Zakon o socialnom poisteni

§ 1 – Predmet a pôsobnosť zákona

(1)

Tento zákon vysvetľuje, čo je sociálne poistenie, kto ho musí platiť a ako funguje jeho organizácia a financovanie. Rieši aj štátny dozor a to, ako sa vybavujú dávky alebo vymáhajú dlhy. (2) Upravuje aj sporenie na dôchodok podľa osobitných predpisov. (3) Zákon sa netýka policajtov, vojakov a príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktorí majú vlastný systém zabezpečenia, ak nie je uvedené inak.

(1)

Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

(2)

Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. 1 )

(3)

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy 1a ) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b ) vojakov mimoriadnej služby 1c ) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2 ) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2 – Rozsah sociálneho poistenia

a)

Nemocenské poistenie nahrádza príjem počas choroby, tehotenstva alebo materstva. b) Dôchodkové poistenie slúži na zabezpečenie príjmu v starobe alebo pri invalidite. c) Úrazové poistenie pomáha pri zranení alebo úmrtí v dôsledku práce alebo choroby z povolania. d) Garančné poistenie chráni zamestnanca, ak jeho zamestnávateľ skrachuje a nevyplatí mu mzdu alebo odvody. e) Poistenie v nezamestnanosti zabezpečuje príjem v čase, keď prídete o prácu.

a)

nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

b)

dôchodkové poistenie, a to

c)

úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,

d)

garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu 2a ) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e)

poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

§ 3 – Zárobková činnosť

(1)

Zárobková činnosť je práca, z ktorej máte príjem ako zamestnanec alebo podnikateľ. (2) Patrí sem aj práca, pri ktorej sa daň z príjmu neplatí na Slovensku kvôli medzinárodným zmluvám. (3) Za zárobkovú činnosť sa považuje aj práca, pri ktorej sa na vás vzťahujú slovenské predpisy o sociálnom poistení, hoci príjem nedaníte u nás.

(1)

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4 ) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

a)

právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5 ) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5 ) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

b)

dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 6 )

(2)

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu 7 ) preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(3)

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, 7 ) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 4 ) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

§ 4 – Zamestnanec

(1)

Zamestnancom na účely nemocenského, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti je človek s pravidelným mesačným platom. Výnimkou sú brigádujúci študenti, dôchodcovia na dohodu, žiaci na praxi a vojaci v zálohách.

(2)

Pri dôchodkovom poistení je zamestnancom aj človek s nepravidelným príjmom alebo vojak v zálohe počas výcviku. Opäť sem nepatria žiaci a študenti na praxi.

(3)

Na účely úrazového poistenia je zamestnancom každý, za koho má zamestnávateľ povinnosť toto poistenie platiť.

(4)

Pri garančnom poistení je zamestnancom takmer každý. Výnimkou sú majitelia firiem, ktorí majú aspoň polovičný podiel a sú zároveň štatutármi.

(1)

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , okrem

a)

fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

b)

fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný

c)

žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu 7aa ) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu, 7aaa )

d)

fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu. 1c )

(2)

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá

a)

je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , okrem žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu, 7aa ) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu, 7aaa )

b)

je v právnom vzťahu na základe

c)

je v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu, 1c ) ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za čas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

(3)

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

(4)

Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

§ 4a – Na účely tohto zákona sa za fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe

a)

Športový odborník, ktorý je žiakom alebo študentom do 26 rokov, sa pri práci na zmluvu považuje za brigádnika. b) Inak sa športový odborník na zmluvu považuje za osobu pracujúcu na dohodu o pracovnej činnosti.

a)

dohody o brigádnickej práci študentov považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku,

b)

dohody o pracovnej činnosti považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

§ 4b – Zamestnanec pre sezónnu prácu a poistenie

Zamestnancom je aj ten, kto pracuje na dohodu o sezónnej práci a má z nej príjem. Na tohto zamestnanca sa však nevzťahujú niektoré bežné pravidlá pre iných zamestnancov.

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Na zamestnanca podľa prvej vety sa § 4 ods. 1 a 2 nevzťahuje.

§ 5 – Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je dospelý človek s povolením na podnikanie alebo ten, kto o svojej činnosti podal vyhlásenie.

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , ak sa na výkon tejto zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, 7b ) okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 6 – Poistenec

(1)

Poistenec je človek, ktorý si platí alebo má zaplatené nemocenské, dôchodkové alebo poistenie v nezamestnanosti. (2) Pre dôchodok je ním aj ten, kto v minulosti splnil stanovené podmienky poistenia. (3) Všetci poistenci majú právo na rovnaké zaobchádzanie. (4) Ak máte pocit, že vaše práva boli porušené, môžete sa brániť na súde.

(1)

Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(2)

Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 , 4 a 5 .

(3)

Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. 23a )

(4)

Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona. 23a )

§ 7 – Zamestnávateľ

(1)

Zamestnávateľ je osoba alebo firma so sídlom či pobytom na Slovensku, ktorá vypláca zamestnancovi mzdu. (2) Ak zamestnávateľ nespĺňa tieto podmienky, za zamestnávateľa sa považuje ten, kto mzdu reálne vypláca.

(1)

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je

a)

fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt 24 ) alebo povolenie na trvalý pobyt, 25 )

b)

právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,

c)

pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3

(2)

Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. 25a )

§ 8 – Pracovný úraz a choroba z povolania

(1)

Pracovný úraz je náhle poškodenie zdravia alebo smrť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. (2) Choroba z povolania je ochorenie zo zoznamu chorôb, ktoré vzniklo pri práci a potvrdil ho špecializovaný lekár. (3) Platí to aj vtedy, ak bola choroba zistená až tri roky pred jej zapísaním do oficiálneho zoznamu. (4) Plnením úloh je výkon práce, plnenie príkazov šéfa alebo služobná cesta. (5) Súvislosťou s prácou je príprava na prácu, školenia alebo lekárske prehliadky nariadené šéfom. Bežná cesta do práce sa sem neráta. (7) Tieto pravidlá neplatia pre policajtov a vojakov pri výkone služby.

(1)

Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré

a)

zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26 )

b)

fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

(2)

Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, 26a ) zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 , ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

a)

zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,

b)

fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

(3)

Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

(4)

Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

a)

výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

b)

iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a

c)

činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

(5)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je

a)

úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27 ) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),

b)

vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,

c)

účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,

d)

povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte 28 ) alebo v priamej súvislosti s ňou.

(6)

V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(7)

Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.

§ 9 – Nezaopatrené dieťa

(1)

Nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školy, najdlhšie však do 26 rokov, ak študuje alebo je vážne choré. (2) Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje choroba trvajúca viac ako rok, ktorá si vyžaduje osobitnú starostlivosť. (3) Dieťa prestáva byť nezaopatrené, ak dokončí vysokú školu druhého stupňa alebo poberá invalidný dôchodok s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 70 %.

(1)

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

a)

do skončenia povinnej školskej dochádzky, 29 )

b)

po skončení povinnej školskej dochádzky, 29 ) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak

(2)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2 , ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

(3)

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,

a)

ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, 30 ) alebo

b)

ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

§ 10 – Sústavná príprava na povolanie

(1)

Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej alebo vysokej škole až do získania titulu magistra alebo inžiniera. (2) Začína sa začiatkom školského roka na strednej škole alebo dňom zápisu na vysokú školu. (3) Končí sa riadnym ukončením štúdia. (4) Do tohto obdobia patria aj prázdniny po strednej škole a čas do zápisu na vysokú školu v tom istom roku. (5) Patrí sem aj iné štúdium, ktoré ministerstvo školstva uzná za rovnocenné.

(1)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky 29 ) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 31 )

(2)

Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína

a)

žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,

b)

študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

(3)

Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí

a)

žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 32 )

b)

študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. 33 )

(4)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie

a)

bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b)

od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

c)

po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, 32 ) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

d)

od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(5)

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.

§ 11 – Všeobecný vymeriavací základ

(1)

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy na Slovensku za daný rok. (2) Pre posledný rok rozhodujúceho obdobia sa používa základ z predchádzajúceho roka. (3) Hodnoty platné pred rokom 2003 nájdete v prílohe č. 3.

(1)

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok.

(2)

Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.

(3)

Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 .

§ 12 – Platobná neschopnosť zamestnávateľa

(1)

Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. (2) Rozhodujúci je deň, kedy súd tento návrh dostal. (3) Ak konanie začne samotný súd, neschopnosť vzniká dňom vydania jeho rozhodnutia.

(1)

Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

(2)

Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

(3)

Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu, 33a ) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

§ 13 – Druhy a podmienky poskytovania dávok poistenia

(1)

Z nemocenského poistenia sa vypláca nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské a materské. (2) Z dôchodkového poistenia môžete dostať starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. (3) Úrazové poistenie poskytuje rôzne dávky, renty a náhrady nákladov pri liečbe alebo pohrebe. (4) Garančné poistenie slúži na vyplatenie dávky v prípade krachu firmy. (5) Z poistenia v nezamestnanosti sa vypláca dávka v nezamestnanosti.

(1)

Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to

a)

nemocenské,

b)

ošetrovné,

c)

vyrovnávacia dávka,

d)

tehotenské,

e)

materské.

(2)

Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to

a)

zo starobného poistenia

b)

z invalidného poistenia

(3)

Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to

a)

úrazový príplatok,

b)

úrazová renta,

c)

jednorazové vyrovnanie,

d)

pozostalostná úrazová renta,

e)

jednorazové odškodnenie,

f)

pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

g)

rekvalifikácia a rekvalifikačné,

h)

náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

i)

náhrada nákladov spojených s liečením,

j)

náhrada nákladov spojených s pohrebom.

(4)

Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka garančného poistenia.

(5)

Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

§ 14 – Osobný rozsah nemocenského poistenia

(1)

Povinne poistení sú zamestnanci a podnikatelia (SZČO), ktorí spĺňajú podmienky trvania poistenia. (2) Dobrovoľne sa môže poistiť osoba nad 16 rokov s pobytom na Slovensku, ak nie je poistená povinne a ešte nepobberá starobný alebo plný invalidný dôchodok. Musí si však platiť aj dobrovoľné dôchodkové poistenie.

(1)

Povinne nemocensky poistení sú

a)

zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b ,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej podľa § 21 trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt 24 ) alebo povolenie na trvalý pobyt, 25 ) ak nie je povinne nemocensky poistená a

a)

nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b)

nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a

c)

je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

§ 15 – Osobný rozsah dôchodkového poistenia

(1)

Povinne poistení na dôchodok sú:

a)

zamestnanci,

b)

živnostníci, ktorí si platia nemocenské poistenie,

c)

a d) rodičia alebo opatrovatelia, ktorí sa starajú o dieťa,

e)

opatrovatelia s príspevkom na opatrovanie a osobní asistenti, ktorí pracujú aspoň 140 hodín mesačne,

f)

poberatelia úrazovej renty až do dôchodku,

g)

chránení svedkovia starší ako 16 rokov,

h)

dobrovoľní vojaci,

i)

bývalí baníci s kompenzačným príspevkom.

(2)

Prihlášku na poistenie nemusíte podávať, ak poberáte rodičovský príspevok alebo ste osobný asistent s dostatočným počtom hodín.

(3)

Za rodiča sa považuje aj adoptívny rodič, manžel rodiča alebo ten, komu bolo dieťa zverené súdom.

(4)

O dieťa sa treba starať riadne podľa zákona.

(5)

Dobrovoľne sa môže poistiť každý nad 16 rokov, kto má v SR pobyt a nemá predčasný dôchodok.

(6)

Nárok na dávky môžu mať za určitých podmienok aj manželia a deti poistených osôb alebo dôchodcov.

(1)

Povinne dôchodkovo poistení sú

a)

zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2 a § 4b ,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

c)

fyzická osoba

d)

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,

e)

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu 35 ) a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu 35a ) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen c) a d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,

f)

na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,

g)

ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu, 35b ) ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen c) až f), nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,

h)

vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, 35c ) ak nie je dôchodkovo poistený podľa písmen c) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok,

i)

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti 35d ) (ďalej len „kompenzačný príspevok“), ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen c) až e), g) a h), nebol jej priznaný invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

(2)

Podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie sa považuje za splnenú, ak fyzická osoba podľa

a)

odseku 1 písm. c) druhého bodu má nárok na rodičovský príspevok,

b)

odseku 1 písm. e) má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, vykonávať osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne.

(3)

Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) druhom bode a písm. d) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4)

Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu a písm. d) je riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu. 36 )

(5)

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt 24 ) alebo povolenie na trvalý pobyt 25 ) a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

(6)

Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 5 a po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

§ 16 – Povinn

Úrazové poistenie musí povinne platiť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného človeka. Platit to pre firmy, družstvá aj štátne úrady, okrem sudcov a prokurátorov. Poistené sú aj väznice za pracujúcich väzňov a Finančná správa za neozbrojených zamestnancov.

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, 38 ) v štátnozamestnaneckom pomere, 39 ) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, 39a ) v služobnom pomere 39b ) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. 39c ) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu 39d ) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. 39e )

§ 17 – Nárok na úrazové dávky a poistenci

(1)

Ak ste zamestnanec a splníte podmienky, máte nárok na úrazové dávky od zamestnávateľa.

(2)

Nárok majú aj:

a)

študenti na praxi,

b)

vojaci v dobrovoľnej príprave,

c)

vojaci v zálohe počas cvičenia,

d)

dobrovoľní hasiči a banskí záchranári pri práci,

e)

ľudia, ktorí pomáhajú pri katastrofách a nehodách,

f)

dobrovoľní zdravotníci na športových alebo spoločenských akciách,

g)

dobrovoľníci horskej služby pri záchranných akciách.

(3)

Dávky môžu dostať aj manželia, nezaopatrené deti alebo osoby, ktoré bol zosnulý povinný živiť.

(1)

Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj

a)

žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu 7aa ) a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného predpisu, 7aaa )

b)

vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu, 40 )

c)

vojak v zálohe, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, 1c )

d)

fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu, 41 ) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,

e)

fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,

f)

dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

g)

dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

(3)

Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

§ 18 – Osobný rozsah garančného poistenia

(1)

Garančné poistenie platí zamestnávateľ za svojich zamestnancov alebo členov družstva. (2) Neplatí ho zastupiteľstvo cudzieho štátu ani inštitúcie, ktoré nemôžu skrachovať. (3) Ak zamestnávateľ prestane platiť, zamestnanec má nárok na dávku z tohto poistenia.

(1)

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu 38 ) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. 39a )

(2)

Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu. 41a )

(3)

Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

§ 19 – Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti

(1)

Poistený v nezamestnanosti je povinne každý zamestnanec, ktorý má nemocenské poistenie. (2) Dobrovoľne sa môže poistiť ten, kto si platí dobrovoľné nemocenské aj dôchodkové poistenie, alebo podnikateľ s pobytom na Slovensku. (3) Toto poistenie sa netýka väzňov, starobných dôchodcov a ľudí s vážnym zdravotným postihnutím.

(1)

Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť

a)

fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt 24 ) alebo povolenie na trvalý pobyt 25 ) a

(3)

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na

a)

zamestnanca podľa osobitného predpisu, 42 ) na obvineného vo väzbe 42a ) a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, 42b )

b)

fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

§ 20 – Vznik a zánik povinného poistenia zamestnanca

(1)

Poistenie zamestnanca vzniká dňom začiatku práce a končí dňom, keď pracovný vzťah zanikne. Špeciálne pravidlá platia pre neozbrojených zamestnancov finančnej správy. (2) Vojakom v zálohe vzniká poistenie dňom nástupu na cvičenie a končí dňom jeho skončenia. (3) Pri práci na dohodu poistenie zaniká aj vtedy, ak vám priznajú starobný, predčasný alebo invalidný dôchodok.

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca

(1)

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy 39e ) a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu, 42c ) alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu. 42d ) Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy 39e ) do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu. 42e )

(2)

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

(3)

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká

a)

priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, 2 )

b)

dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. 2 )

§ 21 – Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby

(1)

Poistenie podnikateľa (SZČO) sa zvyčajne začína prvý deň šiesteho mesiaca po tom, čo získal oprávnenie alebo začal podnikať. (2) Poistenie zaniká v deň, kedy podnikateľ prestane mať oprávnenie na činnosť alebo ju podľa čestného vyhlásenia prestane vykonávať. (3) Ak začnete znova podnikať do piatich rokov od skončenia, poistenie vám vznikne odo dňa obnovenia činnosti.

(1)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom toto vyhlásenie bolo doručené Sociálnej poisťovni, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

(3)

Ak v druhej vete nie je ustanovené inak, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni; to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

§ 22 – Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb

(1)

Dôchodkové poistenie rodičov a opatrovateľov vzniká dňom prihlásenia alebo dňom vzniku nároku na rodičovský príspevok. (2) Poistenie zaniká, ak prestanete spĺňať podmienky alebo sa sami odhlásite. (4) Ak sa o dieťa stará viac ľudí naraz, poistený je ten, kto poberá rodičovský príspevok alebo sa prihlásil skôr. (5) Pri dlhodobo chorom dieťati sa rodičia musia dohodnúť, kto z nich bude poistený.

(1)

Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v

a)

§ 15 ods. 1 písm. c) druhom bode odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu ; ak táto fyzická osoba má nárok na rodičovský príspevok, povinné dôchodkové poistenie jej vzniká odo dňa vzniku nároku na rodičovský príspevok,

b)

§ 15 ods. 1 písm. e) odo dňa

c)

§ 15 ods. 1 písm. c) prvom bode a písm. d) , f) až i) odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. c) prvého bodu a písm. d) , f) až i) .

(2)

Povinné dôchodkové poistenie zaniká fyzickej osobe uvedenej v

a)

§ 15 ods. 1 písm. c) až i ) odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) až i ),

b)

§ 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) , e) , h) a i) odo dňa odhlásenia sa z povinného dôchodkového poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

(3)

Ak sa fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) , e) , h) a i) odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu a písm. d) , e) , h) a i) .

(4)

Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 3 a

a)

jedna z týchto fyzických osôb má nárok na rodičovský príspevok, povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,

b)

ani jedna z týchto fyzických osôb nemá nárok na rodičovský príspevok, povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba, ktorá podala prihlášku skôr.

(5)

Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. d) v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 3 , povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba určená podľa ich dohody.

§ 23 – Zánik dobrovoľného poistenia podmienky nezaplatenia poistného

Dobrovoľné poistenie zaniká, ak prestanete spĺňať zákonné podmienky. Poistenie zanikne aj vtedy, ak nezaplatíte poistné vôbec počas dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov.

Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti

a)

odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2 , § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3 ,

b)

od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 .

§ 24 – Vznik a zánik úrazového poistenia

Úrazové poistenie zamestnávateľovi vzniká prijatím prvého zamestnanca a zaniká vtedy, keď už nikoho nezamestnáva.

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16 , a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.

§ 25 – Vznik a zánik garančného poistenia

Garančné poistenie začína zamestnávateľovi plynúť dňom prijatia prvého zamestnanca a končí odchodom posledného z nich.

Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

§ 26 – Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti

(1)

Poistenie zamestnanca sa prerušuje napríklad počas neplateného voľna, neospravedlnenej absencie, pobytu vo väzení alebo počas rodičovskej dovolenky. (2) Podnikateľom sa poistenie prerušuje, ak si pozastavia živnosť alebo sú vo väzení. (3) Poistenie sa prerušuje aj po roku trvania PN-ky alebo pri dlhšom ošetrovaní člena rodiny. (6) Prerušenie poistenia má podobné účinky ako jeho zánik.

(1)

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom

a)

čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu 44 ) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu 6 ) okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

b)

je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, 45 ) ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

c)

má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d)

je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; 45aa ) to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie,

e)

čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, 45a ) ak neplynie obdobie, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1.

(2)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.

(3)

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti

a)

odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

b)

od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

c)

od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania.

(4)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

a)

odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

b)

od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

c)

od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania,

d)

v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu 36 ) a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b) ,

e)

v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, 35c ) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

(5)

Ak v tom istom čase súčasne trvajú dôvody podľa odseku 3 alebo odseku 4 písm. a) až c), pre ktoré by sa povinné poistenie prerušilo, povinné poistenie sa prerušuje z dôvodu, pre ktorý sa prerušuje najneskôr.

(6)

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

§ 27 – Spôsobilosť fyzickej osoby v sociálnom poistení

(1)

Právo mať povinnosti v sociálnom poistení vzniká narodením a končí smrťou. (2) Právo samostatne konať a rozhodovať v týchto veciach získate po dovŕšení 15 rokov. (3) Deti do 15 rokov musí zastupovať ich zákonný zástupca. (4) Obmedzenie tejto spôsobilosti sa riadi osobitnými predpismi.

(1)

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.

(3)

Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis. 46 )

(4)

Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný predpis. 47 )

§ 28 – Právne úkony

Pri právnych úkonoch v sociálnom poistení sa postupuje podľa bežných pravidiel, ak zákon neurčí inak.

Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, 47 ) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 29 – Počítanie lehôt v sociálnom poistení

(1)

Pre počítanie lehôt v sociálnom poistení platia bežné pravidlá, ak tento zákon neuvádza niečo iné.

(2)

Ak posledný deň lehoty pripadne na víkend alebo sviatok, termín sa posúva na najbližší pracovný deň. Lehotu stihnete, ak v posledný deň doručíte dokumenty na úrad, podáte ich na pošte alebo pošlete e-mailom.

(1)

Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, 48 ) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.

§ 30 – Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca

Nárok na nemocenskú dávku má ten, kto splnil podmienky počas trvania poistenia (alebo v ochrannej lehote) a zároveň nemá iný príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.

a)

splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b)

nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje

§ 31 – Podmien

(1)

Podnikatelia a dobrovoľne poistení majú nárok na dávku, ak včas zaplatili poistné za celé obdobie, najviac za posledných 5 rokov. Dlh nižší ako 5 eur neprekáža. (2) Ak ochoriete hneď v prvom mesiaci poistenia, musíte poistné za tento mesiac zaplatiť v riadnom termíne. (3) Ak žiadate o dávku po skončení poistenia (v ochrannej lehote), musíte mať riadne zaplatené odvody až do dňa zániku poistenia.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

(1)

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a)

splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a

b)

zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

(2)

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(3)

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

§ 32 – Ochranná lehota

(1)

Ochranná lehota po skončení poistenia trvá zvyčajne sedem dní. (2) Výnimky sú: a) ak poistenie trvalo menej ako sedem dní, lehota je rovnako dlhá ako poistenie, b) u tehotných žien je lehota osem mesiacov. (3) Ak počas tejto lehoty získate nové poistenie, dni sa sčítajú, ale najviac do siedmich dní. (4) Lehota skončí skôr, ak sa znova poistíte alebo začnete poberať starobný, predčasný alebo invalidný dôchodok. (5) Pri nároku na tehotenské sa lehota nekončí kvôli inému druhu poistenia.

(1)

Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ochranná lehota

a)

poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,

b)

poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov,

c)

poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

(3)

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

(4)

Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi

a)

vzniklo nemocenské poistenie,

b)

vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

(5)

Plynutie ochrannej lehoty na účely nároku na tehotenské sa neskončí z dôvodu vzniku sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu. 2 )

§ 33 – Nárok

(1)

Zamestnanci a živnostníci majú nárok na nemocenské, ak sú PN pre chorobu, úraz alebo karanténu. (2) Dobrovoľne poistení ľudia majú nárok, ak boli za posledné dva roky poistení aspoň 270 dní.

(1)

Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie 50 ) uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

§ 34 – Vznik a zánik nároku na nemocenské

(1)

Zamestnancom platí štát nemocenské od 15. dňa PN. Živnostníci a dobrovoľne poistení ho dostávajú od 1. dňa. Dávka sa vypláca najviac 52 týždňov. (2) Zamestnanec v ochrannej lehote má nárok už od 1. dňa. (3) Ak poistenie zanikne počas prvých 14 dní PN, dávka patrí od nasledujúceho dňa. (4) Do ročného limitu sa rátajú aj predchádzajúce PN za posledný rok. (5) Ak ste pred PN pracovali aspoň 26 týždňov bez prerušenia, limit sa vynuluje. Karanténa sa do limitu neráta. (6) Tehotným ženám nemocenské končí, keď začnú poberať materské.

(1)

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

(3)

Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

(4)

Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

(5)

Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

(6)

Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

§ 35 – Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých

Nárok nevzniká, ak: a) poberáte materské alebo b) ste sudcom Ústavného súdu a počas PN dostávate náhradu platu.

a)

má nárok na výplatu materského alebo

b)

pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu. 50a )

§ 36 – Poskytovanie nemocenského

Nemocenské sa vypláca za každý kalendárny deň.

Nemocenské sa poskytuje za dni.

§ 37 – Výška nemocenského

(1)

Nemocenské pre zamestnanca je 55 % z jeho denného zárobku. (2) Pre živnostníkov, dobrovoľne poistených a zamestnancov v ochrannej lehote platí: a) prvé tri dni dostanú 25 % zo zárobku, b) od štvrtého dňa 55 %.

(1)

Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 , ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období

a)

od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a

b)

od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 .

§ 38 – Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského

Ak porušíte liečebný režim, izoláciu alebo karanténu, prídete o nemocenské až na 30 dní.

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu na účely prvej vety sa považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

§ 39 – Podmienky nároku na ošetrovné

(1)

Na ošetrovné máte nárok, ak sa celý deň osobne staráte o chorého blízkeho príbuzného, súrodenca, manžela alebo svokrovcov. Ich zdravotný stav musí potvrdiť lekár. Nárok máte aj vtedy, ak sa staráte o dieťa do 11 rokov (pri dlhodobo chorých deťoch až do 18 rokov).

(2)

Ak si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne, na ošetrovné máte nárok len vtedy, ak ste boli poistení aspoň 270 dní za posledné dva roky.

(3)

Za dieťa sa na tieto účely považuje vaše vlastné alebo adoptované dieťa, prípadne dieťa vášho manžela či manželky. Patria sem aj deti, ktoré vám do starostlivosti zveril súd.

(4)

Ak sa k ošetrovaniu tej istej osoby vrátite, podmienky sa posudzujú podľa dňa, kedy ste ju začali ošetrovať prvýkrát. Starostlivosť od inej osoby môžete prebrať najskôr po 30 dňoch. Skoršia výmena je možná len vtedy, ak pôvodný opatrovateľ sám ochorie a nemôže v starostlivosti pokračovať.

(1)

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne

a)

ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára

b)

sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

(3)

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je

a)

vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),

b)

dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4)

Ak v tom istom prípade dôjde k opätovnému prevzatiu ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode tým istým poistencom, podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa posudzujú ku dňu prvého prevzatia. Poistenec môže prevziať ošetrovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode v tom istom prípade od iného poistenca najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia; to neplatí, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode z dôvodu, že mu to podľa lekárskeho posudku neumožňuje jeho nepriaznivý zdravotný stav.

§ 40 – Poskytovanie ošetrovného

Ošetrovné sa vypláca za kalendárne dni.

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

§ 41 – Výška ošetrovného

Ošetrovné je vo výške 55 % z vášho denného vymeriavacieho základu.

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55  alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 .

§ 42 – Vznik a zánik nároku na ošetrovné

Ošetrovné sa vypláca od prvého dňa starostlivosti. Končí vtedy, keď starostlivosť prestane byť potrebná, najneskôr však: a) po 14 dňoch pri bežnom ošetrovaní, b) po 90 dňoch pri dlhodobej starostlivosti.

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) . Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) , najneskôr uplynutím

a)

14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo § 39 ods. 1 písm. b) , alebo

b)

90 dní trvania nároku na výplatu ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu .

§ 43 – Obmed

(1)

Ošetrovné nedostanete za dni, kedy už poberáte náhradu príjmu, nemocenské, materské alebo plat sudcu Ústavného súdu. (2) Dávka na toho istého chorého sa vyplatí len raz a len jednému poistencovi. Pri dlhodobom ošetrovaní je limit pre všetkých opatrovateľov dokopy maximálne 90 dní za rok.

(1)

Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých

a)

sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51 )

b)

má nárok na výplatu nemocenského,

c)

má nárok na výplatu materského,

d)

pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu. 50a )

(2)

Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viac detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi. Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode len raz a len jednému poistencovi. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode , sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní. Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu .

§ 44 – Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku

(1)

Tehotná zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je preložená na horšie platenú prácu zo zdravotných dôvodov. (2) Platí to aj pre matky do deviateho mesiaca po pôrode. (3) Za preradenie sa považuje aj zníženie normy, oslobodenie od niektorých úloh, zmena pracoviska alebo zákaz nočnej práce.

(1)

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu 53 ) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu podľa osobitného predpisu 54 ) ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(2)

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu 53 ) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(3)

Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce,

a)

zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,

b)

oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,

c)

preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,

d)

oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 45 – Poskyt

Vyrovnávacia dávka sa vypláca za kalendárny mesiac, aj keď preradenie trvalo len časť mesiaca.

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

§ 46 – Poskyt

(1)

Dávka sa vypláca vtedy, keď má zamestnankyňa po preradení reálny príjem. (2) V tehotenstve sa poskytuje do nástupu na materskú a po pôrode najdlhšie do konca deviateho mesiaca.

(1)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 .

(2)

Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 47 – Výška vyrovnávacej dávky

(1)

Dávka je 55 % z rozdielu medzi pôvodným a súčasným nižším mesačným zárobkom. (2) Ak zamestnankyňa nepracovala celý mesiac, výška sa určí z pomernej časti zárobku.

(1)

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným podľa § 56 ods. 1 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

(2)

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu určeného podľa § 56 ods. 2 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 .

§ 47a – Nárok

(1)

Tehotná žena má nárok na tehotenské, ak bola za posledné dva roky poistená aspoň 270 dní. (2) Nárok vzniká od 27. týždňa pred pôrodom a končí pôrodom. (3) Dávka patrí aj žene na rodičovskej dovolenke, ktorá má prerušené poistenie.

(1)

Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.

(2)

Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.

(3)

Nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia

a)

nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu, 45a )

b)

povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu 36 ) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby; § 31 ods. 3 sa použije primerane.

§ 47b – Poskytovanie tehotenského

Tehotenské sa vypláca za kalendárne dni.

Tehotenské sa poskytuje za dni.

§ 47c – Výška tehotenského

Tehotenské je 15 % z vášho denného základu, musí však dosiahnuť aspoň zákonom stanovené minimum.

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58.

Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

§ 48 – Nárok

(1)

Na materské má nárok žena poistená 270 dní v posledných dvoch rokoch. Ráta sa aj čas ukončeného stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia. (2) Dávka sa vypláca zvyčajne 34 týždňov, začína 6 až 8 týždňov pred pôrodom. (3) Osamelé matky poberajú dávku 37 týždňov a pri dvojičkách 43 týždňov. (4) Podmienka starostlivosti platí aj počas pobytu dieťaťa v nemocnici. (5-8) Ak sa dieťa narodí skôr alebo zomrie, dĺžka poberania sa upravuje podľa situácie. (9) Materské sa musí poberať aspoň 14 týždňov a minimálne 6 týždňov po pôrode.

(1)

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do obdobia podľa prvej časti vety sa započítava doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10 , ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.

(2)

Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(4)

Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

(5)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(7)

Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

(8)

Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(9)

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 49 – Nárok iného poistenca na materské

(1)

Otec alebo iný opatrovník má nárok na materské, ak bol poistený 270 dní. Otcovia môžu čerpať 2 týždne po pôrode, alebo neskôr 28 týždňov (osamelí 31, pri dvojičkách 37). (2) Nárok končí najneskôr, keď má dieťa tri roky. (3) Iným poistencom je najmä otec, ak sa matka nemôže starať alebo ak otec preberá starostlivosť. (4) Dva týždne „otcovského“ sa odrátajú z celkovej dĺžky materského. (5) Ak si otec vyčerpá 2 týždne po pôrode, podmienka 270 dní poistenia sa pri ďalšom nároku považuje za splnenú.

(1)

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období

a)

2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d),

b)

28 týždňov od priznania materského,

c)

31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo

d)

37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.

(2)

Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.

(3)

Iný poistenec je

a)

otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b)

otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,

c)

manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d)

otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu,

e)

otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,

f)

manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

g)

fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4)

Do obdobia podľa odseku 1 písm. b) až d) sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské podľa odseku 1 písm. a).

(5)

Ak vznikol nárok na výplatu materského podľa odseku 1 písm. a), podmienka najmenej 270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské podľa odseku 1 písm. b) až d) pri tom istom dieťati u iného poistenca podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. e) sa považuje za splnenú.

§ 49a – Započítavanie a nezapočítavanie období do 270 dní

(1)

Do povinných 270 dní poistenia sa počíta aj čas strávený na rodičovskej dovolenke. (2) Nepočíta sa však čas, kedy zamestnanec neplatil poistné, lebo nemal žiadny zárobok.

(1)

Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu 45a ) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu 36 ) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

(2)

Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a) .

§ 51 – Zánik a vznik nároku na materské

(1)

Ak sa pre chorobu nemôžete o dieťa starať, materské sa preruší a znova spustí, keď sa k starostlivosti vrátite. (2) Ak sa o dieťa prestanete starať z iného dôvodu, materské sa tiež preruší, ale tento čas sa započítava do celkovej dĺžky nároku.

(1)

Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

(2)

Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

§ 51a – Nárok na materské pri dočasnej pracovnej neschopnosti sudcu

Sudcovia Ústavného súdu nedostávajú materské, ak poberajú náhradu platu.

Poistenec nemá nárok na výplatu materského za dni, počas ktorých pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu. 50a )

§ 52 – Poskytovanie materského

(1)

Materské sa vypláca za jednotlivé dni. (2) Na to isté dieťa dostáva dávku len jeden človek. Výnimkou je, ak otec čerpá svoje 2 týždne voľna po pôrode.

(1)

Materské sa poskytuje za dni.

(2)

Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9 .

§ 53 – Výška materského

Výška materského je 75 % z vášho denného vymeriavacieho základu.

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 .

§ 54 – Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

Rozhodujúce obdobie na výpočet dávky: (1) Ak poistenie trvalo celý predošlý rok, berie sa ten rok. (2) Ak vzniklo neskôr a trvalo aspoň 90 dní, berie sa čas od vzniku poistenia do mesiaca pred PN. (3) Ak trvalo menej ako 90 dní, berie sa predošlý rok u iných zamestnávateľov. (6-8) Podobné pravidlá platia pre živnostníkov a dobrovoľne poistených. (10) Z výpočtu sa vylučujú obdobia, kedy sa poistné neplatilo.

(1)

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(2)

Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3)

Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4)

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.

(5)

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského a tehotenského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu, 53 ) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

(6)

Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo

a)

v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

b)

v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

c)

v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(7)

Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo

a)

v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

b)

v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(8)

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

(9)

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 6 nepoužije.

(10)

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučuje

a)

obdobie, ak ide o zamestnanca,

b)

obdobie nemocenského poistenia, za ktoré povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie,

c)

obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.

§ 55 – Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky

(1)

Denný základ na výpočet dávky zistíme vydelením súčtu vašich zárobkov počtom dní. (2) Tento základ nesmie prekročiť zákonom stanovený limit (dvojnásobok priemernej mzdy spred dvoch rokov).

(1)

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

§ 56 – Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky

(1)

Mesačný základ pre vyrovnávaciu dávku je 30,4167-násobok denného základu. (2) Ak sa práca nevykonávala celý mesiac, použije sa len pomerná časť.

(1)

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 . Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

(2)

Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 .

§ 57 – Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1)

Ak sa nedá určiť váš skutočný zárobok, použije sa pravdepodobný denný základ. (2) Ten tvorí jedna tridsatina sumy, ktorú by ste v danom mesiaci pravdepodobne zarobili. (3-5) Tento základ má určený svoj strop aj pravidlá zaokrúhľovania.

(1)

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

a)

poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

b)

zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,

c)

dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 6 , alebo

d)

dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(2)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je najviac jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1 , nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.

(5)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 58 – Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení

(1)

Každé nemocenské poistenie sa posudzuje samostatne. (2) Ak máte viac poistení, zárobky sa sčítajú a vyplatí sa jedna spoločná dávka. (3) Celková suma však nesmie prekročiť zákonný maximálny limit.

(1)

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

(2)

Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

(3)

Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

§ 60 – Obdobie dôchodkového poistenia

(1)

Do dôchodku sa ráta čas, kedy bolo zaplatené poistné. Zamestnancom sa ráta aj vtedy, ak zamestnávateľ poistné neodviedol. (2-4) Započítava sa aj služba v polícii či armáde (ak nemajú výsluhový dôchodok) a čas poberania invalidného dôchodku. (7-8) To isté obdobie sa započíta len raz, aj pri viacerých poisteniach alebo starostlivosti oboch rodičov. (10) Jeden rok poistenia je 365 dní a jeden mesiac je 30 dní.

(1)

Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 15 ods. 1 písm. c) až e) , g) až i) , § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

(2)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2 ) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55 )

(3)

Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2 )

(4)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

(5)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3 , za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

(6)

Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a) a § 255 ods. 1 a pre kalendárny mesiac, od ktorého zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) žiada priznať dôchodkovú dávku. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ďalej len „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci“).

(7)

Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

(8)

To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) .

(9)

Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a , predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

(10)

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.

§ 60a – Výchova dieťaťa

(1)

Výchova dieťaťa je splnená, ak ste sa oň starali aspoň 10 rokov (pri starších deťoch 5 rokov). (2) Ráta sa aj čas vašej choroby alebo hospitalizácie dieťaťa. (3) Pri striedavej starostlivosti sa výchova uznáva obom rodičom. (4) Dieťaťom je vlastné, adoptované alebo zverené dieťa. (5) To isté obdobie výchovy sa však zohľadní len jednému z rodičov.

(1)

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa

a)

najmenej desať rokov,

b)

najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa,

c)

od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov; to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom,

d)

najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.

(2)

Do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa sa započítava aj obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu

a)

svojho nepriaznivého zdravotného stavu alebo

b)

prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

(3)

Ak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na obidvoch rodičov sa hľadí, akoby starostlivosť o dieťa zabezpečovali v plnom rozsahu; posudzovanie splnenia podmienky osobnej starostlivosti o dieťa a odsek 5 tým nie sú dotknuté.

(4)

Na účely posúdenia podmienky výchovy dieťaťa sa za dieťa považuje fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti, ktorá je

a)

vlastné dieťa poistenca,

b)

osvojené dieťa poistenca,

c)

dieťa zverené poistencovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(5)

To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi.

§ 61 – Osobný vymeriavací základ

(1)

Osobný vymeriavací základ je celoročný súčet vašich hrubých príjmov, z ktorých ste platili poistné. (2) Tento základ musí byť aspoň vo výške 60 % priemernej mzdy v štáte spred dvoch rokov.

(1)

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

(2)

Úhrn vymeriavacích základov na určenie osobného vymeriavacieho základu podľa odseku 1 okrem vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 7 za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d) a za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e) , g) až i) získané po 31. decembri 2025 je najmenej 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje, ak toto obdobie trvalo celý kalendárny rok. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, úhrn vymeriavacích základov podľa prvej vety na určenie osobného vymeriavacieho základu za túto časť kalendárneho roka je najmenej súčin 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje, a podielu počtu dní tohto obdobia v kalendárnom roku a čísla 365. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ poistenca sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia.

§ 62 – Osobný mzdový bod

(1)

Osobný mzdový bod vyjadruje pomer vášho zárobku k priemernému zárobku v krajine. (2) Za určité obdobia sa automaticky priznáva hodnota 0,3. (3) Maximálna hodnota tohto bodu je 3.

(1)

Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4 , ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4 , a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

(3)

Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

§ 63 – Priemerný osobný mzdový bod

(1)

Priemerný mzdový bod je priemer vašich zárobkov za celú kariéru. (2-5) Ak ste zarábali nadpriemerne, hodnota sa mierne zníži; ak podpriemerne, mierne sa zvýši. (6-11) Do výpočtu idú roky od r. 1984. Niektoré obdobia (napr. starostlivosť o dieťa) sa môžu vynechať, aby vám neznížili dôchodok.

(1)

Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(3)

Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku

a)

2013 80 %,

b)

2014 76 %,

c)

2015 72 %,

d)

2016 a nasledujúcich rokoch 68 %.

(4)

K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku

a)

2013 17 %,

b)

2014 18 %,

c)

2015 19 %,

d)

2016 a nasledujúcich rokoch 20 %.

(5)

Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(6)

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety , alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje aj obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku a obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku bez dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu uvedené v § 255 ods. 3 , ak tieto obdobia v úhrne nie sú dlhšie ako úhrn období dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) , doby zamestnania pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zodpovedajúce zárobkovej činnosti podľa tohto zákona a obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka podľa osobitného predpisu 2 ) okrem obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky policajta a profesionálneho vojaka, ak nejde o obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom; na porovnávané obdobia, ktoré sa prekrývajú, sa neprihliada. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje aj obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. d) a obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom uvedené v § 255 ods. 3. To isté obdobie dôchodkového poistenia podľa tretej vety a štvrtej vety z dôvodu starostlivosti o to isté dieťa sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje poistencovi, ktorý má obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) prvého bodu, ak nie je obdobím, počas ktorého bol iným poistencom podľa § 49 ods. 3 písm. d) . Priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia určeného podľa prvej vety až piatej vety sa nepoužije, ak je nižší ako priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia určeného podľa prvej vety a druhej vety.

(7)

Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

(8)

Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3 , priemerný osobný mzdový bod je 0,3.

(9)

Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

(10)

Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako.

(11)

Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 64 – Dôchodková hodnota

(1-3) Dôchodková hodnota sa každoročne k 1. januáru upravuje podľa špeciálneho vzorca. (4-5) Pri výpočte dôchodku sa používa hodnota platná v čase, kedy vám vznikne nárok na jeho vyplácanie.

(1)

Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.

(2)

Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.

(3)

Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3aa . Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

(4)

Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(5)

Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

§ 65 – Nárok

(1)

Na starobný dôchodok máte nárok, ak ste boli dôchodkovo poistení aspoň 15 rokov a dosiahli ste dôchodkový vek.

(2)

Dôchodkový vek sa znižuje podľa počtu vychovaných detí: o 6 mesiacov za jedno dieťa, o 12 mesiacov za dve deti a o 18 mesiacov za tri a viac detí.

(3)

Vek sa určuje podľa vzorca v zákone a zaokrúhľuje sa na celé mesiace nadol.

(4)

Ročník tvoria všetci ľudia narodení v tom istom kalendárnom roku.

(5)

Ak sa výchova dieťaťa neuzná žene, môže sa započítať mužovi, ktorý dieťa vychoval.

(6)

Dôchodkový vek dosiahnete v deň vašich narodenín v príslušnom mesiaci.

(7)

Ak váš deň narodenia v danom mesiaci neexistuje, za deň dôchodku sa považuje posledný deň v mesiaci.

(8)

Ministerstvo práce zverejňuje presný dôchodkový vek pre každý ročník v úradnom predpise.

(9)

Tieto informácie ministerstvo zverejní šesť rokov predtým, než daný ročník dosiahne dôchodkový vek.

(1)

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

(2)

Dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o

a)

6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,

b)

12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,

c)

18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

(3)

Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c .

