoré sa možno súdiť. Je to možné aj pri premlčanej pohľadávke, ak sa dala započítať ešte pred jej premlčaním.

§ 359 – Započítanie splatných a nesplatných

Nemôžete započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, proti takej, ktorú už treba zaplatiť. Výnimkou je, ak je dlžník v platobnej neschopnosti.

§ 360 – Započítanie pohľadávky s od

Započítať môžete aj pohľadávku, ktorej splatnosť sa posunula na žiadosť dlžníka bez toho, aby sa zmenili iné podmienky.

§ 361 – Použitie peňazí z účtu na

Banka môže peniaze na vašom účte použiť na započítanie svojich pohľadávok len vtedy, ak ide o poplatky spojené s vedením tohto účtu.

§ 362 – Započítanie pohľadávok v rôznych

Dlhy v rôznych menách si môžete započítať len vtedy, ak sú tieto meny voľne zameniteľné. Použije sa kurz platný v deň započítania.

§ 363 – Započítanie pri prevode pohľadáv

Ak váš dlh postupne kúpilo viacero osôb, započítať si môžete len pohľadávky voči pôvodnému a voči súčasnému majiteľovi dlhu.

§ 364 – Dohoda o započítaní pohľadávok

Ak sa obe strany dohodnú, môžu si navzájom započítať akékoľvek dlhy, ktoré voči sebe majú.

§ 365 – Omeškanie dlžníka s plnením

(1)

Dlžník mešká, ak svoj záväzok nesplní poriadne a včas.

(2)

Pri peniazoch meškáte zvyčajne po 30 dňoch od doručenia faktúry alebo tovaru, pokiaľ v zmluve nemáte iný termín.

(3)

Ak je potrebná kontrola tovaru, 30-dňová lehota začína plynúť až po nej.

(4)

Nemeškáte však vtedy, ak vám v zaplatení bráni druhá strana.

§ 366 – Práva veriteľa pri omeškaní

Pokiaľ zákon neurčuje inak, môže ten, komu dlžíte, trvať na tom, aby ste si svoju povinnosť splnili aj vtedy, keď meškáte.

§ 367 – Práva veriteľa pri omeškaní

Ak dlžník mešká, môžete od neho žiadať náhradu škody alebo zrušiť zmluvu podľa zákonných a zmluvných pravidiel.

§ 368 – Zodpovednosť za škodu na veci

(1)

Ak meškáte s vrátením veci, zodpovedáte za škody, ktoré na nej počas vášho meškania vzniknú.

(2)

Škodou sa rozumie strata, zničenie alebo akékoľvek znehodnotenie veci.

(3)

Ak sa vec v tomto čase poškodí, musíte zaplatiť rozdiel v jej hodnote, ibaže by škodu spôsobil majiteľ sám.

§ 369 – Úroky z omeškania

(1)

Ak meškáte s platbou, veriteľ môže žiadať úroky z omeškania podľa zmluvy bez osobitného upozornenia.

(2)

Ak úroky nie sú v zmluve určené, platí sa sadzba stanovená štátom.

(3)

U bežných spotrebiteľov nesmú byť úroky vyššie, než dovoľuje občianske právo.

§ 369a – Osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva

Ak štátna alebo verejná inštitúcia mešká s platbou, musí platiť úroky z omeškania podľa zákonom určenej sadzby.

§ 369b – Náhrada škody pri omeškaní

Nárok na náhradu škody z meškania máte len v prípade, ak je škoda vyššia než to, čo dostanete na úrokoch a poplatkoch.

§ 369c – Náhrada nákladov pri omeš

(1)

Ak meškáte s platbou, veriteľ má automaticky právo na fixnú náhradu nákladov spojených s vymáhaním dlhu.

(2)

Toto pravidlo neplatí, ak ste v pozícii bežného spotrebiteľa.

§ 369d – Nekalé podmienky a praktiky

(1)

Nespravodlivé podmienky o platbách alebo úrokoch sú neplatné.

(2)

Používanie nečestných obchodných praktík v týchto oblastiach je zakázané.

(3)

Nemôžete sa vopred vzdať nároku na úroky z omeškania ani na náhradu nákladov.

(4)

Proti nespravodlivým podmienkam môžu na súde zasiahnuť aj podnikateľské združenia.

(5)

Ak súd podmienku zakáže, podnikateľ ju už nesmie používať voči nikomu.

(6)

Ak už súd o niečom rozhodol, iné osoby v rovnakej veci nemôžu podávať ďalšie žaloby.

(7)

Ak je zmluvná dohoda neplatná, práva a povinnosti sa riadia priamo zákonom.

(8)

Pri posudzovaní neférovosti sa zohľadňujú všetky okolnosti a poctivosť obchodu.

§ 370 – Omeškanie veriteľa pri plnení**

Ten, komu dlžíte, mešká vtedy, ak bezdôvodne neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo vám neposkytne potrebnú spoluprácu.

§ 371 – Omeškanie veriteľa nároky dlžníka

(1)

Ak vám ten, komu dlžíte, bráni v splnení dlhu, môžete od neho žiadať, aby si splnil svoje povinnosti.

(2)

Bežne sa nahrádza skutočná škoda aj zisk, o ktorý ste prišli. Prepláca sa však len škoda, ktorú bolo možné v čase vzniku zmluvy predvídať.

§ 380 – Náklady pri porušení povinnosti

Škodou sú aj náklady, ktoré ste museli navyše zaplatiť preto, že druhá strana porušila svoje povinnosti.

§ 381 – Náhrada ušlého zisku

(1)

Namiesto presného ušlého zisku môžete žiadať sumu, ktorá sa v podobnom podnikaní bežne dosahuje.

(2)

Pri zneužití obchodného tajomstva môžete žiadať odškodné vo výške bežného poplatku za povolenie ho používať.

§ 382 – Náhrada škody a povinnosti poškodeného

Ak ste porušili predpisy určené na predchádzanie škodám, nebudete mať nárok na preplatenie tej časti škody, ktorú ste si tým sami spôsobili.

§ 383 – Spoločná náhrada škody

Ak škodu spôsobilo viacero osôb, musia ju zaplatiť spoločne. Medzi sebou sa potom vyrovnajú podľa toho, akú veľkú zodpovednosť nesú.

§ 384 – Povinnosť odvrátiť a zmierniť škodu

(1)

Ak vám hrozí škoda, musíte urobiť všetko pre to, aby nevznikla alebo bola čo najmenšia. Ak to neurobíte, nikto vám ju nepreplatí.

§ 393 – Premlčanie nárokov

(1)

Lehota začína plynúť v deň, keď došlo k porušeniu povinnosti, pokiaľ zákon neurčuje inak. (2) Pri chybách na veciach plynie lehota od ich prevzatia. Pri záruke za kvalitu začína plynúť od nahlásenia chyby a pri právnych chybách od momentu, keď si nárok uplatní tretia osoba.

§ 394 – Premlčanie práv zo zmluvy

(1)

Pri zrušení zmluvy plynie lehota odo dňa, keď ste od zmluvy odstúpili. (2) Pri vrátení plnenia z neplatnej zmluvy plynie lehota odo dňa, keď k tomuto plneniu došlo. (3) Pri náhrade škody z neplatnej zmluvy plynie lehota odo dňa, keď sa zmluva stala neplatnou.

§ 395 – Počiatok premlčania vydania uloženej veci

Lehota na pýtanie si uloženej veci alebo cenných papierov začína plynúť dňom, keď skončí zmluva o ich uložení či skladovaní. Právo majiteľa žiadať svoju vec späť na základe vlastníctva tým však nezaniká.

§ 396 – Premlčanie peňazí z účtu

Lehota na pýtanie si peňazí z bankového účtu začína plynúť v deň, keď zmluva o vedení účtu zanikne.

§ 397 – Premlčanie obchodných nárokov

Ak zákon pri konkrétnom práve nehovorí inak, lehota na premlčanie sú štyri roky.

§ 398 – Premlčanie náhrady škody

Lehota na náhradu škody začína plynúť, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu môže. Skončí však najneskôr 10 rokov od porušenia povinnosti.

§ 399 – Premlčanie škody zásielky

Práva zo škody na prepravovanom tovare alebo z meškania sa premlčia po jednom roku. Pri zničení zásielky lehota plynie odo dňa plánovaného doručenia, inak odo dňa skutočného doručenia. Pri úmyselnej škode platí bežná štvorročná lehota.

§ 400 – Premlčanie dlhu

Ak sa zmení osoba dlžníka alebo veriteľa, na plynutie lehoty premlčania to nemá žiadny vplyv.

§ 401 – Predĺženie premlčacej doby

Lehotu na premlčanie možno písomne predĺžiť, a to aj opakovane. Celkovo však nesmie presiahnuť 10 rokov od momentu, kedy začala plynúť po prvýkrát.

§ 402 – Prerušenie premlčania

Lehota na premlčanie prestáva plynúť v momente, keď sa veriteľ obráti na súd, aby si svoje právo uplatnil alebo ho nechal určiť.

a)

začiatok obdobia: prvých 10 dní, b) polovica mesiaca: od 10. do 20. dňa, c) polovica štvrťroka: druhý mesiac, d) koniec obdobia: posledných 10 dní, e) ihneď: pri jedle 2 dni, pri strojoch 10 dní, inak 5 dní.

§ 416 – Dodanie tovaru lehota

Ak ste si nedohodli presný čas dodania, predajca musí tovar dodať v primeranej lehote podľa druhu tovaru a miesta doručenia.

§ 417 – Doklady k tovaru

Predajca vám musí odovzdať všetky doklady potrebné na prevzatie a bežné používanie tovaru.

§ 418 – Odovzdanie dokladov tovaru

Doklady k tovaru vám predajca odovzdá podľa zmluvy, inak spolu s tovarom. Ak ich odovzdá skôr, môže do riadneho termínu opraviť v nich chyby, ak vám tým nespôsobí zbytočné výdavky. Nárok na náhradu škody vám aj tak zostáva.

