§ 87a – Konto pracovného času
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia práce, ktorý môže zamestnávateľ zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo písomnou dohodou so zástupcami zamestnancov. Túto dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak ide o zamestnanca podľa § 87 ods. 3, vyžaduje sa aj dohoda s týmto zamestnancom.
(2)
V kolektívnej zmluve alebo dohode so zástupcami zamestnancov sa musí určiť vyrovnávacie obdobie, počas ktorého sa vyrovná rozdiel medzi určeným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom. Toto obdobie nesmie presiahnuť 30 mesiacov.
(3)
Pri konte pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť prácu tak, že zamestnanec v čase väčšej potreby odpracuje viac hodín (kladný účet) a v čase menšej potreby menej hodín alebo vôbec (záporný účet). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.
(4)
Zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá jeho určenému týždennému pracovnému času. Tým nie je dotknutá povinnosť vyplácať ďalšie zložky mzdy, ak to vyžaduje zákon, pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva.
(5)
Zamestnávateľ musí viesť účet konta pracovného času, kde eviduje rozdiel medzi určeným a skutočne odpracovaným časom, ako aj rozdiel medzi skutočne vyplatenou základnou zložkou mzdy a mzdou, na ktorú by mal zamestnanec nárok za reálne odpracovaný čas.
(6)
Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia vyplatená nižšia základná zložka mzdy, než na akú mal zamestnanec nárok podľa odpracovaného času, zamestnávateľ musí rozdiel doplatiť; primerane sa použije § 129 ods. 3.
(7)
Ak zamestnanec neodpracoval celý rozsah času, za ktorý mu bola vyplatená základná zložka mzdy, zamestnávateľ môže žiadať vrátenie preplatku len vtedy, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1. Toto právo si môže uplatniť na súde do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru.
(8)
Práca nadčas pri konte pracovného času je práca nad určený týždenný čas a mimo rozvrhu zmien vyplývajúceho z konta.
(9)
Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z tohto kratšieho času.
Originál
(1)
Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.
(2)
V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.
(3)
Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.
(4)
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Poskytovaním základnej zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť vyplýva z tohto zákona, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.
(5)
Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy podľa odseku 3 a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.
(6)
Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť; § 129 ods. 3 sa použije primerane.
(7)
Ak zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy, zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1; toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.
(8)
Práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času je práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času.
(9)
Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z kratšieho pracovného času.“.