Zákon č. 237/2000

Zákon č. 237/2000 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon č. 237/2000

Zákon č. 237/2000 Z.z.

§ 52 – Bezpečné vnútorné rozvody

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vnútorné rozvody musia byť bezpečné a umožňovať používanie stavby na účel, na ktorý je určená.
(2)
Vnútorné rozvody veľkých a viacposchodových stavieb musia mať aj vo vnútri stavby uzávery, ktoré umožnia uzavrieť alebo prerušiť prívod energie alebo vody do časti stavby v prípade poruchy alebo pri údržbe.
Originál
(1)
Vnútorné rozvody musia byť bezpečné a musia umožňovať užívanie stavby na účel, na ktorý je určená.
(2)
Vnútorné rozvody veľkých a viacposchodových stavieb musia mať aj vo vnútri stavby uzávery umožňujúce uzavrieť alebo prerušiť prívod energie alebo vody do časti stavby v prípade poruchy alebo pri údržbe.

§ 53 – Technologické vybavenie stavieb

Trvalý odkaz
Jednoducho

Technologické vybavenie stavieb musí umožňovať technologický proces, na ktorý je určené, a zároveň spĺňať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia.

§ 58a

(1)
Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre
a)
samostatnú stavbu alebo jej zmenu,
b)
súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska,
c)
jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného užívania,
d)
podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.
(2)
Stavebný úrad môže stavebníkovi oznámiť, že vykoná stavebné konanie až po rozšírení žiadosti na ďalšie stavby, prípadne na celý súbor stavieb [§ 62 ods. 1 písm. b) a c)].

§ 59 Účastníci stavebného konania

a)
stavebník,
b)
osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich (vrátane susediacich), ak ich práva môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,
c)
ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov,
d)
stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e)
projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

§ 75a

(1)
Pri jednoduchých, drobných a dočasných stavbách, ich zmenách a pri terénnych úpravách menšieho rozsahu môže stavebný úrad upustiť od vytýčenia oprávnenými osobami podľa § 45 ods. 4.
(2)
Ak sa od vytýčenia upustilo, za súlad priestorovej polohy stavby s overenou dokumentáciou zodpovedá stavebník.
(3)
Za určenie priestorovej polohy terénnych úprav, pri ktorých sa od vytýčenia upustilo, zodpovedá ten, kto požiadal o ich povolenie.
(4)
Doklady o vytýčení priestorovej polohy predloží stavebník stavebnému úradu pri kolaudácii. Pri stavbách a terénnych úpravách, ktoré nevyžadujú kolaudáciu, pripojí stavebník doklad o vytýčení k dokumentácii, ktorú si uchováva.

§ 81a

(1)
O ústnom konaní spíše stavebný úrad protokol, ktorý obsahuje
a)
označenie stavby,
b)
zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,
c)
porovnanie skutočného vyhotovenia dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom,
d)
súpis zistených odchýlok od skutočného vyhotovenia stavby, prípadne odkaz na podklady kolaudačného rozhodnutia,
e)
námietky účastníkov konania,
f)
stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy.
(2)
Stavebný úrad môže protokol nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, nie sú zistené odchýlky a neboli podané námietky.
Originál

Technologické vybavenie stavieb musí umožňovať technologický proces, pre ktorý je určené, a zároveň spĺňať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia.“.

㤠58a

(1)
Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre
a)
samostatnú stavbu alebo jej zmenu,
b)
súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska,
c)
jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného užívania,
d)
podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.
(2)
Stavebný úrad môže stavebníkovi oznámiť, že vykoná stavebné konanie až po rozšírení žiadosti na ďalšie stavby, prípadne na celý súbor stavieb [§ 62 ods. 1 písm. b) a c)].“.

„§ 59 Účastníci stavebného konania

a)
stavebník,
b)
osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,
c)
ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, 1g )
d)
stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e)
projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.“.

㤠75a

(1)
Stavebný úrad môže pri jednoduchých, drobných a dočasných stavbách, zmenách týchto stavieb a pri terénnych úpravách menšieho rozsahu upustiť od vytýčenia oprávnenými osobami podľa § 45 ods. 4.
(2)
Za súlad priestorovej polohy stavby s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, pri ktorej sa upustilo od vytýčenia na to oprávnenými osobami podľa odseku 1, zodpovedá stavebník.
(3)
Za určenie priestorovej polohy terénnych úprav, pri ktorých sa upustilo od vytýčenia na to oprávnenými osobami, zodpovedá ten, kto požiadal stavebný úrad o ich povolenie.
(4)
Doklady o vytýčení priestorovej polohy predloží stavebník stavebnému úradu pri kolaudácii. Pri stavbách a terénnych úpravách, ktoré nevyžadujú kolaudáciu, pripojí stavebník doklad o vytýčení k ním uchovávanej dokumentácii.“.

