§ 6 – Analytické parametre a odber vzoriek
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Čistiarenský kal, dnové sedimenty a pôda, do ktorej sa majú aplikovať, musia prejsť analýzou na zistenie obsahu rizikových látok podľa príloh č. 2 až 4. Analýzu vzoriek vykoná príslušná akreditovaná osoba.
(2)
Producent čistiarenského kalu musí pred prvou aplikáciou do pôdy zabezpečiť odber vzoriek kalu aj pôdy a ich analýzu. Po prvej aplikácii sa čistiarenský kal analyzuje v šesťmesačných intervaloch. Ak sa však výsledky počas roka významne nemenia, stačí analýzu vykonať raz ročne. Pôdu treba analyzovať pred každou aplikáciou čistiarenského kalu.
(3)
Ak sa zmenia vlastnosti čistených odpadových vôd, organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) určí producentovi povinnosť analyzovať vzorky v kratších intervaloch, než určuje odsek 2. Ministerstvo životného prostredia môže výkonom tejto činnosti, ako aj úloh podľa § 11 ods. 1 a § 14a, poveriť organizáciu, ktorá je na to spôsobilá (ďalej len „poverená organizácia“).
(4)
Analýza čistiarenského kalu musí obsahovať najmä:
a)
obsah sušiny a organického podielu,
b)
hodnotu pH,
c)
celkový obsah dusíka, fosforu, draslíka a horčíka,
d)
obsah ťažkých kovov,
e)
mikrobiologické parametre.
(5)
Producent dnových sedimentov musí pred každou aplikáciou sedimentov do pôdy zabezpečiť odber vzoriek sedimentov aj pôdy a ich analýzu.
(6)
Analýza dnových sedimentov musí obsahovať ukazovatele uvedené v odseku 4 písm. a) až d) a navyše aj stanovenie adsorbovateľných organických halogénov (AOX), polychlórovaných bifenylov (PCB) a polyaromatických uhľovodíkov (PAU).
(7)
V pôde sa analyticky sledujú najmä tieto ukazovatele:
a)
hodnota pH,
b)
obsah ťažkých kovov.
(8)
Vzorky čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov sa musia odobrať po ich úprave, ale ešte pred dodaním odberateľovi. Odobraté vzorky musia verne predstavovať vlastnosti celkového množstva kalu alebo sedimentov, ktoré sa expedujú.
(9)
Obsah ťažkých kovov sa stanovuje po mineralizácii vzorky kalu alebo sedimentov pomocou atómovej absorpčnej spektrofotometrie (AAS). Detekčný limit pre každý kov nesmie presiahnuť 10 % príslušnej limitnej hodnoty. Na stanovenie adsorbovateľných organických halogénov (AOX) sa používa mikrocoulometria, na polyaromatické uhľovodíky (PAU) vysokotlaková kvapalinová chromatografia s fluorescenčným detektorom a na polychlórované bifenyly (PCB) plynová chromatografia s detektorom elektrónového záchytu. Detekčný limit pre každý z týchto ukazovateľov nesmie presiahnuť 10 % príslušnej limitnej hodnoty. Odporúčané metódy stanovenia sú uvedené v prílohe č. 6.
(10)
Reprezentatívna vzorka pôdy na analýzu rizikových látok sa vytvorí zmiešaním 25 stredných vzoriek odobratých na ploche nie väčšej ako 5 ha, ktorá sa využíva na rovnaký účel. Vzorky sa odoberajú z hĺbky 0,25 m, najmenej však z hĺbky 0,1 m.
(11)
Obsah ťažkých kovov v pôde sa stanovuje po rozklade vzorky silnou kyselinou. Referenčnou metódou je atómová absorpčná spektrofotometria (AAS). Detekčný limit pre každý kov nesmie presiahnuť 10 % príslušnej limitnej hodnoty. Odporúčané metódy stanovenia sú uvedené v prílohe č. 7.
