Zbierka zákonov Slovenskej republiky (140/1961 Z.z.)

§ 57a – Trest zákazu pobytu

Jednoducho

(1)

Súd môže uložiť zákaz pobytu na jeden až päť rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku. Nesmie sa to vzťahovať na miesto trvalého pobytu.

(2)

Súd môže uložiť primerané obmedzenia smerujúce k riadnemu životu, ak tento trest neukladá popri väzeniu.

(3)

Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa nezapočítava čas strávený vo väzení.

(4)

Zákaz pobytu znamená, že odsúdený sa nesmie po dobu výkonu trestu zdržiavať na určenom mieste alebo v určenom obvode. Na prechodný pobyt v nevyhnutnej osobnej veci potrebuje povolenie.

Originál

(1)

Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku; trest zákazu pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý pobyt.

(2)

Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ak mu tento trest neukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody.

(3)

Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa doba výkonu trestu odňatia slobody nezapočítava.

(4)

Trest zákazu pobytu záleží v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určitom mieste alebo v určitom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebné povolenie.

§ 57b

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zákaz pobytu možno uložiť samostatne za úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje väzenie s hornou hranicou najviac tri roky, ak iný trest nie je potrebný.

(2)

Na páchateľa, ktorý trest riadne vykonal a dodržal obmedzenia, sa hľadí, ako by nebol odsúdený.

Originál

(1)

Trest zákazu pobytu sa môže uložiť ako samostatný trest za úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

(2)

Na páchateľa, ktorému bol uložený trest zákazu pobytu ako trest samostatný, sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ak trest riadne vykoná a dodrží obmedzenia, ktoré mu súd uložil.

§ 58 – Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Súd môže podmienečne odložiť výkon väzenia do dvoch rokov, ak má za to, že účel trestu sa dosiahne aj bez výkonu, alebo ak prijal záruku za nápravu.

(2)

Odloženie výkonu väzenia sa netýka ostatných trestov uložených popri ňom.

Originál

(1)

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,

a)

ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu, alebo

b)

ak prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.

(2)

Povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa netýka výkonu ostatných trestov uložených popri tomto treste.

§ 59 – Podmienečné odsúdenie a skúšobná doba

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden až päť rokov. Začína plynúť právoplatnosťou rozsudku.

(2)

Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti smerujúce k riadnemu životu. Spravidla mu má uložiť náhradu škody.

(3)

Doba riadneho života v skúšobnej dobe sa započítava do novej skúšobnej doby za ten istý skutok alebo do skúšobnej doby pri úhrnnom alebo súhrnnom treste.

Originál

(1)

Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná doba začína sa právoplatnosťou rozsudku.

(2)

Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

(3)

Doba, po ktorú podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, započítava sa do skúšobnej doby novourčenej pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného alebo súhrnného trestu.

§ 60 – Osvedčenie sa podmienečne odsúdeného

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a dodržal podmienky, súd vyhlási, že sa osvedčil. Inak rozhodne, že sa trest vykoná.

(2)

Ak bol záruka za nápravu odvolaná, súd preskúma správanie a rozhodne o výkone trestu, ak podmienečné odsúdenie nestačí.

(3)

Ak súd do roka od skončenia skúšobnej doby nerozhodol a páchateľ za to nemôže, má sa za to, že sa osvedčil.

(4)

Ak sa osvedčil alebo sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený.

(5)

Ak súd rozhodne o výkone trestu, rozhodne aj o spôsobe výkonu.

Originál

(1)

Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.

(2)

Ak záruku za nápravu podmienečne odsúdeného odvolal ten, kto ju poskytol, súd preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné odsúdenie neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa trest vykoná; ináč podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti.

(3)

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený sa osvedčil.

(4)

Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

(5)

Ak súd podľa odseku 1 alebo 2 rozhodne, že sa trest vykoná, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.