Občiansky zákonník (40/1964 Z.z.) - časť 24

§ 133 – Nadobudnutie vlastníctva k veci

Jednoducho

(1)

Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, vlastníctvo sa nadobúda prevzatím veci, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán neurčujú niečo iné.

(2)

Ak sa na základe zmluvy prevádza nehnuteľnosť, vlastníctvo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Originál

(1)

Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

(2)

Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2a )

§ 134 – Nadobudnutie vlastníctva držbou

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe tri roky v prípade hnuteľnosti, alebo desať rokov v prípade nehnuteľnosti.

(2)

Týmto spôsobom nemožno získať vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu vlastniť iba štát alebo zákonom určené právnické osoby (§ 125).

(3)

Do tejto lehoty sa započítava aj čas, počas ktorého mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

(4)

Pre začiatok a trvanie tejto lehoty platia primerane pravidlá o plynutí premlčacej doby.

Originál

(1)

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2)

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 ).

(3)

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

(4)

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

§ 135 – Nájdené veci a práva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Kto nájde stratenú vec, musí ju vrátiť vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, nálezca musí vec odovzdať príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa vlastník o vec neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, vec sa stáva majetkom štátu.

(2)

Nálezca má právo na preplatenie nevyhnutných výdavkov a na nálezné, ktoré predstavuje desať percent z ceny nálezu. Osobitný zákon môže určiť iné pravidlá pre toho, kto vec našiel alebo ohlásil.

(3)

Pravidlá v odsekoch 1 a 2 platia rovnako aj pre skryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a pre veci, ktoré boli opustené.

Originál

(1)

Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.

(2)

Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenie toho, kto vec našiel alebo ohlásil.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a na opustené veci.

§ 135a – Prírastky veci patria vlastníkovi

Trvalý odkaz

Jednoducho

Vlastníkovi veci patria aj všetky prírastky tejto veci, a to aj vtedy, ak už boli od hlavnej veci oddelené.

Originál

Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.

§ 135b – Spracovanie cudzej veci

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak niekto v dobrej viere spracuje cudziu vec na novú, vlastníkom novej veci sa stáva ten, kto má na nej väčší podiel. Musí však druhému vlastníkovi uhradiť cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

(2)

Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci vie, že mu nepatrí, vlastník veci môže žiadať jej vydanie a vrátenie do pôvodného stavu. Ak to nie je možné alebo účelné, súd na základe všetkých okolností rozhodne, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak sa nedohodnú.

Originál

(1)

Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

(2)

Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.