§ 152 – Stravovanie zamestnancov
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Zamestnávateľ musí zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Táto povinnosť neplatí pre zamestnancov na pracovnej ceste (ak na pracovisku neodpracovali viac ako 4 hodiny) a pre zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme v zahraničí.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytnutím jedného teplého hlavného jedla a nápoja počas zmeny. Nárok má zamestnanec, ktorý odpracuje viac ako 4 hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, môže zamestnávateľ zabezpečiť aj ďalšie jedlo.
(3)
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4)
Ak stravovanie sprostredkúva iná osoba, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Tá musí byť najmenej 75 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
(5)
Finančný príspevok namiesto stravy poskytne zamestnávateľ len vtedy, ak podmienky na pracovisku neumožňujú stravovanie, ak ho zamestnávateľ nevie zabezpečiť, alebo ak zamestnanec zo zdravotných dôvodov (na základe lekárskeho potvrdenia) nemôže využiť ponúkané spôsoby stravovania.
(6)
Finančný príspevok patrí aj zamestnancom pri domáckej práci alebo telepráci, ak im zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie alebo ak by to odporovalo povahe ich práce.
(7)
Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže zamestnávateľ:
a)
upraviť stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti,
b)
umožniť stravovanie aj zamestnancom, ktorí pracujú mimo rozvrhu zmien,
c)
rozšíriť okruh osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie a prispievať naň.
Originál
(1)
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
(3)
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4)
Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
(5)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
(6)
Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
(7)
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a)
upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b)
umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c)
rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.“.