㤠81a

(1)
Stavebný úrad spíše o ústnom konaní protokol, ktorý obsahuje
a)
označenie stavby,
b)
zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,
c)
porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom,
d)
súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady kolaudačného rozhodnutia,
e)
námietky účastníkov konania,
f)
stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy.
(2)
Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.

§ 81b – Podmienky na užívanie stavby

Trvalý odkaz
Jednoducho
a)
stavba nemá podľa dokumentácie overenej stavebným úradom zabezpečené vykurovanie a pripojenie na vodu, elektrinu a kanalizáciu,
b)
nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,
c)
nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe,
d)
nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie (alebo obmedzenie na prípustnú mieru) negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie,
e)
nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a doklady o overení vhodných stavebných výrobkov (§ 43f).
Originál
a)
nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,
b)
nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,
c)
nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,
d)
nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,
e)
nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a doklady o overení vhodných stavebných výrobkov (§ 43f).

§ 81c – Povolenie na skúšobnú prevádzku

Trvalý odkaz
Jednoducho
a)
drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, pri ktorých po ohlásení stavebný úrad určil, že podliehajú stavebnému povoleniu,
b)
jednoduché stavby a ich zmeny okrem stavieb na bývanie, stavieb na individuálnu rekreáciu, garáží a stavieb s prevádzkovým alebo výrobným zariadením.

§ 84

(1)
Ak pri stavbách komplexné vyskúšanie plynule prechádza do skúšobnej prevádzky, možno skúšobnú prevádzku začať so súhlasom stavebného úradu a za podmienok určených po dohode s obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy.
(2)
Ak treba na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie zhodnotiť priebeh skúšobnej prevádzky alebo jej časti, stavebný úrad po dohode s dotknutými orgánmi rozhodne o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a určí jej podmienky.
(3)
Po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky alebo jej časti vydá stavebný úrad na návrh stavebníka kolaudačné rozhodnutie.

§ 87 Nevyhnutné úpravy

(1)
Ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám (§ 43d) a ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby vykonať nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Vlastník ich musí vykonať na vlastné náklady.
(2)
Ak sa na nevyhnutnú úpravu vyžaduje dokumentácia alebo iné podklady, stavebný úrad uloží vlastníkovi stavby alebo pozemku ich predloženie v určenom rozsahu a lehote. Ak to nesplní, stavebný úrad môže obstarať dokumentáciu alebo podklady na jeho náklady. Potom nariadi vykonanie úpravy a určí podmienky a lehotu.
(3)
Ak nevyhnutná úprava nevyžaduje dokumentáciu ani podklady, stavebný úrad uloží vlastníkovi vykonanie úpravy a určí rozsah, spôsob, podmienky a lehotu.
(4)
Stavbu alebo jej časť, na ktorej boli nariadené nevyhnutné úpravy, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ak stavebný úrad od kolaudácie neupustil.

§ 123a Slovenská inšpekcia životného prostredia

(1)
Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach územného plánovania a stavebného poriadku.
(2)
Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených kontrolou. Pri súbežnom konaní inšpekcie a stavebného úradu sa postupuje obdobne ako pri ukladaní pokút. Za porušenie povinností podľa tohto zákona, vykonávacích predpisov a rozhodnutí ukladá pokuty.

§ 127a Úľavy pri živelných pohromách a haváriách

(1)
Ak je v dôsledku živelnej pohromy, havárie, inej mimoriadnej udalosti alebo ich bezprostrednej hrozby nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy, zabezpečovacie práce alebo terénne úpravy, možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, musí to bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup.
(2)
Ak sa majú obnoviť stavby alebo pozemky poškodené alebo zničené živelnou pohromou, haváriou alebo inou mimoriadnou udalosťou v súlade s pôvodnými povoleniami, stačí, ak sa obnova vopred ohlási obci. Na postup sa primerane vzťahuje § 57.
(3)
Ak je na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti nevyhnutné uskutočniť stavbu, stavebné úpravy alebo terénne úpravy, stavebný úrad môže
a)
obmedziť rozsah žiadosti o stavebné povolenie alebo návrhu na povolenie terénnych úprav a ich príloh na nevyhnutný rozsah,
b)
upustiť od územného konania alebo ho spojiť so stavebným konaním alebo s inými konaniami,
c)
umožniť predloženie dokladov až dodatočne,
d)
vydať predbežné povolenie s lehotou na dodatočné predloženie dokladov; po ich predložení vykoná konanie a vydá rozhodnutie.