§ 419 – Odovzdanie dokladov tovaru

(1)

Doklady na prepravu alebo preclenie vám predajca odovzdá tam, kde platíte, inak vo vašom sídle alebo bydlisku. (2) Musí vám ich dať včas, aby ste mohli s tovarom hneď nakladať alebo ho po príchode precliť.

§ 420 – Povinnosti predávajúceho pri dodaní

(1)

Predajca musí dodať tovar v dohodnutom množstve a kvalite a musí ho zabaliť podľa zmluvy. (2) Ak kvalita nie je v zmluve určená, tovar musí byť vhodný na dohodnutý alebo bežný účel. (3) Ak ste si vybrali podľa vzorky, tovar musí mať jej vlastnosti. Ak je v zmluve iný popis, platí zmluva. (4) Ak obal nie je dohodnutý, predajca zvolí bežný spôsob alebo taký, ktorý tovar bezpečne ochráni.

§ 421 – Určenie množstva tovaru

(1)

Ak je množstvo v zmluve len približné, presný počet určí predajca. Odchýlka nesmie byť väčšia ako 5 %. (2) Ak to vyplýva z povahy tovaru, rozdiel medzi zmluvou a dodávkou môže byť tiež najviac 5 %. (3) Zaplatíte len za toľko tovaru, koľko vám skutočne dodali.

§ 422 – Vady tovaru

(1)

Tovar má chyby, ak nespĺňa dohodnuté vlastnosti, ak vám dodali niečo iné alebo ak sú chyby v dokladoch. (2) Ak však z dokladov vyplýva, že predajca zámerne dodáva len časť tovaru, nepovažuje sa to za chybu tovaru.

§ 423 – Vady tovaru použitím vecí kupujúceho

Predajca nezodpovedá za chyby spôsobené materiálom, ktorý ste mu dodali vy. Platí to vtedy, ak predajca nemohol zistiť jeho nevhodnosť alebo vás na ňu upozornil, ale vy ste na jeho použití trvali.

§ 424 – Vady tovaru predaj

Predajca nezodpovedá za chyby, o ktorých ste pri kúpe vedeli alebo ste vedieť museli. To neplatí, ak tovar nemá vlastnosti dohodnuté v zmluve.

§ 425 – Zodpovednosť za vady tovaru

(1)

Predajca zodpovedá za chyby, ktoré mal tovar v čase prevzatia, aj keď sa objavia neskôr. (2) Zodpovedá aj za akúkoľvek chybu, ktorá vznikne neskôr, ak ju spôsobil porušením svojich povinností.

§ 426 – Predčasné dodanie tovaru

Ak predajca dodá tovar skôr a vy súhlasíte, môže do pôvodného termínu opraviť chyby alebo doplniť tovar, ak vám tým nespôsobí ťažkosti. Nárok na náhradu škody vám zostáva.

§ 427 – Prehliadka tovaru

(1)

Tovar si skontrolujte čo najskôr po prevzatí. (2) Ak sa tovar posiela, kontrolu môžete urobiť až v mieste určenia. Ak sa počas cesty posiela inam, kontrolu urobíte tam, ak o tom predajca vedel. (3) Ak tovar neskontrolujete včas, pri reklamácii musíte dokázať, že chybu mal už pri prevzatí.

§ 428 – Oznámenie vád tovaru

(1)

Právo na reklamáciu vám súd neprizná, ak chyby nenahlásite včas – buď hneď po zistení, alebo najneskôr do dvoch rokov od dodania. Pri záruke platí záručná doba. (2) Súd na to prihliadne, len ak sa predajca bráni tým, že ste chybu nahlásili neskoro. (3) Tieto pravidlá neplatia, ak predajca o chybách v čase dodania vedel alebo vedieť musel.

§ 429 – Záruka za akosť tovaru

(1)

Zárukou za kvalitu predajca písomne sľubuje, že tovar bude určitý čas fungovať alebo si zachová svoje vlastnosti. (2) Tento sľub môže byť v zmluve, v záručnom liste alebo vyznačený na obale tovaru. Ak sú dĺžky záruky uvedené rôzne, platí tá v zmluve alebo v záručnom vyhlásení.

§ 430 – Záručná doba tovaru

Záručná doba začína plynúť dňom dodania tovaru. Ak sa tovar posiela, začína plynúť dňom jeho doručenia. Záruka neplynie počas doby, kedy tovar pre chybu nemôžete používať.

§ 431 – Záruka a zodpovednosť predávajúceho

Predajca neručí za záručné chyby, ktoré vznikli po prevzatí tovaru cudzím zavinením alebo nehodou, ktorú nespôsobil on ani jeho pomocníci.

§ 432 – Záruka a vady tovaru

Pre chyby, na ktoré sa vzťahuje záruka, platia rovnaké zákonné pravidlá ako pri bežných chybách tovaru.

§ 433 – Právne vady tovaru

(1)

Tovar má právnu chybu, ak k nemu má právo niekto iný a vy ste s tým nesúhlasili. (2) Ak ide o duševné vlastníctvo, chyba vzniká vtedy, ak je tovar chránený v krajine predajcu alebo v krajine kupujúceho, o čom predajca vedel.

§ 434 – Kedy nevzniká nárok z

Právo na reklamáciu právnych chýb nemáte, ak ste o nároku inej osoby vedeli už pri kúpe, alebo ak predajca postupoval presne podľa vašich podkladov.

§ 435 – Oznámenie vád tovaru

(1)

Ak si na váš tovar robí nárok niekto iný, oznámte to predajcovi ihneď, ako sa o tom dozviete. (2) Ak to neurobíte a predajca to na súde namietne, môžete prísť o svoje práva. (3) To neplatí, ak predajca o nároku tretej osoby vedel skôr ako vy. (4) Pri týchto právnych chybách platia podobné pravidlá ako pri bežných chybách tovaru.

§ 436 – Vady tovaru reklamácia

(1)

Pri vážnej chybe si môžete vybrať: nový tovar, opravu, zľavu alebo zrušenie zmluvy. (2) Svoju voľbu oznámte predajcovi ihneď. Ak je chyba neopraviteľná, môžete žiadať nový tovar. Ak predajca chybu včas neopraví, môžete od zmluvy odstúpiť alebo žiadať zľavu. (3) Ak si nevyberiete včas, platia pravidlá ako pri menej závažnej chybe. (4) Okrem toho máte nárok na náhradu škody a zmluvnú pokutu.

§ 437 – Vady tovaru a nároky

(1)

Pri menej závažnej chybe môžete žiadať dodanie chýbajúceho tovaru, opravu alebo zľavu z ceny. (2) Kým sa nerozhodnete pre zľavu alebo odstúpenie, predajca musí chyby opraviť alebo tovar vymeniť podľa svojho uváženia. (3) Počas lehoty na opravu nemôžete žiadať iné nároky, okrem náhrady škody a pokuty. (4) Predajca vám môže oznámiť, dokedy chyby opraví; ak nebudete hneď proti, lehota platí. (5) Ak predajca chyby včas neodstráni, môžete žiadať zľavu alebo od zmluvy odstúpiť.

Môžete sa písomne dohodnúť, že tovar bude váš skôr, než je bežné. Tovar však musí byť jasne označený a odlíšený od iných vecí dohodnutým spôsobom alebo oznámením.

§ 445 – Výhrada vlastníckeho práva k to

Písomne sa môžete dohodnúť, že tovar bude váš až neskôr. Ak nie je dohodnuté inak, vlastníkom sa stanete až po úplnom zaplatení kúpnej ceny.

§ 446 – Kúpa tovaru od nevlastníka

Vlastníkom tovaru sa stanete aj vtedy, ak ho predajca nevlastnil. To neplatí len v prípade, že ste o tom v čase kúpy vedeli.

§ 447 – Povinnosti kupujúceho pri tovare

Vašou povinnosťou je za tovar zaplatiť a prevziať si ho tak, ako ste sa dohodli v zmluve.

§ 448 – Zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim

(1)

Ste povinní zaplatiť dohodnutú cenu. (2) Ak cena nie je v zmluve určená, predajca môže žiadať bežnú cenu za podobný tovar v čase podpisu zmluvy. (3) Ak je cena určená podľa váhy, počíta sa čistá váha tovaru.

§ 449 – Miesto platby kúpnej ceny

Ak máte platiť priamo pri odovzdaní tovaru alebo dokladov, urobte tak na mieste, kde k tomuto odovzdaniu dochádza.

§ 450 – Kedy zaplatiť kúpnu cenu

(1)

Cenu zaplaťte vtedy, keď vám predajca umožní s tovarom alebo dokladmi narábať. Predajca vám ich nemusí odovzdať, kým nezaplatíte. (2) Ak predajca tovar posiela, môže určiť, že ho dostanete až po zaplatení. (3) Nemusíte platiť, kým si tovar neprezriete, okrem prípadov, kedy ste sa vopred dohodli inak.

§ 451 – Povinnosti kupujúceho pri prevzat

Musíte urobiť všetko potrebné, aby vám predajca mohol tovar doručiť. Tovar ste povinní prevziať, pokiaľ nemáte vážny dôvod na jeho odmietnutie.

§ 452 – Určenie vlastností tovaru

(1)

Ak máte dodatočne určiť vlastnosti tovaru a neurobíte to včas, môže ich určiť predajca sám podľa vašich potrieb. (2) Svoj výber vám musí oznámiť a dať vám čas na zmenu. Ak neodpoviete, jeho určenie je záväzné.

§ 453 – Práva predávajúceho pri plnení

Predajca môže od vás žiadať zaplatenie a prevzatie tovaru, pokiaľ si neuplatnil iné právo, ktoré by s touto požiadavkou bolo v rozpore.

