Zakonnik prace

Zákon č. 311/2001 Z.z.

Porovnať verzie

§ 1 – Predmet

(1)
Tento zákon určuje pravidlá pre vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. (2) Práca pre šéfa znamená, že pracujete osobne, podľa jeho pokynov a v jeho mene. (3) Takáto práca sa vykonáva len na zmluvu alebo dohodu, nie na živnosť či občiansku zmluvu. (4) Ak zákon nepovie inak, platí aj Občiansky zákonník. (5) Vzťah vzniká najskôr podpisom zmluvy alebo dohody. (6) V práci môžete mať aj lepšie podmienky, než určuje zákon, ak to nie je zakázané.

§ 2 – Vzťahy mimo Zákonníka práce

(1)
Pri štátnej službe platí tento zákon len vtedy, ak to povie iný predpis. (2) Pre verejné funkcie platí tento zákon len v určených prípadoch. (3) Pri profesionálnych športovcoch a odborníkoch sa tento zákon použije len vtedy, ak to určuje osobitný predpis.

§ 3 – Pracovné vzťahy verejný záujem

(1)
Práca vo verejnom záujme sa riadi týmto zákonom, ak iný predpis neurčí inak. (2) Týka sa to aj zdravotníkov, učiteľov, umelcov, vodičov či SBS-károv, ak nemajú vlastné pravidlá. (3) Pre duchovných platí tento zákon, kým cirkevné alebo iné predpisy nepovedia inak. (4) Zákon platí aj pre ľudí pracujúcich s výbušninami, ak iný predpis neustanovuje inak.

§ 4 – Pracovné vzťahy v družstvách

Vzťahy v družstvách sa riadia týmto zákonom, ak iný predpis neurčí niečo iné.

§ 5 – Práca cudzincov na Slovensku

(1)
Cudzinci a ľudia pracujúci pre zahraničné firmy na Slovensku sa riadia týmto zákonom. (2-5) Zamestnanci vyslaní z EÚ na Slovensko majú právo na rovnaké základné podmienky ako domáci, najmä pokiaľ ide o mzdu, čas, dovolenku a bezpečnosť. (6-9) Vyslaním je práca na zmluvu u iného šéfa alebo v rámci firmy. Krátke montáže do 8 dní majú výnimku. (10-14) Zamestnanec sa môže sťažovať na inšpektoráte alebo súde. Pri dlhom vyslaní nad rok platia takmer všetky slovenské pravidlá.

§ 5a – Vyslanie vodičov do zahraničia

(1)
Vodič kamiónu, ktorý jazdí v inej krajine EÚ, sa považuje za vyslaného zamestnanca. (2-5) Výnimkou je prejazd bez nakladania alebo bežná doprava medzi domovským štátom a zahraničím. (6-7) Vyslanie vodiča končí, keď opustí danú krajinu. Doba sa mu nesčituje s predchádzajúcim vyslaním.

§ 6 – Zamestnávanie cudzincov a bezdom

Pravidlá pre zamestnávanie cudzincov a osôb bez občianstva určuje osobitný zákon.

§ 7 – Defin

(1)
Zamestnávateľ je ktokoľvek, kto zamestnáva aspoň jedného človeka. (2) Za firmu koná jej vedenie alebo poverená pobočka. (3) Pracovnú zmluvu so šéfom firmy dohodne ten orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval.

§ 8 – Spôsobilosť zamestnávateľa v pracov

(1)
Človek môže byť zamestnávateľom už od narodenia. (2) Právne úkony a zmluvy však môže sám robiť až po dovŕšení 18 rokov; dovtedy ho zastupuje zákonný zástupca.

§ 9 – Kto koná za zamestnávateľa

(1)
Za firmu koná šéf alebo poverení vedúci. Živnostník koná sám. (2) Šéf môže písomne poveriť aj iných zamestnancov, aby za firmu rozhodovali v určitom rozsahu. (3) Vedúci sú tí, ktorí rozdeľujú prácu, riadia a kontrolujú ostatných.

§ 10 – Záväznosť právnych úkonov pre zam

(1)
Čo dohodne šéf alebo poverený vedúci, to pre firmu platí. (2) Ak vedúci prekročí svoje právomoci a vy ste o tom vedeli, firma za to nezodpovedá. To isté platí pre nepoverených zamestnancov.

§ 11 – Defin

(1)
Zamestnanec je človek, ktorý vykonáva prácu pre šéfa podľa jeho pokynov.
(2)
Pracovať môžete od 15 rokov, ale nastúpiť smiete až po skončení povinnej školskej dochádzky.
(3)
Zmluvu o peniazoch a tovare (hmotnú zodpovednosť) môžete podpísať až po dosiahnutí 18 rokov.
(4)
Deti a žiaci môžu vykonávať len ľahké práce v kultúre, športe alebo reklame, ktoré neohrozujú ich školu a zdravie.
(5)
Na ľahkú prácu detí musí dať súhlas inšpektorát práce a hygienik. Ak sa pravidlá porušia, povolenie sa odoberie.

§ 11a – Zástupcovia zamestnancov

(1)
Zástupcami zamestnancov sú odbory, zamestnanecká rada, dôverník alebo zástupca pre bezpečnosť pri práci. (2) V družstvách je zástupcom osobitný orgán volený členmi.

§ 12 – Konanie bez zástupcov zamestnancov

(1)
Ak vo firme nie sú zástupcovia zamestnancov, šéf rozhoduje sám. Povinnú dohodu so zástupcami však nemôže nahradiť dohodou s jednotlivcom. (2) Ak zákon vyžaduje len prerokovanie a zástupcovia vo firme nie sú, šéf koná samostatne.

§ 13 – Rovnaké zaobchádzanie v zam

(1-2) Diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu je zakázaná. Šéf musí so všetkými zaobchádzať rovnako. (3) Práva sa musia využívať čestne a nikto nesmie nikoho zneužívať. (4) Sledovanie kamerami alebo čítanie e-mailov je povolené len vo vážnych prípadoch a šéf vás o tom musí vopred informovať. (5-6) Šéf vám nesmie zakázať hovoriť o plate ani pracovať vo voľnom čase inde. (7-8) Máte právo sa sťažovať a nikto vás za to nesmie trestať. (9) Svojich práv sa môžete domáhať na súde.

§ 14 – Riešenie sporov

Spory o peniaze alebo práva medzi zamestnancom a firmou riešia a rozhodujú súdy.

§ 15 – Výklad prejavu vôle podľa mravov

Každá dohoda alebo vyjadrenie sa musí vysvetľovať slušne a férovo s ohľadom na to, ako k nim došlo.

§ 16 – Písomné úkony pre ne

(1)
Ak niekto nevie čítať alebo písať, písomná zmluva sa musí urobiť u notára alebo pred dvoma svedkami.
(2)
Notár nie je potrebný, ak dotyčný vie použiť pomôcky na prečítanie textu a vie sa sám podpísať.

§ 17 – Neplatnosť právneho úkonu

(1)
Nemôžete sa vopred vzdať svojich práv; takáto dohoda je neplatná.
(2)
Ak chýba potrebný súhlas zástupcov alebo svedkov, zmluva neplatí len vtedy, ak to zákon priamo píše.
(3)
Chyba v zmluve nesmie uškodiť zamestnancovi, ak ju nespôsobil sám. Ak mu kvôli tomu vznikne škoda, šéf ju musí zaplatiť.

§ 18 – Uzatvorenie zmluvy v práci

Zmluva je platná hneď, ako sa obe strany dohodnú na celom jej obsahu.

§ 19 – Odstúpenie od pracovnej zmluvy

(1)
Ak ste pri podpise urobili chybu, o ktorej druhá strana vedela, môžete od zmluvy odstúpiť.
(2)
Šéf môže zrušiť zmluvu, ak neprídete do práce, nedáte o sebe vedieť alebo ak vás odsúdia za úmyselný trestný čin.
(3)
Odstúpiť od zmluvy sa dá len kým nenastúpite do práce, a to vždy písomne.

§ 20 – Zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

(1)
Splnenie povinností sa dá poistiť zrážkami zo mzdy, ručením inou osobou alebo zálohom.
(2)
Dohoda, že vám šéf môže strhnúť peniaze priamo z výplaty, musí byť vždy písomná.
(3)
Za dlh zamestnanca alebo šéfa sa môže písomne zaručiť aj iná osoba alebo firma.
(4)
Ak zamestnanec spôsobí škodu úmyselne alebo v sklade, môže za to ručiť aj svojím domom či bytom.

§ 21 – Nároky pri platobnej neschopnosti

Ak firma skrachuje a nemá na výplaty, peniaze vám vyplatí Sociálna poisťovňa z garančného poistenia.

§ 22 – Informačná povinnosť

(1)
Šéf alebo správca konkurzu vás musia do 10 dní písomne informovať, že firma skrachovala.
(2)
Zamestnanec musí poskytnúť všetky údaje potrebné na to, aby mu mohli byť vyplatené jeho peniaze.

§ 27 – Nástupca pri zániku zamestnávateľa

Ak firma zanikne a má nástupcu, všetky práva a povinnosti voči zamestnancom prechádzajú na neho.

§ 28 – Prechod zamestnancov k inému

(1)
Ak sa časť firmy predá alebo presunie k inému šéfovi, ten preberá aj všetkých zamestnancov a ich zmluvy.
(2)
Rozumie sa tým presun fungujúcej časti podniku, ktorá bude pokračovať v činnosti.
(3)
Pôvodný šéf je ten, kto firmu odovzdáva, a nový šéf je ten, kto ju preberá.
(4)
Ak váš pracovný vzťah skončil ešte pred týmto presunom, vaše nároky zostávajú u pôvodného šéfa.

§ 29 – Inform

(1)
Šéf vás musí aspoň mesiac vopred písomne informovať o tom, že sa firma ide predávať alebo spájať.
(2)
O dopadoch týchto zmien musí šéf vopred diskutovať so zástupcami zamestnancov a snažiť sa o dohodu.
(3)
Tieto povinnosti má nielen ten, kto firmu predáva, ale aj ten, kto ju kupuje.

§ 29a – Zmena podmienok pri prevode

Ak sa vám po zmene šéfa majú výrazne zhoršiť podmienky a nesúhlasíte s tým, máte nárok na odstupné.

§ 30 – Prechod

Ak váš šéf ako fyzická osoba zomrie, všetky povinnosti z vašej zmluvy prechádzajú na jeho dedičov.

§ 31 – Prechod práv pri zmene zamestnávateľa

(1)
Pri predaji firmy prechádzajú všetky pracovné zmluvy na nového majiteľa.
(2)
Ak sa firma prenajme, zamestnancov a ich práva dočasne preberá nájomca.
(3)
Ak nájom skončí, o nároky zamestnancov sa stará pôvodný majiteľ; neplatí to pre ľudí prijatých až počas nájmu.
(4)
Pri zrušení firmy sa musí určiť, kto vyplatí zamestnancom ich peniaze; pri likvidácii to robí likvidátor.
(5)
Nový majiteľ musí dodržiavať pôvodnú kolektívnu zmluvu, kým nevyprší jej platnosť.
(6)
Zástupcom zamestnancov zostávajú ich funkcie aj po zmene majiteľa až do konca ich volebného obdobia.
(7)
Tieto pravidlá o automatickom prechode práv neplatia, ak je na firmu vyhlásený konkurz.

§ 32 – Dohoda o sporných nárokoch

Ak máte so zamestnávateľom sporné nároky, môžete sa dohodnúť písomne. Bez papiera je dohoda neplatná.

§ 33 – Miesto a lehota plnenia

(1)
Peniaze alebo iné plnenie si odovzdajte na mieste, kde ste sa dohodli. Ak také miesto nie je určené, platí adresa toho, kto má nárok dostať zaplatené. (2) Ak posielate peniaze poštou, nárok je splnený doručením. Ak cez banku, nárok je splnený pripísaním peňazí na účet. (3) Ak lehota nie je daná zákonom, súdom alebo dohodou, musíte nárok splniť do siedmich dní od požiadania. (4) Plniť sa dá aj uložením do úradnej úschovy.

§ 34 – Poradie uspokojenia peňažných ná

Ak dlhujete viac platieb a peniaze nestačia na všetky, splatí sa tá časť, ktorú si sami vyberiete. Ak neurčíte nič, splatí sa dlh s najstarším termínom splatnosti.

§ 35 – Smrť zamestnanca

(1)
Ak zamestnanec zomrie, nárok na jeho peniaze nezaniká. Sumu do výšky štyroch platov dostane postupne manžel, deti alebo rodičia, ak s ním žili. Inak idú peniaze do dedičstva. (2) Dlhy zamestnanca voči firme smrťou zanikajú. Výnimkou sú dlhy potvrdené súdom, písomne uznané dlhy, úmyselná škoda alebo stratené zverené veci.

§ 36 – Zánik práva

O svoje právo prídete, len ak ho nevyužijete v lehote určenej zákonom. Ak ho uplatníte neskoro, súd na to prihliadne automaticky, aj keď na to druhá strana neupozorní.

§ 37 – Počítanie času

Lehota sa začína prvým dňom a končí sa posledným dňom dohodnutej alebo určenej doby.

§ 38 – Doručovanie

(1)
Papiere o vašej práci vám musí šéf odovzdať do vlastných rúk v práci, doma alebo kdekoľvek vás nájde. Ak to nejde, pošle ich poštou doporučene. (2) Poštou sa posiela na vašu poslednú známu adresu do vlastných rúk. Lehota na vyzdvihnutie musí byť aspoň desať dní. (3) Aj vy doručujete svoje dokumenty firme v práci alebo doporučenou poštou. (4) Považuje sa to za doručené, keď papier prevezmete, keď ho pošta vráti ako nedoručiteľný alebo ak ho odmietnete prevziať. (5) Pri pošte platia bežné poštové pravidlá.

§ 38a – Forma poskytovania informácií

Písomné informácie môžete dostať na papieri alebo elektronicky, ak si ich môžete uložiť a vytlačiť. Zamestnávateľ si musí odložiť potvrdenie o ich odoslaní.

§ 39 – Predp

(1)
Predpisy o bezpečnosti práce sú všetky pravidlá na ochranu života a zdravia, vrátane technických, požiarnych či hygienických noriem. (2) Patria sem aj vnútorné pravidlá firmy dohodnuté so zástupcami zamestnancov. Ak k dohode nedôjde, rozhodne inšpektorát práce.

§ 40 – Defin

(1)
Osamelý zamestnanec je ten, kto žije sám a je slobodný, rozvedený alebo ovdovený. (2) Považuje sa zaňho aj niekto, kto je sám z iných vážnych dôvodov. (3) Mladistvý zamestnanec má menej ako 18 rokov. (4) Zástupcu mladistvého určuje zákon. (5) Rodinný príslušník je manžel, deti, rodičia, súrodenci, svokrovci, starí rodičia, vnúčatá alebo ktokoľvek, kto s vami žije v domácnosti. (6) Tehotná je tá, ktorá to firme písomne oznámila a priniesla potvrdenie. (7) Dojčiaca je tá, ktorá to firme písomne oznámila. (8) Zamestnanec s postihnutím má uznanú invaliditu a ukázal o tom rozhodnutie. (9) Porovnateľný zamestnanec robí podobnú prácu na plný úväzok u toho istého šéfa. (10) Užívateľský zamestnávateľ je firma, ku ktorej vás dočasne poslali pracovať. (11) Zamestnanec starajúci sa o dieťa je ten, kto žije s neplnoletým dieťaťom. Treba to firme písomne nahlásiť aj oznámiť koniec starostlivosti. (12) Do dĺžky práce sa ráta aj predchádzajúca zmluva u toho istého šéfa, ak na ňu nová hneď nadväzuje.

§ 41 – Predzmluvné vzťahy

(1)
Pred podpisom zmluvy vás šéf musí oboznámiť s vašimi úlohami, výplatou a podmienkami. (2) Ak práca vyžaduje lekársky alebo psychologický posudok, zmluvu môžete dostať len vtedy, ak ste spôsobilý. (3) Mladiství potrebujú pred nástupom lekársku prehliadku. (4) Pri mladistvých si firma musí vypýtať aj vyjadrenie ich rodiča. (5) Ak je to vaša prvá práca, pýtajú sa len na veci k práci. Ak ste už pracovali, môžu chcieť posudok a potvrdenie. (6) Šéf sa nesmie pýtať na tehotenstvo, rodinu, politiku, náboženstvo ani odbory. Trestnú bezúhonnosť môže chcieť len pri špecifických prácach. (7) Musíte šéfovi povedať o veciach, ktoré vám bránia robiť prácu. (8) Pri prijímaní nesmie dochádzať k diskriminácii. (9) Pri porušení týchto pravidiel môžete žiadať finančné odškodnenie. (10) Plat v zmluve nesmie byť nižší ako ten v inzeráte.

§ 42 – Vznik pracovného pomeru zmluvou

(1)
Pracovný pomer vzniká písomnou zmluvou. Jednu kópiu musíte dostať vy. (2) Ak vás do funkcie volia alebo vymenúvajú, zmluvu podpíšete až po tom, čo vás zvolili alebo vymenovali.

§ 43 – Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy

(1)
Zmluva musí obsahovať údaje o firme a o vás. Musíte sa dohodnúť na druhu práce, mieste, dni nástupu a výplate. (2) Platové podmienky môžu byť nahradené odkazom na kolektívnu zmluvu alebo zákon. (3) Ak sa plat dohodol cez kolektívnu zmluvu a tá vypršala, pôvodné podmienky platia najviac rok, kým sa nedohodnú nové.

§ 44 – Ďalší obsah pracovnej zmluvy

(1)
V zmluve si môžete dohodnúť aj ďalšie výhody. (2) Neplatí dohoda, v ktorej sľúbite mlčanlivosť o plate alebo kde vám zakazujú inú prácu vo voľnom čase.

§ 44a – Náležitosti pracovnej zmluvy a písomná informácia zamestnávateľa pri výkone práce mimo územia Slovenskej republiky

(1)
Ak budete pracovať v cudzine, v zmluve musí byť štát a doba pôsobenia. (2) Musíte dostať písomné info o mene výplaty, o príplatkoch za prácu vonku a o podmienkach návratu. (3) Tieto informácie dostanete pred odchodom. (4) Ak cesta netrvá viac ako štyri týždne, tieto informácie firma nemusí dávať. (5) Ostatné informačné povinnosti zostávajú zachované.

§ 45 – Skúšobná doba

(1)
Skúšobná doba môže byť najviac tri mesiace, u šéfov šesť mesiacov. Nedá sa predĺžiť. (2) Pri zmluve na určitú dobu nesmie byť dlhšia ako polovica trvania práce. (3) Ak ste chýbali, skúšobná doba sa predlžuje o tie dni. (4) Musí byť dohodnutá písomne. (5) Pri opakovaných zmluvách na určitú dobu sa už skúšobná doba nedá dohodnúť.

§ 46 – Vznik pracovného pomeru

Pracovný pomer sa začína dňom, ktorý ste si v zmluve dohodli ako deň nástupu do práce.

§ 47 – Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru

(1)
Od začiatku vám šéf musí dávať prácu a platiť mzdu. Vy musíte pracovať osobne podľa pokynov a v určenom čase. (2) Pri nástupe vás musia oboznámiť s pravidlami firmy, bezpečnosťou pri práci a rovnakým zaobchádzaním. Mladistvých musia poučiť o rizikách. (3) Môžete odmietnuť prácu, ktorá je nelegálna, nemorálna alebo ohrozuje život a zdravie. (4) Šéf musí hlásiť mená nových zamestnancov ich zástupcom.

§ 47a – Informovanie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania

(1)
Šéf vám musí písomne oznámiť detaily o mieste práce, čase, prestávkach, dovolenke, výplate, výpovedi a školeniach. (2) Info o mieste, čase a výplate dostanete do 7 dní. Ostatné do 4 týždňov od nástupu. (3) Pri krátkych prácach ich musíte dostať najneskôr do konca práce. (4) Stačí, ak šéf odkáže na zákon alebo kolektívnu zmluvu. (5) Ak sa na vás vzťahuje kolektívna zmluva, šéf musí uviesť, o ktorú ide.

§ 48 – Pracovný pomer na určitú dobu

(1)
Práca je na dobu neurčitú, ak v zmluve nie je jasne napísaný dátum konca. Platí to aj vtedy, ak dohoda o dobe určitej nebola písomná.
(2)
Prácu na dobu určitú možno dohodnúť najviac na dva roky. Počas nich sa môže predĺžiť alebo zopakovať len dvakrát.
(3)
Za zopakovanie sa považuje zmluva, ktorá vznikne do šiestich mesiacov po skončení tej predošlej.
(4)
Viackrát predĺžiť zmluvu nad dva roky možno len kvôli zastupovaniu počas PN alebo rodičovskej, sezónnym prácam alebo ak to dovoľuje kolektívna zmluva.
(5)
Dôvod na takéto predĺženie musí byť napísaný priamo v zmluve.
(6)
Vysokoškolskí učitelia a vedci majú pre dobu určitú osobitné pravidlá podľa svojich predpisov.
(7)
Človek s prácou na dobu určitú nesmie mať horšie podmienky ako kolega v trvalom pomere.
(8)
Zamestnávateľ musí zamestnancov informovať o voľných miestach na trvalý pracovný čas.
(9)
Tieto obmedzenia neplatia, ak vás zamestnáva pracovná agentúra.

§ 49 – Kratší pracovný čas dohoda

(1)
So šéfom sa môžete v zmluve dohodnúť na kratšom pracovnom čase. (2) Úväzok si môžete po dohode kedykoľvek zmeniť z plného na kratší alebo naopak. (3) Pri kratšom úväzku nemusíte chodiť do práce každý deň. (4) Výplata bude zodpovedať tomu, koľko hodín reálne odpracujete. (5) Máte rovnaké práva a nesmiete byť znevýhodnení oproti kolegom, ktorí pracujú na plný úväzok. (6) Šéf vás musí zrozumiteľne informovať o voľných miestach na kratší aj plný úväzok.

§ 49a – Delené pracovné miesto

(1)
Na delenom mieste si viacerí zamestnanci s kratším úväzkom sami delia čas a prácu. (2) Šéf vám musí vopred písomne oznámiť podmienky takéhoto miesta. (3) Dohoda o delenom mieste musí byť písomná, inak neplatí. (4) Ak sa s kolegami na delení práce nedohodnete, rozhodne za vás šéf. (5) Ak kolega vypadne, musíte ho zastúpiť, ak vám v tom nebránia vážne dôvody. (6) Dohodu môžete vy aj šéf písomne zrušiť s mesačnou lehotou. (7) Ak delené miesto zanikne, máte právo prejsť na celý úväzok alebo jeho časť.

§ 49b – Prechod na inú formu zamestnania

(1)
Ak pracujete aspoň pol roka a požiadate o trvalú zmluvu alebo plný úväzok, šéf vám musí písomne odpovedať do mesiaca. Malé firmy na to majú tri mesiace. O zmenu môžete znova žiadať najskôr po roku. (2) Do odpracovanej doby sa počíta aj predchádzajúca nadväzujúca zmluva na dobu určitú.

§ 50 – Viaceré pracovné pomery u jedného zamest

S tým istým šéfom môžete mať viac zmlúv len vtedy, ak na každej robíte iný druh práce. Každá zmluva sa posudzuje samostatne.

§ 52 – Domácka práca a telepráca

(1)
Ak pracujete pravidelne z domu, ide o domácku prácu alebo teleprácu cez počítač. (2) Príležitostná práca z domu za mimoriadnych okolností sa za to nepovažuje. (3) Domácnosťou sa rozumie akékoľvek dohodnuté miesto mimo firmy. (4) Prácu z domu musíte mať dohodnutú v zmluve. (5) Miesto si môžete vybrať sami, ak sa tak dohodnete. (6) Čas si môžete rozvrhnúť sami alebo využiť pružnú pracovnú dobu. (7) Ak si čas určujete sami, neplatia niektoré pravidlá o prestávkach, odpočinku či príplatkoch za prácu cez víkend. (8) Šéf vám musí zabezpečiť techniku, chrániť dáta, hradiť vaše výdavky a predchádzať vašej izolácii od kolegov. (9) Technické problémy alebo výpadok internetu musíte šéfovi ihneď nahlásiť. (10) Počas voľna a dovolenky máte právo nepoužívať pracovný mobil či počítač. (11) Nesmiete byť znevýhodnení oproti kolegom v kancelárii.

§ 52a – Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú činnosť

Pre duchovných v cirkvách neplatia pravidlá o pracovnom čase ani o kolektívnych zmluvách.

§ 53 – Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa

(1)
Firma môže so žiakom (od 15 rokov) uzavrieť zmluvu o budúcom zamestnaní. Potrebný je súhlas rodiča. V novej práci potom nebudete mať skúšobnú dobu. (2) Žiak sa môže zaviazať, že vo firme zostane pracovať najviac tri roky, inak uhradí náklady na prípravu. (3) Ak žiak odíde k inému šéfovi, náklady musí zaplatiť nový zamestnávateľ. (4) Peniaze netreba vracať, ak žiak nemôže prácu robiť zo zdravotných dôvodov alebo ak ho šéf prepustí. (5) Uhrádza sa len časť nákladov za čas, ktorý žiak vo firme neodpracoval. (6) Nový šéf nemusí platiť, ak žiak nasleduje manžela do iného mesta alebo ak starý šéf porušil pravidlá.

§ 54 – Zmena pracovnej zmluvy

Zmluvu je možné zmeniť len po vzájomnej dohode. Zmena musí byť písomná a jedno vyhotovenie musíte dostať vy.

§ 54a – Zmena pracovných podmienok a podmienok zamestnávania z dôvodu výkonu práce v inom štáte

Ak sa miesto vašej práce presunie do iného štátu, šéf vás o tom musí vopred riadne informovať.

§ 54b – Vyslanie zamestnanca do iného členského štátu EÚ

(1)
Pri vyslaní pracovať do iného štátu EÚ musíte so šéfom uzavrieť písomnú dohodu o termínoch, práci a plate. (2) Šéf vám musí dať informácie o diétach, ubytovaní a odkaz na web s pravidlami danej krajiny. (3) Tieto informácie musíte dostať ešte pred odchodom. (4) Ak sa vaše podmienky nemenia, niektoré informácie nie sú povinné. (5) Pri cestách kratších ako štyri týždne šéf nemusí uvádzať všetky podrobnosti o náhradách a weboch. (6) Tieto pravidlá platia aj pri dočasnom pridelení cez agentúru.

§ 54c – Zmena oznámených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania

Ak sa zmenia podmienky vašej práce, firma vás o tom musí písomne informovať najneskôr v deň, keď zmeny začnú platiť.

§ 55 – Preradenie na inú prácu

(1)
Inú prácu alebo miesto výkonu práce musíte vykonávať len výnimočne. (2) Šéf vás musí preradiť, ak to vyžaduje váš zdravotný stav, tehotenstvo, súd alebo ak nemôžete pracovať v noci. (3) Ak sa nová práca nezhoduje so zmluvou, mali by ste sa na nej dohodnúť. (4) Bez súhlasu vás môže šéf preradiť len na nevyhnutný čas pri mimoriadnych udalostiach, ako sú havárie. (5) Nová práca musí vyhovovať vášmu zdraviu a schopnostiam. (6) Šéf s vami musí dôvod a trvanie preradenia vopred prebrať a dať vám o tom písomné oznámenie.

§ 56 – Lekárska prehliadka pred zmenou

Pred zmenou zmluvy alebo preradením na inú prácu vás musí firma niekedy poslať k lekárovi. Toto vyšetrenie nesmiete platiť vy.

§ 57 – Pracovná cesta

(1)
Na pracovnú cestu mimo vašej obce vás môže šéf vyslať len s vaším súhlasom, ak to nemáte v zmluve alebo to nevyplýva z vašej práce. (2) Ak ste dočasne pridelení do inej firmy, na cestu vás vysiela táto firma.

§ 58 – Dočasné pridelenie

(1)
Firma alebo agentúra vás môže po písomnej dohode dočasne prideliť na prácu k inému zamestnávateľovi. (2) O pridelenie ide vtedy, ak vašu prácu riadi a kontroluje firma, v ktorej reálne pracujete. (3) Táto firma vás nesmie poslať k ďalšiemu zamestnávateľovi. (4) Dohoda musí byť písomná a obsahovať všetky údaje o práci, mieste, čase a plate. (5) Pridelenie môže trvať najviac dva roky a predĺžiť sa môže maximálne štyrikrát. (6) Ak sa tieto pravidlá porušia, stávate sa trvalým zamestnancom firmy, kde pracujete. (7) Plat vám posiela pôvodná firma, ale podmienky nesmiete mať horšie ako domáci zamestnanci. (8) Ak vám vaša firma nezaplatí, musí tak urobiť firma, v ktorej pracujete. (9) Máte právo na rovnaký prístup k jedálni, vzdelávaniu a informáciám o voľných miestach ako ostatní kolegovia.

§ 58a – Dočas

(1)
Zamestnávatelia sa o vašom pridelení musia písomne dohodnúť. Firma vás môže prideliť najskôr po troch mesiacoch od vzniku pracovného pomeru. (2) Dohoda musí obsahovať vaše osobné údaje, druh práce, miesto, čas a mzdové podmienky. (3) Celá dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. (4) Firmy si musia vymieňať potrebné údaje, aby vedeli skontrolovať, či dostávate správnu mzdu.

§ 58b – Neplatnosť zákazu zamestnania po agent

Ak vám zmluva zakazuje zamestnať sa priamo vo firme, kde ste boli dočasne pridelení, takéto pravidlo neplatí.

§ 59 – Spôsoby skončenia pracovného pomeru

(1)
Prácu môžete skončiť dohodou, výpoveďou, okamžite alebo v skúšobnej dobe. (2) Zmluva na dobu určitú končí v deň, ktorý ste si dohodli. (3) Cudzincovi sa práca končí aj vtedy, ak mu vyprší povolenie na pobyt alebo prácu, alebo ak je vyhostený. (4) Pracovný pomer zaniká aj smrťou zamestnanca.

§ 60 – Dohoda o skončení pracovného pomeru

(1)
Ak sa so šéfom dohodnete, práca sa skončí v deň, na ktorom ste sa zhodli. (2) Dohoda musí byť písomná. Dôvody sa uvádzajú, ak to chcete vy alebo ak ide o prepúšťanie z organizačných dôvodov. (3) Jeden originál dohody vám musí šéf odovzdať.

§ 61 – Výpoveď

(1)
Výpoveď môže dať šéf aj zamestnanec. Musí byť písomná a doručená, inak neplatí. (2) Šéf vám môže dať výpoveď len zo zákonných dôvodov, ktoré musí presne opísať a nemôže ich meniť. (3) Ak dostanete výpoveď pre nadbytočnosť, šéf nesmie dva mesiace vytvoriť rovnaké pracovné miesto. (4) Už doručenú výpoveď môžete vziať späť len so súhlasom druhej strany a písomne.

§ 62 – Výpovedná doba

(1)
Ak dostanete výpoveď, práca sa skončí po uplynutí výpovednej doby. (2) Tá trvá zvyčajne aspoň jeden mesiac. (3) Ak vás prepúšťajú z organizačných dôvodov alebo pre dlhodobé zdravotné problémy, trvá výpovedná doba: a) dva mesiace, ak ste tam robili 1 až 5 rokov, b) tri mesiace, ak ste tam robili aspoň 5 rokov. (4) Pri iných dôvodoch sú to dva mesiace, ak tam pracujete aspoň rok. (5) Do odpracovaných rokov sa rátajú aj nadväzujúce zmluvy na dobu určitú. (6) Ak dávate výpoveď vy a robíte tam aspoň rok, vaša výpovedná doba sú dva mesiace. (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa ďalšieho mesiaca. (8) Ak odídete skôr bez súhlasu, zamestnávateľ môže pýtať peniaze, ak ste sa na tom vopred písomne dohodli v zmluve.

§ 63 – Výpoveď daná zamestnávateľom

(1)
Zamestnávateľ vám môže dať výpoveď, len ak: a) sa firma ruší alebo sťahuje, b) sa stanete nadbytočným pre organizačné zmeny, c) stratíte podľa lekára schopnosť robiť túto prácu, d) nespĺňate predpoklady na prácu, e) porušujete disciplínu (pri menej závažnom porušení vás musia najprv písomne upozorniť). (2) Okrem nadbytočnosti a disciplíny vám môže dať výpoveď, len ak vás nemá ako inak zamestnať alebo ak odmietnete inú vhodnú prácu. (4-5) Pri porušení disciplíny musí dať výpoveď do dvoch mesiacov, odkedy sa o tom dozvedel. (6) Pred výpoveďou za disciplínu vás musí s dôvodom oboznámiť a nechať vás vyjadriť sa.

§ 64 – Ochrana zamestnanca pred výpove

(1)
Zamestnávateľ vám nesmie dať výpoveď, keď ste: a) na PN (pokiaľ ste si ju nespôsobili sami alkoholom), b) povolaní do armády v kríze, c) na vojenskom cvičení, d) tehotná, na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke, e) dlhodobo uvoľnení na verejnú funkciu, f) nespôsobilí na nočnú prácu. (2) Ak by mala výpovedná doba skončiť počas tejto ochrany, skončí sa až v posledný deň ochrany (napr. po návrate z PN). (3) Zákaz výpovede neplatí, ak sa firma ruší, ak ste spáchali trestný čin alebo ak hrubo porušujete disciplínu (okrem žien na materskej a mužov na otcovskej dovolenke).

§ 66 – Výpoveď zamestnanca so zdravot

(1)
Zamestnanca so zdravotným postihnutím môže firma prepustiť len so súhlasom úradu práce. Inak je výpoveď neplatná. Súhlas netreba len pri dôchodcoch alebo ak sa firma ruší či zamestnanec hrubo poruší disciplínu. (2) O tom, že firma žiada úrad o súhlas, vás musí hneď informovať.

§ 67 – Výpoveď daná zamestnancom

Vy môžete dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez toho, aby ste nejaký dôvod uviedli.

§ 68 – Okamžité skončenie pracovného pomeru

(1)
Okamžite vás môžu vyhodiť len vtedy, ak ste boli odsúdení za úmyselný trestný čin alebo ste závažne porušili disciplínu. (2) Firma to musí urobiť do dvoch mesiacov, odkedy sa o dôvode dozvedela, najneskôr do roka od udalosti. (3) Takto nemožno vyhodiť tehotné ženy, rodičov na materskej/otcovskej dovolenke či osamelých rodičov s dieťaťom do 3 rokov. Ak porušia disciplínu, možno im dať bežnú výpoveď (okrem rodičov na materskej/otcovskej).

§ 69 – Okamžité skončenie pracovného pomeru

(1)
Vy môžete skončiť prácu okamžite, ak: a) podľa lekára ohrozujete svoje zdravie a firma vás do 15 dní nepreradila inam, b) vám firma nevyplatila mzdu ani po 15 dňoch od splatnosti, c) je ohrozený váš život alebo zdravie. (2) Mladiství môžu skončiť okamžite aj pri ohrození ich morálky. (3) Musíte to urobiť do mesiaca, odkedy ste sa o dôvode dozvedeli. (4) Máte vtedy nárok na náhradu mzdy vo výške dvoch priemerných mesačných platov.