§ 130 Informačné systémy

(1)
Ministerstvo je prevádzkovateľom informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe. Sú súčasťou štátneho informačného systému.
(2)
Na informačných činnostiach podľa štandardov a schválených projektov sa podieľajú aj krajské úrady, okresné úrady a obce.
(3)
Obsah informačných systémov je založený na jednotnom spôsobe územnej identifikácie a štruktúry údajov, spracúva sa podľa jednotnej metodiky a vedie sa na jednotných registračných listoch.
(4)
Informačný systém o územnom plánovaní obsahuje
a)
územnoplánovacie podklady a údaje o stave územia (najmä o priestorovom usporiadaní, funkčnom využívaní a limitoch),
b)
územnoplánovaciu dokumentáciu,
c)
ostatné podklady.
(5)
Informačný systém o výstavbe obsahuje
a)
údaje o stavbách a stavebných pozemkoch (najmä o druhu, funkčnom využívaní, umiestnení, vlastníkoch a zastavovacích podmienkach),
b)
rozhodnutia stavebných úradov a obcí (najmä územné rozhodnutia, stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia).

§ 139a Pojmy územného plánovania

(1)
Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorá usmerňuje umiestnenie a usporiadanie objektu alebo činnosti v území. Vyjadruje sa slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Určuje, čo je v území zakázané, obmedzené a čo je prípustné.
(2)
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
(3)
Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a navzájom prepojených prírodných aj človekom vytvorených prvkov (geologický podklad, pôda, voda, rastlinstvo, živočíšstvo, umelé objekty a pod.) a ich väzieb. Je životným prostredím človeka a ostatných organizmov.
(4)
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický plán) je proces zosúlaďovania priestorových požiadaviek činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami. Zabezpečuje ekologickú stabilitu, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a životného prostredia človeka.
(5)
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní, funkčnom využívaní a záväzných obmedzeniach vyplývajúcich z právnych predpisov, územnoplánovacej dokumentácie a správnych rozhodnutí.
(6)
Urbánny priestor je časť urbanizovaného prostredia obce, v ktorom sa uplatňujú hmotnopriestorové a funkčné princípy urbanizmu (napr. ulica, dvor, priestor vytvorený zástavbou).
(7)
Územný rozvoj je rozvoj, ktorý trvalo udržateľne uspokojuje základné životné potreby ľudí, neznižuje diverzitu krajiny, zabezpečuje optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, environmentálnu bezpečnosť, vhodnosť stavieb, tvorbu a zachovanie ekologickej stability, šetrné využívanie prírodných zdrojov a ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.
(8)
Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce. Je to súbor
a)
stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel užívaných na účel, na ktorý boli stavby postavené,
b)
poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami podľa písmena a),
c)
pozemkov ostatných plôch,
d)
pozemkov vhodných na zastavanie určených schváleným územným plánom obce alebo zóny.
(9)
Zeleň sú vysadené alebo udržiavané rastliny v sídlach, ich okolí a pozdĺž líniových stavieb v krajine.
(10)
Verejným dopravným a technickým vybavením územia sú
a)
diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
b)
celoštátne a regionálne železničné dráhy, električkové, trolejbusové a špeciálne dráhy,
c)
letiská,
d)
prístavy,
e)
jednotná telekomunikačná sieť,
f)
vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektriny a verejné elektrické osvetlenie,
g)
plynovody tranzitnej prepravy plynu a zariadenia verejného rozvodu plynu,
h)
tepelné siete verejného rozvodu tepla,
i)
vodohospodárske diela na verejné zásobovanie vodou, vodovodné a kanalizačné rady s čistiarňami, priehrady, vodné nádrže, prieplavy a plavebné kanály,
j)
hate a otvorené privádzače vody,
k)
ochranné hrádze vodných tokov a iné stavby povodňovej ochrany,
l)
skládky odpadu a ďalšie stavby na nakladanie s odpadom,
m)
ochranné stavby civilnej ochrany obyvateľstva.
Originál
a)
drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, po ktorých ohlásení stavebný úrad určil, že podliehajú stavebnému povoleniu,
b)
jednoduché stavby a ich zmeny s výnimkou stavieb na bývanie, stavieb na individuálnu rekreáciu, garáží a stavieb s prevádzkovým alebo výrobným zariadením.“.

㤠84

(1)
Pri stavbách, kde komplexné vyskúšanie plynule prechádza do skúšobnej prevádzky, môže sa skúšobná prevádzka začať so súhlasom stavebného úradu a za podmienok určených po dohode s obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy.
(2)
Ak na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie treba zhodnotiť priebeh skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku, stavebný úrad po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy rozhodne o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a určí jej podmienky.
(3)
Po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku vydá stavebný úrad na návrh stavebníka kolaudačné rozhodnutie.“.

„§ 87 Nevyhnutné úpravy

(1)
Ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.
(2)
Ak sa na uskutočnenie nevyhnutnej úpravy vyžaduje dokumentácia alebo iné podklady, stavebný úrad uloží vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku ich predloženie v určenom rozsahu a lehote. V prípade nesplnenia uloženej povinnosti môže stavebný úrad obstarať potrebnú dokumentáciu alebo podklady na náklady povinného. Po ich zabezpečení stavebný úrad nariadi vykonanie úpravy a určí podmienky a lehotu jej uskutočnenia.
(3)
Ak nevyhnutná úprava, ktorá sa má nariadiť, nevyžaduje dokumentáciu alebo iné podklady, uloží stavebný úrad vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku vykonanie úpravy a určí rozsah, spôsob, podmienky a lehotu jej uskutočnenia.
(4)
Stavbu alebo jej časť, na ktorej boli nariadené nevyhnutné stavebné úpravy, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ak stavebný úrad od ich kolaudácie neupustil.“.

„§ 123a Slovenská inšpekcia životného prostredia

(1)
Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) je odborný kontrolný orgán, ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach územného plánovania a stavebného poriadku.
(2)
Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených jej kontrolnou činnosťou. Pri súbežnom konaní inšpekcie a stavebného úradu sa postupuje obdobne ako pri ukladaní pokút. Za porušenie povinností uložených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými na ich základe ukladá pokuty.“.

„§ 127a Úľavy pri živelných pohromách a pri haváriách

(1)
Ak v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti, alebo ich bezprostrednej hrozby je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch, možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup.
(2)
Ak sa majú obnoviť stavby alebo pozemky poškodené alebo zničené živelnou pohromou, haváriou alebo inou mimoriadnou udalosťou v súlade s pôvodnými povoleniami, stačí, ak sa ich obnova vopred ohlási obci. Na postup sa primerane vzťahuje ustanovenie § 57.
(3)
Ak je na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti nevyhnutné uskutočniť stavbu, stavebné úpravy alebo terénne úpravy, stavebný úrad môže
a)
obmedziť rozsah žiadosti o stavebné povolenie alebo návrhu na povolenie terénnych úprav a ich príloh na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie a rozhodnutie,
b)
upustiť od územného konania alebo spojiť územné konanie so stavebným konaním alebo s inými konaniami,
c)
umožniť predloženie dokladov až dodatočne,
d)
vydať predbežné povolenie, v ktorom sa určí lehota na dodatočné predloženie dokladov; po ich predložení vykoná konanie a vydá rozhodnutie.“.

„§ 130 Informačné systémy

(1)
Ministerstvo je prevádzkovateľom informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe. Informačné systémy sú časťami štátneho informačného systému.
(2)
V rozsahu svojej pôsobnosti sa podieľajú na vykonávaní informačných činností podľa štandardov a na základe schválených projektov aj krajské úrady, okresné úrady a obce.
(3)
Obsah informačných systémov podľa odseku 1 je založený na jednotnom spôsobe územnej identifikácie a štruktúry údajov a informácií získaných a spracovaných podľa jednotnej metodiky a vedie sa na jednotných registračných listoch.
(4)
Informačný systém o územnom plánovaní obsahuje
a)
územnoplánovacie podklady a ďalšie údaje a informácie o stave územia, najmä o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o limitoch vzťahujúcich sa na územie,
b)
územnoplánovaciu dokumentáciu,
c)
ostatné podklady.
(5)
Informačný systém o výstavbe obsahuje
a)
údaje a informácie o stavbách a o stavebných pozemkoch, najmä o ich druhu, funkčnom využívaní, umiestnení, o ich vlastníkoch a o zastavovacích podmienkach, ktoré sa naň vzťahujú,
b)
rozhodnutia stavebných úradov a obcí, najmä územné rozhodnutia, stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia.“.

