§ 96 – Pracovná pohotovosť
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch potrebuje zabezpečiť nevyhnutné úlohy, môže zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť. Zamestnanec sa vtedy mimo svojho rozvrhu zmien zdržiava na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce.
(2)
Čas, keď je zamestnanec na pracovisku a je pripravený pracovať (hoci práve nepracuje), je neaktívna časť pohotovosti, ktorá sa počíta do pracovného času.
(3)
Za každú hodinu takejto neaktívnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi pomerná časť jeho základnej mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti. Ak sa dohodnú na náhradnom voľne, zamestnanec dostane mzdu podľa predchádzajúcej vety a za každú hodinu pohotovosti hodinu náhradného voľna; počas čerpania voľna už mzdu nedostáva.
(4)
Čas, keď je zamestnanec pripravený pracovať na dohodnutom mieste mimo pracoviska, je neaktívna časť pohotovosti, ktorá sa do pracovného času nezapočítava.
(5)
Za každú hodinu takejto neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti.
(6)
Čas, keď zamestnanec počas pohotovosti skutočne pracuje, je aktívna časť pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas.
(7)
Zamestnávateľ môže nariadiť pohotovosť najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 100 hodín ročne. Nad tento rozsah je možná len po dohode so zamestnancom.
Originál
(1)
Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.
(2)
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.
(3)
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
(4)
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
(5)
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
(6)
Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.
(7)
Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.“.