Občiansky zákonník

Zákon č. 40/1964 Z.z.

Panel nástrojov

Občiansky zákonník

Zákon č. 40/1964 Z.z.

Porovnať verzie

§ 128 – Použitie veci vo verejnom záujme

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vlastník musí strpieť, aby bola jeho vec v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme použitá na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere. Za toto použitie dostane náhradu, ak účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom.
(2)
Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Možno tak urobiť iba na základe zákona, iba na tento konkrétny účel a za náhradu.
Originál
(1)
Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
(2)
Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

§ 129 – Kto je držiteľ

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Držiteľom je človek, ktorý s vecou nakladá ako so svojou vlastnou alebo ktorý vykonáva právo pre seba.
(2)
Držať možno nielen veci, ale aj práva, ktoré možno vykonávať trvalo alebo opakovane.
Originál
(1)
Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2)
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

§ 130 – Oprávnený držiteľ veci

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Oprávneným držiteľom je ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Ak existujú pochybnosti, predpokladá sa, že držba je oprávnená.
(2)
Ak zákon neurčuje inak, oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník. Najmä má právo na plody a úžitky z veci, kým ju oprávnene drží.
(3)
Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas držby, a to v rozsahu, v akom sa vec zhodnotila do dňa jej vrátenia. Bežné náklady na údržbu a prevádzku sa však nenahrádzajú.
Originál
(1)
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2)
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3)
Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

§ 131 – Povinnosti neoprávneného držiteľa

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Kto vec drží neoprávnene, musí ju vždy vydať vlastníkovi spolu so všetkými plodmi a úžitkami, ktoré priniesla. Zároveň musí nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že vec neoprávnene držal. Z náhrady si však môže odpočítať náklady, ktoré musel vynaložiť na údržbu a prevádzku veci.
(2)
Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na vlastné náklady zhodnotil, ak je to možné bez toho, aby sa poškodila podstata veci.
Originál
(1)
Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
(2)
Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

§ 132 – Nadobudnutie vlastníctva veci

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2)
Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Originál
(1)
Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2)
Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Načítané 5 z 681 paragrafov