Zákon o súdnej rehabilitácii

Zákon č. 119/1990 Zb.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o súdnej rehabilitácii

Zákon č. 119/1990 Zb.

§ 1 – Účel zákona

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Účelom tohto zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré boli v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti a ústavnými právami občanov. Zákon chce umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb, ktoré boli protiprávne odsúdené v dôsledku porušovania zákonnosti v trestnom konaní. Cieľom je odstrániť neprimeranú tvrdosť vtedajšej represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným rehabilitáciu a primerané odškodnenie, ako aj vyvodiť dôsledky voči osobám, ktoré vtedajšie zákony vedome alebo hrubo porušovali.
(2)
Činy, ktoré smerovali k uplatneniu ústavou zaručených práv a slobôd, boli vtedajšími trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom. Rovnako v rozpore s medzinárodným právom bolo aj trestné stíhanie a trestanie takýchto činov.
Originál
(1)
Účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.
(2)
Činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

§ 2 – Rozsudky podliehajúce rehabilitácii

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Rehabilitácia sa vzťahuje na právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia, ktoré boli vyhlásené od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 a týkali sa skutkov spáchaných po 5. máji 1945. Ide o rozhodnutia vydané:
a)
podľa zákona č. 50/1923 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, za zločiny, prečiny alebo priestupky: úklady podľa § 1, prípravu úkladov podľa § 2, vierolomnosť podľa § 4, vyzradenie štátneho tajomstva podľa § 5, vojenskú zradu podľa § 6, spolčenie na útoky na ústavných činiteľov podľa § 9, násilie proti ústavným činiteľom alebo prisvojenie si ich moci podľa § 10, urážku prezidenta republiky podľa § 11, neprekazenie alebo neoznámenie trestných podujatí podľa § 12 ods. 1 vo vzťahu k činom podľa § 1, 2, 6 a 9, rušenie všeobecného mieru podľa § 14 ods. 1, 5, 6 a § 14a, výzvu na neplnenie zákonných povinností alebo na trestné činy podľa § 15 ods. 1 a podľa § 15 ods. 3 vo vzťahu k zločinom podľa § 1 a 2, štátu nepriateľské združovanie sa podľa § 17, šírenie nepravdivých správ podľa § 18, hrubú neslušnosť podľa § 20, nedovolené spravodajstvo podľa § 23, ohrozovanie obrany republiky podľa § 24 alebo schvaľovanie trestných činov podľa § 16 vo vzťahu k uvedeným zločinom alebo prečinom;
b)
podľa zákona č. 231/1948 Zb., za zločiny, prečiny alebo priestupky: velezradu podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c), d) a e), združovanie sa proti štátu podľa § 2 ods. 1 a 3, poburovanie proti republike podľa § 3 ods. 1 a 2, hanobenie republiky podľa § 4, vyzvedačstvo podľa § 5, vyzvedačstvo proti spojencovi podľa § 6, nedbanlivé uchovávanie štátneho tajomstva podľa § 7, ohrozenie obrany republiky podľa § 8 a 9, nedovolené spravodajstvo podľa § 12, spolčenie na útoky na ústavných činiteľov podľa § 17, prisvojenie si právomoci ústavných činiteľov podľa § 19, vzbúrenie podľa § 20 a 21, ublíženie na cti prezidenta republiky podľa § 23, hanobenie niektorých ústavných činiteľov podľa § 24, popudzovanie podľa § 26, zneužitie úradu duchovného alebo inej podobnej funkcie podľa § 28, nedovolené ozbrojovanie podľa § 31, šírenie poplašnej správy podľa § 32, sabotáž podľa § 36 a 37, ohrozovanie jednotného hospodárskeho plánu z nedbanlivosti podľa § 38, vierolomnosť podľa § 39, neoprávnené opustenie územia republiky a neposlúchnutie výzvy na návrat podľa § 40, poškodzovanie záujmov republiky v cudzine podľa § 41, hanobenie spojeneckého štátu podľa § 42 alebo podnecovanie na trestný čin a na neplnenie zákonných povinností podľa § 33, schvaľovanie trestného činu podľa § 34, neprekazenie alebo neoznámenie trestného činu podľa § 35, ak tieto činy súviseli s uvedenými zločinmi alebo prečinmi;
c)
podľa zákona č. 86/1950 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, za trestné činy: velezradu podľa § 78 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b), c), d) a e), združovanie sa proti republike podľa § 79 a § 80 ods. 1 a ods. 2 písm. b), podvracanie republiky podľa § 79a, teror podľa § 80a ods. 4 a 5, poburovanie proti republike podľa § 81 ods. 1 a § 82, sabotáž podľa § 85, vyzvedačstvo podľa § 86 a 87, ohrozenie štátneho tajomstva podľa § 88 až 92, vierolomnosť podľa § 93 a 94, opustenie republiky podľa § 95, ohrozovanie záujmov republiky v cudzine podľa § 96 a 97, spolčenie na útok na ústavného činiteľa podľa § 107, násilie na ústavnom činiteľovi podľa § 108, znižovanie vážnosti prezidenta republiky podľa § 110, hanobenie ústavného činiteľa podľa § 111, ohrozenie hospodárskeho a služobného tajomstva podľa § 112 až 114, nedovolenú výrobu a držanie vysielacej stanice podľa § 122, zneužitie náboženskej funkcie podľa § 123, hanobenie republiky podľa § 124, hanobenie spojeneckého štátu podľa § 125, šírenie poplašnej
