Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Zákon č. 131/1982 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Zákon č. 131/1982 Z.z.

§ 132a – Ochrana držiteľa veci a náhrada nákladov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Kto nakladá s vecou ako so svojou a v dobrej viere verí, že mu patrí, má rovnakú ochranu ako vlastník, ak zákon nehovorí inak.
(2)
To isté platí aj pre toho, kto pre seba vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu a v dobrej viere verí, že má k veci právo.
(3)
Kto pri výkone týchto práv účelne vynaložil na vec peniaze, má právo na náhradu v rozsahu, o koľko stúpla hodnota veci do dňa jej vrátenia. Bežné náklady na údržbu mu však nikto nehradí.
Originál
(1)
Kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.
(2)
To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.
(3)
Ten, kto pri výkone práv podľa odsekov 1 a 2 účelne vynaložil na vec náklad, má právo na jeho náhradu v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia; náhrada bežných udržiavacích nákladov mu nepatrí.“.

§ 135a – Vydržanie vlastníctva držbou veci

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Občan sa stane vlastníkom veci, ktorá môže patriť do osobného vlastníctva, ak ju má nepretržite v držbe: hnuteľnú tri roky a nehnuteľnú desať rokov. Ak zákon neustanovuje inak, podobne nadobudne aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
(2)
Ak má občan nepretržite v držbe pozemok alebo jeho časť desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda ho štát a občan získa právo na dohodu o osobnom užívaní podľa § 200. Ak je pozemok väčší, ako povoľuje § 200, a dá sa rozdeliť na viac častí, občan si môže vybrať len jednu časť. K tej sa potom zriadi právo osobného užívania ako k samostatnému pozemku.
(3)
Týmto spôsobom nemožno nadobudnúť vec zo socialistického vlastníctva ani vec, ktorú používa socialistická organizácia podľa osobitných predpisov. Ani právo k takému pozemku.
(4)
Občan si môže započítať aj čas, po ktorý mal vec v držbe jeho právny predchodca alebo vykonával príslušné právo.
(5)
Na plynutie týchto dôb sa primerane použijú pravidlá o premlčaní.
Originál
(1)
Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
(2)
Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
(3)
Takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. * ) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. * )
(4)
Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
(5)
Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.“.

§ 135b – Vecné bremená a ich práva

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti alebo toho, kto má právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného. Títo musia niečo znášať, niečo robiť alebo sa niečoho zdržať. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je viazané buď na vlastníctvo určitej nehnuteľnosti, na osobné užívanie určitého pozemku, alebo patrí konkrétnej osobe.
(2)
Ak sa zmluvné strany nedohodli inak, ten, kto môže užívať cudziu vec na základe vecného bremena, znáša primerané náklady na jej údržbu a opravy. Ak vec užíva aj vlastník alebo ten, kto má právo osobného užívania pozemku, znášajú náklady podľa toho, ako ju spolu užívajú.
Originál
(1)
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.
(2)
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak ale vec užíva aj jej vlastník alebo ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

§ 135c – Vznik a zánik vecných bremien

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vecné bremeno môže vzniknúť zo zákona, rozhodnutím úradu, písomnou zmluvou alebo zo závetu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je možné získať aj tým, že ho niekto začne používať (§ 135a). Zmluvu o zriadení vecného bremena musí zapísať štátny notár, inak neplatí.
(2)
Vecné bremeno môže zmluvou zriadiť vlastník nehnuteľnosti, ten, kto má právo osobného užívania pozemku, alebo socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. Ten, kto má právo osobného užívania pozemku, môže tak urobiť len so súhlasom vlastníka pozemku.
(3)
Vecné bremeno prechádza spolu s vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nového majiteľa.
(4)
Vecné bremeno zaniká zo zákona, rozhodnutím úradu alebo písomnou zmluvou. Aj zmluvu o zániku vecného bremena musí zapísať štátny notár, inak neplatí.
(5)
Vecné bremeno zanikne, ak sa vec natrvalo zmení tak, že už nemôže slúžiť tomu, komu má slúžiť, alebo lepšiemu užívaniu jeho nehnuteľnosti či pozemku, na ktorý bolo zriadené právo osobného užívania. Dočasná nemožnosť používania vecného bremena ho nezruší.
(6)
Ak sa zmenou pomerov stane vecné bremeno v neprimeranom pomere k úžitku oprávneného, súd môže rozhodnúť o jeho obmedzení alebo zrušení za primeranú náhradu. Ak už nie je spravodlivé plniť povinnosť vecne, súd môže nariadiť peňažné plnenie.
(7)
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí konkrétnej osobe, zaniká najneskôr jej smrťou.

§ 140

Spoluvlastník môže svoj podiel previesť bez súhlasu ostatných len na spoluvlastníka, jeho manžela, svojho manžela, svojich potomkov alebo zároveň na svojich potomkov a ich manželov. Inak potrebuje súhlas všetkých spoluvlastníkov. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 143.

§ 203a

Ustanovenie § 130a platí aj pre práva a povinnosti užívateľa a na jeho ochranu.

