Zbierka zákonov Slovenskej republiky

§ 1 – Úvodné ustanovenie

Jednoducho

Cieľom tohto zákona je zabezpečiť čo najväčšie a najhospodárnejšie využitie ložísk nerastov pre socialistickú priemyselnú výrobu a výstavbu.

Originál

Účelom tohto zákona je zabezpečiť čo najväčšie a súčasne najhospodárnejšie využitie ložísk nerastov pre socialistickú priemyslovú výrobu a výstavbu.

§ 2 – Čo sa považuje za nerasty

Trvalý odkaz

Jednoducho

Podľa tohto zákona sa za nerasty považujú všetky pevné, kvapalné a plynné časti zemskej kôry. Za nerasty sa však nepovažujú: voda, okrem minerálnych vôd, ktoré možno pre obsah nerastných látok priemyselne spracovať; liečivé minerálne vody a stolové minerálne vody, aj keď majú takéto vlastnosti, ako aj liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov; rašeliny; povrchové vrstvy zemskej kôry, ktoré slúžia ako prostredie pre rastliny; piesok, štrk, bahno a valúny v korytách vodných tokov a odstavených ramenách, ak neobsahujú vyhradené nerasty v dobývateľnom množstve.

Originál

(1)

Za nerasty podľa tohto zákona sa považujú všetky tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry.

(2)

Za nerasty sa však podľa tohto zákona nepovažujú:

a)

voda, s výnimkou minerálnych vôd, ktoré možno pre obsah nerastných látok priemyslovo spracovať,

b)

liečivé minerálne vody a minerálne vody stolné, i keď majú vlastnosti uvedené pod písmenom a), ako aj liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov,

c)

rašeliny,

d)

povrchové vrstvy zemskej kôry, ktoré sú vegetačným prostredím rastlinstva,

e)

piesok, štrk, bahno a valúny v korytách vodných tokov a odstavených ramenách, ak neobsahujú vyhradené nerasty v dobývateľnom množstve.

§ 3 – Rozdelenie nerastov na vyhradené a nevyhradené

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Za vyhradené nerasty sa považujú: 1. rádioaktívne nerasty; 2. všetky druhy uhlia, živice (najmä nafta, zemný asfalt, zemný decht, zemný vosk, naftové zemné plyny, živičné bridlice) a metán; 3. nerasty na priemyselnú výrobu kovov, prvkov vzácnych zemín, germánia a iných polovodičov alebo ich zlúčenín; 4. nerasty na priemyselnú výrobu síry alebo jej zlúčenín; 5. kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli; 6. cementové a iné minerálne vody, ktoré možno priemyselne spracovať; 7. nerasty s fosforom vhodné na priemyselné spracovanie pre umelé hnojivá a zlúčeniny fosforu; 8. magnezit, azbest a tuha; 9. haloyzit, kaolín, keramické íly (najmä žiaruvzdorné a vysokohodnotné), keramické lupky, kremelina (infuzóriová hlinka), mastenec, formovací piesok, sklársky piesok, sadrovec, anhydrid, sľuda, ťaživec (baryt), živec a živcový pegmatit; 10. bentonit, minerálne farbivá, maliarske hlinky a valchárske hliny; 11. kazivec, technicky použiteľné kryštály nerastov, polodrahokamy a drahokamy; 12. mramor a travertín; 13. kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, vápencový slieň, čadič, trachyt a znelec, pokiaľ sa tieto nerasty hodia na chemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením. (2) Ostatné nerasty sú nevyhradené. (3) Ak nie je jasné, či je niektorý nerast vyhradený alebo nevyhradený, rozhodne o tom ústredný geologický orgán.

Originál

(1)

Vyhradené nerasty sú:

1.

rádioaktívne nerasty;

2.

všetky druhy uhlia, živice (najmä nafta, zemný asfalt, zemný decht, zemný vosk, naftové zemné plyny, živičné bridlice) a metán;

3.

nerasty, z ktorých možno priemyslovo vyrábať kovy, prvky vzácnych zemín, germánium a iné prvky s vlastnosťami polovodičov alebo ich zlúčeniny;

4.

nerasty, z ktorých možno priemyslovo vyrábať síru alebo jej zlúčeniny;

5.

kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli;

6.

cementové a iné minerálne vody, ktoré pre obsah nerastných látok možno priemyslovo spracovať;

7.

nerasty obsahujúce fosfor, ktoré sa hodia na priemyslové spracovanie pre umelé hnojivá a zlúčeniny fosforu;

8.

magnezit, azbest a tuha;

9.

haloyzit, kaolín, keramické íly (najmä íly žiaruvzdorné a vysokohodnotné), keramické lupky, kremelina (infuzóriová hlinka), mastenec, formovací piesok, sklársky piesok, sadrovec, anhydrid, sľuda, ťaživec (baryt), živec a živcový pegmatit;

10.

bentonit, minerálne farbivá, maliarske hlinky a valchárske hliny;

11.

kazivec, technicky používateľné kryštály nerastov, ďalej polodrahokamy a drahokamy;

12.

mramor a travertín;

13.

kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, vápencový slieň, čadič, trachyt a znelec, pokiaľ sa tieto nerasty hodia na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením.

(2)

Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

(3)

Ak vzniknú pochybnosti, či niektorý nerast je nerastom vyhradeným alebo nevyhradeným, rozhodne o tom ústredný geologický orgán.

§ 4 – Ložiská nerastov

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ložiskom nerastu (ďalej len „ložisko“) je prírodné nahromadenie nerastu. Za ložisko sa považuje aj opustený odval.

Originál

Ložiskom nerastu (ďalej len „ložisko“) je prírodné nahromadenie nerastu; za ložisko sa považuje tiež opustený odval.

§ 5 – Výhradné ložiská nerastov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Všetky ložiská vyhradených nerastov a také ložiská nevyhradených nerastov, ktoré sa hodia na priemyselné dobývanie (§ 13, odsek 1), tvoria nerastné bohatstvo našej vlasti a sú výhradným národným majetkom (ďalej len „výhradné ložisko“). (2) Ložisko nevyhradeného nerastu, o ktorom sa ešte nerozhodlo, že sa hodí na priemyselné dobývanie, sa považuje za súčasť pozemku.

Originál

(1)

Všetky ložiská vyhradených nerastov, ako i také ložiská nevyhradených nerastov, ktoré sú vhodné na priemyslové dobývanie ( § 13 ods. 1 ), tvoria nerastné bohatstvo našej vlasti a sú výhradným národným majetkom (ďalej len „výhradné ložisko“).

(2)

Ložisko nevyhradeného nerastu, dokiaľ o ňom sa nerozhodlo, že sa hodí na priemyslové dobývanie, sa považuje za súčasť pozemku.

§ 6 – Vyhľadávanie a prieskum ložísk

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk plánuje, organizuje a vykonáva štát cez organizácie štátneho socialistického sektora. (2) Prieskumom sa zisťuje rozsah ložiska, zásoby nerastu, spôsob ich uloženia a kvalita, ako aj ďalšie skutočnosti dôležité pre dobývanie. (3) Vyhľadávacie a prieskumné práce treba robiť tak, aby sa neprekrývali a aby sa účelne využili všetky poznatky zo skoršieho vyhľadávania alebo prieskumu. Pre vyhľadávanie a prieskum ložísk sa musia využiť aj poznatky z geologického prieskumu, ktorý sa robil na iný účel.

Originál

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk plánuje, organizuje a vykonáva štát prostredníctvom organizácií štátneho socialistického sektora.

(2)

Prieskumom ložiska sa zisťuje jeho rozsah, zásoby nerastu a ich úložné pomery a akosť, ako i ďalšie skutočnosti dôležité pre dobývanie ložiska.

(3)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk treba vykonávať tak, aby sa vyhľadávacie alebo prieskumné práce nekrížili a aby boli účelne využité všetky poznatky získané skorším vyhľadávaním alebo prieskumom. Pre vyhľadávanie a prieskum ložísk musia sa využiť i poznatky získané geologickým prieskumom, ktorý sa vykonáva na iné účely.

