§ 10 – Doba zamestnania
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Ak zákon pre vznik alebo výšku dôchodku vyžaduje určitú dobu zamestnania, rozumejú sa ňou tieto obdobia:
a)
doba zamestnania v pracovnom alebo učebnom pomere, doba práce v členskom pomere vo výrobnom družstve a s výnimkami podľa vykonávacích predpisov aj doba inej činnosti, pri ktorej majú pracujúci rovnaké práva a povinnosti ako zamestnanci podľa § 3 písm. c),
b)
doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, zborov nápravnej výchovy a skorších ozbrojených zborov,
c)
doba výluk, štrajkov a perzekúcie za činnosť v revolučnom robotníckom hnutí pred 9. májom 1945; iná doba nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch podľa rozhodnutia príslušného národného výboru,
d)
doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky,
e)
doba, počas ktorej bol člen jednotného roľníckeho družstva alebo pracovník socialistickej organizácie s poľnohospodárskou či lesnou výrobou pred vznikom pracovného pomeru samostatne hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny,
f)
doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v tomto družstve a doby dôchodkového poistenia uvedené v odseku 4 v druhej vete.
(2)
Ak medzištátne dohody alebo § 20 neurčujú inak, doba zamestnania v cudzine sa pre nárok na dôchodok hodnotí len podľa odseku 1 písm. a), d) a f), ak má pracujúci ku dňu vzniku nároku trvalý pobyt na území československého štátu a je:
a)
československým štátnym občanom; doba zamestnania v cudzine sa hodnotí, len ak sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého orgánu. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ústrednými orgánmi určiť podmienky pre povoľovanie výnimiek,
b)
cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území československého štátu zamestnaný aspoň 10 rokov.
(3)
Doba pracovného alebo učebného pomeru sa hodnotí ako doba zamestnania, ak zakladala nemocenské poistenie podľa vtedy platných predpisov. Ak pracovník nebol poistený preto, že sa neprihlásil, alebo preto, že zamestnanie vtedy poistenie nezakladalo, hodnotí sa zamestnanie na účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.
(4)
Doba práce člena jednotného roľníckeho družstva sa hodnotí ako doba zamestnania, ak zakladala zabezpečenie v chorobe podľa predpisov pre členov družstiev a člen odpracoval v roku určený počet dní alebo splnil inak určený pracovný úväzok. Pred 1. januárom 1976 sa ako doba zamestnania hodnotí doba, ktorá zakladala dôchodkové zabezpečenie podľa vtedy platných predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných družstiev a sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.
(5)
Vykonávacie predpisy ustanovia:
a)
ktoré ďalšie doby sa považujú za dobu zamestnania,
b)
za aké obdobie sa pri zamestnaní v cudzine nevyžaduje povolenie podľa odseku 2 písm. a),
c)
počet pracovných dní alebo iný pracovný úväzok potrebný na započítanie kalendárneho roka pre nárok na dôchodok a jeho výšku; tieto predpisy určia aj to, ktorá doba sa započíta, ak sa v roku určený počet dní neodpracoval,
d)
za akých podmienok sa pre nárok na dôchodok hodnotí doba uvedená v odseku 1 písm. e) a doba získaná podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich roľníkov a iných osôb.
Originál
(1)
Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby:
a)
doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti, po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere [ § 3 písm c) ];
b)
doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov;
c)
doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí pred 9. májom 1945; iná doba nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia príslušného národného výboru;
d)
doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky;
e)
doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do takého družstva alebo pracovník socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou pred vznikom pracovného pomeru uzavretého s takou organizáciou bol pracovne činný ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo ako spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka;
f)
doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve a doby dôchodkového zabezpečenia (poistenia) uvedené v odseku 4 druhej vete.
(2)
Pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov alebo pokiaľ sa neustanovuje inak v § 20 , hodnotia sa ako doby zamestnania v cudzine pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok len doby uvedené v odseku 1 písm. a), d) a f), ak pracujúci má ku dňu bzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt na území československého štátu a je
a)
československým štátnym občanom; pritom sa doba zamestnania vykonávaného v cudzine hodnotí, len ak sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého štátneho orgánu. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť podmienky povolovania výnimiek,
b)
cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území československého štátu zamestnaný aspoň 10 rokov.
(3)
Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti v inom obdobnom pracovnom vzťahu) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom (učebnom) pomere (členov výrobných družstiev); ak taký pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom poistení preto, že na poistenie prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo podľa vtedy platných predpisov nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie na účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase nvziku nároku na dôchodok.
(4)
Doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovná činnosť zakladá zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev a člen jednotného roľníckeho družstva odpracoval v kalendárnom roku určený počet pracovných dní alebo splnil pracovný úväzok inak určený. Pred 1. januárom 1976 sa však ako doba zamestnania hodnotí doba pracovnej činnosti, ktorá zakladala dôchodkové zbezpečenie podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných družstiev a podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.
(5)
Vykonávacie predpisy ustanovia,
a)
ktoré iné doby sa považujú za doby zamestnania,
b)
za ktoré obdobie sa na hodnotenie doby zamestnania vykonávaného v cudzine nevyžaduje povolenie podľa odseku 2 písm.a);
c)
počet pracovných dní (inak určený pracovný úväzok ) potrebný na zápočet kalendárneho roka pre vznik nároku nandávky dôchodkového zabepečenia a pre jeho výšku (odsek 4 prvá veta); tieto predpisy tiež ustanovia, ktorá doba sa započítava ako doba zamestnania, ak v kalendárnom roku podmienka odpracovania určeného počtu pracovných dní (pracovného úväzku) nebola splnená,
d)
za akých podmienok sa hodnotí pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku ako doba zamestnania doba uvedená v odseku 1 písm. e) a doba získaná podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.