§ 60 – Osvedčenie sa podmienečne odsúdeného
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a dodržal podmienky, súd vyhlási, že sa osvedčil. Inak rozhodne, že sa trest vykoná.
(2)
Ak bol záruka za nápravu odvolaná, súd preskúma správanie a rozhodne o výkone trestu, ak podmienečné odsúdenie nestačí.
(3)
Ak súd do roka od skončenia skúšobnej doby nerozhodol a páchateľ za to nemôže, má sa za to, že sa osvedčil.
(4)
Ak sa osvedčil alebo sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený.
(5)
Ak súd rozhodne o výkone trestu, rozhodne aj o spôsobe výkonu.
Originál
(1)
Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.
(2)
Ak záruku za nápravu podmienečne odsúdeného odvolal ten, kto ju poskytol, súd preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné odsúdenie neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa trest vykoná; ináč podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti.
(3)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený sa osvedčil.
(4)
Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
(5)
Ak súd podľa odseku 1 alebo 2 rozhodne, že sa trest vykoná, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.