Zákon o priestupkoch (372/1990 Z.z.) - časť 3

§ 9 – Výsady a imunity pri priestupkoch

Jednoducho

(1)

Ak niekto má podľa zákona alebo medzinárodného práva výsady a imunity, jeho konanie sa nemôže posudzovať ako priestupok. Ak už dostal sankciu a neskôr získal imunity, nemôžu ju vykonať.

(2)

Podľa tohto zákona sa prejednávajú priestupky poslancov parlamentu, sudcov Ústavného súdu a súdnych sudcov.

(3)

Prejednávajú sa aj priestupky prokurátorov, generálneho prokurátora a prezidenta.

(4)

Ak títo ľudia nesúhlasia s riešením na mieste, úradník urobí záznam a prípad pošle príslušnému úradu. Pre uľahčenie môže byť vec postúpená úradu, v ktorého obvode má osoba bydlisko alebo pracovisko.

(5)

Ak sa prejednával priestupok prezidenta, príslušný orgán to oznámi nadriadenému orgánu dotknutej osoby.

Originál

(1)

Konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.

(2)

Podľa tohto zákona sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 1a ) a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca.

(3)

Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 1a ) a konania sa dopustil prokurátor, generálny prokurátor Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky.

(4)

Ak osoba uvedená v odsekoch 2 a 3 nesúhlasí s prejednaním konania na mieste samom, konajúci orgán o tom vykoná záznam a vec odstúpi vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu. Miestne príslušný správny orgán na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu postúpi vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode má osoba uvedená v odsekoch 2 a 3 bydlisko alebo miesto výkonu svojej funkcie.

(5)

Ak bol prejednaný priestupok osoby uvedenej v odseku 3, príslušný orgán, ktorý priestupok prejednal, o tom bezodkladne informuje najbližšie nadriadený orgán osoby, ktorá priestupok spáchala.

§ 10 – Osobitné prípady priestupkov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Osobitný zákon môže určiť osoby, ktorých priestupky sa prejednávajú podľa neho.

(2)

Ak sa osobitný zákon v čase prejednávania na osobu nevzťahuje, prejednáva sa podľa tohto zákona.

Originál

(1)

Osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.

(2)

Konanie osôb podľa odseku 1, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa tohto zákona, ak sa na takú osobu osobitný zákon v čase prejednávania priestupku už nevzťahuje.

§ 11 – Sankcie za priestupok

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Za priestupok môžu dať: pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti alebo prepadnutie veci.

(2)

Sankcie môžu byť samostatne alebo spolu. Pokarhanie sa nedá dať spolu s pokutou.

(3)

Od sankcie môžu upustiť, ak stačí samotné prejednanie priestupku.

Originál

(1)

Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

a)

pokarhanie,

b)

pokutu,

c)

zákaz činnosti,

d)

prepadnutie veci.

(2)

Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

(3)

Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

§ 12 – Určenie sankcie za priestupok

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pri určovaní trestu sa prihliada na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, následky, okolnosti, mieru viny, pohnútky a osobu páchateľa. Prihliada sa aj na to, či bol už postihnutý za ten istý skutok.

(2)

Za viac priestupkov v jednom konaní sa dá sankcia podľa najprísnejšieho priestupku. Zákaz činnosti môžu dať, ak ho možno dať za niektorý z nich.

Originál

(1)

Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

(2)

Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

§ 13 – Výška pokút za priestupky

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pokuta môže byť najviac 33 eur, ak zákon nepovedal inak.

(2)

V blokovom konaní je to najviac 33 eur a v rozkaznom konaní najviac 250 eur.

(3)

Pokuty idú do štátneho rozpočtu, ak zákon nepovedal inak.

(4)

Pokuty od obce alebo mestskej polície idú obci.

Originál

(1)

Pokutu možno uložiť do 33 eur, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.

(2)

Ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v blokovom konaní (§ 84 ) možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní ( § 87 ) do 250 eur.

(3)

Pokuty uložené za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu, ak odsek 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4)

Pokuty za priestupky uložené obcou alebo obecnou políciou sú príjmom obce.