Zákon o súdnej rehabilitácii

Zákon č. 119/1990 Zb.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o súdnej rehabilitácii

Zákon č. 119/1990 Zb.

§ 24 – Uplatnenie nároku na odškodnenie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
(2)
Nárok treba uplatniť na súde do troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia, rozhodnutia o miernejšom treste alebo rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, inak nárok zaniká. Táto lehota neplynie počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov.
Originál
(1)
Pri uplatňovaní nárokov podľa § 23 , 26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
(2)
Nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb. , najviac však šesť mesiacov táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie.

§ 25 – Započítanie väzby a trestu do dôchodku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na účely dôchodkového zabezpečenia sa väzba a výkon trestu odňatia slobody poškodeného, ktorého súd podľa tohto zákona úplne oslobodil spod obžaloby, posudzujú ako pokračovanie v zamestnaní alebo pracovnej činnosti, ktorú poškodený vykonával pred vzatím do väzby alebo nástupom trestu. Postupuje sa pritom podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Rovnako sa posudzuje aj tá časť trestu, ktorú poškodený vykonal neoprávnene, ak sa podľa tohto zákona odsudzujúci rozsudok zruší len čiastočne.
(2)
Ak poškodený počas nezákonného výkonu trestu vykonával práce, ktoré by odôvodňovali zaradenie jeho zamestnania do I. alebo II. pracovnej kategórie, tieto práce sa posudzujú ako výkon zamestnania v príslušnej kategórii.
(3)
Odsek 1 sa obdobne použije aj pri započítaní obdobia, počas ktorého poškodený pre výkon trestu nemohol po prepustení pracovať alebo vykonávať inú pracovnú činnosť. Pri výpočte priemerného mesačného zárobku alebo pracovnej odmeny sa toto obdobie nezohľadní. Ak je to pre poškodeného výhodnejšie, nezohľadní sa ani obdobie, počas ktorého nemohol vykonávať svoje predchádzajúce zamestnanie alebo pracovnú činnosť.
(4)
Ak bola dávka nesprávne vypočítaná v dôsledku väzby alebo výkonu trestu, pri jej výplate sa neuplatní trojročná lehota podľa § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., v ktorej možno dávku zvýšiť alebo priznať.
(5)
Väzba, výkon trestu aj obdobie, počas ktorého poškodený po prepustení pre výkon trestu nemohol pracovať alebo vykonávať inú pracovnú činnosť, sa na účely vzniku a výšky nárokov z pracovného pomeru a nemocenského poistenia započítavajú ako trvanie pracovného pomeru.
(6)
Predchádzajúce odseky sa použijú aj vtedy, ak sa rozhodnutie z pôvodného konania zrušilo v celom rozsahu podľa druhého alebo piateho oddielu.
(7)
Poškodený môže namiesto nárokov podľa predchádzajúcich odsekov požiadať o mesačný príplatok k dôchodku v tejto výške:
a)
0,70 eura za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody, počas ktorého poškodený vykonával práce v mimoriadne ťažkých podmienkach, ktoré by odôvodňovali ich posúdenie ako zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie;
b)
0,50 eura za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody v ostatných prípadoch.

Príplatok k dôchodku sa poskytuje od 1. 7. 1990, ak poškodený v tento deň už poberal dôchodok. Ak začne dôchodok poberať neskôr, príplatok dostáva od priznania dôchodku. Príplatok sa vypláca len do výšky, pri ktorej jeho súčet s dôchodkom nepresiahne najvyššiu výmeru starobného dôchodku ustanovenú osobitným predpisom. 2 )

(8)
Odseky 1, 2, 3, 6 a 7 sa obdobne použijú pri úprave výšky dôchodku, z ktorého sa vypočítal vdovský alebo sirotský dôchodok, aj pri poskytovaní príplatkov k týmto dôchodkom. Príplatok k vdovskému dôchodku je 60 % súm podľa odseku 7. Pri sirotskom dôchodku je príplatok 50 % pri obojstranne osirelom dieťati a 30 % pri jednostranne osirelom dieťati.
(9)
Výška dôchodku podľa odseku 8 sa upraví od 1. 7. 1990 pozostalým, ktorí v tento deň už poberali vdovský alebo sirotský dôchodok. Ak pozostalý začne taký dôchodok poberať neskôr, jeho výška sa upraví až od priznania dôchodku. Rovnako sa postupuje aj pri poskytovaní príplatkov podľa odseku 8.
Originál
(1)
Na účely dôchodkového zabezpečenia sa doba väzby a výkonu trestu odňatia slobody poškodeného, ktorý bol podľa tohto zákona úplne oslobodený spod obžaloby, posudzuje ako doba pokračovania v zamestnaní (pracovnej činnosti), ktoré poškodený vykonával pred vzatím do väzby (nástupom trestu), podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Rovnako sa posudzuje časť doby výkonu trestu, po ktorú sa trest vykonal neoprávnene, ak sa podľa tohto zákona zruší odsudzujúci rozsudok iba čiastočne.
(2)
Ak poškodený v čase nezákonného výkonu trestu vykonával práce, ktoré by odôvodňovali zaradenie v zamestnaní do I. (II.) pracovnej kategórie, posudzuje sa výkon týchto prác ako výkon zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa obdobne použije pre zápočet doby, po ktorú poškodený v dôsledku výkonu trestu nemohol po svojom prepustení vykonávať zamestnanie (pracovnú činnosť); pri výpočte priemerného mesačného zárobku (pracovnej odmeny) sa nehľadí na túto dobu, a pokiaľ je to pre poškodeného výhodnejšie, ani na dobu, po ktorú nemohol vykonávať svoje prvšie zamestnanie (pracovnú činnosť).
(4)
Pre výplatu dávky nesprávne vymeranej následkom väzby alebo výkonu trestu sa nepoužije ustanovenie § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o čase troch rokov, v ktorom možno zvýšiť alebo priznať dávku.
(5)
Doba väzby, výkonu trestu alebo doba, po ktorú poškodený v dôsledku výkonu trestu nemohol po svojom prepustení vykonávať zamestnanie (pracovnú činnosť), sa pre vznik a výšku nárokov patriacich z pracovného pomeru a nemocenského poistenia započíta ako doba trvania pracovného pomeru.
(6)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú aj v prípade, že rozhodnutie vyhlásené v pôvodnom konaní sa v celom rozsahu zrušilo podľa druhého alebo piateho oddielu.
(7)
Poškodený môže žiadať, aby sa mu namiesto nárokov vyplývajúcich z ustanovení predchádzajúcich odsekov poskytli mesačné príplatky k dôchodku v sume:
a)
0,70 eura za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom poškodený vykonával práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok, ktoré by odôvodňovali ich posudzovanie ako zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie,
b)
0,50 eura za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody v ostatných prípadoch.

