Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname musí priebežne viesť denník o svojich úkonoch v elektronickej podobe. Musí na to používať programové a technické prostriedky schválené ministerstvom a zodpovedá za správnosť zapísaných údajov.

Údaje zapísané v denníku využíva ministerstvo pri plnení úloh podľa tohto zákona.

V konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a

Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť:

Znalecká organizácia je povinná vykonávať znaleckú činnosť prostredníctvom znalcov, ktorí sú jej spoločníci, členovia, štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu, prokuristi, štátni zamestnanci, zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme alebo zamestnanci v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, sú zapísaní v príslušnom odbore a odvetví a nie sú spoločníkmi, členmi, štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, prokuristami alebo zamestnancami inej právnickej osoby zapísanej v zozname.

Znalecká organizácia uvedená v § 7 ods. 3 je oprávnená hodnotiť majetok podniku ako celok a časti podniku. Zložky majetku podniku, ktoré sú súčasťou ohodnocovaného podniku ako celku alebo časti podniku, môžu ohodnocovať znalci z príslušných znaleckých odborov oprávnení tieto zložky hodnotiť a sú zapísaní v tejto znaleckej organizácii, alebo prizvaní znalci príslušných znaleckých odborov oprávnení tieto zložky hodnotiť podľa osobitného predpisu.

Znalecká organizácia uvedená v § 7 ods. 3 je oprávnená hodnotiť samostatné zložky majetku podniku alebo súbor zložiek majetku podniku len v prípade, ak ohodnotenie vykoná znalec z príslušného znaleckého odboru oprávnený túto zložku majetku podniku hodnotiť a je zapísaný v tejto znaleckej organizácii.

Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá.

Zadávateľ, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci, je povinný pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 8 písm. a). Ak ide o zložitú vec, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci.

Zadávateľ, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 8 písm. a).

Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Písomne podaný znalecký posudok môže byť v listinnej podobe alebo po vzájomnej dohode znalca so zadávateľom, a ak je to technicky možné, aj v elektronickej podobe. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

Jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej podobe musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Povinnosť očíslovať jednotlivé strany sa nedotýka príloh znaleckého posudku.

Ak sa znalecký posudok podáva v elektronickej podobe, každé vyhotovenie musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou a opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Rovnaké podmienky platia pre prílohy k znaleckému posudku, ak tvoria samostatné, k znaleckému posudku pripojené dokumenty. Ustanovenie § 10 ods. 3 sa nepoužije.

Písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje:

Titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe.

Znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

Na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu:

Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu podľa odseku 7 písm. b) bez zbytočného odkladu a bez nároku na odmenu. K doplneniu znaleckého úkonu sa pripája znalecká doložka s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku.

Doplnením znaleckého úkonu nemožno meniť účel úkonu, na ktorý bol vypracovaný.

Znalec je povinný uschovávať rovnopis písomne podaného znaleckého posudku podpísaného vlastnoručným podpisom alebo podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou a opatreného kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou po dobu desiatich rokov od jeho vykonania. Rovnako sa postupuje pri samostatných, k znaleckému posudku pripojených prílohách.