§ 48 – Pracovný pomer na určitú dobu
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Pracovný pomer sa považuje za dohodnutý na neurčitý čas v týchto prípadoch: ak v zmluve výslovne neurčili dobu jeho trvania, ak pri uzatváraní alebo zmene zmluvy nesplnili zákonné podmienky pre určitú dobu, alebo ak pracovný pomer na určitú dobu nedohodli písomne.
(2)
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť ho možno v rámci troch rokov najviac jedenkrát.
(3)
Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je taký, ktorý má vzniknúť do šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4)
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru (či už do troch rokov alebo nad tri roky) je možné len z týchto dôvodov:
a)
zastupovanie iného zamestnanca,
b)
vykonávanie prác, pri ktorých treba prechodne zvýšiť počet zamestnancov na obdobie najviac osem mesiacov v kalendárnom roku,
c)
vykonávanie sezónnych prác, ktoré závisia od striedania ročných období, opakujú sa každý rok a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku,
d)
dôvod dohodnutý v kolektívnej zmluve.
(5)
Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie podľa odseku 4 musí byť uvedený v pracovnej zmluve.
(6)
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru (či už do troch rokov alebo nad tri roky) je možné aj bez dôvodu podľa odseku 4, ak ide o:
a)
zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo jeho členom,
b)
vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
c)
tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja,
d)
zamestnanca vykonávajúceho činnosť, pre ktorú sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru,
e)
zamestnanca vykonávajúceho opatrovateľskú službu podľa osobitného zákona,
f)
zamestnanca, ktorý poberá starobný, invalidný, výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok,
g)
zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov,
h)
zamestnanca, u ktorého to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
(7)
Zamestnanca na určitú dobu nemožno znevýhodniť ani obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na neurčitý čas, najmä pokiaľ ide o podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(8)
Zamestnávateľ musí vhodným spôsobom informovať zamestnancov na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o voľných pracovných miestach na neurčitý čas.
(9)
Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie cez agentúru dočasného zamestnávania.
Originál
(1)
Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2)
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát.
(3)
Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4)
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu
a)
zastupovania zamestnanca,
b)
vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c)
vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d)
dohodnutého v kolektívnej zmluve.
(5)
Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
(6)
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v odseku 4, ak ide o
a)
zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
b)
vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
c)
tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja,
d)
zamestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru,
e)
zamestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu,
f)
zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,
g)
zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov,
h)
zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
(7)
Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas.
(8)
Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.
(9)
Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.“.