Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Zákon č. 176/1990 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Zákon č. 176/1990 Z.z.

§ 31 – Súdna ochrana

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak člen nesúhlasí s vylúčením, môže do mesiaca od doručenia písomného rozhodnutia podať na súd návrh, aby súd určil, že vylúčenie je neplatné.
(2)
Ak súd vyhlási vylúčenie za neplatné, poškodený má právo na náhradu škody.
Originál
(1)
Ak člen nesúhlasí s rozhodnutím predstavenstva o vylúčení, môže do jedného mesiaca od doručenia písomného rozhodnutia podať na súde návrh na určenie, že vylúčenie je neplatné.
(2)
Pri vyslovení neplatnosti zániku členstva podľa odseku 1 vzniká poškodenému právo na náhradu spôsobenej škody.

§ 32 – Vyúčtovanie po skončení členstva v družstve

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak členstvo skončí, družstvo vyúčtuje a vyporiada vzájomné práva a povinnosti najneskôr do mesiaca po schválení účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo skončilo. Najdlhšie to však môže trvať do 30. júna nasledujúceho roka. Podrobnosti určujú stanovy.
(2)
To sa však netýka nárokov z pracovného pomeru člena.
Originál
(1)
Ak dôjde k zániku členstva, vykoná družstvo vyúčtovanie vzájomných práv a záväzkov z členstva najneskôr do jedného mesiaca po schválení závierky za kalendárny rok, v ktorom členstvo zaniklo, najdlhšie do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Podrobnosti o vyúčtovaní a vyporiadaní určia stanovy [ § 4 ods. 1 písm. e) ].
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa netýka nárokov z pracovného vzťahu člena.

§ 33 – Pracovné vzťahy členov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na pracovné vzťahy členov družstva, kde členstvo zahŕňa aj prácu, sa vzťahuje Zákonník práce. Nevzťahujú sa na ne však ustanovenia o:
1.
pôsobnosti voči osobitným skupinám pracovníkov,
2.
účasti pracovníkov na riadení a kontrole organizácie,
3.
rámcovej pracovnej zmluve,
4.
účasti odborov pri presťahovaní a skončení pracovného pomeru,
5.
právomoci nadriadených a orgánov ukladať kárne opatrenia,
6.
spoločenskej kontrole odborov,
7.
zriaďovaní rozhodcovských komisií,
8.
prechode práv a povinností z pracovných vzťahov,
9.
pracovných vzťahoch s inou organizáciou a pracovnom pomere medzi občanmi.
(2)
Vysvetlenie niektorých pojmov:
a)
Pracovný pomer v Zákonníku práce znamená členský pomer. Vedľajší pracovný pomer znamená členský pomer s vedľajším úväzkom. Pracovná zmluva znamená dohodu o pracovných podmienkach, ktorá je súčasťou prihlášky.
b)
Ak Zákonník práce upravuje právomoc rozhodovať pracovné spory, rozhodcovské komisie sa zriaďujú podľa stanov. Podrobnosti o rozhodcovskom konaní upravujú všeobecné predpisy, pokiaľ stanovy neurčia inak.
c)
Vedľajšiu činnosť možno vykonávať len v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
d)
Pracovný poriadok schvaľuje členská schôdza. Určuje aj to, kto môže ukladať kárne opatrenia členom a zamestnancom.
e)
Ak Zákonník práce pripúšťa upraviť pracovné alebo mzdové podmienky kolektívnou zmluvou, môže ich upraviť aj uznesenie členskej schôdze.
f)
Ak Zákonník práce hovorí o pracovnom kolektíve, myslí sa tým všetci členovia družstva.
Originál
(1)
Na pracovné vzťahy členov družstiev, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, sa vzťahuje Zákonník práce s výnimkou ustanovení, ktoré upravujú
1.
pôsobnosť Zákonníka práce vo vzťahu k osobitným okruhom pracovníkov,
2.
účasť pracovníkov na rozvoji, riadení a kontrole organizácie,
3.
rámcovú pracovnú zmluvu,
4.
účasť odborových orgánov pri prevádzaní, preložení a pri rozviazaní pracovného pomeru,
5.
pôsobnosť vedúcich pracovníkov a orgánov na ukladanie kárnych opatrení,
6.
spoločenskú kontrolu odborových orgánov,
7.
ustanovenia o zriadení rozhodcovských komisií,
8.
prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov,
9.
pracovnoprávne vzťahy, ktorých účastníkom je iná organizácia, a pracovný pomer dojednaný medzi občanmi.
(2)
Výklad niektorých pojmov
a)
kde Zákonník práce hovorí o pracovnom pomere, rozumie sa tým členský pomer; kde sa hovorí o vedľajšom pracovnom pomere, rozumie sa tým členský pomer s vedľajším pracovným úväzkom; kde sa hovorí o pracovnej zmluve, rozumie sa tým dohoda o pracovných podmienkach tvoriacich súčasť členskej prihlášky,
b)
pokiaľ Zákonník práce upravuje právomoc na prejednávanie a rozhodovanie pracovných sporov, sú rozhodcovské komisie ustanovované podľa stanov; o podrobnostiach na vykonávanie rozhodcovského konania platia všeobecné predpisy s prípadnými odchýlkami uvedenými v stanovách,
c)
vedľajšia činnosť sa smie vykonávať len v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d)
pracovný poriadok družstva schvaľuje členská schôdza; pracovný poriadok určuje, kto je oprávnený ukladať kárne opatrenia členom a pracovníkom družstva,
e)
v prípadoch, keď Zákonník práce umožňuje upraviť aj niektoré pracovné alebo mzdové podmienky kolektívnou zmluvou, možno takú úpravu urobiť uznesením členskej schôdze,
f)
kde sa v Zákonníku práce hovorí o pracovnom kolektíve, rozumie sa tým kolektív členov.