§ 7 – Oznámenie objavu ložiska a odmena pre objaviteľa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Kto objaví ložisko vyhradeného nerastu mimo štátom organizovaného vyhľadávania, musí to bez meškania oznámiť ústrednému geologickému orgánu. (2) Tento objaviteľ dostane od ústredného geologického orgánu osvedčenie o objave a odmenu. Výška odmeny závisí od nákladov a práce, ktoré boli potrebné na objavenie ložiska, a od jeho vedeckého, technického alebo hospodárskeho významu.

Originál

(1)

Kto objavil ložisko vyhradeného nerastu mimo rámca štátom organizovaného vyhľadávania, je povinný oznámiť objav ložiska bez meškania ústrednému geologickému orgánu.

(2)

Taký objaviteľ ložiska dostane od ústredného geologického orgánu osvedčenie o objavení ložiska a odmenu. Pre výšku odmeny sú smerodajné výška vynaložených nákladov a rozsah práce, ktoré boli potrebné na objavenie ložiska a vedecký, technický alebo hospodársky význam objavu.

§ 8 – Prieskum ložísk v chránených územiach

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk v územiach dôležitých pre obranu štátu možno robiť len so súhlasom príslušného orgánu Ministerstva národnej obrany alebo Ministerstva vnútra. (2) Zostávajú v platnosti osobitné predpisy a medzištátne dohody, ktoré v určitých chránených územiach túto činnosť zakazujú, obmedzujú alebo podmieňujú osobitným povolením (súhlasom).

Originál

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk v územných obvodoch, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre obranu štátu, možno vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom kompetentného orgánu Ministerstva národnej obrany, prípadne Ministerstva vnútra.

(2)

Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy a medzištátne dohody, podľa ktorých v určitých chránených územiach je činnosť spojená s vyhľadávaním a prieskumom ložísk vylúčená, obmedzená alebo viazaná na osobitné povolenie (súhlas).

§ 9 – Prieskum ložísk nevyhradených nerastov vlastníkmi pozemkov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Prieskum ložísk nevyhradených nerastov môžu okrem organizácií uvedených v § 6 robiť aj vlastníci alebo užívatelia príslušných pozemkov. Smú to však robiť len povrchovými prácami a len dovtedy, kým sa nerozhodne (§ 13, odsek 1), že sa ložisko hodí na priemyselné dobývanie. (2) Ak prieskum vykonáva vlastník alebo užívateľ pozemku, musí to vopred oznámiť výkonnému orgánu miestneho národného výboru. Výsledok prieskumu oznámi cez tento orgán ústrednému geologickému orgánu. Na takýto prieskum sa nepoužijú ostatné ustanovenia tohto zákona, okrem § 8.

Originál

(1)

Prieskum ložísk nevyhradených nerastov môžu vykonávať okrem organizácií uvedených v § 6 aj vlastníci (užívatelia) pozemkov, v ktorých sú ložiská; to však len povrchovými prácami a len dokiaľ sa nerozhodlo ( § 13 ods. 1 ), že sa ložisko hodí na priemyslové dobývanie.

(2)

Ak vykonáva prieskum vlastník (užívateľ) pozemku, je povinný to vopred oznámiť výkonnému orgánu miestneho národného výboru; výsledok prieskumu oznámi prostredníctvom tohto orgánu ústrednému geologickému orgánu. Ostatné ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 8 sa na takýto prieskum nevzťahujú.

§ 10 – Prieskumné práce na cudzích pozemkoch

Trvalý odkaz

Jednoducho

a)

Na cudzích nezastavaných pozemkoch možno vykonávať vyhľadávacie a prieskumné práce, aj keď sa tým dočasne obmedzia vlastnícke alebo iné práva k nehnuteľnosti. b) Na cudzom pozemku možno dočasne zriadiť nevyhnutne potrebnú príchodovú cestu a prívod energie.

Originál

a)

vykonávať na cudzích nezastavaných pozemkoch vyhľadávanie a prieskumné práce, i keď sa nimi dočasne obmedzujú vlastnícke alebo iné práva k nehnuteľnosti,

b)

zriadiť na cudzom pozemku dočasne nevyhnutne potrebnú príchodovú cestu a prívod energie.