§ 70 – Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie práce musí byť písomné. Dôvod v ňom musí byť popísaný presne a jasne, aby sa nedal zameniť. Musí sa doručiť včas a dôvod už nesmiete neskôr meniť.

§ 71 – Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu

(1)
Práca na dobu určitú končí v dohodnutý deň. (2) Ak po tomto dni ďalej pracujete a šéf o tom vie, váš pomer sa automaticky mení na dobu neurčitú (pokiaľ sa nedohodnete inak). (3) Skončiť skôr sa dá aj bežnými spôsobmi, napríklad dohodou alebo výpoveďou.

§ 72 – Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

(1)
Počas skúšobnej doby môže zamestnanec aj zamestnávateľ skončiť prácu písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez neho. Tehotné ženy, matky do 9 mesiacov po pôrode a otcovia na otcovskej dovolenke sú chránení – zamestnávateľ im môže dať výpoveď len výnimočne, písomne a s jasným vysvetlením, ktoré nesúvisí s ich dieťaťom. (2) Oznámenie o skončení by ste mali dostať aspoň tri dni vopred.

§ 73 – Hromadné prepúšťanie

(1)
O hromadné prepúšťanie ide, ak firma počas 30 dní prepustí z organizačných dôvodov: a) aspoň 10 ľudí (pri firme s 21–99 zamestnancami), b) aspoň 10 % ľudí (pri firme so 100–299 zamestnancami), c) aspoň 30 ľudí (pri veľkej firme nad 300 zamestnancov). (2) Zamestnávateľ musí mesiac vopred prebrať so zástupcami zamestnancov, ako prepúšťaniu zabrániť alebo zmierniť jeho dopady. Musí im poskytnúť všetky informácie o dôvodoch, počte a výbere ľudí. (3) Tieto informácie posiela aj na úrad práce. (4-7) Úrad práce a zástupcovia zamestnancov majú mesiac na hľadanie riešení. Skôr sa výpovede dávať nesmú. (8) Ak firma tieto pravidlá poruší, prepustený zamestnanec má nárok na dvojmesačné odstupné. (9-14) Tieto pravidlá neplatia pri zmluvách na dobu určitú, ktoré končia vypršaním času, ani pri firmách v konkurze.

§ 74 – Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru

Výpoveď alebo okamžitý vyhadov musí firma vopred prebrať s odbormi alebo inými zástupcami zamestnancov. Ak to neurobí, skončenie práce je neplatné.

§ 75 – Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní

(1)
Zamestnávateľ vám musí vydať pracovný posudok do 15 dní od požiadania, najskôr však 2 mesiace pred koncom práce. Máte právo nahliadnuť do svojho spisu a robiť si kópie. (2) Pri odchode musíte dostať potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) s údajmi o dĺžke práce, zrážkach či odchodnom. (3) Ak s posudkom alebo potvrdením nesúhlasíte a firma ho neopraví, môžete sa do 3 mesiacov obrátiť na súd. (4) Iné informácie o vás môže firma dávať iným len s vaším súhlasom.

§ 76 – Odstupné

(1-2) Ak dostanete výpoveď z organizačných alebo zdravotných dôvodov, máte nárok na odstupné. Jeho výška (1 až 5 platov) závisí od toho, koľko rokov ste vo firme odpracovali a či odchádzate výpoveďou alebo dohodou. (3) Pri chorobe z povolania alebo úraze v práci máte nárok na aspoň 10 platov. (4) Ak sa do firmy hneď vrátite, pomernú časť odstupného musíte vrátiť. (5) Odstupné nedostanete, ak celá firma prechádza pod nového majiteľa a vy tam pokračujete. (6) Vypláca sa v najbližšom výplatnom termíne po skončení práce.

§ 76a – Odchodné

(1-2) Pri prvom odchode do starobného, predčasného alebo plného invalidného dôchodku máte nárok na odchodné aspoň v sume jedného platu. Musíte oň požiadať pred koncom práce alebo do 10 dní po ňom. (3) Odchodné dostanete len od jedného zamestnávateľa. (4) Nárok zaniká, ak vás vyhodia okamžite za trestný čin alebo hrubé porušenie disciplíny.

§ 77 – Neplat

Ak si myslíte, že vás vyhodili neprávom, musíte to napadnúť na súde do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mala práca skončiť. Ak ste boli v ochrannej dobe (napr. na PN), lehota sa môže za určitých podmienok predĺžiť.

§ 78 – Neplatné skončenie pracovného pomeru zamest

(1)
Ak dáte neplatnú výpoveď a šéf trvá na tom, aby ste pracovali ďalej, váš pracovný pomer pokračuje. (2) Ak ste pre neplatný odchod nepracovali, šéf môže žiadať náhradu škody odo dňa, keď vám oznámil, že máte v práci zostať. (3) Ak šéf netrvá na vašom návrate, považuje sa to za dohodu o skončení práce. (4) V tomto prípade od vás šéf nemôže žiadať žiadnu náhradu škody.

§ 79 – Neplatná výpoveď náhrada mzdy

(1)
Ak dostanete neplatnú výpoveď a chcete ďalej pracovať, váš pomer trvá a šéf vám musí doplatiť mzdu. (2) Ak by malo ísť o viac ako 12 mesiacov, súd môže túto sumu znížiť. Maximálne sa vypláca za 36 mesiacov. (3) Obmedzenie na 12 mesiacov neplatí pre ľudí, ktorí nahlásili kriminalitu. (4) Ak u zamestnávateľa už nechcete zostať, váš pomer končí dohodou. (5) Pri okamžitom skončení máte vtedy nárok na náhradu mzdy vo výške dvoch priemerných mesačných platov.

§ 80 – Neplat

Ak je dohoda o skončení práce neplatná, pri náhrade mzdy sa postupuje rovnako ako pri neplatnej výpovedi. Zamestnávateľ od vás v tomto prípade nemôže žiadať náhradu škody.

§ 81 – Základné povinnosti zamestnanca

a)
Pracujte zodpovedne a počúvajte pokyny nadriadených. b) Buďte v práci načas a odchádzajte až po skončení pracovnej doby. c) Dodržiavajte všetky predpisy, s ktorými vás šéf oboznámil. d) Počas PN-ky dodržiavajte liečebný režim od lekára. e) Chráňte majetok firmy a nekonajte proti záujmom šéfa. f) Mlčte o dôležitých veciach, ktoré sa dozviete v práci, okrem oznamovania trestných činov. g) Hláste zmeny mena, adresy, poisťovne či bankového účtu.

§ 82 – Základné povinnosti vedúcich zamestnancov

a)
Riadiť a kontrolovať vašu prácu. b) Vytvárať dobré podmienky a dbať na bezpečnosť pri práci. c) Správne vás odmeňovať a platiť rovnako za rovnakú prácu. d) Pomáhať vám odborne rásť a starať sa o vaše sociálne potreby. e) Dbať na dodržiavanie disciplíny. f) Chrániť svoj majetok.

§ 83 – Výkon inej zárobkovej činnosti

(1)
Ak chcete popri práci podnikať v rovnakom odbore ako váš šéf, potrebujete jeho písomný súhlas. Ak neodpovie do 15 dní, súhlasí. (2) Šéf môže súhlas písomne zrušiť z vážnych dôvodov, vtedy musíte s touto činnosťou hneď prestať. (3) Súhlas nepotrebujete na vedeckú, pedagogickú, umeleckú alebo novinársku činnosť.

§ 83a – Obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru

(1)
V zmluve sa môžete dohodnúť, že po odchode nebudete až rok konkurovať šéfovi. (2) Platí to len vtedy, ak ste mali prístup k tajným informáciám, ktoré by mu mohli uškodiť. (3) Súd môže túto dohodu zmierniť, ak je nespravodlivá. (4) Za tento zákaz vám musí šéf platiť aspoň polovicu vášho platu mesačne. (5) Ak zákaz porušíte, môžete dostať pokutu, ale jej zaplatením zákaz zaniká. (6) Šéf môže od dohody odstúpiť len kým ste u neho zamestnaný. (7) Ak vám peniaze meškajú viac ako 15 dní, môžete dohodu zrušiť. (8) Všetko musí byť súčasťou pracovnej zmluvy a písomné. (9) Podrobnosti môžu upravovať aj odbory v kolektívnej zmluve.

§ 84 – Pracovný poriadok

(1)
Šéf môže vydať pracovný poriadok len so súhlasom zástupcov zamestnancov. (2) Poriadok určuje konkrétne pravidlá vo firme podľa zákona. (3) Pravidlá sú povinné pre všetkých a platia odo dňa zverejnenia. (4) Každý zamestnanec musí mať k poriadku prístup a musí ho poznať.

§ 85 – Pracovný čas

(1)
Pracovný čas je doba, kedy musíte byť šéfovi k dispozícii a pracovať. (2) Odpočinok je akýkoľvek čas mimo práce. (3) Týždňom sa rozumie 7 dní po sebe. (4) Bežne nesmiete odpracovať viac ako 8 hodín denne. (5) Plný úväzok je 40 hodín týždenne. Pri práci na zmeny je to menej, približne 37 až 38 hodín. (6) Pri rizikovej práci s karcinogénmi je limit 33,5 hodiny týždenne. (7) Mladí pod 16 rokov robia max 30 hodín, nad 16 rokov max 37,5 hodiny týždenne. (8) Rozlišuje sa určený týždenný čas a čas, ktorý reálne odpracujete. (9) Priemerne aj s nadčasmi nesmiete pracovať viac ako 48 hodín týždenne.

§ 85a – Pracovný čas zdravotníckych zam

(1)
Zdravotníci môžu s ich súhlasom pracovať v priemere až 56 hodín týždenne. (2) Zamestnávateľ o tom musí informovať inšpektorát práce a viesť si presné záznamy. (3) Ak s takouto prácou nesúhlasíte, šéf vás za to nesmie trestať. (4) Svoj súhlas môžete kedykoľvek písomne zrušiť s mesačnou lehotou.

§ 86 – Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času

(1)
O rovnomernom rozdelení práce rozhoduje šéf po diskusii s odbormi. (2) Rozdiel medzi týždňami môže byť najviac tri hodiny a denne môžete robiť maximálne deväť hodín. (3) Práca sa spravidla rozdeľuje na päť dní v týždni.

§ 87 – Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

(1)
Ak to práca vyžaduje, čas sa môže rozdeliť nerovnomerne. Priemer za 4 mesiace však musí sedieť. (2) Pri sezónnych prácach sa dá priemer vyrovnať až počas 12 mesiacov po dohode s odbormi. (3) Tehotné ženy, invalidi či rodičia malých detí musia s takýmto rozvrhom súhlasiť. (4) Počas 24 hodín nesmiete pracovať viac ako 12 hodín.

§ 87a – Konto pracovného času

(1)
Konto pracovného času umožňuje pracovať viac alebo menej podľa potreby firmy. Vyžaduje si dohodu s odbormi. (2) Rozdiely v odpracovanom čase sa musia vyrovnať najneskôr do 30 mesiacov. (3) Keď je veľa práce, robíte viac, keď je málo, robíte menej. Priemer nesmie presiahnuť 48 hodín týždenne. (4) Mesačne dostávate rovnakú základnú mzdu bez ohľadu na reálne odpracované hodiny. (5) Šéf musí presne evidovať odpracované hodiny aj vyplatené peniaze. (6) Ak ste odpracovali viac, než ste dostali zaplatené, firma vám to pri skončení doplatí. (7) Ak ste odpracovali menej, v určitých prípadoch môže firma žiadať peniaze späť cez súd. (8) Práca nad tento rozvrh sa považuje za nadčas. (9) U brigádnikov sa vychádza z ich kratšieho pracovného času.

§ 88 – Pružný pracovný čas definícia

(1)
Pružný pracovný čas si vyžaduje dohodu s odbormi alebo zamestnancami. (2) V základnom čase musíte byť povinne v práci. (3) Vo voliteľnom čase si sami určíte príchod a odchod, aby ste si odrobili zvyšok hodín. (4) Celkovo musíte odpracovať určený čas za dané obdobie. (5) Toto obdobie môže byť deň, týždeň alebo aj mesiac. (6) Jedna zmena môže trvať maximálne 12 hodín.

§ 89 – Pracovný čas na služobnej ceste

(1)
Ak ste na pracovnej ceste, pružný pracovný čas neplatí. Zamestnávateľ vám na tento deň určí presný začiatok a koniec zmeny. (2) Toto pravidlo neplatí, ak je cesta len počas vášho bežného pracovného času alebo ak sa so zamestnávateľom dohodnete inak. Ďalšie výnimky môže zamestnávateľ určiť po dohode s odbormi.

§ 90 – Začiatok a koniec pracovného času

(1)
Pracovná zmena je čas, ktorý musíte podľa rozvrhu odpracovať počas 24 hodín, vrátane prestávky. (2) Práca na zmeny znamená, že sa zamestnanci striedajú na tom istom mieste podľa určeného plánu. (3) Zamestnanec v zmenách je každý, kto takto pravidelne pracuje. (4) Začiatok, koniec a rozpis zmien určuje zamestnávateľ po dohode s odbormi a zverejní ho na prístupnom mieste. (5) Ranná zmena zvyčajne začína po 6:00, poobedná končí do 22:00. (6) Zmenu možno po dohode s odbormi rozdeliť na dve časti. (7) Ranná zmena je hlavne medzi 6:00 a 14:00, poobedná medzi 14:00 a 22:00 a nočná medzi 22:00 a 6:00. (8) Režim môže byť dvojzmenný, trojzmenný alebo nepretržitý. Bez dohody nesmiete mať nočné zmeny dva týždne po sebe, ak to prevádzka vyslovene nevyžaduje. (9) Rozvrh práce vám musí šéf oznámiť aspoň týždeň vopred. (10) Po dohode s odbormi sa do pracovného času môže započítať aj čas na sprchu po práci. (11) Ak o to požiadate zo zdravotných alebo vážnych osobných dôvodov, zamestnávateľ vám má upraviť pracovný čas, ak mu to prevádzka dovoľuje.

§ 91 – Prestávky v práci

(1)
Ak vaša zmena trvá viac ako 6 hodín, máte nárok na 30-minútovú prestávku na jedlo a oddych. Mladiství ju majú už po 4,5 hodinách. Pri nepretržitej práci musíte dostať primeraný čas na jedlo bez prerušenia prevádzky. (2) Podrobnosti o prestávkach dohodne zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. (3) O čase prestávky vás musí zamestnávateľ vopred informovať. (4) Prestávka sa nedáva na začiatku ani na konci zmeny. (5) Prestávka sa nepočíta do pracovného času, okrem prípadov, keď prácu nemôžete prerušiť. (6) Prestávky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia sa do pracovného času počítajú.

§ 92 – Nepretržitý denný odpočinok

(1)
Medzi dvoma zmenami musíte mať aspoň 12 hodín voľna, mladiství 14 hodín. (2) Dospelým možno toto voľno skrátiť na 8 hodín v špeciálnych prípadoch, napríklad v poľnohospodárstve, pri haváriách alebo v nepretržitých prevádzkach. Zamestnávateľ vám to musí vynahradiť do 30 dní. (3) Ak sa vrátite z pracovnej cesty po polnoci, máte nárok na 8 hodín odpočinku. Ak tento čas zasahuje do vašej pracovnej doby, dostanete náhradu mzdy.

§ 93 – Nepretržitý odpočinok v týždni

(1)
Raz týždenne máte mať dva dni voľna po sebe, ideálne v sobotu a nedeľu alebo v nedeľu a pondelok. (2) Ak to nie je možné, dospelí môžu dostať dva dni voľna v iné dni týždňa. (3) Ak sa nedajú dať dva dni, dospelý zamestnanec môže mať po dohode aspoň 24 hodín voľna (najlepšie v nedeľu), ale zvyšné voľno mu musí šéf vrátiť do 8 mesiacov. (4) Ďalšou možnosťou je dohoda na 35 hodinách voľna v kuse, ktoré zahŕňa nedeľu. (5) V nevyhnutných prípadoch sa možno dohodnúť na 24 hodinách voľna raz za dva týždne (v nedeľu), pričom náhradné voľno dostanete do 4 mesiacov.

§ 94 – Práca v dňoch pracovného pokoja

(1)
Dni pracovného pokoja sú dni vášho týždenného voľna a sviatky. (2) Pracovať v tieto dni môžete len výnimočne po prerokovaní s odbormi. (3) Počas týždenného voľna sa smú robiť len nevyhnutné práce, ako sú opravy, inventúry, kŕmenie zvierat alebo záchranné akcie. (4) Cez sviatky možno nariadiť len práce povolené cez víkend, prácu v nepretržitej prevádzke alebo stráženie. (5) Počas vybraných sviatkov (napr. Vianoce, Nový rok, Veľká noc) je zakázaný predaj tovaru v obchodoch.

§ 95 – Nočná zmena a voľno

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa deň voľna začína v čase nástupu prvej ranné zmeny v týždni a trvá nasledujúcich 24 hodín.

§ 96 – Pracovná pohotovosť

(1)
Pracovná pohotovosť je čas mimo vášho rozvrhu, kedy musíte byť pripravení na prácu na dohodnutom mieste. (2) Ak čakáte na prácu priamo na pracovisku, tento čas sa počíta do pracovného času. (3) Za čakanie na pracovisku vám patrí mzda alebo náhradné voľno. (4) Čakanie mimo pracoviska sa do pracovného času nepočíta. (5) Za každú hodinu čakania mimo pracoviska dostanete aspoň 20 % minimálnej mzdy. (6) Ak počas pohotovosti začnete reálne pracovať, ide o prácu nadčas. (7) Zamestnávateľ vám môže prikázať najviac 8 hodín pohotovosti týždenne a 100 hodín ročne. Viac len po dohode. (8) V kolektívnej zmluve sa dajú dohodnúť aj prísnejšie obmedzenia.