(4)

Príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených v rovnakom kalendárnom roku.

(5)

Ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, zohľadní sa mužovi, ktorý dieťa vychoval.

(6)

Dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.

(7)

Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odseku 2 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.

(8)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník.

(9)

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 8 v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

§ 65a – Nadobudnutie právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku a priznania dôchodku

(1)

Ak je pre vaše poistenie alebo platenie odvodov dôležité dosiahnutie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, platí:

a)

vek sa považuje za dosiahnutý v deň, ktorý určí Sociálna poisťovňa,

b)

dôchodok je priznaný dňom vydania oficiálneho rozhodnutia.

(2)

Rovnaký postup platí aj pri iných predpisoch, ak neurčujú niečo iné.

(1)

Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky

a)

dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,

b)

priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

(2)

Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov 55aa ) je dovŕšenie dôchodkového veku, právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 66 – Výpo

(1)

Sumu dôchodku vypočítame vynásobením vašich priemerných zárobkov, počtu odpracovaných rokov a aktuálnej hodnoty dôchodku.

(2)

Ak pracujete aj po splnení podmienok na dôchodok a nepoberáte ho, suma sa vám za každých 30 dní práce zvýši o 0,5 %.

(3)

Ak dôchodok poberáte a popritom pracujete, suma sa vám prepočíta k 1. januáru. Pripočíta sa polovica vašich zárobkov z predošlého roka.

(4)

Ak ste pracovali bez poberania dôchodku po období, kedy ste ho už poberali, suma sa upraví a tiež zvýši o 0,5 % za každých 30 dní práce navyše.

(5)

Pri výpočte sa berie do úvahy plná suma dôchodku aj vtedy, ak bola znížená kvôli vdovskému alebo vdoveckému dôchodku.

(6)

Ak si sporíte v druhom pilieri, štátny dôchodok sa vám pomerne zníži podľa obdobia vášho sporenia.

(7)

Dôchodok sa neznižuje za obdobia, kedy ste nemali príjem, napríklad počas poberania určitých príspevkov.

(8)

Pri výpočte zníženia sa za určité obdobia, ako je starostlivosť o dieťa do troch rokov, používa špeciálny koeficient.

(9)

Od roku 2026 sa pri starostlivosti o deti od troch do šiestich rokov použije pri výpočte zníženia koeficient vychádzajúci zo 60 % priemerného základu.

(10)

Pri práci v dôchodku sa do výpočtu nezapočítavajú obdobia, kedy ste nemuseli platiť poistné, a zárobky nad trojnásobok priemeru.

(11)

Na výpočet sa používajú priemerné mzdy spred dvoch rokov.

(12)

O prepočet dôchodku kvôli práci môžete požiadať len raz za kalendárny rok.

(1)

Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(3)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(4)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(5)

Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(6)

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1 ) sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

a)

pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

b)

od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

c)

od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

d)

od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

e)

od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

f)

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

g)

od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

h)

od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

i)

po 31. decembri 2023 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(7)

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1 ) sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, ktoré je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) , g) až i) , neznižuje, ak v tomto období poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

(8)

Suma zníženia podľa odseku 6 za obdobie, v ktorom mal poistenec vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie a ktoré bolo súčasne obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. d) , sa vynásobí koeficientom určeným ako podiel osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny rok a priemerného osobného mzdového bodu poistenca použitého na určenie sumy starobného dôchodku. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod za príslušnú časť kalendárneho roka sa na účely prvej vety určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za túto časť kalendárneho roka a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu patriaceho za túto časť kalendárneho roka; na účely určenia všeobecného vymeriavacieho základu sa primerane použije odsek 11. Na hodnotu takto určeného koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada. Na určenie osobného mzdového bodu podľa prvej vety a druhej vety sa § 61 ods. 2 nepoužije.

(9)

Suma zníženia podľa odseku 6 za obdobie, v ktorom mal poistenec vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie a ktoré bolo súčasne obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa od troch do šiestich rokov veku dieťaťa alebo obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e) , g) až i) získaným po 31. decembri 2025, sa vynásobí koeficientom určeným ako podiel osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny rok a osobného mzdového bodu určeného zo 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod za príslušnú časť kalendárneho roka sa na účely prvej vety určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za túto časť kalendárneho roka a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu patriaceho za túto časť kalendárneho roka; na účely určenia všeobecného vymeriavacieho základu sa primerane použije odsek 11. Na hodnotu takto určeného koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada. Na určenie osobného mzdového bodu podľa prvej vety a druhej vety sa § 61 ods. 2 nepoužije.

(10)

Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 ods. 1 a 2 ; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.

(11)

Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

(12)

Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz.

§ 66a – Určenie sumy starobného dôchodku poistenca

(1)

Ak máte odpracované roky v bývalom Československu a poberáte český dôchodok, ten slovenský bude tvoriť rozdiel medzi vypočítanou celkovou sumou a českou dávkou.

(2)

Celková suma sa určí tak, akoby ste všetky roky odpracovali podľa slovenských pravidiel.

(3)

Ak vám česká strana dôchodok kráti kvôli iným príjmom, u nás sa počíta s jeho plnou sumou pred znížením.

(4)

Český dôchodok prepočítame na eurá podľa oficiálneho kurzu Európskej centrálnej banky.

(5)

Výsledný slovenský dôchodok nesmie byť nižší než suma, ktorá by vám patrila podľa bežných slovenských predpisov.

(6)

Ak ste pracovali v ČSR aj v SR, ale v Česku vám ešte nevznikol nárok na dôchodok, vypočítame vám ho zatiaľ podľa našich pravidiel.

(7)

Keď vám neskôr v Česku nárok na dôchodok vznikne, suma slovenského dôchodku sa upraví na rozdielovú sumu.

(1)

Suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal

a)

pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, a

b)

po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky.

(2)

Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 .

(3)

Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.

(4)

Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, 55a ) ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1.

(5)

Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom 55b ) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(6)

Suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 , ak ide o poistenca ktorý

a)

získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b)

získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a

c)

ku dňu vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(7)

Ak poistencovi uvedenému v odseku 6 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a)

vznikne nárok na jeho výplatu, suma starobného dôchodku sa určí podľa odsekov 1 až 5,

b)

nevznikne nárok na jeho výplatu, suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66 .

§ 67 – Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

(1)

Na predčasný dôchodok máte nárok, ak ste boli poistení aspoň 15 rokov, chýbajú vám najviac 2 roky do dôchodkového veku a váš dôchodok bude vyšší ako 1,6-násobok životného minima. (2) Podobné podmienky platia aj pre sporiteľov v druhom pilieri. (3) Žiadosť môžete podať najviac dvakrát za rok, a to najskôr v deň podania žiadosti. (4) Dôchodok sa nevypláca, ak pracujete ako bežný zamestnanec alebo podnikáte. (5) Niektoré špecifické podnikateľské oprávnenia však nevadia. (6) Ak sa zamestnáte, výplatu dôchodku vám zastavia a obnovia ju až po skončení práce. (7) Pri práci na dohodu môžete zarobiť do 2 400 eur ročne bez straty dôchodku. Ak zarobíte viac, výplatu vám zastavia do konca roka. (8) Ak ste dostali dôchodok a zároveň pracovali, peniaze navyše vám neskôr odpočítajú z budúcich dávok. (9) Do odpracovaných rokov sa nepočíta škola, nezamestnanosť ani niektoré doplatené obdobia. (10) Potrebný počet rokov na dôchodok sa vypočíta podľa vášho ročníka narodenia.

(1)

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a)

bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b)

chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie a

c)

suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56 )

(2)

Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, 1 ) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a)

bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b)

chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie a

c)

súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu 1 ) je vyšší ako 1,6-násobku sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56 )

(3)

Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

(4)

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako

a)

zamestnanec okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a alebo

b)

samostatne zárobkovo činná osoba.

(5)

Držiteľ oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov 56aa ) sa nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 4.

(6)

Ak odsek 7 neustanovuje inak, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.

(7)

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139b . Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.

(8)

Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 6 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 7 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 .

(9)

Na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným obdobím obdobie dôchodkového poistenia okrem

a)

obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c) , za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie,

b)

doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia.

(10)

Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník sa určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník a čísla 23; ak všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník nie je známy, za všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník sa na účely určenia potrebného odpracovaného obdobia považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.

§ 68 – Výpočet a zníženie predčasného starobného dôchodku

(1)

Suma predčasného dôchodku sa počíta ako pri riadnom dôchodku, ale znižuje sa o 0,5 % za každých začatých 30 dní, ktoré vám chýbajú do riadnej penzie.

(2)

Ak popri predčasnom dôchodku pracujete na dohodu, suma sa vám k 1. januáru automaticky zvýši o vaše nové zárobky.

(3)

Ak ste pracovali ako bežný zamestnanec alebo podnikateľ a výplata bola zastavená, po skončení práce sa vám k sume pripočítajú vaše nové zárobky.

(4)

Pri zvyšovaní sumy sa počíta s plným dôchodkom, aj keď bol predtým krátený kvôli vdovskému alebo vdoveckému dôchodku.

(5)

Ak si sporíte v druhom pilieri, suma sa kráti podľa rovnakých pravidiel ako pri riadnom starobnom dôchodku.

(6)

Pri výpočte zárobkov z posledných dvoch rokov platia štandardné pravidlá o priemerných mzdách.

(7)

Suma predčasného dôchodku sa kvôli novej práci prepočíta len raz za rok.

(1)

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek. Na účely prvej vety platí § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta rovnako.

(2)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a , suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(3)

Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(4)

Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(5)

Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1 ) platí § 66 ods. 6 až 9 rovnako.

(6)

Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 11 rovnako.

(7)

Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa určí v kalendárnom roku len raz.

§ 68a – Určenie sumy predčasného starobného dôchodku

(1)

Pre ľudí s odpracovanými rokmi v ČSR sa suma predčasného dôchodku určí ako rozdiel medzi celkovou sumou a českým dôchodkom.

(2)

Ak máte roky v oboch krajinách, ale v Česku vám nárok na predčasný dôchodok nevznikol, vypočítame ho zatiaľ podľa slovenských pravidiel.

(3)

Keď vám v Česku nárok na dôchodok vznikne, slovenská suma sa upraví na rozdielovú sumu.

(1)

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1 ; § 66a ods. 2 až 5 platí rovnako.

(2)

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa § 68 so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 , ak ide o poistenca, ktorý

a)

získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b)

získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a

c)

ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(3)

Ak poistencovi uvedenému v odseku 2 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a)

vznikne nárok na jeho výplatu, suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a suma starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 sa určí podľa § 66a ods. 1 až 5 ,

b)

nevznikne nárok na jeho výplatu, suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa § 68 a suma starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 sa určí podľa § 66 .

§ 69 – Vylúčenie nároku na starobný dôchodok

Ak vám už bol priznaný predčasný dôchodok, nemôžete neskôr žiadať o bežný starobný dôchodok.

Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.

§ 69a – Predčasný starobný dôchodok a jeho výplata

(1)

Keď dosiahnete dôchodkový vek, váš predčasný dôchodok sa mení na starobný dôchodok.

(2)

Ak ste počas predčasného dôchodku pracovali a nedostávali ho, môžete požiadať o prepočet. Za každých 30 dní bez výplaty sa suma zvýši o 0,5 %.

(3)

Upravený dôchodok vám vyplatíme odo dňa podania žiadosti, najskôr však po dosiahnutí dôchodkového veku.

(1)

Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

(2)

Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatní.

(3)

Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.

§ 70 – Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1)

Na invalidný dôchodok máte nárok, ak ste invalidní, boli ste poistení dostatočný počet rokov a nespĺňate podmienky na starobný dôchodok.

(2)

Dôchodok môže dostať aj človek, ktorý sa stal invalidným ako dieťa alebo denný doktorand do 26 rokov, ak má na Slovensku trvalý pobyt. Vypláca sa najskôr od 18 rokov.

(1)

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2)

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 71 – Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

(1)

Invalidita znamená, že pre dlhodobý zdravotný stav klesla vaša schopnosť pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom.

(2)

Dlhodobý stav je taký, ktorý má podľa lekárov trvať dlhšie ako jeden rok.

(3)

Lekár porovnáva vaše telesné a duševné schopnosti so zdravou osobou. Neprihliada sa na diagnózy, za ktoré už máte výsluhový dôchodok.

(4)

Pri posudzovaní sa vychádza z lekárskych správ, výsledkov vyšetrení a z toho, či sa môžete rekvalifikovať na inú prácu.

(5)

Presné percentá poklesu pre rôzne ochorenia nájdete v prílohe zákona.

(6)

Percento sa určí podľa vašej hlavnej diagnózy a zohľadní sa aj závažnosť ostatných zdravotných problémov.

(7)

Percentá za rôzne diagnózy sa navzájom nesčítavajú.

(8)

Základné percento možno zvýšiť najviac o 10 %, ak máte ďalšie diagnózy alebo ste obmedzení pri hľadaní práce kvôli vzdelaniu a skúsenostiam.

(9)

Ak vaša diagnóza nie je v zozname, priradí sa k nej percento podľa najviac podobnej choroby.

(10)

Ak sa očakáva zmena vášho stavu, Sociálna poisťovňa vás znova predvolá na kontrolu.

(1)

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2 )

(4)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a)

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b)

komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5)

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 .

(6)

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7)

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8)

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9)

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

(10)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

§ 72 – Podmien

(1)

Na invalidný dôchodok musíte byť poistení: - pod 20 rokov: menej ako rok, - 20 až 24 rokov: aspoň rok, - 24 až 28 rokov: aspoň 2 roky, - 28 až 34 rokov: aspoň 5 rokov, - 34 až 40 rokov: aspoň 8 rokov, - 40 až 45 rokov: aspoň 10 rokov, - nad 45 rokov: aspoň 15 rokov.

(2)

Počet rokov poistenia sa kontroluje za obdobie pred vznikom invalidity.

(3)

Podmienku odpracovaných rokov nemusíte spĺňať, ak ste sa stali invalidnými kvôli pracovnému úrazu, chorobe z povolania alebo počas štúdia.

(1)

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a)

do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b)

nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c)

nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d)

nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,

e)

nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

f)

nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

g)

nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

(2)

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

(3)

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

§ 73 – Výpo

(1)

Ak je váš pokles schopnosti pracovať nad 70 %, dôchodok sa vypočíta z vašich zárobkov a odpracovaných rokov vrátane času do dovŕšenia dôchodkového veku.

(2)

Ak je pokles do 70 %, suma sa určí ako pomerná časť podľa percenta vašej invalidity.

(3)

Osobám, ktoré sa stali invalidnými ako deti alebo doktorandi (pokles nad 70 %), sa pri výpočte priraďuje pevná hodnota zárobku 0,67.

(4)

Ak ide o tieto osoby s poklesom do 70 %, suma sa tiež upraví podľa percenta ich postihnutia.

(5)

U mladých ľudí do 20 rokov s krátkym poistením a poklesom nad 70 % sa pri výpočte rovnako použije hodnota 0,67.

(6)

Ak majú títo mladí ľudia pokles do 70 %, výsledná suma sa vynásobí percentom ich invalidity.

(7)

Pri výpočte času zostávajúceho do penzie sa neberie do úvahy výchova dieťaťa.

(8)

Na určenie sumy invalidného dôchodku sa nepoužívajú niektoré obmedzenia platné pre bežné starobné dôchodky.

(1)

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2)

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(3)

Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2 , ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

(4)

Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2 , ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(5)

Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 , ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(6)

Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 , ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(7)

Na určenie obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku sa pri určení dôchodkového veku výchova dieťaťa nezohľadňuje.

(8)

Na účely určenia sumy invalidného dôchodku sa podmienka pomeru období dôchodkového poistenia ustanovená v § 63 ods. 6 pri určení rozhodujúceho obdobia nepoužije.

§ 73a – Určenie sumy invalidného dôchodku a fiktívnej sumy

(1)

Ak poberáte český dôchodok, ten slovenský bude tvoriť rozdiel medzi vypočítanou celkovou sumou a českou dávkou.

(2)

Celková suma sa určí tak, akoby ste všetky roky odpracovali podľa slovenských pravidiel.

(3)

Ak vám česká strana dôchodok kráti, u nás sa počíta s jeho plnou sumou pred krátením a prepočítava sa na eurá.

(4)

Výsledný slovenský dôchodok nesmie byť nižší, než by vám patril podľa základných slovenských predpisov.

(5)

Ak máte roky v SR aj ČR, ale v Česku vám zatiaľ nevznikol nárok na dôchodok, vypočítame vám ho podľa slovenských pravidiel.

(6)

Po uznaní nároku na český dôchodok sa slovenská suma prepočíta na rozdielovú dávku.

(1)

Suma invalidného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy invalidného dôchodku podľa odseku 2 a sumy invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1 .

(2)

Fiktívna suma invalidného dôchodku sa určí ako suma invalidného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 . Podmienka poklesu zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považuje za splnenú.

(3)

Na určenie sumy invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa na

a)

starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený podľa predpisov Českej republiky vzťahuje § 66a ods. 3 rovnako,

b)

prepočítanie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky vzťahuje § 66a ods. 4 rovnako.

(4)

Suma invalidného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom 55c ) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(5)

Suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak je invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 , ak ide o poistenca, ktorý

a)

získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b)

získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a

c)

ku dňu vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(6)

Ak poistencovi uvedenému v odseku 5 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a)

vznikne nárok na jeho výplatu, suma invalidného dôchodku sa určí podľa odsekov 1 až 4,

b)

nevznikne nárok na jeho výplatu, suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73 .

§ 74 – Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok

(1)

Vdova má nárok na dôchodok, ak manžel poberal dôchodok, mal naň nárok alebo zomrel pri práci.

(2)

Dávka sa vypláca dva roky po smrti manžela.

(3)

Nárok pokračuje aj neskôr, ak sa vdova stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná nad 70 %, má dôchodkový vek alebo vychovala stanovený počet detí (3 deti vždy, 2 deti po veku 52 rokov, 1 dieťa po veku 57 rokov).

(4)

Nezaopatrené dieťa je dieťa s nárokom na sirotský dôchodok, ktoré bolo v rodine vychovávané.

(5)

Dôchodok zaniká, ak sa vdova znova vydá alebo ak úmyselne spôsobila smrť manžela.

(6)

Tieto pravidlá platia rovnako aj pre vdovcov.

(1)

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a)

ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,

b)

ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

c)

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2)

Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas dvoch rokov od smrti manžela.

(3)

Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak

a)

sa stará o nezaopatrené dieťa,

b)

je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo

c)

vychovala aspoň tri deti,

d)

dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,

e)

dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa,

f)

dovŕšila dôchodkový vek.

(4)

Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

(5)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká

a)

uzatvorením manželstva,

b)

dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.

(6)

Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

§ 75 – Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku

(1)

Vdovský dôchodok je 60 % z dôchodku, ktorý poberal alebo na ktorý by mal nárok zomretý manžel. Počíta sa z toho vyššieho.

(2)

Ak manžel poberal predčasný dôchodok, vdova dostane 60 % z tejto sumy.

(3)

Ak zomretý predčasný dôchodok istý čas nepoberal (napríklad pracoval), suma sa o toto obdobie zvýši.

(4)

Pri výpočte sa používa suma dôchodku bez zvýšenia na minimálny dôchodok.

(5)

Rovnaké pravidlá sa uplatňujú pri vdoveckých dôchodkoch.

(1)

Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(2)

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšeného podľa § 82 , ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.

(4)

Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

(5)

Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.

§ 76 – Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1)

Dieťa má nárok na sirotský dôchodok po rodičovi alebo osvojiteľovi, ktorý poberal dôchodok, mal naň nárok alebo zomrel pri práci.

(2)

Deti v pestúnskej starostlivosti nemajú nárok na sirotský dôchodok po pestúnoch.

(3)

Nárok zaniká pri adopcii dieťaťa alebo ak už nie je nezaopatrené. Ak sa tieto podmienky zmenia, nárok sa môže obnoviť.

(4)

Dôchodok sa nevyplatí, ak dieťa úmyselne spôsobilo smrť rodiča.

(5)

Nárok na tento dôchodok končí najneskôr dovŕšením 26 rokov.

(1)

Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2)

Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

(3)

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom.

(4)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.

(5)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.

§ 77 – Suma sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok tvorí 40 % z dôchodku, ktorý poberal alebo na ktorý by mal nárok zomretý rodič.

(2)

Ak rodič poberal predčasný dôchodok, sirota dostane 40 % z tejto sumy.

(3)

Ak rodič predčasný dôchodok istý čas nepoberal, suma sa o toto obdobie zvýši.

(4)

Ak mal rodič nárok na dva druhy dôchodku, sirotský sa vypočíta z toho vyššieho.

(5)

Pri výpočte sa berie základná suma dôchodku bez zvýšenia na minimálny dôchodok.

(1)

Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

(2)

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšeného podľa § 82 , ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.

(4)

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(5)

Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

§ 77a – Podmienky nároku na 13. dôchodok

Trinásty dôchodok dostane každý, kto má v decembri nárok na výplatu akéhokoľvek štátneho dôchodku.

Nárok na 13. dôchodok a nárok na jeho výplatu má poberateľ dôchodkovej dávky, ktorý má v decembri príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku.

§ 77b – Určenie sumy a výplata 13. dôchodku

(1)

13. dôchodok je priemerná mesačná suma vášho druhu dôchodku za predošlý rok. Je to najmenej 300 eur a najviac priemerný starobný dôchodok.

(2)

Ak ste pracovali aj v cudzine, 13. dôchodok sa vám pomerne skráti podľa počtu odpracovaných rokov na Slovensku.

(3)

Ak ste už dostali časť 13. dôchodku skôr, decembrová suma sa o túto časť zníži.

(4)

Ak máte nárok na viacero 13. dôchodkov, vyplatí sa len ten jeden najvyšší.

(5)

13. dôchodok sa štandardne vypláca v decembri.

(6)

Sociálna poisťovňa neposiela písomné rozhodnutie, informáciu o priznaní sa dozviete priamo pri výplate.

(1)

Suma 13. dôchodku je priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Suma 13. dôchodku je najmenej 300 eur a najviac priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ak tento zákon neustanovuje inak. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre

a)

invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b)

invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,

c)

invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

(2)

Suma 13. dôchodku poberateľa starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ktorého suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu 4 ) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa určí ako súčin sumy 13. dôchodku určenej podľa odseku 1 a koeficientu určeného ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia získaného poistencom podľa tohto zákona a čísla 10; za obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu 4 ) alebo podľa medzinárodnej zmluvy sa nepovažuje československé obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 . Na hodnotu koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada.

(3)

Suma 13. dôchodku, na výplatu ktorého vznikne nárok v decembri príslušného kalendárneho roka, sa zníži o sumu pomernej časti 13. dôchodku, na výplatu ktorej vznikol nárok podľa § 77c alebo podľa osobitného predpisu. 56ab )

(4)

Pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona alebo pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu 56ab ) sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia; nárok na 13. dôchodok podľa tohto zákona, ktorý sa nevyplatil, zaniká. Ak je suma 13. dôchodku podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu 56ab ) rovnaká, vyplatí sa 13. dôchodok podľa tohto zákona.

(5)

13. dôchodok sa vyplatí v decembri príslušného kalendárneho roka, ak § 116 ods. 3 neustanovuje inak. Pomerná časť 13. dôchodku, na výplatu ktorej vznikol nárok podľa § 77c , sa vyplatí v ustanovenom termíne, ak § 116 ods. 3 neustanovuje inak.

(6)

O priznaní 13. dôchodku vyplateného v priemernej mesačnej sume príslušnej dôchodkovej dávky sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia je deň výplaty 13. dôchodku.

§ 77c – Nárok

Vláda môže rozhodnúť, že časť 13. dôchodku sa vyplatí v inom termíne ako v decembri.

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) môže nariadením vlády ustanoviť, že nárok na ustanovenú pomernú časť 13. dôchodku za príslušný kalendárny rok a nárok na jej výplatu vznikne v ustanovenom termíne poberateľovi dôchodkovej dávky, ktorý má v ustanovenom mesiaci príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu dôchodku uvedeného v § 77a .

§ 77d – Určenie príslušného kalendárneho roka pre 13. dôchodok

Príslušný kalendárny rok je ten, v ktorom zisťujeme, či máte nárok na 13. dôchodok a jeho vyplatenie.

Na účely 13. dôchodku sa za príslušný kalendárny rok považuje kalendárny rok, do ktorého spadá kalendárny mesiac, za ktorý sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu.

§ 78 – Započítanie obdobia dôchodkového poistenia pri omeškaní platby

(1)

Ak podnikateľ alebo dobrovoľne poistený nezaplatí odvody včas, toto obdobie sa mu do dôchodku započíta až po úplnom doplatení dlhu. Platí to aj pre pozostalých po poistencovi.

(2)

Ak sa vám po daňovej kontrole alebo dodatočnom priznaní zmení základ pre odvody, suma dôchodku sa upraví od najbližšej splátky po doplatení poistného.

(1)

Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

(2)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom

a)

poberateľ dávky podal dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane, alebo

b)

poberateľ dávky doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.

§ 78a – Dodatočne zaplatené poistné pri úmrtí

Ak poistenec zaplatí poistné dodatočne, pri výpočte dôchodku po jeho smrti sa toto poistné berie ako zaplatené v deň úmrtia.

Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

§ 79a – Výpočet starobného dôchodku po invalidite

Váš starobný dôchodok sa nebude počítať z horšieho zárobkového priemeru, než z akého sa vám rátal váš invalidný dôchodok.

Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

§ 81 – Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok

(1)

Ak máte nárok na invalidný aj starobný (alebo predčasný) dôchodok, Sociálna poisťovňa vám vyplatí ten vyšší. Ak sú sumy rovnaké, môžete si vybrať, ktorý chcete dostávať. Ten dôchodok, ktorý sa nevypláca, zaniká. Rovnaké pravidlo platí aj pri rôznych druhoch invalidných dôchodkov.

(2)

Ak máte nárok na vlastný dôchodok (starobný, predčasný alebo invalidný) a súčasne na pozostalostný (vdovský, vdovecký alebo sirotský), ten vyšší dostanete v plnej sume. Z nižšieho dôchodku dostanete polovicu. Ak sú sumy rovnaké, v polovičnej sume sa vypláca pozostalostný dôchodok. Ak sú rovnaké vdovský a sirotský dôchodok, sami si vyberiete, ktorý z nich sa zníži na polovicu.

(3)

Ak máte naraz nárok na invalidný, vdovský aj sirotský dôchodok, najvyšší z nich dostanete celý. Ostatné dva vám štát vyplatí v polovičnej sume. Pri rovnakých sumách sa na polovicu krátia vdovské a sirotské dôchodky.

(4)

Ak sirota poberá vdovský (vdovecký) dôchodok a zároveň sirotské dôchodky po oboch rodičoch, najvyšší z nich dostane v plnej sume. Ostatné dostane v polovičnej sume. Ak sú sumy rovnaké, sirota si môže vybrať, ktorý dôchodok chce dostávať v plnej výške.

(5)

Ak vám vznikne nárok na viac dôchodkov naraz, o ich vyplácaní sa rozhodne až po tom, čo sa sumy dôchodkov zvýšia o pravidelnú ročnú valorizáciu.

(6)

Celková suma všetkých dôchodkov po zomretom poistencovi (pre vdovu a siroty) nesmie presiahnuť 100 % jeho pôvodného dôchodku. Ak je táto suma vyššia, všetky pozostalostné dôchodky sa pomerne znížia. Ak niektorému členovi rodiny nárok zanikne alebo vznikne novému, sumy sa ostatným znovu prepočítajú tak, aby opäť nepresiahli pôvodný dôchodok zomretého.

(7)

Pri všetkých týchto výpočtoch sa počíta s pôvodnou sumou starobného alebo invalidného dôchodku. Neprihliada sa na to, či bol dôchodok predtým zvýšený na úroveň minimálneho dôchodku.

(1)

Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266 , vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

(2)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

(3)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

(4)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

(5)

Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82 .

(6)

Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby dosiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

(7)

Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

§ 82 – Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1)

Dôchodky sa pravidelne zvyšujú o percento rastu cien v domácnostiach dôchodcov.

(2)

Ak ceny vzrastú o viac ako 5 %, dôchodky sa môžu zvýšiť mimoriadne aj počas roka.

(3)

Zvýšenie platí od 1. januára alebo odo dňa priznania dôchodku. Mimoriadne zvýšenie platí od stanoveného termínu.

(4)

Dôchodok sa zvyšuje zo svojej skutočnej sumy, nie z minimálneho dôchodku.

(5)

Ak sa výplata dôchodku obnoví po čase, pripočítajú sa k nemu všetky zvýšenia za obdobie, kedy sa nevyplácal.

(6)

Pri súbehu viacerých dôchodkov sa zvýšenie prepočíta pri každej zmene ich vyplácania.

(7)

Ak poberáte viac dôchodkov, zvýši sa každý z nich.

(8)

Pozostalostné dôchodky sa nezvyšujú, ak sa už zvýšil dôchodok, z ktorého boli vypočítané.

(9)

Suma zvýšenia sa stáva trvalou súčasťou vášho dôchodku.

(10)

Tieto pravidlá o pravidelnom zvyšovaní neplatia pre 13. dôchodok.

(1)

Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a)

medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b)

určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a , ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto dôchodkovej dávky.

(2)

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

(3)

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa odseku 2. Ak sa dôchodková dávka zvyšuje podľa

a)

odseku 1, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b)

odseku 2, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje od tohto dňa a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

(4)

Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

(5)

Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(6)

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.

(7)

Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.

(8)

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú v rozsahu percentuálneho zvýšenia, v ktorom bol v príslušnom kalendárnom roku zvýšený starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, z ktorého bola suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená.

(9)

Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.

(10)

Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.

§ 82a – Prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie

(1)

Ak sa stanete zamestnancom EÚ, môžete požiadať o prevod peňazí za slovenské poistenie do dôchodkového systému EÚ. Tým vám zanikne nárok na dôchodok v SR za toto obdobie.

(2)

Pri návrate z EÚ do slovenského systému si môžete nasporenú sumu previesť späť k nám.

(3)

Prevod sa robí len na základe vašej žiadosti a súhlasu.

(4)

Roky odpracované v EÚ sa v SR započítajú len na splnenie podmienky dĺžky poistenia, nie na zvýšenie sumy dôchodku.

(5)

Obdobia prenesené zo SR do EÚ sa pri návrate započítajú tak, ako keby tu poistenie stále trvalo.

(6)

Výsledný starobný dôchodok bude súčtom slovenského dôchodku a sumy z prevedených peňazí z EÚ.

(7)

Podobne sa vypočíta aj predčasný starobný dôchodok.

(8)

Ak poistenec zomrie, invalidný dôchodok pre výpočet dávok pozostalým sa určí aj s príplatkom za roky v EÚ.

(9)

Rozhodujúcim dňom pre výpočet je deň podania žiadosti o prevod peňazí.

(1)

Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu Európskej únie 56a ) (ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový systém Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva podľa prvej vety sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie finančnej sumy podľa druhej vety.

(2)

Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktoré založili účasť v dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za toto obdobie.

(3)

Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.

(4)

Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii a obdobie získané v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo zohľadnené na určenie sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Európskej únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky považuje za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety nie je obdobie dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku.

(5)

Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na určenie predpokladanej sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického ekvivalentu na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok a na určenie jeho sumy v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy v rovnakom časovom období a v rovnakom rozsahu. Ak boli obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené pri určení poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie, tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži o sumu, ktorá bola prevedená ako dôchodkové právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie.

(6)

Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu 56b ) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

(7)

Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu 56b ) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

(8)

Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného dôchodku na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy, o ktorú by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku 6.

(9)

Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii alebo orgánu Európskej únie alebo deň, v ktorom podľa osobitného predpisu 56a ) vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.

§ 82b – Zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok

(1)

Minimálny dôchodok je 145 % životného minima, ak ste boli poistení 30 rokov. Za každý ďalší rok sa táto suma zvyšuje.

(2)

Dôchodok sa vám zvýši na minimálnu úroveň, ak ste odpracovali aspoň 30 rokov, požiadali ste o všetky nárokovateľné dôchodky a máte vyrovnaný druhý pilier.

(3)

Do odpracovaných rokov sa počítajú roky s dostatočným zárobkom, roky pred rokom 1993 a práca v zahraničí.

(4)

Roky, ktoré sa vám započítali k invalidnému dôchodku, sa uznávajú aj po dosiahnutí dôchodkového veku.

(5)

Zahraničím sa rozumejú štáty EÚ, EHP, Švajčiarsko a krajiny, s ktorými má Slovensko uzavretú zmluvu.

Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku

(1)

Suma minimálneho dôchodku je

a)

145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 56 ) platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo

b)

percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o

(2)

Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak

a)

poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b)

poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, 1 ) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom 1 ) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, 1 ) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, 56c ) ak poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1 )

c)

suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného

d)

poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

(3)

Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané

a)

v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,

b)

pred 1. januárom 1993,

c)

v cudzine alebo

d)

v kalendárnom roku,

(4)

Ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

(5)

Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 83 – Poškodený

Poškodený je zamestnanec alebo iná určená osoba, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo majú chorobu z povolania.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 , ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

§ 84 – Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

(1)

Denný základ pre úrazové dávky je priemer vašich hrubých zárobkov u zodpovedného zamestnávateľa v rozhodujúcom období.

(2)

Ak ste v tom čase nemali príjem alebo úraz nastal hneď, použije sa pravdepodobný zárobok, ktorý by ste bežne dostali.

(3)

Ak nárok na dávku vznikne s veľkým časovým odstupom od úrazu, denný základ sa prepočíta podľa rastu priemerných miezd.

(4)

Pre osoby bez bežného príjmu (napr. dobrovoľníci) je denný základ polovica priemernej mzdy spred dvoch rokov vydelená tridsiatimi.

(5)

U brigádnikov a športovcov s nízkym príjmom sa denný základ vypočíta z ich skutočných zárobkov od začiatku práce do dňa úrazu.

(1)

Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období 90 dní od začiatku výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 , je obdobie od začiatku výkonu tejto zárobkovej činnosti do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia sa vzťahuje § 54 ods. 1 , 2 , 9 a 10 primerane; skutočnosti rozhodujúce na určenie rozhodujúceho obdobia sú obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a deň vzniku pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

(2)

Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

(3)

Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(4)

Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 , ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

(5)

Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a , ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, a zamestnanca v právnom vzťahu trénera 57 ) zapísaného do registra fyzických osôb v športe, 57a ) ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a) .

§ 85 – Podmienky nároku na úrazový príplatok

Ak ste na péenke pre pracovný úraz, máte nárok na príplatok od prvého dňa, pokiaľ poberáte aj bežné nemocenské.

Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 , ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51 ) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

§ 86 – Poskytovanie úrazového príplatku

Príplatok k úrazu dostávate za konkrétne dni.

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

§ 87 – Suma úrazového príplatku

Úrazový príplatok je v prvých troch dňoch PN 55 % vášho denného základu a od štvrtého dňa je to 25 %.

a)

55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

§ 88 – Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1)

Máte nárok na úrazovú rentu, ak ste pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania stratili viac ako 40 % schopnosti pracovať. Podmienkou je, že ste ešte nedosiahli dôchodkový vek a nepoberáte predčasný dôchodok. (2) Rentu nedostanete v období, kedy poberáte úrazový príplatok, alebo ak ste na rehabilitácii či rekvalifikácii. Nárok zaniká aj vtedy, ak sa na týchto kurzoch bez vážneho dôvodu nezúčastňujete alebo ich schválne kazíte. (3) Vaša pracovná schopnosť sa posudzuje podľa toho, či zvládnete svoje pôvodné úlohy. Ak sa váš stav zmení, poisťovňa vás posúdi znova. Pri výpočte sa neberú do úvahy postihnutia, za ktoré už dostávate invalidný výsluhový dôchodok.

(1)

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2)

Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(3)

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 , alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2 )

§ 89 – Určenie sumy úrazovej renty

(1)

Suma renty sa vypočíta ako 80 % vášho denného základu vynásobeného číslom 30,4167 a percentom poklesu vašej pracovnej schopnosti. (2) Ak dostávate aj invalidný dôchodok, renta sa o túto sumu zníži. To platí aj vtedy, ak vám nárok na dôchodok neskôr zanikne. (3) Rozhodujúca je suma dôchodku v čase, keď vám rentu priznali. (4) Ak sa miera vášho poškodenia zmení, suma renty sa pomerne upraví. (5) Ak vám nárok na rentu za ten istý úraz vznikne znova, vypočíta sa podľa aktuálnych hodnôt v danom roku. (6) Ak máte nárok na viacero rent naraz, vyplácať sa bude len tá najvyššia. (7) Pri viacerých úrazoch sa celková renta zníži o invalidný dôchodok, no nesmie presiahnuť sumu pri 100 % strate schopnosti. (8) Renta sa každý rok zvyšuje podľa toho, ako rastú ceny v obchodoch. (9) Ak ceny narastú mimoriadne prudko o viac ako 5 %, renty sa môžu zvýšiť aj počas roka. (10) Toto zvýšenie platí od januára alebo od dňa, kedy vám rentu priznali.

(1)

Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

(2)

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

(3)

Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

(4)

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

(5)

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

(6)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí § 81 ods. 1 druhá veta primerane.

(7)

Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.

(8)

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a)

medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b)

určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4b , ak sa úrazová renta v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 9.

(9)

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien od posledného zvyšovania úrazových rent presiahne päť percent, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien je jún príslušného kalendárneho roka.

(10)

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazových rent vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien podľa odseku 9. Ak sa úrazová renta zvyšuje podľa

a)

odseku 8, úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b)

odseku 9, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje od tohto dňa a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

§ 89a – Zánik nároku na úrazovú rentu

Úrazovú rentu prestanete dostávať vtedy, keď pôjdete do starobného alebo predčasného dôchodku.

Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

§ 90 – Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie

a)

Máte nárok na jednorazové vyrovnanie, ak ste pre úraz alebo chorobu z povolania stratili 10 % až 40 % pracovnej schopnosti. b) Nárok máte aj vtedy, ak ste už dosiahli dôchodkový vek, nemáte nárok na starobný dôchodok a vaša schopnosť pracovať klesla aspoň o 10 %. c) Platí to aj v prípade, ak vám nepriznali úrazovú rentu, pretože už poberáte predčasný alebo starobný dôchodok a váš pokles schopnosti pracovať je aspoň 10 %.

a)

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %,

b)

mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo

c)

mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.

§ 91 – Určenie sumy jednorazového vyrovnania

Suma jednorazového vyrovnania sa vypočíta tak, že váš denný základ vynásobíme číslom 365 a percentom poklesu vašej schopnosti pracovať.

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

§ 92 – Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

(1)

Ak človek zomrie na následky úrazu v práci, osoba, ktorej musel zomrelý súdne platiť výživné, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Podmienkou je, že zomrelý ešte nedosiahol dôchodkový vek. (2) Táto renta sa vypláca počas celého obdobia, kedy mala trvať vyživovacia povinnosť. (3) Nárok na túto rentu nemá ten, kto už po smrti blízkeho dostal jednorazové odškodnenie. (4) Vyplácanie renty skončí dňom, kedy by zomrelý človek dosiahol dôchodkový vek.

(1)

Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

(2)

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.

(3)

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

(4)

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

§ 93 – Suma pozostalostnej úrazovej renty

(1)

Mesačná suma pozostalostnej renty je v rovnakej výške ako výživné, ktoré mal zomrelý platiť ku dňu svojej smrti. (2) Celková suma všetkých týchto rent po jednom človeku nesmie presiahnuť sumu, ktorú by dostával on sám pri úplnej strate pracovnej schopnosti. (3) Táto renta sa pravidelne zvyšuje rovnakým spôsobom ako ostatné úrazové renty.

(1)

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

(2)

Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.

(3)

Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 až 10 rovnako.

§ 94 – Jednor

(1)

Manžel, manželka a nezaopatrené deti majú po úmrtí blízkeho pri práci nárok na jednorazové odškodnenie. (2) Manžel alebo manželka dostane 730-násobok denného základu, maximálne však 46 485,40 eura. (3) Každé dieťa dostane polovicu sumy manžela. Všetky deti spolu môžu dostať maximálne 46 485,40 eura. Ak by suma bola vyššia, všetkým deťom sa pomerne zníži. (4) Tieto maximálne sumy sa každý rok zvyšujú podľa rovnakého percenta ako úrazové renty.

(1)

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

(2)

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura.

(3)

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.

(4)

Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné ku dňu zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 a 9 sa odo dňa zvýšenia úrazovej renty zvyšujú o príslušné percento zvýšenia úrazovej renty.

§ 95 – Pracovná rehabilitácia

(1)

Ak pre pracovný úraz nemôžete naplno pracovať, Sociálna poisťovňa vám môže poskytnúť rehabilitáciu, ak lekár usúdi, že sa vďaka nej môžete vrátiť do práce. (2) Rehabilitáciu nedostanete, ak už poberáte starobný dôchodok. (3) Ide o výcvik, ktorým znova získate zručnosti na svoju pôvodnú alebo inú vhodnú prácu. (4) Rehabilitáciu vybavuje poisťovňa u zamestnávateľa alebo v odbornom stredisku. Poisťovňa za vás zaplatí náklady vrátane stravy, ubytovania a cestovného. (5) Trvá zvyčajne najviac šesť mesiacov. Ak je šanca na úspech, poisťovňa ju môže predĺžiť o ďalších šesť mesiacov. (6) Rehabilitáciu môžete zo vážnych dôvodov na vlastnú žiadosť prerušiť; tento čas sa do limitu nepočíta.

(1)

Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

(3)

Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.

(4)

Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu 58 ) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu. 59 )

(5)

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.

(6)

Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.

§ 96 – Rehabilitačné

(1)

Počas pracovnej rehabilitácie máte nárok na finančnú dávku – rehabilitačné. (2) Peniaze nedostanete za dni, keď ste na rehabilitáciu neprišli bez dôvodu, ak ste boli PN, alebo ak ste rehabilitáciu prerušili. (3) Výška dávky je 80 % vášho denného vymeriavacieho základu. (4) Ak poberáte aj predčasný alebo invalidný dôchodok, rehabilitačné sa o sumu tohto dôchodku zníži.

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

(2)

Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,

a)

v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b)

za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu 51 ) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo

c)

počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.

(3)

Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.

(4)

Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.

§ 97 – Rekvalifikácia

(1)

Ak po úraze v práci nemôžete robiť svoju pôvodnú prácu, poisťovňa vám môže preplatiť rekvalifikáciu na iné povolanie. (2) Získate pri nej nové vedomosti a zručnosti, aby ste sa mohli zamestnať v inej vhodnej oblasti. (3) Kurz pre vás vybaví a zaplatí Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom stredisku. (4) Pravidlá o dĺžke kurzu a jeho prerušení sú rovnaké ako pri rehabilitácii. (5) Rekvalifikáciu nedostanete, ak už poberáte starobný dôchodok.

(1)

Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

(2)

Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.

(3)

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. 60 ) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.

(4)

Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.