Originál
(1)
Čistiarenský kal, dnové sedimenty a poľnohospodárska pôda alebo lesná pôda, do ktorej sa budú aplikovať, sa musia analyzovať na zistenie obsahu rizikových látok podľa príloh č. 2 až 4 . Analýzu vzoriek vykoná príslušná akreditovaná osoba. 2 )
(2)
Producent čistiarenského kalu je povinný pred prvou aplikáciou čistiarenského kalu do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy zabezpečiť odber vzoriek čistiarenského kalu a vzoriek pôdy, do ktorej sa bude aplikovať, a ich analýzu. Čistiarenský kal sa po prvej aplikácii analyzuje v šesťmesačných intervaloch; ak sa výsledky analýz v priebehu roka významne nemenia, analýza čistiarenského kalu sa vykoná raz ročne. Poľnohospodárska pôda a lesná pôda sa musia analyzovať pred každou aplikáciou čistiarenského kalu.
(3)
Ak sa zmenia vlastnosti čistených odpadových vôd, organizácia poverená Ministerstvom životného prostredie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) určí producentovi čistiarenského kalu odber vzoriek čistiarenského kalu a ich analýzu v kratších časových intervaloch, ako je určené v odseku 2. Výkonom tejto činnosti a činností uvedených v § 11 ods. 1 a § 14a môže ministerstvo životného prostredia poveriť organizáciu, ktorá je na výkon spôsobilá (ďalej len „poverená organizácia“).
(4)
Analýza čistiarenského kalu musí obsahovať stanovenie najmä
a)
obsahu sušiny, organického podielu,
b)
hodnoty pH,
c)
celkového obsahu dusíka, fosforu, draslíka a horčíka,
d)
obsahu ťažkých kovov,
e)
mikrobiologických parametrov.
(5)
Producent dnových sedimentov je povinný pred každou aplikáciou dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy zabezpečiť odber vzoriek dnových sedimentov a vzoriek pôdy, do ktorej sa budú aplikovať, a ich analýzu.
(6)
Analýza dnových sedimentov musí obsahovať ukazovatele uvedené v odseku 4 písm. a) až d) a naviac stanovenie adsorbovateľných organických halogénov (AOX), polychlórovaných bifenylov (PCB ) a polyaromatických uhľovodíkov (PAU).
(7)
Analyticky sledované ukazovatele v poľnohospodárskej pôde alebo v lesnej pôde sú najmä:
a)
stanovenie hodnoty pH,
b)
obsah ťažkých kovov.
(8)
Vzorky čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov sa musia odobrať po ich úprave pred dodaním odberateľovi. Odobraté vzorky musia predstavovať vlastnosti celkového expedovaného množstva čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov.
(9)
Stanovenie obsahu ťažkých kovov sa vykoná po mineralizácii vzorky čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov referenčnou metódou analýzy ťažkých kovov, ktorou je atómová absorpčná spektrofotometria (AAS). Detekčný limit pre každý kov nesmie byť väčší ako 10 % príslušnej hodnoty limitu. Na stanovenie adsorbovateľných organických halogénov (AOX) je mikrocoulometria, na stanovenie polyaromatických uhľovodíkov (PAU) je vysokotlaková kvapalinová chromatografia s fluorescenčným detektorom, na stanovenie polychlórovaných bifenylov (PCB) je plynová chromatografia s detektorom elektrónového záchytu. Detekčný limit pre každý z týchto ukazovateľov nesmie byť väčší ako 10 % príslušnej hodnoty limitu. Odporúčané metódy stanovenia vybraných ukazovateľov v čistiarenskom kale a dnových sedimentoch sú uvedené v prílohe č. 6 .
(10)
Reprezentatívna vzorka poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy na analýzu rizikových látok sa vytvorí zmiešaním 25-tich stredných vzoriek pôdy odobratých na území nie väčšom ako 5 ha, ktoré sa využívajú na rovnaký účel. Vzorky sa musia odoberať z hĺbky 0,25 m, najmenej však z hĺbky 0,1 m.
(11)
Stanovenie obsahu ťažkých kovov sa vykoná po rozklade vzorky pôdy silnou kyselinou. Referenčná metóda analýzy je atómová absorpčná spektrofotometria (AAS). Detekčný limit pre každý kov nesmie byť väčší ako 10 % príslušnej hodnoty limitu. Odporúčané metódy stanovenia vybraných ukazovateľov v poľnohospodárskej pôde alebo v lesnej pôde sú uvedené v prílohe č. 7 .