Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z. z.

Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z. z.

Porovnať verzie

§ 126 – Určenie výšky škody a ujmy

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Škoda sa určuje podľa bežnej ceny veci v čase činu alebo podľa nákladov na jej opravu.
(2)
Pri prírode, pamiatkach a umení sa suma určuje podľa osobitných tabuliek a predpisov.
(3)
Ak je určenie sumy nejasné, vypracuje sa odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok.
Originál
(1)
Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2)
Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3)
Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.

§ 127 – Definície osôb a ich vekových kategórií

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Dieťaťom je človek mladší ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Osobou blízkou veku mladistvých je človek, ktorý dovŕšil osemnásť rokov, ale ešte neprekročil dvadsaťjeden rokov.
(3)
Osobou vyššieho veku sa v tomto zákone rozumie človek starší ako šesťdesiat rokov.
(4)
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo podobnom pomere sa považujú za blízke len vtedy, ak by ujmu jedného z nich ten druhý odôvodnene pociťoval ako ujmu vlastnú.
(5)
Pri trestných činoch vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 sa za blízku osobu považuje aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa, človek, ktorý je k nim blízkou osobou podľa odseku 4, a tiež každý, kto s páchateľom žije alebo žil v spoločnej domácnosti.
(6)
Chorou osobou je ten, kto v čase činu trpí telesnou alebo duševnou chorobou, hoci aj prechodnou a bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopný, ako aj človek so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidný človek alebo človek s ťažkým zdravotným postihnutím, ak závažnosť takejto choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.
(7)
Bezbrannou osobou je človek, ktorý vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemal nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom.
(8)
Osobou zverenou do starostlivosti alebo dozoru je človek, ktorý bol z dôvodu veku, zdravotného stavu alebo z inej príčiny na základe rozhodnutia súdu, iného štátneho orgánu alebo na základe zmluvy zverený inému, aby naňho dozeral, staral sa oňho, zaopatroval ho alebo ho vychovával vo svojej domácnosti, v určenom zariadení alebo na inom mieste.
(9)
Odkázanou osobou je človek, ktorý je výživou, výchovou, hmotným či iným zaopatrením alebo starostlivosťou odkázaný na páchateľa.
(10)
Závislou osobou je človek závislý od návykových látok alebo od návykových škodlivých činností.
(11)
Podriadenou osobou je ten, kto je páchateľovi osobne, pracovne, služobne alebo inak podriadený svojím postavením, pracovným zaradením, funkciou či hodnosťou, a preto musí prijímať a plniť jeho pokyny, príkazy alebo rozkazy.
(12)
Viacerými osobami sa v tomto zákone rozumejú najmenej tri osoby.
Originál
(1)
Dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Osobou blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku.
(3)
Osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
(4)
Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
(5)
Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189 , znásilnenia podľa § 199 ods. 2 , sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 , sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 , týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 , nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 , nebezpečného prenasledovania podľa § 360a , nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
(6)
Chorou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.
(7)
Bezbrannou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom.
(8)
Osobou zverenou do starostlivosti alebo dozoru sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá je vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav alebo z iného dôvodu na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, na základe zmluvy zverená inému, aby vo svojej domácnosti alebo v zariadení určenom na tento účel alebo inde na ňu dozeral, staral sa o ňu, zaopatroval ju alebo ju vychovával.
(9)
Odkázanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá svojou výživou, výchovou, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná na páchateľa.
(10)
Závislou osobou sa rozumie osoba závislá od návykových látok alebo od návykových škodlivých činností.
(11)
Podriadenou osobou je osoba, ktorá v dôsledku postavenia je osobne, pracovne, služobne alebo inak svojím postavením, pracovným zaradením, funkciou alebo hodnosťou podriadená páchateľovi a v dôsledku toho je povinná prijímať a plniť jeho pokyny, príkazy alebo rozkazy.
(12)
Viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.