d)
podľa zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, za trestné činy: rozvracanie republiky podľa § 92 ods. 1 a ods. 2 písm. a), podvracanie republiky podľa § 98 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), poškodzovanie štátu svetovej socialistickej sústavy podľa § 99 vo vzťahu k trestným činom podľa § 92 ods. 1, ods. 2 písm. a) alebo § 98, poburovanie podľa § 100 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. a), zneužívanie náboženskej funkcie podľa § 101, hanobenie republiky a jej predstaviteľa podľa § 102 a 103, hanobenie štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa podľa § 104, opustenie republiky podľa § 109 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. a), b) a c), poškodzovanie záujmov republiky v cudzine podľa § 112, odňatie veci hospodárskemu určeniu podľa § 116 ods. 1 a 2, ohrozenie hospodárskeho tajomstva podľa § 122, neoprávnené nakladanie s vynálezom podľa § 123, ohrozenie služobného tajomstva podľa § 173, marenie dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 alebo podnecovanie podľa § 164, schvaľovanie trestného činu podľa § 165, nadržovanie podľa § 166, neprekazenie trestného činu podľa § 167 a neoznámenie trestného činu podľa § 168, ak tieto činy súviseli s uvedenými trestnými činmi;
e)
podľa zákona č. 150/1969 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, za prečiny proti záujmom socialistickej spoločnosti v oblasti styku s cudzinou podľa § 5 písm. b) a c), proti verejnému poriadku podľa § 6 písm. a) a c) alebo za nadržovanie podľa § 12 vo vzťahu k uvedeným prečinom;
f)
podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb., za priestupok podľa § 1;
g)
podľa § 153, 155, 156 a 157 zákonného článku V trestného zákona o zločinoch a prečinoch z roku 1878, za zločiny vzbury spáchané v súvislosti s ochranou náboženskej slobody;
h)
podľa § 2 a 4 zákonného článku XL z roku 1914 o trestnej ochrane úradov, za trestné činy zhŕknutia spáchané v súvislosti s ochranou náboženskej slobody.
(2)
Súd rozhodne aj bez návrhu, či sa odsúdený zúčastňuje na rehabilitácii a v akom rozsahu. Ak rehabilitácia podľa odseku 1 zahŕňa len niektorý z trestných činov, za ktoré bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd podľa vzájomnej závažnosti určí primeraný trest za trestné činy, ktorých sa rehabilitácia netýka, alebo od určenia primeraného trestu upustí. V ostatných prípadoch súd trestné stíhanie zastaví.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak boli v plnom rozsahu zrušené rozhodnutia z pôvodného konania aj všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré na ne obsahovo nadväzovali, sťažnosť môže podať len prokurátor.
Originál
(1)
Právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia vyhlásené v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, týkajúce sa skutkov spáchaných po 5. máji 1945
a)
podľa zákona č. 50/1923 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre zločiny, prečiny alebo priestupky úkladov podľa § 1, prípravy úkladov podľa § 2, vierolomnosti podľa § 4, vyzradenia štátneho tajomstva podľa § 5, vojenskej zrady podľa § 6, spolčenia sa na útoky na ústavných činiteľov podľa § 9, násilia proti ústavným činiteľom alebo privlastňovania si ich moci podľa § 10, urážky prezidenta republiky podľa § 11, neprekazenia alebo neoznámenia trestných podujatí podľa § 12 ods. 1 vo vzťahu k činom podľa § 1, 2, 6 a 9, rušenia všeobecného mieru podľa § 14 ods. 1, 5, 6 a § 14a, výzvy na neplnenie zákonných povinností alebo na trestné činy podľa § 15 ods. 1 a podľa § 15 ods. 3 vo vzťahu k zločinom podľa § 1 a 2, štátu nepriateľského združovania sa podľa § 17, šírenia nepravdivých správ podľa § 18, hrubej neslušnosti podľa § 20, nedovoleného spravodajstva podľa § 23, ohrozovania obrany republiky podľa § 24 alebo schvaľovania trestných činov podľa § 16 vo vzťahu k uvedeným zločinom alebo k prečinom;
b)
podľa zákona č. 231/1948 Zb. , pre zločiny, prečiny alebo priestupky velezrady podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b), c), d) a e), združovania sa proti štátu podľa § 2 ods. 1 a 3, poburovania proti republike podľa § 3 ods. 1 a 2, hanobenia republiky podľa § 4, vyzvedačstva podľa § 5, vyzvedačstva proti spojencovi podľa § 6, nedbanlivého uchovávania štátneho tajomstva podľa § 7, ohrozenia obrany republiky podľa § 8 a 9, nedovoleného spravodajstva podľa § 12, spolčenia sa na útoky na ústavných činiteľov podľa § 17, privlastňovanie si právomoci ústavných činiteľov podľa § 19, vzbúrenia podľa § 20 a 21, ublíženia na cti prezidenta republiky podľa § 23, hanobenia niektorých ústavných