§ 221

(1)
Ak občan postaví na pozemku stavbu, hoci nemá právo ho užívať alebo ho užíva na iný účel, súd môže na návrh národného výboru, správcu pozemku, vlastníka pozemku (§ 205 ods. 2) alebo toho, kto má právo osobného užívania pozemku, prikázať stavbu navrhovateľovi za náhradu. To neplatí, ak by tomu bránili vážne dôvody, najmä ak stavebník staval v dobrej viere, že má právo. Ak je to v záujme spoločnosti, súd môže po vypočutí príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník musí stavbu na vlastné náklady odstrániť.
(2)
Ak vážne dôvody bránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upraví vzťahy k pozemku. Môže napríklad zrušiť právo osobného užívania pozemku alebo zriadiť bezplatné alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je z hospodárskeho hľadiska nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
(3)
Ak sa stavebník zaviazal, že neprevedie svoju nehnuteľnosť na iného bez súhlasu veriteľa (§ 58), náhradu podľa odseku 1 možno vyplatiť len so súhlasom veriteľa. Inak sa náhrada uloží do notárskej úschovy.
Originál
(1)
Vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
(2)
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. * ) Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku.
(3)
Vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa.
(4)
Vecné bremená zanikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu alebo písomnou zmluvou. Na účinnosť zmluvy, z ktorej zanikajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
(5)
Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, prípadne pozemku, ku ktorému sa zriadilo právo osobného užívania; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(6)
Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(7)
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskoršie jej smrťou.“.

㤠140

Spoluvlastník môže svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť len na spoluvlastníka, jeho manžela, na svojho manžela, na svojich potomkov alebo zároveň na svojich potomkov a ich manželov; inak je na prevod podielu potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ustanovenie § 143 tým nie je dotknuté.“.

㤠203a

Ustanovenie § 130a platí aj pre práva a povinnosti užívateľa a na jeho ochranu.“.

㤠221

(1)
Ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (§ 205 ods. 2) alebo na návrh toho, kto má k pozemku zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, ledaže by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene. Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.
(2)
Ak dôvody hodné osobitného zreteľa bránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upraví vzťahy vo veci pozemku, na ktorom sa stavba zriadila, najmä zruší právo osobného užívania k tomuto pozemku alebo zriadi bezplatne alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je hospodársky nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
(3)
Ak stavebník prevzal na seba povinnosť, že svoju nehnuteľnosť neprevedie bez súhlasu veriteľa na iného (§ 58), možno náhradu podľa odseku 1 vyplatiť len so súhlasom veriteľa; inak sa zloží do notárskej úschovy.“.

§ 362a – Poistné podmienky pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Trvalý odkaz
Jednoducho

Poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov určujú, kedy poistenie zaniká, na koho prechádza a na aké veci sa vzťahuje po zániku tohto spoluvlastníctva.

§ 405

Podmienky nákupu poľnohospodárskych a lesných výrobkov môžu upraviť osobitné predpisy.

§ 438

(1)
Ak škodu spôsobia viacerí občania alebo organizácie spoločne, zodpovedajú za ňu všetci spoločne a nerozdielne.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa miery svojej účasti na jej vzniku.

§ 447a

Náhrada za stratu na dôchodku sa vypočíta ako rozdiel medzi dôchodkom, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a dôchodkom, na ktorý by mal nárok, ak by sa jeho zárobok neznížil v dôsledku poškodenia zdravia.

§ 453a

(1)
Ak vlastník veci protiprávne konal tak, že sa natrvalo zbavil možnosti vec bežne užívať, vec pripadne štátu, ak je v rozpore so záujmom spoločnosti, aby s ňou vlastník ďalej nakladal. Rovnako prechádzajú na štát aj iné majetkové práva občana okrem práva na dedičstvo, práva na náhradu škody na zdraví alebo iných práv viazaných len na jeho osobu. Štátu však nepripadne majetok, ktorý je nevyhnutný na uspokojenie životných potrieb osôb, o ktoré sa vlastník alebo držiteľ práva musí starať, a ďalej majetok, ktorý iná osoba nadobudla od vlastníka v dobrej viere.
(2)
Ak majetok pripadne štátu, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká.
Originál

Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie zodpovednosti za škodu týkajúce sa poistenia majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov určujú, za akých predpokladov zaniká poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na koho prechádza a na ktoré veci sa vzťahuje, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo.“.

㤠405

Podmienky nákupu poľnohospodárskych a lesných výrobkov môžu upraviť osobitné predpisy.“.

㤠438

(1)
Ak škodu spôsobí viac občanov alebo organizácií alebo občan spolu s organizáciou, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.“.

㤠447a

Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume, ktorou je rozdiel medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jeho zárobku následkom škody na zdraví.“.

㤠453a

(1)
Ak sa vlastník veci dopustil takého protiprávneho konania, ktorým sa trvale zbavil možnosti vec obvyklým spôsobom užívať, pripadá vec do vlastníctva štátu, pokiaľ je v rozpore so záujmom spoločnosti, aby vlastník s vecou ďalej nakladal. Obdobne prechádzajú na štát aj iné majetkové práva občana, s výnimkou práva dedičského, práva zo zodpovednosti za škodu na zdraví alebo iného práva obmedzeného len na jeho osobu. Štátu však nepripadá ten majetok, ktorý je nevyhnutne potrebný na uspokojenie životných potrieb osôb, o výživu alebo výchovu ktorých je vlastník veci alebo ten, ktorému prislúcha majetkové právo, povinný sa starať, a ďalej majetok, ktorý iný dobromyseľne od vlastníka nadobudol.
(2)
Pripadnutím majetku štátu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.“.

Načítané 5 z 6 paragrafov