§ 96a – Pracovná pohotovosť pri pružnom pracovnom čase

Pri pružnom pracovnom čase sa pohotovosť priamo na pracovisku počíta ako bežný odpracovaný čas.

§ 96b – Náhrada za stratu času

Za čas na pracovnej ceste mimo vašej zmeny sa môžete dohodnúť na peniazoch navyše alebo na náhradnom voľne.

§ 97 – Práca nadčas

(1)
Práca nadčas je práca vykonávaná nad rámec vášho týždenného rozvrhu so súhlasom šéfa. (2) Ak máte kratší úväzok, nadčasom sú hodiny nad vašu dohodu; nikto vám ich však nemôže prikázať. (3) Pri pružnom čase je nadčasom práca nad rámec stanoveného obdobia. (4) Nadpracovanie voľna alebo čakanie na lepšie počasie nie je nadčas. (5) Nadčasy možno nariadiť len v naliehavých prípadoch, pričom musíte mať aspoň 8 hodín na oddych. (6) Priemerne môžete mať maximálne 8 hodín nadčasov týždenne. (7) Prikázať vám môžu najviac 150 hodín nadčasov ročne, u zdravotníkov po dohode viac. (8) Do limitov sa nepočíta čas, za ktorý máte náhradné voľno, ani práca pri haváriách. (10) Celkovo môžete za rok odpracovať maximálne 400 hodín nadčasov. (11) Pri rizikovej práci sa nadčasy dajú dohodnúť len výnimočne. (12) Zdravotníkom nad 50 rokov nemožno nadčasy nariadiť.

§ 98 – Nočná práca

(1)
Nočná práca je od 22:00 do 6:00. (2) Nočný zamestnanec je ten, kto takto pracuje pravidelne aspoň 3 hodiny alebo 500 hodín ročne. (3) Zamestnávateľ musí zabezpečiť lekársku prehliadku pred nástupom na nočné zmeny a potom aspoň raz ročne. (4) Prehliadky hradí zamestnávateľ. (5) Na pracovisku musí byť lekárnička a možnosť privolať pomoc. (6) Podmienky nočnej práce sa musia pravidelne prerokúvať s odbormi a byť bezpečné. (7) Zamestnávateľ musí nočnú prácu nahlásiť inšpektorátu práce. (8) Priemerná nočná zmena nesmie trvať viac ako 8 hodín. (9) Pri ťažkej alebo nebezpečnej práci nesmie zmena trvať dlhšie ako 8 hodín počas 24 hodín.

§ 99 – Evidencia

Šéf musí presne evidovať začiatok a koniec vašej práce, nadčasov, nočnej služby aj pracovnej pohotovosti.

§ 100 – Dovolenka

Máte nárok na: a) ročnú dovolenku alebo jej pomernú časť, b) dovolenku za odpracované dni, c) dodatkovú dovolenku.

§ 101 – Nárok na dovolenku za rok

Ak u rovnakého šéfa odpracujete aspoň 60 dní v roku, máte nárok na celoročnú dovolenku alebo jej časť. Odpracovaný deň znamená, že ste v práci strávili väčšinu svojej zmeny.

§ 102 – Pomern

Ak nepracujete celý rok, za každý celý odpracovaný mesiac máte nárok na jednu dvanástinu z ročnej dovolenky.

§ 103 – Základná výmera dovolenky

(1)
Základná dovolenka trvá 4 týždne. (2) Ak máte aspoň 33 rokov alebo sa trvale staráte o dieťa, máte nárok na 5 týždňov. (3) Učitelia, výskumníci a umeleckí pracovníci majú nárok na 8 týždňov dovolenky.

§ 104 – Dovolenka pri nerovnomernom čase

Ak pracujete nerovnomerne, počet dní vašej dovolenky sa určí podľa celoročného priemeru pracovných dní.

§ 104a – Dovolenka pri pružnom pracovnom čase

Pri pružnom čase sa jeden deň dovolenky počíta ako priemerný pracovný deň, akoby ste pracovali päť dní v týždni.

§ 105 – Dovolenka za odpracované dni

Ak neodpracujete aspoň 60 dní v roku, získate jednu dvanástinu dovolenky za každých 21 odpracovaných dní.

§ 106 – Dodat

(1)
Ak pracujete v podzemí alebo robíte mimoriadne ťažkú prácu, máte nárok na týždeň dovolenky navyše. (2) Týka sa to napríklad práce s infekciami, žiarením, starostlivosti o duševne chorých či práce s karcinogénmi. (3) Presný zoznam týchto prác určujú ministerské predpisy.

§ 107 – Dodatková dovolenka bez náhrady mzdy

Dodatkovú dovolenku si musíte vyčerpať prednostne. Nemôžete za ňu dostať peniaze namiesto voľna.

§ 109 – Krátenie dovolenky

(1)
Ak ste v roku odpracovali aspoň 60 dní, zamestnávateľ vám môže krátiť dovolenku za prvých 100 vymeškaných dní o 1/12. Za každých ďalších 21 dní vám môže ubrať ďalšiu 1/12. (2) Dovolenka sa nekráti za čas materskej a otcovskej dovolenky ani za PN kvôli pracovnému úrazu. (3) Za každú neospravedlnenú zmenu vám môžu ubrať 1 až 2 dni dovolenky. (4) Aj po krátení vám musí zostať aspoň týždeň dovolenky, mladistvým dva týždne. (5) Dovolenka sa kráti aj za čas strávený vo väzení. (6-7) Kráti sa vždy len dovolenka za ten rok, v ktorom nastali dôvody na krátenie.

§ 110 – Čo je týždeň dovolenky

Jeden týždeň dovolenky znamená sedem po sebe idúcich dní.

§ 111 – Určovanie a čerpanie dovol

(1)
Termín dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode s vami tak, aby ste si vyčerpali aspoň štyri týždne za rok. Musí pritom brať ohľad na potreby firmy aj na vaše záujmy. (2-3) Zamestnávateľ môže nariadiť hromadnú dovolenku, zvyčajne najviac na dva týždne. (4) Umelecké súbory môžu mať hromadnú dovolenku až štyri týždne. (5) Aspoň jedna časť dovolenky musí trvať dva týždne vcelku, ak sa nedohodnete inak. Termín vám musia oznámiť aspoň 14 dní vopred.

§ 112 – Určenie a zmeny dovolenky

(1)
Ak vám zamestnávateľ zmení termín dovolenky alebo vás z nej odvolá, musí vám preplatiť všetky náklady, ktoré vám tým vznikli. (2) Dovolenku vám nesmie určiť počas vašej PN, materskej alebo rodičovskej dovolenky. (3) Ak počas vašej dovolenky pripadne na pracovný deň sviatok, tento deň sa vám do dovolenky nepočíta. (4) Náhradné voľno za prácu nadčas vám nemôžu určiť na čas, kedy máte mať dovolenku.

§ 113 – Určenie a čerpanie dovolenky

(1)
Dovolenku môžete čerpať aj skôr, ak sa predpokladá, že na ňu do konca roka získate nárok. (2) Ak si dovolenku nevyčerpáte tento rok, firma vám ju musí umožniť do konca budúceho roka. Ak vám termín neurčia do 30. júna, môžete si ho určiť sami a oznámiť ho 30 dní vopred. (3-5) Ak nemôžete vyčerpať dovolenku kvôli materskej, rodičovskej, PN alebo výkonu verejnej funkcie, zamestnávateľ vám ju poskytne hneď po ich skončení.

§ 114 – Prerušenie dovolenky a dôvody

Dovolenka sa vám preruší, ak ochoriete, nastúpite do armády, na materskú či otcovskú dovolenku alebo ošetrujete chorého člena rodiny. Výnimkou je len ošetrovanie člena rodiny, o ktoré ste sami požiadali počas už prebiehajúcej dovolenky.

§ 115 – Dovolenka dočasne prideleného zamest

Ak dočasne pracujete pre inú firmu, dovolenku vám poskytuje táto firma. Ak ju nestihnete vyčerpať tam, poskytne vám ju váš pôvodný zamestnávateľ po návrate.

§ 116 – Náhrada mzdy za dovolenku

(1)
Za čas dovolenky dostávate náhradu mzdy vo výške vášho priemerného zárobku. (2) Ak si nestihnete vyčerpať dovolenku nad rámec štyroch týždňov ani do konca nasledujúceho roka, firma vám ju preplatí. (3) Základné štyri týždne dovolenky vám môžu preplatiť len vtedy, ak sa váš pracovný pomer končí.

§ 117 – Vrátenie náhrady mzdy za dovolen

Ak ste dostali zaplatené za dovolenku, na ktorú ste nakoniec nemali nárok alebo ste oň prišli, musíte tieto peniaze vrátiť.

§ 118 – Mzda a jej zložky

(1)
Zamestnávateľ vám musí za vykonanú prácu platiť mzdu. (2) Mzda sú peniaze alebo veci za prácu. Nepatrí sem napríklad odstupné, diéty, príspevky na stravu, poistky alebo odmeny zo zisku. (3-4) Za mzdu sa však považujú odmeny k jubileám (ak nie sú zo zisku) a letné alebo vianočné odmeny za prácu.

§ 119 – Minimálna mzda a podmienky

(1)
Vaša mzda nesmie byť nižšia ako oficiálna minimálna mzda. (2) Konkrétne mzdové podmienky si dohodnete v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. (3) V zmluve musí byť jasne napísané, ako vás odmeňujú, aká je vaša základná mzda a aké ďalšie príplatky môžete dostať.

§ 119a – Mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty

(1)
Pri odmeňovaní nesmie dochádzať k diskriminácii podľa pohlavia. (2) Ženy a muži majú nárok na rovnakú mzdu za rovnakú prácu u toho istého zamestnávateľa. (3) Ak firma hodnotí náročnosť pozícií, musí používať rovnaké pravidlá pre všetkých. (4) Tieto zásady rovnosti platia aj medzi zamestnancami rovnakého pohlavia.

§ 120 – Minimálne mzdové nároky

(1)
Ak nemáte kolektívnu zmluvu, musíte dostať mzdu aspoň vo výške minimálneho nároku podľa náročnosti vašej práce. Ak zarobíte menej, firma vám rozdiel doplatí. (2) Do tohto minima sa nerátajú príplatky za nadčasy, sviatky, víkendy, nočné alebo sťažené prostredie. (3) Každej práci musí firma priradiť stupeň náročnosti (1 až 6) podľa najťažšej úlohy, ktorú robíte. (4-8) Presné sumy pre každý rok sa určujú podľa zákona a zverejňujú sa v Zbierke zákonov.

§ 121 – Mzda za prácu nadčas

(1)
Za nadčas patrí mzda a príplatok aspoň 25 % vášho priemerného zárobku, pri rizikovej práci 35 %. (2) Vedúci a špecialisti môžu mať v mzde zahrnutých až 150 hodín nadčasov ročne, vtedy im príplatok nepatrí. (3) Namiesto príplatku si môžete vybrať náhradné voľno. (4-5) Voľno musíte dostať v dohodnutom termíne, najneskôr do štyroch mesiacov. Ak ho nedostanete, firma vám musí nadčas preplatiť aj s príplatkom.

§ 122 – Mzda a náhrada mzdy za sviatok

(1)
Za prácu vo sviatok máte nárok na bežnú mzdu a príplatok aspoň 100 % vášho priemerného zárobku. (2) Namiesto príplatku si môžete dohodnúť náhradné voľno. Ak ho nedostanete do troch mesiacov, zamestnávateľ vám musí vyplatiť príplatok. (3) Ak vo sviatok nepracujete, pretože pripadol na váš bežný pracovný deň, patrí vám náhrada mzdy. (4) Ak však bez ospravedlnenia vymeškáte zmenu pred sviatkom alebo po ňom, nárok na peniaze za sviatok strácate. (5) Vedúci pracovníci si môžu dohodnúť mzdu, v ktorej je práca vo sviatok už zahrnutá.

§ 122a – Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

(1)
Za každú hodinu práce v sobotu máte nárok na príplatok najmenej 50 % z minimálnej mzdy. (2) Ak sa u vás pracuje pravidelne, v zmluve sa dá dohodnúť nižší príplatok, najmenej 45 %. (3) Pri nočných zmenách sa sobota počíta ako 24 hodín od nástupu prvej ranné zmeny v týždni. (4) Vedúci zamestnanci môžu mať prácu v sobotu už započítanú v základnej mzde, vtedy im príplatok nepatrí.

§ 122b – Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

(1)
Za prácu v nedeľu máte nárok na príplatok najmenej 100 % z minimálnej mzdy za každú hodinu. (2) Ak sa u vás pracuje v nedeľu pravidelne, možno v zmluve dohodnúť nižší príplatok, najmenej 90 %. (3) Pri nočných zmenách nedeľa začína nástupom prvej ranné zmeny v týždni a trvá 24 hodín. (4) Vedúci zamestnanci môžu mať prácu v nedeľu zahrnutú v mzde, vtedy im príplatok nepatrí.

§ 123 – Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

(1)
Za nočnú prácu dostanete okrem mzdy aj príplatok aspoň 40 % z minimálnej hodinovej mzdy. Pri rizikovej práci je to aspoň 50 %. (2) Ak sa v práci vyžaduje hlavne nočná zmena, príplatok môže byť po dohode nižší, minimálne však 35 %. (3) Vedúci zamestnanci si môžu v zmluve dohodnúť mzdu, v ktorej je už nočná práca započítaná.

§ 124 – Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

(1)
Ak pracujete v zdraviu škodlivom prostredí (3. alebo 4. kategória) a musíte používať ochranné pomôcky, patrí vám finančná kompenzácia. (2) Ide o prácu v prostredí s chemikáliami, prachom, hlukom či vibráciami. (3) Za každú hodinu takejto práce dostanete príplatok aspoň 20 % z minimálnej mzdy. (4) Zamestnávateľ môže platiť aj za iné vplyvy, ktoré vám prácu sťažujú. (5) V takom prípade sa výška odmeny určuje dohodou.

§ 125 – Mzda pri výkone inej práce

(1)
Ak vás preradia na horšie platenú prácu kvôli chorobe z povolania, karanténe alebo nehode, zamestnávateľ vám rozdiel v mzde doplatí. Tento doplatok môžete dostávať najviac 12 mesiacov. (2) Ak vás pre chorobu z povolania zamestná iná firma, doplatok vám vypláca nový šéf a ten pôvodný mu ho preplatí. (3) Pri karanténe náklady na doplatok prepláca štátny úrad. (4) Doplatok zahŕňa aj povinné odvody do poisťovní. (5) Zamestnávateľ musí o preplatenie požiadať do 30 dní od konca karantény. (6) Štát nič nepreplatí, ak zamestnávateľ porušil predpisy o ochrane pred nákazou.

§ 127 – Naturálna mzda

(1)
Časť mzdy môžete po dohode dostať v podobe výrobkov alebo služieb. Nesmie to byť však suma vo výške minimálnej mzdy. (2) Takouto mzdou môžu byť produkty alebo služby, ale nikdy nie alkohol alebo drogy. (3) Hodnota sa určuje podľa bežných trhových cien v čase poskytnutia. (4) Šéf vás nesmie nútiť nakupovať v jeho obchodoch. Ak je prevádzka na samote, musí zabezpečiť férové ceny bez vlastného zisku.

§ 128 – Mzda v cudzej mene

Ak pracujete v zahraničí, môžete dostať výplatu v cudzej mene. Na prepočet z eur sa použije oficiálny kurz platný deň pred výplatou.

§ 129 – Splatnosť mzdy

(1)
Mzda sa vypláca spätne za mesačné obdobie, najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca. (2) Ak o to požiadate, mzdu, ktorú by ste dostali počas dovolenky, vám musia vyplatiť vopred. (3) Pri odchode z práce vám šéf vyplatí mzdu v deň skončenia pomeru alebo v najbližšom výplatnom termíne.

§ 130 – Výplata mzdy

(1)
Výplata sa zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent a vypláca sa v peniazoch. (2) Termíny výplaty sú v zmluve; u domáckych pracovníkov to môže byť za každý odovzdaný kus práce. (3) Šéf vám môže po dohode vyplatiť aj preddavok na mzdu. (4) Výplata prebieha v pracovnom čase na pracovisku, prípadne vám ju šéf pošle poštou na vlastné náklady. (5) K výplate musíte dostať pásku s rozpisom mzdy, odvodov a zrážok. Na požiadanie vám šéf ukáže aj podklady k výpočtu. (6) Mzdu môže za vás prevziať iná osoba len s vaším písomným splnomocnením. (7) Zamestnávateľ vám nesmie zakazovať, ako máte so svojou mzdou naložiť. (8) Na vašu písomnú žiadosť vám musí výplatu posielať na účet v banke tak, aby tam bola v deň výplaty.

§ 130a – Vyplatenie mzdy v osobitných prípadoch v subdodávateľských vzťahoch

(1)
Ak vám zamestnávateľ (subdodávateľ) nevyplatí mzdu, môžete o ňu do 6 mesiacov požiadať hlavného dodávateľa služby. (2) Takto môžete získať sumu do výšky minimálnej mzdy. (3) V žiadosti musíte uviesť svoje údaje, sumu, termín splatnosti a popis vykonanej práce. (4) Dodávateľ vám musí peniaze vyplatiť do 30 dní po odpočítaní povinných zrážok. (5) Všetci zúčastnení sú povinní si navzájom pomáhať a poskytnúť údaje potrebné na overenie nároku. (6) O vyplatení alebo dôvodoch nevyplatenia mzdy vás musia písomne informovať. (7) Dodávateľ môže platbu odmietnuť, ak dokáže, že si subdodávateľa vopred riadne preveril a jeho dlhy nemohol predvídať. (8) Ak za vášho šéfa zaplatí dodávateľ, môže od neho tieto peniaze žiadať späť. (9) Prípadné spory o vyplatenie mzdy rieši súd ako pracovnoprávny spor.

