Čo znamená § 294 – Osobitné ustanovenia o trestnej zodpovednosti osôb podliehajúcich právomoci vojenských súdov

Jednoduché vysvetlenie z: Zbierka zákonov Slovenskej republiky (zákon č. 140/1961 Z.z.)

Panel nástrojov

§ 294 – Osobitné ustanovenia o trestnej zodpovednosti osôb podliehajúcich právomoci vojenských súdov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Čin, ktorý by bol trestným činom podľa § 270 (nenastúpenie služby), § 273 ods. 1 a § 274 ods. 1 (neuposlúchnutie rozkazu), § 275 ods. 1 (navádzanie alebo donútenie k porušeniu vojenskej povinnosti), § 277 ods. 1 a § 278 ods. 1 (urážka medzi vojakmi), § 279a ods. 1 (porušovanie práv vojakov), § 280 ods. 1 (vyhýbanie sa službe), § 284 ods. 1 (dezercia), § 286 ods. 1 (porušenie dozornej služby), § 287 ods. 1 (porušenie služby pri obrane vzdušného priestoru), § 288 ods. 1 (ohrozenie morálky jednotky) alebo § 288a ods. 1 (porušenie služobných povinností), nie je trestný, ak nie je veľmi nebezpečný pre spoločnosť.
(2)
Súd môže nepotrestať páchateľa, ktorý patrí pod vojenské súdy, ak spáchal čin, ktorý nie je veľmi nebezpečný pre spoločnosť. To platí aj vtedy, ak veliteľ alebo náčelník ponúkol výchovné pôsobenie a súd usúdi, že trest nie je potrebný vzhľadom na čin a na osobu páchateľa.
Originál
(1)
Čin, ktorý vykazuje znaky trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 270 , neuposlúchnutia rozkazu podľa § 273 ods. 1 a § 274 ods. 1 , sprotivenia a donútenia k porušeniu vojenskej povinnosti podľa § 275 ods. 1 , urážky medzi vojakmi podľa § 277 ods. 1 a § 278 ods. 1 , porušovania práv a chránených záujmov vojakov podľa § 279a ods. 1 , vyhýbania sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby podľa § 280 ods. 1 , dezercie podľa § 284 ods. 1 , porušovania povinností dozornej služby podľa § 286 ods. 1 , porušovania povinností služby pri obrane vzdušného priestoru podľa § 287 ods. 1 , ohrozovania morálneho stavu jednotky podľa § 288 ods. 1 a porušovania služobných povinností podľa § 288a ods. 1 , nie je trestným činom, ak stupeň jeho nebezpečnosti pre spoločnosť je malý.
(2)
Súd môže upustiť od potrestania páchateľa, ktorý ako osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov spáchal trestný čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je malý, tiež vtedy, ak veliteľ alebo náčelník ponúkol výchovné pôsobenie na páchateľa a súd sa domnieva, že vzhľadom na to, na povahu spáchaného činu a na osobu páchateľa sa uloženie trestu nejaví potrebným.