činiteľov podľa § 24, popudzovania podľa § 26, zneužitia úradu duchovného alebo inej podobnej funkcie podľa § 28, nedovoleného ozbrojovania podľa § 31, šírenia poplašnej správy podľa § 32, sabotáže podľa § 36 a 37, ohrozovania jednotného hospodárskeho plánu z nedbanlivosti podľa § 38, vierolomnosti podľa § 39, neoprávneného opustenia územia republiky a neposlúchnutia výzvy na návrat podľa § 40, poškodzovania záujmu republiky v cudzine podľa § 41, hanobenia spojeneckého štátu podľa § 42 alebo podnecovania na trestný čin a na neplnenie zákonných povinností podľa § 33, schvaľovania trestného činu podľa § 34, neprekazenia alebo neoznámenia trestného činu podľa § 35, spáchané vo vzťahu k uvedeným zločinom alebo prečinom;

c)
podľa zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre trestné činy velezrady podľa § 78 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b), c), d) a e), združovania sa proti republike podľa § 79 a § 80 ods. 1, ods. 2 písm. b), podvracania republiky podľa § 79a, teroru podľa § 80a ods. 4 a 5, poburovania proti republike podľa § 81 ods. 1 a § 82, sabotáže podľa § 85, vyzvedačstva podľa § 86 a 87, ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 88 až 92, vierolomnosti podľa § 93 a 94, opustenia republiky podľa § 95, ohrozovania záujmov republiky v cudzine podľa § 96 a 97, spolčenia sa na útok na ústavného činiteľa podľa § 107, násilia na ústavnom činiteľovi podľa § 108, znižovania vážnosti prezidenta republiky podľa § 110, hanobenia ústavného činiteľa podľa § 111, ohrozenia hospodárskeho a služobného tajomstva podľa § 112 až 114, nedovolenej výroby a držania vysielacej stanice podľa § 122, zneužitia náboženskej funkcie podľa § 123, hanobenia republiky podľa § 124, hanobenia spojeneckého štátu podľa § 125, šírenia poplašnej
d)
podľa zákona č. 140/1961 Zb. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre trestné činy rozvracania republiky podľa § 92 ods. 1 , ods. 2 písm. a) , podvracania republiky podľa § 98 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b), poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy podľa § 99 vo vzťahu k trestným činom podľa § 92 ods. 1, ods. 2 písm. a) alebo § 98, poburovania podľa § 100 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. a), zneužívania náboženskej funkcie podľa § 101, hanobenia republiky a jej predstaviteľa podľa § 102 a 103, hanobenia štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa podľa § 104, opustenia republiky podľa § 109 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. a), b) a c), poškodzovania záujmov republiky v cudzine podľa § 112, odňatia veci hospodárskemu určeniu podľa § 116 ods. 1 a 2, ohrozenia hospodárskeho tajomstva podľa § 122 , neoprávneného nakladania s vynálezom podľa § 123, ohrozenia služobného tajomstva podľa § 173 , marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 alebo podnecovania podľa § 164 , schvaľovania trestného činu podľa § 165 , nadržovania podľa § 166 , neprekazenia trestného činu podľa § 167 a neoznámenia trestného činu podľa § 168 , spáchané vo vzťahu k uvedeným trestným činom;
e)
podľa zákona č. 150/1969 Zb. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre prečiny proti záujmom socialistickej spoločnosti v oblasti styku s cudzinou podľa § 5 písm. b) a c), proti verejnému poriadku podľa § 6 písm. a) a c) alebo nadržiavania podľa § 12 vo vzťahu k uvedeným prečinom;
f)
podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb. pre priestupok podľa § 1,
g)
podľa § 153, 155, 156 a 157 zákonného článku V trestného zákona o zločinoch a prečinoch z roku 1878, pre zločiny vzbury spáchanej vo vzťahu k ochrane náboženskej slobody;
h)
podľa § 2 a 4 zákonného článku XL z roku 1914 o trestnej ochrane úradov, pre trestné činy zhŕknutia spáchané vo vzťahu k ochrane náboženskej slobody,
(2)
Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je odsúdený zúčastnený na rehabilitácii, urobí súd aj bez návrhu. Ak sa vzťahuje rehabilitácia podľa odseku 1 len na niektorý z trestných činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy rehabilitáciou nedotknuté alebo od určenia primeraného trestu upustí. Inak trestné stíhanie zastaví.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak boli rozhodnutia vydané v pôvodnom konaní, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce zrušené v plnom rozsahu, môže sťažnosť podať len prokurátor.

