Zbierka zákonov Slovenskej republiky (140/1961 Z.z.)

§ 79 – Trestné sadzby pre mladistvých

Jednoducho

(1)

Tresty odňatia slobody pre mladistvých sú polovičné oproti tomu, čo stanovuje zákon. Najviac však môže byť 5 rokov a najmenej 1 rok.

(2)

Ak mladistvý spáchal veľmi vážny zločin, za ktorý možno dať výnimočný trest, a spoločnosť ohrozil mimoriadne silno, súd mu môže dať 5 až 10 rokov väzenia. To platí, ak súd usúdi, že by mu kratší trest nestačil.

(3)

To isté platí, ak mladistvý vojak spáchal za vojny alebo brannej pohotovosti veľmi vážny trestný čin, ktorým vážne ohrozil bojové operácie alebo kázeň v ozbrojených silách, a kratší trest by nestačil.

Originál

(1)

Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť rokov a dolná hranica jeden rok.

(2)

V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, a že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok je mimoriadne vysoký, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov, ak má za to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

(3)

Súd môže uložiť mladistvému trest odňatia slobody na päť až desať rokov aj vtedy, keď spáchal ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, a takým trestným činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom sbore, a ak súd má za to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

§ 80 – Úhrnný a súhrnný trest

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak súd dáva celkový trest za všetky činy páchateľovi, ktoré spáchal čiastočne pred 18. narodeninami a čiastočne po nich, postupuje podľa § 35 alebo § 37. Pri činoch spáchaných pred 18. rokom sa však tresty posudzujú podľa § 79.

Originál

Ak súd ukladá úhrnný alebo súhrnný trest páchateľovi, ktorý spáchal trestné činy jednak pred tým, než prekročil osemnásty rok svojho veku, jednak po tom, čo tento rok dovŕšil, postupuje podľa ustanovenia § 35 , prípadne § 37 , pričom sa hranice trestných sadzieb pri trestných činoch spáchaných pred tým, než prekročil osemnásty rok, posudzujú podľa ustanovenia § 79 .

§ 81 – Výkon trestu odňatia slobody

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Mladiství, ktorí nemajú 18 rokov, si odpykávajú väzenie v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých.

(2)

Súd môže rozhodnúť, že aj mladistvý, ktorý už má 18 rokov, si tam odpyká trest. Pri tom zvažuje najmä dĺžku trestu a to, ako vážne je narušený jeho vývin.

Originál

(1)

Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých.

(2)

Súd môže rozhodnúť, že v takých ústavoch sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne najmä na dĺžku trestu a na stupeň a povahu narušenia mladistvého.

§ 82 – Podmienečné odsúdenie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak súd odsúdi mladistvého podmienečne, stanoví mu skúšobnú dobu 1 až 3 roky.

(2)

Ak mladistvý porušil podmienky a ešte nemal 20 rokov, súd môže vo výnimočných prípadoch nechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Skúšobnú dobu mu môže predĺžiť, najviac však o 2 roky.

Originál

(1)

Pri podmienečnom odsúdení mladistvého súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.

(2)

Ak nedovŕšil mladistvý, ktorý bol podmienečne odsúdený, v čase, keď dal príčinu na výkon trestu, dvadsiaty rok svojho veku, môže súd vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu podmienečné odsúdenie ponechať v platnosti. Pritom môže skúšobnú dobu primerane predĺžiť, nie však o viac ako dva roky.

§ 84 – Ochranná výchova mladistvých

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak súd odsúdi mladistvého, môže mu nariadiť ochrannú výchovu. To platí, ak:

a)

o jeho výchovu nie je riadne postarané,

b)

jeho výchova doteraz zanedbávala, alebo

c)

to vyžaduje prostredie, v ktorom žije.

(2)

Ochrannú výchovu nemožno nariadiť vojakovi.

Originál

(1)

Ak súd odsudzuje mladistvého, môže mu uložiť ochrannú výchovu, pokiaľ

a)

o výchovu mladistvého nie je náležite postarané,

b)

doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo

c)

vyžaduje to prostredie, v ktorom mladistvý žije.

(2)

Ochrannú výchovu nemožno uložiť, ak ide o vojaka.