§ 11 – Vyhľadávanie a prieskum ložísk

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk sa robia podľa štátneho plánu geologicko-prieskumných prác. Organizácie, ktorým tento plán pridelil tieto práce, musia bez meškania oznámiť výkonnému orgánu miestneho národného výboru: kde a kedy budú pracovať, aký rozsah zásahov to prinesie pre vlastníkov alebo užívateľov dotknutých pozemkov, a tiež kedy práce skutočne začnú, prerušia sa alebo skončia. (2) Miestny národný výbor bez meškania upovedomí vlastníkov alebo užívateľov pozemkov. Ak majú námietky, alebo ak má námietky sám z dôvodu všeobecného záujmu, upovedomí o nich príslušnú organizáciu. (3) Ak sa nedohodnú, rozhodne o rozsahu a spôsobe zásahov do práv vlastníkov alebo užívateľov nehnuteľností a o námietkach z dôvodu všeobecného záujmu výkonný orgán okresného národného výboru. (4) Organizácia, ktorá práce robí, musí vopred oznámiť štátnej banskej správe, kedy ich začne, preruší alebo ukončí.

Originál

(1)

Vyhľadávanie a prieskum ložísk sa vykonávajú podľa štátneho plánu geologicko-prieskumných prác. Po určení tohto plánu sú organizácie, ktorým náleží vykonávať vyhľadávanie a prieskum ložísk, povinné bez meškania oznámiť miesto a čas plánovaných prác a pravdepodobný rozsah s nimi spojených zásahov do práv vlastníkov (užívateľov), na pozemkoch ktorých sa budú tieto práce vykonávať, ako i skutočné začatie, prerušenie a skončenie týchto prác výkonnému orgánu miestneho národného výboru, v územnom obvode ktorého ležia tieto pozemky.

(2)

Výkonný orgán miestneho národného výboru bez meškania upovedomí vlastníkov (užívateľov) pozemkov o oznámení podľa odseku 1; o ich námietkach alebo o námietkach, ktoré má z dôvodu všeobecného záujmu, upovedomí organizáciu, ktorá oznámila plánované vyhľadávanie alebo prieskum ložísk.

(3)

Ak nedôjde k dohode o námietkach, rozhodne spor o rozsah a spôsob zásahov do práv vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností a o námietkach z dôvodov všeobecného záujmu výkonný orgán okresného národného výboru.

(4)

Začatie, prerušenie a skončenie vyhľadávacích a prieskumných prác je organizácia, ktorá ich zamýšľa vykonať, povinná vopred oznámiť štátnej banskej správe.

§ 12 – Povinnosti pri prieskume ložísk a náhrada škôd

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Organizácie, ktoré hľadajú a prieskumujú ložiská, musia obmedziť zásahy na najmenší nutný rozsah. Nesmú spôsobiť zbytočné škody na použitých nehnuteľnostiach. Po skončení prác ich musia, ak je to možné a ekonomicky odôvodnené, uviesť do pôvodného stavu. Spôsobenú škodu musia nahradiť. (2) O uvedení do pôvodného stavu rozhoduje výkonný orgán okresného národného výboru. O náhrade škody rozhodne súd, ak sa nedohodnú. Ak ide o spor medzi organizáciami štátneho socialistického sektora, rozhodne príslušný arbitrážny orgán.

Originál

(1)

Organizácie vykonávajúce vyhľadávanie a prieskum ložísk sú povinné

a)

obmedziť zásahy s tým spojené na nevyhnutne potrebný rozsah a nespôsobiť na použitých nehnuteľnostiach zbytočné škody,

b)

po skončení prác uviesť použité nehnuteľnosti, pokiaľ je to možné a hospodársky odôvodnené, do pôvodného stavu a

c)

nahradiť spôsobenú škodu.

(2)

O uvedení použitej nehnuteľnosti do pôvodného stavu rozhoduje výkonný orgán okresného národného výboru. O náhrade škody, ak nedôjde k dohode, rozhodne súd, prípadne, ak ide o spor medzi organizáciami štátneho socialistického sektora, kompetentný arbitrážny orgán.

