Čo znamená § 6 – Analytické parametre a odber vzoriek

Jednoduché vysvetlenie z: Zákon č. 188/2003 (zákon č. 188/2003 Z.z.)

Panel nástrojov

§ 6 – Analytické parametre a odber vzoriek

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Kal, sedimenty aj pôda, do ktorej sa majú použiť, musia byť analyzované na obsah rizikových látok podľa príloh č. 2 až 4. Analýzu robí akreditovaná osoba.
(2)
Producent kalu musí pred prvou aplikáciou zabezpečiť odber a analýzu vzoriek kalu aj pôdy. Po prvej aplikácii sa kal analyzuje každých šesť mesiacov; ak sú výsledky stabilné, stačí raz ročne. Pôdu treba analyzovať pred každou aplikáciou.
(3)
Ak sa zmenia vlastnosti odpadových vôd, poverená organizácia ministerstva životného prostredia môže producentovi určiť častejšie intervaly analýz.
(4)
Analýza kalu musí obsahovať najmä:
a)
obsah sušiny a organický podiel,
b)
hodnotu pH,
c)
obsah dusíka, fosforu, draslíka a horčíka,
d)
obsah ťažkých kovov,
e)
mikrobiologické parametre.
(5)
Producent sedimentov musí pred každou aplikáciou zabezpečiť odber a analýzu vzoriek sedimentov aj pôdy.
(6)
Analýza sedimentov musí obsahovať ukazovatele z odseku 4 písm. a) až d) a navyše halogény (AOX), polychlórované bifenyly (PCB) a polyaromatické uhľovodíky (PAU).
(7)
V pôde sa sleduje najmä hodnota pH a obsah ťažkých kovov.
(8)
Vzorky sa odoberajú po úprave kalu alebo sedimentov pred dodaním odberateľovi tak, aby zodpovedali celému expedovanému množstvu.
(9)
Obsah ťažkých kovov sa určuje atómovou absorpčnou spektrofotometriou (AAS). Pre ostatné látky sa používajú metódy ako mikrocoulometria, kvapalinová chromatografia alebo plynová chromatografia. Detekčný limit nesmie byť väčší ako 10 % limitnej hodnoty. Odporúčané metódy sú v prílohe č. 6.
(10)
Vzorka pôdy sa vytvorí zmiešaním 25 čiastkových vzoriek z plochy najviac 5 ha. Odoberá sa z hĺbky 0,25 m, najmenej však 0,1 m.
(11)
Obsah ťažkých kovov v pôde sa určuje po rozklade silnou kyselinou pomocou AAS. Odporúčané metódy sú v prílohe č. 7.
Originál
(1)
Čistiarenský kal, dnové sedimenty a poľnohospodárska pôda alebo lesná pôda, do ktorej sa budú aplikovať, sa musia analyzovať na zistenie obsahu rizikových látok podľa príloh č. 2 až 4 . Analýzu vzoriek vykoná príslušná akreditovaná osoba. 2 )
(2)
Producent čistiarenského kalu je povinný pred prvou aplikáciou čistiarenského kalu do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy zabezpečiť odber vzoriek čistiarenského kalu a vzoriek pôdy, do ktorej sa bude aplikovať, a ich analýzu. Čistiarenský kal sa po prvej aplikácii analyzuje v šesťmesačných intervaloch; ak sa výsledky analýz v priebehu roka významne nemenia, analýza čistiarenského kalu sa vykoná raz ročne. Poľnohospodárska pôda a lesná pôda sa musia analyzovať pred každou aplikáciou čistiarenského kalu.
(3)
Ak sa zmenia vlastnosti čistených odpadových vôd, organizácia poverená Ministerstvom životného prostredie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) určí producentovi čistiarenského kalu odber vzoriek čistiarenského kalu a ich analýzu v kratších časových intervaloch, ako je určené v odseku 2. Výkonom tejto činnosti a činností uvedených v § 11 ods. 1 a § 14a môže ministerstvo životného prostredia poveriť organizáciu, ktorá je na výkon spôsobilá (ďalej len „poverená organizácia“).
(4)
Analýza čistiarenského kalu musí obsahovať stanovenie najmä
a)
obsahu sušiny, organického podielu,
b)
hodnoty pH,
c)
celkového obsahu dusíka, fosforu, draslíka a horčíka,
d)
obsahu ťažkých kovov,
e)
mikrobiologických parametrov.
(5)
Producent dnových sedimentov je povinný pred každou aplikáciou dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy zabezpečiť odber vzoriek dnových sedimentov a vzoriek pôdy, do ktorej sa budú aplikovať, a ich analýzu.
(6)
Analýza dnových sedimentov musí obsahovať ukazovatele uvedené v odseku 4 písm. a) až d) a naviac stanovenie adsorbovateľných organických halogénov (AOX), polychlórovaných bifenylov (PCB ) a polyaromatických uhľovodíkov (PAU).
(7)
Analyticky sledované ukazovatele v poľnohospodárskej pôde alebo v lesnej pôde sú najmä:
a)
stanovenie hodnoty pH,
b)
obsah ťažkých kovov.
(8)
Vzorky čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov sa musia odobrať po ich úprave pred dodaním odberateľovi. Odobraté vzorky musia predstavovať vlastnosti celkového expedovaného množstva čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov.
(9)
Stanovenie obsahu ťažkých kovov sa vykoná po mineralizácii vzorky čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov referenčnou metódou analýzy ťažkých kovov, ktorou je atómová absorpčná spektrofotometria (AAS). Detekčný limit pre každý kov nesmie byť väčší ako 10 % príslušnej hodnoty limitu. Na stanovenie adsorbovateľných organických halogénov (AOX) je mikrocoulometria, na stanovenie polyaromatických uhľovodíkov (PAU) je vysokotlaková kvapalinová chromatografia s fluorescenčným detektorom, na stanovenie polychlórovaných bifenylov (PCB) je plynová chromatografia s detektorom elektrónového záchytu. Detekčný limit pre každý z týchto ukazovateľov nesmie byť väčší ako 10 % príslušnej hodnoty limitu. Odporúčané metódy stanovenia vybraných ukazovateľov v čistiarenskom kale a dnových sedimentoch sú uvedené v prílohe č. 6 .
(10)
Reprezentatívna vzorka poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy na analýzu rizikových látok sa vytvorí zmiešaním 25-tich stredných vzoriek pôdy odobratých na území nie väčšom ako 5 ha, ktoré sa využívajú na rovnaký účel. Vzorky sa musia odoberať z hĺbky 0,25 m, najmenej však z hĺbky 0,1 m.
(11)
Stanovenie obsahu ťažkých kovov sa vykoná po rozklade vzorky pôdy silnou kyselinou. Referenčná metóda analýzy je atómová absorpčná spektrofotometria (AAS). Detekčný limit pre každý kov nesmie byť väčší ako 10 % príslušnej hodnoty limitu. Odporúčané metódy stanovenia vybraných ukazovateľov v poľnohospodárskej pôde alebo v lesnej pôde sú uvedené v prílohe č. 7 .