Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 56 – Ukladanie a výška peňažného trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže uložiť peňažný trest od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2)
Súd môže peňažný trest uložiť aj bez podmienok z odseku 1, ak ide o prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa a možnosť nápravy neukladá nepodmienečný trest odňatia slobody.
(3)
Ako samostatný trest možno peňažný trest uložiť vtedy, ak vzhľadom na povahu činu, osobu páchateľa a možnosť nápravy nie je potrebný iný trest.
(4)
Ak to výška trestu a pomery páchateľa dovoľujú, súd môže povoliť splácanie peňažného trestu v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu najviac jeden rok od právoplatnosti rozsudku, v ktorej musí byť trest zaplatený.
(5)
Už vykonaný peňažný trest sa započítava do nového peňažného trestu, ak bol uložený za ten istý skutok, alebo ak bol uložený ako súhrnný či spoločný trest.
(6)
Súd peňažný trest neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.
Originál
(1)
Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2)
Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.
(3)
Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.
(4)
Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.
(5)
Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo spoločný trest.
(6)
Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.

§ 57 – Ukladanie a výkon peňažného trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliada na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.
(2)
Zaplatená suma peňažného trestu patrí štátu.
(3)
Ak súd ukladá peňažný trest, určí pre prípad úmyselného marenia jeho výkonu aj náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest spolu s uloženým trestom odňatia slobody nesmie presiahnuť zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
(4)
Ak by náhradný trest presiahol hranicu z odseku 3 alebo ak sa peňažný trest ukladá popri doživotnom treste odňatia slobody, súd náhradný trest neuloží.
Originál
(1)
Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.
(2)
Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
(3)
Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
(4)
Ak by náhradný trest presiahol hranicu uvedenú v odseku 3 alebo ak je peňažný trest ukladaný popri treste odňatia slobody na doživotie, súd náhradný trest neuloží.

§ 58 – Uloženie trestu prepadnutia majetku súdom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti činu a pomery páchateľa, ak ho odsudzuje na doživotie alebo na nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu alebo ním spôsobil škodu veľkého rozsahu.
(2)
Súd môže tento trest uložiť, len ak je vzhľadom na povahu a závažnosť činu, pomery páchateľa a vplyv na jeho rodinu a blízke osoby primeraný. Trest prepadnutia majetku súd neuloží najmä vtedy, ak páchateľ v celom rozsahu nahradí škodu alebo vydá majetkový prospech a úžitky z neho získané.
Originál
(1)
Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
(2)
Súd môže trest prepadnutia majetku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, pomery páchateľa a mieru vplyvu tohto trestu na rodinu páchateľa a jeho blízke osoby považuje za primerané. Trest prepadnutia majetku súd neuloží najmä vtedy, ak páchateľ nahradí škodu v celom rozsahu alebo vydá v celom rozsahu trestným činom získaný prospech a úžitky z neho.

§ 59 – Trest prepadnutia majetku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Trest prepadnutia majetku postihuje v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu:
a)
výťažok zo speňaženia majetku,
b)
majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát, okrem prípadu, že bol vylúčený preto, lebo nepodlieha konkurzu,
c)
majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k jeho speňaženiu.
(2)
Súd z trestu prepadnutia majetku vylúči časť majetku alebo veci, ktorých prepadnutie by bolo s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa neprimerane prísne.
(3)
Ak súd postupuje podľa odseku 2, v rozsudku uvedie, čo je z trestu vylúčené. Takýto majetok a veci nemožno v konkurze zapísať do súpisu majetku ani speňažiť podľa osobitného predpisu.
(4)
Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(5)
Právoplatným rozhodnutím o prepadnutí majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty nepatrí majetok druhého manžela po vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, ku ktorému došlo skôr, možno v konkurze odporovať.
Originál
(1)
Trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania,
a)
výťažok zo speňaženia majetku,
b)
majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát, okrem prípadu, že dôvodom vylúčenia tohto majetku zo súpisu majetku podstát bolo, že ide o majetok nepodliehajúci konkurzu,
c)
majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.
(2)
Súd vylúči z trestu prepadnutia majetku časť majetku alebo veci, ktorých prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.
(3)
Ak súd postupuje podľa odseku 2, vo výroku rozsudku uvedie, ktorá časť majetku alebo ktoré veci sú z trestu prepadnutia majetku vylúčené. Majetok a veci vylúčené z trestu prepadnutia majetku nemožno v konkurze zapísať do súpisu majetku a ani speňažiť podľa osobitného predpisu.
(4)
Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(5)
Právoplatným rozhodnutím súdu o prepadnutí majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty nepatrí majetok druhého manžela po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo podľa predchádzajúcej vety. Vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému došlo skôr, vrátane úkonov, ktoré zmenili jeho rozsah, možno v konkurze odporovať.

§ 60 – Trest prepadnutia veci

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd uloží trest prepadnutia veci, ak:
a)
bola použitá na spáchanie trestného činu,
b)
bola určená na spáchanie trestného činu, alebo
c)
je výnosom z trestnej činnosti.
(2)
Ak je vec z odseku 1 nedosiahnuteľná, neidentifikovateľná alebo zmiešaná s iným majetkom, súd môže uložiť prepadnutie veci v hodnote, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
(3)
Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec, ktorá bola zničená, poškodená, stratená, odcudzená, znehodnotená, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom vyhnúť sa orgánom činným v trestnom konaní, inak odstránená alebo ušetrené náklady.
(4)
Trest prepadnutia veci možno uložiť, len ak vec patrí páchateľovi.
(5)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(6)
Odsek 1 sa nepoužije, ak:
a)
poškodenému vznikol nárok na náhradu škody, ktorú by prepadnutie veci znemožnilo uspokojiť,
b)
hodnota veci je v zjavnom nepomere k závažnosti prečinu, alebo
c)
súd upustil od potrestania páchateľa.
Originál
(1)
Súd uloží trest prepadnutia veci,
a)
ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b)
ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, alebo
c)
ktorá je výnosom z trestnej činnosti.
(2)
Ak vec uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
(3)
Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená, urobená neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom vyňať ju z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo inak odstránená alebo ušetrené náklady.
(4)
Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
(5)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(6)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
a)
poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené prepadnutím veci,
b)
hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo
c)
súd upustil od potrestania páchateľa.

Načítané 5 z 527 paragrafov