§ 13 – Rozhodovanie o priemyselnom dobývaní ložísk

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

O tom, či preskúmané ložisko vyhovuje priemyselnej ťažbe, rozhodne ústredný hospodársky orgán, ktorý má túto oblasť na starosti. Rozhoduje na základe výpočtu zásob nerastných surovín, ktorý schválil príslušný geologický orgán podľa osobitných predpisov.

(2)

Ústredný hospodársky orgán po dohode so Štátnym úradom plánovacím rozhodne, kedy sa začne ložisko dobývať. Určí tiež, ktorý podnik bude ťažbu vykonávať.

(3)

Ak ide o ložisko v územnom obvode uvedenom v § 8 ods. 1, rozhodne ústredný hospodársky orgán o čase začatia ťažby po dohode s Ministerstvom národnej obrany alebo prípadne s Ministerstvom vnútra.

Originál

(1)

O tom, či sa preskúmané ložisko hodí na priemyslové dobývanie, rozhodne ústredný hospodársky orgán, do pôsobnosti ktorého spadá dobývanie dotyčného nerastu (ďalej len „ústredný hospodársky orgán“), na základe výpočtu zásob nerastných surovín schváleného podľa osobitných predpisov kompetentným geologickým orgánom.

(2)

Ústredný hospodársky orgán rozhodne po dohode so Štátnym úradom plánovacím, kedy sa začne dobývať ložisko; ďalej určí, ktorý podnik bude ložisko dobývať.

(3)

Ak ide o ložisko ležiace v územnom obvode uvedenom v § 8 ods. 1 , rozhodne ústredný hospodársky orgán o čase, kedy sa začne dobývať ložisko, po dohode s Ministerstvom národnej obrany, prípadne s Ministerstvom vnútra.

§ 14 – Ochrana ložísk nerastov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ústredný hospodársky orgán alebo ním poverený orgán je povinný predložiť príslušnému výkonnému orgánu krajského národného výboru návrh na ochranu ložiska.

(2)

Aby sa ložisko ochránilo, určí výkonný orgán krajského národného výboru chránené územie podľa predpisov o územnom plánovaní.

Originál

(1)

Ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, je povinný predložiť kompetentnému výkonnému orgánu krajského národného výboru návrh na zabezpečenie ochrany ložiska.

(2)

Na zabezpečenie ochrany ložiska určí výkonný orgán krajského národného výboru chránené územie podľa predpisov o územnom plánovaní.

§ 15 – Výstavba a rekonštrukcia ťažobných podnikov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Stavby, banské diela a zariadenia potrebné na otvorenie a vydobytie ložiska sa riadia pravidlami investičnej výstavby. To isté platí aj pri rekonštrukcii už vybudovaných stavieb, diel a zariadení.

(2)

Plánovanie a projektovanie tejto výstavby musí okrem bežných náležitostí najmä:

a)

zabezpečiť bezpečné a čo najúplnejšie vydobytie nerastov z ložiska aj ďalších priemyselne využiteľných nerastov, ktoré sa tam nachádzajú,

b)

vyriešiť vzťahy k iným odvetviam hospodárstva a k verejným záujmom. Musí sa prihliadať nielen na priame dôsledky pripravovanej stavby, ale aj na následky, ktoré prinesie samotná ťažba.

Originál

(1)

Zriaďovanie stavieb, banských diel a zariadení potrebných na otvorenie a vydobytie ložiska (výstavba ťažobných podnikov) sa spravuje predpismi o investičnej výstavbe. To isté platí o rekonštrukcii stavieb, banských diel a zariadení už vybudovaných.

(2)

Plánovacia a projektová príprava tejto investičnej výstavby musí okrem všeobecných náležitostí najmä

a)

zaistiť bezpečné a pokiaľ možno úplné vydobytie nerastov z ložiska, ako aj iných priemyslovo-dobyvateľných nerastov, ktoré sú v jeho priestore,

b)

vyriešiť vzťahy k iným národohospodárskym odvetviam a k všeobecným záujmom, a to nielen z hľadiska priamych následkov pripravovanej investičnej výstavby, ale i z hľadiska následkov, ktoré budú spojené s vykonávaním ťažby.