§ 454 – Zabezpečenie platby kúpnej ceny

Ak ste sa dohodli na zábezpeke platby, musíte predajcovi včas predložiť doklady o jej vybavení. Ak to neurobíte, predajca môže tovar nedodať alebo dokonca odstúpiť od zmluvy.

§ 455 – Prechod rizika poškodenia to

Zodpovednosť za poškodenie tovaru na vás prechádza v momente, keď ho prevezmete. Ak ho neprevezmete včas, hoci vám to predajca umožnil, zodpovednosť prechádza na vás vtedy, keď ste si ho mali prevziať.

§ 456 – Prechod rizika na kupujúceho

Ak si tovar beriete od niekoho iného než od predajcu, zodpovednosť na vás prechádza v dohodnutom čase dodania, ak ste o možnosti tovar prevziať vedeli.

§ 457 – Prechod nebezpečenstva škody

Ak má predajca odovzdať tovar dopravcovi na určitom mieste, zodpovednosť za škodu prechádza na vás v tomto momente. Ak miesto nie je určené, prechádza na vás odovzdaním prvému dopravcovi. To, že predajca stále drží prepravné doklady, na vec nemá vplyv.

§ 458 – Nebezpečenstvo škody na to

Zodpovednosť za škodu pri bežnom tovare na vás prejde až vtedy, keď je jasne označený pre vašu objednávku, napríklad v dokladoch alebo v správe, ktorú dostanete.

§ 459 – Prechod nebezpečenstva škody

Môžete sa dohodnúť, že zodpovednosť za škodu na tovare na vás prejde skôr, než hovorí zákon. Ak ide o tovar určený podľa druhu, musí byť jasne oddelený od ostatných kusov.

§ 460 – Prechod nebezpečenstva škody na

Ak kupujete tovar, ktorý už cestuje k vám, zodpovednosť za škodu preberáte od momentu jeho odovzdania prvému dopravcovi. Ak však predajca o poškodení tovaru vedel, škodu znáša on.

§ 461 – Platba za poškodený to

(1)

Ak sa tovar poškodí po tom, čo zaň už nesiete zodpovednosť, stále ho musíte zaplatiť. To neplatí, ak poškodenie zavinil predajca. (2) Toto pravidlo neplatí, ak žiadate o výmenu tovaru alebo ak odstupujete od zmluvy.

§ 462 – Zadržanie tovaru pri omeškaní

Ak meškáte s prevzatím tovaru alebo s platbou, predajca sa o tovar musí postarať. Môže ho u seba zadržať, kým mu nepreplatíte náklady spojené s jeho uskladnením.

§ 463 – Povinnosti kupujúceho pri odmi

Ak tovar prevezmete, ale chcete ho vrátiť, musíte sa oň zatiaľ postarať. Tovar môžete držať u seba, kým vám predajca nepreplatí náklady, ktoré ste s jeho opatrovaním mali.

§ 464 – Odmietnutie prevzatia tovaru

Ak tovar v mieste určenia odmietnete, musíte ho prevziať a uskladniť pre predajcu, ak vás to nič nestojí a nespôsobuje ťažkosti. Táto povinnosť neplatí, ak je predajca alebo jeho zástupca na mieste osobne.

§ 465 – Uloženie tovaru splní povinnosť

Povinnosť postarať sa o tovar môžete splniť aj tak, že ho uložíte do skladu tretej osoby. Náklady na uskladnenie môžete následne žiadať od druhej strany.

§ 466 – Predaj tovaru v omeškaní

Ak meškáte s prevzatím tovaru alebo s platením, druhá strana vás môže vyzvať na nápravu. Môže vám určiť lehotu a po jej uplynutí tovar predať. O zámere predať tovar vás však musí vopred informovať.

§ 467 – Predaj rýchlo kazivého tovaru

Ak sa tovar rýchlo kazí alebo je jeho uskladnenie príliš drahé, musí sa predať. Ten, kto ho má u seba, by mal o predaji informovať druhú stranu, ak je to možné.

§ 468 – Rozdelenie výťažku z predaja to

Ten, kto tovar predal, si môže z utŕžených peňazí nechať sumu na pokrytie nákladov za predaj a uskladnenie. Zvyšok peňazí musí bez meškania odovzdať druhej strane.

§ 469 – Náhrada škody po odstúpení

Ak po zrušení zmluvy kúpite alebo predáte tovar náhradným spôsobom, máte právo na náhradu škody vo výške rozdielu medzi pôvodnou a novou cenou.

§ 470 – Náhrada škody tovar

(1)

Ak niekto zruší zmluvu, má nárok na náhradu škody vo výške rozdielu medzi cenou v zmluve a bežnou trhovou cenou. (2) Rozhodujúce sú ceny v čase zrušenia zmluvy alebo pri prevzatí tovaru.

§ 471 – Kúpa na skúšku

Kúpa na skúšku znamená, že zmluva platí len vtedy, ak tovar počas skúšobnej doby schválite. Ak si dĺžku tejto doby nedohodnete, trvá automaticky tri mesiace.

§ 472 – Prevzatie a schválenie tovaru

(1)

Ak tovar ešte nemáte u seba, kúpa platí len vtedy, ak predajcovi v skúšobnej dobe potvrdíte, že ho chcete. (2) Ak ho už máte u seba, platí, že ho beriete, pokiaľ ho v skúšobnej dobe písomne neodmietnete. (3) Tovar nemôžete vrátiť, ak ho neviete vrátiť v pôvodnom stave.

§ 473 – Úprava kúpnej ceny

Ak sa dohodnete, že cenu upravíte podľa výrobných nákladov, ale neurčíte podrobnosti, cena sa zmení podľa toho, ako sa zmenia ceny hlavných surovín potrebných na výrobu.

§ 474 – Určenie rozhodného času cenových zmien

(1)

Pri zmenách cien sa porovnáva cena v čase podpisu zmluvy a v čase plánovaného dodania. (2) Ak predajca mešká a ceny medzitým klesli, použijú sa tieto nižšie ceny.

§ 475 – Uplatnenie práv z doložky

Práva a povinnosti z dohodnutých podmienok zaniknú, ak si ich u druhej strany neuplatníte hneď po dodaní tovaru.

§ 476 – Základné ustanovenia

Pri predaji podniku majiteľ odovzdáva majetok a práva, zatiaľ čo kupujúci preberá dlhy a platí kúpnu cenu. Zmluva musí byť písomná a podpisy overené.

§ 477 – Prechod práv a záväzkov

Na kupujúceho prechádzajú všetky práva aj dlhy podniku. Súhlas veriteľov netreba, ale predávajúci ručí za ich splatenie. O zmene treba všetkých veriteľov a dlžníkov informovať.

§ 478 – Odpor proti predaju podniku

Ak predaj firmy ohrozuje splatenie vášho dlhu, môžete sa do 60 dní brániť na súde. Ak uspejete, musí vám dlh vyplatiť pôvodný majiteľ.

§ 479 – Duševné vlastníctvo podniku

Pri kúpe podniku na vás prechádzajú aj práva k nápadom, logám či licenciám. Do dĺžky podnikania sa vám započíta aj čas pred predajom. Neplatí to len vtedy, ak by to zakazovala pôvodná zmluva.

§ 480 – Prechod pracovných práv

Všetky práva a povinnosti voči zamestnancom prechádzajú pri predaji podniku na nového majiteľa.

§ 481 – Používanie obchodného mena

Kupujúci môže používať pôvodné meno firmy, ak to nie je v rozpore so zákonom. Živnostníci ho môžu používať len vtedy, ak pridajú dodatok o nástupníctve.

§ 482 – Kúpna cena podniku

Kúpna cena sa určuje podľa majetku a dlhov v účtovníctve v deň podpisu zmluvy. Ak predaj nastane neskôr, cena sa upraví podľa zmien v hodnote firmy.

§ 483 – Prevzatie tovaru

Pri prevzatí podniku sa spíše zápisnica. Kupujúci sa stáva majiteľom hneď, pri nehnuteľnostiach až po zápise do katastra. Od prevzatia zodpovedá kupujúci za prípadné škody.

§ 484 – Vady prevádzaných vecí

Predávajúci vás musí v zápisnici upozorniť na všetky chyby majetku, o ktorých vie. Ak to neurobí, zodpovedá za škody, ktoré tým vzniknú.

§ 485 – Preberanie podniku

Do zápisnice o prevzatí zapíšte všetky chýbajúce alebo pokazené veci. Za chýbajúce sa považuje to, čo má firma v účtovníctve, ale reálne ste to nedostali. Pri chybách sa zohľadňuje vek a opotrebenie.

§ 486 – Zľava z kúpnej ceny

Za chyby alebo chýbajúce veci môžete žiadať zľavu. Skryté chyby nahláste hneď, najneskôr do pol roka. Ak je podnik pre chyby nepoužiteľný, môžete od zmluvy odstúpiť.

§ 487 – Predaj časti podniku

Tieto pravidlá platia aj vtedy, ak sa nepredáva celý podnik, ale iba jeho samostatná časť.

§ 488 – Predaj podniku zápis

Predaj firmy z obchodného registra treba nahlásiť na zápis. Firma, ktorá predala celý majetok, môže zaniknúť až po roku, ak sa s ňou nikto nesúdi o dlhy.

§ 489 – Základné ustanovenia

Môžete sa dohodnúť, že si prenajatú vec kúpite počas nájmu alebo po ňom. Táto dohoda musí byť vždy písomná.

§ 490 – Uplatnenie práva kúpy veci nájomcom

Ak máte právo kúpiť si vec počas prenájmu, nájomná zmluva zanikne v momente, keď písomne oznámite, že toto právo využívate.

§ 491 – Právo kúpy veci

Ak si chcete kúpiť vec po skončení nájmu, musíte to písomne oznámiť ihneď po jeho skončení. Inak toto právo zanikne.

§ 492 – Uplatnenie kúpy veci

Ak písomne oznámite, že si chcete prenajatú vec kúpiť, kúpna zmluva vzniká v momente, keď toto oznámenie doručíte druhej strane.