§ 131 – Zrážky zo mzdy zamestnanca

(1)
Z výplaty sa prednostne strhávajú odvody do poisťovní a dane. (2) Bez vašej dohody vám šéf môže strhnúť aj preddavky na mzdu, exekúcie, pokuty, preplatky na dovolenku či stravné. (3) Iné zrážky sú možné len na základe písomnej dohody medzi vami a zamestnávateľom. (4) Výška zrážok musí rešpektovať zákonné limity. (5) Poradie zrážok sa určuje podľa dňa, kedy bolo doručené rozhodnutie alebo uzavretá dohoda. (6) Pre cestovné náhrady alebo preddavky rozhoduje deň, kedy sa so zrážkami začalo. (7) Pri dohodách rozhoduje dátum ich podpisu alebo doručenia zamestnávateľovi. (8) Ak zmeníte prácu, poradie exekúcií a zrážok platí aj u nového zamestnávateľa.

§ 132 – Splat

Pravidlá o výplatných termínoch a zrážkach zo mzdy platia rovnako pre všetky časti vášho príjmu od zamestnávateľa.

§ 133 – Normovanie práce

(1)
Tempo a množstvo práce určuje šéf objektívne. Musí brať ohľad na vaše sily, bezpečnosť aj čas na osobnú hygienu. (2) Tieto normy musia byť pripravené vopred a šéf vás s nimi musí oboznámiť skôr, než začnete pracovať. (3) Ak vo firme nie sú odbory, o zmenách noriem sa šéf musí dohodnúť so zástupcami zamestnancov. (4) Určené pracovné tempo nesmie ohrozovať vaše zdravie ani bezpečnosť.

§ 134 – Priemerný zárobok a jeho

(1)
Priemerný zárobok sa počíta z vašej mzdy a odpracovaného času za predchádzajúci štvrťrok. (2) Tento údaj sa aktualizuje každé tri mesiace. (3) Ak ste odpracovali menej ako 21 dní, použije sa pravdepodobný zárobok, ktorý by ste zrejme dosiahli. (4) Výsledok je hodinová mzda zaokrúhlená na štyri desatinné miesta. (5) Váš priemerný zárobok nesmie byť nižší ako minimálna mzda. (6) Odmeny vyplácané za dlhšie obdobie (napr. ročné bonusy) sa do priemeru rozpočítajú pomerne. (7) Pri viacerých zmluvách u jedného šéfa sa priemer počíta pre každú zvlášť. (8) Čistý zárobok zistíte odpočítaním daní a odvodov. (9) Podobne sa postupuje aj pri zisťovaní pravdepodobného zárobku. (10) Detaily výpočtu sa môžu dohodnúť so zástupcami zamestnancov.

§ 135 – Výpočet priemerného zárobku zamestn

Pri starších výpočtoch priemerného zárobku sa odpracovaný čas upravuje o hodiny, ktoré zodpovedajú prestávkam na jedlo a oddych.

§ 136 – Pracovné voľno a uvoľnenie

(1)
Zamestnávateľ vám dá voľno na výkon verejných funkcií alebo občianskych povinností, ak sa nedajú vybaviť po práci. Spravidla je to voľno bez mzdy. (2) Na dlhodobý výkon verejnej alebo odborovej funkcie vás šéf uvoľní, ale za ten čas vám neplatí. (3) Podmienky uvoľnenia pre zástupcov zamestnancov vo firme sa určujú v kolektívnej zmluve.

§ 137 – Verejná funkcia a voľno

(1)
Verejná funkcia alebo občianska povinnosť je činnosť, ktorú takto označuje zákon. (2) Výkon verejnej funkcie je práca v úrade, do ktorého vás zvolili alebo vymenovali na určité obdobie. (3) Ak popri práci vykonávate verejnú funkciu, môžete dostať voľno najviac 30 dní v roku. (4) Občianska povinnosť je najmä: svedectvo na súde, poskytnutie prvej pomoci, lekárske prehliadky, opatrenia pri chorobách, pomoc pri nehodách alebo branná povinnosť. (5) Iný úkon vo všeobecnom záujme je napríklad darovanie krvi, práca v odboroch, účasť vo volebnej komisii, pomoc pri záchranných akciách alebo vedenie detského tábora.

§ 138 – Pracovné voľno s náhradou

(1)
Zamestnávateľ vám poskytne platené voľno na povinné lekárske prehliadky, rekondičné pobyty alebo vzdelávanie zástupcov zamestnancov. (2) Platené voľno dostanete aj na darovanie krvi alebo iného biologického materiálu. Zahŕňa to cestu na odber, samotný odber a čas na zotavenie. Ak lekár určí, voľno na zotavenie môže trvať až 96 hodín. Ak k odberu nakoniec nedôjde, dostanete voľno len na nevyhnutný čas strávený u lekára.

§ 138a – Prekážka v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti

(1)
Zamestnávateľ vám môže na požiadanie povoliť voľno na dobrovoľnícku činnosť. Za tento čas nedostanete mzdu, ak sa nedohodnete inak. (2) Podmienky tohto voľna sa môžu dohodnúť aj so zástupcami zamestnancov.

§ 138b – Prekážka v práci z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy

Zamestnávateľ vám môže na požiadanie poskytnúť voľno na dobrovoľnú vojenskú prípravu. Za tento čas vám nepatrí mzda, pokiaľ sa nedohodnete inak.

§ 139 – Preká

(1)
Ak musíte ísť na úrad alebo lekársku prehliadku kvôli armáde, zamestnávateľ vám dá voľno. (2) Voľno dostanete aj na vojenské cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl. (3) Ak cesta na cvičenie trvá verejnou dopravou viac ako 6 hodín, máte nárok na jeden deň voľna. (4) To isté platí aj pri ceste domov. (5) Za voľno kvôli úradom alebo lekárovi dostanete riadne zaplatené. (6) Aj za čas cvičenia a cesty dostanete náhradu mzdy, a to najneskôr do konca ďalšieho mesiaca. (7) Do práce sa musíte vrátiť najneskôr druhý deň po skončení cvičenia. (8) Náklady za vaše voľno preplatí zamestnávateľovi okresný úrad. (9) Náklady za cvičenie mu preplatí armáda.

§ 140 – Zvyšovanie kvalifikácie

(1)
Ak si musíte doplniť vzdelanie potrebné pre vašu prácu, ide o prekážku v práci. (2) Zamestnávateľ vám môže dať platené voľno na zvýšenie kvalifikácie, ak je to pre neho užitočné. (3) Vtedy máte nárok na voľno v rozsahu vyučovania, 2 dni na každú skúšku, 5 dní na záverečné skúšky a až 40 dní na štátnice. Na diplomovku dostanete 10 dní. (4) Zdravotníci majú nárok na 5 dní plateného voľna ročne na vzdelávanie. (5) Za voľno na opravnú skúšku mzdu nedostanete. (6) Zdravotníci dostávajú za nadčasy náhradné voľno do dvoch mesiacov. (7) Ak ho nedostanú, majú nárok na voľno na vzdelávanie alebo preplatenie mzdy. (8) Tieto voľná sa nesčítavajú.

§ 141 – Dôležité osobné prekážky v práci

(1)
Zamestnávateľ ospravedlní vašu neprítomnosť kvôli chorobe, materskej či rodičovskej dovolenke, karanténe alebo ošetrovaniu člena rodiny. Za tento čas spravidla nedostávate mzdu. (2) Zamestnávateľ vám musí dať voľno na: návštevu lekára, narodenie dieťaťa, úmrtie v rodine, vlastnú svadbu (platené) alebo svadbu detí a rodičov (neplatené), sťahovanie či hľadanie novej práce. (3) Firma vám môže dať aj ďalšie voľno, platené alebo neplatené. (4) Jeden deň voľna zodpovedá vašej bežnej pracovnej zmene. (5) Pri návšteve lekára sa dĺžka dňa počíta ako priemer. (6) Ak ste nastúpili počas roka, nárok na voľno sa môže krátiť na tretiny. (7) Náhrada mzdy sa platí vo výške vášho priemerného zárobku. (8) Účasť na štrajku je ospravedlnená, ale neplatená. Ak je štrajk nezákonný, ide o neospravedlnenú absenciu.

§ 141a – Dočasné prerušenie výkonu práce

Ak vás zamestnávateľ podozrieva z vážneho porušenia disciplíny, môže vám po prerokovaní so zástupcami zamestnancov na mesiac prerušiť prácu. Počas tejto doby dostanete aspoň 60 % mzdy. Ak sa vina nepreukáže, zvyšok mzdy vám doplatia.

§ 142 – Prekážky na strane zamestnávateľa

(1)
Ak nemôžete pracovať pre poruchu stroja alebo chýbajúci materiál, patrí vám plná mzda. (2) Ak prácu zastaví zlé počasie, dostanete aspoň 50 % mzdy. (3) Pri iných chybách na strane firmy dostanete plnú mzdu. (4) Ak sa firma dohodne so zástupcami na vážnych dôvodoch, kedy nemôže prideľovať prácu, dostanete aspoň 60 % mzdy. (5) Pri štátom podporenej „skrátenej práci“ máte nárok na aspoň 80 % mzdy. (6) Vo vážnych prípadoch môže firma upraviť rozvrh zmien.

§ 142a – Riešenie sporov skrátený úväzok

(1)
Ak sa firma a zamestnanci nedohodnú na žiadosti o podporu v skrátenej práci, vzniká spor. (2) Tento spor rieši rozhodca, ktorého si obe strany vyberú alebo ktorého určí ministerstvo. (3) Rozhodca musí oznámiť, či riešenie sporu prijal. (4) Obe strany mu musia pomáhať a predložiť svoje stanoviská. (5) Rozhodca posúdi, či sú dôvody firmy a nesúhlas zamestnancov oprávnené. (6) Do 10 dní oznámi, či so žiadosťou o podporu súhlasí. (7) Súhlas rozhodcu nahrádza chýbajúcu dohodu. (8) Rozhodcovi platí odmenu zamestnávateľ. Ak sa nedohodnú, odmena je 600 eur.

§ 143 – Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase

(1)
Pri pružnom pracovnom čase sa prekážky v práci preplácajú len vtedy, ak zasiahnu do základného pracovného času. Ak sú vo voliteľnom čase, sú ospravedlnené, ale neplatené. (2) Ak zákon určuje presnú dĺžku voľna, považuje sa to za odpracovaný čas. (3) Prekážky na strane zamestnávateľa sa rátajú ako práca v rámci prevádzkovej doby. (4) Čas, ktorý ste neodpracovali kvôli prekážkam vo voliteľnom čase, musíte neskôr dopracovať v pracovných dňoch.

§ 144 – Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

(1)
Ak o prekážke v práci viete vopred, požiadajte o voľno včas. Inak to oznámte zamestnávateľovi hneď, ako je to možné. (2) Prekážku musíte zamestnávateľovi dokázať, napríklad potvrdením od lekára alebo úradu. (3) Ak máte neplatené voľno, zamestnávateľ by vám mal umožniť si tento čas nadrobiť, ak to prevádzka dovolí.

§ 144a – Výkon práce

(1)
Za odpracovaný čas sa považuje aj čas prekážok v práci, dovolenka, sviatky alebo čas, kedy si čerpáte náhradné voľno. (2) Ako výkon práce sa neráta napríklad nadčas s náhradným voľnom, hľadanie práce na vlastnú žiadosť alebo neospravedlnená absencia. (3) Pre účely dovolenky sa ako práca neráta PN-ka (okrem pracovných úrazov), rodičovská dovolenka či karanténa. (4) Pri výpočte dovolenky sa berie, akoby ste pracovali 5 dní v týždni. (5) Tieto pravidlá neplatia pre výpočet mzdy za vykonanú prácu. (6) O tom, či je vaša neprítomnosť neospravedlnená, rozhoduje zamestnávateľ po diskusii so zástupcami zamestnancov.

§ 145 – Náhrady výdavkov poskytované zamestnancom v súvislosti s výkonom práce

(1)
Zamestnávateľ vám preplatí cestovné náklady, sťahovanie a iné výdavky spojené s prácou. (2) Ak s jeho súhlasom používate vlastné náradie alebo vybavenie, môže vám vyplatiť dohodnutú náhradu.

§ 146 – Ochrana zdravia pri práci

(1)
Ochrana práce sú pravidlá a opatrenia, ktoré majú zaistiť vaše bezpečie a zdravie v zamestnaní. Je to dôležitá súčasť každého pracovného vzťahu. (2) Starostlivosť o bezpečnosť je rovnako dôležitá ako plnenie pracovných úloh. Cieľom je prostredie, kde sú riziká pre zdravie čo najmenšie. (3) Zamestnávateľ, zamestnanci a odbory musia pri bezpečnosti a ochrane zdravia spolupracovať. (4) Poznať bezpečnostné predpisy je podmienkou pre prácu. Ich dodržiavanie sa berie do úvahy aj pri hodnotení vašich výsledkov. (5) Nikto nesmie byť znevýhodnený za to, že si plní úlohy spojené s bezpečnosťou pri práci.

§ 147 – Povinnosti zamestnávateľa

(1)
Zamestnávateľ musí stále dbať na vašu bezpečnosť a zdravie. Musí zavádzať preventívne opatrenia a neustále zlepšovať pracovné podmienky. (2) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v tejto oblasti určuje osobitný zákon.

§ 148 – Práva a povinnosti zamestnancov

(1)
Máte právo na bezpečnú prácu a informácie o rizikách. Zároveň ste povinní v práci dbať na svoju bezpečnosť aj na zdravie ostatných kolegov. (2) Ďalšie podrobnosti o bezpečnosti pri práci upravujú špeciálne zákony.

§ 149 – Kontrola odborovým orgánom

(1)
Odbory majú právo kontrolovať bezpečnosť na pracovisku. Môžu preverovať vybavenie, vyšetrovať úrazy, žiadať nápravu nedostatkov alebo zastaviť prácu, ak hrozí vážne nebezpečenstvo. (2) O zistených problémoch musia odbory spísať záznam s požiadavkou na nápravu. Zamestnávateľ sa k nemu môže vyjadriť. (3) Ak odbory žiadajú zastavenie práce, musia to hneď oznámiť inšpektorátu práce. Práca sa obnoví až po náprave alebo rozhodnutí úradu. (4) V družstvách túto kontrolu vykonáva orgán zvolený členmi. (5) Náklady na tieto kontroly hradí štát.

§ 150 – Inšpekcia práce

(1)
Inšpekcia práce sa riadi osobitným zákonom. (2) Zamestnanci alebo ich zástupcovia môžu podať podnet na inšpektorát práce, ak majú pocit, že boli porušené ich práva alebo predpisy.

§ 151 – Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov

(1)
Zamestnávateľ sa má starať o pekné a čisté pracovisko vrátane šatní a toaliet. (2) Musí udržiavať sociálne a hygienické zariadenia na dobrej úrovni. (3) Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečné miesto na odloženie oblečenia a osobných vecí. Platí to aj pre bicykle, no pri autách sa na tom treba vopred dohodnúť.

§ 152 – Stravovanie zamestnancov

(1)
Zamestnávateľ vám musí zabezpečiť stravovanie, ak pracujete viac ako štyri hodiny. Neplatí to pri služobných cestách alebo práci v zahraničí. (2) Jedlo sa podáva v jedálni alebo formou stravovacích poukážok. Ak pracujete dlhšie ako 11 hodín, môžete dostať aj druhé jedlo. (3) Zamestnávateľ hradí najmenej 55 % z ceny jedla, maximálne však do zákonnej sumy. (4) Hodnota gastrolístka musí byť aspoň 75 % zo sumy diét pri krátkej služobnej ceste. Poukážky majú byť prednostne v elektronickej forme. (5) Poplatok za sprostredkovanie lístkov je maximálne 2 %. (6) Finančný príspevok dostanete, ak vám firma nevie zabezpečiť jedlo, máte zdravotné obmedzenia alebo pracujete z domu. (7) Ak firma nemá vlastnú jedáleň, môžete si vybrať medzi gastrolístkom a peniazmi. Voľba platí 12 mesiacov. (8) Suma príspevku v hotovosti je rovnaká, akou firma prispieva na jedlo ostatným. (9) Zamestnávateľ môže prispievať na stravu aj počas dovolenky alebo iným osobám, ak sa tak dohodne.

§ 152a – Rekreácia zamestnancov

(1)
Ak pracujete vo firme s viac ako 49 zamestnancami aspoň dva roky, môžete žiadať o príspevok na rekreáciu. Firma vám preplatí 55 % výdavkov, maximálne 275 eur za rok. (2) Príspevok môže mať aj formu rekreačného poukazu. (3) O príspevok žiadajte len u jedného zamestnávateľa. Nikto vás za to nesmie znevýhodňovať. (4) Peniaze môžete použiť na pobyt na Slovensku s aspoň dvomi nocľahmi alebo na tábory pre školopovinné deti. (5) Príspevok platí aj pre rodinu, ktorá ide s vami. (6) Bločky s vaším menom odovzdajte do 30 dní od pobytu. Peniaze dostanete v najbližšej výplate.

