Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Zákon č. 7/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Zákon č. 7/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 37 – Veriteľský výbor

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Veriteľský výbor má troch alebo piatich členov. Ak § 131 ods. 3 neurčuje inak, prvých členov volia veritelia na prvej schôdzi veriteľov. Predseda schôdze predloží návrhy na členov spomedzi prítomných veriteľov, ktorí majú právo hlasovať, a to postupne od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia. Ak je po hlasovaní zvolených len štyria, štvrtý sa za zvoleného nepovažuje a výbor je trojčlenný. Ak nie sú zvolení ani traja členovia, členmi sa stávajú traja veritelia s najvyšším počtom hlasov, ak s tým súhlasia. Ak nie sú zvolení ani títo, úlohy výboru vykonáva prítomný veriteľ s hlasovacím právom, ak s tým súhlasí. Ak výbor nebol ustanovený, o voľbe sa hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov podľa týchto pravidiel.
(2)
Členstvo vo výbore zaniká, ak veriteľ prestane byť účastníkom konkurzného konania. Členstvo zaniká aj vtedy, ak sa člen písomne vzdá funkcie (adresované predsedovi výboru alebo správcovi) alebo ak ho schôdza veriteľov odvolá. Odstúpenie alebo odvolanie je účinné až vtedy, keď schôdza veriteľov zvolí nového člena. Na voľbu nového člena sa primerane použijú pravidlá z odseku 1.
(3)
Člen výboru musí konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov. Za výkon funkcie má nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil. Tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate vo výške, ktorú schváli veriteľský výbor.
(4)
Správca musí každých 90 dní predložiť výboru písomnú správu o svojej činnosti. Na požiadanie musí výbor bezodkladne informovať o každej záležitosti týkajúcej sa konkurzu. Správca môže informácie odmietnuť poskytnúť, len ak je žiadosť zjavne neodôvodnená, ak by poskytnutie stálo neprimerane veľa peňazí alebo ak majetok všeobecnej podstaty nestačí na úhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií.
(5)
Písomnosti pre výbor sa doručujú na adresu jeho predsedu. Ak sa to nepodarí, možno ich doručiť ktorémukoľvek členovi výboru. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 199.
Originál
(1)
Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Ak § 131 ods. 3 neustanovuje inak, prví členovia veriteľského výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov. Návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá predseda schôdze spomedzi prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať postupne od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov, ak s tým súhlasia. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, ak s tým súhlasí. Ak veriteľský výbor nebol ustanovený, o voľbe prvých členov veriteľského výboru sa hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto ustanovenie použije rovnako.
(2)
Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka konkurzného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne tiež jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi alebo jeho odvolaním schôdzou veriteľov; odstúpenie alebo odvolanie člena veriteľského výboru je účinné, až keď schôdza veriteľov zvolí na jeho miesto nového člena veriteľského výboru. Na voľbu nových členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.
(3)
Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone funkcie; tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate vo výške schválenej veriteľským výborom.
(4)
Správca je povinný každých 90 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o svojej činnosti. Na požiadanie je správca povinný bezodkladne informovať veriteľský výbor o každej záležitosti týkajúcej sa konkurzu. Správca môže odmietnuť poskytnúť vyžiadané informácie, len ak ide o zjavne neodôvodnenú žiadosť, poskytnutie informácií je spojené s vynaložením neprimerane vysokých nákladov alebo majetok všeobecnej podstaty nepostačuje na úhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií.
(5)
Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru; ustanovenia § 199 týmto nie sú dotknuté.