„§ 139a Pojmy územného plánovania

(1)
Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
(2)
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
(3)
Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a ostatných navzájom funkčne prepojených hmotných prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä geologického podkladu a pôdotvorného substrátu, vodstva, pôdy, rastlinstva a živočíšstva, umelých objektov a prvkov využitia územia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických javov v krajine. Krajina je životným prostredím človeka a ostatných živých organizmov.
(4)
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický plán) je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory požadovaných činností v danom území.
(5)
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
(6)
Urbánny priestor je časť urbanizovaného prostredia obce, v ktorom sa uplatňujú hmotnopriestorové a funkčné princípy urbanizmu; je ním najmä ulica, dvor a priestor vytvorený kompaktnou alebo rozvoľnenou zástavbou.
(7)
Územný rozvoj je rozvoj, ktorý trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné potreby ľudí v krajine, pričom neznižuje jej diverzitu, zabezpečuje optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb a zariadení, tvorbu a zachovanie územného systému ekologickej stability, šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.
(8)
Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce. Zastavané územie je súbor
a)
stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel, ktoré sa užívajú na účel, na ktorý boli stavby uskutočnené,
b)
poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a),
c)
pozemkov ostatných plôch,
d)
pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny.
(9)
Zeleň sú vysadené alebo udržiavané rastliny v sídlach a v ich okolí, ako aj pozdĺž líniových stavieb v ostatnej krajine.
(10)
Verejným dopravným a technickým vybavením územia sú
a)
diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
b)
celoštátne a regionálne železničné dráhy, električkové dráhy, trolejbusové dráhy a špeciálne dráhy,
c)
letiská,
d)
prístavy,
e)
jednotná telekomunikačná sieť,
f)
vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie,
g)
plynovody tranzitnej prepravy plynu a zariadenia verejného rozvodu plynu,
h)
tepelné siete verejného rozvodu tepla,
i)
vodohospodárske diela na verejné zásobovanie obyvateľstva vodou, vodovodné rady na verejné zásobovanie pitnou vodou a kanalizačné rady s čistiarňami odpadových vôd z verejnej kanalizácie, priehrady, vodné nádrže, prieplavy a plavebné kanály,
j)
hate a otvorené privádzače vody,
k)
ochranné hrádze vodných tokov a iné stavby povodňovej ochrany územia,
l)
skládky odpadu a ďalšie stavby na nakladanie s odpadom,
m)
ochranné stavby civilnej ochrany obyvateľstva.

§ 139b – Pojmy stavebného poriadku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Jednoduché stavby sú
a)
stavby na bývanie so zastavanou plochou do 300 m² a jedným nadzemným podlažím (môžu mať podkrovie),
b)
stavby na individuálnu rekreáciu,
c)
prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a výška 15 m,
d)
oporné múry,
e)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a hĺbka 6 m.
(2)
Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení.
(3)
Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne k dokumentácii overenej v stavebnom konaní.
(4)
Zmeny dokončených stavieb sú
a)
nadstavby (stavba sa zvyšuje),
b)
prístavby (stavba sa pôdorysne rozširuje a je prevádzkovo spojená s pôvodnou stavbou),
c)
stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné a výškové ohraničenie stavby.
(5)
Drobné stavby sú stavby s doplnkovou funkciou pre hlavnú stavbu (napr. pre bývanie, občianske vybavenie, výrobu, skladovanie, rekreáciu), ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie:
a)
prízemné stavby so zastavanou plochou do 25 m² a výškou do 5 m (napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne, stavby športových zariadení),
b)
podzemné stavby so zastavanou plochou do 25 m² a hĺbkou do 3 m (napr. pivnice, žumpy).
(6)
Za drobné stavby sa považujú aj
a)
stavby organizácií na lesnej pôde na zabezpečenie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m² a výška 5 m (napr. sklady krmiva, náradia alebo hnojiva),
b)
oplotenie,
c)
prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu a pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d)
nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.
(7)
Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu, jadrovoenergetických zariadení a vodohospodárske diela.
(8)
Za stavby vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov sa považujú stavby na obranu štátu zriaďované v pôsobnosti ministerstva obrany.
(9)
Za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú stavby v správe Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby, užívané na služobné účely, a ostatné stavby týchto orgánov určené na služobnú potrebu.
(10)
Za stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže SR sa považujú stavby na služobnú činnosť tejto stráže a stavby v jej správe a užívaní na služobné účely.
(11)
Za stavby uránového priemyslu sa považujú stavby postavené alebo slúžiace na ťažbu, spracúvanie, transport a ukladanie rádioaktívnych surovín na území vyhradenom na tieto účely.
(12)
Stavbami v povrchových lomoch a skrývkach sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou skutočne realizovanej skrývky alebo ťažby, prípadne v území vystavenom priamym účinkom ťažby (napr. trhacích prác), ak pozemky neboli rekultivované.
(13)
Na stavby jadrových energetických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy.
(14)
Udržiavacími prácami, pri ktorých netreba ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä
a)
opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa nemení jeho trasa,
b)
opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií (najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh, dlažby, komínov, okien, dverí, schodišťových zábradlí),
c)
údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby a výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo životné prostredie (najmä výmena klimatizácie, výťahu, vykurovacích kotlov, telies a vnútorných rozvodov),
d)
výmena zariaďovacích predmetov (najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň),
e)
maliarske a natieračské práce.

