Zákon o voľbách do Federálneho zhromaždenia

Všetky mandáty, ktoré neboli v Českej republike a Slovenskej republike prikázané v prvom skrutíniu, prikáže Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu. Do druhého skrutínia sa prevádzajú zvyšky hlasov jednotlivých politických strán pre ne odovzdaných (a ak politická strana v prvom skrutíniu nedostala ani jeden mandát, potom všetky hlasy pre ňu odovzdané) v rámci Českej republiky alebo Slovenskej republiky.

Najneskôr do 12 hodín po ukončení prvého skrutínia odovzdajú členovia Ústrednej volebnej komisie jej predsedovi kandidátne listiny svojich politických strán, osobitne pre Českú republiku a osobitne pre Slovenskú republiku. Počet kandidátov na týchto kandidátnych listinách nie je obmedzený; politická strana však na ne môže zaradiť iba mená tých kandidátov, ktorí boli kandidovaní v niektorom volebnom kraji príslušnej republiky a neboli zvolení v prvom skrutíniu. Po odovzdaní kandidátnych listín už nemožno meniť mená kandidátov ani poradie, v akom sú uvedení na kandidátnej listine.

Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu sčíta zvyšky hlasov jednotlivých politických strán v rámci Českej republiky a v rámci Slovenskej republiky a pre každú snemovňu. Tento súčet vydelí počtom mandátov, ktoré zostáva obsadiť v príslušnej republike, zväčšeným o jeden. Celé číslo, ktoré vyšlo delením a zaokrúhlené na jednotky, je republikovým volebným číslom. Na tomto základe prikáže každej politickej strane v príslušnej republike toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte zvyškov hlasov odovzdaných pre jednotlivú politickú stranu.

Ak týmto spôsobom neboli obsadené všetky mandáty, alebo preto, že politická strana ohlásila menej kandidátov ako na ňu pripadá, prikáže Ústredná volebná komisia tieto mandáty postupne tým politickým stranám, ktoré podali platné kandidátne listiny v príslušnej republike a ktoré vykazujú najväčší zvyšok delenia. Pri rovnosti zvyškov sa prikáže mandát tej politickej strane, ktorá má väčší súčet zvyškov v druhom skrutíniu. Ak sú tieto súčty zvyškov rovnaké, prikáže sa mandát tej politickej strane, ktorá dostala v rámci Českej republiky a Slovenskej republiky viac hlasov; ak je počet rovnaký, rozhodne žreb.

Ak sa takto obsadilo o jeden mandát viac, ako sa malo obsadiť, odpočíta sa zvyšujúci mandát tej politickej strane, ktorá vykázala najmenší zvyšok delenia v druhom skrutíniu; pri rovnakom zvyšku menší počet hlasov vo volebných krajoch v rámci republiky; ak je aj počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

V rámci jednotlivých politických strán dostanú mandáty strane prikázané kandidáti podľa poradia, ako sú uvedení na kandidátnej listine pre druhé skrutínium.

Kandidáti, ktorí nedostali mandát ani v prvom ani v druhom skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi.

Po prvom a druhom skrutíniu vyhotoví Ústredná volebná komisia zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každú snemovňu Federálneho zhromaždenia. Zápisnicu podpíše predseda, podpredseda a ostatní členovia komisie. Ak niektorý z členov Ústrednej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, uvedú sa dôvody.

V zápisnici o výsledku volieb sa uvádza:

Ústredná volebná komisia uverejní celkové výsledky volieb do Snemovne ľudu a do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ihneď po podpísaní zápisnice o výsledku volieb podľa jednotlivých volebných krajov. Môže tiež uverejniť predbežné výsledky, v ktorých uvedie údaje podľa odseku 2 písm. a) až c).

Sťažnosť proti vydaniu osvedčenia podľa § 46 môže vzniesť každý občan zapísaný v zozname voličov vo volebnom okrsku, kde bol poslanec zvolený, ako aj každá strana, ktorá v danom volebnom kraji podala kandidátnu listinu. Sťažnosť musí byť odôvodnená. Sťažnosť sa predkladá písomne do 10 dní po uverejnení volebného výsledku Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prejedná sťažnosť do 10 dní v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov sa použijú primerane.

Proti uzneseniu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o sťažnosti sa nemožno odvolať.

Svoje dobrozdanie obsiahnuté v uznesení zašle Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, ktoré ho postúpi príslušnej snemovni.

Ak z akýchkoľvek dôvodov v niektorom volebnom kraji úplne alebo čiastočne nedošlo k riadnym voľbám podľa tohto zákona, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia najneskôr do týždňa po vyhlásení výsledku volieb urobí potrebné opatrenia, aby sa voľby dodatočne alebo znovu vykonali, pričom sa lehoty môžu primerane skrátiť.

Ak sa Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podala sťažnosť podľa § 47 ods. 1 , Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia urobí potrebné opatrenia bez zbytočného odkladu po doručení dobrozdania obsiahnutého v uznesení Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Opatrenia podľa odseku 1 Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia neurobí, ak zistené vady nemohli ovplyvniť rozdelenie mandátov medzi politické strany.