Zákon č. 442/2002

Zákon č. 442/2002 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon č. 442/2002

Zákon č. 442/2002 Z.z.

§ 19 – Pásma ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pásmo ochrany slúži na ochranu potrubí pred poškodením. Tým nie sú dotknuté ochranné pásma vodárenských zdrojov.
(2)
Mimo zastavaného územia sa pásmo vymedzuje zvislými plochami od osi potrubia vo vzdialenosti 1,8 m (do priemeru 500 mm) alebo 3,0 m (nad priemer 500 mm).
(3)
Stavebník môže požiadať okresný úrad o určenie inej vzdialenosti z dôvodu miestnych podmienok.
(4)
V zastavanom území pásmo vymedzí okresný úrad podľa technických možností.
(5)
V pásme ochrany je zakázané:
a)
vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby alebo činnosti obmedzujúce prístup,
b)
vysádzať trvalé porasty,
c)
umiestňovať skládky,
d)
vykonávať terénne úpravy.
(6)
V cestnom telese sa pásmo nevymedzuje.
(7)
Vlastník alebo prevádzkovateľ musí poskytnúť údaje o pásme ochrany do 30 dní. Stavebník musí na vlastné náklady prispôsobiť zariadenia verejného vodovodu alebo kanalizácie novej úrovni povrchu.
Originál
(1)
K bezprostrednej ochrane vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany“), ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie. Ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa osobitného predpisu 11 ) týmto nie sú dotknuté.
(2)
Mimo súvisle zastavaného územia obce alebo územia určeného na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) sa pásma ochrany vymedzujú zvislými plochami vedenými po oboch stranách vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie vedenými od ich osi vo vodorovnej vzdialenosti
a)
1,8 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane,
b)
3,0 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm.
(3)
Stavebník vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia môže požiadať okresný úrad o určenie pásiem ochrany v inej vzdialenosti, ako sú ustanovené v odseku 2, z dôvodu miestnych podmienok. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať odôvodnenie určenia inej vzdialenosti.
(4)
V zastavanom území vymedzí okresný úrad v rozhodnutí na návrh stavebníka pásmo ochrany, ak to vyplýva z podmienok záväzného stanoviska orgánu územného plánovania premietnutého do rozhodnutia o stavebnom zámere, najviac však vo vzdialenosti podľa odseku 2. Pri vymedzení pásma ochrany okresný úrad prihliada na technické možnosti a priestorové možnosti v danom území a na technické požiadavky podľa technickej normy 11a ) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.
(5)
V pásme ochrany okrem výkonu oprávnení správcu vodného toku podľa osobitného predpisu 11b ) je zakázané
a)
vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia, alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo k verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav,
b)
vysádzať trvalé porasty,
c)
umiestňovať skládky,
d)
vykonávať terénne úpravy.
(6)
Pásmo ochrany, ktoré je umiestňované v cestnom telese pozemných komunikácií sa nevymedzuje.
(7)
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ, je povinný na základe žiadosti poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Pri zasahovaní do terénu vrátane zásahov do pozemných komunikácií alebo iných stavieb v pásme ochrany je stavebník, v záujme ktorého sa tieto zásahy vykonávajú, povinný na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe. Tieto práce môže vykonávať iba so súhlasom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa.

§ 19a – Hygienické pásmo čistiarne odpadových vôd

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Hygienické pásmo je najmenšia vzdialenosť čistiarne od obytného územia.
(2)
Vzdialenosti sú od 25 m do 200 m podľa typu technológie čistenia.
(3)
Ak je čistiareň v smere prevládajúceho vetra, vzdialenosti sa zdvojnásobujú.
(4)
Stavebník musí predložiť návrh pásma v stavebnom konaní.
(5)
Pre malé čistiarne do 100 metrov kubických za deň platia technické normy.
Originál
(1)
Vymedzuje sa hygienické pásmo čistiarne odpadových vôd ustanovením najmenšej vzdialenosti hranice areálu čistiarne odpadových vôd od hranice obytného územia podľa územného plánu obce v závislosti od spôsobu čistenia odpadových vôd, veľkosti čistiarne odpadových vôd a typu okolitej zástavby.
(2)
Najmenšie vzdialenosti hraníc areálu čistiarne odpadových vôd od hranice obytného územia v závislosti od spôsobu čistenia odpadových vôd sú
a)
25 m s komplexne uzavretou technológiou s čistením odvádzaného vzduchu,
b)
50 m s uzavretou technológiou bez čistenia vzduchu,
c)
25 m s mechanicko-biologickým čistením bez kalového hospodárstva s úplne zakrytými objektami alebo zakrytým kalovým hospodárstvom s čistením vzduchu,
d)
100 m s mechanicko-biologickým čistením s pneumatickou aeráciou s kalovým hospodárstvom,
e)
200 m s mechanicko-biologickým čistením s mechanickou povrchovou aeráciou alebo biofiltrami s kalovým hospodárstvom,
f)
50 m vegetačné čistiarne odpadových vôd uzavreté,
g)
100 m vegetačné čistiarne odpadových vôd otvorené ,
h)
200 m ostatné objekty čistiarne odpadových vôd.
(3)
Ak má byť čistiareň odpadových vôd umiestnená v smere prevládajúceho vetra k obytnému územiu, vzdialenosti podľa odseku 2 sa zdvojnásobujú.
(4)
Stavebník čistiarne odpadových vôd je povinný predložiť ku konaniu o stavebnom zámere 11c ) návrh vymedzeného hygienického pásma čistiarne odpadových vôd.
(5)
Hygienické pásmo čistiarne odpadových vôd pre malé čistiarne odpadových vôd s kapacitou do 100 m 3 za deň zodpovedá technickej norme 11d ) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

§ 20 – Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vlastník alebo prevádzkovateľ môže:
a)
vstupovať na cudzie nehnuteľnosti na účely projektovania, výstavby, prevádzky a opráv,
b)
odstraňovať stromy a porasty ohrozujúce bezpečnosť, ak tak neurobil vlastník pozemku,
c)
umiestňovať orientačné označenia.
(2)
Pri výkone oprávnení nesmie spôsobiť škodu, resp. ju musí obmedziť na minimum. O vstupe musí upovedomiť vlastníka 15 dní vopred, okrem havárie, kedy to oznámi bezodkladne.
(3)
Po prácach musí uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu alebo vyplatiť náhradu.
(4)
Povinnosti vlastníka pozemku sú vecnými bremenami. Vlastník pozemku má nárok na náhradu za obmedzenie užívania.
(5)
Vlastník stavby musí podať návrh na záznam vecného bremena do katastra do 60 dní od kolaudácie.
(6)
Vecné bremeno vzniká právoplatnosťou stavebného povolenia.
(7)
Vlastník pozemku mimo zastavaného územia má nárok na náhradu za vecné bremeno. Musí si ju uplatniť do jedného roka od výzvy, najneskôr do 3 rokov od vzniku bremena.
(8)
Vlastník pozemku v zastavanom území má nárok na náhradu za obmedzenie užívania v pásme ochrany.
(9)
Vlastník nehnuteľnosti musí strpieť orientačné označenia a oznámiť ich poškodenie.
Originál
(1)
Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je oprávnený
a)
v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie nehnuteľnosti v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b)
odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy, 12 )
c)
umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.
(2)
Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je povinný pri výkone svojich oprávnení konať tak, aby nespôsobil škodu na pozemkoch alebo majetku, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O plánovanom začatí výkonu oprávnenia musia upovedomiť vlastníka nehnuteľnosti a užívateľa nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Ak ide o vstup na cudzie nehnuteľnosti z dôvodu havárie alebo poruchy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, lehota uvedená v predchádzajúcej vete sa nemusí uplatniť. Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ v takom prípade o tom bezodkladne upozorní vlastníka nehnuteľnosti alebo užívateľa nehnuteľnosti.
(3)
Po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti.
(4)
Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 na pozemku mimo zastavaného územia obce a povinnosti vlastníka pozemku vyplývajúce z rozhodnutia o určení pásma ochrany sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom pozemku; 12a ) ak je vlastník pozemku v dôsledku výkonu týchto oprávnení obmedzený v užívaní pozemku, má vlastník pozemku za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú náhradu. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(5)
Návrh na vykonanie záznamu 12b ) vecného bremena podľa odseku 4 do katastra nehnuteľností je povinný podať vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do 60 dní odo dňa vydania kolaudačného osvedčenia; návrh na vykonanie záznamu vecného bremena musí mať náležitosti podľa osobitného predpisu. 12c ) Prílohu návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností tvorí geometrický plán alebo číslo, pod ktorým bol tento geometrický plán úradne overený, alebo rozhodnutie o určení pásiem ochrany. Vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností je vlastník stavby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku do 60 dní odo dňa vydania kolaudačného osvedčenia. Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria stavebníkovi, vlastníkovi a prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak dôjde k zmene stavebníka, vlastníka alebo prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na ich právnych nástupcov.
(6)
Vecné bremeno podľa odseku 4 vzniká dňom dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere stavby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(7)
Vlastník pozemku má za zriadenie vecného bremena z titulu oprávnenia stavebníka uskutočniť na jeho pozemku mimo zastavaného územia obce stavbu vodovodného potrubia alebo potrubia stokovej siete nárok na primeranú náhradu. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia vecného bremena. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je povinný písomne vyzvať vlastníka pozemku na uplatnenie si náhrady spolu s oznámením o vykonaní zápisu vecného bremena podľa odseku 5. Náhradu si vlastník pozemku musí uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa doručenia výzvy, najneskôr však do troch rokov odo dňa vzniku vecného bremena, inak právo na náhradu za uplatnenie vecného bremena zanikne. Na základe dohody medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie možno náhradu podľa odseku 4 a náhradu podľa tohto odseku vyplatiť súčasne. Ak sa stavebník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a vlastník pozemku na výške náhrady nedohodnú, v sporoch o náhradu rozhoduje súd.
(8)
Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní pozemku v určenom pásme ochrany vodovodného potrubia alebo potrubia stokovej siete v zastavanom území obce, má nárok na primeranú náhradu z titulu vecného bremena v dôsledku určeného núteného obmedzenia užívania tejto časti pozemku. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je povinný písomne vyzvať vlastníka pozemku na uplatnenie si náhrady spolu s oznámením o vykonaní zápisu vecného bremena podľa odseku 5. Náhradu si vlastník pozemku musí uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa doručenia výzvy, najneskôr však do troch rokov odo dňa vzniku vecného bremena, inak právo na náhradu zanikne. Na základe dohody medzi vlastníkom nehnuteľnosti a vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie možno náhradu podľa odseku 4 a náhradu podľa tohto odseku vyplatiť súčasne. Ak sa vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a vlastník pozemku na výške náhrady nedohodnú, v sporoch o náhradu rozhoduje súd.
(9)
Vlastník nehnuteľnosti, prípadne iná oprávnená osoba je povinná strpieť umiestnenie orientačných označení a zistené ohrozenie alebo poškodenie tohto označenia je povinná bezodkladne oznámiť prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