(5)

Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

§ 98 – Rekvalifikačné

(1)

Počas rekvalifikačného kurzu máte nárok na dávku – rekvalifikačné. (2) Na získanie tejto dávky a výpočet jej sumy platia rovnaké pravidlá ako pri peniazoch počas rehabilitácie.

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

(2)

Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.

§ 99 – Náhrada za bolesť a sťaženie uplatnenia

Máte nárok na finančnú náhradu za pretrpenú bolesť a za to, že pre úraz je pre vás ťažšie zapojiť sa do bežného spoločenského života.

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a )

§ 100 – Náhrada nákladov liečenia poškodeného úrazom

(1)

Sociálna poisťovňa vám preplatí náklady na liečbu po pracovnom úraze, ktoré nehradí zdravotná poisťovňa, ak ich odporučil lekár a schválil revízny lekár. (2) Maximálne môžete dostať 23 242,70 eura. Táto suma sa každý rok zvyšuje.

(1)

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.

(2)

Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

§ 101 – Náhr

(1)

Kto zaplatí pohreb človeka, ktorý zomrel na následky úrazu v práci, má nárok na vrátenie nákladov. (2) Preplácajú sa služby pohrebnej služby, kremácia, poplatky na cintoríne, náhrobný kameň aj úprava hrobu. (3) Maximálna suma je 2 324,40 eura a každoročne sa zvyšuje. (4) Členovia domácnosti a deti majú nárok aj na preplatenie tretiny výdavkov na smútočné oblečenie (do 99,60 eura na osobu) a na cestovné na pohreb. (5) Celkovo rodina za oblečenie a cestu môže dostať najviac 2 324,40 eura.

(1)

Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.

(2)

Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a)

náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,

b)

náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,

c)

cintorínske poplatky,

d)

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e)

náklady na úpravu hrobu.

(3)

Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

(4)

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu

a)

jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

b)

cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.

(5)

Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

§ 102 – Podmienky nároku na dávku garančného poistenia

(1)

Ak váš zamestnávateľ skrachuje a nevyplatí vám mzdu, odstupné, dovolenku alebo náhradu za PN, môžete dostať peniaze z garančného poistenia. (2) Na túto dávku nemáte nárok, ak ste do práce nastúpili až vtedy, keď už firma bola oficiálne v problémoch a vedeli ste o tom.

(1)

Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a)

nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b)

nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c)

nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d)

nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e)

nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,

f)

nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g)

nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h)

nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i)

nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

j)

nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

k)

nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51 )

l)

súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.

(2)

Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

§ 103 – Výška dávky garančného poistenia

(1)

Garančná dávka sa vypláca v čistej sume, po odrátaní bežných daní a odvodov zamestnanca. (2) Peniaze môžete dostať najviac za tri mesiace z posledného poldruha roka pred krachom firmy. (3) Maximálna suma je obmedzená trojnásobkom priemernej mzdy spred dvoch rokov (ak firma skrachovala v prvom polroku) alebo spred roka (v druhom polroku).

(1)

Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

(2)

Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

(3)

Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

§ 103a – Nároky zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa

(1)

Ak má váš zamestnávateľ pobočky vo viacerých štátoch EÚ, o vašu dávku sa stará krajina, v ktorej bežne pracujete. Ak pracujete na Slovensku, vyplatí vám ju Sociálna poisťovňa. (2) Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní uznáva aj návrh na konkurz, ktorý bol podaný v inom štáte EÚ.

Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom, adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore

(1)

Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt 24 ) alebo povolením na trvalý pobyt 25 ) na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(2)

V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

§ 104 – Nárok na dávku v nezamestnanosti podmienky

(1)

Na podporu v nezamestnanosti máte nárok, ak ste boli poistení aspoň dva roky počas posledných štyroch rokov pred zápisom do evidencie. (2) Nárok majú aj policajti a vojaci, ak nespĺňajú podmienky na výsluhový dôchodok. (3) Čas ich služby sa započítava ako poistenie v nezamestnanosti. (4) Do poistenia sa neráta čas, za ktorý ste už podporu raz vyčerpali, ani dni bez platenia odvodov. (5) Dobrovoľné poistenie sa počíta len vtedy, ak bolo riadne zaplatené. (6) Rok poistenia znamená 365 dní.

(1)

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

(2)

Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2 )

(3)

U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu 2 ) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(4)

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti,

a)

ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti,

b)

počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí pre obdobie podľa § 104a a § 54 ods. 10 písm. a) .

(5)

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.

(6)

Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

§ 104a – Započítanie rodičovskej dovolenky do poistenia v nezamestnanosti

Do obdobia potrebného na získanie podpory v nezamestnanosti sa započítava aj čas strávený na rodičovskej dovolenke.

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu. 45a )

§ 105 – Vznik a zánik nároku na dávku v nezamestnanosti

(1)

Podporu môžete poberať najviac šesť mesiacov odo dňa, keď vás zapísali na úrad práce. (2) Nárok na peniaze zaniká, ak vás vyradia z úradu práce alebo ak vám priznajú starobný či invalidný dôchodok s postihnutím nad 70 %. (3) Ak vás z evidencie vyradia a do dvoch rokov sa vrátite, môžete podporu dočerpať v rovnakej výške ako predtým. (4) Ak ste poberali podporu aspoň tri mesiace a potom ste sa zamestnali, môžete požiadať o jednorazové vyplatenie polovice zvyšnej sumy.

(1)

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106 .

(2)

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

(3)

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume určenej podľa § 108 ods. 1 z denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určila predchádzajúca vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

(4)

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.

§ 106 – Náro

Podporu v nezamestnanosti nedostanete v čase, kedy poberáte nemocenské, ošetrovné, materské alebo rodičovský príspevok.

a)

má nárok na výplatu nemocenského,

b)

má nárok na výplatu ošetrovného,

c)

má nárok na výplatu materského,

d)

sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu. 36 )

§ 107 – Poskytovanie dávky v nezamestnanosti

Podpora v nezamestnanosti sa vypláca za jednotlivé dni.

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

§ 108 – Výška dávky v nezamestnanosti

(1)

Výška podpory klesá: prvé tri mesiace dostávate 50 % svojho denného základu, štvrtý mesiac 40 %, piaty 30 % a posledný mesiac 20 %. (2) Základ sa počíta z hrubých príjmov za posledné dva roky pred evidenciou. (3) Ak ste nepracovali, počíta sa z polovice priemernej mzdy spred dvoch rokov. Po rodičovskej dovolenke sa suma určí z príjmu pred ňou. (4) U dobrovoľne poistených sa suma určí z ich odvodov, ak si platili aspoň pol roka. (5) Príjem počas materskej sa pri výpočte nepoužije, ak by vám kvôli tomu vyšla nižšia podpora. (6) Maximálna výška podpory je však obmedzená zákonom. (7) Limity sa menia každý polrok podľa priemernej mzdy.

(1)

Výška dávky v nezamestnanosti je za

a)

prvý až tretí mesiac podporného obdobia 50 % denného vymeriavacieho základu,

b)

štvrtý mesiac podporného obdobia 40 % denného vymeriavacieho základu,

c)

piaty mesiac podporného obdobia 30 % denného vymeriavacieho základu,

d)

šiesty mesiac podporného obdobia 20 % denného vymeriavacieho základu.

(2)

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, 2 ) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. 2 ) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(3)

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí zo sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

(4)

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.

(5)

Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.

(6)

Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(7)

Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

§ 109 – Vznik nároku a výplaty sociálnych dávok

(1)

Nárok na peniaze máte odo dňa, kedy splníte zákonné podmienky. Ako zamestnanec dostanete dávku aj vtedy, ak váš šéf za vás odvody reálne neodviedol. (2) Aby ste peniaze dostali, musíte o ne oficiálne požiadať.

Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2 .

(2)

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak § 77a a 77c neustanovujú inak.

§ 110 – Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové dávky

(1)

Nárok na nemocenské alebo invalidný dôchodok zaniká, ak ste boli odsúdení za úmyselný trestný čin, ktorým ste si poškodenie zdravia sami spôsobili. (2) Úrazové dávky nedostanete, ak sa preukáže, že zamestnávateľ za úraz nenesie žiadnu zodpovednosť.

(1)

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.

(2)

Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu 61 ) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu. 62 )

§ 111 – Obmedzenie sumy dávky

(1)

Ak sa zraníte alebo stanete invalidom kvôli alkoholu či drogám, dostanete len polovicu nemocenského alebo invalidného dôchodku. (2) Ak ste si úraz v práci čiastočne zavinili sami, úrazová dávka sa vám o túto časť zníži. Neplatí to však pre rehabilitáciu a rekvalifikáciu.

(1)

Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

(2)

Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu 61 ) sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu 63 ) a osobitný predpis 64 ) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu 61 ) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

§ 112 – Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky

(1)

Ak vám poisťovňa vyplatila menej peňazí, doplatí vám ich najviac tri roky spätne. (2) Ak ste na peniaze nemali nárok, dávku vám odoberú. (3) Ak dostávate príliš veľa, suma sa zníži. (4) Výplatu môže poisťovňa zastaviť alebo zmeniť podľa vašej aktuálnej situácie. (5) Ak na výzvu nedodáte doklady včas, výplatu zastavia. Po ich dodaní peniaze doplatia, najviac za tri roky. (6) Zmeny platia od mesiaca nasledujúceho po poslednej výplate. (7) Ak odmietnete lekársku prehliadku, výplatu dávok viazaných na zdravie zastavia. (8) O zastavenie materského alebo starobného dôchodku môžete požiadať aj sami. (9) Ak vám priznajú novú dávku spätne, poisťovňa ju vyrovná s peniazmi, ktoré ste už v tom čase dostali. (10) Pri návrate do práce sa zúčtuje aj predčasný dôchodok. (11) Pri minimálnych dôchodkoch si poisťovňa stiahne peniaze, ktoré vám vyplatila navyše.

(1)

Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a)

priznala v nižšej sume, ako patrí,

b)

vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c)

odoprela neprávom alebo

d)

priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

(2)

Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

(3)

Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

(4)

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

(5)

Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.

(6)

Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

(7)

Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

(8)

Výplata materského sa zastaví na žiadosť poberateľa materského najneskôr od splátky materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni. Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.

(9)

Ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej inej dávky

a)

je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi dávky suma rovnajúca sa rozdielu medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej skôr priznanej inej dávky,

b)

dosahuje alebo prevyšuje sumu neskôr priznanej dávky, poukazuje sa poberateľovi dávky suma neskôr priznanej dávky od splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke, znížená o rozdiel sumy vyplatenej skôr priznanej inej dávky a sumy neskôr priznanej dávky od jej priznania do jej splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke; takto znížená suma neskôr priznanej dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

(10)

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

(11)

Ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v § 82b ods. 2 písm. c) druhom bode až piatom bode aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku v sume zvýšenej na sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi dávky sa odo dňa zníženia poukazuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku znížená o sumu vyplatenú navyše; takto znížená suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

§ 113 – Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky

(1)

Nárok na sociálne dávky sa časom neruší. (2) Tento nárok však zaniká v deň smrti poberateľa.

(1)

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2)

Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 114 – Premlčanie nároku na výplatu dávky

(1)

Peniaze si musíte vybrať do troch rokov, inak sa nárok premlčí. (2) Tento čas neplynie, kým prebieha konanie o dávke alebo kým sa čaká na pridelenie opatrovníka.

(1)

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

(2)

Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 115 – Zúčtovanie dávok s pomocou v hmotnej núdzi

Ak vám priznajú dávky spätne za čas, kedy ste poberali pomoc v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa tieto sumy vyrovná s úradom práce. Ak je nová dávka vyššia ako vyplatená pomoc, zvyšok vám doplatia.

Ak sa priznáva nemocenská dávka okrem tehotenského, dôchodková dávka, úrazový príplatok, úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti (ďalej len „zúčtovacia dávka“) spätne aj za obdobie, v ktorom bol poistenec členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznanú zúčtovaciu dávku s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi, a

a)

ak suma priznanej zúčtovacej dávky prevyšuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, poukáže

b)

ak suma priznanej zúčtovacej dávky je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, poukáže

§ 116 – Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok

(1)

Nemocenské, podporu a rekvalifikačné dostanete mesačne pozadu. (2) Dôchodky a úrazové renty sa platia vopred v termíne, ktorý určí poisťovňa. (3) Mimo EÚ sa dôchodky posielajú raz za tri mesiace, ak potvrdíte, že žijete. (4) Dávky možno v niektorých prípadoch vyplácať aj ako preddavok. (5) Garančnú dávku musíte dostať do 60 dní. (6) Ak chýbajú podklady od šéfa, môžete dostať preddavok do výšky životného minima. (7) Ak podklady nebudú ani po roku, zvyšok vám doplatia do výšky minimálnej mzdy. (8) Všetky sumy sa zaokrúhľujú nahor na 10 centov.

(1)

Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

(2)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

(3)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

(4)

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. 2 .

(5)

Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.

(6)

Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise, 65 ) zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 56 ) platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise, 65 ) najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.

(7)

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise 65 ) najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise 65 ) v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu. 66 )

(8)

Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.

§ 116a – Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých matematických úkonov na určenie sumy dávky

Pri výpočte výšky dávky sa používa osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak zákon neurčuje inak.

Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 117 – Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1)

Väčšinu dávok vám pošleme na účet alebo v hotovosti na vašu adresu. Pri elektronickej PN-ke idú peniaze na nahlásený účet alebo poštou. Ak poisťovňa údaje nemá, pošle ich na adresu vášho trvalého pobytu.

(2)

Dôchodky a úrazové renty posielame na váš účet. Môžete požiadať aj o zasielanie na účet manžela či manželky, ak s tým súhlasia. Na požiadanie vám ich vyplatíme aj v hotovosti.

(3)

Ak požiadate o zmenu spôsobu vyplácania, Sociálna poisťovňa ju urobí najneskôr do troch mesiacov.

(4)

Ak si nevyberiete spôsob vyplácania dôchodku, pošleme ho hromadne do zariadenia sociálnych služieb, kde bývate, alebo na účet vašej rehole.

(5)

Príjemcom dávky je samotný poberateľ, jeho zákonný zástupca, osoba, ktorej súd zveril dieťa, alebo určený osobitný príjemca.

(6)

Osobitný príjemca je osoba alebo firma určená poisťovňou, alebo ten, kto predtým poberal sirotský dôchodok za dieťa.

(7)

Ak si zo zdravotných dôvodov nemôžete dávku prevziať, poisťovňa môže po dohode určiť niekoho iného, kto ju prevezme za vás.

(8)

Každý, kto preberá dávku za iného, musí tieto peniaze použiť len v prospech poberateľa alebo jeho rodiny.

(9)

Ľuďom vo väzbe, vo väzení alebo v detencii sa dávky posielajú cez daný ústav.

(1)

Dávky, okrem dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, sa poukazujú na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky 67 ) určený príjemcom dávky, inak v hotovosti na adresu určenú príjemcom dávky alebo na adresu trvalého pobytu poberateľa dávky, ak príjemca dávky adresu neurčil. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva“) sa nemocenské a úrazový príplatok vypláca

a)

na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky 67 ) oznámený podľa

b)

v hotovosti na adresu oznámenú podľa § 227 ods. 2 písm. h) , ak o to poberateľ dávky požiada, alebo

c)

v hotovosti na adresu trvalého pobytu poberateľa dávky, ak Sociálna poisťovňa nemá informáciu o čísle účtu alebo adrese podľa písmena a) alebo písmena b).

(2)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. 67 ) Na písomnú žiadosť poberateľa týchto dávok sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, 67 ) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky týchto dávok poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.

(4)

Poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorý nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky, sa dávka poukazuje

a)

prostredníctvom hromadného poukazu zariadeniu sociálnych služieb, v ktorom sa poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty celoročne poskytuje sociálna služba pobytovou formou,

b)

na účet rehole v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, 67 ) ak poberateľ dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty je členom rehole.

(5)

Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.

(6)

Osobitný príjemca je

a)

fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b)

fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.

(7)

Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.

(8)

Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku 6 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 6 písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.

(9)

Fyzickej osobe vo výkone väzby, fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody a fyzickej osobe vo výkone detencie sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

§ 118 – Prechod nároku na dávku

(1)

Ak niekto požiadal o dávku a zomrel, nevyplatené peniaze dostane postupne manžel/manželka, deti alebo rodičia.

(2)

Ak niekto zomrel skôr, než stihol požiadať o nemocenské, úrazové či iné dávky, nárok na ne prechádza na manžela/manželku, deti alebo rodičov.

(3)

Ak už bola dávka priznaná, ale nevyplatená, dostanú ju tí istí blízki príbuzní.

(4)

Tieto peniaze nie sú súčasťou dedičstva. Dedia sa, až keď niet nikoho z uvedených blízkych.

(5)

Ak nie sú žiadni blízki ani dedičia, peniaze zostanú v príslušnom fonde poisťovne.

(1)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(2)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(3)

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.

(4)

Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

(5)

Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

§ 119 – Postúpenie nároku na dávku

Nárok na sociálnu dávku nemôžete previesť na inú osobu.

Nárok na dávku nemožno postúpiť.

§ 120 – Výkon sociálneho poistenia

(1)

Sociálne poistenie má na starosti Sociálna poisťovňa.

(2)

Je to verejnoprávna inštitúcia zriadená priamo na tento účel.

(3)

Sídli v Bratislave a je samostatnou právnickou osobou.

(4)

Poisťovňa zabezpečuje komunikáciu a vyplácanie dávok aj v rámci krajín Európskej únie, Švajčiarska a ďalších európskych štátov.

(5)

Slúži ako hlavný bod pre elektronickú výmenu údajov o sociálnom zabezpečení medzi týmito štátmi.

(1)

Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

(2)

Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

(3)

Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

(4)

Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

(5)

Sociálna poisťovňa plní funkciu prístupového bodu podľa osobitného predpisu 67a ) na elektronickú výmenu údajov medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie v rozsahu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu. 4 )

§ 121 – Orgány Sociálnej poisťovne

a)

generálny riaditeľ,

b)

dozorná rada,

c)

riaditeľ pobočky.

a)

generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ"),

b)

Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“),

c)

riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).

§ 122 – Generálny riaditeľ

(1)

Sociálnu poisťovňu vedie generálny riaditeľ.

(2)

Do funkcie ho menuje a odvoláva vláda.

(3)

Je štatutárom a v neprítomnosti ho zastupuje ním určený vedúci zamestnanec.

(4)

Zodpovedá za chod poisťovne, plnenie úloh, rieši zistené nedostatky a schvaľuje dôležité zmluvy či presuny peňazí medzi fondmi.

(5)

Musí mať vysokú školu a aspoň 6 rokov praxe v riadení.

(6)

Jeho mzda je šesťnásobok priemernej mzdy v SR. Ak je zároveň poslancom, dostáva len minimálnu mzdu. Vláda mu môže udeliť odmenu.

(7)

Vláde zodpovedá za porušenie povinností a riadne fungovanie poisťovne.

(8)

Funkčné obdobie trvá šesť rokov, maximálne dve obdobia po sebe.

(9)

Funkcia končí uplynutím času, vzdaním sa, odvolaním alebo smrťou.

(10)

Vláda ho odvolá, ak si neplní povinnosti alebo mu zdravie nedovoľuje pracovať aspoň pol roka.

(11)

Po jeho odchode ho dočasne zastupuje poverený zástupca.

(12)

Nového riaditeľa musí vláda vymenovať do 30 dní.

(13)

Musí pracovať odborne a starať sa o efektívny výkon poistenia.

(14)

Ak poruší povinnosti a spôsobí škodu, musí ju nahradiť v plnej výške.

(1)

Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.

(2)

Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda.

(3)

Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

(4)

Generálny riaditeľ

a)

zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,

b)

prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu,

c)

predkladá

d)

schvaľuje

e)

schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade

f)

schvaľuje v súlade s plánom verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky a nadlimitné koncesie podľa osobitného predpisu 68 ) schváleným dozornou radou

g)

rozhoduje po schválení dozornou radou o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený,

h)

rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky podľa § 150, 151 , 293al a 293am ,

i)

vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie”) v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní v dozornej rade.

(5)

Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, 69 ) má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný predpis, 69a ) ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Ak generálnemu riaditeľovi patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí generálnemu riaditeľovi mesačne mzda v sume minimálnej mzdy. Generálnemu riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy. Pri priznaní odmeny vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a hospodárenie Sociálnej poisťovne.

(7)

Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu. 1 )

(8)

Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(9)

Funkcia generálneho riaditeľa zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný,

b)

vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c)

odvolaním,

d)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e)

rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydanom v konaní podľa osobitného predpisu 69b ) alebo

f)

dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa podľa osobitného predpisu. 69 )

(10)

Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak

a)

si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom,

b)

nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať funkciu generálneho riaditeľa.

(11)

Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 9 alebo vláda odvolá generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 10, do vymenovania generálneho riaditeľa vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti podľa odseku 3.

(12)

Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo odvolania generálneho riaditeľa.

(13)

Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.

(14)

Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.

§ 123 – Dozorná rada

(1)

Dozorná rada kontroluje prácu Sociálnej poisťovne.

(2)

Schvaľuje dôležité dokumenty, dohliada na hospodárenie a navrhuje odmeny pre riaditeľa.

(3)

Má 11 členov. Vedie ju minister práce. Ďalší členovia zastupujú odbory, zamestnávateľov, vládu a dôchodcov.

(4)

Členov okrem predsedu volí a odvoláva parlament.

(5)

Člen musí mať čistý register trestov a vysokú školu.

(6)

Funkčné obdobie je päť rokov.

(7)

Účasť na rade je prekážkou v práci, za ktorú patrí voľno s náhradou mzdy.

(8)

Členovia majú nárok na náhradu výdavkov. O ich odmene rozhoduje parlament.

(9)

Člen sa nemôže nechať zastúpiť a nesmie byť zamestnancom poisťovne.

(10)

Rada si volí dvoch podpredsedov zo zástupcov odborov a zamestnávateľov.

(11)

Zasadá sa podľa potreby, najmenej raz za dva mesiace.

(12)

Na zasadnutie môžu pozvať aj hostí.

(13)

Generálny riaditeľ musí prísť, ak ho o to rada požiada.

(14)

Rada je schopná rozhodovať, ak je prítomná väčšina členov. Na schválenie treba súhlas väčšiny prítomných.

(15)

Členovia môžu kontrolovať účtovníctvo a žiadať vysvetlenia od zamestnancov.

(16)

Pravidlá rokovania určuje rokovací poriadok.

(17)

Členstvo končí uplynutím času, vzdaním sa, odvolaním alebo smrťou.

(18)

Parlament člena odvolá pri neúčasti, porušení pravidiel alebo odsúdení za trestný čin.

(19)

Odvolať ho môžu aj na návrh tých, čo ho navrhli, alebo štátneho dozoru.

(20)

Pre ministra ako predsedu neplatí päťročné obdobie ani bežné pravidlá odchodu.

(1)

Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.

(2)

Dozorná rada

a)

vypracúva stanoviská

b)

schvaľuje

c)

prerokúva

d)

ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

e)

kontroluje

f)

vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

g)

predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,

h)

volí a odvoláva hlavného kontrolóra.

(3)

Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí

a)

z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,

b)

z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,

c)

z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou,

d)

z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok.

(4)

Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.

(5)

Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. 69c )

(6)

Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.

(7)

Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

(8)

Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje národná rada.

(9)

Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.

(10)

Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady, z ktorých jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

(11)

Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace.

(12)

Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve dozorná rada.

(13)

Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.

(14)

Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

(15)

Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.

(16)

Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.

(17)

Členstvo v dozornej rade zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,

b)

vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c)

odvolaním alebo

d)

smrťou.

(18)

Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak

a)

sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,

b)

začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku 9,

c)

si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

d)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin.

(19)

Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu ( § 246 ).

(20)

Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.

§ 124 – Organiza

Sociálnu poisťovňu tvorí ústredie a jednotlivé pobočky.

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.

§ 125 – Územ

To, kde pobočky sídlia a za ktoré územie zodpovedajú, určuje štatút poisťovne.

Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.

§ 126 – Riadenie ústredia a konanie v mene Sociálnej poisťovne

(1)

Ústredie riadi generálny riaditeľ.

(2)

V mene ústredia koná generálny riaditeľ alebo ním poverený vedúci zamestnanec.

(1)

Ústredie riadi generálny riaditeľ.

(2)

Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.

§ 127 – Riaditeľ pobočky

(1)

Pobočku riadi riaditeľ, ktorý sa zodpovedá generálnemu riaditeľovi.

(2)

Riaditeľ pobočky musí mať trvalý pobyt na Slovensku, vysokú školu a čistý register trestov.

(3)

Riaditeľ pobočky koná za poisťovňu vo všetkých miestnych záležitostiach. V neprítomnosti ho zastupuje poverený kolega.

(1)

Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.

(2)

Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. 69c )

(3)

Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec pobočky.

§ 128 – Platitelia poistného na sociálne poistenie

(1)

Poistné na rôzne druhy poistenia platia zamestnanci, zamestnávatelia alebo živnostníci podľa pravidiel tohto zákona.

(2)

Poisťovňa sama platí dôchodkové poistenie za ľudí, ktorí poberajú úrazovú rentu, a to až do ich dôchodku.

(3)

Invalidné poistenie už neplatí človek, ktorý má priznaný starobný alebo predčasný dôchodok. Neplatí ho za neho ani zamestnávateľ.

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné

a)

na nemocenské poistenie

b)

na starobné poistenie

c)

na invalidné poistenie

d)

na úrazové poistenie zamestnávateľ,

e)

na garančné poistenie zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený,

f)

na poistenie v nezamestnanosti

g)

na financovanie podpory zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,

h)

do rezervného fondu solidarity

(2)

Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

(3)

Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2 ) a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.

§ 129 – Určenie sumy poistného na sociálne poistenie

(1)

Suma poistného sa počíta ako percento z vášho hrubého príjmu (vymeriavacieho základu).

(2)

Všetky vypočítané sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

(1)

Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti, suma poistného na financovanie podpory a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).

(2)

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

§ 130 – Sadzba poistného na nemocenské poistenie

a)

zamestnanec: 1,4 %,

b)

zamestnávateľ: 1,4 %,

c)

živnostník (SZČO): 4,4 %,

d)

dobrovoľne poistený: 4,4 %.

a)

zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu,

d)

dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

§ 131 – Sadzba poistného na starobné poistenie

(1)

Základné sadzby na starobné poistenie z vymeriavacieho základu sú:

a)

4 % pre zamestnanca,

b)

14 % pre zamestnávateľa za zamestnanca,

c)

18 % pre povinne poistenú SZČO,

d)

18 % pre dobrovoľne poistenú osobu,

e)

18 % platí Sociálna poisťovňa za poberateľov úrazovej renty (priznanej pred augustom 2006).

(2)

Ak si sporíte v II. pilieri a ešte nepoberáte dôchodok, sadzby sú:

a)

4 % pre zamestnanca,

b)

10 % pre zamestnávateľa za zamestnanca,

c)

14 % pre SZČO, dobrovoľne poistených a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty.

(1)

Sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre

a)

zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa za zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,

e)

Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 , ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, 18 % z vymeriavacieho základu.

(2)

Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

a)

zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu 1 ) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 1 ) 4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu 1 ) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 1 ) v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 10 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu 1 ) a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 1 ) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu 1 ) a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu 1 ) a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 , ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu 1 ) a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 1 ) v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 14 % z vymeriavacieho základu.

§ 132 – Sadzba poistného na invalidné poistenie

a)

zamestnanec: 3 %,

b)

zamestnávateľ: 3 %,

c)

živnostník (SZČO): 6 %,

d)

dobrovoľne poistený: 6 %.

a)

zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu.

§ 133 – Sadzba poistného na úrazové poistenie

Zamestnávateľ platí na úrazové poistenie 0,8 % zo mzdy zamestnanca.

Sadzba poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa je 0,8 % z vymeriavacieho základu.

§ 135 – Sadzba poistného na garančné poistenie

Zamestnávateľ platí na garančné poistenie 0,25 % zo mzdy zamestnanca.

Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho základu.

§ 136 – Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti

a)

zamestnanec: 1 %,

b)

zamestnávateľ: 1 %,

c)

dobrovoľne poistený: 2 %.

a)

zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa, ktorý

c)

dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.

§ 136a – Sadzba poistného na financovanie podpory

Zamestnávateľ platí 0,5 % na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit).

Sadzba poistného na financovanie podpory je pre zamestnávateľa 0,5 % z vymeriavacieho základu.

§ 137 – Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity

a)

zamestnávateľ: 4,75 %,

b)

živnostník (SZČO): 4,75 %,

c)

dobrovoľne poistený: 4,75 %.

a)

zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu,

b)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu,

c)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu.

§ 138 – Vymeriavací základ

(1)

Základom zamestnanca je jeho hrubá mzda a podiely na zisku. Niektoré príjmy, ako príspevky na DDS, sa nerátajú. Pri dohodách a sezónnej práci existujú úľavy.

(2)

Základ živnostníka (SZČO) sa počíta z jeho daňového priznania pomocou vzorca a koeficientu 1,486.

(3)

Ak má SZČO odklad daňového priznania, do septembra platí poistné z predošlej sumy.

(4)

Dobrovoľne poistený si sumu určuje sám.

(5)

Základ zamestnávateľa je rovnaký ako u jeho zamestnanca.

(6)

Pri úrazovom a garančnom poistení sa základ neznižuje o úľavy.

(7)

Za poberateľov úrazovej renty platí poisťovňa z 1,25-násobku ich renty.

(8)

Minimálny mesačný základ je 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

(9)

Maximálny mesačný základ je 11-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov.

(10)

Maximálny limit platí pre zamestnávateľa pri všetkých poisteniach okrem úrazového, ktoré limit nemá.

(11)

Maximálny limit platí aj pri dodatočnom doplácaní poistného.

(12)

Ak máte viac prác, poistné sa platí najprv z najvyššieho zárobku. Práca má prednosť pred živnosťou alebo dobrovoľným poistením.

(13)

Ak poistenie trvalo len časť mesiaca, základ sa pomerne skráti podľa počtu dní.

(14)

Všetky sumy sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

(1)

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) , je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu 7 ) s výnimkou príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe (ďalej len „príjem z trénerskej činnosti“) oslobodeného od dane podľa osobitného predpisu, 69d ) a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3 , je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v

a)

právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku; to neplatí ak sa vymeriavací základ znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti,

b)

právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci,

c)

právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

(2)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a)

podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 je vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, od ktorého sa takto určený vymeriavací základ použije; takto určený vymeriavací základ sa použije

b)

26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, ak nemá vymeriavací základ podľa písmena a).

(3)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

(4)

Vymeriavací základ poistenca, ktorý je

a)

súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

b)

súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma,

c)

súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

(5)

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6)

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku, odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci a o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

(7)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. f) , je mesačne vo výške 1,25-násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.

(8)

Minimálny mesačný vymeriavací základ je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

a)

povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má vymeriavací základ podľa odseku 2 písm. a), a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné,

b)

sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(9)

Maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné.

(10)

Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je neobmedzený.

(11)

Maximálny mesačný vymeriavací základ je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

a)

Sociálna poisťovňa platí poistné,

b)

sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(12)

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec je súčasne povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

(13)

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140 , vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 2, 3, 8 a 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140 , vymeriavací základ podľa odsekov 4, 8 a 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 7 a 11 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ podľa odsekov 8 a 11 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

(14)

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

§ 138a – Odvodová odpočítateľná položka

Úľava z odvodov pri vybranej dohode je 200 eur mesačne. Ak zarobíte menej, úľava je v sume vášho celého zárobku.

Odvodová odpočítateľná položka je 200 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a je za kalendárny mesiac nižší ako 200 eur, odvodová odpočítateľná položka je v sume tohto vymeriavacieho základu.

§ 138b – Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci

Úľava pri sezónnej práci je polovica priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Ak zarobíte menej než táto suma, úľava sa rovná vášmu zárobku.

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti je vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa prvej vety, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu.

§ 138c – Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti

Úľava z odvodov pre registrovaných trénerov je 300 eur mesačne. Ak je ich zárobok nižší, úľava je v sume tohto zárobku.

Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je 300 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe je za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je v sume tohto vymeriavacieho základu.

§ 139 – Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

(1)

Pre zamestnanca je to kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné.

(2)

Pre živnostníka (SZČO) je to buď predminulý rok (do júna), alebo minulý rok (od júla).

(3)

Zamestnávateľ má rovnaké obdobie ako jeho zamestnanec.

(1)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v

a)

§ 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) a § 4b je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,

b)

§ 4 ods. 2 písm. a) je obdobie podľa § 139b ods. 1 písm. b) a ods. 2.

(2)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

(3)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca.

§ 139a – Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi

Ak súd rozhodne, že výpoveď bola neplatná, poistné sa doplatí za každý mesiac z prislúchajúcej náhrady mzdy.

Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1 , 5 , 6 , 9 , 10 , 12 až 14 platí rovnako.

§ 139b – Vymeriavací základ zamestnanca po zániku poistenia

(1)

Ak dostanete odmenu až po skončení práce alebo počas nej, rozpočíta sa do mesiacov trvania poistenia.

(2)

Pri výpočte sa neberú do úvahy mesiace, kedy ste už zaplatili maximum.

(3)

Na tieto sumy sa vzťahujú bežné pravidlá o zaokrúhľovaní a limitoch.

(1)

Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v

a)

§ 4 ods. 1 a § 4b , ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 , ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku,

b)

§ 4 ods. 2 písm. a) , ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu počas trvania povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v kalendárnom roku, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný na výplatu,

c)

§ 4 ods. 2 písm. a) a b) , ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 plynúci z ním určenej dohody podľa § 227a zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je rozdiel medzi súčtom vymeriavacieho základu nezníženého o odvodovú odpočítateľnú položku za kalendárny mesiac trvania tohto poistenia a vymeriavacieho základu zisteného z pomernej časti príjmu zúčtovaného na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku a odvodovou odpočítateľnou položkou.

(2)

Pri určení pomernej časti podľa odseku 1 sa neprihliada na obdobie, za ktoré bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.

(3)

Na odsek 1 sa § 138 ods. 1 , 5 , 6 , 9 , 10 , 12 až 14 vzťahujú rovnako.

§ 139c – Určenie vymeriavacieho základu pri dlžnom poistnom

Ak sa nedá presne zistiť váš zárobok, použije sa suma nahlásená zamestnávateľom alebo sa vychádza z priemernej mzdy.

Ak z vykonaného dokazovania nie je možné určiť vymeriavací základ zamestnanca na predpísanie dlžných súm poistného, za vymeriavací základ zamestnanca sa považuje

a)

vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za kalendárny mesiac

b)

vymeriavací základ, ktorým je za kalendárny mesiac

§ 140 – Vylúčenie povinnosti platiť poistné

(1)

Živnostník neplatí odvody počas PN (maximálne rok), počas poberania materského alebo pri ošetrovaní člena rodiny (OČR) po zákonom stanovenú dobu.

(2)

Dobrovoľne poistený človek neplatí odvody, kým má nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské.

(3)

Tieto pravidlá sa posudzujú samostatne pre každé poistenie.

(1)

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity

a)

od jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

v období, v ktorom

c)

od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

d)

od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského do zániku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského.

(3)

Vylúčenie povinnosti platiť poistné podľa odsekov 1 a 2 sa posudzuje osobitne vo vzťahu k

a)

povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe; to neplatí, ak ide o povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je súčasne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,

b)

dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti.

§ 140a – Oslob

Vláda môže nariadením rozhodnúť, že firmy s kratším pracovným časom počas krízy nebudú musieť dočasne platiť odvody.

Vláda môže nariadením vlády ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce 69ba ) z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, 70 ) nemá povinnosť platiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v rozsahu ustanovenom nariadením vlády.

§ 141 – Odvod poistného

(1)

Ľudia a firmy, ktorí majú platiť poistné, ho musia aj odvádzať, ak zákon nehovorí inak. (2) Za zamestnanca platí nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ten mu tieto sumy strhne priamo z platu. (3) Silové zložky (napr. policajti alebo vojaci) musia na žiadosť Sociálnej poisťovne previesť peniaze za obdobie služby, ak im nevznikol nárok na výsluhový dôchodok alebo príspevok. Majú na to 30 dní.

(1)

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(3)

Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu 2 ) vo výške poistného zodpovedajúcej poistnému na

a)

dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2 ) alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2 )

b)

poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu. 2 )

§ 142 – Platenie poistného

(1)

Poistné sa platí na účet v Štátnej pokladnici spätne za každý kalendárny mesiac. (2) Ak ste boli poistení len časť mesiaca, zaplatíte len za tieto dni. (3) Dôchodkové poistenie si môžete doplatiť aj spätne za čas, keď ste boli nezamestnaní, študovali po 16. roku alebo mali prerušené poistenie. (4) Ak sa vám po daňovom priznaní zmení základ na výpočet poistného, novú sumu platíte od ďalšieho mesiaca. (5) Dobrovoľne poistení môžu meniť sumu poistného najskôr po polroku. (6) Platiť môžete prevodom alebo poštovou poukážkou. (7) Pri platbe musíte uviesť správny variabilný a špecifický symbol. (8) Variabilný symbol vám pridelí poisťovňa. (9) Špecifický symbol označuje mesiac a rok platby.

(1)

Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

(2)

Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.

(3)

Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba

a)

mala prerušené poistenie podľa § 26 ,

b)

bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo

c)

sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

(4)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane.

(5)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

(6)

Poistné sa platí

a)

bezhotovostným prevodom alebo

b)

poštovou poukážkou.

(7)

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.

(8)

Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.

(9)

Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

§ 143 – Splatnosť poistného

(1)

Poistné treba zaplatiť do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. (2) Zamestnávateľ platí poistné v deň výplaty. Ak nemá určený deň výplaty, termín je posledný deň nasledujúceho mesiaca. Ak termín pripadne na víkend alebo sviatok, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň. (3) Platba je včas, ak ste ju v posledný deň lehoty odoslali z účtu alebo podali na pošte. (4) Ak pošlete nesprávnu sumu, poisťovňa ju rozdelí pomerne na jednotlivé druhy poistenia.

(1)

Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.

(2)

Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3)

Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak

a)

pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2,

b)

pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2.

(4)

Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb.

§ 144 – Predpísanie poistného

Sociálna poisťovňa vám predpíše dlžné poistné, ak ste ho nezaplatili vôbec alebo v zlej sume. Ak je váš celkový dlh nižší ako 5 eur, poisťovňa ho nebude vymáhať.

Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

§ 145 – Vrátenie poistného

(1)

Ak ste zaplatili poistné navyše, poisťovňa vám ho vráti do 60 dní od zistenia (ak je to nad 5 eur) alebo do 30 dní od vašej písomnej žiadosti. (2) Zamestnancom s viacerými prácami vráti preplatky do 30 dní od zistenia alebo žiadosti. (3) O vrátenie peňazí môžete požiadať najneskôr do 10 rokov od zaplatenia. (4) Preplatky do 5 eur poisťovňa použije na zaplatenie vašich prípadných iných dlhov voči nej.

(1)

Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do

a)

60 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, ak suma poistného zaplateného bez právneho dôvodu je v úhrne päť eur a viac,

b)

30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.

(2)

Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od

a)

zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou,

b)

doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.

(3)

Právo na vrátenie poistného sa premlčí uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 pripísaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

(4)

Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, a poistné zaplatené bez právneho dôvodu v úhrne v sume nižšej ako päť eur sa použije na započítanie pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.

§ 146 – Povolenie splátok dlžných súm poistného

(1)

Ak nemáte na zaplatenie dlhu, môžete požiadať o splátky až na 24 mesiacov. Musíte však vedieť riadne platiť nové poistné. (2) Dlh sa navýši o úrok. Ten je buď trojnásobok sadzby Európskej centrálnej banky, alebo minimálne 10 %. (3) Ak vynecháte splátku, zaplatíte menej alebo prestanete platiť bežné poistné, musíte hneď vyplatiť celý zvyšný dlh. (4) Ak máte povolené splátky, za toto obdobie sa vám neráta penále.

(1)

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak

a)

možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a

b)

je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.

(2)

V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.

(3)

V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.

(4)

Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

§ 147 – Premlčanie poistného

(1)

Poisťovňa môže dlh predpísať do 10 rokov od jeho splatnosti. (2) Táto lehota neplatí, ak ste si nesplnili povinnosť nahlásiť sa do registra. (3) Právo vymáhať už predpísaný dlh zaniká po 6 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia.

(1)

Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode a § 231 ods. 1 písm. b) .

(3)

Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

§ 148 – Pohľadávky

(1)

Dlhy na poistnom, dávkach či pokutách vymáha poisťovňa sama alebo cez exekútora. (2) Rozhodnutie o dlhu možno vykonať do 10 rokov od jeho právoplatnosti. (3) Ak poisťovňa vyplatí peniaze z garančného poistenia, zamestnávateľ sa stáva jej dlžníkom. (4) Poisťovňa môže poveriť vymáhaním dlhov aj inú firmu, ak nejde o subjekty v konkurze alebo likvidácii.

(1)

Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú

a)

Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,

b)

podľa osobitného predpisu, 81 ) ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a), b) , d) a e) a § 151 ods. 1 až 3 ,

(2)

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

(3)

Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

(4)

Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených v § 179 ods. 1 písm. g) okrem pohľadávok voči fyzickej osobe alebo voči právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, na inú právnickú osobu najskôr dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu. 82 ) Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.

§ 149 – Postúpenie pohľadávky

(1)

Svoj dlh môže poisťovňa posunúť len štátnej firme. (2) Urobiť to môže najskôr rok po tom, čo rozhodnutie o dlhu nadobudne platnosť. (3) Dlh nemožno posunúť, ak máte schválený splátkový kalendár. (4) O prevode dlhu sa spíše písomná zmluva za odplatu. (5) Poisťovňa vám oznámi, že váš dlh previedla, váš súhlas k tomu nepotrebuje. (6) Vaše námietky voči dlhu platia aj u nového majiteľa. (7-10) Po zaplatení odplaty už dlhujete novej firme, ktorá ho môže vymáhať.

(1)

Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.

(2)

Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,

a)

ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a

b)

ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul jeden rok; to neplatí, ak ide o pohľadávku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, na ktorej majetok je vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

(3)

Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3  a § 237a ods. 2 .

(4)

O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s právnickou osobou podľa odseku 1 písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník .

(5)

Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

(6)

Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľadávky.

(7)

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

(8)

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku 1 táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká

a)

povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b)

oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

(9)

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku 1 vzniká

a)

povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok voči právnickej osobe podľa odseku 1 v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b)

právo právnickej osoby podľa odseku 1 vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 v rozsahu postúpenej pohľadávky,

c)

právo právnickej osoby podľa odseku 1 vymáhať postúpenú pohľadávku.

(10)

Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis 83 ) nepoužije.

§ 150 – Odpísanie pohľadávky

(1)

Poisťovňa môže dlh odpísať, ak je nevymáhateľný. To sa stane, ak sú náklady na vymáhanie príliš vysoké, dlžník nemá majetok alebo exekúcia trvá bezúspešne tri roky. (2) Rozhodnutie o odpísaní dlhu sa vám neposiela a platí okamžite. (3) Ak odpísaný dlh neskôr predsa len zaplatíte, peniaze sa vám už nevrátia.

(1)

Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej

a)

je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania,

b)

je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v § 149 ods. 5 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

c)

sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie exekúcia podľa osobitného predpisu, 81 )

d)

vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo

e)

nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.

(2)

O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v § 149 ods. 5 nedoručuje a je právoplatné odo dňa jeho vydania.

(3)

Ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5 uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5 nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

§ 151 – Odpis pohľadávok Sociálnou poisťovňou

(1)

Poisťovňa odpíše dlh, ak o tom rozhodne súd pri oddlžení, reštrukturalizácii alebo potvrdení vyrovnania. (2) Dlh sa odpíše aj vtedy, ak sa zruší konkurz pre nedostatok majetku, firma zanikne bez nástupcu alebo je dlh už premlčaný. (3) Odpisujú sa aj dlhy vzniknuté z garančného poistenia po krachu zamestnávateľa. (4) Odpísaním dlh definitívne zaniká.

(1)

Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj vtedy, keď na základe právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť.

(2)

Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného

a)

uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,

b)

uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,

c)

uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

d)

uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,

e)

uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,

f)

uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

g)

rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať,

h)

rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.

(3)

Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením dávky garančného poistenia podľa § 116 ods. 7.

(4)

Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.

(5)

Ustanovenie § 150 ods. 2 platí rovnako.

§ 152a – Pravidlá príspevkov starobného dôchodkového sporenia

Pre príspevky na starobné dôchodkové sporenie (2. pilier) platia rovnaké pravidlá o platení, vrátení, splátkach, premlčaní a vymáhaní ako pri bežnom poistení.

Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie 1 ) platia § 139c , § 144 až 151 rovnako.

§ 153 – Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia

(1)

Lekár v Sociálnej poisťovni vás posudzuje pri nemocenskom, dôchodkovom a úrazovom poistení.

(2)

Pri nemocenskom poistení lekár kontroluje, či sa peniaze využívajú správne a posudzuje zdravotný stav detí.

(3)

Pri dôchodkovom poistení lekár posudzuje dlhodobé zdravotné problémy, stratu schopnosti zarábať a stav detí, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť.

(4)

Pri úrazovom poistení lekár posudzuje:

a)

pokles schopnosti pracovať,

b)

či zvládnete rekvalifikáciu a návrat do práce,

c)

bodové ohodnotenie úrazu pre výpočet odškodného,

d)

preplatenie liekov, pomôcok a dopravy na liečbu,

e)

zdravotný stav detí.

(5)

Kontrolu robí posudkový lekár. Spravidla musíte prísť osobne, najmä ak o to sami požiadate.

(6)

Lekár vás kontroluje v určených termínoch. Môže vás však zavolať aj skôr, ak sa objavia nové dôležité skutočnosti alebo na podnet inej osoby.

(7)

Ak vám pri kontrole neurčili ďalší termín, trvanie vašej invalidity sa už znova neskúma.

(8)

Posudkový lekár spolupracuje s vaším ošetrujúcim lekárom. Pri posudzovaní môže asistovať aj lekár špecialista.

(9)

Lekár kontroluje, či zdravotnícke zariadenia účtujú poisťovni výkony správne a hospodárne.

(1)

Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť

a)

nemocenského poistenia,

b)

dôchodkového poistenia,

c)

úrazového poistenia.

(2)

Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa

a)

so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie kontrolu

b)

posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

(3)

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie

a)

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

b)

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

(4)

Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa

a)

posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,

b)

posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,

c)

kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,

d)

posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením,

e)

posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

(5)

Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

(6)

Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného

a)

v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,

b)

na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(7)

Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.

(8)

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87 ) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

(9)

Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.

§ 154 – Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu

(1)

Kontrola posudzovania vašej schopnosti pracovať preveruje:

a)

odbornú úroveň rozhodovania vášho lekára,

b)

či vaša liečba a diagnóza zodpovedajú dĺžke PN-ky,

c)

či pri sporoch skutočne potrebujete celodenné ošetrovanie alebo starostlivosť,

d)

či vás pri sporoch treba preradiť na inú prácu kvôli vyrovnávacej dávke.

(2)

Túto kontrolu vykonáva posudkový lekár.

(3)

Váš ošetrujúci lekár musí spolupracovať, najmä:

a)

predložiť potvrdenie o PN, ak nie je v elektronickom systéme,

b)

ukázať vašu zdravotnú kartu,

c)

umožniť kontrolu v termíne, ktorý určí posudkový lekár,

d)

zavolať vás na kontrolu,

e)

zariadiť ďalšie vyšetrenia alebo nemocnicu, ak o to posudkový lekár písomne požiada,

f)

prebrať dĺžku vašej PN-ky, ak trvá viac ako 21 dní,

g)

a h) riešiť s pobočkou váš stav, ak ste chorí dlhšie ako pol roka alebo rok.

(4)

Kontrolovanými osobami ste vy, ak ste na PN, osoba, o ktorú sa staráte, alebo zamestnankyňa preradená na inú prácu.

(5)

Kontrola prebieha v ambulancii vášho lekára, prípadne na inom dohodnutom mieste.

(6)

Čas a termíny kontrol určuje posudkový lekár.

(1)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu

a)

odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

b)

diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,

c)

potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,

d)

potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.

(2)

Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

(3)

Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä

a)

predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak nebola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva,

b)

predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,

c)

umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,

d)

predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,

e)

doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,

f)

prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak trvá dlhšie ako 21 dní,

g)

prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,

h)

prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.

(4)

Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú

a)

poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,

b)

fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,

c)

zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.

(5)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.

(6)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom.

§ 155 – Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca

(1)

Sociálna poisťovňa dohliada na to, či počas PN-ky dodržiavate liečebný režim, ktorý vám určil váš lekár.

(2)

Posudkový lekár a poverený zamestnanec poisťovne majú tieto povinnosti:

a)

vyberať ľudí na kontrolu podľa typu choroby alebo dĺžky trvania PN-ky,

b)

informovať vás o vašich právach a povinnostiach pri PN-ke a poberaní dávok,

c)

oznámiť vášmu lekárovi, ak zistia, že liečebný režim nedodržiavate,

d)

preukázať sa vám dokladom, ktorý ich oprávňuje na vykonanie kontroly.

(3)

Kontrolu môže navrhnúť:

a)

posudkový lekár,

b)

váš lekár,

c)

zamestnávateľ (povinne sa vykoná aj na žiadosť súdu alebo prokurátora),

d)

akákoľvek iná osoba.

(4)

Kontrola prebieha u vás doma s vaším súhlasom alebo na mieste, kde sa počas PN-ky zdržiavate.

(5)

Sociálna poisťovňa vás môže prísť skontrolovať už od prvého dňa vašej PN-ky.

(1)

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

(2)

Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä

a)

v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,

b)

informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,

c)

oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,

d)

preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.

(3)

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže vykonať na podnet

a)

posudkového lekára,

b)

ošetrujúceho lekára,

c)

zamestnávateľa; kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor,

d)

inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(4)

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.

(5)

Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky organizuje a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca podľa odsekov 1 až 4 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 156 – Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia

(1)

Zdravotné úkony pre Sociálnu poisťovňu sú najmä:

a)

potvrdenia o PN,

b)

potvrdenia o ošetrovaní člena rodiny alebo o starostlivosti,

c)

potvrdenia o potrebe zmeniť prácu,

d)

potvrdenia o termíne pôrodu,

e)

potvrdenia o ukončení tehotenstva,

f)

bodové hodnotenie úrazov a chorôb z povolania,

g)

správy o zdravotnom stave pre posudkového lekára,

h)

vyšetrenia na žiadosť posudkového lekára,

i)

hlásenia o úrazoch a chorobách z povolania,

j)

preukazy o trvaní PN.

(2)

Tieto úkony sa preplácajú podľa osobitných pravidiel.

(3)

Sociálna poisťovňa platí za tieto služby priamo vášmu lekárovi.

(1)

Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú

a)

vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

vystavenie potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania alebo potrebe a poskytovaní osobnej a celodennej starostlivosti,

c)

vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,

d)

vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,

e)

vystavenie potvrdenia o skončení tehotenstva,

f)

vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

g)

vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

h)

zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

i)

vystavenie tlačiva „Hlásenie o úraze“ a tlačiva „Hlásenie choroby z povolania“,

j)

vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

(2)

Úhrada zdravotných výkonov uvedených v odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného predpisu. 88 )

(3)

Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

§ 157 – Hospodárenie Sociálnej poisťovne

(1-3) Sociálna poisťovňa spravuje svoj majetok a peniaze vo fondoch oddelene. (4) Ak by v poisťovni došli peniaze na dávky, finančne jej pomôže štát. (5) Poisťovňa si nesmie brať pôžičky ani nikomu ručiť za úver.

(1)

Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom. Sociálna poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa osobitného predpisu. 89 )

(2)

Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky podľa § 148 ods. 1 .

(3)

Vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity, základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) osobitného fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. 1 )

(4)

V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc. Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného fondu solidarity nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným predpisom 1 ) alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.

(5)

Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.

§ 158 – Rozpočet Sociálnej poisťovne

Peniaze sa delia do týchto fondov: nemocenský, starobný, invalidný, úrazový, garančný, v nezamestnanosti, rezervný fond solidarity, správny a osobitný fond.

a)

základný fond nemocenského poistenia,

b)

základný fond starobného poistenia,

c)

základný fond invalidného poistenia,

d)

základný fond úrazového poistenia,

e)

základný fond garančného poistenia,

f)

základný fond poistenia v nezamestnanosti,

g)

rezervný fond solidarity,

h)

správny fond,

i)

osobitný fond.

§ 159 – Príjmy Sociálnej poisťovne

Peniaze do poisťovne prichádzajú z poistného, pokút, penále, úrokov, darov, z predaja dlhov alebo z európskych dôchodkových systémov.

a)

poistné a 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a poistné podľa osobitného predpisu, 89a )

b)

poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, 90 )

c)

suma podľa osobitného predpisu 90a ) prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za sporiteľa, ktorému zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu, 90b )

d)

suma dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie prevedená na účet Sociálnej poisťovne z účtu dôchodkového systému Európskej únie,

e)

pokuty a penále,

f)

odplata za postúpenú pohľadávku,

g)

úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú sadzbu dane (ďalej len „úrok“),

h)

úhrada nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19 ,

i)

dary,

j)

ostatné príjmy.

§ 160 – Výdavky Sociálnej poisťovne

Peniaze z poisťovne sa používajú na výplatu sociálnych dávok, prevádzkové náklady a prevody medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia.

a)

úhrada dávok sociálneho poistenia a úhrada dávok osobitného sociálneho poistenia, 89a )

b)

poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, 91 )

c)

finančná suma zodpovedajúca dôchodkovým právam úradníka podľa § 82a ods. 1 ,

d)

úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

e)

úhrada nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19 .

§ 161 – Základný fond nemocenského poistenia

(1)

Nemocenský fond slúži na vyplácanie nemocenských dávok. (2) Tvorí sa z poistného na nemocenské poistenie, pokút, penále, úrokov a darov.

(1)

Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.

(2)

Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí

a)

z poistného na nemocenské poistenie,

b)

z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,

c)

z odplaty za postúpenú pohľadávku z nemocenského poistenia,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 162 – Základný fond starobného poistenia

(1)

Starobný fond slúži na výplatu starobných, predčasných a pozostalostných dôchodkov a 13. dôchodkov. (2) Tvorí sa z poistného na starobné poistenie, pokút, úrokov a darov.

(1)

Základný fond starobného poistenia je určený na výplatu

a)

starobného dôchodku,

b)

predčasného starobného dôchodku,

c)

vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok,

d)

13. dôchodku.

(2)

Základný fond starobného poistenia sa tvorí

a)

z poistného na starobné poistenie; poistné na starobné poistenie je aj finančná suma podľa § 159 písm. c) a d) ,

b)

z poistného na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2 ) prevedeného podľa § 141 ods. 3 , a to vo výške 79,13 % sumy prevedeného poistného,

c)

z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d)

z odplaty za postúpenú pohľadávku zo starobného poistenia,

e)

z úrokov,

f)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g)

z ostatných príjmov.

§ 163 – Základný fond invalidného poistenia

(1)

Invalidný fond je určený na invalidné, pozostalostné a 13. dôchodky. (2) Peniaze doň plynú z invalidného poistenia, pokút, penále a úrokov.

(1)

Základný fond invalidného poistenia je určený na

a)

výplatu invalidného dôchodku,

b)

výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku, po poistencovi, ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a po poistencovi, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

c)

výplatu 13. dôchodku.

(2)

Základný fond invalidného poistenia sa tvorí

a)

z poistného na invalidné poistenie,

b)

z poistného na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2 ) prevedeného podľa § 141 ods. 3 , a to vo výške 20,87 % sumy prevedeného poistného,

c)

z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d)

z odplaty za postúpenú pohľadávku z invalidného poistenia,

e)

z úrokov,

f)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g)

z ostatných príjmov.

§ 164 – Základný fond úrazového poistenia

(1)

Úrazový fond slúži na úrazové dávky a poistné za ľudí, ktorí poberajú úrazovú rentu. (2) Tvorí sa najmä z úrazového poistenia a pokút.

(1)

Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok, úhradu poistného na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 , ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu. 1 )

(2)

Základný fond úrazového poistenia sa tvorí

a)

z poistného na úrazové poistenie,

b)

z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

c)

z odplaty za postúpenú pohľadávku z úrazového poistenia,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 165 – Základný fond garančného poistenia

(1)

Garančný fond slúži na dávky pre zamestnancov, ak ich šéf skrachuje a nevyplatí im mzdy alebo príspevky do 2. piliera. (2) Tvorí sa z garančného poistenia a vymožených peňazí od dlžných firiem.

(1)

Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu 2a ) a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ podľa osobitného predpisu 1 ) zo základného fondu garančného poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov.

(2)

Základný fond garančného poistenia sa tvorí

a)

z poistného na garančné poistenie,

b)

z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume,

c)

z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d)

z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,

e)

z úrokov,

f)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g)

z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného poistenia,

h)

z ostatných príjmov.

§ 166 – Základný fond poistenia v nezamestnanosti

(1)

Fond v nezamestnanosti slúži na dávky v nezamestnanosti a na podporu pri skrátenej práci (kurzarbeit). (2) Peniaze v ňom pochádzajú z poistenia v nezamestnanosti, pokút a úrokov.

(1)

Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti a na postúpenie finančných prostriedkov, ktoré žiada príslušný orgán na výplatu podpory v čase skrátenej práce. 69ba )

(2)

Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí

a)

z poistného na poistenie v nezamestnanosti,

b)

z poistného na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu 2 ) prevedeného podľa § 141 ods. 3 ,

c)

z poistného na financovanie podpory,

d)

z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

e)

z odplaty za postúpenie pohľadávky z poistenia v nezamestnanosti,

f)

z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory,

g)

z úrokov,

h)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

i)

z ostatných príjmov.

§ 167 – Rezervný fond solidarity

(1)

Rezervný fond solidarity sa využíva, ak v ostatných fondoch nie je dosť peňazí na výplatu dávok. (2) Tvorí sa z osobitného poistného, pokút a úrokov.

(1)

Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody podľa osobitného predpisu. 91a ) Rezervný fond solidarity nesmie byť použitý na iný účel, než na ktorý je určený podľa prechádzajúcej vety.

(2)

Rezervný fond solidarity sa tvorí

a)

z poistného do rezervného fondu solidarity,

b)

z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,

c)

z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu solidarity, z odplaty za postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, z odplaty za postúpenie pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie pohľadávky na penále,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 167a – Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

(1-3) Tento fond slúži výhradne na to, aby poisťovňa mohla presunúť vaše príspevky do 2. piliera správnym dôchodkovým spoločnostiam.

(1)

Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1 ) v Štátnej pokladnici.

(2)

Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je určený na postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1 ) a penále podľa osobitného predpisu 91b ) Sociálnou poisťovňou na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. 1 )

(3)

Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa tvorí z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1 ) a z penále podľa § 241a .

§ 168 – Správny fond

(1)

Správny fond platí náklady na chod Sociálnej poisťovne. Peniaze sa musia používať hospodárne.

(2)

Fond sa plní najmä z poistného (max. 2,4 %), príspevkov na sporenie (0,25 %), pokút a úrokov.

(3)

Z fondu sa platia náklady na posielanie dávok, lekárske prehliadky, trovy konania a overovanie príjmov.

(4)

Nevyužité peniaze sa na konci roka presúvajú do rezervného fondu solidarity.

(1)

Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia 1 ) v rozsahu upravenom týmto zákonom, osobitného sociálneho poistenia, 89a ) výdavkov súvisiacich s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a výdavkov uvedených v odseku 3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.

(2)

Správny fond sa tvorí

a)

najviac vo výške 2,4 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného do rezervného fondu solidarity a z poistného podľa osobitného predpisu 89a ) a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na poistnom na financovanie podpory, na poistnom do rezervného fondu solidarity a na poistnom podľa osobitného predpisu, 89a )

b)

vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1 )

c)

z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

d)

z úrokov na účte správneho fondu,

e)

z poriadkových pokút podľa § 202 ,

f)

z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode a § 231 ods. 1 písm. a) , b) , f) a l) ,

g)

z úhrady nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19 ,

h)

z ostatných príjmov.

(3)

Zo správneho fondu sa uhrádzajú

a)

náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia a dávok osobitného sociálneho poistenia 89a ) okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

b)

zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156 ,

c)

trovy konania podľa § 203 ,

d)

odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu, 91c )

e)

penále podľa § 241a a pokuta podľa § 248 ,

f)

náklady spojené s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19 ,

g)

náklady spojené s poukázaním podielu zaplatenej dane pre rodičov. 91d )

(4)

Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za príslušný kalendárny rok národnou radou do rezervného fondu solidarity. Do zostatku správneho fondu podľa prvej vety sa nezahŕňa nezúčtovaná časť zálohovej platby a nezúčtovaná suma predfinancovania finančných prostriedkov poskytnutých na realizáciu projektov financovaných Európskou úniou, poskytnutých z prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa osobitného predpisu a poskytnutých z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ak tieto neovplyvňujú limit verejných výdavkov.

§ 168a – Financovanie dôchodkov štátom a rozpočet ministerstva

(1-2) Štát posiela poisťovni peniaze na špeciálne účely, ako sú doplatky k minimálnym dôchodkom alebo sociálne dôchodky. Tieto peniaze idú cez rozpočet ministerstva práce.

(1)

Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na invalidné dôchodky podľa § 70 ods. 2 , vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 , 13. dôchodok pre poberateľov sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku.

(2)

Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.

§ 168c – Financovanie dávok úrazového a starobného poistenia

Ministerstvo obrany SR platí zo svojho rozpočtu: a) úrazové dávky pre vybrané osoby, b) starobné poistenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza za poberateľov úrazovej renty v týchto prípadoch.

Prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa poukazujú finančné prostriedky na úhradu

a)

nákladov na dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a c) ,

b)

nákladov na starobné poistenie, ktoré platí Sociálna poisťovňa za poberateľa úrazovej renty, na ktorú vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a c) .

§ 168d – Osobitný fond

(1)

Osobitný fond slúži na vyplácanie špeciálnych sociálnych dávok. (2) Fond tvoria peniaze z poistného, úrokov, darov a iných príjmov.

(1)

Osobitný fond je určený na výplatu dávok osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného zákona. 89a )

(2)

Osobitný fond sa tvorí

a)

z poistného na osobitné sociálne poistenia podľa osobitného zákona, 89a )

b)

z úrokov,

c)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

d)

z ostatných príjmov.

§ 169 – Účtovníctvo

Sociálna poisťovňa vedie svoje účtovníctvo podľa platných predpisov.

Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu. 92 )

§ 170 – Údaje Sociálnej poisťovne a

(1)

Sociálna poisťovňa zbiera údaje (kontakty, účty) na účely poistenia a analýz.

(2)

Iným ich poskytne len s vaším súhlasom, okrem zákonných prípadov (napr. vymáhanie dlhov, dedičské dôchodky).

(3)

až (11) Úrady, súdy a ministerstvá dostávajú potrebné údaje bezplatne a bez vášho súhlasu.

(16)

a (17) Údaje sa zdieľajú aj so zdravotnými poisťovňami pre správne vyúčtovanie poistného.

(19)

Banky môžu za poplatok overiť váš príjem kvôli úveru aj bez vášho súhlasu.

(21)

Poisťovňa oznamuje dlhy na poistnom úradom.

(25)

Údaje o poistení sa posielajú do e-zdravia pre potvrdenie PN.

(29)

a (30) Poisťovňa zdieľa údaje potrebné pre rodičovský dôchodok a prognózy dôchodkov.

(1)

Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia vrátane údajov o telefónnych číslach, adresách elektronickej pošty a o číslach účtov v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk a údaje na výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 1 ) na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných politík 92a ) (ďalej len „analytické údaje“) vo vlastnom informačnom systéme. Spracovanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.

(2)

Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok a účastníkom konania o nároku na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo o nároku na ich výplatu, ak ide o osobné údaje uvedené v rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie nároku na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo nároku na ich výplatu. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.

(3)

Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.

(4)

Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh údaje, vrátane osobných údajov, 92aa ) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb.

(5)

Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému štatistickému úradu pre potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.

(6)

Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia a o výkone starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 1 ) a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1 ) a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.

(7)

Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov 92aa ) bez súhlasu dotknutých osôb

a)

ministerstvu financií v rozsahu, spôsobom a na účel ustanovený osobitným predpisom, 92aaa )

b)

Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky v pseudonymizovanej podobe v rozsahu nevyhnutnom na účel výkonu štátnej zdravotnej politiky. 92aab )

(8)

Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutej osoby

a)

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) údaje potrebné na overenie

b)

okresnému úradu v sídle kraja údaje na overenie plnenia povinnosti pri prevádzkovaní živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu podľa osobitného predpisu. 92abb )

(9)

Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti subjektom, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie a kontrola prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ochrana finančných záujmov Európskej únie, údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov. 92ac )

(10)

Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe uzatvorenej dohody a údajov z

a)

centrálneho registra študentov 92ad ) a centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov 92ae ) štatistické údaje zo svojho informačného systému,

b)

centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov o

(11)

Sociálna poisťovňa môže poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) elektronicky údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu fyzických osôb a právnických osôb potrebné na overovanie údajov na účely exekučného konania 92b ) podľa § 233 ods. 16.

(12)

Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť technické a organizačné podmienky.

(13)

Sociálna poisťovňa uloží výročnú správu za príslušný kalendárny rok do verejnej časti registra účtovných závierok 92c ) najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roka.

(14)

Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov 93 ) sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

(15)

Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený účel spracúvania údajov v informačnom systéme.

(16)

Sociálna poisťovňa oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitných predpisov 93aa ) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely

a)

výpočtu limitu spoluúčasti údaje podľa osobitného predpisu, 93ab )

b)

vykonania ročného zúčtovania poistného údaje podľa osobitného predpisu. 93ac )

(17)

Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotným poisťovniam na základe uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu dotknutých osôb. 93ad )

(18)

Sociálna poisťovňa poskytuje Úradu vlády Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov 92aa ) o poistencovi, poberateľovi dávky a o zamestnávateľovi bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel ustanovený osobitným predpisom. 93ada )

(19)

Sociálna poisťovňa elektronicky overuje prostredníctvom súboru otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa 93adb ) bez súhlasu spotrebiteľa informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa na žiadosť veriteľa, 93adc ) banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky 93add ) na základe dohody uzavretej s prevádzkovateľom registra podľa osobitných predpisov. 93ade ) Sociálna poisťovňa overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa za úhradu, ktorá je vo výške nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa; spôsob a určenie úhrady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na základe žiadosti sa určí v dohode medzi Sociálnou poisťovňou a prevádzkovateľom registra.

(20)

Súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií po dohode s ministerstvom.

(21)

Sociálna poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu 93adf ) poskytuje bezodkladne a bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom. Za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie sa považuje pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Na fyzickú osobu alebo právnickú osobu povinnú odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1 ) sa hľadí, ako keby mala evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie, ak za posudzované obdobie nie je splnená povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. f) , ak sa nepreukáže opak.

(22)

Sociálna poisťovňa poskytuje Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov 92aa ) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel plnenia úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa osobitného predpisu. 93adg )

(23)

Sociálna poisťovňa poskytuje na základe údajov o prevádzkovateľoch cestnej dopravy Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy 93adi ) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutej osoby údaj o počte zamestnancov prevádzkovateľa cestnej dopravy k 31. decembru kalendárneho roka, a to do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

(24)

Sociálna poisťovňa poskytuje bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe banke 93adj ) alebo pobočke zahraničnej banky 93adk ) na základe nimi poskytnutých vstupných údajov údaje o zamestnávateľovi evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne na účely kontroly plnenia kritérií týkajúcich sa štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci z úverov poskytnutých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rámci opatrení na zmiernenie negatívnych následkov pandémie ochorenia COVID-19, 93adl ) za podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na tieto účely uzavrieť Sociálna poisťovňa so záujmovým združením bánk. 93adm )

(25)

Sociálna poisťovňa poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov 92aa ) o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení fyzických osôb v rozsahu údajov ustanovených podľa osobitného predpisu 93adn ) na účel vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe a na účel vedenia údajovej základne národného zdravotníckeho informačného systému.

(26)

Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje spracované spôsobom, že ich nie je možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií o poistencoch, o poistných vzťahoch fyzickej osoby, vymeriavacích základoch a údaje o zamestnávateľoch, vrátane historických údajov, v rozsahu nevyhnutnom pre vyhodnocovanie efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a pre analýzu vplyvov regulácií na podnikateľské prostredie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky požiada o poskytovanie údajov prostredníctvom spoločného modulu automatizovaným spôsobom podľa osobitných predpisov. 93ado )

(27)

Sociálna poisťovňa poskytuje autentifikovanej tretej strane na základe jej žiadosti v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania údaje o dôchodkovom poistení poistenca, ak poistenec udelil súhlas s poskytovaním týchto údajov. Sociálna poisťovňa je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné.

(28)

Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov 92aa ) o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách poskytovaného podľa osobitného predpisu 93a ) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel udelenia vojenského vyznamenania podľa osobitného predpisu. 93ae )

(29)

Sociálna poisťovňa poskytuje na účel poukázania podielu zaplatenej dane pre rodičov 91d ) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov 92aa ) bez súhlasu dotknutých osôb o

a)

poberateľoch starobného dôchodku, poberateľoch invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľoch výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2 ) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľoch invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2 ) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku k 31. decembru kalendárneho roka v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia,

b)

fyzických osobách, ktoré sú vlastným dieťaťom alebo osvojeným dieťaťom poberateľa dôchodku podľa písmena a) alebo ktoré boli poberateľovi dôchodku podľa písmena a) zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo.

(30)

Sociálna poisťovňa poskytuje elektronicky dôchodkovej správcovskej spoločnosti zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov 92aa ) o

a)

predpokladanom dôchodkovom veku poistenca na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b a na účel vyhotovenia prognózy dôchodku podľa osobitného predpisu, 1 )

b)

predpokladanom veku poistenca, ku ktorému poistenec môže získať potrebné odpracované obdobie podľa § 67 ods. 9 a 10 , na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b .

§ 171 – Zoznam dlžníkov Sociálnej poisť

(1)

Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam ľudí a firiem, ktoré jej dlhujú peniaze. Sú v ňom aj tí, ktorí neodovzdali potrebné výkazy. Minimálnu sumu dlhu pre zápis do zoznamu určuje generálny riaditeľ.

(2)

Zoznam obsahuje meno alebo názov dlžníka, adresu alebo sídlo, IČO, výšku dlhu a obdobie, za ktoré dlhuje.

(1)

Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky. Zverejnený zoznam obsahuje aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré si nesplnili povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. f) , ktorej nesplnenie sa považuje za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie podľa § 170 ods. 21. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu, určí generálny riaditeľ.

(2)

Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené,

b)

obchodné meno právnickej osoby, jej sídlo a identifikačné číslo organizácie,

c)

sumu pohľadávky,

d)

obdobie, za ktoré nie je splnená povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. f) .

§ 172 – Konanie

(1)

Pri sociálnom poistení neplatí všeobecný zákon o správnom konaní. (2) O vašich právach rozhoduje Sociálna poisťovňa. (3) Konanie môže byť o dávkach alebo o iných veciach. (4) V dávkovom konaní sa rozhoduje o peniazoch pre vás. (5) V ostatných prípadoch sa riešia napríklad pokuty, penále, splátkové kalendáre alebo vrátenie peňazí.

(1)

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

(2)

V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. 89a )

(3)

Konanie vo veciach podľa odseku 1 je

a)

konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),

b)

iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).

(4)

Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

(5)

Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie 1 ) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237 , o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a .

§ 173 – Účastník konania v sociálnom poistení

(1)

Účastníkom konania je každý, o koho právach alebo povinnostiach sa rozhoduje. (2) Účastník musí so Sociálnou poisťovňou spolupracovať. (3) Všetci účastníci majú rovnaké práva a povinnosti.

(1)

Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len „účastník konania“).

(2)

Účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celého konania.

(3)

Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.

§ 174 – Spôsobilosť účastníka konania na právne úkony

V konaní môžete vystupovať samostatne v takom rozsahu, v akom ste podľa zákona spôsobilý na právne úkony.

Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 175 – Zastupovanie účastníka konania a ustanovenie opatrovníka

(1)

Ak nemôžete konať sami, zastupuje vás zákonný zástupca alebo osoba, ktorej vás zveril súd. (2) Ak je to potrebné, Sociálna poisťovňa vám určí opatrovníka. (3) Proti určeniu opatrovníka sa môžete odvolať.

(1)

Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu.

(2)

Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.

(3)

Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten, kto bol ustanovený za opatrovníka.

§ 176 – Zastupovanie účastníkov konania a právnických osôb

(1)

Môžete sa nechať zastúpiť právnikom alebo inou osobou, ktorú si vyberiete. (2) Za firmy koná šéf alebo poverený zástupca. (3) Splnomocnenie musí byť písomné alebo zapísané do zápisnice.

(1)

Účastník konania, jeho zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a opatrovník môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

(2)

Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho zástupcu.

(3)

Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.

§ 177 – Príslušnosť

O vašich záležitostiach rozhodujú príslušné pobočky alebo ústredie Sociálnej poisťovne.

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

§ 178 – Vecná príslušnosť pobočky

(1)

Pobočka má na starosti:

a)

rozhodovanie v prvom stupni,

b)

posudzovanie zdravotného stavu na lekárske účely,

c)

spisovanie žiadostí o dávky (okrem nemocenských, úrazových a nezamestnanosti),

d)

prijímanie žiadostí o starobný a predčasný dôchodok,

e)

vyplácanie nemocenských, úrazových a iných dávok,

f)

výber a vymáhanie poistného, príspevkov, pokút a dlhov,

g)

správu peňazí a zvereného majetku,

h)

vymáhanie škôd od tretích osôb,

i)

kontroly a poradenstvo v oblasti poistenia.

(2)

Pobočka zastupuje Sociálnu poisťovňu na súdoch a pred inými úradmi.

(1)

Do pôsobnosti pobočky patrí

a)

rozhodovať v prvom stupni

b)

vykonávať lekársku posudkovú činnosť,

c)

spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v nezamestnanosti,

d)

prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 94 ) ak sporiteľ podľa osobitného predpisu 1 ) má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,

e)

vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,

f)

vyberať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) pokuty a penále a vymáhať pohľadávky na dávkach podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) pokute, penále a náhradách škody podľa § 238 , ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu,

g)

hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,

h)

uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,

i)

vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia.

(2)

Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

§ 179 – Vecná príslušnosť ústredia

(1)

Ústredie Sociálnej poisťovne má na starosti:

a)

až c) rozhodovanie v sporoch, riadenie a kontrolu pobočiek,

d)

hospodárenie s majetkom,

e)

a f) vyplácanie dôchodkov, rent a rodičovských dôchodkov,

g)

a h) vymáhanie veľkých dlhov a vrátenie neoprávnených platieb,

j)

a k) určovanie dôchodkového veku a spisovanie žiadostí pre ľudí v zahraničí,

l)

lekárske posudzovanie zdravotného stavu,

n)

zmluvy o rekvalifikácii,

p)

prevod dôchodkových práv v rámci EÚ.

(2)

Ústredie zastupuje poisťovňu pred súdmi a inými úradmi.

(1)

Do pôsobnosti ústredia patrí

a)

rozhodovať v prvom stupni

b)

rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky,

c)

riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek,

d)

hospodáriť s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a spravovať majetok štátu podľa osobitného predpisu, 89 )

e)

vyplácať dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa osobitného predpisu, 93a ) príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu, 95aaa ) príspevok športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu, 95aa ) príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu 95a ) a plniť ďalšie úlohy vo veciach príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, 95a )

f)

poukázať podiel zaplatenej dane pre rodičov 91d ) na číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky 67 ) alebo adresu, na ktorú sa poukazuje starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2 ) alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2 ) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota správcu dane na oznámenie údajov na účely poukázania podielu zaplatenej dane Sociálnej poisťovni, 95ab )

g)

uplatňovať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1 ) podľa osobitných predpisov, 81 ) ak suma týchto pohľadávok presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom,

h)

vymáhať pohľadávky na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu, príspevku športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu, pokute a na náhradách škody podľa § 238 , ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu a príspevku športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu,

i)

prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 94 ) ak sporiteľ podľa osobitného predpisu 1 ) nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,

j)

určovať na žiadosť dôchodkový vek poistenca,

k)

spisovať žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podľa § 184 ods. 10 písm. a) ,

l)

vykonávať lekársku posudkovú činnosť,

m)

plniť administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou dozornej rady,

n)

uzatvárať zmluvy o pracovnej rehabilitácii a o rekvalifikácii,

o)

vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia,

p)

vykonávať prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie,

q)

vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky.

(2)

Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

§ 180 – Miestna príslušnosť

(1)

To, pod ktorú pobočku patríte, určuje sídlo mzdovej učtárne vášho zamestnávateľa alebo váš trvalý pobyt.

(2)

Kontrolu liečebného režimu rieši pobočka podľa miesta vášho lekára. Ak ste počas PN inde, tak pobočka v danom mieste.

(3)

Ak váš prípad spadá pod viacero pobočiek, rieši ho tá, ktorá začala konať ako prvá.

(4)

Ak sa pobočky nevedia dohodnúť, o príslušnosti rozhodne ústredie poisťovne.

(5)

Na vašu žiadosť a so súhlasom všetkých strán sa môže váš prípad presunúť do inej pobočky.

(6)

Pri elektronickej PN rozhoduje pobočka podľa vášho trvalého bydliska. Ak ho nemáte, tak pobočka, kde ste poistení najdlhšie.

(1)

Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje

a)

miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,

b)

sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky,

c)

v ostatných prípadoch miestom trvalého pobytu poistenca alebo miestom jeho pobytu v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu, 95b ) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu sa určuje miestom výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie spôsobilosti na prácu. Ak sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára, miestne príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava.

(3)

Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.

(4)

Ústredie určí, ktorá pobočka konanie uskutoční, ak

a)

je miestne príslušných niekoľko pobočiek a každá z nich odmieta uskutočniť konanie,

b)

nie je možné určiť miestnu príslušnosť pobočky podľa odsekov 1 až 3.

(5)

Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka podľa odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.

(6)

Ak je pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva na konanie o nemocenskom miestne príslušných viacero pobočiek, konanie uskutočňuje pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt. Ak poistenec nemá trvalý pobyt v územnom obvode ani jednej miestne príslušnej pobočky, konanie uskutočňuje miestne príslušná pobočka, ktorá vykonáva nemocenské poistenie poistenca najdlhšie.

§ 181 – Vylúčenie zamestnanca Sociálnej poisťovne z konania

(1)

Zamestnanec poisťovne nemôže o vašej veci rozhodovať, ak je zaujatý alebo má k vám blízky vzťah. (2) Vylúčený je aj ten, kto o veci rozhodoval na inom stupni.

(1)

Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

(2)

Z prerokovávania rozhodovania pred organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne iného stupňa.

§ 182 – Oznámenie dôvodov vylúčenia zamestnanca Sociálnej poisťovne

(1)

Ak viete, že je úradník zaujatý, hneď to oznámte. (2) Aj sám zamestnanec musí svoju zaujatosť nahlásiť šéfovi. (3) Dovtedy môže robiť len nevyhnutné úkony.

(1)

Účastník konania oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie.

(2)

Len čo sa zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému.

(3)

Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody na jeho vylúčenie, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

§ 183 – Vylúčenie zamestnanca Sociálnej poisťovne z konania

(1)

O vylúčení zamestnanca rozhoduje riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ. (2) Ak je zamestnanec vylúčený, určia zaňho náhradu. (3) Proti tomuto rozhodnutiu sa nedá odvolať.

(1)

O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania vylúčený, rozhoduje

a)

riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky, a

b)

generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.

(2)

Ak riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ rozhodli, že zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

(3)

Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania nemožno podať odvolanie.

§ 184 – Žiadosť o sociálne dávky

(1)

O dávku sa žiada písomne.

(4)

Ak nemôžete žiadať sami kvôli zdraviu, môže to s potvrdením od lekára urobiť iná osoba.

(5)

Žiadosť sa podáva na tlačive poisťovne. Musíte v nej dokázať všetky dôležité údaje.

(6)

Garančnú dávku žiadajte do 60 dní od problémov zamestnávateľa.

(7)

Poisťovňa s vami spíše žiadosť, aj keď si myslí, že nespĺňate podmienky.

(9)

Žiadosť podajte v pobočke podľa bydliska.

(12)

O dávku v nezamestnanosti môžete požiadať aj na úrade práce.

(13)

a (14) Elektronická PN z e-zdravia sa automaticky považuje za žiadosť o dávku.

(1)

Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

(2)

Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného a rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o poskytnutí pracovnej rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.

(3)

Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(4)

Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.

(5)

Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

(6)

Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

(7)

Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.

(8)

Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(9)

Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.

(10)

Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva

a)

v ústredí, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,

b)

v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.

(11)

Žiadosť o začatie dávkového konania podáva v pobočke príslušnej podľa sídla ústavu fyzická osoba vo výkone

a)

väzby prostredníctvom ústavu na výkon väzby,

b)

trestu odňatia slobody prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

c)

detencie prostredníctvom detenčného ústavu.

(12)

Žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti možno podať aj na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie; ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nezaradí fyzickú osobu, ktorá požiadala o priznanie dávky v nezamestnanosti, do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na túto žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti sa neprihliada.

(13)

Elektronické potvrdenie vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti sa považuje za žiadosť o nemocenské, ak

a)

poistenec je zamestnancom a dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako štrnásť dní alebo ak počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie,

b)

poistenec nie je zamestnancom.

(14)

Elektronické potvrdenie vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa považuje za žiadosť o úrazový príplatok, ak dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

§ 185 – Začiatok konania o dávky

(1)

Konanie sa začína dňom doručenia žiadosti poisťovni. Pri dôchodkoch a úrazoch platí aj deň spísania žiadosti v poisťovni. Pri PN sa konanie začína 15. dňom choroby alebo dňom po skončení poistenia.

(2)

Nárok na nemocenské, úrazové, garančné dávky a dávky v nezamestnanosti si uplatníte dňom doručenia žiadosti.

(3)

Pri dôchodkoch a úrazoch je dňom uplatnenia nároku ten, kedy ste prvýkrát požiadali o spísanie žiadosti.

(4)

Ak konanie začína sama poisťovňa, začiatok je deň jej prvého úkonu voči vám.

(1)

Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. Dávkové konanie o priznaní nemocenského na základe žiadosti podľa 184 ods. 13 písm. a) sa začína

a)

15-tym dňom od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

dňom nasledujúcim po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, ak zaniklo počas prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

(2)

Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke alebo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spôsobom podľa § 184 ods. 12.

(3)

Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

(4)

Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

§ 186 – Podanie

(1)

Svoje podanie môžete poslať poštou, priniesť osobne, poslať faxom alebo elektronicky so zaručeným podpisom. Ak pošlete fax alebo e-mail bez zaručeného podpisu, musíte to do troch dní potvrdiť písomne alebo osobne. Inak na vaše podanie poisťovňa nebude brať ohľad.

(2)

S poisťovňou sa môžete písomne dohodnúť aj na inom spôsobe elektronického posielania dokumentov. V takejto dohode sa presne určí, ako sa bude overovať vaša totožnosť a ako budete využívať elektronické služby.

(3)

Poisťovňa posudzuje podanie podľa jeho obsahu. Musí z neho byť jasné, kto ho píše, o akú vec ide a čo presne žiadate. Nezabudnite ho podpísať a uviesť dátum.

(4)

Ak v podaní niečo chýba alebo ste nepoužili správne tlačivo, poisťovňa vám pomôže chyby opraviť alebo vás vyzve na ich doplnenie. Zároveň vás upozorní, že ak chyby neopravíte, konanie sa môže zastaviť.

(5)

Ak o to požiadate, Sociálna poisťovňa vám písomne potvrdí, že vaše podanie prevzala.

(1)

Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, 96 ) ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 96 ) alebo urobené v súlade s dohodou alebo spôsobom podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada.

(2)

Fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, na základe písomnej dohody so Sociálnou poisťovňou alebo spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ktorý zaručí zabezpečené využívanie elektronických služieb Sociálnej poisťovne. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.

(3)

Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania.

(4)

Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.

(5)

Na žiadosť účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie podania.

§ 187 – Postúpenie

Ak pošlete žiadosť na nesprávnu pobočku, tá ju musí sama preposlať na správne miesto a informovať vás o tom.

Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, je povinná podanie bez meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 188 – Ústne pojednávanie

(1)

Ak treba niečo vysvetliť, poisťovňa zvolá ústne stretnutie. (2) Pozve všetkých účastníkov, aby sa vyjadrili. (3) Tieto stretnutia nie sú verejné.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

(2)

Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky.

(3)

Ústne pojednávanie je neverejné.

§ 189 – Zápisnica

(1)

O dôležitých krokoch sa spisuje zápisnica. (2) Musí v nej byť uvedené kto, kedy a čo riešil. (3) Zápisnicu podpisujú úradníci aj účastníci. Ak s niečím nesúhlasíte, poisťovňa to do zápisnice musí zapísať.

(1)

O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.

(2)

Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.

(3)

Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po oboznámení s obsahom zápisnice aj ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník konania uviedol k obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol zápisnicu podpísať.

§ 190 – Nazeranie do spisov

(1)

Máte právo nahliadnuť do svojho spisu a robiť si z neho kópie. (2) Do údajov o vašom zdraví môže okrem vás pozrieť niekto iný len s vaším súhlasom. (4) Poisťovňa musí chrániť vaše osobné údaje a o každom nahliadnutí urobiť záznam.

