§ 3 – Základné ustanovenia
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Archívne dedičstvo patrí do kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Štát musí zabezpečiť jeho zachovanie a každý je povinný mu v tom pomáhať.
(2)
Preberanie, ochrana a sprístupňovanie archívnych dokumentov je verejným záujmom.
(3)
Ak niekto získa záznam, ktorý by mohol byť archívnym dokumentom vzhľadom na jeho obsah, pôvod, čas vzniku alebo hodnovernosť, musí ho predložiť archívu, ktorý rozhodne o jeho hodnote.
(4)
Archívny dokument, ktorý je alebo má byť uložený vo verejnom archíve, nemožno predať ani darovať. To isté platí pre dokumenty, ktoré sú súčasťou archívneho fondu alebo zbierky, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom alebo kde sú uložené.
(5)
Vlastnícke právo k archívnemu dokumentu, ktorého pôvodcom bol štátny podnik alebo štátna organizácia zaniknutá pred účinnosťou tohto zákona, možno previesť iba na štát.
(6)
Ak sa nájde archívny dokument, ktorý nemá iného vlastníka alebo je vlastník neznámy, stáva sa majetkom štátu. Správcom tohto majetku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Cenu dokumentu pre určenie nálezného zisťuje Akvizičná komisia ministerstva. Podrobnosti o jej fungovaní určí štatút vydaný ministerstvom.
(7)
Štát má predkupné právo k archívnym dokumentom v súkromnom vlastníctve. Toto právo zanikne, ak štát ponuku odmietne alebo ak do jedného roka od doručenia ponuky ministerstvu nevyužije svoje právo.
(8)
Archívny dokument nemožno založiť ani inak zaťažiť. Takýto dokument nemôže byť predmetom exekúcie ani výkonu rozhodnutia.
(9)
Vyvlastniť archívny dokument alebo rozhodnúť o jeho nútenej úschove možno iba za podmienok určených týmto zákonom a za primeranú náhradu.
Originál
(1)
Archívne dedičstvo je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Štát je povinný zabezpečiť zachovanie archívneho dedičstva a každý je povinný mu pri tom poskytnúť súčinnosť. 3 )
(2)
Preberanie archívnych dokumentov, ochrana archívnych dokumentov, ich sprístupňovanie a prístup k informáciám obsiahnutým v archívnych dokumentoch je verejným záujmom.
(3)
Každý, kto nadobudol záznam, ktorého obsah, pôvod, čas vzniku alebo hodnovernosť sú dôvodom na predpoklad, že by mohlo ísť o archívny dokument, je povinný predložiť ho ktorémukoľvek archívu príslušnému podľa tohto zákona rozhodovať o dokumentárnej hodnote záznamu.
(4)
Archívny dokument, ktorý je alebo má byť trvalo uložený vo verejnom archíve, je nescudziteľný. Nescudziteľný je aj archívny dokument bez ohľadu na jeho pôvodcu, vlastníka alebo archív, v ktorom je uložený, ktorý je súčasťou archívneho fondu alebo archívnej zbierky.
(5)
Vlastnícke právo k archívnemu dokumentu, ktorého pôvodcom je štátny podnik, štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia zaniknutá alebo transformovaná pred účinnosťou tohto zákona, možno previesť len na štát.
(6)
Vlastníkom nájdeného archívneho dokumentu sa stáva štát, ak tento archívny dokument nemá iného vlastníka alebo jeho vlastník nie je známy. Správcom archívneho dokumentu ako majetku štátu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Na účel určenia výšky nálezného cenu archívneho dokumentu zisťuje Akvizičná komisia ministerstva (ďalej len „akvizičná komisia“). Podrobnosti o zložení a činnosti akvizičnej komisie upraví štatút akvizičnej komisie, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Štát má predkupné právo k archívnemu dokumentu v súkromnom vlastníctve; predkupné právo štátu zanikne uplynutím jedného roka odo dňa doručenia ponuky vlastníka ministerstvu alebo dňom odmietnutia ponuky štátom pred uplynutím tejto lehoty.
(8)
Na archívny dokument nemožno zriadiť záložné právo 4 ) ani ho inak zaťažiť. Archívny dokument nepodlieha výkonu rozhodnutia ani exekúcii. 6 )
(9)
Vyvlastniť archívny dokument alebo rozhodnúť o jeho nútenej úschove možno len za podmienok ustanovených týmto zákonom a za primeranú náhradu. 7 )