§ 493 – Prechod vlastníctva veci

Hnuteľné veci vlastníte od podpisu zmluvy, nehnuteľnosti až po zápise do katastra. Od vzniku zmluvy zodpovedáte aj za prípadné škody na veciach.

§ 494 – Kúpna cena nájmu

Ak v zmluve nie je cena za odkúpenie veci, určí sa podľa bežných trhových pravidiel. Poškodenie, ktoré ste spôsobili, cenu nezníži. Zaplatiť treba ihneď po vzniku kúpnej zmluvy.

§ 495 – Vady prenajatej veci

Pri chybách sa posudzuje, aké vlastnosti mala vec mať podľa zmluvy. Čas na reklamáciu plynie odo dňa, keď ste si vec prevzali do nájmu. Ak na vás neprevedú vlastníctvo včas, môžete od zmluvy odstúpiť.

§ 496 – Bezplatné nadobudnutie veci

V zmluve sa dá dohodnúť, že po nejakom čase získate prenajatú vec zadarmo. V takom prípade však nemôžete reklamovať jej chyby, okrem právnych vád, iba ak ste dostali záruku.

§ 497 – Základné ustanovenie

V zmluve o úvere veriteľ sľubuje, že vám na požiadanie požičia peniaze do určitej sumy. Vy sa zaväzujete, že ich vrátite a zaplatíte úroky.

§ 498 – Platba v cudzej mene

Úver môžete mať aj v inej mene ako euro. Ak sa nedohodnete inak, v rovnakej mene musíte peniaze vrátiť aj platiť úroky.

§ 499 – Poplatok za úver

Ak je poskytovanie úverov podnikaním veriteľa, môže si pýtať poplatok už len za to, že vám sľúbi peniaze požičať.

§ 500 – Výpoveď úveru dlžníkom

Peniaze si môžete vypýtať v lehote určenej v zmluve. Ak termín chýba, platí to dovtedy, kým niekto úver nevypovie. Vy ho môžete ukončiť ihneď, veriteľ až ku koncu budúceho mesiaca.

§ 501 – Poskytnutie peňazí veriteľom

Veriteľ vám musí poslať peniaze hneď, ako o ne požiadate. Ak je v zmluve určený účel úveru, veriteľ môže dohliadnuť, aby ste peniaze použili len na tento cieľ.

§ 502 – Výpočet úrokov z dlhu

Úroky platíte od momentu, keď dostanete peniaze. Ak výška nie je dohodnutá, platia sa bežné úroky v bankách. Ak sú dohodnuté úroky vyššie než dovoľuje zákon, platíte len zákonné maximum.

§ 503 – Splatnosť úrokov z pôžičky

Úroky sa platia spolu s vrátením úveru, najmenej však raz ročne. Peniaze môžete vrátiť aj skôr, úroky vtedy zaplatíte len za čas, kým ste ich mali.

§ 504 – Vrátenie peňazí dlžníkom

Požičané peniaze musíte vrátiť v dohodnutom termíne. Ak termín nie je v zmluve, musíte ich vrátiť do mesiaca od výzvy veriteľa.

§ 505 – Doplnenie záruky dlhu

Ak klesne hodnota vášho ručenia za úver, musíte ho doplniť. Ak to neurobíte včas, veriteľ môže od zmluvy odstúpiť a žiadať peniaze späť aj s úrokmi.

§ 506 – Odstúpenie od zmluvy

Ak meškáte s viac ako dvoma splátkami alebo s jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace, veriteľ môže od zmluvy odstúpiť a žiadať celý dlh s úrokmi.

§ 507 – Vrátenie peňazí dlžníkom

Ak máte peniaze použiť len na konkrétny účel a použijete ich inak, veriteľ môže od zmluvy odstúpiť. V takom prípade musíte peniaze aj s úrokmi okamžite vrátiť.

§ 508 – Základné ustanovenia

Ak nie je dohodnuté, ako dlho má byť vec u opatrovateľa, musí vám ju vrátiť hneď, ako o to požiadate. Vy si ju zase musíte prevziať hneď po tom, ako vás na to opatrovateľ vyzve.

§ 525 – Neprevzatie veci

Ak si vec nevyzdvihnete včas, opatrovateľ vám určí náhradnú lehotu. Ak ju nestihnete, môže od zmluvy odstúpiť, vec na vaše náklady predať alebo ju uložiť u inej osoby.

§ 526 – Starostlivosť o zverenú vec

Tieto pravidlá o uložení veci sa primerane použijú aj pri iných zmluvách, ak sa niekto musí bezplatne starať o vašu vec, pokiaľ zákon neuvádza niečo iné.

§ 527 – Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje, že vašu vec prevezme a postará sa o ňu. Vy mu za to musíte zaplatiť odmenu, teda skladné. (2) Ak v zmluve nie je uvedené, či sa za stráženie platí, ale skladovateľ v tejto oblasti podniká, považuje sa to za zmluvu o skladovaní.

§ 528 – Prevzatie a skladištný list

(1)

Skladovateľ musí vašu vec prevziať a dať vám o tom písomné potvrdenie. (2) Potvrdenie môže byť cenný papier (skladištný list), ktorý vás oprávňuje žiadať vydanie veci. (3) Skladištný list môže byť na doručiteľa alebo na meno. Ak je na meno, možno ho prevádzať na iných ľudí podobne ako zmenku. (4) Ten, kto má skladištný list, má práva majiteľa a pri preberaní veci musí potvrdiť jej prevzatie.

§ 529 – Zánik zmluvy o skladovaní

Ak neodovzdáte vec na uskladnenie v dohodnutom čase (najneskôr do šiestich mesiacov od zmluvy), zmluva zanikne, ak nie je dohodnuté inak.

§ 530 – Práva a povinnosti skladovateľa

Skladovateľ musí vašu vec uložiť oddelene a jasne ju označiť. Máte právo kontrolovať jej stav a brať z nej vzorky.

§ 531 – Platba skladného

(1)

Skladné platíte od prevzatia veci v dohodnutej sume. (2) Ak suma nie je dohodnutá, zaplatíte bežnú cenu platnú v čase podpisu zmluvy. (3) Pri skladovaní nad pol roka sa platí spätne každých šesť mesiacov. Kratšie obdobia sa doplácajú pri vyzdvihnutí veci. Za čas navyše, keď si vec nevyzdvihnete včas, musíte skladné doplatiť. (4) Skladné pokrýva všetky bežné náklady okrem poistenia; to zaplatíte len vtedy, ak sa na tom dohodnete.

§ 532 – Vydanie veci zo skladu

§ 544 – Zánik záväzku pri zhot

(1)

Ak dielo vlastní zákazník a zmluva predčasne skončí bez jeho viny, musí zhotoviteľovi zaplatiť sumu, o ktorú sa jeho majetok zhodnotil. (2) Ak za koniec zmluvy môže zákazník, musí preplatiť aj použitý materiál.

§ 545 – Dielo montáž údržba oprava veci

Rovnaké pravidlá sa používajú aj pri montáži, údržbe alebo opravách vecí.

§ 546 – Platba ceny za dielo

(1)

Za prácu musíte zaplatiť dohodnutú sumu. Ak nie je v zmluve, platí sa bežná cena za podobnú prácu. (2) Platenie záloh nemá vplyv na konečné určenie ceny diela.

§ 547 – Cena podľa rozpočtu

(1)

Dohodnutá cena podľa rozpočtu je spravidla pevná. (2) Ak bol rozpočet neúplný a pribudnú nečakané práce, môže zhotoviteľ žiadať zvýšenie ceny. (3) Pri nezáväznom rozpočte sa môže cena zvýšiť o nutné náklady. (4) Ak so zvýšením nesúhlasíte, rozhodne súd. (5) Ak sa cena zvýši o viac ako 10 %, môžete od zmluvy odstúpiť. (6) Zhotoviteľ musí zvýšenie ceny oznámiť okamžite, inak naň stráca nárok.

§ 548 – Platba za vykonané dielo

(1)

Cenu zaplaťte v dohodnutom termíne, zvyčajne až po dokončení diela. (2) Ak zhotoviteľ zruší zmluvu pre vaše meškanie, patrí mu plná cena po odpočítaní toho, čo ušetril nedokončením práce.

§ 549 – Zmena diela a ceny

(1)

Ak zmenšíte rozsah práce, cena sa primerane zníži. Ak ho rozšírite, cena sa primerane zvýši. (2) Pri zmene diela sa cena upraví podľa rozdielu v nákladoch a množstve práce.

Ak je výsledkom práce niečo iné než oprava či stavba, musí zhotoviteľ postupovať odborne podľa zmluvy a výsledok vám odovzdať.

§ 557 – Poskytnutie diela iným osobám

Zhotoviteľ môže výsledok svojej činnosti poskytnúť aj iným osobám, ak to zmluva povoľuje alebo ak to nepoškodzuje záujmy zákazníka.

§ 558 – Použitie diela s duševným vlastní

Ak je výsledok práce chránený autorským právom, smiete ho používať len na dohodnutý účel. Na iné použitie potrebujete súhlas zhotoviteľa.

§ 559 – Zodpovednosť za duševné vlastníctvo

Zhotoviteľ zodpovedá za to, že dielo neporušuje autorské práva iných ľudí. Pri právnych chybách diela platia podobné pravidlá ako pri predaji tovaru.

§ 560 – Zodpovednosť za vady diela

§ 568 – Povinnosti mandatára a mandanta

(1)

Osobne musíte konať len vtedy, ak to určuje zmluva. (2) Majiteľ vám musí včas odovzdať všetky veci a informácie potrebné na prácu. (3) Ak máte konať v mene majiteľa, musí vám včas vystaviť písomné plnomocenstvo. (4) Samotná zmluva plnomocenstvo nenahrádza, aj keď o nej druhá strana vie.