§ 16 – Dobývanie výhradných ložísk štátom

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Výhradné ložiská dobýva štát. Spravidla to robí cez organizácie štátneho socialistického sektora.

(2)

Ústredný hospodársky orgán môže po dohode s príslušnými ústrednými úradmi prenechať využitie ložiska ľudovému výrobnému družstvu alebo družstevnému podniku, ak to národné hospodárstvo potrebuje. Môže ho prenechať aj jednotnému roľníckemu družstvu, ak to vyžaduje poľnohospodárska výroba alebo výstavba.

Originál

(1)

Výhradné ložiská ( § 5 ods. 1 ) dobýva štát zásadne prostredníctvom organizácií štátneho socialistického sektora.

(2)

Ústredný hospodársky orgán po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi môže prenechať využitie ložiska ľudovému výrobnému družstvu alebo podniku družstevnej organizácie, ak je takéto opatrenie odôvodnené potrebami národného hospodárstva; využitie ložiska môže takto prenechať i jednotnému roľníckemu družstvu, ak to vyžadujú potreby pôdohospodárskej výroby alebo výstavby.

§ 17 – Dobývanie nevyhradených nerastov na vlastnom pozemku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Nevyhradené ložiská, o ktorých ešte nepadlo rozhodnutie, že sa hodia na priemyselné dobývanie, môžu vlastníci alebo užívatelia pozemkov dobývať povrchovými prácami. Jednotné roľnícke družstvá to však môžu robiť len pre vlastnú potrebu, pre potrebu svojich členov alebo susedných družstiev. Súkromní vlastníci alebo užívatelia pozemkov to môžu robiť tiež len pre vlastnú potrebu.

(2)

Vlastník alebo užívateľ pozemku môže dovoliť ťažbu aj inej osobe. Tá potom môže dobývať nerasty v rovnakom rozsahu, ako keby bola vlastníkom pozemku. Súkromní vlastníci alebo užívatelia však za to nesmú pýtať peniaze. Môžu si len nechať preplatiť náklady na obnovu pôdy.

(3)

Pri takejto ťažbe sa primerane použijú pravidlá § 8. Ostatné ustanovenia banského zákona sa na ňu nevzťahujú.

(4)

Ak sa má ložisko nevyhradeného nerastu dobývať priemyselne, najmä podzemnými prácami, treba postupovať podľa § 13.

Originál

(1)

Ložiská nevyhradených nerastov, dokiaľ sa nerozhodlo, že sa hodia na priemyslové dobývanie ( § 13 ods. 1 ), môžu dobývať povrchovými prácami vlastníci (užívatelia) pozemkov; jednotné roľnícke družstvá však len pre vlastnú potrebu alebo pre potrebu družstevníkov, prípadne pre potrebu susedných jednotných roľníckych družstiev a súkromní vlastníci (užívatelia) pozemkov len pre vlastnú potrebu.

(2)

Vlastník (užívateľ) pozemku môže prenechať dobývanie nerastov z takého ložiska inej osobe; tá je potom oprávnená dobývať z ložiska nerasty v rovnakom rozsahu, ako keby bola sama vlastníkom pozemku. Súkromní vlastníci (užívatelia) pozemkov nesmú požadovať náhradu za prenechanie ťažby nerastov, s výnimkou nákladov rekultivácie.

(3)

Pre dobývanie ložísk podľa odsekov 1 a 2 platia primerane ustanovenia § 8; ostatné ustanovenia banského zákona sa na ne nevzťahujú.

(4)

Ak sa má ložisko nevyhradeného nerastu dobývať priemyslovým spôsobom, najmä podzemnými prácami, treba postupovať podľa § 13 .

§ 18 – Určenie dobývacieho priestoru

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pre dobývanie výhradného ložiska sa ťažobnému podniku určí dobývací priestor.

(2)

Dobývací priestor sa stanoví podľa výsledkov prieskumu ložiska. Zohľadní sa pritom rozsah, poloha, tvar a mocnosť ložiska, jeho zásoby a tektonika, ako aj plánovaná kapacita podniku. Cieľom je, aby sa nerasty z ložiska vydobyli čo najhospodárnejšie. Treba myslieť aj na ťažbu susedných ložísk a na možný vplyv dobývania na povrch.

(3)

Dobývací priestor môže zahŕňať jedno alebo viacero ložísk. Ak je to pre rozsah ložiska vhodné, môže ísť len o jeho časť. V takom prípade musia jednotlivé dobývacie priestory k sebe bezprostredne priliehať.

Originál

(1)

Pre dobývanie výhradného ložiska sa určuje ťažobnému podniku ( § 16 ) dobývací priestor.

(2)

Dobývací priestor sa určuje na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a mocnosti ložiska, so zreteľom na jeho zásoby a tektoniku a s prihliadnutím na plánovanú kapacitu ťažobného podniku tak, aby nerast mohol byť z ložiska čo najhospodárnejšie vydobytý. Pri určení dobývacieho priestoru treba vziať zreteľ i na vydobytie susedných ložísk a na možný vplyv dobývania nerastov na povrch.

(3)

Dobývací priestor môže zahrnúť jedno alebo viac ložísk alebo ak je to vzhľadom na rozsah ložiska účelné, len časť ložiska; v takomto prípade musia dobývacie priestory, na ktoré je ložisko rozdelené, k sebe priliehať.

§ 19 – Určenie dobývacieho priestoru

Trvalý odkaz

Jednoducho

Dobývací priestor sa určí pre konkrétny nerast alebo skupinu nerastov. Dobývacie právo sa však vzťahuje aj na ostatné druhy nerastov v danom priestore. Osobitný dobývací priestor sa určí len vtedy, ak by iný ťažobný podnik dokázal iný nerast alebo skupinu nerastov dobývať hospodárnejšie a pritom bezpečne.

Originál

Dobývací priestor sa určí pre dobývanie určitého nerastu alebo skupiny nerastov, avšak dobývacie právo zahrňuje i ostatné druhy nerastov v dobývacom priestore. Len ak je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov iným ťažobným podnikom hospodárnejšie a pritom bezpečné, určí sa preň osobitný dobývací priestor.

§ 20 – Určenie dobývacích priestorov ťažobnému podniku

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ťažobnému podniku sa určí jeden alebo viac dobývacích priestorov. Ak je to účelné, môžu sa samostatné dobývacie priestory určiť aj jednotlivým závodom toho istého podniku.

Originál

Ťažobnému podniku sa určí jeden, prípadne viac dobývacích priestorov; ak je to účelné, určia sa jednotlivým závodom toho istého podniku samostatné dobývacie priestory.

§ 21 – Určovanie dobývacieho priestoru pre banské podniky

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Novovybudovanému ťažobnému podniku sa určí dobývací priestor v štádiu prípravy investičnej úlohy.

(2)

Dobývací priestor určí ústredný hospodársky orgán alebo ním poverený orgán po dohode so štátnou banskou správou. Návrh podáva organizácia, ktorá pripravuje investičnú úlohu. Ak ide o určenie ďalšieho dobývacieho priestoru pre už existujúci podnik, podáva návrh samotný podnik.

(3)

Ústredný hospodársky orgán alebo ním poverený orgán môže po dohode so štátnou banskou správou dobývací priestor kedykoľvek zmeniť, ak táto zmena umožní ťažiť hospodárnejšie alebo rozumnejšie využiť ložisko.

(4)

O určení dobývacieho priestoru alebo o jeho zmene upovedomí ústredný hospodársky orgán výkonný orgán krajského národného výboru, ktorý má na starosti územné plánovanie.

Originál

(1)

Novovybudovaným ťažobným podnikom sa určí dobývací priestor v štádiu prípravy investičnej úlohy.

(2)

Dobývací priestor určí ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, po dohode so štátnou banskou správou na návrh organizácie, ktorá pripravuje investičnú úlohu; ak ide o určenie ďalšieho dobývacieho priestoru ťažobnému podniku už vybudovanému, podáva návrh tento podnik.

