Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 65 – Trest vyhostenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak to vyžaduje bezpečnosť osôb, majetku alebo iný verejný záujem, súd môže cudzincom, ktorí nemajú na Slovensku udelený azyl alebo doplnkovú ochranu, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.
(2)
Trest vyhostenia nemožno uložiť páchateľovi, ak:
a)
sa nepodarilo zistiť jeho štátnu príslušnosť alebo štát, z ktorého na Slovensko pricestoval,
b)
je občanom členského štátu Európskej únie, zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo ich rodinným príslušníkom a má na Slovensku trvalý pobyt; to neplatí, ak táto osoba ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,
c)
je občanom členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore a má na Slovensku nepretržitý pobyt viac ako desať rokov; to neplatí, ak táto osoba ohrozuje bezpečnosť štátu,
d)
je dieťaťom a občanom členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak vyhostenie nie je v jeho najlepšom záujme,
e)
má byť vyhostený do štátu, kde by mu hrozilo ohrozenie osobnej slobody pre rasu, národnosť, náboženstvo, príslušnosť k sociálnej skupine alebo politické presvedčenie; to neplatí, ak ide o osobu nebezpečnú pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo odsúdenú za obzvlášť závažný zločin, ktorý predstavuje nebezpečenstvo pre štát,
f)
má byť vyhostený do štátu, kde by mu hrozil život, mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, trest smrti alebo kde možno predpokladať, že mu taký trest môže byť uložený.
(3)
Rodinným príslušníkom podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie rodinný príslušník podľa predpisov o pobyte cudzincov.
(4)
Súd môže trest vyhostenia uložiť na dobu od jedného do pätnástich rokov.
Originál
(1)
Ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem, súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.
(2)
Trest vyhostenia nemožno uložiť páchateľovi,
a)
u ktorého sa nepodarilo zistiť jeho štátnu príslušnosť alebo štát, z ktorého na územie Slovenskej republiky pricestoval,
b)
ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,
c)
ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore s nepretržitým pobytom na území Slovenskej republiky viac ako desať rokov; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu,
d)
ktorý je dieťaťom a je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore , ak vyhostenie nie je v najlepšom záujme dieťaťa,
e)
ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho osobná sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo pre toho, kto bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku alebo
f)
ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.
(3)
Rodinným príslušníkom podľa odseku 2 písm. b) je rodinný príslušník podľa predpisov o pobyte cudzincov.
(4)
Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov.

§ 65a – Premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. c) a d) a súčasne:
a)
odsúdený preukázal vo výkone trestu polepšenie,
b)
odsúdený vykonal jednu tretinu trestu, alebo dve tretiny trestu, ak bol odsúdený pred spáchaním činu vo výkone trestu odňatia slobody,
c)
zvyšok trestu nepresahuje päť rokov,
d)
nejde o výkon trestu nariadený po neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom odklade či podmienečnom prepustení,
e)
odsúdenému nebol predtým premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody.
(2)
Súd premení zvyšok trestu tak, že jeden deň zvyšku trestu odňatia slobody sa rovná jednému dňu trestu domáceho väzenia.
Originál
(1)
Súd môže odsúdenému premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. c) a d) a súčasne
a)
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,
b)
odsúdený vykonal jednu tretinu uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody alebo dve tretiny uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody, ak ide o odsúdeného, ktorý bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
c)
zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov,
d)
nejde o výkon trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, o výkon zvyšku trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a
e)
odsúdenému nebol premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody.
(2)
Súd premení zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia tak, že nevykonaný deň zvyšku trestu odňatia slobody sa rovná jednému dňu trestu domáceho väzenia.

§ 66 – Podmienečné prepustenie odsúdeného na slobodu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť, ak odsúdený správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a možno očakávať, že povedie riadny život, a to:
a)
pri prečine po výkone polovice trestu alebo po zmiernení trestu prezidentom,
b)
pri zločine po výkone dvoch tretín trestu alebo po zmiernení trestu prezidentom,
c)
pri zločine, ak odsúdený pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone polovice trestu alebo po zmiernení trestu prezidentom; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
(2)
Pri rozhodovaní súd prihliadne aj na povahu trestného činu a na ústav, v ktorom odsúdený trest vykonáva.
(3)
Ak má odsúdený vykonať viac trestov, podmienečné prepustenie je možné až po výkone súčtu pomerných častí trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
(4)
Pri podmienečnom prepustení podľa odseku 1 písm. c) možno kontrolu technickými prostriedkami skončiť najskôr po uplynutí doby zodpovedajúcej dvom tretinám uloženého trestu alebo trestu zmierneného prezidentom.
Originál
(1)
Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a)
ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b)
ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c)
ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
(2)
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
(3)
Ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 .
(4)
Ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

§ 67 – Podmienečné prepustenie z výkonu trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2, okrem doživotného trestu, môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín trestu.
(2)
Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu trestu, ak vzhľadom na okolnosti činu a osobnosť páchateľa nehrozí opakovanie činu.
Originál
(1)
Osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
(2)
Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu.

§ 68 – Podmienečné prepustenie, skúšobná doba a dohľad

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu v trvaní od jedného do siedmich rokov, pričom táto lehota začína plynúť dňom prepustenia. Súd môže odsúdenému zároveň nariadiť probačný dohľad až na tri roky a uložiť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov, nariadi probačný dohľad až na päť rokov a uloží obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4. Ak je nariadená kontrola technickými prostriedkami, prepustený sa jej musí podrobiť, ak sú na to splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu väzby alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody.
(2)
Ak podmienečne prepustený počas skúšobnej doby viedol riadny život a plnil uložené povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade súd rozhodne, že odsúdený zvyšok trestu vykoná, pričom tak môže urobiť aj počas trvania skúšobnej doby. Ak je odsúdený vo výkone trestu, súd rozhodne tak, aby na seba výkony trestov plynule nadväzovali.
(3)
Ak súd rozhodne, že sa odsúdený osvedčil, trest sa považuje za vykonaný dňom, keď bol odsúdený podmienečne prepustený.
(4)
Trest sa považuje za vykonaný dňom prepustenia aj vtedy, ak súd bez viny odsúdeného nerozhodol o vykonaní zvyšku trestu do jedného roka od skončenia skúšobnej doby. Ak sa však proti odsúdenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, súd môže o vykonaní zvyšku trestu rozhodnúť do dvoch rokov od skončenia skúšobnej doby.
(5)
Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.
Originál
(1)
Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
(2)
Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.
(3)
Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený.
(4)
Rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu, ak súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodol, že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.
(5)
Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.

Načítané 5 z 527 paragrafov