§ 569 – Odovzdanie vecí mandantovi mandat

Všetky veci, ktoré ste pri vybavovaní záležitosti pre majiteľa prevzali, mu musíte ihneď odovzdať.

§ 580 – Povinnosti komisionára

(1)

Ak prácu nemôžete urobiť sami, musíte na to najať inú osobu, pokiaľ to zmluva nezakazuje. (2) Ak využijete inú osobu, zodpovedáte za výsledok tak, akoby ste prácu urobili vy sami.

§ 581 – Práva komitenta voči tretím stranám

Z vášho konania nevznikajú majiteľovi voči tretím osobám žiadne práva ani povinnosti. Majiteľ však môže žiadať veci priamo od tretej osoby, ak to vy pre osobné prekážky nemôžete urobiť.

§ 582 – Zodpovednosť komisionára za tretiu

Splnenie záväzku od tretej osoby môžete od predajcu žiadať len vtedy, ak sa za to písomne zaručil alebo ak vybral nesprávnu osobu v rozpore s vašimi pokynmi.

§ 583 – Vlastníctvo veci komisionár

(1)

Veci určené na predaj patria majiteľovi dovtedy, kým ich nekúpi niekto iný. Veci získané pre majiteľa sa stávajú jeho vlastníctvom hneď po ich prevzatí predajcom. (2) Za škodu na týchto veciach zodpovedá predajca rovnako ako pri skladovaní.

§ 584 – Správa komisionára

(1)

Po vybavení záležitosti musíte majiteľovi oznámiť výsledok a odovzdať vyúčtovanie. (2) V správe musíte uviesť, s kým ste zmluvu uzavreli. Ak to neurobíte, majiteľ môže plnenie vymáhať priamo od vás.

§ 585 – Povinnosti komisionára a komitenta

Práva a veci získané pri vybavovaní záležitosti musíte bezodkladne odovzdať majiteľovi a on je povinný ich prevziať.

§ 586 – Vymáhanie záväzkov komisionárom

Ak iná osoba poruší zmluvu, ktorú ste pre majiteľa vybavili, musíte to na jeho účet vymáhať. S jeho súhlasom mu môžete toto právo na vymáhanie prepustiť.

§ 587 – Odmena pre komisionára

(1)

Ak nie je dohodnutá odmena, patrí vám suma primeraná vykonanej práci a výsledku, bežná v čase podpisu zmluvy. (2) Nárok na odmenu máte po tom, čo splníte svoje povinnosti podať správu a vykonať vyúčtovanie.

§ 588 – Náklady komisionára

Majiteľ vám musí spolu s odmenou preplatiť aj nevyhnutné alebo užitočné náklady. Ak nie je jasné inak, predpokladá sa, že náklady sú už zahrnuté v odmene.

§ 589 – Komisionárska zmluva

Pre túto zmluvu platia rovnaké pravidlá o výpovedi a zániku ako pri mandátnej zmluve.

§ 590 – Trvalá činnosť komisionára a

Ak ide o dlhodobú spoluprácu, vzťah sa riadi aj pravidlami o obchodnom zastúpení.

§ 591 – Základné ustanovenie

Pri kontrole sa kontrolór zaväzuje nestranne preveriť stav veci alebo výsledok činnosti a vydať o tom potvrdenie. Zákazník mu za to musí zaplatiť.

§ 592 – Kontrola a osvedčenie

Ak kontrolór nespraví kontrolu poriadne, nemá nárok na zaplatenie a zákazník môže od zmluvy okamžite odstúpiť.

§ 599 – Zodpovednosť za chybnú kontrol

Kontrolór platí za chybu pri kontrole len vtedy, ak škodu nemôžete vymáhať od dodávateľa. Nemôžete však žiadať náhradu za to, čo ste včas neoznámili alebo čo ste s dodávateľom vopred vylúčili.

§ 600 – Prechod nárokov po zaplaten

Ak vám kontrolór zaplatí za škodu, získava tým právo túto sumu vymáhať od skutočného vinníka namiesto vás.

§ 601 – Základné ustanovenia

(1)

Zasielateľ sa zaväzuje, že vám vo svojom mene vybaví dopravu tovaru a vy mu za to zaplatíte. (2) Zasielateľ môže žiadať, aby ste mu dali písomný príkaz na zariadenie prepravy.

§ 602 – Povinnosti zasielateľa a pok

(1)

Zasielateľ sa musí riadiť vašimi pokynmi a upozorniť vás na chyby. Ak hrozí omeškanie, musí konať samostatne tak, aby vás chránil. (2) Ak má zasielateľ pri vydaní tovaru vybrať peniaze, platia bankové pravidlá o inkase.

§ 603 – Povinnosti a zodpovednosť zasielateľa

(1)

Zasielateľ musí dopravu vybaviť odborne a čo najvýhodnejšie pre zákazníka. (2) Zodpovedá za škodu na tovare, ktorej mohol svojou odbornosťou zabrániť. (3) Tovar poistí iba vtedy, ak je to dohodnuté v zmluve.

§ 604 – Zodpovednosť príkazcu za zásielku

Zákazník musí uviesť pravdivé údaje o tovare. Ak tak neurobí a vznikne škoda, musí ju zasielateľovi nahradiť.

§ 605 – Zasielateľ prepravuje tovar sám

(1)

Zasielateľ môže tovar prepraviť aj sám, ak mu to nezakážete. (2) Ak si na prácu najme iného zasielateľa, zodpovedá za všetko tak, akoby to robil on sám.

§ 606 – Povinnosti zasielateľa pri šk

(1)

Zasielateľ vás musí ihneď informovať o každej škode na zásielke. Ak to neurobí, zodpovedá za následky. (2) Ak hrozí veľká škoda a niet času na radu, môže tovar predať vo váš prospech.

§ 607 – Odměna zasílatele

(1)

Zasielateľ má nárok na dohodnutú odmenu a preplatenie všetkých účelných nákladov. (2) Zákazník mu musí vopred poskytnúť zálohu na tieto náklady. (3) Odmenu a náklady zákazník zaplatí hneď, ako zasielateľ dohodne prepravu u dopravcov.

§ 608 – Zádržné právo zasielateľa k zás

Zasielateľ si môže tovar nechať u seba ako zábezpeku, kým mu zákazník nezaplatí to, čo mu dlhuje.

§ 609 – Zasielateľská zmluva a komision

Ak zasielateľská zmluva nejakú situáciu nerieši, použijú sa pravidlá platné pre komisionárske zmluvy.

§ 610 – Základné ustanovenie

Pri zmluve o preprave sa dopravca zaväzuje, že doručí zásielku na určené miesto. Odosielateľ mu za túto službu zaplatí prepravné.

§ 611 – Potvrdenie prepravy a prevz

(1)

Obe strany majú právo na písomné potvrdenie o preprave a prevzatí zásielky. (2) Odosielateľ musí dodať všetky potrebné dokumenty, inak zodpovedá za škodu. (3) Zmluva zaniká, ak odosielateľ neodovzdá tovar v dohodnutom čase alebo do šiestich mesiacov.

§ 612 – Náložný list a zásielka

(1)

Dopravca môže mať povinnosť vydať vám pri prevzatí tovaru náložný list. (2) Tento dokument slúži na to, aby si jeho držiteľ mohol od dopravcu vyžiadať doručovaný tovar.

§ 613 – Prevody náložného listu

(1)

Náložný list môže byť vystavený na doručiteľa, na konkrétne meno alebo na rad určitej osoby. (2) Práva k listu sa prenášajú jeho odovzdaním alebo písomným prepísaním na inú osobu.

§ 614 – Obsah náložného listu dopravcom

(1)

Náložný list musí obsahovať údaje o dopravcovi, odosielateľovi, tovare, príjemcovi a mieste doručenia. (2) Ak je kópií viac, po vydaní tovaru na jednu kópiu sa ostatné stávajú neplatnými.

§ 615 – Náhradný náložný list pri strate

Ak sa náložný list stratí alebo zničí, dopravca vystaví náhradný. Ak by niekto zneužil ten pôvodný, odosielateľ musí dopravcovi nahradiť škodu.

§ 616 – Obsah náložného listu

Pre nároky majiteľa tovaru je rozhodujúce to, čo je napísané v náložnom liste. Dopravca sa môže brániť inými dohodami len vtedy, ak sú v tomto liste priamo uvedené alebo spomenuté.

§ 617 – Povinnosti dopravcu pri preprave zásielky

(1)

(1)

Ak sa zásielka poškodí, dopravca o tom musí ihneď informovať odosielateľa alebo príjemcu. Ak to neurobí, zodpovedá za vzniknutú škodu. (2) Ak hrozí veľké poškodenie tovaru a nie je čas na pokyny, dopravca môže tovar predať.

§ 624 – Zodpovednosť dopravcu za zásiel

(1)

Ak dopravca zásielku stratí alebo zničí, musí zaplatiť jej pôvodnú hodnotu. (2) Ak ju len poškodí, uhradí rozdiel medzi pôvodnou a zníženou hodnotou tovaru.

§ 625 – Odměna dopravce

(1)

Dopravca má nárok na dohodnutú alebo obvyklú odmenu. (2) Nárok na peniaze mu vzniká po doručení tovaru na miesto určenia. (3) Ak dopravu nedokončí bez svojej viny, patrí mu pomerná časť odmeny za vykonanú cestu.

§ 626 – Povinnosti odosielateľa pri zás

Ako odosielateľ musíte pravdivo uviesť, čo posielate. Ak klamlivým údajom spôsobíte dopravcovi škodu, musíte ju nahradiť.

§ 627 – Zodpovednosť príjemcu za preprav

Ak prevezmete zásielku a viete, že odosielateľ za ňu dopravcovi dlhuje peniaze, stávate sa ručiteľom za tento dlh.

§ 628 – Zádržné právo dopravcu k zásielke

Dopravca si môže nechať váš tovar ako záruku, kým mu nevyplatíte to, na čo má podľa zmluvy nárok.

V zmluve o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že vám nájde partnera na uzavretie obchodu, a vy mu za to zaplatíte províziu.

§ 643 – Povinnosti pri sprostredkovaní zmluvy

Sprostredkovateľ aj záujemca si musia navzájom a bez meškania hovoriť všetky dôležité informácie, ktoré potrebujú na rozhodnutie o uzavretí zmluvy.

§ 644 – Nárok sprostredkovateľa na províziu

Sprostredkovateľ má nárok na odmenu v momente, keď dôjde k uzavretiu zmluvy, ktorú vám sprostredkoval.

§ 645 – Provízia za nájdenie príležit

Ak je úlohou sprostredkovateľa len nájsť vám záujemcu o obchod, má nárok na odmenu už v momente, keď vám túto príležitosť dohodne.

§ 646 – Provízia sprostredkovateľa a zodp

Ak má sprostredkovateľ dostať odmenu až po dokončení obchodu zákazníkom, má na ňu nárok aj vtedy, ak obchod zlyhal vašou vinou. Do základu pre výpočet jeho odmeny sa započíta aj to, čo sa neuskutočnilo kvôli vám.

§ 647 – Provízia sprostredkovateľa

(1)

Sprostredkovateľ má nárok na dohodnutú odmenu. Ak ste si ju nedohodli, dostane sumu, ktorá je vtedy bežná. Odmenu nedostane, ak ste zmluvu uzavreli bez neho alebo ak tajne pracoval aj pre druhú stranu. (2) Náklady mu preplatíte, len ak ste sa na tom jasne dohodli.

§ 648 – Povinnosť uschovať doklady sprostred

Sprostredkovateľ musí odložiť a chrániť všetky doklady, ktoré získal počas práce, kým môžu byť pre vás dôležité.

§ 649 – Povinnosti sprostredkovateľa a partneri

(1)

Sprostredkovateľ neručí za to, že druhá strana splní zmluvu. Nesmie vám však dohodnúť obchod s niekým, o kom vie, že je nespoľahlivý. (2) Ak o to požiadate, musí vám poskytnúť informácie, aby ste si mohli overiť, či je daná osoba dôveryhodná.

§ 650 – Zánik zmluvy o sprostredkov

Sprostredkovanie končí, ak sa obchod neuzavrie do určitého termínu. Ak termín nemáte určený, môže zmluvu kedykoľvek ukončiť jedna aj druhá strana.

§ 651 – Provízia sprostredkovateľa aj po z

Sprostredkovateľ má nárok na odmenu aj vtedy, ak sa zmluva s klientom uzavrie až po skončení vašej spolupráce, no vďaka jeho predchádzajúcej práci.

§ 652 – Zmluva o obchodnom zastúpení

(1)

Pri obchodnom zastúpení pre vás zástupca hľadá obchody alebo ich vo vašom mene uzatvára a vy mu za to platíte províziu. (2) Zástupcom nemôže byť štatutár firmy, spoločník, ani likvidátor či správca konkurzu. (3) Tieto pravidlá neplatia pre pracovníkov na burze. (4) Zmluva musí byť písomná. (5) Ak nie je určené inak, platia tu podobné pravidlá ako pri sprostredkovaní.

§ 653 – Územie pôsobenia obchodného zástup

Obchodný zástupca musí svedomito pracovať vo vyhradenej oblasti. Ak v zmluve nie je uvedené kde, platí, že jeho pôsobiskom je celá Slovenská republika.

§ 654 – Čo robí obchodný zástupca

(1)

Úlohou obchodného zástupcu je hľadať pre vás nových zákazníkov. (2) Ak za vás robí právne kroky, riadi sa to pravidlami mandátnej zmluvy. (3) Bez vášho splnomocnenia nesmie zástupca uzatvárať zmluvy ani za vás vyberať peniaze.

§ 655 – Povinnosti obchodného zástupcu

(1)

Obchodný zástupca musí pracovať poctivo, dbať na vaše záujmy a riadiť sa vašimi pokynmi. (2) Musí vás pravidelne informovať o situácii na trhu a o všetkom dôležitom pre vaše podnikanie. (3) Ak za vás uzatvára obchody, musí dodržať vaše ceny a podmienky. (4) Ak nemôže pracovať, musí vám to ihneď oznámiť.

§ 655a – Povinnosti zastúpeného

(1)

Podnikateľ musí k zástupcovi pristupovať poctivo a poskytovať mu všetky informácie a podklady potrebné na prácu. (2) Musí ho včas varovať, ak sa očakáva menej obchodov než zvyčajne. (3) Podnikateľ musí zástupcu informovať, či obchod prijal, odmietol alebo či sa vôbec uskutočnil.

§ 656 – Povinnosti obchodného zástupcu pri obchodoch

Obchodný zástupca musí pomáhať pri dokončovaní obchodov podľa pokynov podnikateľa, najmä ak treba vyriešiť nejaké problémy v obchodoch.

§ 657 – Mlčanlivosť obchodného zástupcu po

Obchodný zástupca nesmie nikomu prezradiť informácie od podnikateľa ani ich využiť vo svoj prospech. Táto mlčanlivosť platí aj po skončení zmluvy.

§ 658 – Povinnosti obchodného zástupcu

(1)

Obchodný zástupca má vyberať len takých zákazníkov, u ktorých je predpoklad, že za tovar alebo služby riadne zaplatia. (2) Za zákazníka ručíte, len ak ste sa na to písomne zaviazali a dostali ste za to osobitnú odmenu. Vtedy platia bežné pravidlá o ručení.

§ 659 – Provízia a náklady zástupcu

(1)

Zástupca má nárok na dohodnutú províziu alebo na odmenu, ktorá je v danom odbore bežná. (2) Náklady na prácu sa preplácajú, len ak ste sa na tom dohodli. (3) Ak zástupca pri obchode zastupuje obe strany, nárok na odmenu nemá.

§ 659a – Nárok na províziu sprostredkov

Províziu dostanete, ak sa obchod uzavrel vďaka vašej práci alebo so zákazníkom, ktorého ste pre firmu získali už predtým.

§ 659b – Nárok zástupcu na proví

Nový obchodný zástupca nedostane províziu, ak na ňu má nárok ten predchádzajúci a nie je spravodlivé deliť ju medzi oboch.

§ 660 – Vznik nároku na províziu

Aj keď máte výhradného zástupcu, môžete obchody uzatvárať sami. Ak v zmluve nie je iná dohoda, musíte mu však z týchto obchodov zaplatiť províziu.

§ 667 – Zánik a predĺženie zmluv

Zmluva s obchodným zástupcom končí uplynutím dohodnutého času. Ak v spolupráci pokračujete aj po tomto termíne, zmluva sa automaticky predlžuje na neurčito.

§ 668 – Výpoveď zmluvy

(1)

Zmluva je na neurčito, ak v nej nie je určený čas trvania. (2) Môžete ju kedykoľvek vypovedať. (3) Výpovedná lehota je jeden mesiac v prvom roku, dva mesiace v druhom a tri mesiace po troch rokoch. (4) Ak si dohodnete dlhšie lehoty, podnikateľ nesmie mať kratšiu lehotu ako zástupca. (5) Výpoveď končí vždy v posledný deň mesiaca.

§ 668a – Nevyplatená provízia a náklady

Nárok na odmenu máte, ak vám podnikateľ nevyplatil províziu za prinesené obchody alebo vám nepreplatil dohodnuté náklady.

§ 669 – Odstupné pre obchodného zástupcu

(1)

Po skončení zmluvy má zástupca nárok na odstupné, ak získal nových zákazníkov a je to spravodlivé. (2) Odstupné nesmie byť vyššie ako priemerná ročná provízia za posledných päť rokov. (3) Nárok na odstupné nevylučuje nárok na náhradu škody. (4) Právo na odstupné majú aj dedičia po smrti zástupcu. (5) O odstupné musíte požiadať do jedného roka od skončenia zmluvy, inak zanikne.

§ 669a – Zánik zmluvy obchodného z

Nárok na odstupné nevzniká, ak ste zmluvu hrubo porušili, ak ste ju ukončili bez vážneho dôvodu (ako je choroba či vek), alebo ak ste zmluvu previedli na niekoho iného.

§ 670 – Výpoveď výhradného zastúpenia agent

Ak pri výhradnom zastúpení nedosiahnete dohodnutý objem obchodov za rok, môžete zmluvu vypovedať. Aj v tomto prípade má zástupca nárok na odstupné.

Podnikateľ musí tichému spoločníkovi vrátiť jeho vklad do 30 dní od skončenia zmluvy, upravený o podiel na zisku alebo strate.

§ 681 – Postavenie tichého spoločníka a vklad

Tichý spoločník má pri svojom vklade podobné postavenie ako veriteľ, ale peniaze môže žiadať späť až po skončení zmluvy.

§ 682 – Základné ustanovenia

(1)

Banka sa v zmluve zaväzuje, že na vašu žiadosť vyplatí určitej osobe peniaze, ak splní dohodnuté podmienky. Vy za to banke zaplatíte.

(2)

Zmluva musí byť napísaná písomne.

§ 683 – Otvorenie akreditívu

(1)

Banka písomne oznámi príjemcovi, že mu otvára akreditív a za akých podmienok mu vyplatí peniaze.

(2)

Banka to oznámi hneď po podpise zmluvy alebo podľa vašich pokynov.

(3)

Záväzok banky voči príjemcovi začína týmto oznámením.

(4)

Váš záväzok voči banke vzniká v momente otvorenia akreditívu.

(5)

V dokumentoch sa banka zväčša zaväzuje zaplatiť sumu alebo prijať zmenku.

§ 684 – Odplata za otvorenie akreditívu banke

Ak ste sa v zmluve nedohodli na cene za otvorenie akreditívu, zaplatíte banke sumu, ktorá je v tom čase bežná.

