Zákon v kapse Zákon v kapse

Čo znamená § 135c – Vznik a zánik vecných bremien

Jednoduché vysvetlenie z: Zbierka zákonov Slovenskej republiky (zákon č. 131/1982 Z.z.)

Sledovať zmeny
Ovládanie

§ 135c – Vznik a zánik vecných bremien

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vecné bremeno môže vzniknúť zo zákona, rozhodnutím úradu, písomnou zmluvou alebo zo závetu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je možné získať aj tým, že ho niekto začne používať (§ 135a). Zmluvu o zriadení vecného bremena musí zapísať štátny notár, inak neplatí.
(2)
Vecné bremeno môže zmluvou zriadiť vlastník nehnuteľnosti, ten, kto má právo osobného užívania pozemku, alebo socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. Ten, kto má právo osobného užívania pozemku, môže tak urobiť len so súhlasom vlastníka pozemku.
(3)
Vecné bremeno prechádza spolu s vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nového majiteľa.
(4)
Vecné bremeno zaniká zo zákona, rozhodnutím úradu alebo písomnou zmluvou. Aj zmluvu o zániku vecného bremena musí zapísať štátny notár, inak neplatí.
(5)
Vecné bremeno zanikne, ak sa vec natrvalo zmení tak, že už nemôže slúžiť tomu, komu má slúžiť, alebo lepšiemu užívaniu jeho nehnuteľnosti či pozemku, na ktorý bolo zriadené právo osobného užívania. Dočasná nemožnosť používania vecného bremena ho nezruší.
(6)
Ak sa zmenou pomerov stane vecné bremeno v neprimeranom pomere k úžitku oprávneného, súd môže rozhodnúť o jeho obmedzení alebo zrušení za primeranú náhradu. Ak už nie je spravodlivé plniť povinnosť vecne, súd môže nariadiť peňažné plnenie.
(7)
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí konkrétnej osobe, zaniká najneskôr jej smrťou.

§ 140

Spoluvlastník môže svoj podiel previesť bez súhlasu ostatných len na spoluvlastníka, jeho manžela, svojho manžela, svojich potomkov alebo zároveň na svojich potomkov a ich manželov. Inak potrebuje súhlas všetkých spoluvlastníkov. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 143.

§ 203a

Ustanovenie § 130a platí aj pre práva a povinnosti užívateľa a na jeho ochranu.

§ 221

(1)
Ak občan postaví na pozemku stavbu, hoci nemá právo ho užívať alebo ho užíva na iný účel, súd môže na návrh národného výboru, správcu pozemku, vlastníka pozemku (§ 205 ods. 2) alebo toho, kto má právo osobného užívania pozemku, prikázať stavbu navrhovateľovi za náhradu. To neplatí, ak by tomu bránili vážne dôvody, najmä ak stavebník staval v dobrej viere, že má právo. Ak je to v záujme spoločnosti, súd môže po vypočutí príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník musí stavbu na vlastné náklady odstrániť.
(2)
Ak vážne dôvody bránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upraví vzťahy k pozemku. Môže napríklad zrušiť právo osobného užívania pozemku alebo zriadiť bezplatné alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je z hospodárskeho hľadiska nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
(3)
Ak sa stavebník zaviazal, že neprevedie svoju nehnuteľnosť na iného bez súhlasu veriteľa (§ 58), náhradu podľa odseku 1 možno vyplatiť len so súhlasom veriteľa. Inak sa náhrada uloží do notárskej úschovy.
Originál
(1)
Vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
(2)
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. * ) Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku.
(3)
Vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa.
(4)
Vecné bremená zanikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu alebo písomnou zmluvou. Na účinnosť zmluvy, z ktorej zanikajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
(5)
Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, prípadne pozemku, ku ktorému sa zriadilo právo osobného užívania; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(6)
Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(7)
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskoršie jej smrťou.“.

㤠140

Spoluvlastník môže svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť len na spoluvlastníka, jeho manžela, na svojho manžela, na svojich potomkov alebo zároveň na svojich potomkov a ich manželov; inak je na prevod podielu potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ustanovenie § 143 tým nie je dotknuté.“.

㤠203a

Ustanovenie § 130a platí aj pre práva a povinnosti užívateľa a na jeho ochranu.“.

㤠221

(1)
Ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (§ 205 ods. 2) alebo na návrh toho, kto má k pozemku zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, ledaže by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene. Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.
(2)
Ak dôvody hodné osobitného zreteľa bránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upraví vzťahy vo veci pozemku, na ktorom sa stavba zriadila, najmä zruší právo osobného užívania k tomuto pozemku alebo zriadi bezplatne alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je hospodársky nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
(3)
Ak stavebník prevzal na seba povinnosť, že svoju nehnuteľnosť neprevedie bez súhlasu veriteľa na iného (§ 58), možno náhradu podľa odseku 1 vyplatiť len so súhlasom veriteľa; inak sa zloží do notárskej úschovy.“.