Zákon o priestupkoch (372/1990 Z.z.)

§ 1 – Výchova občanov k dodržiavaniu zákonov

Jednoducho

Orgány štátnej správy a obce vedú občanov k dodržiavaniu zákonov a ostatných predpisov a k rešpektovaniu práv spoluobčanov. Dbajú najmä na to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie.

Originál

Orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie.

§ 2 – Pojem priestupku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. Nejde však o priestupok, ak je konanie iným správnym deliktom postihnuteľným podľa osobitných predpisov alebo ak ide o trestný čin.

(2)

Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a)

primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b)

nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nespôsobil zrejme rovnako závažný následok, ako ten, ktorý hrozil, a nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

(3)

Ak to povaha priestupku dovoľuje, možno ho spáchať aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby.

Originál

(1)

Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

(2)

Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a)

primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b)

nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

(3)

Ak to povaha priestupku umožňuje, priestupku je možné sa dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby.

§ 3 – Zavinenie z nedbanlivosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, pokiaľ zákon výslovne neustanoví, že sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Originál

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

§ 4 – Úmysel a nedbanlivosť pri priestupku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a)

vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že tak neurobí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

(2)

Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a)

chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že to spôsobí, bol s tým uzrozumený.

(3)

Za konanie sa považuje aj opomenutie, ak bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný konať.

Originál

(1)

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a)

vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

(2)

Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a)

chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

(3)

Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

§ 5 – Vek a nepríčetnosť

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania ešte nedovŕšil štrnásty rok svojho veku.

(2)

Za priestupok nie je zodpovedný ani ten, kto pre duševnú poruchu v čase spáchania priestupku nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do tohto stavu nepríčetnosti priviedol sám, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo inej návykovej látky.

Originál

(1)

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil štrnásty rok svojho veku.

(2)

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. 1 )