§ 34 – Združovanie družstiev a podnikov

Trvalý odkaz
Jednoducho

Družstvá, družstevné podniky a záujmové organizácie sa môžu na dobrovoľnom základe a zo spoločného záujmu združovať medzi sebou aj s inými česko-slovenskými a zahraničnými právnickými alebo fyzickými osobami. Na svoj rozvoj môžu využívať všetky formy združovania, ktoré pripúšťa česko-slovenský právny poriadok.

Originál

Na podporu svojho rozvoja sa môžu družstvá, družstevné podniky a záujmové organizácie združovať medzi sebou aj s inými česko-slovenskými a zahraničnými právnickými a fyzickými osobami, a to na základe dobrovoľnosti a spoločného záujmu, pričom bez obmedzenia môžu využívať všetky formy združovania prípustné česko-slovenským právnym poriadkom.

§ 35 – Záujmové organizácie družstiev

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Družstvá môžu vytvárať záujmové organizácie, napríklad zväzy družstiev, aby si vzájomne pomáhali, spolupracovali a podporovali svoje profesijné či iné záujmy. Členstvo v takejto organizácii je dobrovoľné.
(2)
Záujmová organizácia vznikne, ak o tom rozhodne zhromaždenie splnomocnených zástupcov družstiev. Musia prijať stanovy a zvoliť orgány organizácie.
(3)
Záujmová organizácia je právnickou osobou. V právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a sama nesie zodpovednosť, ktorá z týchto vzťahov vyplýva.
(4)
Stanovy záujmovej organizácie určia najmä vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, činnosť a úlohy organizácie, jej orgány a ich právomoci, spôsob hospodárenia, zásady tvorby, použitia a správy spoločných účelových fondov, ako aj majetkové dôsledky zániku organizácie.
(5)
Záujmová organizácia zanikne, ak o tom rozhodne zhromaždenie splnomocnených zástupcov členov, a to formou rozdelenia, zlúčenia, splynutia alebo likvidácie.
Originál
(1)
Na prehĺbenie vzájomnej pomoci a spolupráce a na podporu svojich profesijných a iných záujmov môžu družstvá vytvárať svoje záujmové organizácie (napr. zväzy družstiev). Členstvo v záujmovej organizácii je dobrovoľné.
(2)
Na vznik záujmovej organizácie podľa odseku 1 je potrebné uznesenie zhromaždenia splnomocnených zástupcov družstiev o jej založení, prijatí stanov a zvolení orgánov.
(3)
Záujmová organizácia je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
(4)
Stanovy zájmovej organizácie upravia najmä vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, jej činnosť a úlohy, orgány a ich pôsobnosť, spôsob hospodárenia, zásady tvorby, použitia a správy spoločných účelových fondov a majetkové dôsledky zániku.
(5)
Záujmová organizácia môže zaniknúť uznesením zhromaždenia splnomocnených zástupcov členov o jej rozdelení, zlúčení, splynutí alebo likvidácii.

Načítané 5 z 51 paragrafov