Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 121 – Zahladenie odsúdenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak mladistvému udelili alebo odpustili trest odňatia slobody do jedného roka, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, odo dňa, keď trest vykonal alebo keď bolo od jeho výkonu právoplatne upustené.
(2)
O zahladení odsúdenia mladistvého, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, rozhoduje súd. Súd prihliada na to, ako sa mladistvý správal počas výkonu trestu aj po ňom. Ak bol trest zmiernený prezidentom, súd rozhoduje po prepustení mladistvého na slobodu.
(3)
Ak súd rozhodol, že sa mladistvý v podmienke alebo po podmienečnom prepustení osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
(4)
Ak mladistvému uložili peňažný trest, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, hneď po jeho vykonaní alebo po právoplatnom upustení od jeho výkonu.
(5)
Ak mladistvému uložili trest prepadnutia veci, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, hneď po jeho vykonaní.
(6)
Ak mladistvému uložili trest povinnej práce alebo zákazu činnosti, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, hneď po jeho vykonaní alebo po právoplatnom upustení od jeho výkonu.
(7)
Ak mladistvému uložili trest vyhostenia, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený po uplynutí doby, na ktorú bol trest uložený, ak ho riadne vykonal.
(8)
Ak mladistvému uložili trest zákazu účasti na verejných podujatiach, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený hneď po jeho vykonaní.
Originál
(1)
Na mladistvého, ktorému bol uložený alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmiernený alebo odpustený trest odňatia slobody v dĺžke neprevyšujúcej jeden rok, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, dňom výkonu tohto trestu alebo dňom, keď bolo právoplatne od takého trestu alebo jeho zvyšku upustené.
(2)
O tom, či sa odsúdenie mladistvého na trest odňatia slobody, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, keď bol mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu.
(3)
Ak súd vyslovil, že sa mladistvý podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody, podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody s probačným dohľadom alebo podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
(4)
Na mladistvého, ktorému bol uložený peňažný trest, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od výkonu trestu alebo jeho zvyšku právoplatne upustilo.
(5)
Na mladistvého, ktorému bol uložený trest prepadnutia veci, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný.
(6)
Na mladistvého, ktorému bol uložený trest povinnej práce alebo trest zákazu činnosti, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od jeho výkonu alebo od jeho zvyšku právoplatne upustilo.
(7)
Na mladistvého, ktorému bol uložený trest vyhostenia, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo uplynie doba, na ktorú bol uložený, ak trest riadne vykonal.
(8)
Na mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný.

§ 122 – Trestný čin a spôsoby jeho spáchania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Konaním sa rozumie aj to, že niekto neurobil niečo, čo bol podľa okolností a svojich pomerov povinný urobiť.
(2)
Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný:
a)
obsahom tlačoviny, rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, počítačovou sieťou alebo iným podobne účinným spôsobom,
b)
pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.
(3)
Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo jeho spolupáchateľ použije zbraň na útok, na prekonanie odporu alebo ju má na tento účel pri sebe. Zbraňou je každá vec, ktorou možno útok proti telu urobiť dôraznejším, ak zákon neustanovuje inak. Zbraňou je aj napodobenina, ak ju páchateľ použije alebo má pri sebe v úmysle, aby bola považovaná za pravú.
(4)
Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikne do uzavretého priestoru tak, že násilím alebo ľsťou prekoná uzamknutie alebo inú zabezpečovaciu prekážku.
(5)
Trestný čin je spáchaný v obydlí, ak sa stane v dome, byte alebo iných priestoroch na bývanie vrátane patriacich pozemkov, ak sú tieto priestory uzavreté ako súčasť obydlia.
(6)
Trestný čin je spáchaný ľsťou, ak páchateľ využije omyl, ktorý sám vyvolal, alebo použije úskok.
(7)
Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije fyzické násilie proti telu inej osoby, ak obeť uvedie do bezbrannosti ľsťou alebo ak použije násilie proti veci inej osoby.
(8)
Trestný čin je spáchaný nátlakom, ak páchateľ použije psychické násilie proti inému.
(9)
Trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna súvislosť, pričom každý z nich sa posudzuje osobitne.
(10)
Pokračovací trestný čin je taký, v ktorom páchateľ pokračuje v páchaní toho istého činu. Všetky čiastkové útoky sa posudzujú ako jeden trestný čin, ak ich spája súvislosť v čase, spôsobe páchania, predmete útoku a najmä jednotný zámer páchateľa.
(11)
Hromadný trestný čin je taký, ktorý sa skladá z viacerých činov, ktoré by samy osebe neboli trestným činom. Všetky tieto činy sa posudzujú spoločne.
(12)
Trváci trestný čin je taký, pri ktorom páchateľ vyvolá a udržiava alebo len udržiava protiprávny stav. Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a 233a sa za trváci trestný čin nepovažuje.
(13)
Ak obvinený pokračuje v konaní, za ktoré je stíhaný, aj po oznámení obvinenia, toto konanie sa od tohto momentu posudzuje ako nový skutok. To neplatí pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207, kde ide o pokračovanie konania až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa alebo do odchodu súdu druhého stupňa na záverečnú poradu.
(14)
Trestný čin je spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, ak sa ho dopustí účastník v čase a mieste konania podujatia, v jeho okolí alebo počas presunu na podujatie či z neho, vrátane dopravy a prevádzok služieb. Verejné podujatie je verejné zhromaždenie, kultúrne, športové alebo iné podujatie prístupné verejnosti.
Originál
(1)
Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.
(2)
Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
a)
obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo
b)
pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.
(3)
Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
(4)
Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
(5)
Trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
(6)
Trestný čin je spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku.
(7)
Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
(8)
Trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému.
(9)
Trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.
(10)
Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
(11)
Za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Trestnosť všetkých takých činov sa posudzuje spoločne.
(12)
Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu; za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a .
(13)
Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 . V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
(14)
Trestný čin je spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, ak sa ho dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb. Za verejné podujatie sa považuje verejné zhromaždenie, kultúrne, športové a iné podujatie prístupné verejnosti.

