Daňový poriadok

Zákon č. 563/2009 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Daňový poriadok

Zákon č. 563/2009 Z. z.

Porovnať verzie

§ 84 – Zánik daňového nedoplatku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Daňový nedoplatok zanikne dňom,
a)
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel,
b)
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb, alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok,
c)
zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu,
d)
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa § 160 ods. 3,
e)
nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok,
f)
nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od
1.
vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,
2.
vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené,
g)
nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie.
(2)
Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak
a)
suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou daní a jeho vymáhaním u daňového subjektu nepresiahne 20 eur,
b)
daňový nedoplatok alebo jeho časť správca dane nemohol uspokojiť od dedičov do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
(3)
Rozhodnutie o zániku daňového nedoplatku podľa odseku 2 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 okrem odseku 1 písm. d) sa vzťahujú aj na zánik iného peňažného plnenia, ktoré nie je daňou, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov uložených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.
(5)
Ustanovenie odseku 1 písm. g) sa neuplatní, ak ide o daňový nedoplatok z daňového priznania, na podanie ktorého lehota uplynula do začatia reštrukturalizačného konania, pričom v tejto lehote nebolo podané; takýto daňový nedoplatok sa považuje za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.
Originál
(1)
Daňový nedoplatok zanikne dňom
a)
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel,
b)
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok,
c)
zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu,
d)
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 , alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa § 160 ods. 3 ,
e)
nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok,
f)
nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od
1.
vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, 48 ) a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,
2.
vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, 48a ) a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené,
g)
nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie.
(2)
Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak
a)
suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou daní a jeho vymáhaním u daňového subjektu nepresiahne 20 eur,
b)
daňový nedoplatok alebo jeho časť správca dane nemohol uspokojiť od dedičov do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
(3)
Rozhodnutie o zániku daňového nedoplatku podľa odseku 2 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 okrem odseku 1 písm. d) sa vzťahujú aj na zánik iného peňažného plnenia, ktoré nie je daňou, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov uložených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.
(5)
Ustanovenie odseku 1 písm. g) sa neuplatní, ak ide o daňový nedoplatok z daňového priznania, na podanie ktorého lehota uplynula do začatia reštrukturalizačného konania, pričom v tejto lehote nebolo podané; takýto daňový nedoplatok sa považuje za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.

§ 85 – Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku sa premlčí po šiestich rokoch od konca kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane doručí daňovému subjektu výzvu v tejto lehote, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená.
(2)
Počas daňového exekučného konania premlčacia lehota neplynie.
(3)
Správca dane prihliadne na premlčanie iba vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu, v akom námietku uplatnil. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke nemôže daňový dlžník podať odvolanie.
(4)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch od konca kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
(5)
Pravidlá premlčania a zániku platia aj pre iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, ak ho rozhodnutím uložil správca dane podľa tohto zákona, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
Originál
(1)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis 48 ) neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80 , začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.
(2)
Počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie.
(3)
Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.
(4)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

§ 86 – Postúpenie daňového nedoplatku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Daňový alebo colný úrad:
a)
dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi za podmienok tohto zákona právnickej osobe so стоpercentnou účasťou štátu, ktorú určí ministerstvo,
b)
daňový nedoplatok dlžníka v konkurze alebo likvidácii môže za rovnakých podmienok postúpiť tej istej právnickej osobe so стоpercentnou majetkovou účasťou štátu určenou ministerstvom.
(2)
Právnická osoba, ktorá takto získala daňový nedoplatok, ho môže ďalej postúpiť iba inej právnickej osobe so стоpercentnou majetkou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom.
(3)
Finančné riaditeľstvo uzatvára písomnú zmluvu o postúpení daňového nedoplatku. Súčasťou zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia nedoplatku.
(4)
Daňový alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie nedoplatku dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz; oznámenie obsahuje aj deň postúpenia. Ak je splnenie nedoplatku zabezpečené záložným právom, ručením alebo inak, úrad to písomne oznámi aj osobe, ktorá zabezpečenie poskytla.
(5)
Právo nakladať s postúpeným nedoplatkom prechádza na štátnu právnickú osobu dňom platnosti zmluvy alebo dňom v nej určeným.
(6)
Úrad je povinný odovzdať tejto právnickej osobe všetky doklady a poskytnúť potrebné informácie týkajúce sa postúpeného nedoplatku.
(7)
Daňový nedoplatok možno postúpiť iba za odplatu. Táto odplata je príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Pravidlá o postúpení sa vzťahujú aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, ak ho uložil správca dane rozhodnutím, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
(9)
Na toto postúpenie daňového nedoplatku sa Občiansky zákonník nepoužije.
Originál
(1)
Daňový úrad alebo colný úrad
a)
dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom,
b)
daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom 48 ) môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom.
(2)
Právnická osoba, ktorej bol postúpený daňový nedoplatok podľa odseku 1, môže daňový nedoplatok ďalej postúpiť len právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 4 vzťahuje primerane.
(3)
O postúpení daňového nedoplatku podľa odseku 1 uzatvára finančné riaditeľstvo písomnú zmluvu o postúpení daňového nedoplatku. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia daňového nedoplatku.
(4)
Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz podľa osobitného predpisu; 48 ) súčasťou oznámenia je aj deň postúpenia daňového nedoplatku. Ak splnenie postúpeného daňového nedoplatku je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňového nedoplatku písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(5)
Právo nakladať s postúpeným nedoplatkom daňového dlžníka prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 dňom platnosti zmluvy o postúpení daňového nedoplatku alebo dňom uvedeným v zmluve.
(6)
Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať právnickej osobe podľa odseku 1 všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpeného daňového nedoplatku.
(7)
Daňový nedoplatok možno postúpiť len za odplatu. Odplata za postúpenie daňového nedoplatku je príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
(9)
Na postúpenie daňového nedoplatku podľa tohto zákona sa Občiansky zákonník 50 ) nepoužije.

§ 87 – Započítanie daňového nedoplatku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak má daňový dlžník nedoplatok a súčasne má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno ich vzájomne započítať. Započítaním zaniknú v rozsahu, v akom sa kryjú, a to dňom, keď finančné riaditeľstvo doručí daňovému dlžníkovi potvrdenie o započítaní.
(2)
Započítať možno iba nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku musia v každom jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur.
(3)
Započítanie sa vykoná na žiadosť daňového dlžníka, ktorú podá vecne príslušnému správcovi dane, teda daňovému úradu alebo colnému úradu. Žiadosť musí obsahovať:
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo pridelené pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, vrátane jej výšky, právneho dôvodu vzniku a príslušného správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu daňového nedoplatku a označenie daňového alebo colného úradu, ktorý je príslušný na jeho správu,
d)
vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok uvedených pod písmenami b) a c),
e)
dátum a podpis daňového dlžníka.
(4)
Daňový alebo colný úrad postúpi úplnú žiadosť finančnému riaditeľstvu spolu s potvrdením o výške a identifikácii nedoplatku. Ak žiadosť nie je úplná, úrad postupuje podľa osobitných ustanovení zákona.
(5)
Finančné riaditeľstvo overí údaje v žiadosti a požiada príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu, aby potvrdila uznanie záväzku. Po potvrdení nesmie štátna rozpočtová organizácia meniť potvrdené údaje. Následne finančné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii a tiež ho doručí príslušnému daňovému alebo colnému úradu. Ak k započítaniu nedôjde, finančné riaditeľstvo o tom vydá oznámenie, ktoré takisto doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii a zasiela ho aj úradu.
(6)
Na toto započítanie sa nepoužijú ustanovenia Obchodného zákonníka ani Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok.
(7)
Pravidlá pre započítanie neplatia, ak je správcom dane obec.
(8)
Od doručenia úplnej žiadosti až do doručenia potvrdenia o započítaní nemožno použiť postup kompenzácie podľa § 79. Toto platí aj vtedy, ak k započítaniu nedôjde. Kompenzáciu môže úrad vykonať najskôr v deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o výsledku.
(9)
Tieto pravidlá sa primerane vzťahujú aj na situáciu, keď žiadosť o započítanie podá štátna rozpočtová organizácia, voči ktorej má daňový dlžník pohľadávku.
Originál
(1)
Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.
(2)
Započítať možno len nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur.
(3)
Započítanie daňového nedoplatku sa môže vykonať na žiadosť daňového dlžníka podanú vecne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Žiadosť musí obsahovať
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné číslo pridelené pri registrácii, ak ide o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu daňového nedoplatku s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tohto daňového nedoplatku,
d)
vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c),
e)
dátum a podpis daňového dlžníka.
(4)
Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňového nedoplatku podľa odseku 3 písm. c) finančnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10 .
(5)
Finančné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je štátna rozpočtová organizácia povinná zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Finančné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušnou štátnou rozpočtovou organizáciou vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak finančné riaditeľstvo pohľadávky a daňové nedoplatky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk.
(6)
Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok. 51 )
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na správcu dane, ktorým je obec.
(8)
Odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní podľa odseku 5 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 79 . To platí, aj ak nedôjde k započítaniu a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa § 79 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia podľa odseku 5 poslednej vety.
(9)
Ustanovenia odsekov 3 až 8 sa primerane vzťahujú aj na žiadosť o započítanie daňového nedoplatku podanú štátnou rozpočtovou organizáciou, voči ktorej má daňový dlžník pohľadávku.

§ 88 – Základné ustanovenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.
(2)
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.
(3)
Správca dane môže začať a viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona aj u daňového dlžníka, pre ktorého je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.
(4)
Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.
(5)
Správca dane je povinný
a)
zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b)
vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.
(6)
Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia, ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu. Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie, vykoná sa prednostne daňová exekúcia. Správca dane je oprávnený dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie, a to aj vtedy, ak sa na ten istý majetok začalo skôr iné exekučné konanie.
(7)
Ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od udelenia súhlasu správcom dane inej osobe ako záložnému veriteľovi alebo od doručenia oznámenia od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený zo zálohu, a to ani čiastočne, a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka, správca dane, ktorý je prednostným záložným veriteľom, je oprávnený vykonať daňovú exekúciu k tomuto predmetu záložného práva.
(8)
Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v § 125 ods. 6 a § 126 ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci.
(9)
Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že
a)
na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
b)
na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,
c)
od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.
(10)
Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 90 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím, alebo ak manžel daňového dlžníka preukázal, že do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania tento majetok alebo jeho časť nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(11)
Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu.
(12)
Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.
(13)
Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.
Originál
(1)
Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 .
(2)
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. 51a ) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu. 52 )
(3)
Správca dane môže začať a viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona aj u daňového dlžníka, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.
(4)
Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.
(5)
Správca dane je povinný
a)
zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b)
vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.
(6)
Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia, 52 ) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu. 52 ) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie, vykoná sa prednostne daňová exekúcia. Správca dane je oprávnený dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie, a to aj vtedy, ak sa na ten istý majetok začalo skôr iné exekučné konanie.
(7)
Ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od udelenia súhlasu podľa Občianskeho zákonníka 53 ) správcom dane inej osobe ako záložnému veriteľovi alebo od doručenia oznámenia podľa Občianskeho zákonníka 54 ) od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený zo zálohu, a to ani čiastočne, a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka, správca dane, ktorý je prednostným záložným veriteľom, je oprávnený vykonať daňovú exekúciu k tomuto predmetu záložného práva.
(8)
Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v § 125 ods. 6 a § 126 ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci.
(9)
Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že
a)
na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
b)
na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu, 55 )
c)
od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.
(10)
Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 90 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím alebo ak manžel daňového dlžníka preukázal, že do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania tento majetok alebo jeho časť nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(11)
Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu. 56 )
(12)
Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.
(13)
Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.

Načítané 5 z 197 paragrafov