Príplatok k dôchodku sa poskytuje od 1. 7. 1990, ak bol poškodený k tomuto dňu požívateľom dôchodku. Ak sa stane poškodený požívateľom dôchodku po tomto dni, poskytuje sa príplatok k dôchodku od priznania dôchodku. Príplatok k dôchodku sa vypláca len do výšky, ktorá spolu s dôchodkom neprevyšuje najvyššiu výmeru starobného dôchodku ustanovenú osobitným predpisom. 2 )

(8)
Ustanovenia odsekov 1, 2, 3, 6 a 7 sa použijú obdobne pre úpravu výšky dôchodkov, z ktorej sa vymerali vdovský a sirotský dôchodok, a pre poskytovanie príplatkov k týmto dôchodkom. Výška príplatku k vdovskému dôchodku je 60 %, k sirotskému dôchodku, ak ide o obojstranne osirelé dieťa 50 % a ak ide o jednostranne osirelé dieťa 30 % zo súm ustanovených v odseku 7.
(9)
Výška dôchodku podľa odseku 8 sa upraví s účinnosťou od 1. 7. 1990 tým pozostalým, ktorí k tomuto dňu boli požívateľmi vdovského alebo sirotského dôchodku. Ak sa stane pozostalý požívateľom vdovského alebo sirotského dôchodku po tomto dni, upraví sa výška dôchodku až od jeho priznania. Obdobne sa postupuje aj pri poskytovaní príplatkov k dôchodku podľa odseku 8.

§ 26 – Dedenie nároku na odškodnenie

Trvalý odkaz
Jednoducho

Právo žiadať odškodnenie prechádza na dedičov poškodeného, ak sú nimi deti, manžel alebo rodičia. Ak títo dedičia neexistujú, právo prechádza na súrodencov. Toto pravidlo sa však nevzťahuje na nároky, ktoré podľa Občianskeho zákonníka zanikajú smrťou poškodeného.

Originál

Právo žiadať odškodnenie prechádza na dedičov poškodeného, pokiaľ sú nimi deti, manžel, rodičia, a ak ich niet, súrodenci, s výnimkou nárokov, ktoré podľa Občianskeho zákonníka zanikajú smrťou poškodeného.

§ 27 – Odškodnenie pozostalých po obetiach rehabilitácie

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak došlo k rehabilitácii poškodeného, ktorý zomrel pri výkone trestu smrti, vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo pri inom nezákonnom zbavení slobody v súvislosti s činmi podľa § 1, patrí oprávneným osobám popri nárokoch podľa § 26 aj jednorazové odškodnenie vo výške 3 319,40 eura. Nárok na túto sumu má osoba, ktorej zomretý poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu. Ak má na sumu nárok viac osôb, rozdelí sa medzi ne rovnakým dielom.

Originál

Ak došlo k rehabilitácii poškodeného, na ktorom sa vykonal trest smrti alebo ktorý zomrel vo väzbe, výkone trestu odňatia slobody alebo pri inom nezákonnom zbavení osobnej slobody v súvislosti s činmi uvedenými v § 1, patrí oprávneným osobám popri nárokoch, ktoré na ne prešli podľa § 26, jednorazové odškodnenie vo výške 3 319,40 eura.

Nárok na výplatu tejto sumy má osoba, ktorej zomretý poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu.

Ak vznikne tento nárok viacerým osobám, rozdelí sa uvedená suma medzi ne rovnakým dielom.

§ 28 – Oslobodenie od súdnych poplatkov

Trvalý odkaz
Jednoducho

Súdne konania o odškodnení podľa tohto zákona sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Originál

Súdne konania o odškodnení sú podľa tohto zákona oslobodené od súdnych poplatkov.

Načítané 5 z 39 paragrafov