§ 3 – Námietky prokurátora proti rehabilitácii

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Prokurátor môže do 60 dní od oznámenia rozhodnutia podľa § 2 ods. 2 podať proti nemu námietky, najmä ak:
a)
skutok, o ktorom sa rozhodlo, sa mal posúdiť podľa iného ustanovenia, na ktoré sa zákonná rehabilitácia nevzťahuje;
b)
skutok smeroval k presadeniu fašistických alebo podobných cieľov, alebo bol spáchaný s úmyslom zakryť či uľahčiť iný všeobecne trestný čin alebo vyhnúť sa zodpovednosti za taký čin;
c)
skutok mal za následok smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo škodu veľkého rozsahu;
d)
Česká a Slovenská Federatívna Republika je alebo bola na základe medzinárodnej zmluvy povinná postihovať tento skutok.

Prokurátor môže vzniesť námietky aj v sťažnosti podľa § 2 ods. 3.

(2)
O námietkach prokurátora rozhoduje najvyšší súd republiky, v oblasti vojenskej justície Najvyšší súd ČSFR, na verejnom zasadnutí. Ak súd námietky nezamietne ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie zruší uznesením a prikáže, aby sa vec preskúmala podľa tretieho oddielu. Toto rozhodnutie nahrádza návrh podľa § 5.
Originál
(1)
Proti rozhodnutiu podľa § 2 ods. 2 môže prokurátor v lehote 60 dní odo dňa jeho oznámenia podať námietky, najmä ak:
a)
skutok, ktorý je predmetom rozhodnutia, sa mal posúdiť podľa iného ustanovenia, na ktoré sa rehabilitácia zo zákona nevzťahuje;
b)
skutok smeroval k presadeniu fašistických alebo obdobných cieľov alebo bol spáchaný v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný všeobecne trestný čin alebo vyhnúť sa zodpovednosti za taký čin;
c)
skutok mal za následok smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo škodu veľkého rozsahu alebo;
d)
k postihu skutku je alebo bola Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná medzinárodnou zmluvou.

Námietky môže prokurátor vzniesť aj v sťažnosti podľa § 2 ods. 3 .

(2)
O námietkach prokurátora rozhoduje najvyšší súd republiky, v oblasti vojenskej justície Najvyšší súd ČSFR vo verejnom zasadaní. Ak súd nezamietne námietky ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie uznesením zruší a vec prikáže na prieskumné konanie podľa tretieho oddielu. Toto rozhodnutie nahrádza návrh podľa § 5 .

§ 4 – Rozsah prieskumného konania

Trvalý odkaz
Jednoducho

Prieskumné konanie podľa tohto oddielu možno viesť vo veciach, v ktorých bolo od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vyhlásené právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutie za iné zločiny, trestné činy, prečiny alebo priestupky, než sú uvedené v § 2, ak boli spáchané po 5. máji 1945. Ide o rozhodnutia vydané:

a)
podľa zákona č. 50/1923 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení;
b)
podľa zákona č. 231/1948 Zb.;
c)
podľa prvej a druhej hlavy prvého oddielu osobitnej časti zákona č. 86/1950 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení; ďalej za trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 a 266, vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270, zbehnutia podľa § 273 ods. 3 a spolčenia sa na zbehnutie podľa § 275 ods. 2 písm. b) tohto zákona;
d)
podľa prvej hlavy prvého oddielu osobitnej časti zákona č. 88/1950 Zb. v znení zákona č. 102/1953 Zb.; ďalej za priestupok na ochranu jednotného hospodárskeho plánu podľa § 39 a na ochranu poriadku vo veciach cirkevných podľa § 101 tohto zákona;
e)
podľa prvej hlavy osobitnej časti zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení; ďalej za trestné činy neplnenia úloh pri prevádzke súkromného hospodárstva podľa § 119, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 154 ods. 2, útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 písm. b), šírenia poplašnej správy podľa § 199, nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 a § 270 ods. 1, vyhýbania sa výkonu vojenskej služby podľa § 280 ods. 1, zbehnutia do cudziny podľa § 283 ods. 1 a 2 a ohrozovania politického a morálneho stavu jednotky podľa § 288 ods. 1 tohto zákona;
f)
podľa druhého oddielu zákona č. 19/1855 r. z.
Originál

Prieskumné konanie podľa tohto oddielu možno konať vo veciach, v ktorých sa v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vyhlásilo odsudzujúce súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pre iné zločiny, trestné činy, prečiny alebo priestupky neuvedené v § 2 , spáchané po 5. máji 1945

a)
podľa zákona č. 50/1923 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich,
b)
podľa zákona č. 231/1948 Zb. ,
c)
podľa prvej hlavy a druhej hlavy prvého oddielu osobitnej časti zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, ďalej pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 a 266, vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270, pre trestný čin zbehnutia podľa § 273 ods. 3 a pre trestný čin spolčenia sa na zbehnutie podľa § 275 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona,
d)
podľa prvej hlavy prvého oddielu osobitnej časti zákona č. 88/1950 Zb. v znení zákona č. 102/1953 Zb. a pre priestupok na ochranu jednotného hospodárskeho plánu podľa § 39 a na ochranu poriadku vo veciach cirkevných podľa § 101 uvedeného zákona,
e)
podľa prvej hlavy osobitnej časti zákona č. 140/1961 Zb. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich a ďalej pre trestné činy neplnenia úloh pri prevádzke súkromného hospodárstva podľa § 119, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 154 ods. 2 , útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2 , sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 písm. b) , šírenia poplašnej správy podľa § 199 , nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 a podľa § 270 ods. 1 , vyhýbania sa výkonu vojenskej služby podľa § 280 ods. 1 , zbehnutia do cudziny podľa § 283 ods. 1 a 2 a ohrozovania politického a morálneho stavu jednotky podľa § 288 ods. 1 uvedeného zákona,
f)
podľa druhého oddielu zákona č. 19/1855 r. z.

§ 5 – Návrh na súdnu rehabilitáciu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Konanie sa začína na návrh odsúdeného, jeho príbuzných v priamom pokolení, súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela, druha alebo osoby, ktorej práva boli rozhodnutím dotknuté. Ak je odsúdený zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je v nej obmedzený, návrh môže podať aj jeho zákonný zástupca, a to aj proti vôli odsúdeného.
(2)
Návrh môže podať aj prokurátor.
(3)
Osoba, ktorá návrh podala, ho môže vziať späť až do času, kým sa súd odoberie na záverečnú poradu. Návrh podaný inou osobou možno vziať späť len s výslovným súhlasom odsúdeného alebo jeho zákonného zástupcu. Prokurátor môže vziať návrh späť aj bez súhlasu odsúdeného.
(4)
Ak sa súd dozvie o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť začatie konania, upovedomí o tom odsúdeného, prípadne inú oprávnenú osobu, a vždy aj prokurátora.
Originál
(1)
Konanie sa začína na návrh odsúdeného, jeho príbuzných v priamom pokolení, jeho súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela alebo druha alebo na návrh osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím dotknuté. Ak je odsúdený zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže návrh podať aj jeho zákonný zástupca, a to i proti vôli odsúdeného.
(2)
Návrh môže podať aj prokurátor.
(3)
Osoba, ktorá návrh podala, ho môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do času, než sa súd odoberie na záverečnú poradu. Návrh podaný inou osobou (oprávnenou) možno vziať späť iba s výslovným súhlasom odsúdeného (zákonného zástupcu). Prokurátor môže vziať späť návrh aj bez súhlasu odsúdeného.
(4)
Ak sa súd zo svojej úradnej činnosti dozvie o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na začatie konania, upovedomí o tom odsúdeného, a ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú podať návrh, vždy však aj prokurátora.

Načítané 5 z 39 paragrafov