§ 101 – Uspokojenie žalobcu
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu. Môže tak urobiť vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov či povinností tretích osôb a ak správny súd vo veci ešte nerozhodol.
(2)
Správny súd uznesením rozhodne, či súhlasí s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné nové rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon vydať a oznámiť správnemu súdu. Ak táto lehota uplynie bezvýsledne, uznesenie o súhlase stratí svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní.
(3)
Ak orgán verejnej správy doručí správnemu súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie v lehote podľa odseku 2, predseda senátu ho pošle žalobcovi. Súčasne ho vyzve, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie tejto lehoty pritom žalobcovi nemožno odpustiť.
(4)
Správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a)
žalobca oznámil, že je uspokojený,
b)
žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo.
(5)
Pri vydaní nového rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu podľa odseku 1 sa primerane použijú pravidlá osobitného predpisu, podľa ktorého sa vydal pôvodný akt, ktorého preskúmanie žalobca žiadal.
(6)
Nové rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky pôvodného napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy.
Originál
(1)
Žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.
(2)
Správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní.
(3)
Ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1, zašle ho predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť.
(4)
Správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a)
žalobca oznámil, že je uspokojený,
b)
žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo.
(5)
Na vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného úkonu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia toho osobitného predpisu, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný úkon orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca domáhal.
(6)
Rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy.