§ 4 – Úmysel a nedbanlivosť pri priestupku
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Priestupok je z nedbanlivosti, ak:
a)
vedel, že môže porušiť chránený záujem, ale dúfal, že sa to nestane,
b)
nevedel to, hoci vzhľadom na okolnosti vedieť mal.
(2)
Je úmyselný, ak:
a)
chcel porušiť chránený záujem,
b)
vedel, že môže porušiť, a bol s tým zmierený.
(3)
Za konanie sa považuje aj to, keď niekto neurobí niečo, čo mal urobiť.
Originál
(1)
Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a)
vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b)
nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
(2)
Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a)
chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
b)
vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.
(3)
Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.