Zákon č. 300/2012

Zákon č. 300/2012 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon č. 300/2012

Zákon č. 300/2012 Z.z.

§ 4a – Energetické hodnotenie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Na výpočet energetického hodnotenia sa používajú tieto tri spôsoby:
a)
projektové energetické hodnotenie,
b)
normalizované energetické hodnotenie,
c)
prevádzkové energetické hodnotenie.
(2)
Projektové energetické hodnotenie je určovanie potreby energie v budove pomocou výpočtov podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov. Robí sa vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo pri jej významnej obnove.
(3)
Normalizované energetické hodnotenie je určovanie potreby energie v budove pomocou výpočtov, pri ktorých sa používajú normalizované vstupné údaje. Ide o údaje o vonkajšom počasí, vnútornom prostredí budovy, spôsobe jej užívania, skutočnom vyhotovení stavebných konštrukcií a technickom systéme budovy.
(4)
Prevádzkové energetické hodnotenie je určovanie potreby energie na základe nameranej skutočnej spotreby energie v budove.
(5)
Výsledkom energetického hodnotenia je integrovaná energetická hospodárnosť budovy. Tento údaj slúži ako podklad na zatriedenie budovy do energetickej triedy podľa § 3 ods. 7.
Originál
(1)
Na výpočet energetického hodnotenia sa používa
a)
projektové energetické hodnotenie,
b)
normalizované energetické hodnotenie,
c)
prevádzkové energetické hodnotenie.
(2)
Projektovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov. Projektové energetické hodnotenie sa uskutočňuje vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej obnovy budovy.
(3)
Normalizovaným energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy, o spôsobe jej užívania a s použitím údajov o skutočnom vyhotovení jej stavebných konštrukcií a údajov o jej technickom systéme.
(4)
Prevádzkovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie s použitím nameranej skutočnej spotreby energie v budove.
(5)
Výsledkom energetického hodnotenia je integrovaná energetická hospodárnosť budovy, ktorá je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy podľa § 3 ods. 7.

§ 4b – Národný plán

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Národný plán obsahuje opatrenia a postupy na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie, pričom rozlišuje jednotlivé kategórie budov. Plnením tohto plánu sa musí zabezpečiť, aby boli budovami s takmer nulovou potrebou energie:
a)
po 31. decembri 2018 všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci,
b)
od 31. decembra 2020 všetky nové budovy.
(2)
Opatrenia a postupy národného plánu podľa odseku 1 zahŕňajú najmä:
a)
podrobné uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou potrebou energie, ktoré vychádza z celoštátnych priemerov a technických noriem, zohľadňuje miestne podmienky a obsahuje číselný ukazovateľ využitia primárnej energie v kWh/m2 ročne,
b)
priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov, aby sa pripravilo dosiahnutie stavu podľa odseku 1,
c)
informácie o politikách a finančných či iných opatreniach na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie, vrátane podrobností o celoštátnych požiadavkách na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách po významnej obnove,
d)
ďalšie nástroje na urýchlenie energetickej hospodárnosti budov a ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie tak, aby sa do roku 2020 dosiahlo aspoň 50-percentné zníženie primárnej energie dodaním energie z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti.
(3)
Národný plán obsahuje aj zásady, podľa ktorých možno v špecifických a odôvodnených prípadoch rozhodnúť, že opatrenia podľa odseku 2 písm. a) a b) sa nebudú uplatňovať na existujúce budovy. Ide o prípady, kde analýza nákladov a výnosov počas ekonomického životného cyklu budovy preukáže návratnosť viac ako 15 rokov.
(4)
Stimuly na novú výstavbu a významnú obnovu budov musia zohľadňovať nákladovo optimálnu úroveň podľa § 4 ods. 5. Túto úroveň môžu presiahnuť iba v špecifických a odôvodnených prípadoch podľa odseku 3.
Originál
(1)
Národný plán obsahuje opatrenia a postupy potrebné na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie s rozlíšením na jednotlivé kategórie budov. Plnením opatrení a postupov národného plánu sa musí dosiahnuť, aby boli budovami s takmer nulovou potrebou energie
a)
po 31. decembri 2018 všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, a
b)
od 31. decembra 2020 všetky nové budovy.
(2)
Opatreniami a postupmi národného plánu podľa odseku 1 sú najmä:
a)
podrobné uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou potrebou energie, ktoré vychádza z celoštátnych ročných priemerných hodnôt a z technických noriem a zohľadňuje celoštátne, regionálne a miestne podmienky vrátane číselného ukazovateľa využitia primárnej energie v kWh/m 2 ročne,
b)
priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov s cieľom pripraviť dosiahnutie stavu podľa odseku 1,
c)
informácie o politikách a o finančných a iných opatreniach prijatých na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie vrátane podrobností o celoštátnych požiadavkách a opatreniach týkajúcich sa podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách po ich významnej obnove,
d)
ďalšie nástroje a opatrenia na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie tak, aby sa dodaním energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti do roku 2020 dosiahlo najmenej 50-percentné zníženie primárnej energie.
(3)
Národný plán obsahuje aj zásady, podľa ktorých bude možné v špecifických a opodstatnených prípadoch rozhodnúť, že opatrenia podľa odseku 2 písm. a) a b) sa nebudú uplatňovať na existujúce budovy, pre ktoré analýza nákladov a výnosov počas ekonomického životného cyklu budovy preukáže časovú návratnosť viac ako 15 rokov.
(4)
Poskytované stimuly na novú výstavbu a na významnú obnovu budov musia zohľadňovať nákladovo optimálnu úroveň (§ 4 ods. 5). Nákladovo optimálnu úroveň môžu presiahnuť, ak ide o stimuly na nové budovy alebo na významnú obnovu budov v špecifických a opodstatnených prípadoch podľa odseku 3.“.

§ 8 – Povinnosti vlastníka budovy

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vlastník budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, musí mať energetický certifikát:
a)
ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo existujúcu budovu po významnej obnove, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak,
b)
do dvoch mesiacov odo dňa, kedy prestal platiť predchádzajúci certifikát z dôvodu stavebných úprav, ktoré ovplyvnili energetickú hospodárnosť budovy,
c)
ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti.
(2)
Vlastník existujúcej budovy musí:
a)
zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove,
b)
zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo technického systému budovy,
c)
uchovávať energetický certifikát počas celej doby jeho platnosti a
1.
pri predaji budovy odovzdať platný certifikát novému vlastníkovi,
2.
pri prenájme budovy odovzdať kópiu certifikátu nájomcovi.
(3)
Vlastník budovy musí do piatich pracovných dní od prevzatia energetického certifikátu a štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom a verejne viditeľnom mieste, ak ide o:
a)
budovu podľa § 5 ods. 2 písm. b),
b)
budovu s celkovou podlahovou plochou nad 500 m2, ktorú verejnosť často navštevuje.
(4)
Ak vlastník predáva rozostavanú budovu bez certifikátu, musí nadobúdateľovi poskytnúť projektové energetické hodnotenie. Rovnako musí postupovať, ak sa so stavbou ešte nezačalo, ale projektová dokumentácia je už hotová.
(5)
Vlastník budovy musí v komerčnej reklame na predaj alebo prenájom budovy uviesť aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z certifikátu. To platí aj pre samostatnú časť budovy, ak bol na ňu vypracovaný certifikát.
(6)
Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník musí pri významnej obnove budovy zaviesť nové alebo obnovené technické systémy, inteligentné meracie systémy a automatizované riadiace, regulačné a monitorovacie systémy na úsporu energie.
Originál
(1)
Vlastník budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, je povinný mať energetický certifikát
a)
ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, ak stavebný úrad neurčí inak, 5a )
b)
do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť,
c)
ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti.
(2)
Vlastník existujúcej budovy je povinný
a)
zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove,
b)
zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému,
c)
uchovávať energetický certifikát počas jeho platnosti a
1.
pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi,
2.
pri prenájme budovy odovzdať kópiu energetického certifikátu nájomcovi.
(3)
Vlastník budovy je povinný do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide
a)
o budovu podľa § 5 ods. 2 písm. b) a
b)
o budovu s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m 2 , ktorú verejnosť často navštevuje.
(4)
Ak vlastník stavby predáva rozostavanú budovu, na ktorú ešte nie je vyhotovený energetický certifikát, je povinný poskytnúť nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie; rovnako je povinný postupovať, ak sa so stavbou ešte nezačalo, ale už je zhotovená projektová dokumentácia.
(5)
Vlastník budovy musí ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy uviesť v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na samostatnú časť, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát.
(6)
Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný pri jej významnej obnove uplatniť nové alebo obnovené technické systémy, zaviesť inteligentné meracie systémy a inštalovať automatizované riadiace, regulačné a monitorovacie systémy zamerané na úsporu energie.“.