§ 38 – Zasadnutie veriteľského výboru

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Správca zvolá prvé zasadnutie veriteľského výboru tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutia zvoláva podľa potreby správca alebo člen výboru. Ak úlohy výboru vykonáva prítomný veriteľ, ktorý má právo hlasovať na schôdzi veriteľov, riadi činnosť výboru tento veriteľ. Inak činnosť výboru riadi predseda, ktorého si členovia zvolia spomedzi seba. Člen výboru sa môže nechať zastúpiť, ak na to dá písomné plnomocenstvo.
(2)
Veriteľský výbor môže prijímať rozhodnutia, ak je prítomná väčšina jeho členov. Každý člen má jeden hlas. Na prijatie uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Ak dôjde k rovnosti hlasov, hlasy sa prepočítajú podľa hlasovacích práv, ktoré majú členovia na schôdzi veriteľov.
(3)
Hlasovať za uznesenie výboru možno aj tak, že člen pošle svoj hlas predsedovi výboru alebo správcovi. Takýto člen sa na účely uznášaniaschopnosti považuje za prítomného.
(4)
Ak výbor požiada správcu, aby prišiel na zasadnutie, správca musí prísť. Správca má právo zúčastniť sa na každom zasadnutí, pokiaľ si výbor z dôležitých dôvodov nevyhradí zasadnutie bez neho. Predseda výboru musí súd bezodkladne informovať o dôvodoch takejto výhrady. Ak výbor do 30 dní od zasadnutia bez správcu nepožiada súd o jeho odvolanie alebo o zvolanie schôdze veriteľov na tento účel, predseda výboru musí správcu oboznámiť s tým, o čom rokovali a prečo si zasadnutie vyhradili bez neho.
(5)
Úpadca, jeho štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo zákonný zástupca úpadcu musia na písomnú žiadosť výboru alebo správcu prísť na zasadnutie výboru a odpovedať na otázky členov alebo správcu.
(6)
O priebehu zasadnutia sa píše zápisnica. Ak sa zasadnutie koná cez videokonferenciu alebo inou technikou, ktorá umožňuje urobiť audiovizuálny záznam, predseda výboru ho vyhotoví, ak o to požiada niektorý z prítomných členov. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných, opis priebehu a znenie prijatých uznesení s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda výboru. Najneskôr do piatich dní od skončenia zasadnutia ju predseda predloží správcovi. Ak si výbor vyhradil zasadnutie bez správcu, správca zápisnicu a informáciu o audiovizuálnom zázname zaeviduje v insolvenčnom registri až potom, čo sa oboznámi s predmetom rokovania. Audiovizuálny záznam sa v registri nezverejňuje.
(7)
Každý veriteľ, ktorého pohľadávka je zistená, môže do troch dní od zverejnenia zápisnice v insolvenčnom registri žiadať súd, aby zrušil uznesenie výboru, ak je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Súd o návrhu rozhodne do siedmich dní od jeho doručenia. Ak je uznesenie v rozpore so spoločným záujmom, súd ho zruší, inak návrh zamietne. Súd môže účinky uznesenia pozastaviť aj bez návrhu, kým nerozhodne vo veci.
Originál
(1)
Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca; ak pôsobnosť veriteľského výboru vykonáva prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, činnosť veriteľského výboru riadi tento veriteľ. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.
(2)
Veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov.
(3)
Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.
(4)
Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť. Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru, ak si veriteľský výbor z dôležitých dôvodov nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti; o dôvodoch tejto výhrady predseda veriteľského výboru bezodkladne informuje súd. Ak veriteľský výbor do 30 dní od zasadnutia bez účasti správcu z dôvodu výhrady nepožiada súd o odvolanie správcu alebo o zvolanie schôdze veriteľov na účel výmeny správcu, predseda veriteľského výboru oboznámi správcu o predmete rokovania veriteľského výboru a dôvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho účasti.
(5)
Úpadca, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonný zástupca úpadcu je povinný sa na písomnú žiadosť veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.
(6)
O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica; ak sa zasadnutie veriteľského výboru uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, predseda veriteľského výboru vyhotoví audiovizuálny záznam, ak o to požiada niektorý z prítomných členov veriteľského výboru. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných členov veriteľského výboru, opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Zápisnicu a audiovizuálny záznam, ak bol vyhotovený, predseda veriteľského výboru najneskôr do piatich dní od skončenia zasadnutia veriteľského výboru predloží správcovi; ak si veriteľský výbor zo závažných dôvodov vyhradil zasadnutie bez prítomnosti správcu, správca zápisnicu a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému spisu alebo o tom, kde je audiovizuálny záznam uložený, zaeviduje v insolvenčnom registri až po oboznámení sa s predmetom rokovania veriteľského výboru. Audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.
(7)
Každý veriteľ zistenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru v insolvenčnom registri domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.

§ 39 – Neustanovenie veriteľského výboru

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak v konkurze nebol ustanovený veriteľský výbor, postupuje sa bez neho až do jeho ustanovenia. To neplatí, ak súd určil, že funkciu výboru bude vykonávať niekto iný v plnom alebo určenom rozsahu, kým sa výbor neustanoví. Správca musí súdu oznámiť, že veriteľský výbor nebol ustanovený.

Originál

Ak v konkurze nebol ustanovený veriteľský výbor, v konkurze sa až do ustanovenia veriteľského výboru postupuje bez veriteľského výboru; to neplatí, ak súd určil, že bude vykonávať funkciu veriteľského výboru v plnom rozsahu alebo v rozsahu, ktorý určil, do ustanovenia veriteľského výboru. Správca je povinný oznámiť súdu, že veriteľský výbor nebol ustanovený.

§ 40 – Ustanovenie správcu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Správcu v konkurze určuje súd svojím uznesením. Za správcu môže súd vymenovať iba osobu, ktorá je zapísaná v zozname správcov. Súd vyberá správcu náhodne pomocou technických a programových prostriedkov, ktoré schválilo ministerstvo. Toto pravidlo o náhodnom výbere neplatí, ak správcu navrhuje schôdza veriteľov.
(2)
Správca počas konkurzu spravuje majetok, ktorý do konkurzu patrí. Tento majetok speňažuje a z peňazí, ktoré takto získa, uspokojuje veriteľov úpadcu podľa pravidiel tohto zákona. Okrem toho vykonáva aj ďalšie práva a plní povinnosti, ktoré mu v priebehu konkurzu ukladá tento zákon.
Originál
(1)
Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov.
(2)
Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

§ 41 – Dohľad súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Súd počas konkurzu dohliada na činnosť správcu. Pri výkone dohľadu môže súd žiadať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzu, ktoré mu správca musí v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností podľa zákona, súd môže správcovi uložiť, aby vykonal potrebné opatrenia na nápravu. Ak správca nesplní povinnosť uloženú súdom, považuje sa to za závažné porušenie jeho povinností.

Originál

Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu.

Načítané 5 z 303 paragrafov