§ 144a Zrušujú sa

1.
§ 1 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5 a položky 28 až 33 prílohy A, položky 14 a 15 prílohy B, položky 69 až 90 prílohy C, položky 5 až 25 prílohy D, príloha E zákona SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov,
2.
nariadenie Zboru povereníkov č. 128/1945 Zb. SNR o výstavbe miest a obcí na Slovensku v znení zákona č. 280/1949 Zb.,
3.
nariadenie SNR č. 51/1946 Zb. SNR o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov,
4.
vyhláška Štátneho plánovacieho a štatistického úradu č. 90/1946 Zb. SNR, ktorou sa vydáva návod na vyhotovenie regulačných plánov miest a obcí na Slovensku,
5.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení neskorších predpisov,
6.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení vyhlášky č. 377/1992 Zb.,
7.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
Originál
(1)
Jednoduché stavby sú
a)
stavby na bývanie, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m 2 a ktoré majú jedno nadzemné podlažie; môžu mať aj podkrovie,
b)
stavby na individuálnu rekreáciu,
c)
prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m 2 a výšku 15 m,
d)
oporné múry,
e)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m 2 a hĺbka 6 m.
(2)
Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení.
(3)
Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
(4)
Zmeny dokončených stavieb sú
a)
nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b)
prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,
c)
stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
(5)
Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to
a)
prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m 2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m 2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
(6)
Za drobné stavby sa považujú aj
a)
stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m 2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b)
oplotenie,
c)
prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d)
nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.
(7)
Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení a vodohospodárske diela.
(8)
Za stavby vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov 12 ) sa považujú stavby slúžiace na obranu štátu zriaďované v pôsobnosti ministerstva obrany.
(9)
Za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú stavby v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby užívané na služobné účely a ostatné stavby týchto orgánov určené na služobnú potrebu.
(10)
Za stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sa považujú stavby na služobnú činnosť tejto stráže a stavby v jej správe a užívaní na služobné účely ich útvarov.
(11)
Za stavby uránového priemyslu sa považujú stavby postavené alebo slúžiace na účely ťažby, spracúvania, transportu a ukladania rádioaktívnych surovín na území vyhradenom na tieto účely.
(12)
Stavbami v povrchových lomoch a skrývkach sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou skutočne realizovanej skrývky alebo uskutočnenej ťažby, prípadne v území vystavenom priamym účinkom ťažby (napr. trhacích prác), ak pozemky neboli rekultivované.
(13)
Na stavby jadrových energetických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy. 4 )
(14)
Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä
a)
opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
b)
opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
c)
údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
d)
výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,
e)
maliarske a natieračské práce.“.

„§ 144a Zrušujú sa

1.
§ 1 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5 a položky 28 až 33 prílohy A, položky 14 a 15 prílohy B, položky 69 až 90 prílohy C, položky 5 až 25 prílohy D, príloha E zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,
2.
nariadenie Zboru povereníkov č. 128/1945 Zb. SNR o výstavbe miest a obcí na Slovensku v znení zákona č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí,
3.
nariadenie Slovenskej národnej rady č. 51/1946 Zb. SNR o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov,
4.
vyhláška Štátneho plánovacieho a štatistického úradu č. 90/1946 Zb. SNR, ktorou sa vydáva návod na vyhotovenie regulačných plánov miest a obcí na Slovensku,
5.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb., vyhlášky č. 376/1992 Zb. a vyhlášky č. 204/1996 Z. z.,
6.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení vyhlášky č. 377/1992 Zb.,
7.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení vyhlášky č. 155/1980 Zb. a vyhlášky č. 378/1992 Zb.“.