§ 685 – Nezávislosť bankového záväzku z akreditívu

To, že vám banka musí zaplatiť cez akreditív, platí bez ohľadu na vzťahy medzi vami a príjemcom peňazí.

§ 686 – Zmena a zrušenie akreditívu bankou

(1)

Ak v zmluve nie je uvedené, že je akreditív odvolateľný, banka ho môže zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom všetkých strán.

(2)

Ak je akreditív odvolateľný, banka ho môže zmeniť alebo zrušiť, kým nesplníte dohodnuté podmienky.

(3)

Získané peniaze alebo cenné papiere vám banka musí odovzdať bez zbytočného odkladu. Za ich stratu či poškodenie zodpovedá, iba ak tomu nemohla odbornou starostlivosťou zabrániť.

§ 695 – Inkaso cez inú banku

Ak má banka vybrať peniaze cez inú banku, ktorú ste si vybrali, robí to na váš účet a vaše riziko.

§ 696 – Odplata za obstaranie inkasa bankou

Uloženú vec si môžete kedykoľvek vybrať a znova uložiť, ak zmluva stále trvá. Kým máte vec pri sebe, banka za ňu nezodpovedá.

§ 704 – Zodpovednosť banky za škodu

Banka zodpovedá za stratu alebo poškodenie vašej uloženej veci. Výnimkou je len situácia, ktorej nemohla ani pri odbornej snahe zabrániť.

§ 705 – Okamžité ukončenie zmluvy

Obe strany môžu zmluvu kedykoľvek zrušiť výpoveďou. Zmluva zanikne aj vtedy, ak si vyberiete všetky uložené veci a nechcete v nej pokračovať.

§ 706 – Vrátenie uloženej veci

Keď uplynie dohodnutý čas alebo výpovedná lehota, banka vám musí vrátiť peniaze. (2) Ak ste vypovedali len časť vkladu, banka vám vyplatí len túto časť.

§ 719a – Vkladový účet a aplikácia ustanovení

Na vkladový účet sa používajú podobné pravidlá ako na bežný účet, ak zákon alebo zmluva neurčujú niečo iné.

§ 720 – Základné ustanovenie

Cestovný šek je cenný papier, za ktorý dostanete peniaze, ak ho predložíte na preplatenie podľa podmienok vydavateľa.

§ 721 – Povinnosť vyplatiť cestovný šek

Ten, kto vydal cestovný šek, ho musí preplatiť alebo vybaviť, aby vám ho preplatil niekto iný.

§ 722 – Náležitosti a forma cestovného šeku

(1)

Cestovný šek musí obsahovať názov, sľub vyplatiť peniaze a podpis vydavateľa. (2) Ak ide o príkaz na platbu, musí v ňom byť meno toho, kto má platiť. (3) Ak na šeku nie je meno majiteľa, peniaze dostane ten, kto ho prinesie. (4) Šek môže byť aj v inej mene ako euro.

§ 723 – Cestovný šek potvrdenie

Tieto pravidlá platia pre obchody s medzinárodným prvkom (aspoň jeden účastník je z iného štátu), ak sa riadia slovenským právom.

§ 730 – Zvyklosti

V medzinárodnom obchode sa berú do úvahy bežné zvyklosti v danom odbore podnikania.

§ 731 – Úradné povolenie

(1)

Dlžník musí požiadať o povolenie na vývoz. (2) Veriteľ musí požiadať o povolenie na dovoz. (3) Povinnosť platí, ak sú povolenia potrebné v čase plnenia. (4) Ak úrad povolenie definitívne zamietne, zmluva zaniká a neúspešný žiadateľ musí nahradiť škodu. (5) Bežné pravidlá Občianskeho zákonníka sa v tomto prípade nepoužijú.

§ 732 – Mena peňažného záväzku

(1)

Dlh musíte zaplatiť v tej mene, v ktorej ste sa dohodli. V rovnakej mene platíte aj náhradu škody. (2) Ak zákony vašej krajiny zakazujú platiť v dohodnutej mene, musíte veriteľovi nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikne.

§ 733 – Prepočet mien

Ak platíte v inej mene, než je dohodnutá, prepočet sa urobí podľa stredového kurzu v čase a mieste platby.

§ 734 – Obvyklá cena alebo odplata

Keď sa v tomto zákone hovorí o obvyklej cene alebo odmene, myslia sa tým ceny bežné na medzinárodnom trhu.

§ 736 – Okolnosti vylučujúce zodpovednosť

Ak nedostanete úradné povolenie, o ktoré ste mali požiadať, nezbavuje vás to zodpovednosti za prípadnú škodu.

§ 737 – Cena tovaru

(1)

Pri výpočte škody sa pozerá na zisk, aký sa bežne dosahuje v krajine, kde žijete alebo podnikáte. (2) Rozhoduje bežná cena v mieste dodania tovaru. Ak tam nie je, použije sa cena z podobného miesta a započíta sa rozdiel v doprave.

§ 738 – Sídlo obchodného zástupcu mimo SR

Ak obchodný zástupca sídli v zahraničí, rozhoduje právo štátu, v ktorom mal sídlo v čase podpisu zmluvy.

§ 739 – Zákaz spätného vývozu

Ak máte v zmluve zakázaný spätný vývoz tovaru, zodpovedáte za to, aj keby tovar vyviezol niekto iný. V takom prípade musíte predajcovi nahradiť spôsobenú škodu.

§ 740 – Povinnosť kupujúceho preukázať umiestnenie tovaru

Ak ste sľúbili, že tovar nevyveziete, musíte na požiadanie predávajúceho dokázať, kde sa tovar nachádza alebo že ste ho spotrebovali doma.

§ 741 – Pochybnosť územia zákazu spätného vývozu

Ak nie je jasné, z ktorého územia je zakázané tovar vyvážať, platí, že ide o štát, kam sa mal tovar pôvodne poslať, alebo o štát, kde má kupujúci sídlo.

§ 742 – Dojednanie o obmedzení predaja tovaru

Ak v zmluve nie je uvedený čas, skončí po jednom roku. Pri zmluvách na dobu neurčitú bez dohodnutej výpovede platí, že končia mesiac po doručení výpovede druhej strane.

§ 749 – Odstúpenie od zmluvy

(1)

Ak odberateľ nedodrží termíny odberu alebo nakúpi tovar od iného dodávateľa, môže dodávateľ od zmluvy odstúpiť. (2) Ak dodávateľ dodáva tovar aj iným odberateľom v rozpore so zmluvou, môže od zmluvy odstúpiť odberateľ.

§ 750 – Závislé zmluvy

Ak plnenie hlavnej zmluvy závisí od vedľajšej zmluvy, hlavná zmluva začne platiť až po splnení tej vedľajšej. Ak sa plní vopred, nesplnenie vedľajšej zmluvy hlavnú zmluvu zruší.

§ 751 – Viacstranné výmenné obchody

Za viacstranný obchod sa považuje situácia, keď si viacerí partneri z rôznych štátov navzájom dodávajú tovar, ale peniaze si vyrovnajú len tí z rovnakej krajiny.

§ 752 – Viacstranné obchody

Výmenné obchody sa riadia pravidlami o kúpnej zmluve. Každý má nárok na plnenie podľa dohody. Zmluvu nemôžete zmeniť ani zrušiť bez súhlasu partnera, ktorého sa to týka.

§ 753 – Dodanie tovaru pri viacstrannom obchode

Nemôžete zdržať dodanie tovaru zahraničnému partnerovi len preto, že si svoje povinnosti voči vám nesplnil váš partner z rovnakej krajiny.

§ 754 – Ručenie účastníkov viacstranného výmenného obchodu

Ak v obchode s viacerými stranami pochádzajú partneri z rovnakého štátu, ručia spoločne za svoje záväzky voči partnerom z iných krajín.

§ 755 – Odstúpenie od obchodu

Nemôžete odstúpiť od spoločnej zmluvy pre meškanie iného partnera, ak už niekto iný svoju časť splnil. Urobiť to môžete, len ak mu zaplatíte spôsobenú škodu.

§ 756 – Použitie zákona pri medzinárodných zmluvách

Tento zákon sa použije len vtedy, ak oficiálna medzinárodná zmluva, ktorou je Slovensko viazané, neobsahuje iné pravidlá.

§ 756a – Návrhy cien a právomoci orgánov

(1)

Firma alebo družstvo môže navrhnúť zmenu cien úradu pre reguláciu len vtedy, ak to schváli jej najvyšší orgán alebo spoločníci. (2) Túto právomoc môžu preniesť na vedenie firmy, ale musí s tým súhlasiť aspoň dvojtretinová väčšina všetkých členov najvyššieho orgánu.

§ 757 – Zodpovednosť za škodu

Za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona sa zodpovedá podľa bežných zákonných pravidiel o náhrade škody.

§ 758 – Určenie ceny zmlúv

(1)

Medzi slovenskými partnermi platia ceny podľa tohto zákona, ak neodporujú predpisom o cenách. Vtedy platí najvyššia povolená cena. (2) Všetky platby v týchto zmluvách sa považujú za ceny podľa cenových predpisov.

§ 759 – Určenie akosti tovaru v zmluve

Ak zmluva medzi slovenskými partnermi určuje kvalitu tovaru v rozpore s predpismi, platia zákonné pravidlá o kvalite. To neplatí, ak je zrejmé, že tovar sa má vyviezť do zahraničia.

§ 760 – Rozhodovanie sporov rozhodcom

Pravidlá o súdnych konaniach sa primerane používajú aj pri riešení sporov pred rozhodcom, ak o tom máte uzavretú platnú zmluvu.

§ 761 – Likvidácia iných osôb

(2)

Pravidlá o rušení firiem platia aj pre iné organizácie bez nástupcu, ak ich vlastné predpisy nehovoria inak. (3) Vybrané časti zákona sa vzťahujú aj na rušenie štátnych podnikov. (4) Tieto pravidlá platia aj pre banky, poisťovne a ďalšie finančné inštitúcie, ak osobitné zákony neurčujú iné postupy.