(3)

Dobývací priestor môže ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, po dohode so štátnou banskou správou kedykoľvek zmeniť, ak prispeje takáto zmena k zhospodárneniu ťažby alebo k racionálnejšiemu využitiu ložiska.

(4)

O určení dobývacieho priestoru alebo o jeho zmene upovedomí ústredný hospodársky orgán výkonný orgán krajského národného výboru kompetentný na územné plánovanie.

§ 22 – Dobývací priestor a ochrana ťažby

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

V dobývacom priestore môže sa určiť osobitný dobývací priestor pre ťažbu iného nerastu alebo skupiny nerastov len po dohode s ústredným hospodárskym orgánom, ktorý má na starosti ťažbu nerastov, pre ktoré sa už určil dobývací priestor. Inak sa primerane použijú ustanovenia § 21.

(2)

Ak by prevádzka ťažobného podniku ohrozila prevádzku v dobývacom priestore iného podniku, štátna banská správa spolu so zúčastnenými ústrednými hospodárskymi orgánmi určí nevyhnutné opatrenia. Najmä určí poradie a spôsob vydobytia dotknutých ložísk.

Originál

(1)

V dobývacom priestore môže sa určiť ďalší osobitný dobývací priestor pre dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov len po dohode s ústredným hospodárskym orgánom, do odboru pôsobnosti ktorého spadá ťažba nerastov, pre ktorú už sa určil dobývací priestor; inak platia obdobne ustanovenia § 21 .

(2)

Ak prevádzkou ťažobného podniku by bola ohrozená prevádzka v dobývacom priestore iného ťažobného podniku, určí štátna banská správa v súčinnosti so zúčastnenými ústrednými hospodárskymi orgánmi nevyhnutné opatrenia, najmä poradie a spôsob vydobytia dotyčných ložísk.

§ 23 – Dobývací priestor a obrana štátu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

V oblastiach, ktoré sú dôležité pre obranu štátu, možno dobývací priestor určiť alebo zmeniť len so súhlasom príslušného orgánu Ministerstva obrany alebo Ministerstva vnútra.

(2)

V chránených územiach podľa osobitných predpisov alebo medzinárodných dohôd (§ 8 ods. 2) možno dobývací priestor určiť len vtedy, ak to tieto predpisy alebo dohody povoľujú, a to po dohode s orgánmi, ktoré chránia príslušné záujmy. To isté platí aj pri zmene dobývacieho priestoru.

(3)

V prípadoch z odsekov 1 a 2 sa zároveň určia potrebné obmedzenia dobývania alebo osobitné technické podmienky, ak je to nutné na ochranu dotknutých záujmov.

Originál

(1)

V územných obvodoch, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre obranu štátu, možno dobývací priestor určiť alebo meniť len so súhlasom kompetentného orgánu Ministerstva národnej obrany alebo Ministerstva vnútra.

(2)

V územiach, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov alebo podľa medzištátnych dohôd ( § 8 ods. 2 ), možno dobývací priestor určiť len pokiaľ tieto predpisy, prípadne dohody pripúšťajú v chránenom území dobývanie nerastov alebo s ním spojenú činnosť, a to po dohode s orgánmi, ktorým prislúcha ochrana dotyčných chránených záujmov; to platí aj pre zmeny dobývacieho priestoru.

(3)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa pri určení dobývacieho priestoru súčasne určia, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie príslušných chránených záujmov, potrebné obmedzenia dobývania alebo osobitné technické podmienky pre jeho prevádzanie.

§ 24 – Zrušenie dobývacieho priestoru

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ústredný hospodársky orgán alebo ním poverený orgán zruší po dohode so štátnou banskou správou dobývací priestor, ak sa ťažba ložiska natrvalo zastaví. Či už preto, že sa ložisko vyčerpalo, alebo z iných dôvodov.

Originál

Ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený zruší po dohode so štátnou banskou správou dobývací priestor, ak bude dobývanie ložiska trvale zastavené, nech už pre vyčerpanie ložiska alebo z iných dôvodov.