§ 31 – Určenie druhu trestu a jeho výmera
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Pri určení trestu súd prihliadne na nebezpečnosť činu, možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak prijal záruku za nápravu, zohľadní aj výchovný vplyv toho, kto záruku dal.
(2)
Súd tiež prihliadne
a)
u spolupáchateľov na to, ako každý prispel k činu,
b)
u organizátora, návodcu a pomocníka na význam ich účasti,
c)
pri príprave a pokuse na to, ako blízko bol skutok k dokonaniu a prečo k nemu nedošlo.
(3)
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu.
Originál
(1)
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( § 3 ods. 4 ), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.
(2)
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a)
u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b)
u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu,
c)
pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.
(3)
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.