(1)

Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník konania, ktorého sa tieto údaje týkajú. Iní účastníci konania a ich zástupcovia majú toto právo len so súhlasom účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.

(3)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná umožniť nazeranie do spisov komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

(4)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť mlčanlivosti a ochrany osobných údajov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná o každom nazretí do spisu, vyhotovení výpisu, odpisu alebo fotokópie spísať zápisnicu.

§ 191 – Určenie a zachovanie lehoty Sociálnou poisťovňou

(1)

Ak termín neurčuje zákon, určí ho poisťovňa tak, aby bol primeraný. (2) V nejasných prípadoch sa lehota považuje za dodržanú.

(1)

Ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

(2)

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

§ 192 – Odpustenie zmeškania lehoty Sociálnou poisťovňou

(1)

Ak zmeškáte termín zo závažných dôvodov, môžete do 15 dní požiadať o jeho odpustenie. Zároveň musíte urobiť to, čo ste zmeškali. (2) Po roku od zmeškania sa to už nedá napraviť. (3) Proti zamietnutiu tejto žiadosti sa nedá odvolať.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.

(2)

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok.

(3)

Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.

§ 193 – Prerušenie konania

(1)

Poisťovňa konanie preruší, ak sa čaká na iné rozhodnutie alebo ak musíte opraviť chyby v žiadosti. (3) Preruší ho aj vtedy, ak sa nedá presne zistiť stav veci. (4) Proti prerušeniu sa nedá odvolať. (6) Kým je konanie prerušené, lehoty nebežia.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.

(3)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

(4)

Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

(5)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

(6)

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 194 – Zastavenie konania

(1)

Sociálna poisťovňa zastaví konanie, ak:

a)

vezmete svoju žiadosť späť a súhlasia s tým aj ostatní účastníci,

b)

už nie je dôvod pokračovať v konaní, ktoré začala samotná poisťovňa,

c)

v tej istej veci už koná iná pobočka poisťovne,

d)

pri žiadosti o nemocenské alebo úrazový príplatok v elektronickom systéme pominul dôvod,

e)

o veci sa už právoplatne rozhodlo a situácia sa podstatne nezmenila.

(2)

Ak ide o dlh na poistnom, pokutu alebo preplatok a človek zomrie skôr, než sa rozhodne, konanie sa hneď zastaví. Rozhodnutie sa vtedy nevydáva.

(3)

Konanie sa zastaví, ak v určenej lehote neopravíte chyby vo svojej žiadosti.

(4)

Konanie sa zastaví aj vtedy, ak odmietnete lekársku prehliadku potrebnú na posúdenie vášho nároku na dávku.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak

a)

účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,

b)

odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

c)

prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne,

d)

v konaní o nároku na nemocenské a v konaní o nároku na úrazový príplatok pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva odpadol dôvod konania alebo

e)

v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav veci sa podstatne nezmenil.

(2)

Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné, o pokute a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.

(3)

Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

(4)

Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

§ 195 – Podklad rozhodnutia

(1)

Poisťovňa musí pred rozhodnutím presne zistiť všetky fakty. (2) Používa pri tom vaše vyjadrenia, dôkazy aj údaje, ktoré už má. (3) Iné úrady a firmy jej musia na požiadanie poslať dôležité informácie. (4) Poisťovňa musí posúdiť všetko objektívne.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

(2)

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

(3)

Na žiadosť Sociálnej poisťovne sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

(4)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

§ 196 – Dokazovanie

(1)

Dôkazom je všetko, čo pomôže objasniť prípad – napríklad svedkovia, posudky alebo listiny. (2) Svedkovia musia hovoriť pravdu. (3) Ak treba odborný názor, poisťovňa zavolá znalca. (4) Na výzvu musíte predložiť potrebné listiny. (6) Vy navrhujete dôkazy, ale poisťovňa môže doplniť aj vlastné. (7) Poisťovňa hodnotí každý dôkaz samostatne aj všetky spolu.

(1)

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.

(3)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a ) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

(4)

Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

(5)

Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené.

(6)

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

(7)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

§ 197 – Čestné vyhlásenie

(1)

Sociálna poisťovňa vám môže namiesto úradného dokladu dovoliť predložiť čestné vyhlásenie. (2) Poisťovňa ho neprijme, ak je to v rozpore s verejným záujmom alebo nespravodlivé voči ostatným. Čestným vyhlásením nemôžete nahradiť znalecký posudok. (3) V čestnom vyhlásení musíte písať pravdu. Poisťovňa vás musí upozorniť na následky, ktoré vám hrozia, ak by ste klamali.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania.

(2)

Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

(3)

V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

§ 198 – Predbežné otázky

(1)

Ak o nejakej otázke už právoplatne rozhodol iný úrad, Sociálna poisťovňa sa tým musí riadiť. Inak si o veci urobí vlastný názor alebo požiada daný úrad o rozhodnutie. (2) Poisťovňa však nesmie sama rozhodovať o tom, či niekto spáchal trestný čin alebo priestupok, ani o rodinnom stave, ak o tom má rozhodnúť súd.

(1)

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

§ 199 – Predvolanie osôb Sociálnou poisťovňou

(1)

Sociálna poisťovňa predvolá ľudí alebo firmy, ak je ich osobná účasť na riešení veci nevyhnutná. (2) V predvolaní vás poisťovňa musí upozorniť, čo sa stane, ak neprídete.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

(2)

V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky nedostavenia sa na predvolanie.

§ 200 – Predbe

(1)

Kým sa konanie skončí, môže vám poisťovňa nariadiť, aby ste niečo urobili, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli. (2) Poisťovňa toto opatrenie zruší hneď, ako pominie dôvod. Inak prestane platiť po konečnom rozhodnutí. (3) Aj keď sa proti tomuto opatreniu odvoláte, musíte ho zatiaľ dodržiavať.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

§ 201 – Procesné úkony organizačných zložiek Sociálnej poisťovne

(1)

Pobočky Sociálnej poisťovne riešia veci vo svojom obvode. (2) Ak pobočka nemôže niečo vybaviť u seba, môže o to požiadať inú pobočku. (3) Oslovená pobočka musí žiadosti vyhovieť do 15 dní, ak nedostala viac času.

(1)

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.

(2)

Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená dožiadať o jeho vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne.

(3)

Dožiadaná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná v medziach svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia lehota.

§ 202 – Uklad

Ak niekto brzdí konanie (napríklad nepríde bez dôvodu na výzvu alebo odmietne svedčiť), môže od poisťovne dostať pokutu až do 16,50 eura.

Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť poriadkovú pokutu až do 16,50 eura.

§ 203 – Trovy konania

(1)

Svoje výdavky si platí poisťovňa sama, vy si platíte tie svoje. Ak ste však v konaní úspešní a prišli ste na výzvu alebo vyšetrenie, poisťovňa vám náklady preplatí. (2) Prepláca sa cestovné, ubytovanie, stravné a ušlá mzda. (3) Ak niekto spôsobil náklady svojou chybou, poisťovňa mu môže nariadiť ich zaplatenie. (4) Svedkovi poisťovňa zaplatí výdavky a ušlý zárobok, ak o to požiada do troch dní. (5) Náklady na predloženie listín preplatí poisťovňa aj osobám, ktoré nie sú účastníkmi (okrem úradov). (6) Odmeny pre znalcov určujú osobitné pravidlá.

(1)

Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa. Trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Účastník konania, ktorý sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, okrem konania vo veci spisovania žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo sa pre potreby tejto organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, má právo na ich náhradu, ak bol v konaní úspešný. Náhradu poskytne účastníkovi konania Sociálna poisťovňa.

(2)

Trovy konania, ktoré Sociálna poisťovňa nahrádza účastníkovi konania podľa odseku 1, sú

a)

náhrada cestovných výdavkov,

b)

náhrada výdavkov za ubytovanie,

c)

stravné,

d)

náhrada ušlého zárobku.

(3)

Sociálna poisťovňa môže účastníkovi konania, fyzickej osobe alebo právnickej osobe zúčastnenej na konaní, svedkovi alebo znalcovi uložiť, aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni alebo iným účastníkom konania ich zavinením.

(4)

Sociálna poisťovňa uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi preukázateľne ušiel. Toto právo treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.

(5)

Náklady spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza Sociálna poisťovňa; to neplatí v prípade štátneho orgánu a orgánu územnej samosprávy.

(6)

Náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca ustanovuje osobitný predpis. 20 )

§ 204 – Náhrada cestovných výdavkov

(1)

Máte nárok na preplatenie cestovného verejnou dopravou (okrem MHD) pri ceste na predvolanie a späť.

(2)

Pri ceste vlakom sa prepláca druhá trieda. Príplatok za rýchlik dostanete len nad 100 km. Preplatia vám lístok, miestenku aj lôžko, ak bolo nutné.

(3)

Ak máte nárok na zľavu, preplatia vám len zľavnenú cenu. Ak cestujete zadarmo, náhradu nedostanete.

(4)

Taxi alebo vlastné auto vám preplatia len vtedy, ak to lekár schváli kvôli vášmu zdraviu. Ak máte auto na príspevok pre ŤZP, súhlas lekára netreba.

(1)

Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejnej pravidelnej dopravy okrem mestskej pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.

(2)

Pri doprave vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik sa uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť zo železničnej stanice najbližšej miestu pobytu do železničnej stanice najbližšej miestu predvolania je dlhšia ako 100 km. Cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok a za miestenku, a ak bolo nevyhnutné použiť lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.

(3)

Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo výške zľavneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky, náhrada cestovného mu nepatrí.

(4)

Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytuje len vtedy, ak posudkový lekár uzná so zreteľom na zdravotný stav účastníka konania nevyhnutnosť takej dopravy. Pri použití vlastného motorového vozidla sa vyjadrenie posudkového lekára nevyžaduje, ak bol účastníkovi konania poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa osobitného predpisu. 97 )

§ 205 – Náhrada výdavkov za ubytovanie

(1)

Za ubytovanie môžete dostať náhradu maximálne 33,20 eura na deň. (2) Nárok na ubytovanie máte vtedy, ak sa kvôli vyšetreniu alebo konaniu nestíhate vrátiť domov verejnou dopravou do polnoci.

(1)

Náhrada výdavkov za ubytovanie sa poskytuje v preukázanej výške, najviac v sume 33,20 eura na jednu fyzickú osobu a na jeden deň. Na zvýšenie tejto sumy § 94 ods. 4 platí rovnako.

(2)

Náhrada výdavkov za ubytovanie patrí vtedy, ak by sa účastník konania nemohol pri použití verejnej pravidelnej dopravy vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny toho istého dňa, v ktorom sa skončilo vyšetrenie alebo konanie v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

§ 206 – Stravné

Peniaze na jedlo (stravné) dostanete podľa aktuálne platných úradných súm.

Stravné sa poskytuje vo výške podľa osobitného predpisu. 98 )

§ 207 – Náhrada ušlého zárobku

(1)

Ak ste prišli o zárobok v práci, lebo ste boli v poisťovni na konaní alebo na vyšetrení, máte nárok na jeho náhradu. (2) U podnikateľov (SZČO) sa táto suma vypočíta z ich poistných odvodov na nemocenské alebo dôchodkové poistenie.

(1)

Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý účastníkovi konania preukázateľne ušiel zárobok z dôvodu, že sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie alebo sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.

(2)

Ušlý zárobok samostatne zárobkovo činnej osoby je

a)

vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach nemocenského poistenia,

b)

vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach dôchodkového poistenia.

§ 208 – Uplat

O preplatenie nákladov musíte požiadať písomne do šiestich mesiacov od návštevy úradu alebo vyšetrenia. Ak to nestihnete, nárok zanikne. Peniaze vám poisťovňa vyplatí v hotovosti alebo pošle na účet.

Nároky na náhrady podľa § 204 až 207 sa uplatňujú písomnou žiadosťou do šiestich mesiacov odo dňa, v ktorom sa účastník konania na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, alebo odo dňa, v ktorom sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu. Ak účastník konania si neuplatní nároky na náhrady podľa § 204 až 207 v lehote a spôsobom podľa prvej vety, nárok na tieto náhrady sa premlčí. Náhrady podľa § 204 až 207 sa vyplácajú účastníkovi konania v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom.

§ 209 – Obsah rozhodnutia Sociálnej poisťovne

(1)

Rozhodnutie musí byť písomné a založené na zistenej pravde. (2) Musí obsahovať výsledok, vysvetlenie a poučenie, ako sa odvolať. Vysvetlenie netreba, ak vám poisťovňa úplne vyhovela. (3) Výsledok uvádza zákon a lehotu na splnenie povinnosti. (4) V odôvodnení poisťovňa opíše, podľa čoho a ako rozhodla. (5) Poučenie vám povie, kde a dokedy sa môžete odvolať. (6) Rozhodnutie musí mať dátum, mená, pečiatku a podpis. (7) Preklepy a chyby v počtoch môže poisťovňa kedykoľvek opraviť a oznámiť vám to.

(1)

Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

(2)

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

(4)

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

(5)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

(6)

V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(7)

Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

§ 210 – Rozhod

(1)

Pobočky poisťovne vydávajú rozhodnutia v stanovených veciach. (2) Poisťovňa musí rozhodnúť do 60 dní. V zložitých prípadoch môže túto lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní, ale musí vám to oznámiť.

(1)

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b) .

(2)

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

§ 211 – Vydávanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne výpočtovou technikou

Rozhodnutie z počítača môže byť napísané bez diakritiky, s vytlačenou pečiatkou a menom zodpovednej osoby.

Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

§ 212 – Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností

(1)

Rozhodnutie platí odo dňa, keď vám bolo doručené. (2) Ak ste pri vyhlásení rozhodnutia osobne a vzdáte sa písomného zaslania, platí hneď od toho dňa. (3) Dôležité rozhodnutia o dávkach, dlhoch či pokutách sa posielajú poštou do vlastných rúk. (4) Ak vás poštár nezastihne, list uloží na pošte. Ak si ho nevyzdvihnete, po vrátení poisťovni sa považuje za doručený. (7) Rozhodnutie je doručené, keď ho prevezmete, keď ho pošta vráti alebo ak ho odmietnete prijať. (12) Ak máte zástupcu, doručuje sa jemu. (13) Ak poisťovňa nepozná váš pobyt, vyvesí oznámenie na 15 dní na svoju úradnú tabuľu.

(1)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

(2)

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

(3)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia

a)

o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,

b)

o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,

c)

o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) o uložení pokuty a penále,

d)

o prerušení konania,

e)

o zastavení konania.

(4)

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)

Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(6)

Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.

(7)

Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.

(8)

Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

(9)

Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.

(10)

Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností.

(11)

Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla úpadcu a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej podstaty a do sídla pracoviska likvidátora.

(12)

Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.

(13)

Doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi.

(14)

Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15 dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.

(15)

Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať. Ak si zástupcu nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne s účinkami doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť.

(16)

Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.

§ 213 – Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie je právoplatné, keď sa proti nemu už nedá odvolať. (2) Povinnosti z rozhodnutia musíte splniť v stanovenej lehote. Ak žiadnu úlohu neukladá, platí hneď po nadobudnutí právoplatnosti.

(1)

Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

§ 214 – Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

(1)

Proti rozhodnutiu sa môžete odvolať, pokiaľ ste sa tohto práva vopred nevzdali. (2) Odvolať sa však nemôžete proti povoleniu splátok vášho dlhu.

(1)

Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

(2)

Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) pokuty a penále a proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm podľa § 237a .

§ 215 – Podávan

(1)

Odvolanie podajte na pobočke, ktorá rozhodnutie vydala. (2) Na odvolanie máte zvyčajne 30 dní. (3) Ak ste dostali nesprávne poučenie alebo žiadne, lehota sa predlžuje na tri mesiace. (5) Ak sa odvoláte včas, rozhodnutie zatiaľ neplatí. (6) To neplatí pri nemocenskom, podpore v nezamestnanosti alebo úrazových dávkach – tam rozhodnutie platí ihneď. (7) Odvolanie môžete vziať späť, ale už ho nemôžete podať znova.

(1)

Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode možno podať aj v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

(2)

Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(3)

Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania.

(4)

O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

(5)

Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu

a)

o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti,

b)

vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode .

(7)

Účastník konania, ktorý podal odvolanie, môže toto odvolanie vziať späť. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu.

(8)

Ak účastník konania vzal odvolanie späť, odvolací orgán konanie zastaví.

(9)

Ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

§ 216 – Odvolanie, vyjadrenie účastníkov a doplnenie dôkazov

Pobočka poisťovne informuje ostatných účastníkov o vašom odvolaní a vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním nových dôkazov.

§ 217 – Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

(1)

Pobočka môže o vašom odvolaní rozhodnúť sama, ak vám plne vyhovie a nikto iný s tým nemá problém. (2) Inak pošle váš prípad aj so spisom nadriadenému orgánu do 30 dní.

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

(2)

Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

§ 218 – Presk

(1)

Nadriadený orgán preverí celé rozhodnutie a podľa potreby doplní dôkazy. (2) Rozhodnutie môže potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. (3) Môže ho aj vrátiť pobočke na nové konanie. Pobočka sa musí riadiť jeho pokynmi. (4) Proti tomuto novému výsledku sa už znova odvolať nedá.

(1)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(2)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(3)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.

(4)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 218a – Použitie ustanovení pre konanie o odvolaní

Pri vybavovaní odvolania sa postupuje podľa podobných pravidiel ako pri bežnom konaní.

Na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213 .

§ 221 – Obnova nedávkového konania Sociálnou poisťovňou

(1)

Ukončené konanie (okrem dávok) sa môže na váš návrh znova otvoriť. Je to možné, ak sa zistia nové dôležité fakty, falošné dôkazy alebo ak sa stala vážna procesná chyba. (2) Poisťovňa môže konanie obnoviť aj sama, ak je to vo verejnom záujme.

(1)

Nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a)

vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b)

rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak,

c)

nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,

d)

rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

§ 222 – Obnova

(1)

Obnovu konania povoľuje tá časť poisťovne, ktorá rozhodla ako posledná. (3) Žiadosť o obnovu musíte podať do troch mesiacov od zistenia dôvodu, najneskôr do roka od právoplatnosti. (5) Proti povoleniu obnovy sa dá odvolať a pôvodné rozhodnutie sa vtedy zatiaľ nevykonáva.

(1)

Obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni.

(2)

V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(3)

Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

(4)

Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi,

a)

ak zamestnávateľ zúčtoval na výplatu príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo

b)

na základe rozhodnutia súdu, ktoré má vplyv na právoplatné rozhodnutie vydané v nedávkovom konaní.

(5)

Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo.

§ 223 – Obnova

(1)

Nové konanie vykoná tá pobočka, ktorej sa chyba týka. (3) Nové rozhodnutie automaticky ruší to pôvodné. (4) Aj proti tomuto novému rozhodnutiu sa môžete odvolať.

(1)

Nové konanie vo veci uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej rozhodnutia sa dôvod obnovy nedávkového konania týka; ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne prvého stupňa.

(2)

Ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa rozhodnutie o obnove nedávkového konania s novým rozhodnutím vo veci.

(3)

Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(4)

Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.

§ 223a – Obnova nedávkového konania generálnym riaditeľom

Ak o obnove konania rozhoduje generálny riaditeľ, platia rovnaké pravidlá ako v ostatných prípadoch.

Na povolenie alebo nariadenie obnovy nedávkového konania generálnym riaditeľom sa použijú ustanovenia § 221 až 223 .

§ 224 – Vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávok

(1)

Právoplatné rozhodnutie je možné vymáhať exekúciou. (2) Ak nevrátite neprávom vyplatenú dávku včas, poisťovňa vám peniaze začne strhávať z budúcich dávok rovnakého druhu. (3) Podobne vám môžu sťahovať peniaze z dôchodku pri dlhoch za iné príspevky. (4) Poisťovňa vám musí strhávanie peňazí vopred oznámiť. (5) Suma, ktorú vám môžu zobrať, má svoje zákonné limity.

(1)

Exekučný titul podľa § 225b je za podmienok ustanovených týmto zákonom vykonateľný podľa osobitného predpisu. 81 )

(2)

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávky zrážkami z dávky. Vymáhanie pohľadávky zrážkami z dávky možno uskutočniť len z dávky toho istého druhu sociálneho poistenia, z ktorého vznikla povinnosť vrátiť dávku.

(3)

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť príplatok za štátnu službu k dôchodku, príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, príspevok športovému reprezentantovi alebo ich časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávky zrážkami z dôchodkovej dávky.

(4)

Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie vymáhania pohľadávky zrážkami z dávky podľa odsekov 2 a 3 účastníkovi konania, ktorého sa toto vymáhanie týka.

(5)

Pri vymáhaní pohľadávky zrážkami z dávky podľa odsekov 2 a 3 sa zrážka môže vykonať najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu. 81 )

§ 225 – Dohoda o zrážkach z dávky

Dohoda o strhávaní peňazí z dávky sa môže uzavrieť len kvôli plateniu výživného, a to len do zákonom povolenej výšky.

Dohoda o zrážkach z dávky sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to najviac do sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu. 81 )

§ 225a – Základné ustanovenia

(1)

Vymáhanie pohľadávok je proces, pri ktorom poisťovňa sama žiada zaplatenie dlhov. (2) Platia pri tom rovnaké pravidlá ako pri bežnom konaní v poisťovni. (3) Poisťovňa musí kontrolovať splnenie podmienok a postupovať presne podľa zákona.

(1)

Konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky.

(2)

Na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.

(3)

Sociálna poisťovňa je povinná

a)

zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona,

b)

vymáhať pohľadávky len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

§ 225b – Exekučný titul

Exekučným titulom je úradné rozhodnutie, ktoré vám prikazuje niečo zaplatiť alebo urobiť, a vy ste to v určenej lehote neurobili.

Exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.

§ 225c – Začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok

(1)

Sociálna poisťovňa začne vymáhať dlh tak, že vydá rozhodnutie o začatí konania.

(2)

Toto rozhodnutie obsahuje údaje o poisťovni, o vás, sumu dlhu a úradné podpisy či pečiatky.

(3)

Rozhodnutie sa vám neposiela a nemôžete sa voči nemu odvolať. Platiť začína hneď v deň, keď bolo vydané.

(1)

Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

(2)

Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok obsahuje

a)

názov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala,

b)

číslo a dátum vydania rozhodnutia,

c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie účastníka konania, ktorým je právnická osoba,

d)

označenie exekučného titulu,

e)

sumu pohľadávky,

f)

meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa rozhodnutie vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(3)

Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.

§ 225d – Odloženie vymáhania pohľadávok

(1)

Poisťovňa vymáhanie odloží, ak vám schvália splátky dlhu.

(2)

Môže ho odložiť aj sama, ak preveruje, či vymáhanie netreba úplne zastaviť.

(3)

O odklad môžete požiadať, ak ste sa nezavinene ocitli v zlej situácii a vymáhanie by vám alebo rodine vážne ublížilo. Musíte to však dokázať.

(4)

Ak sa vymáhanie odloží, doterajšie kroky poisťovne zostávajú platné, ak nie je určené inak.

(5)

Proti rozhodnutiu o odklade sa nedá odvolať.

(1)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, ak účastníkovi konania boli povolené splátky pohľadávok.

(2)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce na zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

(3)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok na žiadosť účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, ak sa účastník konania bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladné vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí účastník konania preukázať.

(4)

Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, účinky úkonov, ktoré vykonala, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení vymáhania pohľadávok nie je určené inak.

(5)

Proti rozhodnutiu o odložení vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky.

§ 225e – Zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok

(1)

Poisťovňa prestane dlh vymáhať, ak sa zruší pôvodné rozhodnutie, dlh je premlčaný, už ste ho zaplatili alebo nie je možné peniaze získať.

(2)

Proti zastaveniu sa môžete odvolať do 15 dní. Odvolanie však vymáhanie nepreruší.

(1)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak

a)

exekučný titul bol zrušený,

b)

exekučný titul sa nestal vykonateľným,

c)

právo vymáhať pohľadávku je premlčané a účastník konania vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo,

d)

pohľadávka bola uspokojená,

e)

nemožno uplatniť ani jeden zo spôsobov vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona,

f)

je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 225f – Doručovanie rozhodnutia o odložení vymáhania pohľadávok a o zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok

Rozhodnutia o vymáhaní dlhu sa doručujú do vlastných rúk vám aj ďalším osobám, ktorých sa to týka (napríklad zamestnávateľovi).

Rozhodnutie vydané podľa § 225d a 225e sa doručuje do vlastných rúk účastníkovi konania a osobám podľa jednotlivých spôsobov vymáhania pohľadávok.

§ 225g – Spôsoby vymáhania pohľadávok

(1)

Poisťovňa vymáha peniaze zrážkami z vášho platu, stiahnutím peňazí z účtu v banke alebo zrážkami z vašich dávok.

(2)

Poisťovňa si sama vyberie spôsob a môže použiť aj viacero spôsobov súčasne.

(1)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky

a)

zrážkami zo mzdy a z iného príjmu (ďalej len „zrážky zo mzdy“),

b)

prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „prikázanie pohľadávky“),

c)

zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky spôsobom, ktorý si určí; príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže vymáhať pohľadávky u jedného účastníka konania aj niekoľkými spôsobmi súčasne.

§ 225h – Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy

(1)

Peniaze vám môžu zrážať z výplaty, odmien z dohôd alebo náhrad mzdy (napríklad pri PN).

(2)

Platiteľom mzdy je každá osoba alebo firma, ktorá vám vypláca peniaze za prácu.

(3)

Zrážať sa nesmú peniaze na sociálne služby, životné minimum, pomoc v hmotnej núdzi, príspevky pre ZŤP, prídavky na deti a 13. dôchodok.

(4)

Zrážky môžu byť len do takej výšky, akú povoľuje zákon pri bežných exekúciách.

(1)

Vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy podliehajú mzda, plat, služobný príjem alebo odmena z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a iný príjem, ak nie sú týmto zákonom z vymáhania pohľadávok vylúčené. Iným príjmom sa rozumie

a)

príjem, ktorý nahrádza mzdu, plat, služobný príjem alebo odmenu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najmä náhrada mzdy, náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

b)

príjem vyplácaný podľa osobitných predpisov. 100aa )

(2)

Ak sa v ustanoveniach o vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má účastník konania nárok na príjem podľa odseku 1.

(3)

Vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy nepodliehajú:

a)

suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu 100ab ) alebo jej časť, ak účastník konania platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu 100ab ) alebo jej časť,

b)

suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálnu službu, 100ac ) ak účastník konania platí úhradu za sociálnu službu,

c)

pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, 100ad )

d)

peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu, 100ae )

e)

štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, 100af )

f)

príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu, 100ag )

g)

opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru podľa osobitného predpisu, 100ah )

h)

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

i)

13. dôchodok poskytovaný podľa osobitného predpisu. 56ab )

(4)

Pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy sa zrážka môže vykonať najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu. 81 )

§ 225i – Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy

(1)

Poisťovňa pošle vášmu šéfovi príkaz na zrážky a vám oznámenie. Odvtedy vám šéf nesmie vyplatiť tú časť platu, ktorá ide na dlh.

(2)

Šéf musí začať peniaze zrážať a posielať ich poisťovni. (3-4) Príkaz obsahuje údaje o dlhu a platí hneď v deň vydania. Nedá sa proti nemu odvolať.

(5)

V oznámení vás vyzvú, aby ste dlh zaplatili do 8 dní. Ak to neurobíte, začnú sa zrážky. (6-9) Ak dlh nezaplatíte, poisťovňa vydá exekučný príkaz, ktorý doručí vám aj šéfovi. (10-12) Šéf musí peniaze posielať na účet poisťovne pod správnymi symbolmi. Ak to neurobí, hrozí mu pokuta. (13-15) Zrážky skončia po splatení dlhu. Ak zmeníte prácu, príkaz platí aj u nového zamestnávateľa.

(16)

Pri nástupe do novej práce musíte šéfovi písomne potvrdiť, či vám poisťovňa niečo zráža. (17-19) Šéf musí hlásiť, ak nemáte dosť vysoký plat na zrážky. Ak zarábate po častiach, zrážky sa dajú robiť aj z nich. (20-24) Existujú presné pravidlá, ako vypočítať zrážky pri preddavkoch, práci u viacerých šéfov naraz alebo v družstve.

(1)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Účastník konania stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

(2)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu podľa odseku 1 vykonával zo mzdy účastníka konania určené zrážky a nevyplácal mu zrazené sumy.

(3)

Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje

a)

názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,

b)

číslo a dátum vydania príkazu na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy,

c)

označenie platiteľa mzdy,

d)

označenie exekučného titulu,

e)

meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,

f)

sumu pohľadávky,

g)

meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(4)

Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

(5)

Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje

a)

názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,

b)

označenie exekučného titulu,

c)

meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,

d)

sumu pohľadávky,

e)

výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy,

f)

upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy,

g)

informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy,

h)

číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

i)

variabilný symbol a špecifický symbol,

j)

poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,

k)

meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(6)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(7)

Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje

a)

názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,

b)

číslo a dátum vydania exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy,

c)

označenie platiteľa mzdy,

d)

meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,

e)

sumu pohľadávky,

f)

číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

g)

variabilný symbol a špecifický symbol,

h)

informáciu, že exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy,

i)

poučenie o tom, že proti exekučnému príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy nie je prípustné odvolanie,

j)

meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(8)

Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

(9)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy účastníkovi konania a platiteľovi mzdy.

(10)

Platiteľ mzdy je povinný po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy

a)

poukázať na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, sumy zrazené zo mzdy účastníka konania,

b)

zrážať zo mzdy účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky a poukazovať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(11)

Platiteľ mzdy je oprávnený vykonať zrážky zo mzdy nad rozsah sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu, 81 ) len ak s tým účastník konania súhlasí.

(12)

Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť podľa odseku 10, môže mu príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť pokutu podľa § 239 .

(13)

Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po uspokojení vymáhanej pohľadávky.

(14)

Ak sa po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávky zrážkami zo mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa tento exekučný príkaz aj na mzdu účastníka konania u nového platiteľa mzdy.

(15)

Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od účastníka konania alebo doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, alebo dňom, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí novému platiteľovi mzdy do vlastných rúk pôvodný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne poučí nového platiteľa mzdy o povinnostiach pri vykonávaní vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a uvedie zostatok pohľadávky.

(16)

Ak účastník konania uzatvorí nový pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné potvrdenie o tom, či je proti nemu vedené konanie vo veciach vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(17)

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania, pretože účastník konania v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.

(18)

Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať účastníkovi konania aj z časti mzdy. Platiteľ mzdy poukáže sumy zrazené podľa prvej vety príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý bola mzda zúčtovaná na výplatu.

(19)

Ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej mzdy účastníkovi konania vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby účastník konania mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

(20)

Ak sa preddavok na mzde vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na mzde na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku na mzde sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky. Mzda účastníka konania za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa poukáže rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali účastníkovi konania zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov na mzde príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne už poukázali.

(21)

Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, zrážky sa vypočítajú za každý kalendárny mesiac osobitne.

(22)

Ak účastník konania poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy na všetky jeho mzdy. Ak účastník konania má popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

(23)

Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikazuje vykonať vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem účastníka konania nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

(24)

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky.

§ 225j – Vymáhanie pohľadávok prikázaním z účtu banky

(1)

Poisťovňa vám môže zobrať peniaze priamo z účtu v banke.

(2)

Dlh sa uhradí tak, že banka peniaze z vášho účtu pošle poisťovni.

(3)

Banka dostane príkaz na vymáhanie a vy dostanete oznámenie. S peniazmi do výšky dlhu nesmiete narábať.

(4)

Banka vám peniaze na účte zablokuje, a to aj tie, ktoré vám tam ešte len prídu. (5-6) Príkaz obsahuje detaily o dlhu a sumu. Platí hneď a nedá sa proti nemu odvolať.

(7)

V oznámení vás vyzvú zaplatiť do 8 dní. Ak nezaplatíte, peniaze vám z účtu vezmú. (8-11) Po 8 dňoch vydá poisťovňa exekučný príkaz pre banku a vás. (12-13) Banka musí peniaze poslať poisťovni, inak jej hrozí pokuta.

(14)

Ak na jednom účte nie je dosť peňazí, poisťovňa môže siahnuť aj na vaše ďalšie účty.

(1)

Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky podliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania. Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, možno použiť aj vtedy, ak ide o peňažné prostriedky na vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka. 100ai )

(2)

Vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky sa vykoná odpísaním sumy peňažných prostriedkov do sumy pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a jej poukázaním na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, určený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

(3)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a klientovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky.

(4)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po doručení príkazu podľa odseku 3 zablokovala na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, peňažné prostriedky do sumy pohľadávky, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, postupne.

(5)

Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje

a)

názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,

b)

číslo a dátum vydania príkazu na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,

c)

obchodné meno a sídlo banky alebo označenie a adresu umiestnenia pobočky zahraničnej banky,

d)

označenie exekučného titulu,

e)

meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,

f)

sumu pohľadávky,

g)

meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(6)

Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie proti nemu nie je prípustné.

(7)

Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje

a)

názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,

b)

označenie exekučného titulu,

c)

meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,

d)

sumu pohľadávky,

e)

výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,

f)

upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky,

g)

zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky až do sumy vymáhanej pohľadávky po doručení upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,

h)

informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na ďalší alebo nový účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

i)

informáciu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky, len za podmienok ustanovených v § 225k ods. 3 ,

j)

číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

k)

variabilný symbol a špecifický symbol,

l)

poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,

m)

meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(8)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

(9)

Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje

a)

názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,

b)

číslo a dátum vydania exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky,

c)

obchodné meno a sídlo banky alebo označenie a adresu umiestnenia pobočky zahraničnej banky,

d)

meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,

e)

sumu pohľadávky,

f)

číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

g)

variabilný symbol a špecifický symbol,

h)

poučenie o tom, že proti exekučnému príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nie je prípustné odvolanie,

i)

meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(10)

Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie proti nemu nie je prípustné.

(11)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky klientovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(12)

Po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a poukázať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhanej pohľadávky, banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, aj postupne, až do sumy vymáhanej pohľadávky.

(13)

Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nesplní povinnosť podľa odseku 12, môže jej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť pokutu podľa § 239 .

(14)

Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zistí, že peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, označenom v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nepostačujú na úhradu pohľadávky a v priebehu vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky sa príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne dozvie o ďalšom alebo novom účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorá vedie tento účet, do vlastných rúk pôvodný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne poučí banku alebo pobočku zahraničnej banky o povinnostiach pri vykonávaní pohľadávok prikázaním pohľadávky, oboznámi ju s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a uvedie zostatok pohľadávky.

§ 225k – Peňažné prostriedky nepodliehajúce vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky

(1)

Z účtu vám nemôžu vziať peniaze na mzdy vašich zamestnancov, príspevky vylúčené z exekúcie (napr. prídavky na deti) ani sumy, ktoré už boli raz zrazené.

(2)

Na účte vám musí zostať aspoň 165 eur. Táto suma platí pre všetky vaše účty dokopy.

(3)

Ak banke písomne vyhlásite, že peniaze na účte sú chránené a nepodliehajú vymáhaniu, banka ich nesmie vziať.

(1)

Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, ak ide o peňažné prostriedky,

a)

ktoré sú ustanovené v § 225h ods. 3 ,

b)

ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov účastníka konania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke alebo pobočke zahraničnej banky doručený príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,

c)

ktoré sú vylúčené z exekúcie podľa osobitného predpisu, 100aj )

d)

ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu podľa osobitného predpisu, 100ak )

e)

z ktorých boli vykonané zrážky podľa tohto zákona pred ich pripísaním na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(2)

Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, do sumy 165 eur; ak má účastník konania viac účtov, a to aj vo viacerých bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej sumy 165 eur na všetkých jeho účtoch. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná určiť, v ktorej banke alebo pobočke zahraničnej banky a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165 eur.

(3)

Ak účastník konania, ktorý je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, predloží banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky, a súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie odpísať z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania, tieto peňažné prostriedky od predloženia tohto písomného vyhlásenia.

§ 225l – Doruč

Poisťovňa posiela banke príkazy elektronicky. Ak to nie je technicky možné, pošle ich poštou do vlastných rúk.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky banke alebo pobočke zahraničnej banky prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na tieto účely uzavrieť Sociálna poisťovňa so záujmovým združením bánk, alebo v listinnej podobe do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode.

§ 225m – Vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávok

(1)

Poisťovňa môže dlh vymáhať aj zrážkami z dávok, ktoré vám vypláca. Z 13. dôchodku sa však zrážať nesmie. (2-3) O začatí zrážok dostanete oznámenie. Vyzvú vás v ňom, aby ste dlh zaplatili do 8 dní.

(4)

Ak nezaplatíte ani sa neodvoláte, poisťovňa vám začne zrážať peniaze z dávky v zákonom povolenej výške.

(5)

Zrážky skončia hneď po tom, ako dlh úplne splatíte.

(1)

Ak účastník konania má nárok na výplatu dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, môže príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uskutočniť vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávok. Vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok nepodlieha 13. dôchodok.

(2)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí účastníkovi konania do vlastných rúk upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok.

(3)

Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok obsahuje

a)

názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala,

b)

označenie exekučného titulu,

c)

označenie dávky, z ktorej sa vymáhanie pohľadávky uskutoční,

d)

meno, priezvisko a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,

e)

sumu pohľadávky,

f)

výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok,

g)

upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena f), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok,

h)

informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na neskôr priznanú dávku,

i)

číslo účtu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala,

j)

variabilný symbol a špecifický symbol,

k)

poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,

l)

meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(4)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, začne zrážať z dávky účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky, najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu. 81 )

(5)

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prestane vykonávať zrážky z dávok po uspokojení vymáhanej pohľadávky.

§ 225n – Odvolanie proti vymáhaniu pohľadávok Sociálnou poisťovňou

(1)

Proti vymáhaniu sa môžete odvolať do 15 dní. Musíte mať však vážny dôvod, napríklad že dlh už neexistuje alebo je premlčaný.

(2)

Kým sa o odvolaní nerozhodne, peniaze sa nebudú vymáhať. Rozhodnutie o odvolaní je konečné, môže ho však preveriť súd.

(1)

Účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

(2)

Odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.

§ 225o – Doruč

(1)

Oznámenie o vymáhaní dlhu musíte dostať priamo do vlastných rúk, nie cez náhradné doručenie.

(2)

Podnikateľom a firmám sa pošta považuje za doručenú po 3 dňoch od jej vrátenia z pošty, aj keď si ju neprevzali.

(3)

Ak odmietnete poštu prevziať bez dôvodu, považuje sa za doručenú hneď v ten deň.

(1)

Náhradné doručenie upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania je vylúčené.

(2)

Ak nie je možné doručiť upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou podnikať, na adresu jeho miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaný, a jeho iná adresa nie je Sociálnej poisťovni známa, toto upovedomenie sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni za doručené, a to aj vtedy, ak sa účastník konania, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou podnikať, o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania, ktorý je právnickou osobou, na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaný, a jeho iná adresa nie je Sociálnej poisťovni známa, toto upovedomenie sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni za doručené, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za účastníka konania, ktorý je právnickou osobou, o tom nedozvie.

(3)

Ak účastník konania bezdôvodne odoprie prijať upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí byť účastník konania poučený tým, kto ho doručuje.

§ 225p – Poradie a uspokojovanie pohľadávok pri vymáhaní

Dlhy sa splácajú v poradí, v akom prišli príkazy na ich vymáhanie. Ak príde viac príkazov v ten istý deň a peniaze nestačia, dlhy sa zaplatia pomerne.

Poradie pohľadávok pri vymáhaní pohľadávok podľa § 225g ods. 1 písm. a) a b) sa spravuje dňom, keď sa doručil príkaz na začatie vymáhania pohľadávok; ak sa doručil príkaz na začatie vymáhania pohľadávok toho istého dňa, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie. Ak nestačia peňažné prostriedky na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne.

§ 226 – Povinnosti Sociálnej poisťovne

(1)

Sociálna poisťovňa musí najmä:

a)

viesť váš elektronický účet s údajmi o poistení,

b)

potvrdzovať nárok na dávky a ich výšku,

c)

určiť termíny výplaty dôchodkov a rent,

e)

viesť registre zamestnávateľov a poistencov,

g)

zverejňovať svoje plány a správy na webe,

l)

oznámiť vám variabilný symbol do 8 dní,

n)

prideliť zamestnancovi číslo a oznámiť ho zamestnávateľovi,

s)

posielať údaje prokuratúre na overenie bezúhonnosti.

(2)

Poisťovňa vám bezplatne sprístupní elektronický účet a raz ročne na žiadosť pošle výpis.

(3)

Ministerstvo môže určiť, čo všetko musí elektronický účet obsahovať.

(5)

Poisťovňa odhlási zamestnávateľa po odhlásení jeho posledného zamestnanca.

(6)

Poisťovňa môže zamestnávateľovi poskytnúť údaje o zamestnancovi potrebné pre poistenie aj bez jeho súhlasu.

(7)

Poisťovňa nahlási úradom, ak niekto porušil karanténu.

(1)

Sociálna poisťovňa je povinná

a)

viesť elektronický účet poistenca, ktorý obsahuje informácie o sociálnom poistení poistenca,

b)

vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume,

c)

určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu,

d)

kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia,

e)

viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky,

f)

postúpiť na

g)

zverejniť na svojom webovom sídle národnou radou schválené strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne a správu o ich plnení a materiály prerokované dozornou radou,

h)

poskytovať subjektu podľa osobitného predpisu 100c ) informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom,

i)

vydávať na žiadosť fyzickej osoby potvrdenie o období nemocenského poistenia získanom v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa na účely rodičovského príspevku,

j)

písomne elektronickými prostriedkami oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti bezodkladne zánik právneho postavenia sporiteľa podľa osobitného predpisu, 90b )

k)

previesť finančnú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam podľa § 82a ods. 1 ,

l)

písomne oznámiť fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné jej variabilný symbol, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia prihlášky do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

m)

písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe

n)

prideliť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca a sprístupniť ho zamestnávateľovi bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

o)

sprístupniť

p)

oznámiť zamestnávateľovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva

q)

plniť povinnosti v starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, 1 )

r)

na svojom webovom sídle zverejňovať

s)

na účely preukázania bezúhonnosti podľa § 123 ods. 5 a § 127 ods. 2 bezodkladne zaslať v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov.

(2)

Sociálna poisťovňa

a)

umožní poistencovi prostredníctvom svojho webového sídla bezplatný prístup k jeho elektronickému účtu,

b)

zašle raz ročne na žiadosť poistenca informáciu vedenú na elektronickom účte poistenca v rozsahu určenom Sociálnou poisťovňou, a to do 60 dní od doručenia žiadosti.

(3)

Všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno ustanoviť minimálny rozsah funkcionalít elektronického účtu poistenca.

(4)

Sociálna poisťovňa určí spôsob sprístupnenia informácie podľa odseku 1 písm. n) a o).

(5)

Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov odhlásením posledného zamestnanca tohto zamestnávateľa z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

(6)

Sociálna poisťovňa je povinná v elektronickej podobe sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi bez súhlasu dotknutej osoby, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie vzniku, trvania alebo zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, platenie poistného na tieto poistenia z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku a na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. c) , ak ide o prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu podľa § 26 ods. 1 písm. e) a ods. 3 písm. b) a c) .

(7)

Sociálna poisťovňa je povinná Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oznámiť porušenie liečebného režimu, ak bolo zistené počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

§ 226a – Ďalšie povinnosti Sociálnej poisťovne voči poberateľovi dôchodkovej dávky a sociálneho dôchodku

(1-2) Ak máte veľmi nízky dôchodok a môžete mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi, poisťovňa vás o tom informuje. V určitých prípadoch o tom rovno upovedomí úrad práce.

(3)

Poisťovňa úradu poskytne vaše meno, rodné číslo, adresu a výšku dôchodku.

(4)

Tieto informácie poisťovňa neposiela, ak ste práve vo väzení.

(5)

Ministerstvo pravidelne oznamuje poisťovni sumu, podľa ktorej sa posudzuje hmotná núdza.

(1)

Ak suma dôchodkovej dávky, sociálneho dôchodku alebo úhrn súm dôchodkových dávok alebo úhrn súm dôchodkových dávok a sociálneho dôchodku poberateľa s bydliskom na území Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, 100ad ) prílohou rozhodnutia o dôchodkovej dávke alebo o sociálnom dôchodku a rozhodnutia o zvýšení dôchodkovej dávky a sociálneho dôchodku podľa § 82 je informácia o možnosti posúdenia hmotnej núdze ich poberateľa a zabezpečenia dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, 100ad ) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak suma starobného dôchodku, úhrn súm starobného dôchodku a vdovského dôchodku alebo starobného dôchodku a vdoveckého dôchodku poberateľa s bydliskom na území Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, 100ad ) Sociálna poisťovňa nezasiela informáciu podľa odseku 1 a oznámi identifikačné údaje poberateľa starobného dôchodku úradu práce sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý z tohto podnetu začne konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, ak predbežným šetrením zistí, že je na začatie tohto konania dôvod; to platí aj vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku.

(3)

Identifikačné údaje podľa odseku 2 sú meno, priezvisko, dátum narodenia, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia a bydlisko poberateľa dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, adresa príjemcu dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, suma dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku a ak ide o poberateľa starobného dôchodku, aj počet rokov dôchodkového poistenia.

(4)

Sociálna poisťovňa neplní povinnosti podľa odsekov 1 a 2 počas obdobia výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu detencie poberateľa dôchodkovej dávky.

(5)

Sumu, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, oznamuje ministerstvo Sociálnej poisťovni pri každej zmene jej výšky.

§ 226b – Dôchodková prognóza

(1)

Sociálna poisťovňa vám pripraví odhad vášho budúceho dôchodku, aby ste mali prehľad o svojich nárokoch.

(2)

Odhad nájdete vo svojom elektronickom účte do 31. mája. Ak poisťovni nepoviete, že ho chcete len elektronicky, pošle vám ho e-mailom alebo poštou.

(3)

Odhad dostanete:

a)

rok po tom, čo ste sa po dovŕšení 18 rokov prvýkrát poistili,

b)

potom každých päť rokov, kým nebudete mať 50 rokov,

c)

po 50. roku života ho dostanete každý rok.

(4)

V odhade nájdete:

a)

vaše meno a rodné číslo,

b)

dátum, ku ktorému informácie platia,

c)

váš dôchodkový vek,

d)

koľko rokov poistenia ste už získali,

e)

vašu aktuálnu mzdovú hodnotu,

f)

predpokladanú výšku dôchodku v rôznych situáciách,

g)

iné možnosti výpočtu dôchodku,

h)

vplyv inflácie na vaše peniaze,

i)

informáciu, či spĺňate podmienky na dôchodok,

j)

a k) všeobecné informácie a vysvetlivky k dôchodkom.

(5)

Poisťovňa si váš odhad nechá 10 rokov, alebo kým nezačnete poberať dôchodok.

(6)

Presné detaily a vzory tlačív pre tento odhad určí ministerstvo.

(1)

Sociálna poisťovňa vyhotovuje dôchodkovú prognózu na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia. 1 )

(2)

Sociálna poisťovňa poistencovi sprístupní prostredníctvom pasívneho prístupu na elektronickom účte poistenca do 31. mája príslušného kalendárneho roka dôchodkovú prognózu k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku. Ak poistenec neoznámil Sociálnej poisťovni, že dôchodkovú prognózu žiada sprístupniť výlučne prostredníctvom elektronického účtu poistenca, Sociálna poisťovňa zašle dôchodkovú prognózu podľa prvej vety na adresu elektronickej pošty, ktorú poistenec na tento účel oznámil Sociálnej poisťovni, alebo ktorá bola Sociálnej poisťovni poskytnutá podľa § 233 ods. 19 ; ak Sociálna poisťovňa neeviduje adresu elektronickej pošty poistenca na účel zasielania dôchodkovej prognózy, zasiela dôchodkovú prognózu listinnou formou.

(3)

Príslušný kalendárny rok podľa odseku 2 je

a)

kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol poistenec po dovŕšení 18 rokov veku prvýkrát dôchodkovo poistený,

b)

každý piaty kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku určenom podľa písmena a) do dovŕšenia 50 rokov veku poistenca,

c)

každý kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku určenom podľa písmena a) po dovŕšení 50 rokov veku poistenca, do

(4)

Dôchodková prognóza obsahuje

a)

meno, priezvisko a rodné číslo poistenca,

b)

dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené v dôchodkovej prognóze,

c)

dôchodkový vek poistenca alebo predpokladaný dôchodkový vek poistenca,

d)

získané obdobie dôchodkového poistenia,

e)

aktuálnu hodnotu priemerného osobného mzdového bodu,

f)

informáciu o základnej prognóze starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, 1 ) ktorá zahŕňa základný scenár, optimistický scenár a pesimistický scenár vychádzajúci z možných ekonomických scenárov a z možných scenárov vývoja parametrov, ktoré majú vplyv na výšku starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, 1 )

g)

informáciu o alternatívnej prognóze starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1 ) alebo informáciu o alternatívnej prognóze starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1 ) a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1 ) vychádzajúce z možnej

h)

informáciu o vplyve inflácie na výšku prognózovaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1 ) a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, 1 )

i)

informácie týkajúce sa poistenca, ktorému bola dôchodková prognóza poskytnutá, o stave plnenia podmienok nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok,

j)

všeobecné informácie o starobnom dôchodku, predčasnom starobnom dôchodku, starobnom dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1 ) a predčasnom starobnom dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, 1 )

k)

všeobecné informácie o dôchodkovej prognóze.

(5)

Sociálna poisťovňa uchováva dôchodkovú prognózu desať rokov od jej sprístupnenia, najdlhšie do

a)

priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku poistenca, alebo

b)

dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku.

(6)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a)

vzor dôchodkovej prognózy,

b)

podrobnosti o obsahu dôchodkovej prognózy,

c)

spôsob určenia predpokladaného dôchodkového veku poistenca,

d)

parametre, predpoklady a pravidlá na určenie

§ 227 – Práva a povinnosti poistencov

(1)

Máte právo žiadať o dávku a jej výplatu, aj o potvrdenie o jej výške.

(2)

Musíte najmä:

a)

preukázať údaje o poistení,

b)

a c) prísť na lekársku kontrolu,

e)

a f) dodržiavať liečebný režim a zdržiavať sa na nahlásenej adrese,

g)

ukázať pri kontrole občiansky preukaz,

h)

nahlásiť číslo účtu do 3 dní od začiatku PN,

i)

nahlásiť koniec PN do 3 dní, ak trvala nad 14 dní a nie je v e-zdraví.

(3)

a (4) Akékoľvek zmeny (meno, adresa, nárok na dávku) nahláste do 8 dní.

(5)

a (6) Doklady môžete poslať poštou, faxom alebo e-mailom. Fax a e-mail bez podpisu treba do 3 dní potvrdiť písomne.

(1)

Poistenec a poberateľ dávky majú právo

a)

uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu,

b)

požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume.

(2)

Poistenec a poberateľ dávky sú povinní

a)

preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia,

b)

zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

c)

zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok,

d)

zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie,

e)

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

f)

zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva a bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni jej zmenu,

g)

preukázať sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť, 100ca )

h)

oznámiť do troch dní od vzniku prvej dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, 67 ) na ktorý sa mu má poukazovať nemocenské a úrazový príplatok alebo adresu, na ktorú sa mu má poukazovať nemocenské a úrazový príplatok a každú zmenu tohto čísla účtu alebo adresy do troch dní odo dňa tejto zmeny; splnenie tejto povinnosti sa nevyžaduje, ak má zamestnávateľ povinnosť nahlásiť číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 231 ods. 1 písm. p) bodu 1a . a mzda príjemcu dávky je vyplácaná na tento účet,

i)

oznámiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nie je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva, Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní,

j)

plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(3)

Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

(4)

Poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) a e) , ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) a na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 4 ) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a bydliska. Poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) a e) , ktorý je aj povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. a) a na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 4 ) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu bydliska. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.

(5)

Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 je zachovaná, ak doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 a písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou.

(6)

Doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 alebo písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 odoslaný faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 96 ) alebo urobený v súlade s dohodou alebo spôsobom podľa § 186 ods. 2 , treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.

§ 227a – Určenie dohody pre odvodovú odpočítateľnú položku

(1-2) Ak ste študent alebo pracujete na dohodu, môžete si vybrať jednu prácu, z ktorej budete platiť nižšie odvody. Musíte to šéfovi oznámiť písomne.

(3)

Nižšie odvody platia hneď od začiatku práce, ak to oznámite v deň nástupu, inak od ďalšieho mesiaca.

(1)

Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b) , má právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.

(2)

Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody podľa odseku 1 je povinný

a)

písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,

b)

písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1.

(3)

Právne účinky

a)

uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,

b)

ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.

§ 228 – Povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby

(1)

Podnikateľ (SZČO) musí nahlásiť všetky dôležité zmeny pre jeho poistenie do 8 dní.

(2)

Prerušenie poistenia nahláste do 30 dní (ak ide o väzbu) alebo do 8 dní (ostatné dôvody). Pri elektronickej PN to hlásiť nemusíte.

(3)

Na oznámenia používajte tlačivá od Sociálnej poisťovne.

(4)

Lehotu dodržíte aj pri poslaní poštou, faxom alebo e-mailom.

(5)

Oznámenie cez fax alebo e-mail bez elektronického podpisu potvrďte písomne do 3 dní.

(1)

Samostatne zárobkovo činná osoba,

a)

na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 4 ) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke

b)

ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, je povinná oznámiť príslušnej pobočke skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 , a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali.

(2)

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu a prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 do ôsmich dní od prerušenia; pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva sa oznámenie prerušenia nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu podľa § 26 ods. 4 písm. a) nevyžaduje.

(3)

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(4)

Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 je zachovaná aj vtedy, ak tlačivo uvedené v odseku 3 sa v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou, odoslalo faxom alebo elektronickou poštou.

(5)

Tlačivo uvedené v odseku 4, odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 96 ) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 , treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

§ 229 – Odhlásenie z dôchodkového poistenia

(1)

Ak sa staráte o dieťa alebo ste osobný asistent, musíte sa odhlásiť z poistenia do 8 dní od skončenia týchto činností.

(2)

Použite na to tlačivo určené Sociálnou poisťovňou.

(3)

Lehotu dodržíte, ak odhlášku pošlete včas poštou, faxom alebo e-mailom.

(4)

Fax alebo e-mail bez elektronického podpisu treba do 3 dní potvrdiť písomne.

(5)

Rovnaké pravidlá platia aj pri dobrovoľnom prihlásení sa na poistenie.

(1)

Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od skončenia riadnej starostlivosti o dieťa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu. Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. e) , ak ide o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne a ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne, alebo odo dňa zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

(2)

Fyzická osoba je povinná plniť povinnosť podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(3)

Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odovzdalo v ustanovenej lehote na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou.

(4)

Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 96 ) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 , treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.

(5)

Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) , e) , h) a i) , ktorá sa rozhodla prihlásiť na povinné dôchodkové poistenie, sa prihlasuje na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa; odseky 3 a 4 platia rovnako.

§ 231 – Povinnosti zamestnávateľa

(1)

Zamestnávateľ musí:

a)

nahlásiť sa do registra deň predtým, ako začne niekoho zamestnávať,

b)

prihlásiť zamestnanca na poistenie pred začatím práce a odhlásiť ho do 8 dní po skončení,

c)

nahlásiť prerušenie poistenia do 8 dní,

e)

odovzdať papierové potvrdenie o PN, ak trvá nad 14 dní,

h)

a i) nahlásiť pracovný úraz do 3 dní a zaslať záznam do 8 dní,

j)

pustiť kontrolu do svojich priestorov a k dokladom,

k)

vydať zamestnancovi potvrdenia pre potreby poistenia,

l)

a m) oznámiť zmenu svojho názvu, sídla alebo mena zamestnanca do 8 dní.

(2)

Povinnosti sa plnia na tlačivách určených poisťovňou.

(3)

Lehota je dodržaná aj pri poslaní poštou, faxom, e-mailom alebo cez SMS.

(4)

Oznámenie cez fax, e-mail alebo SMS bez elektronického podpisu treba do 3 dní potvrdiť písomne.

(5)

Pravidlá pre väznice upraví dohoda medzi poisťovňou a ministerstvom.

(1)

Zamestnávateľ je povinný

a)

prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca,

b)

prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol,

c)

oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca okrem prerušenia tohto poistenia z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm. a) pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa písmena b) sa nevyžaduje,

d)

oznámiť pobočke uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva zamestnancom podľa § 227a ods. 1 najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec splnil povinnosť podľa § 227a ods. 2 ,

e)

odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak dočasná pracovná neschopnosť nebola zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva a ak trvá dlhšie ako štrnásť dní, a to do troch dní po štrnástom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

f)

predkladať pobočke

g)

poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne bezplatne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

h)

oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,

i)

predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu, 101 ) najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,

j)

umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

k)

vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

l)

oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto zmeny,

m)

oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel,

n)

oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pri plnení povinnosti podľa písmena b), že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, ako aj každú zmenu týchto skutočností do ôsmich dní od tejto zmeny,

o)

oznámiť Sociálnej poisťovni súčasne s plnením povinností podľa písmen b) a f) údaje z evidencie analytických údajov zamestnanca evidovaných v čase oznámenia,

p)

oznámiť pobočke do troch dní

(2)

Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), l) až p) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(3)

Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f), h), i), l) až p) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).

(4)

Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 96 ) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 , treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.

(5)

Plnenie povinností podľa odseku 1 ústavom na výkon väzby a ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitných predpisov 39d ) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, upraví dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom spravodlivosti.

§ 232 – Evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia

(1-2) Zamestnávateľ o vás musí viesť záznamy počas celého zamestnania. Eviduje vaše meno, rodné číslo, trvanie práce, výšku platu aj materskú či rodičovskú dovolenku.

(1)

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.

(2)

Evidencia musí obsahovať tieto údaje:

a)

priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,

b)

identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,

c)

identifikačné číslo právneho vzťahu podľa § 226 ods. 1 písm. n),

d)

deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,

e)

neobmedzený vymeriavací základ zamestnanca,

f)

obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,

g)

obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

§ 232a – Evidencia analytických údajov zamestnanca

(1-2) Zamestnávateľ eviduje aj to, kde presne pracujete, váš dohodnutý pracovný čas a druh vykonávanej práce.

(1)

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca od vzniku do zániku dôchodkového poistenia zamestnanca.

(2)

Evidencia analytických údajov obsahuje

a)

číselný kód miesta výkonu práce podľa štatistického číselníka krajov, štatistického číselníka okresov a štatistického číselníka obcí, 101a )

b)

dohodnutý rozsah pracovného času,

c)

počet hodín, ktorý zodpovedá príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovanému na výplatu za mesiac,

d)

číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce. 101b )

§ 233 – Povinnosti ďalších právnických osôb

(1)

Ministerstvo školstva posiela zoznam uznaných škôl do 31. augusta.

(2)

Lekári musia poskytovať výpisy z dokumentácie, hlásiť úrazy a potvrdzovať PN či tehotenstvo.

(3)

až (5) Inšpekcia práce, úrady a Štatistický úrad spolupracujú pri výkone poistenia.

(6)

Daňový úrad posiela údaje o príjmoch podnikateľov do 31. mája alebo 5. októbra.

(7)

Matriky oznamujú úmrtia.

(8)

až (11) Polícia a ministerstvá musia poisťovni bezplatne poskytovať údaje a pomoc.

(12)

Úrad práce posiela údaje o nezamestnaných kvôli dávkam.

(17)

Kataster poskytuje údaje o nehnuteľnostiach na vymáhanie dlhov.

(19)

Správcovia dôchodkov posielajú údaje na prípravu vašej dôchodkovej prognózy.

(20)

Školy a škôlky potvrdzujú svoje zatvorenie pre účely ošetrovného.

(1)

Ministerstvo školstva je povinné zaslať ústrediu elektronicky a v dohodnutej štruktúre do 31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách.

(2)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný

a)

poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby v súvislosti s vykonávaním sociálneho poistenia, a to do ôsmich dní od doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti o tieto údaje, ak je potrebné doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa a poklesu pracovnej schopnosti,

b)

poskytovať pobočke hlásenie o pracovnom úraze a hlásenie o zistení choroby z povolania,

c)

vykazovať pobočke zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia za kalendárny mesiac do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými Sociálnou poisťovňou okrem dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva,

d)

potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou alebo v systéme elektronického zdravotníctva,

e)

potvrdzovať očakávaný deň pôrodu a deň skončenia tehotenstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

(3)

Orgány inšpekcie práce, orgány štátnej banskej správy a ďalšie príslušné dozorné orgány podľa osobitných predpisov 71 ) sú povinné oznámiť pobočke skutočnosti zistené pri výkone ich činnosti a poskytovať súčinnosť potrebnú na výkon sociálneho poistenia podľa tohto zákona.

(4)

Orgány na ochranu zdravia sú povinné poskytovať pobočke výsledky šetrenia pracovných podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania pri priznaných chorobách z povolania.

(5)

Štatistický úrad je povinný oznámiť

a)

ministerstvu na štatistický účel podľa odseku 13 podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom 101ba )

b)

Sociálnej poisťovni

(6)

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, výšku príjmu alebo výnosu, výšku zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34 ) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, najneskôr do 31. mája kalendárneho roka alebo najneskôr do 5. októbra kalendárneho roka, ak fyzická osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,

b)

zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane alebo z dodatočného daňového priznania fyzickej osoby uvedenej v písmene a), a zmenu výšky zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane alebo od podania dodatočného daňového priznania správcovi dane.

(7)

Obec, ktorá vedie matriku, je povinná zaslať ústrediu oznámenie o úmrtí každej fyzickej osoby, ktorú zapísali do knihy úmrtí.

(8)

Policajný zbor je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa jeho sídla vydanie rozhodnutia o zrušení povolenia na trvalý pobyt, o zrušení povolenia na prechodný pobyt a lehotu určenú na vysťahovanie cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť samostatne zárobkovej činnej osoby.

(9)

Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 , je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.

(10)

Ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, detenčný ústav, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sú povinné Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne oznamovať údaje, poskytovať doklady a súčinnosť, ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom a na účely konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Orgán príslušný na poskytovanie ochrany a pomoci oznamuje elektronicky Sociálnej poisťovni skutočnosti podľa § 15 ods. 1 písm. g) .

(11)

Rovnaké povinnosti na účely výkonu sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom a na účely konania vo veciach vymáhania pohľadávok ako právnické osoby uvedené v odseku 10 majú aj útvary sociálneho zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktoré sú inak príslušné na výkon sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov podľa osobitného predpisu; 2 ) na účely poukázania podielu zaplatenej dane pre rodičov 91d ) útvary sociálneho zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oznamujú na vyžiadanie Sociálnej poisťovni elektronicky údaje o poberateľovi výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2 ) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2 ) vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a o poberateľovi starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktoré vypláca príslušný útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, najmä jeho meno, priezvisko a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, adresu, na ktorej sa zdržiava, údaje potrebné na určenie dôchodkového veku a spôsob výplaty tohto dôchodku vrátane čísla účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak sa tento dôchodok vypláca týmto spôsobom.

(12)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné Sociálnej poisťovni na účely vykonávania sociálneho poistenia

a)

poskytovať údaje z evidencie uchádzačov o zamestnanie potrebné na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou,

b)

oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia alebo oznámenia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie; lehota na splnenie povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo v ustanovenej lehote elektronickou poštou,

c)

poskytovať, v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou údaje o

d)

oznámiť v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou údaje súvisiace s poskytovaním podpory v čase skrátenej práce, 69ba ) ktorými sú najmä:

(13)

Ministerstvo na základe údajov podľa odseku 5 písm. a) vypracúva kvantifikáciu vplyvu úmrtnosti na primeranosť a udržateľnosť systému sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v Slovenskej republike, ktorá je štatistickým produktom podľa osobitného predpisu. 101d )

(14)

Ministerstvo je povinné

a)

informovať Európsku komisiu o spôsobe určenia hornej hranice dávky garančného poistenia podľa § 103 ods. 3 ,

b)

oznámiť Európskej komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti týkajúcej sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

(15)

Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti informuje Európsku komisiu a ostatné členské štáty Európskej únie a štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, o typoch konaní pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa a o všetkých s tým súvisiacich zmenách a doplneniach právnych predpisov upravujúcich typy týchto konaní.

(16)

Ministerstvo spravodlivosti je povinné elektronicky poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť potrebnú na overovanie údajov na účely exekučného konania. 92b )

(17)

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je povinný poskytovať Sociálnej poisťovni údaje z katastra nehnuteľností vrátane osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie vymáhateľnosti pohľadávky a na plnenie funkcie styčného orgánu.

(18)

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poskytuje Sociálnej poisťovni na účely overenia splnenia podmienok nároku na výplatu nemocenského údaje o dátume porušenia nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie, mene, priezvisku a rodnom čísle osoby, ktorá porušila nariadené karanténne opatrenie alebo izoláciu, a to do desiatich dní od zistenia porušenia.

(19)

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne poskytovať bez súhlasu dotknutej osoby údaje o sporiteľovi podľa osobitného predpisu 1 ) na účely zostavenia dôchodkovej prognózy, a to jeho rodné číslo, prognózu jeho starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1 ) a prognózu jeho predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1 ) a na účely zaslania dôchodkovej prognózy jeho adresu elektronickej pošty, ak ňou disponuje. Dôchodková správcovská spoločnosť vytvorí prognózu predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia 1 ) poistenca, ktorý je sporiteľom podľa osobitného predpisu, 1 ) podľa parametrov, predpokladov a pravidiel ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 226b ods. 6.

(20)

Predškolské zariadenie, zariadenie sociálnych služieb a škola sú povinné poistencovi na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné potvrdzovať ich uzatvorenie na základe rozhodnutia príslušných orgánov alebo nariadenia karanténneho opatrenia podľa osobitného predpisu 50 ) na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

§ 234 – Povinnosti na účely garančného poistenia

(1)

Zamestnávateľ alebo správca konkurzu musia Sociálnej poisťovni oznámiť, že firma nedokáže platiť záväzky, a to do ôsmich dní.

(2)

Zamestnávateľ, správca aj zamestnanec sú povinní poskytnúť poisťovni všetky informácie potrebné na vyplatenie garančnej dávky.

(3)

Zamestnávateľ alebo správca musia zamestnancovi potvrdiť nároky na peniaze za posledné tri mesiace. Toto potvrdenie musia poslať aj do Sociálnej poisťovne.

(4)

Sociálna poisťovňa pošle zamestnávateľovi alebo správcovi potrebné tlačivá do piatich pracovných dní od nahlásenia platobnej neschopnosti.

(5)

Vyplnené a potvrdené tlačivá musí zamestnávateľ alebo správca vrátiť poisťovni do desiatich pracovných dní.

(6)

Ak súd zamietne konkurz z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ musí vrátiť vyplatené dávky aj s úrokmi do troch dní.

(1)

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku.

(2)

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia.

(3)

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke.

(4)

Príslušná pobočka je povinná doručiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

(5)

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty po vyplnení všetkých požadovaných údajov na tlačive uvedenom v odseku 4 sú povinní potvrdiť ich správnosť a doručiť ho príslušnej pobočke do desiatich pracovných dní od doručenia tlačiva.

(6)

Ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia zvýšenú o úrok vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania.

§ 235 – Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby a identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca

(1)

Vo všetkých žiadostiach pre poisťovňu uvádzajte rodné číslo osoby, ktorej sa to týka. Rodné číslo slúži ako identifikačné číslo.

(2)

Zamestnávateľ musí pri každej správe pre poisťovňu uvádzať aj špeciálne číslo pridelené k vašej práci.

(1)

V žiadostiach, oznámeniach a podaniach adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické osoby a fyzické osoby povinné uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorej sa žiadosť, oznámenie alebo podanie týka, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa na účely nároku na materské a na účely podania prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) a b) na účely nároku na ošetrovné. Ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia žijúceho rodiča, a ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu obojstranne osiroteného dieťaťa, aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia zomretého rodiča, ktorý zomrel posledný. Zákonný zástupca uvádza identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktoré by bola povinná uvádzať fyzická osoba, ktorú zastupuje. Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia je rodné číslo.

(2)

Zamestnávateľ je povinný od sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca podľa § 226 ods. 1 písm. n) uvádzať toto číslo pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou.

§ 236 – Povinn

(1)

Ak ste dostali dávku omylom a je vyššia ako 5 eur, musíte ju vrátiť. Platí to najmä vtedy, ak ste vedeli, že peniaze vám nepatria.

(2)

Poisťovňa môže pýtať peniaze späť do 3 rokov od zistenia chyby, najneskôr do 10 rokov od ich vyplatenia.

(1)

Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a

a)

nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,

b)

prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo

c)

vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

(2)

Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

§ 237 – Náhrada neprávom vyplatených dávok a premlčanie

(1)

Ak niekto nesprávne potvrdí údaje potrebné pre dávku a kvôli tomu sa vyplatí neprávom alebo vo vyššej sume, musí rozdiel nad 5 eur vrátiť.

(2)

Poisťovňa môže peniaze žiadať späť do 3 rokov od zistenia chyby, najneskôr do 10 rokov od vyplatenia. Počas odvolania sa tieto lehoty zastavia.

(1)

Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak sú vyššie ako 5 eur.

(2)

Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia.

§ 237a – Splátky dlžných súm Sociálnej poisťovni

(1)

Sociálna poisťovňa vám môže na základe písomnej žiadosti povoliť splátky dlhu, ak ho dokážete splatiť najneskôr do 24 mesiacov.

(2)

Ak nezaplatíte splátku včas alebo v správnej výške, musíte naraz vyplatiť celý zvyšný dlh. Poisťovňa zaplatené peniaze použije na úhradu vášho dlhu.

(1)

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy podľa § 234 , § 236 až 238 , povoliť splátky dlžnej sumy, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude fyzická osoba alebo právnická osoba schopná dlžnú sumu zaplatiť.

(2)

V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatenú sumu použije Sociálna poisťovňa na započítanie svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

§ 238 – Náhr

(1)

Poisťovňa má právo žiadať náhradu peňazí od osôb, ktoré svojím zavineným konaním spôsobili, že musela vyplácať dávky.

(2)

Toto neplatí, ak si škodu spôsobil sám poberateľ dávky.

(3)

Za tretiu osobu sa nepovažuje zamestnávateľ ani jeho zamestnanci pri úrazovom poistení.

(4)

Úrady a firmy musia poisťovni pri riešení týchto škôd zadarmo pomáhať a posielať potrebné doklady.

(5)

Nárok na náhradu škody zaniká po 3 rokoch od zistenia vinníka, najneskôr po 10 rokoch od výplaty dávok.

(6)

Poisťovňa si túto náhradu škody pýta prostredníctvom súdu.

(7)

Poisťovňa náhradu nevymáha, ak by to bolo drahšie ako samotná škoda alebo ak dlžník nemá žiaden majetok.

(8)

Právo na náhradu škody zaniká, ak sa z invalidného dôchodcu stane starobný dôchodca.

(1)

Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

(2)

Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.

(3)

Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.

(4)

Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.

(5)

Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

(6)

Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. 102 )

(7)

Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa odseku 6, ak

a)

je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody,

b)

je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody,

c)

uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.

(8)

Ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká.

§ 239 – Pokuta

Za porušenie povinností vám môže Sociálna poisťovňa udeliť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri jej výške posúdi, ako vážne bolo vaše pochybenie. Pokutu nedostanete, ak ste už boli potrestaní inak alebo ak chybu opravíte do siedmich dní od termínu.

Za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7 , § 154 ods. 3 , § 227 ods. 2 , § 227a , § 228 až 234 , § 238 , § 244 , § 279 , § 225i ods. 10 a § 225j ods. 12 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za

a)

porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) , ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu, 102aa )

b)

porušenie povinnosti podľa prvej vety, ak povinná osoba splní túto povinnosť do siedmich dní od uplynutia lehoty ustanovenej týmto zákonom.

§ 240 – Penále

(1)

Ak nezaplatíte odvody včas alebo v správnej výške, poisťovňa vám vyrubí penále 0,05 % z dlhu za každý deň omeškania.

(2)

Penále nesmie byť vyššie ako váš samotný dlh a neúčtuje sa, ak je nižšie ako 5 eur.

(3)

Poisťovňa penále nepredpisuje, ak ide o dlh, ktorý sa podľa pravidiel nedá vymôcť.

(1)

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1 ) ktorá neodviedla poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1 ) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále, ak odsek 2 neustanovuje inak, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1 ) do

a)

dňa, v ktorom bola pohľadávka uspokojená

b)

dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom zanikla pohľadávka podľa § 149 ods. 8 alebo § 151 , alebo

c)

dňa, v ktorom začala vykonávať kontrolu.

(2)

Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1 ) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur. Kontrolované obdobie je obdobie určené Sociálnou poisťovňou.

(3)

Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu. 102ab )

§ 241 – Ustan

(1)

Pri pokutách a penále platia podobné pravidlá ako pri platení bežného poistného.

(2)

Aj pri pokutách a penále vám poisťovňa môže povoliť splátkový kalendár.

(1)

Na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7 , § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

(2)

Na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále platí § 146 rovnako.

§ 241a – Penále Sociálnej poisťovne za omeš

(1)

Ak Sociálna poisťovňa nepošle vaše príspevky na dôchodok včas, musí za každý deň meškania zaplatiť pokutu. Tá sa počíta podľa úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

(2)

Poisťovňa pokutu neplatí:

a)

ak zamestnávateľ neskoro splnil svoje povinnosti (do 60 dní od nápravy),

b)

počas nároku na materské (do 60 dní od rozhodnutia o jeho priznaní),

c)

počas platnosti certifikátu na výplatu dôchodku,

d)

kým vám na začiatku sporenia nevyberie správcovskú spoločnosť.

(1)

Ak Sociálna poisťovňa nepostúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v lehote podľa § 226 ods. 1 písm. f) prvého bodu, je povinná bez zbytočného odkladu od zistenia ich výšky vypočítať a zaplatiť penále z dlžnej sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za každý deň omeškania. Penále podľa prvej vety je vo výške jednej tristošesťdesiatpätiny základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa penále počíta.

(2)

Sociálna poisťovňa neplatí penále

a)

za obdobie, za ktoré nepostúpila príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo tieto príspevky postúpila v nižšej sume z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil povinnosť ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. b) alebo písm. f) , najneskôr do uplynutia 60 dní odo dňa splnenia tejto povinnosti zamestnávateľom,

b)

za obdobie odo dňa, v ktorom vznikol sporiteľovi podľa osobitného predpisu, 1 ) ktorému sa nevypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 1 ) nárok na výplatu materského, najneskôr do uplynutia 60 dní odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní materského,

c)

za obdobie odo dňa vydania certifikátu podľa osobitného predpisu 102a ) do dňa zániku účasti na starobnom dôchodkovom sporení alebo do skončenia záväznosti ponuky doživotného starobného dôchodku, doživotného predčasného starobného dôchodku, dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, 102b )

d)

za obdobie odo dňa, v ktorom sporiteľovi vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť podľa osobitného predpisu. 1 )

§ 242 – Kontrola

(1)

Sociálna poisťovňa vykonáva vonkajšiu kontrolu, či dodržiavate zákon.

(2)

Kontrolu robia poverení zamestnanci poisťovne.

(3)

Ak máte pochybnosť o ich nezaujatosti, môžete podať písomnú námietku. Kontrolór, ktorý má konflikt záujmov, to musí nahlásiť a robiť len neodkladné úkony.

(4)

O vašej námietke sa musí rozhodnúť do troch pracovných dní.

(1)

Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).

(2)

Kontrolnú činnosť uvedenú v odseku 1 vykonávajú poverení zamestnanci organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (ďalej len „zamestnanec kontroly“).

(3)

Ak majú kontrolované subjekty pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom alebo k ich zamestnancom, môžu vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok. Zamestnanci kontroly, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti, sú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť osobe, ktorá vydala poverenie na výkon kontroly. Zamestnanci kontroly sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.

(4)

Osoba, ktorá vydala poverenie na výkon kontroly, je povinná rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil.

§ 243 – Oprávnenia a povinnosti zamestnancov kontroly

(1)

Kontrolóri môžu vstupovať do vašich priestorov (okrem bytu), vyžadovať doklady, informácie a brať si originály listín na zabezpečenie dôkazov.

(2)

Sú povinní sa vopred ohlásiť, ukázať preukaz, vydať potvrdenie o prevzatých dokladoch a po kontrole ich vrátiť. Musia zachovávať mlčanlivosť a s vami výsledky kontroly prediskutovať.

(3)

Tieto pravidlá platia aj pre iné osoby, ktoré sú ku kontrole prizvané.

(1)

Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu

a)

vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich kontrolovaným subjektom, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť dotknutá výkonom tohto oprávnenia,

b)

vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytli doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebné na výkon kontroly a prvopisy dokladov,

c)

v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu premiestňovať prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, na účely zabezpečovania dôkazov, ako aj vykonať ďalšie nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou,

d)

vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie kontroly. Túto súčinnosť možno vyžadovať len v nevyhnutnom rozsahu a vtedy, ak nemožno účel kontroly dosiahnuť inak. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.

(2)

Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly povinní

a)

vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom kontrolóra,

b)

vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto veci nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov, 104 ) sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté,

c)

oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov, 105 )

d)

v potrebnom rozsahu oboznámiť kontrolovaný subjekt s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať v určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti,

e)

preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo v zázname o kontrole, oboznámiť s ním kontrolovaný subjekt,

f)

neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť kontrolovanému subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu o výsledku kontroly,

g)

prerokovať protokol o výsledku kontroly s kontrolovaným subjektom,

h)

v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť kontrolovanému subjektu, aby v určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku,

i)

odovzdať alebo zaslať protokol o výsledku kontroly, ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu kontrolovanému subjektu,

j)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodil ten, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach. 106 )

(3)

Oprávnenia podľa odseku 1 a povinnosti podľa odseku 2 písm. b), d), e), g) a j) sa vzťahujú aj na prizvané osoby.

§ 244 – Oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu

(1)

K zisteniam kontroly sa môžete písomne vyjadriť a do siedmich pracovných dní podať námietky.

(2)

Musíte kontrolórom vytvoriť podmienky na prácu, spolupracovať s nimi a na požiadanie ukázať doklad totožnosti.

(3)

Ste povinní prísť na prerokovanie výsledkov kontroly.

(4)

Ak kontrola zistí chyby, musíte v určenej lehote prijať opatrenia na ich odstránenie.

(1)

Kontrolovaný subjekt je oprávnený počas výkonu kontroly najneskôr v čase oboznámenia sa s protokolom o výsledku kontroly písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam zamestnancov kontroly. K protokolu o výsledku kontroly kontrolovaný subjekt môže podať námietky do siedmich pracovných dní od oboznámenia sa s protokolom. Na vyjadrenia a námietky ku kontrolným zisteniam, ktoré boli predložené po lehote, sa neprihliada, ak bol o tom kontrolovaný subjekt poučený.

(2)

Kontrolovaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na vykonanie kontroly a poskytnúť súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam zamestnancov kontroly. Zamestnanci kontrolovaného subjektu a fyzické osoby dotknuté kontrolou sú povinné na požiadanie zamestnanca kontroly pri výkone kontroly preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.

(3)

Kontrolovaný subjekt, ktorého sa kontrolné zistenia týkajú, je povinný na požiadanie zamestnancov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu o výsledku kontroly, ak vedúci kontrolnej skupiny neurčí iný spôsob prerokovania protokolu.

(4)

Kontrolovaný subjekt je v určenej lehote povinný na základe výsledku kontroly prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich vedúcemu zamestnancovi kontroly.

§ 245 – Protokol o výsledku kontroly

(1)

O kontrole sa spíše protokol s výsledkami, ktorý podpíšu kontrolóri aj vy.

(2)

V prípade potreby sa môžu priebežne spísať aj čiastkové výsledky.

(3)

Priebežný protokol rieši stav na mieste, čiastkový len určitú časť kontroly.

(4)

Ak podáte námietky, kontrolóri k nim vypracujú dodatok.

(5)

Po prediskutovaní výsledkov sa spíše zápisnica, kde sa určí termín na nápravu chýb.

(6)

Ak sa žiadne chyby nenájdu, spíše sa len záznam o kontrole.

(7)

Kontrola sa končí dňom, kedy sa s vami výsledky prerokujú, alebo dňom, kedy ich odmietnete podpísať.

(1)

O výsledku vykonanej kontroly vypracujú zamestnanci kontroly protokol, ktorý musí obsahovať označenie kontrolovaného subjektu, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia, dátum vypracovania protokolu, podpisy zamestnancov kontroly, podpis kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, a dátum oboznámenia sa s protokolom. Súčasťou protokolu je vyjadrenie kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane priebežného protokolu a čiastkového protokolu.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak je počas kontroly potrebné ku konkrétnemu kontrolnému zisteniu vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol.

(3)

Priebežný protokol obsahuje výsledok kontroly stavu priamo na mieste v určenom období. Čiastkový protokol obsahuje výsledok kontroly stavu len jednej časti predmetu kontroly na účely osobitného postupu a riešenia zistených nedostatkov.

(4)

Ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, zamestnanci kontroly vypracujú dodatok k protokolu o kontrole, ktorý je jeho súčasťou. Pri ich vypracúvaní sa primerane postupuje podľa odseku 1.

(5)

O prerokovaní protokolu vypracujú zamestnanci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia sa kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich podpisy. V zápisnici sa uloží povinnosť kontrolovanému subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich v určenej lehote vedúcemu zamestnancovi kontroly.

(6)

Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Pri jeho vypracúvaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.

(7)

Kontrola je skončená v deň prerokovania protokolu o kontrole alebo podpísania záznamu zamestnancami kontroly a jeho zaslaním alebo odovzdaním kontrolovanému subjektu. Protokol o kontrole sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť, zúčastniť sa na prerokovaní protokolu o kontrole, alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Túto skutočnosť treba uviesť v zápisnici o prerokovaní protokolu.

§ 245a – Hlavný

Hlavný kontrolór nezávisle dohliada na to, ako Sociálna poisťovňa hospodári so svojím majetkom. Je zamestnancom poisťovne a bez súhlasu dozornej rady nesmie podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť.

Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s vlastným majetkom Sociálnej poisťovne (vnútorná kontrola) a podľa osobitného predpisu. 106a ) Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. 106a ) Hlavný kontrolór je zamestnancom Sociálnej poisťovne a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. 69 ) Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu dozornej rady podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.

§ 245b – Voľba a funkcia hlavného kontrolóra

(1)

Hlavného kontrolóra volí dozorná rada. Musí mať vysokú školu a 10 rokov praxe v kontrole.

(2)

Jeho funkčné obdobie je štvorročné.

(3)

Funkcia mu zanikne uplynutím času, vzdaním sa, odvolaním alebo smrťou.

(4)

Rada ho odvolá, ak si neplní povinnosti alebo mu to dlhodobo nedovoľuje zdravotný stav.

(5)

Jeho mzda je trojnásobok priemernej mzdy v krajine a môže dostať aj odmenu.

(1)

Hlavného kontrolóra volí a odvoláva dozorná rada.

(2)

Za hlavného kontrolóra môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má najmenej desať rokov praxe v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu a spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu. 69 )

(3)

Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov dozornej rady.

(4)

Funkčné obdobie hlavného kontrolóra je štvorročné. Funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Voľbu hlavného kontrolóra vykoná dozorná rada počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra alebo do 60 dní od zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa odseku 6 písm. b) až e).

(5)

Sociálna poisťovňa je povinná s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzatvoriť pracovnú zmluvu do troch dní od jeho zvolenia.

(6)

Funkcia hlavného kontrolóra zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia,

b)

vzdaním sa funkcie hlavného kontrolóra písomnou žiadosťou doručenou dozornej rade, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c)

odvolaním,

d)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e)

dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu. 69 )

(7)

Dozorná rada odvolá hlavného kontrolóra, ak

a)

neplní povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu, 69 )

b)

neplní úlohy hlavného kontrolóra,

c)

nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať funkciu hlavného kontrolóra.

(8)

Mzda hlavného kontrolóra je mesačne trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy hlavného kontrolóra sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Hlavnému kontrolórovi môže dozorná rada priznať odmenu ročne najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy uvedenej v prvej vete.

§ 245c – Kontrola a účasť na rokovaniach

Hlavný kontrolór vykonáva vnútorné kontroly, predkladá o nich správy dozornej rade a zúčastňuje sa na jej rokovaniach.

a)

vykonáva kontrolu v rozsahu podľa § 245a ,

b)

predkladá dozornej rade

c)

vykoná kontrolu, ak mu to uloží dozorná rada,

d)

zúčastňuje sa na rokovaniach dozornej rady.

§ 246 – Výkon dozoru štátu

(1)

Na Sociálnu poisťovňu dohliada Ministerstvo práce a Ministerstvo financií.

(2)

Tieto orgány kontrolujú, či poisťovňa dodržiava zákony a správne hospodári podľa rozpočtu.

(3)

Ich zamestnanci sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach dozornej rady.

(4)

Ak generálny riaditeľ porušuje svoje povinnosti, ministerstvo navrhne vláde jeho odvolanie.

