§ 2 – Odškodnenie obetí nacistických táborov
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov (ďalej len „koncentračný tábor“), za väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas tejto deportácie a väznenia (ďalej len „deportácia“).
(2)
Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie ľudí z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky v rokoch 1918 až 1938, ako aj čas návratu z koncentračného alebo zajateckého tábora domov.
(3)
Oprávnená osoba je osoba, ktorá bola:
a)
deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného alebo zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,
b)
zaistená na účely deportácie,
c)
sústredená v tábore podľa odseku 2,
d)
ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie.
(4)
Ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie prechádza na jej pozostalých, ktorí sú ku dňu účinnosti tohto zákona štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú na jej území trvalý pobyt. Toto právo neprechádza na pozostalých v prípadoch, ak podľa osobitného predpisu zaniká smrťou oprávnenej osoby. Pozostalí majú na odškodnenie nárok v tomto poradí:
a)
manžel alebo manželka a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom; ak ich niet,
b)
rodičia oprávnenej osoby.
Originál
(1)
Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov (ďalej len „koncentračný tábor“) a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väznenia v koncentračnom tábore alebo zajateckom tábore (ďalej len „deportácia“).
(2)
Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.
(3)
Oprávnená osoba je osoba, ktorá bola
a)
deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora a zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,
b)
zaistená na účely deportácie,
c)
sústredená podľa odseku 2,
d)
ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie,
(4)
Ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného predpisu 1 ) zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, a to v poradí
a)
manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom, a ak ich niet,
b)
rodičia oprávnenej osoby.