Zákon o priestupkoch (372/1990 Z.z.)

§ 1 – Výchova občanov k dodržiavaniu zákonov

Jednoducho

Úrady a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a rešpektovali práva iných. Dohliadajú, aby občania neprekážali úradom a nenarúšali verejný poriadok.

Originál

Orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie.

§ 2 – Pojem priestupku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje záujem spoločnosti a zákon ho výslovne označil za priestupok. Nie je to iný správny delikt ani trestný čin.

(2)

Nie je priestupkom, ak niekto primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci útok na chránený záujem alebo nebezpečenstvo, ak tým nespôsobí rovnako vážny následok a nešlo to inak.

(3)

Priestupku sa možno dopustiť aj cez elektronickú komunikáciu.

Originál

(1)

Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

(2)

Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a)

primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b)

nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

(3)

Ak to povaha priestupku umožňuje, priestupku je možné sa dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby.

§ 3 – Zavinenie z nedbanlivosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

Na zodpovednosť za priestupok stačí nedbanlivosť, ak zákon výslovne nepožaduje úmysel.

Originál

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

§ 4 – Úmysel a nedbanlivosť pri priestupku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Priestupok je z nedbanlivosti, ak:

a)

vedel, že môže porušiť chránený záujem, ale dúfal, že sa to nestane,

b)

nevedel to, hoci vzhľadom na okolnosti vedieť mal.

(2)

Je úmyselný, ak:

a)

chcel porušiť chránený záujem,

b)

vedel, že môže porušiť, a bol s tým zmierený.

(3)

Za konanie sa považuje aj to, keď niekto neurobí niečo, čo mal urobiť.

Originál

(1)

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a)

vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

(2)

Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a)

chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

(3)

Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

§ 5 – Vek a nepríčetnosť

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Za priestupok nie je zodpovedný, kto mal menej ako 14 rokov.

(2)

Nie je zodpovedný ani ten, kto pre duševnú chorobu nerozpoznal, že koná zle, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa nezbaví, ak sa do takého stavu dostal požitím alkoholu alebo drog.

Originál

(1)

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil štrnásty rok svojho veku.

(2)

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. 1 )