§ 9a

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Dotáciu možno poskytnúť na:
a)
výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti,
b)
urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie podľa národného plánu (§ 4b ods. 2).
(2)
Dotáciu na výskum a vývoj možno poskytnúť do výšky 100 % ekonomicky oprávnených nákladov.
(3)
Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.
Originál
(1)
Dotáciu možno poskytnúť na
a)
výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti a
b)
urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie podľa národného plánu (§ 4b ods. 2).
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) možno poskytnúť do 100 % ekonomicky oprávnených nákladov.
(3)
Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

§ 9b

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Žiadateľom o dotáciu môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ.
(2)
Žiadateľ musí spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu. Ak je dotácia štátnou pomocou, musia byť splnené aj požiadavky podľa predpisov o štátnej pomoci.
(3)
Dotáciu možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti. Tú môže žiadateľ podať ministerstvu až po zverejnení oznámenia o podávaní žiadostí na webovom sídle ministerstva.
(4)
Oznámenie obsahuje najmä:
a)
základný cieľ dotácie, kritériá na vyhodnotenie žiadostí a ich váhu,
b)
výšku finančných prostriedkov, ktoré musí žiadateľ zabezpečiť z vlastných zdrojov na spolufinancovanie,
c)
elektronický formulár žiadosti,
d)
okruh oprávnených žiadateľov,
e)
celkový objem peňazí vyčlenených na toto oznámenie,
f)
minimálnu a maximálnu výšku dotácie na jednu žiadosť.
(5)
Každý žiadateľ môže podať iba jednu žiadosť.
(6)
O poskytnutí dotácie rozhoduje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na základe odporúčania komisie, ktorú na tento účel zriadi a ktorá má najmenej troch členov.
(7)
Komisia je pri hodnotení žiadostí nezávislá a musí postupovať výlučne podľa kritérií a váhy uvedenej v oznámení.
(8)
Ministerstvo poskytuje dotáciu na základe zmluvy s vybratým žiadateľom. Zmluva obsahuje:
a)
identifikačné údaje zmluvných strán,
b)
bankové spojenie a číslo účtu príjemcu,
c)
účel, druh, výšku dotácie a lehotu na jej čerpanie,
d)
výšku vlastných prostriedkov príjemcu na spolufinancovanie,
e)
podmienky použitia dotácie,
f)
spôsob a lehotu plnenia záväzkov,
g)
očakávané prínosy dotácie,
h)
sankcie za porušenie zmluvy,
i)
termín zúčtovania dotácie,
j)
ďalšie dohodnuté údaje.
(9)
Ministerstvo na svojom webovom sídle do 30 dní zverejní:
a)
schválené žiadosti vrátane sumy žiadanej a poskytnutej dotácie, dátumu schválenia, účelu dotácie a označenia príjemcu,
b)
neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu ich neschválenia.
Originál
(1)
Žiadateľom o dotáciu môže byť právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ.
(2)
Žiadateľ musí spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu. 9 ) Ak je dotácia štátnou pomocou, 10 ) musia byť splnené aj požiadavky podľa predpisov o štátnej pomoci.
(3)
Dotáciu možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“), ktorú žiadateľ môže podať ministerstvu až na základe oznámenia o podávaní žiadostí (ďalej len „oznámenie“) zverejnenom na webovom sídle ministerstva.
(4)
Oznámenie obsahuje najmä
a)
základný cieľ poskytnutia dotácie a kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti, a ich váhu,
b)
výšku finančných prostriedkov zo zdrojov žiadateľa určených na spolufinancovanie,
c)
formulár žiadosti v elektronickej podobe,
d)
okruh oprávnených žiadateľov,
e)
disponibilný objem prostriedkov viazaných na oznámenie,
f)
najvyššiu a najnižšiu výšku dotácie poskytnutú na jednu žiadosť.
(5)
Každý žiadateľ môže podať len jednu žiadosť.
(6)
O poskytnutí dotácie rozhoduje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na základe odporúčania najmenej trojčlennej komisie, ktorú na tento účel zriadi.
(7)
Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí nezávislá a musí žiadosti vyhodnocovať len podľa kritérií uvedených v oznámení a podľa váhy kritérií uvedenej v oznámení.
(8)
Ministerstvo poskytuje dotáciu podľa zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej s vybratým žiadateľom. Zmluva o poskytnutí dotácie obsahuje
a)
identifikačné údaje zmluvných strán,
b)
bankové spojenie a číslo bankového účtu príjemcu dotácie,
c)
účel, druh a výšku dotácie a lehotu jej čerpania,
d)
výšku finančných prostriedkov zo zdrojov prijímateľa dotácie určených na spolufinancovanie,
e)
podmienky použitia dotácie,
f)
spôsob a lehotu plnenia záväzkov zmluvných strán,
g)
očakávané prínosy poskytnutej dotácie,
h)
sankcie za porušenie zmluvy,
i)
termín zúčtovania dotácie,
j)
ďalšie dohodnuté údaje.
(9)
Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle všetky
a)
schválené žiadosti aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií vrátane dátumu schválenia poskytnutia dotácie, ako aj výšku a účel dotácie a označenie konečného príjemcu dotácie, a to do 30 dní odo dňa schválenia žiadosti,
b)
neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 30 dní odo dňa neschválenia žiadosti.“.

Načítané 5 z 8 paragrafov