§ 42 – Vymedzenie služobnej cesty sudcu
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Pracovná cesta sudcu je čas od chvíle, keď sa sudca vydá na cestu mimo sídla súdu, kde pracuje, až po jeho návrat. Zahŕňa to aj čas, kedy v cieli cesty vykonáva činnosť, pre ktorú na cestu vycestoval.
(2)
Zahraničná cesta je čas od odchodu zo Slovenskej republiky do zahraničia, čas výkonu činnosti v zahraničí a cesta späť na Slovensko.
(3)
Sudcu vysiela na cestu predseda súdu na nevyhnutne potrebný čas, ak zákon neurčuje inak. Predseda súdu určí, odkiaľ a kam sudca cestuje, ako dlho bude cesta trvať, akým spôsobom sa prepraví a kde sa cesta skončí.
(4)
Ak ide o cestu kvôli procesným úkonom v prípade, ktorý sudca práve rieši, sudca musí predsedu súdu vopred informovať o podrobnostiach cesty podľa odseku 3. Predseda súdu mu na túto cestu pridelí služobné auto s vodičom. Ak sú podmienky cesty vzhľadom na povahu úkonu zjavne neprimerané alebo ak je auto už obsadené, predseda súdu môže podmienky cesty zmeniť a sudca je týmto rozhodnutím viazaný.
(5)
Ak má cesta mimo sídla súdu trvať dlhšie ako tri pracovné dni, predseda súdu môže sudcu vyslať iba s jeho súhlasom. To isté platí aj pri vyslaní na vzdelávanie. Sudca môže vyslanie odmietnuť vždy, ak by cesta zmarila už naplánované procesné úkony.
(6)
Sudca má právo využívať vnútroštátne dopravné prostriedky prvej triedy. Ak sudca požiada o cestu vlastným autom namiesto služobného, predseda súdu mu vyhovie, ak tomu nebránia vážne dôvody a ak je auto poistené.
(7)
Týmto nie sú dotknuté osobitné podmienky pre výkon funkcie podľa § 53 až 55.
Originál
(1)
Pracovnou cestou v súvislosti s výkonom funkcie sudcu (ďalej len „cesta“) sa rozumie čas od nástupu sudcu na cestu do iného miesta, než je sídlo súdu, na ktorom vykonáva funkciu sudcu, vrátane času výkonu činnosti, ktorá je účelom cesty sudcu v mieste cieľa cesty, až do návratu sudcu z tejto cesty.
(2)
Zahraničnou cestou sa rozumie čas od nástupu na cestu zo Slovenskej republiky do zahraničia, čas výkonu činnosti, ktorá je účelom cesty sudcu v zahraničí, a cesta späť do Slovenskej republiky.
(3)
Sudcu vysiela na cestu, ak nie je ustanovené inak, predseda súdu na čas nevyhnutnej potreby. Predseda súdu určí miesto nástupu a miesto cieľa cesty, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia cesty.
(4)
Ak ide o cestu, ktorú vyžadujú procesné úkony vo veci, ktorá je sudcovi pridelená na rozhodnutie, sudca oznámi jej vykonanie predsedovi súdu v primeranej lehote pred jej uskutočnením; sudca v oznámení o ceste uvedie skutočnosti podľa odseku 3. Predseda súdu pridelí sudcovi na túto cestu služobné motorové vozidlo s vodičom. Predseda súdu môže zmeniť podmienky vykonania takej cesty, ak sú zjavne neprimerané povahe úkonu, ktorého vykonanie sudca oznámil, alebo ak už je služobné motorové vozidlo pridelené na inú cestu; rozhodnutím o zmene je sudca viazaný.
(5)
Na cestu mimo sídla súdu, ktorá bude trvať viac ako tri pracovné dni, môže predseda súdu vyslať sudcu len s jeho súhlasom. To sa vzťahuje aj na vyslanie v záujme prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie. Vyslanie môže sudca odmietnuť vždy, ak by v dôsledku cesty bolo zmarené vykonanie už nariadených procesných úkonov.
(6)
Sudca má právo použiť vnútroštátne dopravné prostriedky prvej triedy. Ak sudca požiada o vykonanie cesty v tuzemsku vlastným motorovým vozidlom s výnimkou služobného motorového vozidla súdu, predseda súdu jeho žiadosti vyhovie, ak tomu nebránia vážne dôvody a ak je vozidlo poistené.
(7)
Osobitné podmienky pre sudcov na výkon funkcie podľa § 53 až 55 nie sú týmto dotknuté.