§ 56 – Ukladanie a výška peňažného trestu
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Súd môže uložiť peňažný trest od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2)
Súd môže peňažný trest uložiť aj bez podmienok z odseku 1, ak ide o prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa a možnosť nápravy neukladá nepodmienečný trest odňatia slobody.
(3)
Ako samostatný trest možno peňažný trest uložiť vtedy, ak vzhľadom na povahu činu, osobu páchateľa a možnosť nápravy nie je potrebný iný trest.
(4)
Ak to výška trestu a pomery páchateľa dovoľujú, súd môže povoliť splácanie peňažného trestu v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu najviac jeden rok od právoplatnosti rozsudku, v ktorej musí byť trest zaplatený.
(5)
Už vykonaný peňažný trest sa započítava do nového peňažného trestu, ak bol uložený za ten istý skutok, alebo ak bol uložený ako súhrnný či spoločný trest.
(6)
Súd peňažný trest neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.
Originál
(1)
Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2)
Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.
(3)
Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.
(4)
Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.
(5)
Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo spoločný trest.
(6)
Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.