(1)

Štát vykonáva dozor nad vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom prostredníctvom orgánov dozoru štátu, ktorými sú ministerstvo a ministerstvo financií. Orgány dozoru štátu postupujú pri výkone dozoru štátu primerane podľa osobitného predpisu. 107 ) Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

(2)

Orgány dozoru štátu sú povinné dohodnúť rozdelenie pôsobnosti pri výkone dozoru štátu najneskôr do 31. januára 2004. Dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové sporenie dôchodkovým správcovským spoločnostiam Sociálnou poisťovňou vykonáva ministerstvo.

(3)

Orgán dozoru štátu je povinný dozerať na dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou a na hospodárenie Sociálnej poisťovne podľa rozpočtu na príslušný kalendárny rok.

(4)

Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu majú právo pri vykonávaní činnosti uvedenej v odseku 1 zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady.

(5)

Ak orgán dozoru štátu zistí, že generálny riaditeľ si neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, podá návrh na jeho odvolanie vláde.

§ 248 – Pokuty Sociálnej poisťovni za porušenie povinností

(1)

Ak Sociálna poisťovňa poruší zákon, ministerstvo jej môže udeliť pokutu až do 165 969,50 eura pri finančných chybách.

(2)

Pokutu možno udeliť do jedného roka od zistenia chyby. Štátne orgány sa o udelených pokutách navzájom informujú.

(3)

Peniaze z týchto pokút idú do štátneho rozpočtu.

(1)

Ak Sociálna poisťovňa poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, orgán dozoru štátu jej uloží pokutu až do

a)

66 387,80 eura za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,

b)

165 969,50 eura za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.

(2)

Pokutu môže uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru štátu o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená pokuta iným orgánom dozoru štátu. Orgány dozoru štátu sa vzájomne informujú o uložení pokuty. Na rozhodovanie o pokute sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu. 91a )

(4)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 249 – Definícia a výnimky poistenca zákona

(1)

Za poistenca sa považujú aj ľudia, ktorí boli poistení podľa starších predpisov platných pred rokom 2004.

(2)

Starobným dôchodcom sa informácie o zmenách na ich účte bežne neposielajú, môžu však o ne požiadať.

(1)

Poistenec podľa tohto zákona je aj

a)

fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b)

fyzická osoba, ktorá platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.

(2)

Poistencom na účely zasielania informácie o zmenách stavu individuálneho účtu podľa § 226 ods. 1 písm. a) nie je

a)

fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b)

fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku podľa § 263 ods. 9 , ak v období kalendárneho roka, za ktorý sa informácia o zmenách stavu individuálneho účtu zasiela, nebola nemocensky poistená alebo dôchodkovo poistená.

(3)

Poistencom na účely § 226 ods. 2 nie je

a)

fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b)

fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku podľa § 263 ods. 9 .

(4)

Fyzickým osobám uvedeným v odseku 3 písm. b) Sociálna poisťovňa zašle informáciu o stave individuálneho účtu na ich žiadosť.

(5)

Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

§ 250 – Doktor

Za zamestnanca sa považuje aj doktorand v dennej forme, ktorý študuje podľa predpisov platných do marca 2002.

Zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. h) je doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, ktorý študuje podľa predpisov 109 ) platných do 31. marca 2002.

§ 251 – Pracovný úraz a choroba z povolania

(1)

Pracovné úrazy a choroby z povolania uznané pred rokom 2004 sa naďalej považujú za úrazy podľa tohto zákona.

(2)

Toto neplatí pre úrazy policajtov a vojakov, ktoré sa posudzujú podľa ich vlastných predpisov.

(1)

Pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.

(2)

Služobný úraz a choroba z povolania uznané policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa nepovažujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.

§ 252 – Prechod SZČO na nové poistenie po 2003

(1)

Živnostníci, ktorí boli poistení k 31. decembru 2003, zostávajú povinne poistení aj v prvej polovici roka 2004.

(2)

Kto si platil poistenie dobrovoľne pred rokom 2004, považuje sa za dobrovoľne poisteného aj po tomto termíne.

Prechod z účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie po 31. decembri 2003

(1)

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. júna 2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu 43 ) a ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. septembra 2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4.

(2)

Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo dobrovoľne platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti.

§ 253 – Obdobie nemocenského poistenia, určenie denného vymeriavacieho základu a určenie mesačného vymeriavacieho základu

(1)

Pri nároku na nemocenské alebo materské sa započítava aj obdobie poistenia získané pred rokom 2004.

(2)

Pri chorobe alebo materskej v roku 2004 sa výška dávky vypočíta podľa obmedzených pravidiel zo starších príjmov.

(1)

Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa započítava aj obdobie účasti na nemocenskom poistení, získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(2)

Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa nezapočítava obdobie účasti na nemocenskom zabezpečení policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(3)

Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002.

(4)

Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003.

(5)

Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne na inú prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí podľa § 56 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002.

(6)

Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne na inú prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí podľa § 56 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003.

§ 254 – Nezaopatrené dieťa

(1)

Študent, ktorý už dokončil vysokú školu a získal titul, sa už nepovažuje za nezaopatrené dieťa.

(2)

Štúdium na vysokej škole sa berie ako príprava na povolanie.

(3)

Táto príprava začína dňom zápisu na školu a končí štátnou skúškou, získaním titulu alebo ukončením štúdia.

(1)

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole podľa predpisov platných do 31. marca 2002, ak už skončilo vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul podľa týchto predpisov.

(2)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj štúdium študenta na vysokej škole podľa osobitného predpisu. 109 )

(3)

Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2, sa začína odo dňa zápisu na vysokú školu.

(4)

Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2, sa končí vykonaním štátnej skúšky a priznaním akademického titulu, najneskôr koncom školského roka, v ktorom malo byť toto štúdium skončené podľa predpisov platných do 31. marca 2002, vylúčením zo štúdia alebo zanechaním štúdia podľa predpisov platných do 31. marca 2002.

§ 255 – Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu

(1)

Odpracované roky a náhradné doby spred roka 2004 sa započítavajú do dôchodku.

(2)

Započítať sa dá aj práca v cudzine, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné.

(3)

Za obdobia štúdia, vojenčiny či materskej pred rokom 2004 sa priznávajú stanovené dôchodkové body.

(4)

Služba u polície alebo vojska sa do bežného dôchodku započíta, len ak z nej nevznikol nárok na špeciálny výsluhový dôchodok.

(1)

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

(2)

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného.

(3)

Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(4)

Ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 s náhradnou dobou alebo dobou štúdia, ktoré sa do 31. decembra 2003 hodnotia ako doba zamestnania, na určenie sumy dôchodkovej dávky sa zohľadní osobný mzdový bod za obdobie, v ktorom je vyšší.

(5)

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2 ) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55 )

(6)

Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2 )

(7)

Za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia občana Slovenskej republiky, ktorý vykonával základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách, získané pred 1. januárom 2006, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2 )

§ 256 – Obdobie poistenia v nezamestnanosti a pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti

(1)

Do poistenia v nezamestnanosti sa rátajú aj príspevky zaplatené pred rokom 2004.

(2)

Ak ste v poslednom čase nemali príjem, dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z minimálnej mzdy.

(1)

Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje aj obdobie platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti a obdobie, ktoré sa hodnotilo na účely vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(2)

Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 108 ods. 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 257 – Osobný vymeriavací základ

Pred rokom 1993 je základom pre výpočet váš hrubý zárobok pred zdanením. Od roku 1993 do konca roka 2003 sú to sumy, z ktorých ste si skutočne platili odvody.

Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.

§ 258 – Výchova dieťaťa na určenie dôchodkového veku žien v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014

U žien, ktoré idú do dôchodku v rokoch 2004 až 2014, sa výchova detí posudzuje podľa pravidiel platných pred rokom 2004.

Poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový vek podľa § 65 ods. 4 až 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

§ 259 – Konania o nárokoch pred rokom 2004

(1)

O dávkach, na ktoré vznikol nárok pred rokom 2004, sa rozhodne podľa vtedy platných predpisov.

(2)

Od roku 2005 už nemusíte mať trvalý pobyt na Slovensku, aby ste dostali dôchodok. Ak vám ho predtým kvôli tomu zamietli, môžete požiadať o nové rozhodnutie.

(1)

V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

(2)

V konaniach o dávkach dôchodkového zabezpečenia, na ktoré nevznikol nárok do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 ( § 259 ods. 1 ) z dôvodu nesplnenia podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a ktoré do 31. decembra 2004 neboli právoplatne skončené, sa rozhodne po 31. decembri 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa od 1. januára 2005 považuje za splnenú. O dávkach dôchodkového zabezpečenia podľa prvej vety, ktoré neboli priznané a o ktorých bolo do 31. decembra 2004 právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne znovu na žiadosť poistenca.

§ 260 – Prechodné ustanovenia dávok sociálneho poistenia

(1)

Dávky priznané pred rokom 2004 sa vyplácajú v rovnakej výške aj naďalej, no podľa starých pravidiel.

(2)

Staré názvy dávok sa menia na nové, napríklad „peňažná pomoc v materstve“ sa po novom volá „materské“.

(1)

Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa posudzuje po 31. decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.

(2)

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004 používa pojem

a)

„podpora pri ošetrovaní člena rodiny“, rozumie sa tým „ošetrovné“,

b)

„peňažná pomoc v materstve“, rozumie sa tým „materské“,

c)

„vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve“, rozumie sa tým „vyrovnávacia dávka“,

d)

„dávky nemocenského poistenia“, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým „nemocenské dávky“,

e)

„dávka dôchodkového zabezpečenia“, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým „dôchodková dávka“,

f)

„dôchodkové zabezpečenie“, rozumie sa tým „dôchodkové poistenie“,

g)

„príspevok na poistenie v nezamestnanosti“, rozumie sa tým „poistné na poistenie v nezamestnanosti“,

h)

„podpora v nezamestnanosti“, rozumie sa tým „dávka v nezamestnanosti“,

i)

„príspevok do garančného fondu“, rozumie sa tým „poistné na garančné poistenie“,

j)

„peňažná náhrada“, rozumie sa tým „dávka garančného poistenia“,

k)

„výkon štátneho dozoru nad vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia“, rozumie sa tým „výkon dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia“.

§ 261 – Určenie sumy starobného dôchodku poistenca

(1)

Ak ste mali nárok na dôchodok pred rokom 2004 a pracovali ste ďalej bez poberania peňazí, dôchodok sa vám vypočíta podľa nového zákona. Nesmie byť však nižší než podľa starých pravidiel.

(2)

Za obdobie odpracované po roku 2003 bez poberania dôchodku sa vám suma starobného dôchodku zvýši.

(1)

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. 110 ) Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 111 ) Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

(2)

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,

a)

bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,

b)

počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.

(4)

Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(5)

Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odseku 3 za kalendárny rok len raz.

§ 262 – Nárok na starobný dôchodok po roku 2004

(1)

Kto mal nárok na pomerný starobný dôchodok pred rokom 2004 a pracoval ďalej, má po novom nárok na riadny starobný dôchodok.

(2)

Pomerné starobné dôchodky sa od roku 2004 považujú za bežné starobné dôchodky.

(1)

Poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok, má po 31. decembri 2003 nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona; § 261 ods. 1 druhá až štvrtá veta platia rovnako.

(2)

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania pomerného starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,

a)

bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,

b)

počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral pomerný starobný dôchodok.

(4)

Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(5)

Pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok.

§ 263 – Prechodné ustanovenia invalidných dôchodkov a ich výplata

(1)

Invalidné dôchodky priznané pred rokom 2004 platia aj naďalej v rovnakej sume. Ak popri dôchodku pracujete, od augusta 2006 to nemá vplyv na jeho vyplácanie. (2) Časť starých pravidiel už neplatí, pretože neboli v súlade s Ústavou. (3) Ak ste pred rokom 2004 dosiahli vek 60 rokov (muži) alebo 57 rokov (ženy), váš zdravotný stav už nebudú preverovať. (4-7) Niektoré staršie ustanovenia zákona stratili platnosť na základe rozhodnutia súdu. (8-9) Ak ste v určenom veku poberali invalidný dôchodok pred rokom 2004, od januára 2005 sa váš dôchodok považuje za starobný. (10) Ak máte nárok na viac dôchodkov naraz, dostanete ten vyšší. Ak sú rovnaké, môžete si vybrať. (11-12) Dôchodky sa vyplácajú z príslušných fondov Sociálnej poisťovne podľa druhu dôchodku. (13) Ak ste pracovali aj na konci roka 2003, suma dôchodku sa určí podľa vtedajších pravidiel. (14-15) Pre osoby, ktoré sa stali invalidnými ako deti alebo mladí dospelí do konca roka 2004, platia osobitné pravidlá. (16) Ak ste do kontroly v roku 2006 dosiahli dôchodkový vek, váš invalidný dôchodok sa automaticky zmení na starobný. (17) Pri výpočte sumy dôchodku sa berú do úvahy vaše najlepšie zárobky z minulosti.

(1)

Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

(2)

Ustanovenie § 263 ods. 2 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(3)

Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil pred 1. januárom 2004 vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža a vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu.

(4)

Ustanovenie § 263 ods. 4 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(5)

Ustanovenie § 263 ods. 5 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(6)

Ustanovenie § 263 ods. 6 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(7)

Ustanovenie § 263 ods. 7 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(8)

Invalidný dôchodok uvedený v odsekoch 1, 5 až 7, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa nepovažuje za starobný dôchodok.

(9)

Invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok.

(10)

Ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca ten dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(11)

Invalidné dôchodky uvedené v odsekoch 1, 5 až 8 sa po 31. decembri 2003 vyplácajú zo základného fondu invalidného poistenia.

(12)

Invalidný dôchodok uvedený v odseku 9 sa vypláca po 31. decembri 2004 zo základného fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku uvedeného v prvej vete.

(13)

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na nové vymeranie pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu. 111 ) Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Z obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku nevzniká.

(14)

V období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 sa nárok na invalidný dôchodok posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak občan

a)

sa stal invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka,

b)

nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a

c)

dovŕšil 18 rokov veku.

(15)

Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

(16)

Trvanie invalidity podľa tohto zákona od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil do dňa preskúmania trvania invalidity podľa odseku 2 dôchodkový vek a Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 u tohto poistenca nepreskúmala trvanie invalidity. Poistencovi uvedenému v prvej vete sa invalidný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr od 1. augusta 2006, považuje za starobný dôchodok; § 293m ods. 2 a 4 platia rovnako. Tento starobný dôchodok sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi tohto starobného dôchodku.

(17)

Na účely určenia sumy invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 5 a 7 sa určí osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet tohto invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na predchádzajúcu dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 263a – Preskúmanie trvania invalidity a nároku na dôchodok

(1)

Sociálna poisťovňa vám môže znovu skontrolovať zdravotný stav a rozhodnúť o vašom dôchodku podľa pravidiel platných do konca roka 2003. (2) Ak vám po kontrole dôchodok znížili alebo vzali, môže sa vám vrátiť pôvodná suma. (3) Týka sa to aj prípadov, keď sa váš invalidný dôchodok medzitým zmenil na starobný. (4) Podmienka nižšieho zárobku pri čiastočnom invalidnom dôchodku sa považuje za splnenú. (5) Ak máte nárok na dva rôzne invalidné dôchodky, Sociálna poisťovňa vám vyplatí ten vyšší. (6-7) Podobne sa postupuje aj pri vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkoch po zomretom invalidnom dôchodcovi. (8) Pri výpočte sumy sa započítava aj práca a odvody po roku 2003. (9-10) O zmenu bolo potrebné požiadať do konca septembra 2009. (11-13) Ak konania o dôchodkoch neskončili do septembra 2006, rozhodne sa podľa nového zákona. Určuje sa aj presné percento poklesu schopnosti pracovať pre staršie dôchodky.

(1)

Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne

a)

o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006,

b)

o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo

c)

o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.

(2)

Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006

a)

bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo

b)

bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obnoví sa nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004.

(3)

Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o jeho sume podľa odsekov 1 a 2 aj vtedy, keď poistencom uvedeným v odsekoch 1 a 2 bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok.

(4)

Na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 sa podmienka poklesu zárobku považuje za splnenú.

(5)

Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(6)

Vdove po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a

a)

bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa smrti tohto poistenca vdovský dôchodok v sume určenej z invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo

b)

bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, vznikne nárok na vdovský dôchodok odo dňa smrti tohto poistenca a jeho suma sa určí z invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004.

(7)

Na vdovecký dôchodok a na sirotský dôchodok po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a bola mu znížená suma invalidného dôchodku alebo mu bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, platí odsek 6 rovnako.

(8)

Na nárok na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy podľa odseku 1, odseku 6 písm. b) a odseku 7 podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa za zamestnanie považuje aj obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a za hrubý zárobok na určenie priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie po 31. decembri 2003.

(9)

O invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a sirotskom dôchodku podľa odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky, manžela a nezaopatreného dieťaťa zomretého poistenca.

(10)

Podnet podľa odseku 9 sa môže podať najneskôr do 30. septembra 2009. Sociálna poisťovňa rozhodne podľa odsekov 1 až 9 do 18 mesiacov od podania podnetu alebo do 30. septembra 2009, ak začala konanie z vlastného podnetu.

(11)

Ak konanie o invalidnom dôchodku začaté podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a konanie o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku alebo sirotskom dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, nebolo právoplatne skončené do 30. septembra 2006, o nároku na invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa rozhodne podľa tohto zákona.

(12)

Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.

(13)

Poistenec, ktorému po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok alebo sa mu znížila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa považuje na účely platenia poistného podľa tohto zákona za poberateľa invalidného dôchodku a na účely osobitných predpisov za invalidného odo dňa vydania rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2, ktorým sa prizná invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo určí jeho suma.

§ 263b – Preskúmanie invalidity a nároku na dôchodok

(1)

Ak poberáte starší invalidný dôchodok a Sociálna poisťovňa vás medzi rokmi 2004 a 2006 nepreverila, urobí tak automaticky teraz podľa starších predpisov. (2) Pri výpočte vášho priemerného zárobku sa započítajú aj odpracované roky a odvody po roku 2003.

(1)

Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, tento dôchodok sa mu vypláca k 1. októbru 2006 a v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 nebolo mu preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa po 30. septembri 2006 preskúmava trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a rozhoduje o nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. To platí aj vtedy, ak dôjde k zmene invalidity poistenca na čiastočnú invaliditu alebo k zmene čiastočnej invalidity poistenca na invaliditu. Sociálna poisťovňa rozhodne podľa druhej vety bez žiadosti.

(2)

Za zamestnanie podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a za hrubý zárobok na určenie priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie po 31. decembri 2003.

§ 264 – Nárok na vdovský dôchodok a jeho výplata

(1)

Vdovský dôchodok priznaný podľa starých pravidiel vám patrí aj naďalej, ak stále spĺňate podmienky. (2) Ak sa vám dôchodok krátil alebo nevyplácal, pretože ste pracovali, môžete požiadať o jeho úpravu na plnú sumu bez obmedzení.

(1)

Vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak vdova spĺňa po 31. decembri 2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento dôchodok sa k 1. januáru 2004 nevypláca z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z tohto dôvodu sa vypláca v nižšej sume, vdovský dôchodok sa od splátky dôchodku splatnej po 31. decembri 2003 na základe žiadosti upraví na sumu, v akej by sa vyplácal k 31. decembru 2003 bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.

§ 265 – Obnov

Ak vám zanikol sirotský dôchodok, lebo ste prestali byť nezaopatreným dieťaťom (napríklad ste skončili školu), ale po roku 2003 túto podmienku znova splníte, nárok na dôchodok vám vznikne opäť. Suma sa však vypočíta už podľa nových pravidiel.

Ak nárok na sirotský dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 zanikol pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu nesplnenia podmienky nezaopatrenosti dieťaťa a dieťa podmienku nezaopatrenosti opätovne splní po 31. decembri 2003, nárok na sirotský dôchodok vznikne znova, ak sú splnené podmienky nároku na tento dôchodok podľa tohto zákona. Nárok na sirotský dôchodok vznikne najskôr od 1. januára 2004 a jeho suma sa určí podľa tohto zákona. Ustanovenie § 81 ods. 6 sa nepoužije.

§ 266 – Prevod

(1)

Dôchodok za výsluhu rokov priznaný do konca roka 2003 sa teraz považuje za invalidný dôchodok v rovnakej sume. Môžete ho poberať aj vtedy, ak pracujete. (2) Váš zdravotný stav sa v tomto prípade nebude znovu preverovať.

(1)

Dôchodok za výsluhu rokov priznaný do 31. decembra 2003 sa považuje po tomto dni za invalidný dôchodok, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003, bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.

(2)

Poberateľovi invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa splnenie podmienky invalidity neskúma.

§ 267 – Výpl

Dôchodok manželky, ktorý ste poberali už v roku 2003, vám ostáva v pôvodnej sume aj podľa starších pravidiel. Vyplácať ho bude naďalej tá istá pobočka Sociálnej poisťovne ako doteraz.

Dôchodok manželky, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003. O dôchodku manželky rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.

§ 268 – Výplata sociálneho dôchodku po roku 2003

Sociálny dôchodok priznaný do konca roka 2003 vám ostáva v rovnakej sume. O jeho vyplácaní rozhoduje rovnaká pobočka Sociálnej poisťovne ako doteraz. Suma tohto dôchodku sa bude pravidelne zvyšovať podľa aktuálneho zákona.

Sociálny dôchodok, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003. O sociálnom dôchodku rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003. Na zvýšenie sumy sociálneho dôchodku vyplácaného k 30. júnu kalendárneho roka platí § 82 rovnako.

§ 269 – Výplata dôchodkov upravených do roku 2003

(1-2) Ak vám dôchodok v minulosti zvýšili, lebo bol vaším jediným príjmom, táto suma vám zostáva. Pravidelné zvyšovanie dôchodku sa však počíta z pôvodnej sumy pred týmto mimoriadnym zvýšením. (3) Toto mimoriadne zvýšenie sa neberie do úvahy pri výpočte vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku. (4) Garantovaná suma po zvýšení z dôvodu jediného príjmu je 153,90 eura pre jednotlivca a 261,30 eura, ak ide o príjem pre celú rodinu.

(1)

Ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.

(2)

Ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa tohto dôchodku a jeho rodinného príslušníka, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.

(3)

Na sumu, o ktorú bol upravený starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu jediného zdroja príjmu, sa neprihliada pri určení sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku.

(4)

Suma, na ktorú sa dôchodok zvyšuje z dôvodu jediného zdroja príjmu vyjadrená v eurách, je 153,90 eura, ak ide o zvýšenie dôchodku poberateľa starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa a 261,30 eura, ak ide o zvýšenie dôchodku pre poberateľa dôchodku a jeho rodinného príslušníka.

§ 270 – Výplata zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť

Zvýšenie dôchodku kvôli bezvládnosti, ktoré bolo priznané pred rokom 2001, sa bude vyplácať aj naďalej podľa vtedajších pravidiel. Výplatu zabezpečuje tá istá pobočka Sociálnej poisťovne ako doteraz.

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000 sa od 1. januára 2004 vypláca za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2000. O zvýšení dôchodku pre bezvládnosť rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.

§ 271 – Rozhodovanie a výplata dávok Sociálnou poisťovňou

O dávkach podľa starších predpisov rozhoduje a ich vyplácanie zabezpečuje tá istá pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá mala túto agendu na starosti doteraz.

O dávkach podľa osobitného predpisu 112 ) po 31. decembri 2003 rozhoduje a ich výplatu zabezpečuje organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.

§ 272 – Preberanie výplaty plnení Sociálnou poisťovňou

(1-2) Sociálna poisťovňa preberá od zamestnávateľov zodpovednosť za staré pracovné úrazy a choroby z povolania. Tieto náhrady sa vyplácajú v pôvodnej sume. (3-4) Staršie náhrady za stratu zárobku alebo dôchodku sa teraz volajú úrazová renta a pravidelne sa zvyšujú. (5-6) Ak konanie o náhrade ešte neskončilo, za obdobie do roku 2003 sa rozhodne podľa starých pravidiel, za neskorší čas už ako o rente. (7-8) Zamestnávatelia musia Sociálnej poisťovni nahlásiť výšku vyplácaných peňazí a odovzdať potrebné doklady. (9-10) Ak sa konania nestihli do júla 2006, použijú sa staršie predpisy, ale dávka sa vyplatí ako úrazová renta. (11) Prípadné spory o tieto nároky riešia súdy.

(1)

Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

(2)

Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

(3)

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

(4)

Náhrada nákladov na výživu pozostalých, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 primerane.

(5)

V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.

(6)

V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o pozostalostnej úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o tejto náhrade, na ktorú vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o jej priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.

(7)

Zamestnávateľ, ktorý vypláca plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993, a zamestnávateľ, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu a ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002, sú povinní najneskôr do 30. novembra 2003 písomne oznámiť príslušnej pobočke druh a výšku nimi vyplácaného plnenia.

(8)

Zamestnávatelia, od ktorých Sociálna poisťovňa prevezme výplatu plnení podľa odseku 1, sú povinní odovzdať príslušné písomné doklady preukazujúce nárok na vyplácané plnenia do 31. decembra 2003.

(9)

V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 ( § 272 ods. 5 ), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(10)

V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. júla 2006 ( § 272 ods. 6 ), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak nárok na jej výplatu trvá aj po 31. decembri 2003, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu a poskytuje sa v sume, v akej patrila k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(11)

Spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy.

§ 273 – Nárok

(1-2) Ak ste dosiahli dôchodkový vek pred rokom 2004, ale nemali ste odpracované dosť rokov, môžete ich doplniť poistením po tomto dátume a získať starobný dôchodok podľa starších pravidiel. (3) Pomerný starobný dôchodok sa teraz považuje za bežný starobný dôchodok. (4) Ak by bol váš vypočítaný dôchodok v roku 2004 alebo 2005 príliš nízky, existujú pravidlá na jeho spravodlivú úpravu. (5) Ak máte odpracovaných aspoň 10 rokov a dovŕšili ste 62 rokov, nárok na starobný dôchodok vám vznikne najskôr od začiatku roka 2005.

(1)

Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003, má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Výška starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku tohto poistenca sa určuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110 )

(3)

Pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa odo dňa jeho priznania považuje za starobný dôchodok.

(4)

Ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12 , ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12 , suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1. To platí aj na účely určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.

(5)

Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 ( § 273 ods. 2 ), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.

§ 274 – Zachovanie

(1)

Nároky z práce v náročnejších podmienkach (I. a II. kategória) vám zostávajú v platnosti. (2) Váš dôchodok nesmie byť nižší ako suma vypočítaná podľa pravidiel platných do konca roka 2003.

(1)

Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

(2)

Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110 ) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

§ 274a – Konanie o invalidný dôchodok, ktoré nebolo právoplatne skončené do 14. apríla 2004

Ak konanie o vašom invalidnom dôchodku neskončilo do 14. apríla 2004, Sociálna poisťovňa rozhodne podľa pravidiel platných od 15. apríla 2004.

V konaniach o invalidný dôchodok vrátane konania o invalidný dôchodok podľa § 263 , ktoré neboli právoplatne skončené do 14. apríla 2004, sa rozhodne podľa predpisu účinného od 15. apríla 2004.

§ 275 – Spôsob výplaty dávok po 31. decembri 2003

Nemocenské, dôchodky, odškodné za úrazy či podpora v nezamestnanosti, ktoré ste poberali už na konci roka 2003, vám budú vyplácané rovnakým spôsobom ako doteraz.

Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a podpora v nezamestnanosti, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa vyplácajú spôsobom ustanoveným predpismi účinnými do 31. decembra 2003.

§ 276 – Výška dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005

(1-2) V rokoch 2004 a 2005 platili pre dávku v nezamestnanosti stropy (maximálne 20 % alebo 35 % z denného základu). (3) Tento maximálny denný základ sa určuje podľa vašich predchádzajúcich odvodov a zákonných limitov.

(1)

Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je najviac v sume 20 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.

(2)

Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005, je najviac 35 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.

(3)

Maximálny denný vymeriavací základ sa určí podľa § 108 ods. 2 z vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti uvedeného v § 138 ods. 14 .

§ 277 – Platenie a vymáhanie poistného pred rokom 2004

(1-3) Ak ste dlhovali na poistnom alebo pokutách pred rokom 2004, Sociálna poisťovňa ich bude vymáhať podľa vtedajších pravidiel. (4-5) Až do lekárskeho prehodnotenia invalidity (najneskôr do septembra 2006) neplatí poistné na invalidné poistenie ani poistenec, ani jeho zamestnávateľ.

(1)

Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(2)

O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(3)

V konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(4)

Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. decembri 2003. Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. januári 2003.

(5)

Odsek 4 sa použije do 30. septembra 2006.

§ 277a – Konania o odpustení alebo znížení penále

Ak žiadate o odpustenie alebo zníženie pokuty za poistné, ktoré nebolo zaplatené včas do konca roka 2004, postupuje sa podľa vtedy platných predpisov.

V konaniach o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále, ktoré sa viaže na poistné, ktoré nebolo odvedené včas alebo bolo odvedené v nižšej sume do 31. decembra 2004, sa postupuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2004.

§ 277b – Postúpenie pohľadávok Sociálnou poisťovňou tretej osobe

(1-2) Dlhy zdravotníckych zariadení na poistnom spred roka 2003 môže Sociálna poisťovňa predať štátnej firme. Táto firma potom môže s dlhmi narábať podľa vlastného uváženia.

(1)

Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2002, pohľadávky na penále a na pokutách súvisiacich s platením poistného a príspevkov uložených do 31. decembra 2002 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe, ktorou je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 5 druhá veta sa nepoužije. Suma odplaty za postúpenie pohľadávok podľa prvej vety nemôže byť nižšia ako suma dlžného poistného a dlžných príspevkov.

(2)

Tretia osoba určená podľa odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10 .

§ 277c – Postú

(1-2) Sociálna poisťovňa môže previesť dlhy nemocníc na poistnom a pokutách, ktoré vznikli do konca roka 2003, na štátnu firmu. Tá s nimi môže ďalej voľne nakladať.

(1)

Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného alebo príspevku, alebo pohľadávky na pokute vzniknuté do 31. decembra 2003 okrem pohľadávok, ktoré možno postúpiť podľa § 277b , môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.

(2)

Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10 .

§ 277d – Postú

(1-2) Aj dlhy na poistnom a pokutách, ktoré vznikli voči nemocniciam počas roka 2004, môže Sociálna poisťovňa previesť na štátnu firmu.

(1)

Pohľadávky na poistnom vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného, alebo pohľadávky na pokute vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.

(2)

Na nakladanie s postúpenou pohľadávkou platí § 277c ods. 2 rovnako.

§ 278 – Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby

(1)

Živnostníci platia odvody zo základu, ktorý mali v roku 2003, ale v rozmedzí zákonom stanoveného minima a maxima. (2-5) Sú tu určené technické sumy, z ktorých Sociálna poisťovňa platí dôchodkové odvody za poberateľov invalidných dôchodkov medzi svojimi fondmi. (6-8) Pri týchto výpočtoch sa zohľadňujú najlepšie zárobky poistenca z minulosti. Tieto pravidlá sa prestali používať v roku 2008.

(1)

Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 252 ods. 1 je vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie je najmenej vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 10 a najviac vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 12 a 13 .

(2)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia v období od 1. januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného po 31. decembri 2003 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266 , je mesačne suma určená

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(3)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia v období od 1. januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného po 31. decembri 2003 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266 , je mesačne suma určená

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(4)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266 , je mesačne suma určená

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(5)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266 , je mesačne suma určená

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin jednej polovice priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin jednej polovice priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(6)

Na účely odsekov 4 a 5 sa určí osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.

(7)

Odseky 2 a 3 sa použijú do 30. septembra 2006.

(8)

Odseky 4 až 6 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

§ 279 – Úraz

(1-2) Do konca roka 2007 platia všetci zamestnávatelia úrazové poistenie vo výške 0,8 % bez akýchkoľvek zliav alebo prirážok. (3) Sociálna poisťovňa v roku 2007 rozdelila firmy do tried podľa rizika úrazov pre účely nových sadzieb od roku 2008. (4) Zamestnávatelia musia Sociálnej poisťovni splatiť peniaze za staré úrazy, ktoré za nich poisťovňa vyplatila v rokoch 2004 a 2005.

(1)

V období do 31. decembra 2007 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 14 a 15 .

(2)

V období do 31. decembra 2007 sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje.

(3)

Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2007 s účinnosťou od 1. januára 2008 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2006.

(4)

Zamestnávateľ, ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993 a ktoré od neho prevzala Sociálna poisťovňa, je povinný zaplatiť Sociálnej poisťovni najneskôr

a)

do 30. júna 2005 sumu plnení vyplatených za rok 2004, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2005,

b)

do 30. júna 2006 sumu plnení vyplatených za rok 2005, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2006.

§ 280 – Prevod zostatkov fondov sociálneho poistenia

(1-2) Peniaze, ktoré zostali v starých fondoch na konci roka 2003, sa rozdelili do nových fondov starobného, invalidného a úrazového poistenia. (3-4) Rovnako sa prerozdeľujú aj staré dlhy na poistnom, ktoré ľudia a firmy zaplatia až po roku 2003.

(1)

Zostatok finančných prostriedkov základného fondu dôchodkového zabezpečenia k 31. decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu starobného poistenia vo výške 75 % tohto zostatku a do základného fondu invalidného poistenia vo výške 25 % tohto zostatku.

(2)

Zostatok finančných prostriedkov základného fondu zodpovednosti za škodu k 31. decembru 2003 je s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu úrazového poistenia.

(3)

Sumy na dlžnom poistnom na dôchodkovom zabezpečení vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu starobného poistenia vo výške 75 % tejto sumy a príjmom základného fondu invalidného poistenia vo výške 25 % tejto sumy.

(4)

Sumy na dlžnom poistnom z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu úrazového poistenia.

§ 281 – Prevod

(1-2) Zvyšné peniaze z pôvodného fondu nezamestnanosti a doplatky starých dlhov sa po roku 2003 presunuli do nového fondu poistenia v nezamestnanosti.

(1)

Zostatok finančných prostriedkov základného fondu podľa osobitného predpisu 113 ) k 31. decembru 2003 a príspevky na poistenie v nezamestnanosti splatné za december 2003 sú s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

(2)

Sumy na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

§ 282 – Prevod

(1-2) Zostatok peňazí v garančnom fonde a príspevky za december 2003 sa stali majetkom nového fondu garančného poistenia. Platí to aj pre staré dlhy splatené neskôr.

(1)

Zostatok finančných prostriedkov garančného fondu podľa osobitného predpisu 113 ) k 31. decembru 2003 a príspevky do garančného fondu splatné za december 2003 sú s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu garančného poistenia.

(2)

Sumy na dlžnom príspevku do garančného fondu vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu garančného poistenia.

§ 282a – Zákaz prijatia pohľadávok Sociálnou poisťovňou

Sociálna poisťovňa nemôže prijať od štátnej firmy žiadne pohľadávky ako náhradu za zaplatenie starých dlhov nemocníc alebo zdravotných poisťovní.

Sociálna poisťovňa nesmie na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo zdravotníckeho zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok, prijať od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom na dôchodkové zabezpečenie alebo na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004.

§ 283 – Prevod zostatku rezervného fondu do fondu nezamestnanosti

Peniaze, ktoré zostali v starom rezervnom fonde na konci roka 2003, sa od januára 2004 presunuli do fondu poistenia v nezamestnanosti.

Zostatok finančných prostriedkov rezervného fondu podľa osobitného predpisu 113 ) k 31. decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

§ 284 – Príjmy správneho fondu Sociálnej poisťovne

Peniaze na prevádzku Sociálnej poisťovne pochádzajú: a) z časti vyzbieraných odvodov a poplatkov (max. 3,5 %), b) z výnosov z vlastného majetku, c) z úrokov na účtoch, d) z vyzbieraných pokút.

a)

najviac vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu,

b)

z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

c)

z úrokov na účte správneho fondu,

d)

z poriadkových pokút podľa § 202 .

§ 285 – Štátne financovanie nákladov Sociálnej poisťovne

(1)

Štát posiela Sociálnej poisťovni peniaze na vyplácanie týchto dávok: a) dôchodok manželky, b) sociálny dôchodok, c) zvýšenie dôchodku, ak je jediným príjmom, d) príspevok za bezvládnosť, e) zvýšenie za odboj a rehabilitáciu, f) staršie typy dávok, g) odškodné za úrazy v zaniknutých štátnych firmách, h) náhrady škôd v štátnej správe spred apríla 2002, i) úrazové dávky pre vybrané osoby, j) príplatok za štátnu službu k dôchodku, k) špeciálne doplatky, l) vianočný príspevok a náklady na jeho výplatu, m) príplatky k dôchodku, n) príspevky pre účastníkov boja za slobodu a ich rodiny, o) príspevky pre športových reprezentantov. (2) Peniaze na väčšinu týchto dávok idú cez ministerstvo práce. Príspevky pre účastníkov boja za slobodu hradí ministerstvo obrany.

(1)

Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na

a)

dôchodok manželky,

b)

sociálny dôchodok,

c)

zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,

d)

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

e)

zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,

f)

dávky podľa § 271 ,

g)

odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených zamestnávateľov, ktorých zakladateľom bol štát alebo Fond národného majetku Slovenskej republiky,

h)

plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002 u zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu,

i)

úrazové dávky poskytované fyzickým osobám uvedeným v § 17 ods. 2 a 3 ,

j)

príplatok za štátnu službu k dôchodku 95a ) od 1. januára 2004,

k)

plnenia podľa § 293o ods. 6 ,

l)

vianočný príspevok podľa osobitného predpisu 113a ) a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou,

m)

príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu 95aaa ) a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou,

n)

príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa osobitného predpisu 93a ) a na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou,

o)

príspevok športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu 95aa ) a na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou.

(2)

Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na dávky a výdavkov spojených s ich výplatou uvedené v odseku 1 písm. a) až m a o) sa poukazujú prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva, ak v § 168c nie je ustanovené inak, a v odseku 1 písm. n) sa poukazujú prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ak osobitný predpis 113b ) neustanovuje inak.

§ 285a – Prevod

Daňový úrad pošle časť zaplatenej dane určenú pre rodičov na špeciálny účet Sociálnej poisťovne, ktorá ju potom vyplatí.

Správca dane prevedie podiel zaplatenej dane pre rodičov 95ab ) na osobitný účet Sociálnej poisťovne na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodičov.

§ 286 – Zriadenie a obsadenie orgánov Sociálnej poisťovne

(1)

Sociálna poisťovňa pokračuje vo svojej činnosti tak, ako bola zriadená podľa pravidiel platných do konca roka 2003. (2) Členov dozornej rady zvolil parlament a členov rady riaditeľov vymenovala vláda do konca roka 2003. (3) Funkčné obdobie starého vedenia poisťovne skončilo 31. decembra 2003.

(1)

Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona je Sociálna poisťovňa zriadená podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.

(2)

Národná rada zvolí členov dozornej rady najneskôr do 31. decembra 2003. Vláda vymenuje členov rady riaditeľov najneskôr do 31. decembra 2003.

(3)

Funkčné obdobie riaditeľa Sociálnej poisťovne, členov správnej rady Sociálnej poisťovne a členov dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolených podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 zaniká 31. decembra 2003.

§ 286a – Určenie úsekov činnosti členmi rady riaditeľov

Predseda rady riaditeľov mal do konca januára 2005 určiť, za ktoré konkrétne oblasti v Sociálnej poisťovni zodpovedajú jednotliví členovia rady.

Predseda rady riaditeľov určí úsek činnosti Sociálnej poisťovne, ktorý riadi a za ktorý zodpovedá člen rady riaditeľov, najneskôr do 31. januára 2005.

§ 287 – Prechod

(1)

Sociálna poisťovňa musela najneskôr do konca roka 2004 prebrať od zamestnávateľov vybavovanie a vyplácanie nemocenských dávok. (2) Kým sa tak nestalo, o dávkach rozhodovali a vyplácali ich zamestnávatelia rovnako ako predtým. (3) Zamestnávatelia museli až do prevzatia tejto agendy nahlasovať poisťovni zaplatené poistné, vyplatené dávky aj počty zamestnancov.

(1)

Sociálna poisťovňa je povinná prevziať rozhodovanie a vyplácanie dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa najneskôr do 31. decembra 2004.

(2)

Do prevzatia rozhodovania a vyplácania dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa Sociálnou poisťovňou o nemocenských dávkach podľa tohto zákona rozhodujú a vyplácajú ich zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich výplatu do 31. decembra 2003.

(3)

Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 rozhodoval o dávkach nemocenského poistenia a vyplácal tieto dávky, je povinný vykazovať miestne príslušnej pobočke poistné na nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými dávkami vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil nemocenské dávky, do dňa prevzatia výkonu nemocenského poistenia od zamestnávateľov.

§ 288 – Prechod z PN do invalidity, staré predpisy

Ak sa do konca roka 2003 nestihlo rozhodnúť o prechode z PN-ky do invalidity, postupuje sa podľa starých pravidiel platných v tom čase.

V konaniach o prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa postupuje podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003.

§ 289 – Konania o odstránení tvrdostí poistenia

Pri nedokončených prípadoch o odpustení prísnych podmienok v nemocenskom a dôchodkovom poistení spred roka 2004 sa postupuje podľa vtedajších predpisov.

V konaniach o odstránení tvrdostí, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

§ 290 – Evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia a povinnosti

(1)

Zamestnávateľ musí viesť a odovzdať evidenčné listy dôchodkového poistenia podľa starých pravidiel pre ľudí narodených pred rokom 1985. Sociálna poisťovňa to isté robí pre živnostníkov a dobrovoľne poistených narodených v tom istom období. (2) Zamestnávateľ musel zapísať údaje za roky pred 2004 a poslať tieto listy poisťovni do 30. júna 2004.

(1)

Zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985. Príslušná pobočka je povinná viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby narodené pred 1. januárom 1985.

(2)

Zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia údaje za kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento evidenčný list dôchodkového zabezpečenia zaslať príslušnej pobočke najneskôr do 30. júna 2004.

§ 291 – Prechodné ustanovenia k poisteniu v nezamestnanosti

(1)

Príspevky na nezamestnanosť a do garančného fondu za koniec roka 2003, ktoré sa platia v roku 2004, vyberá Sociálna poisťovňa. (2) Od januára 2004 poisťovňa kontroluje a vymáha tieto príspevky aj za staršie obdobia a vypláca už priznané podpory v nezamestnanosti. (3) Národný úrad práce musel poisťovni do konca roka 2003 odovzdať všetky zoznamy neplatičov, dokumenty o dlhoch a rozpracované žiadosti o podporu. (4) Podrobnosti o tomto odovzdaní si poisťovňa a úrad práce dohodli medzi sebou.

(1)

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu za november 2003 a december 2003, ktoré sú splatné v roku 2004, vyberá Sociálna poisťovňa. Tieto príspevky sú príjmom Sociálnej poisťovne.

(2)

S účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003.