§ 21 – Vyvlastnenie cudzej nehnuteľnosti

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak nemožno získať práva k nehnuteľnosti dohodou, možno ju vo verejnom záujme vyvlastniť.

Originál

Ak nemožno zriadiť verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného predpisu. 13 )

Jednoducho
(1)
Pripojenie sa realizuje na základe písomnej zmluvy.
(2)
Vlastník zmluvu uzavrie, ak žiadateľ spĺňa technické podmienky a kapacita to dovoľuje.
(3)
Stavbu možno pripojiť jednou prípojkou, výnimočne viacerými so súhlasom prevádzkovateľa.
(4)
Vlastník môže pripojenie odmietnuť, ak žiadateľ nesplní technické podmienky.
(5)
Ak žiadateľ vyžaduje nadštandardné podmienky (množstvo, tlak), vlastník ich môže odmietnuť. Žiadateľ si ich môže zabezpečiť vlastnými zariadeniami.
(6)
Náklady na pripojenie prevádzkovo súvisiaceho vodovodu hradí žiadateľ.
Originál
(1)
Žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3 . Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5 .
(2)
Vlastník verejného vodovodu uzatvorí zmluvu, ak
a)
žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod spĺňa technické podmienky určené prevádzkovateľom verejného vodovodu týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejný vodovod a
b)
kapacita verejného vodovodu to umožňuje.
(3)
Stavbu alebo pozemok možno pripojiť na verejný vodovod jednou vodovodnou prípojkou. S písomným súhlasom prevádzkovateľa verejného vodovodu možno v odôvodnených prípadoch vybudovať jednu vodovodnú prípojku pre viac stavieb alebo pozemkov, prípadne viac vodovodných prípojok pre jednu stavbu alebo jeden pozemok.
(4)
Vlastník verejného vodovodu môže odmietnuť pripojenie na verejný vodovod, ak žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod nesplní technické podmienky pripojenia na verejný vodovod určené prevádzkovateľom verejného vodovodu.
(5)
Ak má žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod alebo odberateľ požiadavky na čas dodávky vody, množstvo, tlak alebo odlišnú kvalitu vody, ktoré presahujú možnosti dodávky vody verejným vodovodom, vlastník verejného vodovodu môže odmietnuť splnenie týchto požiadaviek. Ak to technické podmienky verejného vodovodu umožňujú, so súhlasom vlastníka verejného vodovodu si žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod alebo odberateľ môže splnenie týchto požiadaviek zabezpečiť vlastnými zariadeniami na vlastné náklady.
(6)
Náklady na realizáciu pripojenia ďalšej časti prevádzkovo súvisiaceho verejného vodovodu hradí žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod, ak sa nedohodne inak. Vlastníkom pripojenia na verejný vodovod sa stáva vlastník existujúceho verejného vodovodu, na ktorý sa pripája prevádzkovo súvisiaci vodovod.

Načítané 5 z 48 paragrafov