§ 762 – Bankové zmluvy a záruky

Pravidlá o bankových zárukách a účtoch platia aj vtedy, ak tieto služby poskytuje iná oprávnená osoba namiesto banky.

§ 763 – Účinnosť zákona a právne vzťahy

(1)

Tento zákon platí pre vzťahy vzniknuté odo dňa jeho účinnosti. Staršie prípady sa riešia po starom, okrem bankových účtov a vkladov, ktoré sa riadia novým zákonom hneď. (2) Všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred týmto zákonom, sa dokončia podľa starých predpisov.

§ 763a – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004

Porušenie zmlúv, ktoré ste uzavreli ešte pred platnosťou tohto zákona, sa rieši podľa starých predpisov.

§ 764 – Prechodné ustanovenia k obchodným spoločnostiam

(1)

Existujúce firmy sa od účinnosti tohto zákona riadia jeho novými pravidlami. (2) Časti vašich starých zmlúv, ktoré odporujú tomuto zákonu, prestávajú platiť. Musíte ich do roka upraviť, inak môže súd firmu zrušiť. (3) Výhody spojené so starými akciami, ktoré tento zákon nepovoľuje, zanikajú.

§ 765 – Premena starých družstiev

(1)

Staršie družstvá sa menia na nové podľa osobitného zákona. (2) Musia si upraviť stanovy, schváliť ich a zapísať zmeny do obchodného registra. (3) Do zápisu zmien platia pre družstvá ich doterajšie pravidlá. (4) Ak družstvo zmeny včas neohlási, súd ho zruší. (5) Pri delení majetku po zrušení sa postupuje podľa osobitného zákona.

§ 766 – Prevod a zrušenie podnikov

(1)

Staré družstevné a iné podniky sa musia do roka zmeniť na firmy podľa tohto zákona, inak ich zruší súd. (2) Do tejto zmeny sa ich fungovanie riadi starými predpismi. (3) Ak podnik založilo družstvo, ročná lehota začína plynúť podľa osobitného zákona.

§ 767 – Likvidácia a zostatok

(1)

Staršie firmy sa likvidujú podľa tohto zákona. Peniaze, ktoré po likvidácii ostanú, sa však rozdelia podľa ich pôvodných zmlúv alebo starých pravidiel.

(2)

Firmy založené podľa starších zákonov fungujú ďalej. Ich fungovanie sa riadi predpismi, podľa ktorých vznikli.

§ 768 – Prechod na obchodný register

(1)

Zápisy zo starého podnikového registra platia aj v novom obchodnom registri.

(2)

Všetky firmy sa po novom zapisujú už len do obchodného registra.

(3)

Nesprávne staré údaje treba opraviť do jedného roka.

(4)

Firmy, ktoré v registri ešte nie sú, sa museli prihlásiť do šiestich mesiacov od platnosti zákona.

§ 768a – S r o staré zmluvy

(1)

Staršie s.r.o. museli súdu oznámiť, či stále podnikajú.

(2)

Do pol roka od účinnosti zákona si tieto firmy mali upraviť svoje zmluvy a stanovy.

§ 768b – Akcie a stanovy AS

(1)

Akciovky museli do konca roka 1999 upraviť svoje akcie a stanovy podľa zákona.

(2)

Akcionár musí na výzvu oznámiť svoje údaje, inak mu firma nevyplatí zisk.

(3)

Firmy s papierovými akciami museli odovzdať zoznam akcionárov štátu, inak im hrozilo zrušenie.

§ 768c – Prechodné ustanovenia a povinnosti podnikateľov

(1)

Nové pravidlá platia aj pre staršie vzťahy, ale ich vznik sa posudzuje podľa pôvodných zákonov.

(2)

Podnikatelia s rovnakým menom v jednom meste si ho museli do roku 2003 upraviť.

(3)

Chýbajúce údaje do registra bolo treba doplniť do januára 2003.

(4)

Zmluvy a stanovy mali byť v zbierke listín do konca roka 2002.

(5)

Staré firemné dokumenty sa dali používať do januára 2003.

(14)

Firmy mali zosúladiť svoje zmluvy so zákonom do roku 2003, inak im hrozilo zrušenie.

(15)

Časti zmlúv, ktoré odporovali novému zákonu, stratili platnosť v roku 2002.

§ 768d – Odkúpenie akcií pri zlúčení

(1)

Ak ako akcionár nesúhlasíte so zlúčením firiem a hlasovali ste proti, môžete žiadať o odkúpenie svojich akcií.

(2)

Nová firma vám musí poslať ponuku na odkúpenie do mesiaca od zápisu zlúčenia do registra.

(3)

Na prijatie tejto ponuky máte aspoň 14 dní.

(4)

Cena za akcie musí byť férová a rovnaká pre všetkých.

(5)

Ak je cena príliš nízka, môžete žiadať o doplatok v peniazoch.

§ 768e – Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008

Firmy a družstvá musia prepočítať a zaokrúhliť svoje základné imanie a vklady zo slovenských korún na eurá.

§ 768f – Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Pravidlá o meškaní platné od 15. januára 2009 sa nepoužijú na prípady, ktoré nastali pred týmto dátumom.

§ 768g – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2009

(1)

Schôdze zvolané pred decembrom 2009 sa riadia vtedy platnými pravidlami.

(2)

Verejné akciovky si museli upraviť svoje stanovy do mája 2010.

§ 768h – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011

Tento zákon platí pre povinne zverejňované zmluvy, ktoré boli uzavreté po 1. januári 2011.

§ 768i – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. júna 2011

Ak súd nezrušil firmu do júna 2011, môže to urobiť neskôr len vtedy, ak firma nesplní svoje povinnosti ani v novej lehote.

§ 768j – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012

Zápis novej s.r.o. alebo zmena spoločníka začatá pred októbrom 2012 sa dokončí podľa vtedajších predpisov.

§ 768k – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

(1)

Voľba zamestnancov do dozornej rady po februári 2013 sa riadi novými pravidlami.

(2)

Porušenie starých zmlúv sa rieši podľa vtedajších zákonov.

(3)

Nové pravidlá o čase splatnosti a úrokoch neplatia pre zmluvy uzavreté pred februárom 2013.

(4)

Pri starších rozhodnutiach netreba pri zápise do registra úradne overovať podpisy.

§ 768l – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2013

(1)

Pri zápise firiem založených pred decembrom 2013 platia staré pravidlá.

(2)

Rozdelenie podielu spred decembra 2013 platí, ak sa zapísalo do konca roka.

(3)

Rozbehnuté rušenie firiem bez likvidácie sa dokončí podľa starého zákona.

(4)

Na podiely založené pred decembrom 2013 sa nové obmedzenia pri predaji nevzťahujú.

§ 768m – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015

(1)

Zákonné ručenie pri zmluvách platí, ak boli uzavreté po 1. júli 2015.

(2)

Ručenie za vrátený vklad vzniká, ak bol vklad vrátený po júli 2015.

§ 768n – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

Zákonný pomer sa prvýkrát použije v roku 2018. Pre rok 2016 platí hodnota 4 ku 100 a pre rok 2017 hodnota 6 ku 100.

§ 768o – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 18. marca 2016

Čas, kedy bola firma vymazaná, sa nepočíta do lehôt. Všetky jej práva zostávajú zachované.

§ 768u – Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 10. januára 2026

Pravidlo o sprístupňovaní informácií podľa § 220ge sa začne používať až po 9. januári 2030.

§ 769 – Zverejnenie v Obchodnom vestníku

(1)

Ak nie je určené inak, údaje zverejnite v Obchodnom vestníku.

(2)

Ak firmu alebo družstvo ruší súd, údaje sa zverejňujú v špeciálnom registri úpadkov a likvidácií.

§ 770 – Zverejňovanie údajov a podmienky

Vláda SR určí, ako sa majú zverejňovať povinné údaje. Je zakázané zverejňovať chránené osobné údaje.

§ 771 – Vykonávacie predpisy od vlády

Vláda SR vydá nariadenie s podrobnosťami o zmluvách o tichom spoločenstve.

§ 771a – Vykonávacie predpisy ministerstva

Ministerstvo spravodlivosti SR pripraví podrobné pravidlá, ktoré vysvetlia, ako postupovať podľa vybraných častí tohto zákona.

§ 771b – Hodnota akcií pri fúzii

Ministerstvo spravodlivosti SR určí, ako sa vypočíta hodnota akcií pri spájaní firiem a ako má vyzerať znalecký posudok.

§ 771c – Použitie pravidiel pre zmluvy

Tieto vybrané pravidlá platia vždy bez ohľadu na to, právo ktorej krajiny sa inak vzťahuje na vašu zmluvu.

§ 771d – Výška úrokov z omeškania

Ministerstvo spravodlivosti SR zverejní na svojom webe aktuálnu výšku úrokov z omeškania aj ich historický prehľad.

§ 771e – Správnosť údajov v obchodnom registri

Ministerstvo spravodlivosti a súdy spolupracujú, aby v obchodnom registri boli zapísané len správne osoby a údaje podľa oficiálnych zdrojov.

§ 772 – Zrušujú sa:

Rušia sa tieto predpisy:

§ 773 – Zodpovednosť za škodu pri preprave

Staré pravidlá o škodách pri námornej doprave neplatia, ak odporujú paragrafom 622 a 624 tohto zákona. Ostatné časti zostávajú platné.

§ 774 – Platnosť vyhlášky o audítoroch

Stará vyhláška o audítoroch z roku 1989 platí aj pre tento zákon, kým sa neprijme nová právna úprava.

§ 774a – Prebratie práva Európskej ú

Tento zákon do nášho práva preberá pravidlá Európskej únie, ktoré nájdete v prílohe.

§ 775 – Kedy platí Obchodný zákonník

Tento zákon je účinný od 1. januára 1992.