§ 10 – Doba zamestnania
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Ak tento zákon pri vzniku nároku na dôchodok alebo pri určení jeho výšky vyžaduje určitú dobu zamestnania, započítavajú sa tieto obdobia:
Od vzniku československého štátu:
a)
obdobie zamestnania v pracovnom alebo učebnom pomere, pracovná činnosť člena výrobného družstva a, s odchýlkami určenými vykonávacími predpismi, aj iná činnosť, počas ktorej majú pracujúci v dôchodkovom zabezpečení rovnaké práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere [§ 3 písm. c)];
b)
obdobie služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov;
c)
obdobie výluk, štrajkov a prenasledovania za činnosť v revolučnom robotníckom hnutí pred 9. májom 1945. Iné obdobie nezamestnanosti sa započíta v jednotlivom prípade v rozsahu, ktorý určí príslušný národný výbor;
d)
obdobie štúdia na školách potrebného na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky;
e)
obdobie, počas ktorého člen jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do družstva alebo pracovník socialistickej organizácie s poľnohospodárskou či lesnou výrobou pred vznikom pracovného pomeru s touto organizáciou pracoval ako samostatne hospodáriaci roľník alebo ako spolupracujúci člen rodiny takého roľníka;
f)
obdobie pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v tomto družstve a obdobia dôchodkového zabezpečenia (poistenia) uvedené v odseku 4 druhej vete.
(2)
Ak z medzištátnych dohovorov nevyplýva niečo iné alebo § 20 neustanovuje inak, na vznik nároku na dôchodok alebo určenie jeho výšky sa zo zamestnania v cudzine započítajú len obdobia uvedené v odseku 1 písm. a), d) a f). Pracujúci pritom musí mať v deň vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt na území československého štátu a musí byť:
a)
československým štátnym občanom; obdobie zamestnania v cudzine sa mu započíta len vtedy, ak sa tam zdržiaval s povolením príslušného československého štátneho orgánu. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť podmienky, za ktorých možno povoliť výnimky;
b)
cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol zamestnaný na území československého štátu aspoň 10 rokov.
(3)
Obdobie pracovného alebo učebného pomeru, prípadne pracovnej činnosti v inom obdobnom pracovnom vzťahu, sa započíta ako doba zamestnania, ak tento vzťah zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom alebo učebnom pomere, prípadne pre členov výrobných družstiev. Ak pracovník nebol nemocensky poistený preto, že nebol prihlásený na poistenie, alebo preto, že jeho zamestnanie podľa vtedy platných predpisov nemocenské poistenie nezakladalo, jeho zamestnanie sa započíta na účely tohto zákona, ak by podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok zakladalo účasť na nemocenskom poistení.
(4)
Pracovná činnosť člena jednotného roľníckeho družstva sa započíta ako doba zamestnania, ak podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov týchto družstiev zakladá zabezpečenie v chorobe a člen v kalendárnom roku odpracoval určený počet dní alebo splnil inak určený pracovný úväzok. Pred 1. januárom 1976 sa však započíta pracovná činnosť, ktorá podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných družstiev a o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov zakladala dôchodkové zabezpečenie.
(5)
Vykonávacie predpisy určia:
a)
ktoré ďalšie obdobia sa považujú za dobu zamestnania;
b)
za ktoré obdobie sa pri započítaní zamestnania v cudzine nevyžaduje povolenie podľa odseku 2 písm. a);
c)
koľko pracovných dní alebo aký inak určený pracovný úväzok treba splniť, aby sa kalendárny rok započítal na vznik nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia a na určenie jej výšky (odsek 4 prvá veta). Predpisy určia aj to, ktoré obdobie sa započíta ako doba zamestnania, ak sa v kalendárnom roku požadovaný počet pracovných dní alebo pracovný úväzok nesplnil;
d)
za akých podmienok sa na vznik nároku na dôchodok a určenie jeho výšky započíta ako doba zamestnania obdobie uvedené v odseku 1 písm. e) a obdobie získané podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.
Originál
(1)
Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby:
od vzniku československého štátu
a)
doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti, po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere [ § 3 písm c) ];
b)
doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov;
c)
doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí pred 9. májom 1945; iná doba nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia príslušného národného výboru;
d)
doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky;
e)
doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do takého družstva alebo pracovník socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou pred vznikom pracovného pomeru uzavretého s takou organizáciou bol pracovne činný ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo ako spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka;
f)
doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve a doby dôchodkového zabezpečenia (poistenia) uvedené v odseku 4 druhej vete.
(2)
Pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov alebo pokiaľ sa neustanovuje inak v § 20 , hodnotia sa ako doby zamestnania v cudzine pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok len doby uvedené v odseku 1 písm. a), d) a f), ak pracujúci má ku dňu bzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt na území československého štátu a je
a)
československým štátnym občanom; pritom sa doba zamestnania vykonávaného v cudzine hodnotí, len ak sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého štátneho orgánu. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť podmienky povolovania výnimiek,
b)
cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území československého štátu zamestnaný aspoň 10 rokov.
(3)
Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti v inom obdobnom pracovnom vzťahu) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom (učebnom) pomere (členov výrobných družstiev); ak taký pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom poistení preto, že na poistenie prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo podľa vtedy platných predpisov nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie na účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase nvziku nároku na dôchodok.
(4)
Doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovná činnosť zakladá zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev a člen jednotného roľníckeho družstva odpracoval v kalendárnom roku určený počet pracovných dní alebo splnil pracovný úväzok inak určený. Pred 1. januárom 1976 sa však ako doba zamestnania hodnotí doba pracovnej činnosti, ktorá zakladala dôchodkové zbezpečenie podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných družstiev a podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.
(5)
Vykonávacie predpisy ustanovia,
a)
ktoré iné doby sa považujú za doby zamestnania,
b)
za ktoré obdobie sa na hodnotenie doby zamestnania vykonávaného v cudzine nevyžaduje povolenie podľa odseku 2 písm.a);
c)
počet pracovných dní (inak určený pracovný úväzok ) potrebný na zápočet kalendárneho roka pre vznik nároku nandávky dôchodkového zabepečenia a pre jeho výšku (odsek 4 prvá veta); tieto predpisy tiež ustanovia, ktorá doba sa započítava ako doba zamestnania, ak v kalendárnom roku podmienka odpracovania určeného počtu pracovných dní (pracovného úväzku) nebola splnená,
d)
za akých podmienok sa hodnotí pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku ako doba zamestnania doba uvedená v odseku 1 písm. e) a doba získaná podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.