§ 152b – Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

(1)
Ak pracujete aspoň dva roky vo väčšej firme, môžete požiadať o príspevok na športovanie detí. Firma hradí 55 % výdavkov, najviac 275 eur ročne na všetky vaše deti spolu. (2) Príspevok platí na tréningy v registrovaných športových kluboch pod vedením trénera. (3) Dieťa musí mať menej ako 18 rokov a byť členom klubu aspoň pol roka. (4) O tento príspevok žiadajte len u jedného zamestnávateľa. (5) Doklad s menom dieťaťa predložte do 30 dní. Peniaze vám prídu v najbližšom výplatnom termíne.

§ 152c – Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie

(1)
Zamestnávateľ vám môže prispieť na štátom podporované nájomné bývanie. Suma sa kráti, ak pracujete na kratší úväzok alebo ste nastúpili počas mesiaca. (2) Mesačne môžete žiadať o príspevok len u jedného zamestnávateľa. (3) Ak v byte býva viac zamestnancov, príspevok môže dostať iba jeden z nich. (4) Za žiadosť o príspevok vás firma nesmie znevýhodňovať. (5) Príspevok je splatný do konca nasledujúceho mesiaca. (6) Maximálna suma je 5,23 eura za meter štvorcový bytu a každý rok sa upravuje o infláciu.

§ 153 – Starost

Zamestnávateľ sa stará o to, aby si zamestnanci udržiavali a zlepšovali svoje vedomosti a zručnosti. O týchto plánoch sa musí radiť so zástupcami zamestnancov.

§ 154 – Kvalifikácia a vzdelávanie zamestn

(1)
Ak nastupujete bez potrebnej kvalifikácie, zamestnávateľ vás musí zaškoliť a vydať o tom potvrdenie. (2) Pri zmene miesta alebo druhu práce vám zamestnávateľ musí zabezpečiť preškolenie. (3) Vašou povinnosťou je udržiavať si vedomosti potrebné pre vašu prácu. Školenia nariadené šéfom sa považujú za prácu, za ktorú dostávate mzdu.

§ 155 – Dohoda o zvýšení kvalifikácie

(1)
Zamestnávateľ sa s vami môže písomne dohodnúť, že vám zaplatí štúdium. Vy sa zaviažete uňho po škole nejaký čas pracovať alebo náklady vrátiť. (2) Zmluva musí obsahovať detaily o štúdiu, škole, dobe zotrvania vo firme a sumu nákladov. (3) Vo firme môžete byť viazaní najviac päť rokov. Pri skoršom odchode vraciate len pomernú časť peňazí. (4) Materská, rodičovská alebo vojenská služba sa do tohto času nezarátavajú. (5) Pri bežných školeniach sa takto môžete zaviazať len vtedy, ak stoja aspoň 1700 eur. (6) Peniaze nemusíte vracať, ak dostanete výpoveď pre nadbytočnosť, zo zdravotných dôvodov alebo ak firma vašu novú kvalifikáciu nevyužíva.

§ 156 – Zabezpečenie zamestnanca a starostlivos

Podmienky pri chorobe, materskej, dôchodku alebo úraze upravujú iné, špeciálne zákony o sociálnom a zdravotnom poistení.

§ 157 – Návrat do práce po prekážke

(1)
Keď sa vrátite z materskej alebo otcovskej dovolenky, šéf vás musí zaradiť na pôvodné miesto. Ak to nejde, musí vám dať inú prácu podľa zmluvy za rovnako dobrých podmienok. (2) To isté platí pri návrate z rodičovskej dovolenky. Vaše práva zostávajú zachované v plnom rozsahu. (3) Ak sa vraciate po chorobe, školení alebo výkone verejnej funkcie, zamestnávateľ vás musí vrátiť na pôvodnú prácu a pracovisko.

§ 158 – Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnut

(1)
Zamestnávateľ musí ľuďom so zdravotným postihnutím vytvárať vhodné podmienky, pomáhať im so vzdelávaním a upravovať pracoviská tak, aby sa im pracovalo ľahšie. (2) Pre tých, ktorí nemôžu pracovať bežne, môže firma zriadiť chránenú dielňu. (3) Podrobnejšie pravidlá určujú osobitné predpisy.

§ 159 – Rekvalifikácia zamestnancov so zdravotným

(1)
Zamestnávateľ pomôže zamestnancovi so zdravotným postihnutím s rekvalifikáciou, aby si mohol udržať prácu alebo sa v nej zlepšiť. (2) O rekvalifikácii musia zamestnávateľ a zamestnanec spísať písomnú dohodu. (3) Školenie prebieha počas pracovnej doby a zamestnanec za tento čas dostáva plnú mzdu. (4) Zamestnávateľ konzultuje so zástupcami zamestnancov podmienky a starostlivosť o ľudí so zdravotným postihnutím.

§ 160 – Sociálne zariadenia pre ženy

Zamestnávateľ musí pre ženy zabezpečiť a udržiavať kvalitné toalety a priestory na osobnú hygienu.

§ 161 – Práca pre tehotné ženy

(1)
Tehotné ženy, mamičky do 9 mesiacov po pôrode a dojčiace ženy nesmú robiť ťažkú alebo zdraviu škodlivú prácu. (2) Nesmú vykonávať ani prácu, ktorú im podľa lekára zakazuje ich zdravotný stav.

§ 162 – Ochrana tehotných žien v práci

(1)
Ak tehotná žena robí zakázanú alebo rizikovú prácu, zamestnávateľ jej musí upraviť podmienky. (2) Ak sa to nedá, musí ju presunúť na vhodné miesto s rovnakým platom. (3) Ak by na novom mieste zarábala menej, rozdiel jej doplatí štát. (4) Ak pre ňu nemá žiadnu vhodnú prácu, musí jej dať voľno s náhradou mzdy. (5) Tieto pravidlá platia aj pre mamičky do 9 mesiacov po pôrode a dojčiace ženy.

§ 164 – Úpravy práce pre rodičov

(1)
Pri plánovaní zmien musí zamestnávateľ brať ohľad na tehotné ženy a rodičov. (2) Ak tehotná žena alebo rodič dieťaťa do 15 rokov požiada o úpravu času, zamestnávateľ im musí vyhovieť, ak mu v tom nebránia vážne dôvody. (3) Pri žiadosti o prácu z domu pre rodičov detí do 8 rokov musí zamestnávateľ v prípade odmietnutia odpovedať písomne. (4) Tehotné ženy a rodičia malých detí môžu pracovať nadčas alebo mať pohotovosť len so svojím súhlasom.

§ 165 – Starost

Právo na úpravu pracovného času alebo prácu z domu majú aj zamestnanci, ktorí sa doma osobne starajú o bezvládnu blízku osobu.

§ 166 – Materská a rodičovská dovolenka

(1)
Žena má nárok na 34 týždňov materskej dovolenky, muž na 28 týždňov otcovskej dovolenky. Osamelí rodičia alebo rodičia dvojičiek majú nárok na dlhšie voľno. (2) Na požiadanie musí zamestnávateľ poskytnúť rodičovskú dovolenku do 3 rokov veku dieťaťa, pri chorom dieťati až do 6 rokov. (3) Nástup na dovolenku treba firme oznámiť aspoň mesiac vopred. (4) Po dohode sa dá nevyčerpaná dovolenka dočerpať neskôr, maximálne do 5 alebo 8 rokov veku dieťaťa.

§ 167 – Nástup a dĺžka maters

(1)
Žena nastupuje na materskú zvyčajne 6 týždňov pred očakávaným pôrodom. (2) Ak žena porodí skôr, nárok na celkovú dĺžku dovolenky sa jej neskráti. Ak však nastúpi neskôr z iného dôvodu, materská sa jej po pôrode skráti na základných 28 týždňov.

§ 168 – Materská dovolenka po pôrode

(1)
Ak je dieťa v nemocnici a rodič zatiaľ pracuje, dovolenka sa preruší a pokračuje po návrate dieťaťa domov. (2) Ak súd odoberie dieťa z osobnej starostlivosti, rodič stráca nárok na dovolenku. (3) Pri narodení mŕtveho dieťaťa trvá materská 14 týždňov. (4) Materská nesmie trvať menej ako 14 týždňov a musí pokračovať aspoň 6 týždňov po pôrode. (5) Ak dieťa zomrie počas dovolenky, rodič má nárok na ďalšie dva týždne voľna.

§ 169 – Dovolenky po prevzatí dieťaťa

(1)
Nárok na voľno majú aj náhradní rodičia. (2) Materská alebo otcovská dovolenka im patrí odo dňa prevzatia dieťaťa a trvá 28 týždňov. Rodičovská dovolenka trvá až do 3 alebo 6 rokov veku dieťaťa. (3) Ak má dieťa dlhodobé zdravotné problémy, po dohode sa môže rodičovská dovolenka predĺžiť až do 8 rokov jeho veku.

§ 170 – Prestávky na dojčenie

(1)
Dojčiace matky majú nárok na osobitné prestávky na dojčenie. (2) Pri plnom úväzku máte do 6 mesiacov veku dieťaťa dve polhodinové prestávky za zmenu. Do jedného roka je to jedna polhodina. Pri kratšom úväzku máte nárok na jednu polhodinu do 6 mesiacov veku dieťaťa. (3) Tieto prestávky sa rátajú do pracovného času a sú platené.

§ 171 – Povinn

(1)
Zamestnávateľ musí mladým pracovníkom vytvárať dobré podmienky na vývoj a spolupracovať s ich rodičmi. (2) Firma je povinná viesť si presný zoznam všetkých zamestnaných mladistvých vrátane ich dátumu narodenia.

§ 172 – Skončenie práce mladistvého zam

Ak chce zamestnávateľ prepustiť mladistvého, musí o tom informovať jeho rodičov. Ak chce mladistvý ukončiť prácu sám, zamestnávateľ si musí vypýtať stanovisko jeho rodiča.

§ 173 – Práca a ochrana mladistvých

Mladiství môžu vykonávať len prácu, ktorá je primeraná ich veku a zdraviu a neohrozuje ich slušnú výchovu. Toto platí aj pre školy a krúžky, ktoré organizujú prácu mládeže.

§ 174 – Zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti

(1)
Mladiství nesmú pracovať nadčas, v noci ani mať pohotovosť. Výnimkou sú starší ako 16 rokov, ktorí môžu kvôli praxi pracovať v noci jednu hodinu. (2) Zamestnávateľ ich nesmie odmeňovať spôsobom, ktorý by ich hnal do riskantných výkonov. (3) Ak mladistvý nemôže robiť svoju prácu zo zdravotných dôvodov, firma mu musí nájsť inú vhodnú prácu.

§ 175 – Práce zakázané mladistvým zamestnancom

(1)
Mladiství nesmú pracovať v podzemí pri ťažbe alebo v tuneloch. (2) Nesmú robiť prácu, ktorá je pre nich nebezpečná alebo príliš ťažká. (3) Zoznam zakázaných prác určuje vláda. (4) Nesmú vykonávať prácu, kde hrozí vysoké riziko úrazu im alebo iným osobám.

§ 176 – Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci

(1)
Zamestnávateľ musí mladistvému zamestnancovi zabezpečiť lekársku prehliadku pred zmenou práce a pravidelne aspoň raz za rok. (2) Mladistvý zamestnanec je povinný na tieto lekárske prehliadky chodiť. (3) Zamestnávateľ musí pri zadávaní úloh brať ohľad na výsledky týchto lekárskych posudkov.

§ 177 – Povinn

(1)
Zamestnávateľ vám musí vytvoriť také podmienky, aby ste mohli pracovať bezpečne a bez ohrozenia zdravia či majetku. Ak zistí chyby, musí ich opraviť. (2) Kvôli ochrane majetku môže šéf kontrolovať veci, ktoré si do práce prinášate alebo odnášate. Musí to však robiť slušne a rešpektovať vaše súkromie.

§ 178 – Povinn

(1)
Správajte sa tak, aby ste nikoho neohrozili na zdraví a nepoškodili majetok firmy. (2) Ak vidíte, že hrozí škoda, upozornite na to vedúceho. Ak treba rýchlo zakročiť, urobte to, pokiaľ tým neohrozíte seba alebo iných. Ak nemáte vhodné podmienky na prácu, nahláste to šéfovi.

§ 179 – Zodpovednosť zamestnanca za škodu

(1)
Zodpovedáte za škodu, ktorú ste zamestnávateľovi spôsobili vlastnou chybou pri plnení úloh. Zamestnávateľ musí dokázať, že ste chybu urobili vy. (2) Zodpovedáte aj za škodu, ktorú ste spôsobili úmyselne a neslušným správaním.

§ 180 – Zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zamestnanec s duševnou poruchou zodpovedá za škodu, len ak vedel ovládať svoje konanie. Ak sa však do stavu, kedy sa neviete ovládať, dostanete vlastnou vinou, za spôsobenú škodu plne zodpovedáte.

§ 181 – Zodpovednosť zamestnanca za šk

(1)
Ak ste úmyselne neupozornili na hroziacu škodu alebo nezakročili, šéf môže žiadať, aby ste prispeli na jej úhradu. Táto suma nesmie presiahnuť štyri vaše priemerné mesačné platy. (2) Nezodpovedáte za škodu, ktorá vznikla, keď ste zachraňovali majetok alebo zdravie. (3) Nezodpovedáte za bežné podnikateľské riziko.

§ 182 – Zodpovednosť zamestnanca za schod

(1)
Ak podpíšete dohodu o hmotnej zodpovednosti za peniaze, tovar alebo zásoby, musíte nahradiť prípadný chýbajúci majetok (schodok). Viacerí zamestnanci môžu za schodok zodpovedať aj spoločne. (2) Táto dohoda musí byť vždy písomná, inak neplatí. (3) Ak dokážete, že ste chýbajúci majetok nezavinili, nebudete zaň niesť zodpovednosť. (4) Ak sa na pracovisku zmenia podmienky, napríklad príde nový kolega alebo niekto odíde, zamestnávateľ musí hneď napraviť prípadné nedostatky.

§ 183 – Odstúpenie od dohody o zod

(1)
Od dohody o hmotnej zodpovednosti môžete písomne odstúpiť pri zmene práce alebo miesta. Odstúpiť môžete aj vtedy, ak zamestnávateľ do mesiaca neodstráni chyby, na ktoré ste ho upozornili. Pri spoločnej zodpovednosti môžete odstúpiť aj pri príchode nového kolegu alebo vedúceho. (2) Dohoda zaniká v deň, keď skončíte v práci alebo keď od nej písomne odstúpite.

§ 184 – Vykon

(1)
Kontrola majetku (inventúra) sa musí urobiť pri podpise aj zániku dohody, pri zmene vášho miesta alebo pri odchode z práce. (2) Pri spoločnej zodpovednosti sa robí aj pri zmene vedúceho, odchode člena tímu alebo ak o to niekto z kolegov požiada. (3) Ak pri odchode alebo zmene práce nepožiadate o inventúru, zodpovedáte za schodok zistený pri najbližšej kontrole. (4) To isté platí, ak nastúpite do kolektívu a o inventúru sami nepožiadate.

§ 185 – Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

(1)
Zodpovedáte za stratu náradia alebo ochranných pomôcok, ktoré ste od zamestnávateľa prevzali písomne. (2) Ak dokážete, že ste stratu nezavinili, škodu platiť nemusíte. (3) Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zástupcami zamestnancov, že si takéto predmety musíte poistiť vy, alebo ich poistí firma.

§ 186 – Zodpovednosť zamestnanca za škodu

(1)
Ak spôsobíte škodu, musíte ju nahradiť v peniazoch, pokiaľ ju neopravíte a šéf to vyžaduje. (2) Pri neúmyselnej škode zaplatíte maximálne štyri svoje priemerné mesačné platy. Toto obmedzenie neplatí pri škode spôsobenej pod vplyvom alkoholu, drog alebo pri osobitnej zodpovednosti za peniaze. (3) Ak ste škodu spôsobili úmyselne, šéf môže žiadať aj náhradu ušlého zisku.

§ 187 – Spoločná zodpovednosť za škodu

(1)
Ak za škodu môže sčasti aj zamestnávateľ, zaplatíte len tú časť, ktorú ste sami zavinili. (2) Ak škodu spôsobilo viac zamestnancov, každý z nich uhradí svoju časť podľa toho, nakoľko za škodu môže.

§ 188 – Výška škody na veci

Pri výpočte škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase, keď k poškodeniu došlo.

§ 189 – Zodpovednosť zamestnanca za sch

(1)
Chýbajúce peniaze alebo stratené veci musíte nahradiť v plnej sume. (2) Pri spoločnej zodpovednosti sa suma rozdelí podľa platov zamestnancov, pričom vedúcemu sa počíta dvojnásobne. (3) Bežný zamestnanec zaplatí najviac jeden priemerný plat; zvyšok doplatí vedúci a jeho zástupca. (4) Ak sa zistí, že niekto zavinil konkrétnu časť škody, zaplatí ju on. Zvyšok sa rozdelí medzi ostatných.

§ 191 – Náhrada škody od zamestnanca

(1)
Zamestnávateľ od vás môže žiadať náhradu škody a sám určí jej sumu. (2) O tejto sume s vami musí hovoriť a oznámiť vám ju do mesiaca od zistenia škody. (3) Ak súhlasíte, že škodu zaplatíte, musí sa o tom spísať písomná dohoda. (4) Ak je škoda vyššia ako 50 eur, musí ju zamestnávateľ vopred prebrať so zástupcami zamestnancov.

§ 192 – Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

(1)
Firma zodpovedá za škodu, ktorú vám spôsobila pri práci porušením predpisov alebo neslušným správaním. (2) Firma zodpovedá aj za škodu, ktorú vám pri plnení úloh spôsobili kolegovia konajúci v jej mene. (3) Firma neručí za vaše auto, náradie či iné predmety, ktoré ste v práci použili bez jej písomného súhlasu.

§ 193 – Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach

(1)
Firma zodpovedá za veci, ktoré ste si v práci odložili na určené alebo obvyklé miesto. Za veci, ktoré sa bežne do práce nenosia, ručí len do 165,97 eura, ak ich neprevzala do úschovy. (2) O škode musíte firmu písomne informovať do 15 dní, odkedy ste sa o nej dozvedeli, inak nárok na náhradu zanikne.

§ 194 – Zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody

Ak pri zachraňovaní majetku firmy alebo zdravia utrpíte škodu, firma vám ju musí preplatiť. Podmienkou je, že ste nebezpečenstvo sami nespôsobili a konali ste primerane. Úraz pri takejto pomoci sa posudzuje ako pracovný úraz.

§ 195 – Pracovný úraz a zodpovednosť

(1)
Za pracovný úraz zodpovedá firma, u ktorej ste v tom čase pracovali. (2) Pracovný úraz je náhle poškodenie zdravia zvonku, ktoré sa stalo pri plnení úloh nezávisle od vašej vôle. (3) Úraz na ceste do práce alebo z práce nie je pracovný úraz. (4) Za chorobu z povolania zodpovedá posledná firma, kde ste pracovali v rizikových podmienkach. (6) Firma zodpovedá za škodu aj vtedy, ak dodržala všetky bezpečnostné predpisy.

§ 196 – Zbaven

(1)
Firma nie je zodpovedná, ak ste škodu spôsobili len vy porušením bezpečnostných pravidiel alebo pod vplyvom alkoholu či drog. (2) Zodpovednosť firmy sa zníži, ak ste k škode prispeli svojou chybou, alkoholom alebo ľahkomyseľným konaním. (3) Vtedy firma určí váš podiel na škode podľa miery vašej viny. (4) Firma sa nemôže odvolávať len na všeobecnú opatrnosť; musí preukázať porušenie konkrétnych pravidiel. (5) Za ľahkomyseľnosť sa nepovažuje bežná neopatrnosť pri práci.

§ 197 – Zodpovednosť zamestnávateľa za ú

Firma sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak ste sa zranili pri zachraňovaní jej majetku alebo životov iných, pokiaľ ste tento stav sami úmyselne nespôsobili.

§ 198 – Náhrada vecnej škody z úrazu

(1)
Pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania máte nárok na náhradu vecnej škody. (2) Rozsah tejto náhrady musí firma bezodkladne prediskutovať s vami aj so zástupcami zamestnancov.

§ 215 – Zodpovednosť za škodu vo funkcii

(1)
Za škodu spôsobenú pri výkone verejnej funkcie zodpovedá organizácia, pre ktorú bola osoba činná. (2) Ak sa zdravotne postihnutý človek pripravuje na povolanie, za prípadnú škodu zodpovedá firma, v ktorej táto príprava prebieha.

§ 217 – Náhrada škody zamestnancovi zamest

(1)
Firma vám musí vyplatiť skutočnú škodu v peniazoch, ak ju neodstráni opravou. Iné poškodenia zdravia sa riešia podobne ako pracovné úrazy, ale bez odškodnenia pre pozostalých. (2) Výška škody na veci sa určuje podľa jej ceny v čase poškodenia.

§ 218 – Zodpovednosť za škodu zamestnanca

Ak za škodu môžete sčasti aj vy, zodpovednosť firmy sa pomerne zníži. Pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania sa postupuje podľa osobitných pravidiel o zbavení sa zodpovednosti.

§ 219 – Regres

(1)
Ak firma za niekoho iného nahradila škodu, môže od tejto osoby žiadať peniaze späť podľa miery jej zavinenia.

§ 220 – Plnen

(1)
Plnenie úloh zahŕňa prácu, príkazy šéfa a služobné cesty. (2) Súvisiace úkony sú tie, ktoré treba urobiť pred prácou alebo po nej. Nepatrí sem cesta do práce, obed ani lekár, ak ho neprikázala firma. (3) Ako pracovný úraz sa berie aj úraz, ktorý sa vám stal kvôli plneniu pracovných úloh.

§ 221 – Cesta do zamestnania definícia

(1)
Cesta do práce je trasa z bydliska k bráne firmy alebo na určené pracovisko. (2) Cesta z domova na ubytovňu v inej obci pred začiatkom práce v inom meste sa považuje za prípravu na prácu.

§ 222 – Bezdôvodné obohatenie

(1)
Ak jedna strana získa majetok na úkor druhej bez dôvodu, musí ho vrátiť. (2) Ide o prospech získaný bez zmluvy, neplatným úkonom alebo nečestne. (3) Musíte vrátiť všetko; ak to nie je možné, vyplatíte sumu v peniazoch. (4) Pri zlom úmysle sa vracajú aj výnosy z veci. (5) Ten, kto vec vracia, má právo na preplatenie nevyhnutných nákladov na jej údržbu. (6) Firma môže pýtať späť omylom vyplatenú mzdu do troch rokov, ak ste vedeli, že je nesprávna.

§ 223 – Dohody mimo pracovného pomeru

(1)
Na výnimočné alebo príležitostné úlohy môže firma využiť dohody o prácach mimo pracovného pomeru. (2) Pre dohodárov platia vybrané časti Zákonníka práce. Nesmú pracovať viac ako 12 hodín denne (mladiství 8), nemôžu mať nadčasy a za sviatok dostávajú príplatok. (3) Ak pracujete viac ako tri hodiny týždenne, vzťahujú sa na vás ďalšie ochranné pravidlá. (4) Mladiství môžu pracovať len tak, aby to neohrozilo ich vývoj. (5) Dohody sa nesmú používať na umeleckú tvorbu. (6) Spory sa riešia ako pri bežnom zamestnaní. (7) Pri skončení dohody vám firma musí vydať potvrdenie o zrážkach zo mzdy.

§ 223a – Minimálna predvídateľnosť práce

(1)
Pri práci na dohodu vám musí zamestnávateľ písomne oznámiť, v ktoré dni a časy od vás môže vyžadovať prácu a s akým predstihom vás o tom informuje (aspoň 24 hodín vopred).
(2)
Ak sa tieto údaje zmenia, musí vám to oznámiť písomne najneskôr v deň zmeny.
(3)
Ak vás zamestnávateľ zavolá do práce v inom čase, než ste sa písomne dohodli, nemusíte prísť.
(4)
Ak zamestnávateľ zruší prácu neskôr, než je dohodnutá lehota, musí vám vyplatiť aspoň 30 % sľúbenej odmeny.
(5)
Tieto pravidlá neplatia, ak si pracovný čas určujete sami alebo ak pracujete v priemere menej ako 3 hodiny týždenne.

§ 224 – Povinn

(1)
Ako dohodár ste povinný najmä pracovať zodpovedne a osobne, dodržiavať predpisy a bezpečnosť, chrániť majetok firmy a hlásiť zmeny údajov (meno, adresa, účet).
(2)
Zamestnávateľ je povinný vytvoriť vám dobré podmienky na prácu, poskytnúť náradie a ochranné pomôcky, poučiť vás o bezpečnosti, vyplatiť odmenu a viesť presnú evidenciu vašej práce a času.
(3)
Zákazy nebezpečných prác pre tehotné ženy, matky po pôrode a mladistvých platia rovnako aj pri dohodách.

§ 225 – Zodpovednosť za škodu pri do

(1)
Ak ako dohodár spôsobíte zamestnávateľovi škodu, zodpovedáte za ňu podobne ako bežný zamestnanec. Pri neúmyselnej chybe zaplatíte maximálne tretinu svojej odmeny.
(2)
Aj zamestnávateľ zodpovedá dohodárovi za škodu, ktorú utrpí pri práci, rovnako ako pri riadnom zamestnancovi.

§ 226 – Dohoda o vykonaní práce

(1)
Dohodu o vykonaní práce môžete mať na najviac 350 hodín za kalendárny rok (spolu u toho istého šéfa) a maximálne na 12 mesiacov.
(2)
Dohoda musí byť písomná, inak neplatí. Musí v nej byť určená úloha, odmena, čas na prácu a jej rozsah.
(3)
Prácu musíte stihnúť včas, inak môže firma od dohody odstúpiť. Vy môžete odstúpiť, ak vám firma nevytvorila dohodnuté podmienky.
(4)
Odmenu dostanete po dokončení práce, ak sa nedohodnete inak. Ak je práca nekvalitná, šéf vám môže po rozhovore odmenu znížiť.
(5)
Ak pracovník zomrie pred dokončením úlohy, nárok na časť odmeny za vykonanú prácu prechádza na dedičov.

§ 227 – Dohody o brigádnickej práci študent

(1)
Študentskú brigádu môžu vykonávať žiaci stredných škôl a denní vysokoškoláci do 26 rokov. Status študenta platí aj po škole až do konca októbra. Pracovať na túto dohodu sa dá len do konca roka, v ktorom dovŕšite 26 rokov.
(2)
Pracovať môžete v priemere najviac 20 hodín týždenne za celé obdobie dohody.

§ 228 – Dohoda o brigádnickej práci študent

(1)
Študentská dohoda musí byť písomná a jednu kópiu musíte dostať vy. Musí obsahovať druh práce, odmenu, čas a dobu trvania.
(2)
Uzatvára sa najviac na 12 mesiacov a musíte k nej doložiť potvrdenie o návšteve školy. Ukončiť sa dá dohodou alebo výpoveďou s 15-dennou lehotou bez udania dôvodu.
(3)
Odmenu musíte dostať vyplatenú najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.

§ 228a – Dohoda o pracovnej činnosti

Na dohodu o pracovnej činnosti môžete pracovať najviac 10 hodín týždenne, pri sezónnej práci až 520 hodín ročne. Dohoda musí byť písomná, inak neplatí. Musí obsahovať druh práce, odmenu, rozsah hodín a dĺžku trvania. Uzatvára sa maximálne na 12 mesiacov (sezónna na 8). Ak sa v nej neurčí inak, môžete ju ukončiť výpoveďou s 15-dennou lehotou. Výplatu musíte dostať najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.

§ 229 – Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a jej formy

Zamestnanci majú právo vyjadrovať sa k dôležitým rozhodnutiam firmy, ktoré ovplyvňujú ich prácu a život. Robia to buď priamo, alebo cez odbory a zamestnaneckú radu. Firma ich musí zrozumiteľne informovať o svojej finančnej situácii a plánoch. Odbory majú navyše výhradné právo vyjednávať o hromadných zmluvách. Ak vo firme pôsobia viacerí zástupcovia, musia spolu úzko spolupracovať.

§ 230 – Pôsobenie odborov v práci

Odbory sú občianske združenie a musia firme písomne oznámiť, že u nej začínajú pôsobiť. Zamestnávateľ im to musí umožniť, ak sú medzi jeho zamestnancami členovia týchto odborov. Do firmy môže vstúpiť aj zástupca odborov, ktorý v nej nepracuje, aby pomohol zamestnancom. Musí však vopred oznámiť termín a účel návštevy a dodržiavať bezpečnostné pravidlá.

§ 230a – Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa

Ak vznikne spor o to, či odbory vo firme skutočne pôsobia, vyrieši ho nezávislý rozhodca. Firma aj odbory mu musia poskytnúť zoznamy zamestnancov a ďalšie potrebné podklady. Rozhodca do 30 dní oznámi výsledok. Jeho prácu zaplatí ten, kto o pôsobení odborov pochyboval. Ak sa ukáže, že odbory nemajú členov, rok sa nepovažujú za aktívne v danej firme.

§ 230b – Právo odborov osloviť zamestnanca

Odbory môžu oslovovať zamestnancov a ponúkať im členstvo. Ak sa odbory s firmou nedohodnú na spôsobe, firma musí novým aj súčasným zamestnancom poskytnúť základné kontaktné údaje na odbory. Odbory majú tiež právo zverejňovať oznamy o svojej činnosti na prístupnom mieste alebo vo firemnom počítačovom systéme.

§ 231 – Kolektívna zmluva a mzdy

Odbory uzatvárajú s firmou kolektívnu zmluvu, ktorá môže zamestnancom zabezpečiť lepšie mzdy a podmienky, než určuje zákon. Ak zmluva niečo upravuje výhodnejšie, má prednosť pred bežnou pracovnou zmluvou. Nároky, ktoré zamestnancovi zo zmluvy vzniknú, si môže uplatniť rovnako ako akékoľvek iné práva z práce.

§ 232 – Viac odborových organizácií u zamest

Ak vo firme pôsobí viacero odborových organizácií, zamestnávateľ musí pri dôležitých veciach rokovať so všetkými naraz. Ak sa odbory medzi sebou nedohodnú do 15 dní, platí stanovisko tých najväčších. Pri riešení vecí konkrétneho zamestnanca ho zastupujú odbory, ktorých je členom. Ak nie je v žiadnych, zastupujú ho tie najväčšie, pokiaľ si nevyberie inak.

§ 233 – Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník

Zamestnanecká rada zastupuje všetkých pracovníkov vo firmách s aspoň 50 zamestnancami. V menších firmách s najmenej tromi zamestnancami pôsobí zamestnanecký dôverník. Ak vo firme nie je kolektívna zmluva, rada alebo dôverník môžu s firmou spolurozhodovať o pracovných podmienkach.

§ 234 – Voľby do zamestnaneckej rady

(1)
Firma musí umožniť voľby do rady, ak o to požiada 10 % zamestnancov. (2) Voliť môže každý, kto vo firme pracuje aspoň tri mesiace. (3) Kandidovať môže bezúhonný zamestnanec nad 18 rokov, ktorý tam pracuje aspoň tri mesiace. (4) Voľby sú tajné. Musí sa ich zúčastniť aspoň 30 % voličov. Ak sa nezvolí dosť členov ani v opakovanom kole, rada nevznikne. (5) Prvé voľby organizuje skupina zamestnancov, ďalšie už rada. (6) Dôverník sa volí väčšinou hlasov prítomných. (7) Náklady na voľby platí firma. (8) Funkčné obdobie trvá štyri roky.

§ 235 – Zánik zamestnaneckej rady a

(1)
Zamestnanecká rada zaniká uplynutím funkčného obdobia, odstúpením, odvolaním zamestnancami alebo ak počet zamestnancov klesne pod 50. (2) Tieto pravidlá platia aj pre zamestnaneckého dôverníka.

§ 236 – Zánik členstva a funkcie

(1)
Členstvo v rade zaniká odchodom z práce, vzdaním sa funkcie alebo odvolaním zamestnancami. (2) Rovnaké pravidlá platia aj pre funkciu zamestnaneckého dôverníka.

§ 237 – Prerokovanie

(1)
Prerokovanie je rozhovor a výmena názorov medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. (2) Vedenie musí vopred prebrať najmä prepúšťanie, sociálne otázky, zmeny v práci a bezpečnosť. (3) Rozhovor má byť zrozumiteľný a včasný, so snahou nájsť spoločnú dohodu. (4) Firma musí poskytnúť potrebné informácie a brať názory zástupcov do úvahy.

§ 238 – Právo na informácie

(1)
Informovanie znamená, že zamestnávateľ odovzdá zástupcom zamestnancov údaje na preštudovanie. (2) Firma musí zrozumiteľne informovať o svojich financiách a o tom, ako sa jej bude v budúcnosti dariť. (3) Ak by informácie mohli firme uškodiť, môže ich odmietnuť poskytnúť alebo vyžadovať mlčanlivosť.

§ 239 – Kontrolná činnosť

Zástupcovia majú právo: a) vstupovať na pracoviská, b) žiadať od šéfov informácie, c) navrhovať lepšie podmienky, d) žiadať nápravu chýb, e) navrhovať opatrenia voči vedúcim, ktorí porušujú pravidlá, f) pýtať sa na výsledky kontrol.

§ 240 – Podmienky činnosti zástupcov zamestnancov a ich ochrana

(1)
Plnenie úloh pre zamestnávateľa sa zástupcom zamestnancov ráta ako platená práca. (2) Firma musí zástupcom poskytnúť voľno na vzdelávanie, ak to prevádzka dovoľuje. (3) Na činnosť zástupcov patrí platené voľno. Ak niet dohody, rátajte s 15 minútami mesačne na každého zamestnanca. (4) Zamestnávateľ môže kontrolovať, či zástupcovia využívajú toto voľno na správny účel. (5) Firma má podľa možností poskytnúť zástupcom vybavenú miestnosť zadarmo. (6) Zástupcovia musia zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách aj rok po skončení funkcie. (7) Za svoju činnosť nesmú byť znevýhodňovaní ani trestaní. (8) Sú chránení pred postihmi počas funkcie aj pol roka po nej. (9) Výpoveď zástupcovi je možná len so súhlasom ostatných zástupcov. (10) Ak zástupcovia súhlas nedajú, o platnosti výpovede rozhodne súd. (11) Rovnaká ochrana patrí aj zástupcom pre bezpečnosť a ochranu zdravia.

§ 241 – Nadná

(1)
Zamestnanci v EÚ majú právo na medzinárodné informácie cez európsku radu alebo podobný dohodnutý postup. (2) Týmto nie sú dotknuté vaše práva na informovanie priamo vo vašej firme. (3) Tieto pravidlá platia aj pre európske akciové spoločnosti a družstvá.

§ 241a – Defin

(1)
Vysvetlenie pojmov: a) Medzinárodná firma má aspoň 1 000 zamestnancov v EÚ, z toho aspoň 150 v dvoch rôznych štátoch. b) Informovanie musí byť včasné a podrobné. c) Prerokovanie je rozhovor, kde môžu zástupcovia vyjadriť svoj názor na návrhy firmy. d) Nadnárodné otázky sa týkajú viacerých krajín naraz. (2-4) Riadiaca firma je tá, ktorá má vo firme väčšinu peňazí, hlasov alebo menuje vedenie. (5-6) Správca konkurznej podstaty sa nepovažuje za riadiaceho šéfa. (7-8) O tom, kto firmu riadi, rozhoduje právo štátu, kde má firma sídlo. (9) Počty zamestnancov sa rátajú ako priemer za posledné dva roky.

§ 242 – Rozsah

(1)
Povinnosť medzinárodne informovať zamestnancov platí pre firmy a pobočky so sídlom alebo vedením na Slovensku. (2) Dohoda môže toto právo rozšíriť aj na pobočky v krajinách mimo Európskej únie.

§ 243 – Zriadenie európskej zamestnaneckej rady a informovanie

(1)
Európska rada slúži na to, aby boli zamestnanci informovaní o dôležitých veciach v celej medzinárodnej firme. (2) Rada sa zvyčajne zriaďuje pre celú skupinu firiem spoločne. (3) O témach sa rokuje na tej úrovni vedenia, ktorej sa priamo týkajú. (4) Riešia sa len medzinárodné otázky, nie bežné domáce záležitosti.

§ 243a – Európska zamestnanecká rada a

(1)
Vedenie firmy musí vytvoriť podmienky a poskytnúť peniaze na fungovanie európskej rady. (2) Musia tiež poskytnúť údaje o počte zamestnancov, aby sa dalo zistiť, či rada môže vzniknúť. (3) Firma prepláca primerané náklady na schôdze, cestovné, tlmočenie a aspoň jedného odborníka.

§ 244 – Osobitný vyjednávací orgán

(1)
Vyjednávanie o rade začne vedenie samo alebo na žiadosť 100 zamestnancov z aspoň dvoch krajín. (2) Na vyjednávanie sa vytvorí osobitný tím zástupcov. (3) Členovia tímu sa určujú podľa počtu zamestnancov v každom štáte. (4) Slovenských členov vymenujú odbory alebo si ich zamestnanci zvolia. (5) O zložení tímu treba informovať vedenie aj európske organizácie. (6) Obe strany musia spolupracovať, aby sa dohodli na vzniku rady. (7) Vedenie zvolá spoločné stretnutie s vyjednávačmi. (8) Môžete sa dohodnúť, že sa budete riadiť priamo zákonnými pravidlami o rade. (9) Vyjednávači sa môžu radiť aj bez vedenia a prizvať si odborníkov. (10) Všetky náklady na vyjednávanie platí firma. (11) Orgán môže vyjednávanie aj úplne zrušiť väčšinou hlasov. (12) Ak sa vyjednávanie zruší, novú žiadosť možno podať až po dvoch rokoch.

§ 245 – Dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady

(1)
Dohoda o európskej zamestnaneckej rade musí byť písomná a musí určiť pravidlá fungovania, zloženie aj rozpočet rady. (2) Ak máte takúto dohodu, zákonné pravidlá v § 246 až 248 sa nepoužijú, ak sa nedohodnete inak. (3) Do rady môžu patriť aj zástupcovia z krajín mimo EÚ, ak sa na tom vedenie a zástupcovia dohodnú.

§ 245a – Dohoda o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi

(1)
Namiesto európskej rady sa môžete písomne dohodnúť na inom spôsobe informovania zamestnancov. (2) Ak máte takúto dohodu, zákonné pravidlá o európskej rade sa nepoužijú, ak sa nedohodnete inak.

§ 246 – Európska zamestnanecká rada ustanovená podľa zákona

(1)
Európska zamestnanecká rada vznikne, ak sa na tom vedenie so zástupcami dohodne, alebo ak vedenie odmieta rokovať, či sa po troch rokoch nedohodnú.
(2)
V takom prípade sa pri jej fungovaní postupuje priamo podľa zákona.

§ 247 – Zloženie európskej zamestnaneckej rady ustanovenej podľa zákona

(1)
Počet členov európskej rady závisí od počtu zamestnancov v každom štáte. Za každých 10 % zamestnancov patrí štátu jedno miesto.
(2)
Slovenských členov vyberajú domáci zástupcovia zamestnancov. Ak nie sú, volia ich priamo zamestnanci.
(3)
Rada informuje vedenie o svojom zložení a vedenie následne informuje ostatných.
(4)
Na bežné úlohy si rada volí malý výbor s najviac piatimi členmi.
(5)
Po štyroch rokoch rada rozhodne, či bude pokračovať podľa zákona alebo vyjedná novú dohodu.
(6)
Rada aj výbor môžu pri svojej práci využiť pomoc odborníkov.

§ 248 – Informovanie európskej zamestnaneckej rady ustanovenej podľa zákona a prerokovanie s ňou

(1)
Vedenie informuje európsku radu o stave firmy, jej financiách a plánoch do budúcna.
(2)
Riešia najmä počty zamestnancov, investície, zmeny vo výrobe, presuny firmy alebo hromadné prepúšťanie.
(3)
Rokovania prebiehajú tak, aby zástupcovia dostali na svoje stanoviská jasné odpovede.
(4)
Rada sa s vedením stretáva aspoň raz ročne na vyhodnotenie výsledkov podnikania.
(5)
Pri dôležitých zmenách, ktoré ovplyvňujú zamestnancov, má rada právo na okamžité informácie a stretnutie s vedením.
(6)
Ide najmä o prípady rušenia firmy, jej prevodu alebo hromadného prepúšťania.
(7)
Na stretnutie môžu prísť aj členovia rady priamo dotknutí týmito zmenami.
(8)
Stretnutie k dôležitým zmenám sa musí uskutočniť bez zbytočného odkladu.
(9)
Rada sa môže pred oficiálnym stretnutím poradiť osamote bez prítomnosti vedenia.

§ 249 – Informovanie

(1)
Medzinárodné orgány zamestnancov musia informovať slovenských zástupcov (alebo priamo všetkých zamestnancov, ak zástupcovia neexistujú) o obsahu a výsledkoch svojich rokovaní.
(2)
Spôsob spolupráce medzi národnou a medzinárodnou úrovňou má byť v dohode. Ak dohoda chýba, pri dôležitých zmenách v práci musí vedenie informovať obe úrovne naraz.

§ 249a – Ochrana informácií

(1)
Vedenie firmy nemusí poskytnúť informácie, ktoré by firmu vážne poškodili. O správnosti tohto rozhodnutia môže rozhodnúť súd.
(2)
Členovia rady a odborníci nesmú nikomu prezradiť informácie označené za dôverné, a to ani po skončení svojej funkcie.

§ 250 – Ochrana a podpora zástupcov

(1)
Zástupcovia zamestnancov v medzinárodných orgánoch majú pri práci rovnakú ochranu ako bežní zástupcovia.
(2)
Členovia týchto orgánov majú nárok na platené školenia potrebné pre ich funkciu.
(3)
Majú právo zastupovať záujmy zamestnancov v celej EÚ a môžu vystupovať v konaní pred súdom.
(4)
Členovia posádky na lodiach sa schôdzí zúčastňujú osobne, alebo ak to nejde, využijú internetové pripojenie.

§ 250a – Postup pri zmene štruktúry zamestnávateľa

(1)
Ak sa firma pôsobiaca vo viacerých krajinách EÚ výrazne zmení (napríklad splynutím alebo zmenou formy), európska zamestnanecká rada sa musí týmto zmenám prispôsobiť podľa platných dohôd. (2) Ak dohoda pravidlá pre zmeny neobsahuje, vedenie alebo aspoň 100 zamestnancov z dvoch krajín môže požiadať o nové vyjednávanie o fungovaní rady. (3) Členmi vyjednávacej skupiny musia byť aj aspoň traja zástupcovia z doterajších zamestnaneckých rád. (4) Počas vyjednávania rady fungujú ďalej podľa pravidiel dohodnutých s vedením.

§ 250b – Práca z domu počas krízy

(1)
Počas krízovej situácie a dva mesiace po nej platia tieto výnimky z bežných pravidiel.
(2)
Ak to práca dovoľuje, zamestnávateľ vám môže nariadiť prácu z domu a vy máte právo o ňu požiadať.
(3)
Svoj rozvrh musíte poznať aspoň dva dni vopred, a to najmenej na týždeň.
(4)
Termín dovolenky vám musí šéf oznámiť aspoň týždeň vopred, pri starej dovolenke dva dni vopred.
(5)
Karanténa sa berie ako ospravedlnená neprítomnosť podobne ako PN, ale zvyčajne bez náhrady mzdy.
(6)
Ak do práce neprinesiete potrebný doklad alebo sa odmietnete otestovať, zostanete doma bez výplaty.
(7)
Zamestnávateľ môže tieto opatrenia zaviesť aj sám, aby chránil zdravie na pracovisku.
(8)
Ak firma musí pre krízu zatvoriť, dostanete 80 % svojej priemernej mzdy, minimálne však minimálnu mzdu.
(9)
Tieto pravidlá o náhrade mzdy neplatia pre zamestnancov v kritickej infraštruktúre s pracovnou povinnosťou.

§ 251 – Prechodné ustanovenia Zákonníka práce

(1)
Tento zákon platí aj pre vzťahy spred apríla 2002, ale staré nároky sa posudzujú podľa vtedajších predpisov.
(2)
Nové pravidlá pre náhradu za stratu zárobku alebo invaliditu platia aj pre ľudí, ktorí ich poberali už skôr.
(3)
Ak máte hodinovú mzdu a zmenil sa týždenný pracovný čas, hodinová sadzba sa musí pomerne upraviť.

§ 252 – Prechodné ustanovenia Zákonníka práce

(1)
Ak ste boli do funkcie zvolení alebo vymenovaní pred týmto zákonom, váš vzťah sa teraz berie ako bežná pracovná zmluva.
(2)
V rokoch 2002 a 2003 mohol byť pracovný čas vrátane nadčasov najviac 58 hodín týždenne.
(3)
Pre zamestnancov v doprave s nerovnomerným časom platili do marca 2004 osobitné pravidlá určené ministerstvom.

§ 252a – Platnosť predpisov na staré vzťahy

(1)
Zákon platí aj pre vzťahy spred júla 2003, ale vznik a staré nároky riešia vtedajšie predpisy.
(2)
Výpovede podané pred júlom 2003 dobehnú podľa starých pravidiel.
(3)
Dohody o pracovnej činnosti uzatvorené pred júlom 2003 museli skončiť najneskôr do konca roka 2003.

§ 252b – Použit

Tento zákon platí aj pre vzťahy spred septembra 2007, ale staršie úkony a nároky sa posudzujú podľa vtedajších pravidiel.

§ 252c – Prechodné ustanovenia účinné k 1. marcu 2009

(1)
V rokoch 2009 až 2012 mohol zamestnávateľ pri problémoch poskytnúť voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec musel neskôr bezplatne odpracovať.
(2)
Takéto dodatočné odpracovanie hodín sa nepovažuje za prácu nadčas.
(3)
Čas, kedy ste mali toto platené voľno, sa počíta ako riadny výkon práce.
(4)
Zamestnávateľ musí o tomto voľne a jeho odpracovaní viesť presnú evidenciu.
(5)
Peniaze vyplatené za toto voľno a hodiny odpracované navyše sa nezapočítavajú do výpočtu priemernej mzdy.

§ 252d – Prechodné ustanovenie účinné k 1. marcu 2010

(1)
Zákon sa vzťahuje aj na vzťahy spred marca 2010, no staršie nároky sa posudzujú podľa vtedajších predpisov.
(2)
Zmluvy na dobu určitú podpísané pred marcom 2010 skončia v dohodnutom termíne.

§ 252e – Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Mamičky a ockovia, ktorí začali čerpať materskú alebo rodičovskú dovolenku ešte pred rokom 2011 a pokračujú v nej aj po 1. januári 2011, sa riadia novými pravidlami platnými od tohto dátumu.

§ 252f – Prechodné ustanovenie účinné od 6. júna 2011

Pravidlá účinné od júna 2011 sa nevzťahujú na tie firmy, ktoré mali svoje medzinárodné dohody o informovaní podpísané alebo zmenené v období medzi júnom 2009 a júnom 2011. Pre tieto dohody platia staršie predpisy, pokiaľ sa firma so zamestnancami nedohodne inak.

§ 252g – Prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2011

(1)
Týmto zákonom sa riadia aj pracovné vzťahy vzniknuté pred septembrom 2011. Staršie zmluvy a nároky sa však posudzujú podľa vtedajších predpisov. (2) Práce na dobu určitú dohodnuté pred týmto dátumom skončia v pôvodne dohodnutom termíne. (3) Staršie dohody o prácach mimo pracovného pomeru sa posudzujú podľa vtedajších pravidiel. (4) Odbory, ktoré už fungovali, môžu zastupovať zamestnancov podľa starých pravidiel až do konca roka 2012.

§ 252h – Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2013

Ak brigádnická dohoda študenta uzavretá v roku 2012 nespĺňa nové podmienky platné od januára 2013, môže trvať najdlhšie do 31. januára 2013. V tento deň dohoda zanikne.

§ 252i – Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2013

(1)
Nové pravidlá platia aj pre pracovné vzťahy vzniknuté pred rokom 2013. (2) Skúšobná doba začatá pred týmto dátumom dobehne podľa starých pravidiel. (3) Práca na dobu určitú skončí v pôvodne dohodnutom termíne. (4) Výpovede a dohody o skončení práce z roku 2012 sa riešia podľa vtedajších zákonov. (5) Odstupné pri starších výpovediach sa riadi pôvodnými pravidlami. (6) Odpracovanie voľna poskytnutého pred rokom 2013 sa dokončí podľa vtedajších predpisov. (7) Špeciálne pravidlá v paragrafe 252g odsek 4 sa od roku 2013 už nepoužívajú.

§ 252j – Prechodné ustanovenie účinné od 1. júla 2014

Všetky dohody o brigádach a prácach mimo hlavného pomeru uzavreté pred júlom 2014 musia skončiť najneskôr 30. júna 2015.

§ 252k – Prechod

(1)
Nové pravidlá o dočasnom pridelení neplatia pre prípady dohodnuté pred marcom 2015. (2) Takéto pridelenia musia skončiť najneskôr do konca februára 2017. (3) Opakované pridelenia agentúrou z rokov 2013 až 2015 sa započítavajú do celkového povoleného počtu opakovaní.

§ 252l – Skončenie dočasného pridelenia zam

(1)
Ak firma alebo agentúra v roku 2015 predčasne zrušila pridelenie zamestnanca, jeho práca trvá ešte 14 až 56 dní podľa dĺžky predošlého zamestnania. (2) Ak sa vtedy agentúra so zamestnancom dohodla na odchode kvôli zrušeniu pridelenia, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške mzdy za tieto dni.

§ 252m – Prechodné ustanovenie účinné od 1. mája 2018

V období od mája 2018 do apríla 2019 platili stanovené sumy príplatkov za každú hodinu práce v sobotu, v nedeľu a v noci.

§ 252n – Prechodné ustanovenie účinné od 30. júla 2020

Ak zahraničná firma vyslala zamestnanca pracovať na Slovensko pred 30. júlom 2020, pri počítaní dĺžky vyslania sa za oficiálny začiatok považuje tento dátum.

§ 252o – Predĺženie doby určitej pri COVID-19

(1)
Počas pandémie COVID-19 alebo krátko po nej je možné prácu na dobu určitú predĺžiť alebo znova dohodnúť o jeden rok, aj keď to bežné pravidlá nedovoľujú. (2) Zamestnávateľ to však musí vopred prebrať so zástupcami zamestnancov, inak sa zmluva automaticky zmení na dobu neurčitú.

§ 252p – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021

Ak mal zamestnávateľ v roku 2021 platnú zmluvu na stravovacie lístky, nemusel do konca roka 2021 zavádzať nové pravidlá o výbere medzi lístkami a peniazmi.

§ 252q – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 2. februára 2022

Pravidlá pre vodičov bez inteligentného tachografu platia v určitých prípadoch do 20. augusta 2023.

§ 252r – Nepoužitie paragrafov Zákonníka práce

Pravidlá v paragrafe 250b, odsekoch 6 a 7, sa od 1. mája 2022 už nebudú používať.

§ 252s – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2022

Zamestnávateľ musí zamestnancom prijatým pred novembrom 2022 na požiadanie písomne poskytnúť informácie o ich pracovných podmienkach a to do jedného mesiaca. Platí to aj pre dohodárov a ľudí pracujúcich v zahraničí.

§ 252t – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2024

(1)
Nové pravidlá o zodpovednosti za mzdy subdodávateľa neplatia pre zmluvy uzavreté pred augustom 2024. (2) Pri starších zmluvách so zahraničnými firmami sa postupuje podľa predošlých predpisov.

§ 253 – Náhrada za stratu zárobku

Pri výpočte náhrady za stratu zárobku po staršom pracovnom úraze alebo chorobe z povolania sa používajú vtedajšie percentá a postupy.

§ 254 – Nahrad

(1)
Ak sa v zákonoch píše o plate, myslí sa tým mzda. (2) Názov „orgány na ochranu zdravia“ sa mení na „orgány verejného zdravotníctva“. Namiesto „zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou“ sa po novom používa „zamestnanec so zdravotným postihnutím“.

§ 254a – EÚ záväzky v Zákonníku

Tento zákon preberá pravidlá Európskej únie, ktoré nájdete v prílohe číslo 2.

§ 255 – Zrušovacie ustanovenie

Rušia sa tieto predpisy:

§ 256 – Účinnosť

Tento zákon platí od 1. apríla 2002. Vybrané časti (§ 5 a § 241 až 250) nadobudli platnosť až dňom vstupu Slovenska do Európskej únie.