§ 123 – Ujma na zdraví

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ujma na zdraví je akékoľvek poškodenie zdravia inej osoby.
(2)
Ublíženie na zdraví je také poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol obvyklý spôsob života poškodeného sťažený dlhšie ako len na krátky čas.
(3)
Ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorým je:
a)
zmrzačenie,
b)
strata alebo podstatné zníženie pracovnej schopnosti,
c)
ochromenie údu,
d)
strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslov,
e)
poškodenie dôležitého orgánu,
f)
zohyzdenie,
g)
vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h)
mučivé útrapy,
i)
porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
(4)
Porucha zdravia trvajúca dlhší čas je taká porucha, ktorá si vyžiadala liečenie alebo pracovnú neschopnosť v trvaní aspoň 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Originál
(1)
Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.
(2)
Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
(3)
Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a)
zmrzačenie,
b)
strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c)
ochromenie údu,
d)
strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e)
poškodenie dôležitého orgánu,
f)
zohyzdenie,
g)
vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h)
mučivé útrapy, alebo
i)
porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
(4)
Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

§ 124 – Definícia a rozsah škody

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Škodou sa rozumie ujma na majetku, reálny úbytok majetku alebo práv poškodeného, prípadne iná ujma, ktorá priamo súvisí s trestným činom, a to bez ohľadu na to, či ide o vec alebo práva. Škodou je aj získanie prospechu, ktorý priamo súvisí s trestným činom.
(2)
Škodou je aj ušlý zisk, na ktorý by mal poškodený nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť, ak by k činu nedošlo.
(3)
Pri trestných činoch proti životnému prostrediu je škodou súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda zahŕňa aj náklady na vrátenie životného prostredia do pôvodného stavu. Pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi podľa § 302 sa rozsahom činu rozumie cena, za ktorú sa odpad obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá v čase a mieste zistenia činu, a tiež cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na to nie je určené.
(4)
Škodou je aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné. Škodou je aj neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, ako aj neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, dotácia či iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, štátneho fondu, vyššieho územného celku alebo obce.
Originál
(1)
Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
(2)
Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
(3)
Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.
(4)
Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

§ 125 – Definícia výšky škody a prospechu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Malá škoda je škoda vyššia ako 700 eur. Väčšia škoda je škoda vyššia ako 20 000 eur. Značná škoda je škoda vyššia ako 250 000 eur. Škoda veľkého rozsahu je škoda vyššia ako 650 000 eur. Tieto hranice sa rovnako používajú aj na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
(2)
Ak tento zákon v niektorej časti vyžaduje ako následok trestného činu spôsobenie škody, ale neuvádza jej presnú výšku, platí, že musí ísť aspoň o malú škodu.
Originál
(1)
Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
(2)
Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.

Načítané 5 z 527 paragrafov