(3)

Národný úrad práce je povinný odovzdať Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2003

a)

evidenciu odvádzateľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do garančného fondu vrátane písomností týkajúcich sa kontroly a vymáhania príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do garančného fondu,

b)

inventúrny zoznam pohľadávok a záväzkov z poistenia v nezamestnanosti a garančného fondu k 31. decembru 2003,

c)

evidenciu podpôr v nezamestnanosti a peňažných náhrad, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003,

d)

evidenciu uplatnených nárokov na podporu v nezamestnanosti a peňažnú náhradu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté.

(4)

Podrobnosti o prevode evidencie podľa odseku 3 upraví dohoda uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou a Národným úradom práce.

§ 292 – Prechod

(1)

Kým Sociálna poisťovňa neotvorila účet v Štátnej pokladnici, platili staré pravidlá o nakladaní s peniazmi. (2) V rokoch 2004 až 2007 mohlo vedenie poisťovne presúvať peniaze z fondov s prebytkom tam, kde chýbali peniaze na dávky. (3) Od roku 2007 o týchto presunoch rozhoduje generálny riaditeľ vymenovaný vládou.

(1)

Do dňa zriadenia účtu Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sa na ustanovenia § 142 ods. 1 , § 143 ods. 3 a 4 , § 145 ods. 3 , § 159 písm. e) a § 240 ods. 1 primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu 114 ) účinného do 31. decembra 2003.

(2)

V rokoch 2004 až 2007 rada riaditeľov rozhodne o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

(3)

Rada riaditeľov rozhoduje podľa odseku 2 od 1. januára 2007 najdlhšie do vymenovania generálneho riaditeľa vládou. Od vymenovania generálneho riaditeľa vládou rozhoduje o použití finančných prostriedkov podľa odseku 2 generálny riaditeľ.

§ 293 – Financ

Peniaze z predaja štátneho majetku určené na dôchodkovú reformu sa môžu použiť len na vykrytie strát Sociálnej poisťovne, ktoré vznikli zavedením druhého piliera.

Výnosy z predaja majetkových podielov štátu, ktoré sú alebo budú na základe rozhodnutia vlády súčasťou Štátnych finančných aktív Slovenskej republiky určené na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy, možno použiť len na financovanie deficitov Sociálnej poisťovne vzniknutých v dôsledku zavedenia povinného kapitalizačného systému.

§ 293a – Zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004

(1)

V roku 2004 sa pri zvyšovaní dôchodkov nepoužili bežné pravidlá. (2) Dôchodky priznané pred februárom 2004 sa od februára zvýšili o 4 %. (3) Dôchodky priznané neskôr v tom roku sa zvýšili o 4 % odo dňa ich priznania. (4) Od decembra 2004 sa dôchodky zvýšili znovu podľa špeciálneho vzorca založeného na raste cien a miezd. (5) Dôchodky priznané v decembri 2004 sa zvýšili o obe sumy. (6) Invalidné dôchodky, ktoré sa predtým nevyplácali kvôli PN-ke alebo platu, sa zvýšia spätne pri prvej výplate. (7) Ak sa dôchodok začal znova vyplácať počas roka 2004, zvýši sa podľa týchto pravidiel. (8) Pozostalostné dôchodky sa nezvyšujú samostatne, ak už boli vypočítané zo starobného alebo invalidného dôchodku, ktorý už bol zvýšený.

(1)

Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije § 82 ods. 1 až 5 a odsek 8 .

(2)

Dôchodkové dávky priznané pred 1. februárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(3)

Dôchodkové dávky priznané od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(4)

Dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004 o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky znížené o 4 %. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa prvej vety sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. augusta 2004.

(5)

Dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania po zvýšení podľa odseku 3 o percento určené podľa odseku 4. Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa prvej vety je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(6)

Invalidný dôchodok, ktorý sa v období od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácal z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51 ) nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu 57 ) priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši podľa odsekov 2 až 5 odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.

(7)

Dôchodková dávka, ktorá sa v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu podľa odsekov 2 až 5 od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(8)

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa nezvyšujú podľa odsekov 2 až 5, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšených podľa odsekov 2 a 5.

§ 293h – Posudz

Ak bol návrh na konkurz podaný do konca júla 2006 a súd o ňom vtedy ešte nerozhodol, nárok na dávku z garančného poistenia sa posúdi podľa staršieho zákona.

Ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. júla 2006 a súd nerozhodol o vyhlásení konkurzu alebo nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku do tohto dňa, platobná neschopnosť zamestnávateľa na účely garančného poistenia a nárok na dávku garančného poistenia sa po 31. júli 2006 posudzuje podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

§ 293i – Prechod

(1)

O nemocenských dávkach, na ktoré vznikol nárok do júla 2006, sa rozhodne a budú sa vyplácať podľa vtedy platného zákona. (2) Do nároku na materské sa započíta aj obdobie rodičovskej dovolenky v rokoch 2005 a 2006, kedy bolo poistenie zamestnanca alebo živnostníka prerušené.

(1)

Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. júla 2006 a o tejto dávke do tohto dňa nebolo rozhodnuté, o nároku na nemocenskú dávku sa rozhodne po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské, na ktoré vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, vyplácajú sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

(2)

Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské sa započítava aj obdobie od 1. júla 2005 do 31. júla 2006, počas ktorého bolo prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu 45a ) a povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu. 45b )

§ 293j – Obmed

Ak vám vznikne nárok na dôchodok po júli 2006, váš mzdový bod za každý rok pred 1995 môže byť maximálne 3.

Osobný mzdový bod určený za každý kalendárny rok pred 1. januárom 1995 je najviac v hodnote 3, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. júli 2006.

§ 293k – Uvoľnenie a nové určenie starobného dôchodku

(1)

Starobné dôchodky, ktoré boli predtým obmedzené maximálnou sumou, sa od augusta 2006 uvoľnia a vyplatia v plnej výške. (2) Suma dôchodku sa nanovo vypočíta bez pôvodných obmedzení, a to aj za obdobie práce po vzniku nároku na dôchodok. (3) Použije sa pôvodný zárobok bez stropov. (4) Zárobky sa započítavajú takto: do 2 500 Sk celé, od 2 500 do 6 000 Sk jedna tretina a nad 6 000 Sk jedna desatina. (5) Sociálna poisťovňa o sume rozhodla do konca roka 2007. Vyšší dôchodok sa vyplatí spätne od augusta 2006. (6) Týka sa to aj dôchodkov spred roka 2004, ktoré sa začali vyplácať až po júli 2006. (7) Tieto pravidlá neplatia pre vybrané kategórie poistencov, ako sú policajti alebo vojaci.

(1)

Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola obmedzená najvyššou výmerou, starobný dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia.

(2)

Suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného zárobku 4 067 Sk, sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení podľa odseku 1, a to aj za obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 po vzniku nároku na starobný dôchodok.

(3)

Priemerný mesačný zárobok na účely určenia sumy starobného dôchodku je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neobmedzený podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.

(4)

Priemerný mesačný zárobok v sume do 2 500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk sa započítava jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk sa započítava jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

(5)

O sume starobného dôchodku podľa odsekov 1 až 4 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007. Starobný dôchodok podľa prvej vety sa vypláca najskôr odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006, ak táto suma je vyššia ako suma starobného dôchodku vyplácaná k tomuto dňu.

(6)

Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok, ktorý vznikol do 31. decembra 2003 a nárok na jeho výplatu vznikne po 31. júli 2006, v sume podľa odsekov 1 až 4 odo dňa vzniku nároku na jeho výplatu.

(7)

Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odseky 1 až 6 nepoužijú; to platí aj na určenie sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2 .

§ 293l – Zvýšenie starobných a predčas

(1)

Starobné dôchodky priznané pred rokom 2004 sa zvyšujú za obdobie práce po júli 2006 podľa bežných pravidiel. (2) Neplatí to pre vybrané kategórie osôb, napríklad vojakov a policajtov. (3) Predčasné dôchodky sa po júli 2006 vyplácajú v doterajšej sume. Rozpracované žiadosti sa dokončia podľa starého zákona. (4) Invalidní dôchodcovia môžu požiadať o nové posúdenie svojho stavu podľa pravidiel platných od augusta 2006. Poisťovňa rozhodne do pol roka. (5) Ak sa vdovský alebo vdovecký dôchodok predtým nevyplácal v plnej výške kvôli limitom, od augusta 2006 sa uvoľní. Poisťovňa o tom rozhodne na žiadosť alebo automaticky do konca roka 2007. (6) Sirotské dôchodky pre polosiroty sa od augusta 2006 zvýšia o 28,5 %. (7) Sirotské dôchodky pre úplné siroty sa zvýšia o 33,3 %. (8) Sirotské dôchodky priznané v rokoch 2004 až 2006 sa upravia na 40 % dôchodku zosnulého rodiča. (9) Rehabilitovaným osobám sa uvoľnia príplatky k dôchodku, ktoré boli predtým obmedzené maximálnou sumou. (10) Ak poistencovi preverili invaliditu pred júlom 2006, nové pravidlá o prehodnotení na žiadosť sa naňho od októbra nevzťahujú.

(1)

Starobný dôchodok priznaný v sume určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný pomerný starobný dôchodok, sa zvyšuje za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 2 až 12.

(2)

Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odsek 1 nepoužije; to platí aj na určenie sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2 .

(3)

Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 31. júlu 2006 sa po tomto dni vypláca v sume určenej podľa zákona účinného do 31. júla 2006. V konaní o nároku na predčasný starobný dôchodok, ktoré bolo začaté pred 1. augustom 2006 a do 31. júla 2006 nebolo právoplatne skončené, sa rozhodne a jeho suma sa určí aj po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

(4)

Poistencovi, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 a poistencovi, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006, ak nárok na výplatu týchto dôchodkov trvá aj po 31. júli 2006, Sociálna poisťovňa na žiadosť preskúma trvanie invalidity podľa zákona účinného od 1. augusta 2006 a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.

(5)

Ak nárok na vdovský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004, trvá po 31. júli 2006 a k 31. júlu 2006 sa nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, výplata vdovského dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. Na uvoľnenie výplaty vdoveckého dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, ak nárok na tento dôchodok trvá po 31. júli 2006, platí prvá veta rovnako. O uvoľnení výplaty vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu uvedeného v prvej vete a o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu uvedeného v druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne na žiadosť najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania. O uvoľnení výplaty vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v prvej vete a o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.

(6)

Ak nárok na sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom 2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 28,5 % sumy sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006. O zvýšení sirotského dôchodku podľa prvej vety a druhej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. októbra 2006.

(7)

Ak nárok na sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom 2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 33,3 % sumy sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006; odsek 6 tretia veta platí rovnako.

(8)

Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 podľa § 265 a nárok na jeho výplatu trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa určí od splátky splatnej po 31. júli 2006 vo výške 40 % dôchodku zomretého rodiča alebo osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia vrátane zvýšení podľa tohto zákona, ktoré by patrili k sirotskému dôchodku od vzniku nároku na tento dôchodok; odsek 6 tretia veta platí rovnako. Ak tento sirotský dôchodok sa do 31. júla 2006 nevyplácal alebo zanikol na neho nárok, suma sirotského dôchodku sa určí vo výške 40 % dôchodku zomretého rodiča alebo osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia, a vypláca sa od opätovného vzniku nároku na jeho výplatu vrátane zvýšení podľa tohto zákona alebo od opätovného vzniku nároku.

(9)

Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku a čiastočnému invalidnému dôchodku priznaný v rámci súdnej rehabilitácie a mimosúdnej rehabilitácie, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpisom účinným pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. O sume dôchodku podľa prvej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.

(10)

Na poistenca, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, sa odsek 4 od 1. októbra 2006 nepoužije. To platí aj vtedy, keď tento poistenec podal žiadosť podľa odseku 4 pred 1. októbrom 2006.

§ 293m – Prekval

(1)

Ak invalidný dôchodca dosiahol dôchodkový vek v rokoch 2006 až 2007, jeho dôchodok sa automaticky zmenil na starobný. (2) Tento dôchodok sa zvyšuje za prácu po dosiahnutí dôchodkového veku podľa bežných pravidiel. (3) Ak invalidný dôchodca získa predčasný dôchodok, nárok na invalidný mu zaniká. (4) Ak má niekto nárok na starobný aj premenený invalidný dôchodok súčasne, vypláca sa ten vyšší (alebo ten, ktorý si vyberie). (5) Sirotský dôchodok priznaný do konca roka 2007 nezaniká len preto, že by zosnulý rodič v tom čase dosiahol dôchodkový vek. (6) Tieto prechodné pravidlá prestali platiť od januára 2008.

(1)

Ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕši dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.

(2)

Na zvyšovanie starobného dôchodku podľa odseku 1 za obdobie dôchodkového poistenia získané po dovŕšení dôchodkového veku a na zvyšovanie starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok pred 1. augustom 2006, za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006, platí § 66 ods. 2 až 12 rovnako.

(3)

Poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému je do 31. decembra 2007 priznaný predčasný starobný dôchodok, zaniká nárok na invalidný dôchodok dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

(4)

Ak poberateľ starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku po 31. júli 2006, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(5)

Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2008 a nárok na tento dôchodok trvá aj po 31. decembri 2007, nárok na tento dôchodok po 31. decembri 2007 nezaniká z dôvodu, že zomretý by pred 1. januárom 2008 dovŕšil dôchodkový vek.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

§ 293n – Nárok vdovca na vdovecký dôchodok

(1)

Vdovec, ktorého manželka zomrela pred rokom 2004 a vtedy mu dôchodok nepriznali, má naň nárok teraz, ak do 3 rokov od jej smrti dosiahol dôchodkový vek alebo bol invalidný (nad 70 %). Manželka musela byť dôchodkyňa alebo spĺňať podmienky na dôchodok. (2) Podmienka invalidity sa uzná, aj keď vdovec dosiahol dôchodkový vek pred augustom 2006. (3) Suma tohto vdoveckého dôchodku je 2 794 Sk mesačne. (4) Zvyšuje sa rovnako ako iné dôchodky. (5) Pri viacerých dôchodkoch platia pravidlá o súbehu. (6) Nárok zaniká, ak má vdovec iný podobný dôchodok, ak sa znova oženil alebo ak smrť manželky spôsobil úmyselným trestným činom. (7) Nárok vznikol najskôr v auguste 2006 a poisťovňa o ňom rozhodne do pol roka.

(1)

Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá

a)

ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,

b)

ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo

c)

zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2)

Podmienka trvania invalidity vdovca podľa odseku 1 sa považuje za splnenú aj vtedy, ak v čase trvania invalidity vdovec dovŕšil dôchodkový vek pred 1. augustom 2006.

(3)

Suma vdoveckého dôchodku je 2 794 Sk mesačne.

(4)

Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.

(5)

Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.

(6)

Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak

a)

má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu, 2 )

b)

uzatvoril manželstvo alebo

c)

na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.

(7)

Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. augusta 2006 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.

§ 293o – Výplata úrazovej renty po 65. roku veku

(1)

Ak poberáte úrazovú rentu a idete do dôchodku alebo máte nad 65 rokov, renta sa po júli 2006 kráti na polovicu, ale vypláca sa ďalej. To isté platí pre pozostalostnú rentu. (2) Ak vám nárok na rentu predtým zanikol kvôli dôchodku alebo veku 65 rokov, môžete požiadať o jej znovupriznanie v polovičnej sume. (3) Polovičnú rentu dostávajú od augusta 2006 aj tí, ktorí boli v dôchodku už predtým. (4) Pri výpočte starobného dôchodku sa do zárobkov započítava aj časť vyplatenej úrazovej renty z rokov 2004 až 2006. (5) Sociálna poisťovňa si medzi svojimi fondmi presunie peniaze za týchto poberateľov renty. (6) Od augusta 2006 preberá poisťovňa od ministerstva obrany vyplácanie odškodného za poškodenie zdravia vojakov základnej služby.

(1)

Ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3 , trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých podľa § 272 ods. 4 , trvá k 31. júlu 2006, pozostalostná úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po 65. roku veku, ktorý by zomretý dovŕšil, a to vo výške 50 % sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(2)

Ak nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa, Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na žiadosť poškodeného najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na pozostalostnú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 4 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu, že zomretý dovŕšil 65 rokov veku, Sociálna poisťovňa prizná pozostalostnú úrazovú rentu na žiadosť najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na pozostalostnú úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(3)

Ak nárok na výplatu úrazovej renty priznanej podľa § 88 v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 trvá aj po 31. júli 2006 poškodenému, ktorý pred 1. augustom 2006 dovŕšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, úrazová renta sa vypláca od 1. augusta 2006 vo výške 50 % jej sumy vyplácanej k 31. júlu 2006.

(4)

Ak poškodenému bola v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 priznaná úrazová renta podľa § 88 a po 31. júli 2006 dovŕši dôchodkový vek alebo je mu priznaný predčasný starobný dôchodok, je vymeriavací základ na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku za rok 2004 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku 2004, za rok 2005 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku 2005 a za obdobie od 1. januára 2006 do 31. júla 2006 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v tomto období.

(5)

Sociálna poisťovňa do 31. októbra 2006 prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia sumu vo výške 18 % z 1,25-násobku úhrnu súm úrazových rent podľa odseku 4 za obdobie od 1. januára 2004 do 31. júla 2006. Ak poberateľovi úrazovej renty podľa prechádzajúcej vety vznikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred vznikom nároku na úrazovú rentu, Sociálna poisťovňa prevedie za obdobie, v ktorom je povinne zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, sumu vo výške 9 % z 1,25-násobku úhrnu vyplatených súm úrazových rent priznaných podľa § 88 zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a rovnakú sumu prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

(6)

Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 preberá od Ministerstva obrany Slovenskej republiky výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Na zvyšovanie týchto plnení platí § 82 rovnako.

§ 293p – Rozhodovanie o dávke v nezamestnanosti prechodné ustanovenia

Ak ste sa prihlásili na úrad práce pred augustom 2006 a o vašej podpore sa ešte nerozhodlo, posúdia vás podľa starého zákona. Aj samotná podpora sa bude vyplácať podľa vtedajších pravidiel.

Ak poistenec bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov pred 1. augustom 2006 a o dávke v nezamestnanosti do 31. júla 2006 nebolo rozhodnuté, o nároku na dávku v nezamestnanosti sa rozhodne po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Dávka v nezamestnanosti, na ktorú vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, vypláca sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

§ 293q – Elektronické zasielanie údajov pred 1. augustom 2006

Staršie súhlasy zamestnávateľov s elektronickým posielaním údajov poisťovni sa považujú za platné dohody podľa nového zákona.

Vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na účely sociálneho poistenia doručené Sociálnej poisťovni pred 1. augustom 2006 sa považuje za dohodu podľa § 186 ods. 2 .

§ 293r – Prechod

(1)

Funkcie starého vedenia poisťovne zanikli k januáru 2007, no pracovali až do vymenovania nového riaditeľa a rady. (2) Generálny riaditeľ mal do marca 2007 pevne určený plat a v tom roku nedostal odmeny. (3) Nová dozorná rada musela zvoliť hlavného kontrolóra do 60 dní od svojho vzniku.

(1)

Funkcia člena rady riaditeľov vymenovaného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006 a funkcia člena dozornej rady zvoleného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006 zaniká 1. januára 2007. Do vymenovania generálneho riaditeľa podľa zákona účinného od 1. januára 2007 vykonáva rada riaditeľov svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006. Do zvolenia všetkých členov dozornej rady podľa zákona účinného od 1. januára 2007 vykonáva dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006.

(2)

Mzda generálneho riaditeľa je do 31. marca 2007 šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok 2005. V roku 2007 sa generálnemu riaditeľovi neprizná odmena podľa § 122 ods. 6 .

(3)

Dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného od 1. januára 2007, zvolí hlavného kontrolóra najneskôr do 60 dní od zvolenia všetkých jej členov.

§ 293s – Postúpenie pohľadávok Sociálnou poisťovňou konkurzným subjektom

(1)

Sociálna poisťovňa môže predať staré dlhy na poistnom a pokutách spred rokov 2004 a 2007 u firiem a ľudí, ktorí sú v konkurze alebo likvidácii. (2) Od januára 2008 môže tieto dlhy predávať podľa nových pravidiel.

(1)

Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 13 aj pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky na poistnom a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007, pohľadávky na pokutách uložených pred 1. januárom 2007 a pohľadávky na penále, ktoré súvisí s týmto poistným alebo s týmito príspevkami voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

(2)

Sociálna poisťovňa môže postúpiť pohľadávky uvedené v odseku 1 s účinnosťou od 1. januára 2008 podľa § 149 ods. 12.

§ 293t – Zánik poistenia príslušníkov záchranných zborov

(1)

Hasičom a horským záchranárom končí povinné sociálne poistenie v tomto systéme 31. decembra 2007. (2) Ich zamestnávateľ ich musí k tomuto dňu z poisťovne odhlásiť.

(1)

Príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca podľa tohto zákona zaniká dňom 31. decembra 2007.

(2)

Zamestnávateľ príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnávateľ príslušníka Horskej záchrannej služby je povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia tohto príslušníka ako zamestnanca z povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti dňom 31. decembra 2007 v lehote podľa § 231 ods. 1 písm. b) .

§ 293u – Žiadosť o dôchodok po skončení služby

(1)

Hasiči a záchranári, ktorí skončia v práci v rokoch 2008 až 2010, môžu namiesto výsluhového dôchodku požiadať o bežný starobný dôchodok. (2) Ak oň požiadajú, strácajú nárok na výsluhové zabezpečenie.

(1)

Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže do 15 dní od skončenia služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona.

(2)

Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného zákona. 2 )

§ 293v – Zánik nároku na ošetrovné a nemocenské dávky

(1)

Nárok hasičov a záchranárov na ošetrovné v Sociálnej poisťovni končí v decembri 2007. Poisťovňa im vyplatí len peniaze za obdobie do konca toho roka. (2) O ostatných nemocenských dávkach za rok 2007 sa rozhodne podľa vtedajších pravidiel. (3) Ak ochorejú na konci roka 2007, ale nárok na peniaze im vznikne až v roku 2008, rieši to už ich vlastný rezortný systém. (4) Rozbehnuté nemocenské a materské dávky doplatí poisťovňa podľa starých pravidiel. (5) Kontrolu liečebného režimu u týchto osôb robí poisťovňa podľa tohto zákona. (6) Úrazové dávky priznané do konca roka 2007 vyplácajú naďalej tie úrady, ktoré ich vyplácali doteraz. (7) Rozpracované úrazové dávky sa dokončia a vyplatia podľa starých predpisov. (8) To isté platí pre staršie priznané dôchodky – vyplácajú ich pôvodné úrady. (9) O nerozhodnutých dôchodkoch spred roka 2008 rozhodnú a vyplatia ich tiež pôvodne príslušné úrady.

(1)

Ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby vznikol nárok na ošetrovné podľa tohto zákona do 31. decembra 2007, zaniká tento nárok dňom 31. decembra 2007. Sociálna poisťovňa zastaví dňom 31. decembra 2007 výplatu tejto dávky a vydá o tom rozhodnutie. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby pred 1. januárom 2008, Sociálna poisťovňa vyplatí za obdobie od vzniku nároku na ošetrovné do 31. decembra 2007.

(2)

Nárok príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby na nemocenské dávky a ich výplatu sa posúdi a rozhodne sa o ňom podľa tohto zákona účinného do 31. decembra 2007, ak dôvod na ich poskytnutie vznikol pred 1. januárom 2008, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3)

Ak dočasná pracovná neschopnosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby vznikne pred 1. januárom 2008, ale nárok na nemocenské podľa tohto zákona by mal vzniknúť až po 31. decembri 2007, o nároku na nemocenské rozhodne príslušný orgán podľa osobitného predpisu. 2 )

(4)

Nemocenské, vyrovnávaciu dávku a materské, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa tohto zákona do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, vyplácajú pobočky Sociálnej poisťovne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

(5)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrola dodržiavania liečebného režimu pri dočasnej pracovnej neschopnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby uvedených v odseku 2 sa vykoná podľa tohto zákona.

(6)

Dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.

(7)

O dávkach úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.

(8)

Dávky dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.

(9)

O dávkach dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.

§ 293w – Zánik povinného dôchodkového poistenia invalidných dôchodcov

Ak ste boli povinne poistení len preto, že poberáte invalidný dôchodok, toto poistenie vám od januára 2008 zaniká.

Poistencovi, ktorý do 31. decembra 2007 bol povinne dôchodkovo poistený na účely starobného poistenia z dôvodu poberania invalidného dôchodku, zaniká od 1. januára 2008 povinné dôchodkové poistenie z tohto dôvodu.

§ 293x – Rozhodovanie o nároku na nemocenskú dávku

Ak dôvod na nemocenskú dávku vznikol do konca roka 2007, rozhodne sa o nej podľa vtedy platného zákona.

Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. decembra 2007, o nároku na nemocenskú dávku sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. decembra 2007.

§ 293y – Obdobie poberania invalidného dôchodku a materskej dovolenky

(1)

Čas, kedy ste v rokoch 2004 až 2007 poberali invalidný dôchodok, sa počíta ako odpracované obdobie na dôchodok. (2) Pri dôchodkoch priznaných po roku 2007 sa už neuznáva zvýšený mzdový bod za materskú dovolenku spred roka 2004.

(1)

Obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, v ktorom poistenec poberal invalidný dôchodok, je obdobie dôchodkového poistenia aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008.

(2)

Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. decembri 2007, osobný mzdový bod v hodnote 0,6 za obdobie materskej dovolenky získanej do 31. decembri 2003 nepatrí.

§ 293z – Posudz

Ak ste na dôchodok získali nárok do konca roka 2007, jeho podmienky a výška sa aj po tomto dátume riadia vtedajšími pravidlami, pokiaľ tento zákon neurčuje inak.

Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 293b – Zánik predčasného dôchodku

(1)

Ak poberáte predčasný dôchodok podľa pravidiel platných do konca roka 2010, pracujete a do konca februára 2011 nedosiahnete dôchodkový vek, nárok na výplatu dôchodku vám zanikne od najbližšej splátky po februári 2011. Do tejto splátky sa dôchodok posudzuje podľa starého zákona, po nej už podľa nového.

(2)

Ak poberáte predčasný dôchodok z roku 2010 a po novom roku začnete pred dovŕšením dôchodkového veku pracovať alebo podnikať, váš dôchodok sa bude počas tejto práce posudzovať podľa nových pravidiel platných od roku 2011.

(3)

Ak ste k decembru 2010 pracovali alebo podnikali a tento stav trvá aj po februári 2011, pričom ste ešte nedosiahli dôchodkový vek, výplata predčasného dôchodku sa vám zastaví od prvej splátky po februári 2011. Suma sa prepočíta podľa nových pravidiel.

(4)

Ak ste v decembri 2010 pracovali, ale s prácou skončíte ešte pred marcom 2011 a dovtedy nedosiahnete dôchodkový vek, váš predčasný dôchodok sa do skončenia práce posúdi podľa starých pravidiel.

(5)

Ak pracujete a dôchodkový vek dosiahnete v januári alebo februári 2011, váš predčasný dôchodok sa do dňa dovŕšenia tohto veku vypočíta podľa starých pravidiel.

(6)

Ak vám pre prácu zanikol nárok na výplatu dôchodku, peniaze, ktoré ste dostali navyše, vám Sociálna poisťovňa odpočíta z budúcich dôchodkových dávok.

(1)

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2)

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po 31. decembri 2010 vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3)

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(4)

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne pred 1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(5)

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie bude trvať po 28. februári 2011 alebo zanikne pred 1. marcom 2011 a v období od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový vek, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(6)

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 1 a 3, zúčtujú sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

§ 293c – Zvýšenie dôchodkov 2012

(1)

Ministerstvo v roku 2012 nepoužije bežný spôsob zvyšovania dôchodkov.

(2)

Do konca októbra 2012 ministerstvo určí presnú sumu zvýšenia dôchodkov a percento, o ktoré porastie úrazová renta.

(3)

Pevná suma zvýšenia starobných, predčasných, invalidných, sociálnych a pozostalostných dôchodkov sa vypočíta ako kombinácia polovičného rastu cien a polovičného rastu miezd na Slovensku za prvý polrok 2012.

(4)

Ak poberáte viac dôchodkov súčasne, zvýšenie sa určí z priemernej sumy daného typu dôchodku k júnu 2012.

(5)

Pri dôchodkoch vyplácaných v polovičnej sume (kvôli súbehu s iným dôchodkom) sa zvýšenie vypočíta z priemernej výšky takejto polovičnej dávky.

(6)

Úrazová renta sa zvýši o percento, ktoré tvorí polovica rastu cien a polovica rastu miezd v prvom polroku 2012.

(1)

Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82 ods. 2 nevydá.

(2)

Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra 2012, ktorým ustanoví

a)

pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 3 až 5,

b)

percento zvýšenia úrazovej renty podľa odseku 6.

(3)

Pevná suma zvýšenia

a)

starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

b)

predčasného starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

c)

invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidného dôchodku podľa § 266 a sociálneho dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

d)

invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

e)

vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

f)

sirotského dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.

(4)

Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odseku 3 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. c) z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.

(5)

Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odseku 3 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Invalidný dôchodok podľa § 266 , ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. c) z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.

(6)

Percento zvýšenia úrazovej renty sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012.

§ 293d – Nové určenie starobného dôchodku

(1)

Ak poberáte starobný dôchodok priznaný pred rokom 2004 aj po roku 2017, jeho suma sa prepočíta nanovo, ak váš vtedajší priemerný zárobok presiahol sumy uvedené v zozname pre roky 1988 až 2003.

(2)

Na výpočet sa použije váš pôvodný mesačný zárobok pred akýmikoľvek úpravami.

(3)

Pri dôchodkoch vo výške 50 % zárobku sa do výpočtu berie celá suma do určitej hranice a zo zvyšku len stanovené percento podľa roku priznania.

(4)

Pri dôchodkoch vo výške 55 % zárobku sa zárobok započítava v plnej výške do limitu a nad limit len v menšej časti (od 26 % do 31 %).

(5)

Pri dôchodkoch vo výške 60 % zárobku sa suma nad stanovený limit započítava v rozsahu 22 % až 27 %.

(6)

Priemerný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

(7)

Pri tomto novom výpočte sa neberú do úvahy staré obmedzenia maximálnej výšky dôchodku.

(8)

Dôchodok sa považuje za priznaný v roku 2003 aj vtedy, ak nárok vznikol vtedy, ale výplata začala až neskôr, alebo vznikol za špecifických podmienok.

(9)

Vyšší dôchodok vám patrí od januára 2018, prípadne odo dňa neskoršieho vzniku nároku na výplatu.

(1)

Ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2017, suma starobného dôchodku sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 2 až 6 vrátane zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok získané po 31. decembri 2003, ak starobný dôchodok bol priznaný v roku

a)

1988 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 733 Sk,

b)

1989 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 750 Sk,

c)

1990 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 767 Sk,

d)

1991 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 689 Sk,

e)

1992 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 900 Sk,

f)

1993 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 934 Sk,

g)

1994 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 134 Sk,

h)

1995 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 334 Sk,

i)

1996 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 667 Sk,

j)

1997 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 767 Sk,

k)

1998 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 867 Sk,

l)

1999 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 967 Sk,

m)

2000 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 067 Sk,

n)

2001 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 167 Sk,

o)

2002 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 267 Sk,

p)

2003 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 337 Sk.

(2)

Priemerný mesačný zárobok na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neupravený podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 alebo podľa § 293k ods. 3 a 4 .

(3)

Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1, ktorého základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku, sa priemerný mesačný zárobok podľa odseku 2 do sumy

a)

2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 8 525 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. a),

b)

2 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 600 Sk do sumy 8 690 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. b),

c)

2 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 700 Sk do sumy 8 901 Sk sa započítava 36 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. c),

d)

2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 9 162 Sk sa započítava 32 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. d),

e)

2 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 800 Sk do sumy 9 691 Sk sa započítava 39 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. e),

f)

3 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 000 Sk do sumy 10 652 Sk sa započítava 37 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. f),

g)

4 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 500 Sk do sumy 12 068 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. g),

h)

5 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 700 Sk do sumy 13 959 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. h),

i)

6 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 6 000 Sk do sumy 16 309 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. i),

j)

6 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 6 800 Sk do sumy 18 939 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. j),

k)

7 900 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 7 900 Sk do sumy 21 749 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. k),

l)

8 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 8 500 Sk do sumy 24 524 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. l),

m)

8 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 8 700 Sk do sumy 27 184 Sk sa započítava 38 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. m),

n)

9 300 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 9 300 Sk do sumy 29 725 Sk sa započítava 38 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. n),

o)

10 400 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 10 400 Sk do sumy 32 252 Sk sa započítava 38 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. o),

p)

11 200 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 11 200 Sk do sumy 34 823 Sk sa započítava 38 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. p).

(4)

Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1, ktorého základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 tvorí 55 % priemerného mesačného zárobku, sa priemerný mesačný zárobok podľa odseku 2 do sumy

a)

2 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 000 Sk do sumy

b)

2 200 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 200 Sk do sumy 9 691 Sk sa započítava 26 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. e),

c)

2 300 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 300 Sk do sumy 10 652 Sk sa započítava 24 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. f),

d)

3 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 000 Sk do sumy 12 068 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. g),

e)

3 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 800 Sk do sumy 13 959 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. h),

f)

3 900 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 900 Sk do sumy 16 309 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. i),

g)

4 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 500 Sk do sumy 18 939 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. j),

h)

5 100 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 100 Sk do sumy 21 749 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. k),

i)

5 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 700 Sk do sumy 24 524 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. l),

j)

6 400 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 6 400 Sk do sumy 27 184 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. m),

k)

6 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 6 800 Sk do sumy 29 725 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. n),

l)

7 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 7 500 Sk do sumy 32 252 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. o),

m)

8 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 8 000 Sk do sumy 34 823 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. p).

(5)

Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1, ktorého základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 tvorí 60 % priemerného mesačného zárobku, sa priemerný mesačný zárobok podľa odseku 2 do sumy

a)

1 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 1 500 Sk do sumy

b)

1 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 1 600 Sk do sumy 9 691 Sk sa započítava 23 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. e),

c)

1 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 1 700 Sk do sumy 10 652 Sk sa započítava 22 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. f),

d)

2 300 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 300 Sk do sumy 12 068 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. g),

e)

2 900 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 900 Sk do sumy 13 959 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. h),

f)

3 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 000 Sk do sumy 16 309 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. i),

g)

3 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 500 Sk do sumy 18 939 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. j),

h)

4 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 000 Sk do sumy 21 749 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. k),

i)

4 200 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 200 Sk do sumy 24 524 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. l),

j)

4 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 600 Sk do sumy 27 184 Sk sa započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. m),

k)

4 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 800 Sk do sumy 29 725 Sk sa započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. n),

l)

5 400 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 400 Sk do sumy 32 252 Sk sa započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. o),

m)

5 900 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 900 Sk do sumy 34 823 Sk sa započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. p).

(6)

Priemerný mesačný zárobok podľa odsekov 3 až 5 sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

(7)

Pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 1 až 6 sa na obmedzenia najvyššou výmerou podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 a na úpravu prislúchajúcu k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2018 neprihliada.

(8)

Starobný dôchodok sa na účely odsekov 1 až 7 považuje za priznaný v roku 2003, ak

a)

poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, vznikne prvýkrát nárok na výplatu starobného dôchodku po 31. decembri 2003,

b)

nárok na starobný dôchodok vznikol podľa § 259 ods. 2 .

(9)

Nárok na výplatu starobného dôchodku v sume určenej podľa odsekov 1 až 8 vzniká

a)

od 1. januára 2018, ak suma starobného dôchodku určená podľa odsekov 1 až 8 je vyššia ako suma starobného dôchodku vyplácaného k tomuto dňu,

b)

odo dňa, od ktorého po 1. januári 2018 vznikne nárok na výplatu starobného dôchodku, ak suma starobného dôchodku určená podľa odsekov 1 až 8 je vyššia ako suma starobného dôchodku, ktorá patrí k tomuto dňu pred jej novým určením podľa odsekov 1 až 8.

§ 293e – Vznik poistenia SZČO

(1)

Ak živnostník nepodal daňové priznanie za rok 2019 do konca marca 2020, poistenie mu vznikne alebo zanikne s časovým odstupom po náhradnom termíne podľa výšky jeho príjmov.

(2)

Podobné pravidlá platia pre živnostníkov, ktorí mali termín na podanie priznania legálne predĺžený.

(3)

Pri vzniku poistenia sa posudzuje príjem za roky 2018 a 2019, a to aj pri prerušení alebo obnovení živnosti. Ak poistenie nevznikne, tieto pravidlá sa v danom roku nepoužijú.

(4)

Od júla 2020 do zmeny poistenia platí živnostník odvody z rovnakého základu ako pred júnom 2020.

(5)

Ak poistenie vznikne podľa týchto pravidiel, výška odvodov v roku 2021 sa určí podľa príjmov z roku 2019.

(1)

Ak samostatne zárobkovo činná osoba nepodala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu 43 ) do 31. marca 2020, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej

a)

vzniká od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, 136 ) ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 ,

b)

zaniká posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa osobitného predpisu, 136 ) ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

(2)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2019 podľa osobitného predpisu 137 ) a táto lehota uplynie

a)

do 30. septembra 2020,

b)

po 30. septembri 2020,

(3)

Na účely odsekov 1 a 2 platí § 21 ods. 3 , 4 prvá veta a druhá veta a ods. 5 prvá veta a tretia veta rovnako. Podmienkou na vznik poistení podľa § 21 ods. 5 prvej vety je, že ku dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) prvého bodu alebo písm. b) prvého bodu predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podmienkou na vznik poistení podľa § 21 ods. 5 prvej vety je, že v období od 1. júla 2020 do dňa predchádzajúceho dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) prvého bodu alebo písm. b) prvého bodu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , alebo v ktorom podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo v ktorom sa skončilo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2018 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa § 21 ods. 5 prvej vety, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,

a)

v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do dňa predchádzajúceho dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) prvého bodu alebo písm. b) prvého bodu,

b)

ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.

(4)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odsekov 1 a 2 je v období od 1. júla 2020 do dňa vzniku alebo zániku jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odsekov 1 a 2 vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna 2020.

(5)

Ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa odsekov 1 a 2, rozhodujúce obdobie na určenie jej vymeriavacieho základu v období od vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odsekov 1 a 2 do zániku týchto poistení v roku 2021 je rok 2019.

§ 293f – Posudzovanie poistenia 2022

(1)

Pre zamestnancov, ktorých vzťah trvá aj po februári 2022 alebo dostanú mzdu za prácu pred týmto dátumom až neskôr, platia pravidlá účinné do konca februára 2022.

(2)

Vymeriavací základ sa vypočíta zo mzdy vyplatenej po skončení práce, ktorá sa rozpočíta na mesiace trvania poistenia.

(3)

Odvody z týchto príjmov sú splatné do 8. dňa mesiaca nasledujúceho po ich zúčtovaní.

(4)

Zamestnávateľ musí prihlásiť zamestnancov, ktorých pomer trvá, do registra Sociálnej poisťovne do 2. apríla 2022.

(5)

Dôchodkové poistenie za toto obdobie môžete zaplatiť aj dodatočne.

(1)

Na posudzovanie

a)

nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022, ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 28. februári 2022 a ktorej je príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu v marci 2022, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 28. februára 2022,

b)

dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022, ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. marcom 2022 a ktorej je príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po 28. februári 2022, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 28. februára 2022.

(2)

Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022 je súčet pomernej časti príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaného na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ku ktorému došlo pred 1. marcom 2022, pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za príslušný kalendárny mesiac; § 138 ods. 1 , 6 , 8 až 12 a 17 v znení účinnom do 28. februára 2022 platia rovnako.

(3)

Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022 a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022, ak jej je po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ku ktorému došlo pred 1. marcom 2022, príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po 28. februári 2022 a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022, sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

(4)

Zamestnávateľ je povinný

a)

prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022 a jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 28. februári 2022, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, do 2. apríla 2022,

b)

prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a odhlásiť z tohto registra zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v

(5)

Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022.

§ 293g – Nemocenské a dôchodkové poistenie

(1)

Pre podnikateľov, ktorí začali pred rokom 2026, platia v prvej polovici roka 2026 staré pravidlá, ak ich pauza v podnikaní nebola dlhšia ako 5 rokov.

(2)

Ak ste k 1. júlu 2026 podnikateľom, v tento deň vám vzniká povinné poistenie.

(3)

Ak ste boli poistení už k 30. júnu 2026 a pokračujete v podnikaní, vaše poistenie trvá plynule ďalej.

(4)

Minimálny základ pre odvody v prvej polovici roka 2026 je 60 % z priemernej mzdy za rok 2024.

(5)

Ak máte odložené daňové priznanie, od júla do septembra 2026 platíte odvody zo sumy ako doteraz, najmenej však z určeného minima.

(6)

Ak ste znova začali podnikať v prvej polovici roka 2026, poistenie vám vznikne od 1. júla 2026.

(1)

Na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola pred 1. januárom 2026 oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo vykonávala zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , na výkon ktorej sa nevyžadovalo oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, a po 31. decembri 2025 je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, sa od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025; to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov.

(2)

Ak odsek 3 neustanovuje inak, fyzickej osobe podľa odseku 1, ktorá je 1. júla 2026 samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká 1. júla 2026.

(3)

Fyzickej osobe podľa odseku 1, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvá k 30. júnu 2026, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvá aj po tomto dni, ak 1. júla 2026 je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona.

(4)

Minimálny mesačný vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 1 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024.

(5)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025, je v období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026

a)

vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna 2026, alebo

b)

26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024, ak nemá vymeriavací základ podľa písmena a).

(6)

Samostatne zárobkovo činnej osobe, na ktorú sa nevzťahuje odsek 1 a ktorá v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2026 vzniká 1. júla 2026.

§ 294 – Zrušovacie ustanovenia

Rušia sa tieto predpisy:

Zrušujú sa:

§ 294a – Zrušenie vianočného príspevku

Ruší sa zákon o vianočnom príspevku pre niektorých dôchodcov vrátane všetkých jeho neskorších zmien a doplnkov.

Zrušuje sa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2007 Z. z. , zákona č. 463/2008 Z. z. , zákona č. 242/2011 Z. z. , zákona č. 338/2013 Z. z. , zákona č. 240/2014 Z. z. , zákona č. 140/2015 Z. z. , zákona č. 242/2015 Z. z. , zákona č. 287/2016 Z. z. , zákona č. 266/2017 Z. z. , zákona č. 289/2018 Z. z. a zákona č. 222/2019 Z. z.

§ 295 – Účinnosť

Tento zákon začína platiť od 1. januára 2004. Vybrané časti však nadobúdajú účinnosť už dňom vyhlásenia alebo vstupom Slovenska do Európskej únie.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004 okrem § 122 ods. 4 až 6 , § 123 ods. 3 až 5 , § 272 ods. 7 , § 286 ods. 2 , § 291 ods. 3 a 4 a § 293 , ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, § 120 ods. 4 , ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.