§ 54 – Peňažný trest a jeho výmera
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Pri výške peňažného trestu súd prihliadne na majetkové pomery páchateľa. Nevymeria ho, ak by bol zjavne nevymožiteľný.
(2)
Vymožená suma pripadne štátu.
(3)
Súd môže určiť náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov pre prípad, že by páchateľ úmyselne maril výkon peňažného trestu. Náhradný trest nesmie spolu s už uloženým väzením prevýšiť hornú hranicu sadzby.
(4)
Ak by náhradný trest prevyšoval túto hranicu alebo ak je peňažný trest uložený popri výnimočnom treste, náhradný trest sa neukladá.
(5)
Na páchateľa, ktorý riadne zaplatil peňažný trest alebo sa od jeho výkonu upustilo, sa hľadí, ako by nebol odsúdený.
Originál
(1)
Pri výmere peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa; peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.
(2)
Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
(3)
Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hornú hranicu trestnej sadzby.
(4)
Ak by náhradný trest presiahol hranicu uvedenú v odseku 3 alebo ak je peňažný trest ukladaný popri výnimočnom treste, súd náhradný trest neuloží.
(5)
Na páchateľa, ktorému bol uložený peňažný trest ako trest samostatný, sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ak trest riadne vykoná alebo ak sa od jeho výkonu alebo jeho zvyšku upustilo.