§ 49 – Trest zákazu činnosti
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Súd môže uložiť zákaz činnosti na jeden až desať rokov, ak súvisí so spáchaným trestným činom.
(2)
Samostatne možno tento trest uložiť len vtedy, ak to zákon v osobitnej časti dovoľuje a iný trest nie je potrebný.
(3)
Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava čas strávený vo väzení. Započítava sa však doba, počas ktorej mu bola činnosť pred právoplatnosťou rozsudku odňatá.
Originál
(1)
Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
(2)
Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.
(3)
Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody; započítava sa však doba, po ktorú bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať.