Čo znamená § 34 – Finančná stabilita poisťovní

Jednoduché vysvetlenie z: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 270/2008 Z. z.)

Panel nástrojov

§ 34 – Finančná stabilita poisťovní

Trvalý odkaz
Jednoducho

Solventnosť poisťovne, solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne, solventnosť zaisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej zaisťovne

(1)
Solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne je schopnosť kedykoľvek splatiť všetky záväzky, ktoré vznikli z ich poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti.
(2)
Aby bola poisťovňa alebo zaisťovňa schopná riadne a včas uhrádzať svoje záväzky, musí nepretržite udržiavať skutočnú mieru solventnosti aspoň vo výške požadovanej miery solventnosti.
(3)
Požadovaná miera solventnosti je minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti, ktorá sa určuje podľa rozsahu poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa si túto mieru určuje oddelene pre životné a oddelene pre neživotné poistenie.
(4)
Skutočná miera solventnosti sú vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne, od ktorých sa odpočítajú tieto položky:
a)
nehmotný majetok poisťovne alebo zaisťovne,
b)
vlastné akcie, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa vlastní,
c)
účasť poisťovne alebo zaisťovne v inej poisťovni, zaisťovni, finančnej holdingovej inštitúcii alebo inej finančnej inštitúcii, ak ide o účasť podľa § 49 ods. 5 písm. f),
d)
finančné nástroje uvedené v odsekoch 7 a 9, ktoré má poisťovňa alebo zaisťovňa v majetku vo vzťahu k subjektom uvedeným v písmene c).
(5)
Vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne tvoria:
a)
splatené základné imanie,
b)
zákonný rezervný fond a ďalšie fondy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia alebo zaistenia,
c)
nerozdelený zisk alebo neuhradená strata z minulých rokov a zisk alebo strata z bežného obdobia po odpočítaní dividend, ktoré sa majú vyplatiť.
(6)
Do skutočnej miery solventnosti možno zahrnúť úvery (ak spĺňajú podmienky v odseku 7) a cenné papiere (ak spĺňajú podmienky v odseku 9). Možno ich započítať najviac do výšky 50 % z nižšej z hodnôt skutočnej alebo požadovanej miery solventnosti. Z toho môže najviac 25 % tvoriť úvery a cenné papiere s pevnou dobou splatnosti.
(7)
Úver možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti, ak platí:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých sa v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo zaisťovne tieto úvery splatia až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
úver bol v plnej výške skutočne poskytnutý,
c)
pri úveroch s pevnou dobou splatnosti je splatnosť aspoň päť rokov; najneskôr rok pred splatnosťou musí poisťovňa alebo zaisťovňa predložiť Národnej banke Slovenska plán, ktorým preukáže, že po splatení úveru bude solventnosť stále dostatočná (to neplatí, ak sa suma úveru zahrnutej do solventnosti znižovala aspoň o 20 % ročne počas posledných piatich rokov pred splatnosťou),
d)
pri úveroch bez pevnej doby splatnosti je dohodnutá aspoň päťročná výpovedná lehota (to neplatí, ak už úvery netvoria skutočnú mieru solventnosti alebo ak Národná banka Slovenska vopred schválila predčasné splatenie),
e)
zmluva o úvere neumožňuje splatenie pred dobou splatnosti inak ako pri likvidácii alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
f)
zmluvu o úvere možno meniť len so súhlasom Národnej banky Slovenska.
(8)
Národná banka Slovenska môže na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne vopred schváliť predčasné splatenie úveru, ak nehrozí, že by skutočná miera solventnosti klesla pod požadovanú úroveň.
(9)
Cenné papiere možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti, ak platí:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých sa v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo zaisťovne tieto cenné papiere splatia až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
nemôžu byť splatené z iniciatívy držiteľa cenného papiera alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
c)
zmluva alebo emisné podmienky dovoľujú poisťovni alebo zaisťovni odložiť platbu úrokov,
d)
zmluva alebo emisné podmienky obsahujú pravidlá, ako cenný papier pomôže pokryť straty poisťovne alebo zaisťovne,
e)
cenné papiere boli splatené.
(10)
Po písomnej žiadosti a so súhlasom Národnej banky Slovenska možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť aj:
a)
skryté rezervy z ocenenia aktív, ak nemajú výnimočný charakter,
b)
rozdiel medzi nezillmerizovanou a zillmerizovanou (alebo čiastočne zillmerizovanou) technickou rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,
c)
polovicu nesplateného základného imania, ak je aspoň 25 % základného imania splatených (najviac však do výšky 50 % z nižšej z hodnôt skutočnej alebo požadovanej miery solventnosti).
(11)
Národná banka Slovenska súhlas podľa odseku 10 neudelí, ak má pochybnosti o správnosti údajov v žiadosti alebo ak sú údaje nedostatočne preukázané.
(12)
Garančný fond tvorí jednu tretinu požadovanej miery solventnosti. Jeho minimálnu výšku určí Národná banka Slovenska opatrením v zbierke zákonov. Banka môže túto výšku upraviť podľa európskeho indexu spotrebiteľských cien, ak sa jeho hodnota zvýši aspoň o 5 % od poslednej úpravy. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na celých 100 000 eur.
(13)
Poisťovňa, ktorá robí neživotné poistenie a zároveň aj neživotné zaistenie, musí dodržiavať minimálnu výšku garančného fondu ako zaisťovňa, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
prijaté zaistné je viac ako 10 % z celkového prijatého poistného,
b)
prijaté zaistné je viac ako 50 000 000 eur,
c)
technické rezervy z prijatého zaistenia sú viac ako 10 % z celkových technických rezerv.
(14)
Poisťovňa, ktorá robí životné poistenie a zároveň aj životné zaistenie, musí udržiavať skutočnú mieru solventnosti aspoň vo výške požadovanej miery solventnosti vzhľadom na záväzky zo zaistenia, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
prijaté zaistné je viac ako 10 % z celkového prijatého poistného,
b)
prijaté zaistné je viac ako 50 000 000 eur,
c)
technické rezervy z prijatého zaistenia sú viac ako 10 % z celkových technických rezerv.
(15)
Garančný fond tvoria položky podľa odsekov 5 a 6; majetok v hodnote garančného fondu musí byť umiestnený podľa zásad v § 23 ods. 8 písm. a) a b).
(16)
Pravidlá v odsekoch 2 až 15 platia primerane aj pre pobočky zahraničných poisťovní a zaisťovní.
(17)
Zahraničná poisťovňa, ktorá na Slovensku podniká cez pobočku, musí aktíva tvoriace časť požadovanej miery solventnosti (vzťahujúcu sa na túto činnosť) umiestniť na Slovensku aspoň vo výške garančného fondu; zvyšnú časť musí umiestniť na území členských štátov, ak zákon neurčuje inak.
(18)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou sa vykonáva dohľad nad skupinou podľa § 49 ods. 1 písm. a), musí nepretržite udržiavať upravenú mieru solventnosti.
(19)
Upravená miera solventnosti je schopnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine trvale splácať záväzky z poistných alebo zaistných zmlúv.
(20)
Za poisťovňu a zaisťovňu v skupine preukazuje túto mieru ovládajúca osoba.
(21)
Národná banka Slovenska opatrením v zbierke zákonov ustanoví:
a)
spôsob výpočtu a vykazovania skutočnej miery solventnosti,
b)
spôsob výpočtu a vykazovania požadovanej miery solventnosti,
c)
lehotu na vykazovanie skutočnej a požadovanej miery solventnosti,
d)
spôsob výpočtu a vykazovania upravenej miery solventnosti,
e)
lehotu na vykazovanie upravenej miery solventnosti,
f)
definíciu rizikového kapitálu a spôsob jeho výpočtu.
Originál

Solventnosť poisťovne, solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne, solventnosť zaisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej zaisťovne

(1)
Solventnosťou poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa rozumie schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(2)
Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.
(3)
Požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti alebo rozsahu zaisťovacej činnosti. Poisťovňa určuje požadovanú mieru solventnosti samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie.
(4)
Skutočnou mierou solventnosti sa rozumie výška vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne, znížená o tieto položky:
a)
nehmotný majetok poisťovne alebo zaisťovne,
b)
vlastné akcie, ktoré sú v majetku poisťovne alebo zaisťovne,
c)
účasť podľa § 49 ods. 5 písm. f) poisťovne alebo zaisťovne v inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni, finančnej holdingovej inštitúcii alebo v inej finančnej inštitúcii,
d)
finančné nástroje uvedené v odsekoch 7 a 9, ktoré má poisťovňa alebo zaisťovňa v majetku vo vzťahu k subjektom uvedeným v písmene c).
(5)
Vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne tvorí
a)
splatené základné imanie,
b)
zákonný rezervný fond a ďalšie fondy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia alebo zaistenia,
c)
neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov a strata alebo zisk bežného obdobia po odpočítaní dividend určených na vyplatenie.
(6)
Skutočnú mieru solventnosti poisťovne alebo zaisťovne môžu tvoriť úvery, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 7, a cenné papiere, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 9, najviac do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti, pričom maximálne 25 % z toho môže pozostávať z úverov s pevnou dobou splatnosti a cenných papierov s pevnou dobou splatnosti.
(7)
Úver možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých, v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo zaisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
úver bol skutočne poskytnutý v plnej výške,
c)
pri úveroch s pevnou dobou splatnosti musí byť stanovená doba splatnosti úveru aspoň päť rokov, pričom najneskôr jeden rok pred dňom splatnosti úveru musí poisťovňa alebo zaisťovňa predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie plán, na základe ktorého poisťovňa alebo zaisťovňa preukáže, že skutočná miera solventnosti po splatení úveru bude najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti; to neplatí, ak sa rozsah, v ktorom môže byť úver zahrnutý do skutočnej miery solventnosti znižoval najmenej o 20 % ročne počas posledných piatich rokov pred dňom splatnosti úveru,
d)
pri úveroch, ktoré nemajú pevnú dobu splatnosti, musí byť dodržaná aspoň päťročná výpovedná lehota; to neplatí, ak už tieto úvery netvoria skutočnú mieru solventnosti alebo ak Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas na predčasné splatenie úveru,
e)
zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie umožňujúce splatenie úveru pred stanovenou dobou splatnosti za okolností iných ako likvidácia poisťovne alebo zaisťovne alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
f)
zmluvu o úvere možno zmeniť len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(8)
Na predčasné splatenie úveru podľa odseku 7 na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne môže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas, ak nehrozí pokles skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo skutočnej miery solventnosti zaisťovne pod požadovanú mieru solventnosti.
(9)
Cenné papiere možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti podľa odseku 6, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých, v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo zaisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
nemôžu byť splatené z podnetu držiteľa cenného papiera alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
c)
zmluva alebo emisné podmienky umožňujú poisťovni alebo zaisťovni odklad platby úrokov,
d)
zmluva alebo emisné podmienky obsahujú ustanovenie o schopnosti absorbovať straty poisťovne alebo zaisťovne,
e)
cenné papiere boli splatené.
(10)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť
a)
skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,
b)
rozdiel medzi nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,
c)
polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25 % základného imania, najviac však do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti.
(11)
Predchádzajúci súhlas podľa odseku 10 nemožno udeliť, ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo ich považuje za nedostatočne preukázané.
(12)
Jednu tretinu hodnoty požadovanej miery solventnosti tvorí garančný fond. Minimálnu výšku garančného fondu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Národná banka Slovenska je oprávnená upraviť minimálnu výšku garančného fondu na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev o európskom indexe spotrebiteľských cien zahrnujúcom všetky členské štáty. Minimálna výška garančného fondu sa upraví o percentuálnu zmenu tohto indexu, ak sa hodnota tohto indexu zvýši minimálne o 5 % od jej poslednej úpravy. Minimálna výška garančného fondu sa zaokrúhľuje na celých 100 000 eur.
(13)
Poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť pre neživotné poistenie a ktorá vykonáva aj zaisťovaciu činnosť pre neživotné poistenie, uplatňuje minimálna výška garančného fondu ako pre zaisťovňu, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
prijaté zaistné prevyšuje 10 % z celkového prijatého poistného,
b)
prijaté zaistné prevyšuje 50 000 000 eur alebo
c)
technické rezervy vytvorené z prijatého zaistného prevyšujú 10 % z celkových vytvorených technických rezerv.
(14)
Poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť pre životné poistenie a ktorá vykonáva aj zaisťovaciu činnosť pre životné poistenie, je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti vzhľadom na záväzky vyplývajúce zo zaisťovacej činnosti, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
prijaté zaistné prevyšuje 10 % z celkového prijatého poistného,
b)
prijaté zaistné prevyšuje 50 000 000 eur alebo
c)
technické rezervy vytvorené z prijatého zaistného prevyšujú 10 % z celkových vytvorených technických rezerv.
(15)
Garančný fond pozostáva z položiek podľa odsekov 5 a 6; aktíva najmenej vo výške garančného fondu musia byť umiestnené podľa zásad podľa § 23 ods. 8 písm. a) a b).
(16)
Ustanovenia odsekov 2 až 15 sa primerane vzťahujú aj na pobočku zahraničnej poisťovne a na pobočku zahraničnej zaisťovne.
(17)
Zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky, je povinná aktíva tvoriace tú časť požadovanej miery solventnosti, ktorá sa vzťahuje na túto poisťovaciu činnosť, umiestniť na území Slovenskej republiky najmenej vo výške hodnoty garančného fondu a zvyšnú časť na území členských štátov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(18)
Poisťovňa a zaisťovňa, nad ktorou sa vykonáva dohľad nad skupinou podľa § 49 ods. 1 písm. a), je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.
(19)
Upravenou mierou solventnosti poisťovne a zaisťovne v skupine sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv alebo zo zaistných zmlúv.
(20)
Za poisťovňu a zaisťovňu v skupine preukazuje upravenú mieru solventnosti ovládajúca osoba.
(21)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v zbierke zákonov
a)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania skutočnej miery solventnosti,
b)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania požadovanej miery solventnosti,
c)
lehotu na vykazovanie skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti,
d)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania upravenej miery solventnosti,
e)
lehotu na vykazovanie upravenej miery solventnosti,
f)
čo sa rozumie rizikovým kapitálom a spôsob výpočtu rizikového kapitálu.“.