§ 128 – Definícia verejného činiteľa a jeho pôsobnosť

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Verejným činiteľom je podľa tohto zákona prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba s oprávnením člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá jej bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Na trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár či iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; chránený je vtedy, ak tieto úkony vykonáva v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Pri trestnom čine prijímania úplatku podľa § 330 a podplácania podľa § 334 je verejným činiteľom aj ten, kto má zo svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a peniazmi pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v jej mene, z rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo z rozpočtu, ktorý priamo či nepriamo spravujú a kontrolujú. Pri trestnom čine prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d je ním aj ten, kto má zo svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a peniazmi, ktorých hospodárenie kontroluje Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
(2)
Zahraničným verejným činiteľom je osoba, ktorá
a)
zastáva funkciu v zákonodarnom, výkonnom, súdnom, rozhodcovskom alebo inom orgáne verejnej správy cudzieho štátu vrátane hlavy štátu,
b)
zastáva funkciu, je vyslaná, zamestnaná alebo pracuje v medzinárodnej či nadnárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného, v jej orgáne alebo inštitúcii, alebo je splnomocnená konať v ich mene,
c)
zastáva funkciu, je zamestnaná alebo pracuje v medzinárodnom súdnom orgáne, alebo je splnomocnená konať v jeho mene, alebo
d)
zastáva funkciu v právnickej osobe, v ktorej má cudzí štát rozhodujúci vplyv, ak je s výkonom takej funkcie spojená právomoc pri obstarávaní verejných záležitostí a trestný čin bol spáchaný v súvislosti s touto právomocou alebo prostredníctvom využitia jej postavenia.
(3)
Vojakom je podľa tohto zákona
a)
profesionálny vojak, príslušník Vojenskej polície, ako aj vojak v zálohe a vojak mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby; to neplatí, ak je vojakom v zálohe alebo vojakom mimoriadnej služby príslušník Policajného zboru, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo príslušník finančnej správy,
b)
príslušník ozbrojených síl vysielajúceho štátu pri trestných činoch spáchaných na území Slovenskej republiky v rozsahu podľa medzinárodnej zmluvy,
c)
príslušník Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a ozbrojený príslušník finančnej správy,
d)
vojnový zajatec.
(4)
Ak tento zákon hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, pri osobách podľa odseku 3 písm. c) sa tým rozumie služba alebo povinnosť len v čase vojny alebo vojnového stavu.
(5)
Postihnutým za obdobný čin je ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt.
(6)
Odsúdeným je páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
(7)
Potrestaný je odsúdený, ktorý úplne alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
(8)
Ak zákon na spáchanie trestného činu vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, páchateľom alebo spolupáchateľom môže byť len ten, kto túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie má. Účastníkom na takom trestnom čine však môže byť aj osoba, ktorá túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie nemá. Ak zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, stačí, ak ich spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná.
(9)
Páchateľom alebo spolupáchateľom vojenského trestného činu podľa jedenástej hlavy osobitnej časti tohto zákona môže byť len vojak.
Originál
(1)
Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Ak ide o trestný čin prijímania úplatku podľa § 330 a podplácania podľa § 334 , verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného. Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d , verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.
(2)
Zahraničným verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie osoba
a)
zastávajúca funkciu v zákonodarnom orgáne, výkonnom orgáne, súdnom orgáne alebo rozhodcovskom orgáne, alebo v inom orgáne verejnej správy cudzieho štátu, vrátane hlavy štátu,
b)
zastávajúca funkciu, vyslaná, zamestnaná alebo pracujúca v medzinárodnej organizácii alebo nadnárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného v jej orgáne alebo inštitúcii, alebo splnomocnená konať v ich mene,
c)
zastávajúca funkciu, zamestnaná alebo pracujúca v medzinárodnom súdnom orgáne, alebo splnomocnená konať v jeho mene, alebo
d)
zastávajúca funkciu v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát,

ak je s výkonom takej funkcie spojená právomoc pri obstarávaní verejných záležitostí a trestný čin bol spáchaný v súvislosti s touto právomocou alebo prostredníctvom využitia jej postavenia.

(3)
Na účely tohto zákona sa vojakom rozumie
a)
profesionálny vojak, príslušník Vojenskej polície a vojak v zálohe a vojak mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby; to neplatí ak je vojakom v zálohe alebo vojakom mimoriadnej služby príslušník Policajného zboru, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo príslušník finančnej správy,
b)
príslušník ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,
c)
príslušník Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a ozbrojený príslušník finančnej správy,
d)
vojnový zajatec.
(4)
Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3 písm. c) len v čase vojny alebo vojnového stavu.
(5)
Postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt.
(6)
Odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
(7)
Potrestaným sa rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
(8)
Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Účastníkom na trestnom čine môže byť aj osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná.
(9)
Páchateľom alebo spolupáchateľom vojenského trestného činu podľa jedenástej hlavy osobitnej časti tohto zákona môže byť len vojak.

§ 129 – Skupina osôb a organizácia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Skupina osôb znamená na účely tohto zákona najmenej tri osoby.
(2)
Organizovaná skupina je spolčenie najmenej troch osôb s cieľom spáchať trestný čin. Členovia skupiny majú rozdelené konkrétne úlohy, vďaka čomu je ich činnosť plánovaná a zladená, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že trestný čin úspešne spáchajú.
(3)
Extrémistická skupina je spolčenie najmenej troch osôb, ktoré vzniklo s cieľom spáchať trestný čin extrémizmu.
(4)
Zločinecká skupina je štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá pôsobí určitý čas a koná koordinovane. Jej cieľom je získať priamo alebo nepriamo finančnú či inú výhodu tým, že spácha jeden alebo viac zločinov, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z korupčných trestných činov podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti.
(5)
Teroristická skupina je skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje určitý čas s cieľom spáchať niektorý z trestných činov terorizmu, pričom postupuje koordinovane. Nemusí mať formálne určené úlohy jednotlivých členov, stálu členskú základňu ani rozvinutú štruktúru.
(6)
Činnosť pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu znamená úmyselné zapojenie sa do takejto skupiny alebo iné úmyselné konanie s cieľom:
a)
udržať existenciu takejto skupiny, alebo
b)
umožniť skupine spáchať trestné činy uvedené v odseku 4 alebo 5.
(7)
Podpora zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny znamená úmyselné konanie, ktorým niekto poskytne peniaze, iné prostriedky, služby, spoluprácu alebo inak vytvorí podmienky s cieľom:
a)
založiť takúto skupinu alebo udržať jej existenciu, alebo
b)
umožniť skupine spáchať trestné činy uvedené v odseku 4 alebo 5.
Originál
(1)
Skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
(2)
Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
(3)
Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu.
(4)
Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.
(5)
Teroristickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia na účely spáchania niektorého z trestných činov terorizmu, ktorej činnosť sa vyznačuje koordinovanosťou; nemusí mať formálne vymedzené úlohy svojich členov, stálu členskú základňu ani rozvinutú štruktúru.
(6)
Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel
a)
zachovania existencie takej skupiny, alebo
b)
spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.
(7)
Podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel
a)
založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebo
b)
spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.

§ 130 – Definícia veci v Trestnom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na účely tohto zákona platia tieto významy:
a)
Vec je hnuteľná vec, nehnuteľná vec, byt, nebytový priestor alebo zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
b)
Vec je ovládateľná prírodná sila alebo energia.
c)
Vec je cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.
d)
Vec sú peňažné prostriedky na účte.
e)
Vec je listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku.
f)
Vec je majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.
(2)
Za vec sa na účely tohto zákona považuje aj počítačový údaj, pamäťový nosič a počítačový systém podľa Trestného poriadku.
(3)
Zverená vec je na účely tohto zákona vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.
(4)
Prisvojenie veci je na účely tohto zákona odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
(5)
Návyková látka je na účely tohto zákona alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
(6)
Prostriedok hromadnej prepravy je na účely tohto zákona vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb.
(7)
Extrémistický materiál je na účely tohto zákona písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie:
a)
textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
b)
programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
c)
ktoré obhajujú, podporujú alebo podnecujú nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, alebo
d)
ktoré ospravedlňujú, schvaľujú, popierajú alebo hrubo zľahčujú genocídio, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.
(8)
Za extrémistický materiál sa nepovažuje materiál podľa odseku 7, ak sa preukázateľne vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.
(9)
Výnos z trestnej činnosti je na účely tohto zákona:
a)
vec, ktorá bola získaná trestným činom,
b)
vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin,
c)
vec, ktorá bola nadobudnutá, hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň,
d)
vec, na ktorú bola hoci aj len sčasti premenená vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň, alebo
e)
plody a úžitky veci uvedenej v písmenách a) až d).
Originál
(1)
Vecou sa na účely tohto zákona rozumejú
a)
hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b)
ovládateľná prírodná sila alebo energia,
c)
cenný papier bez ohľadu na jeho podobu,
d)
peňažné prostriedky na účte,
e)
listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo
f)
majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.
(2)
Za vec sa na účely tohto zákona považuje aj počítačový údaj, pamäťový nosič a počítačový systém podľa Trestného poriadku.
(3)
Zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.
(4)
Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
(5)
Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
(6)
Prostriedkom hromadnej prepravy sa na účely tohto zákona rozumie vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb.
(7)
Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie
a)
textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
b)
programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
c)
obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, alebo
d)
ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.
(8)
Za extrémistický materiál sa nepovažuje materiál podľa odseku 7, ak sa preukázateľne vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.
(9)
Výnosom z trestnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie
a)
vec, ktorá bola získaná trestným činom,
b)
vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin,
c)
vec, ktorá bola nadobudnutá, hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň,
d)
vec, na ktorú bola hoci aj len sčasti premenená vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň, alebo
e)
plody a úžitky veci uvedenej v písmenách a) až d).

Načítané 5 z 527 paragrafov