Občiansky zákonník (40/1964 Z.z.) - časť 44

§ 469 – Vylúčenie z dedenia a odpustenie činu

Jednoducho

Kto úmyselne ublížil poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zabránil poručiteľovi napísať závet, nededí. Ak mu poručiteľ odpustil, dediť môže.

Originál

Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

§ 469a – Dôvody pre vydedenie potomka

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Poručiteľ môže vydediť dieťa, ak: a) mu neposkytlo pomoc v chorobe alebo starobe, b) sa oňho dlhodobo nezaujíma, c) bolo odsúdené na väzenie nad rok za úmyselný trestný čin, d) žije trvale neusporiadane.

(2)

Ak to vydedenie výslovne uvedie, platí aj pre vnúčatá.

(3)

Forma vydedenia je rovnaká ako pri závete, ale musí byť uvedený dôvod.

Originál

(1)

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a)

v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b)

o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c)

bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d)

trvalo vedie neusporiadaný život.

(2)

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 .

(3)

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480 ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

§ 470 – Zodpovednosť dediča za dlhy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Dedič platí pohrebné náklady a dlhy len do výšky hodnoty dedičstva.

(2)

Ak je dedičov viac, platia náklady a dlhy podľa toho, koľko z dedičstva dostali.

Originál

(1)

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

(2)

Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

§ 471 – Predlžené dedičstvo a dlhy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak má dedičstvo dlhy, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im dajú celé dedičstvo na zaplatenie dlhov. Súd schváli dohodu, ak je v poriadku.

(2)

Ak sa nedohodnú, postupuje sa podľa zákona o likvidácii dedičstva. Dedičia neplatia veriteľom, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky, hoci ich súd vyzval, ak sa celé dedičstvo minulo na zaplatenie ostatným veriteľom.

Originál

(1)

Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

(2)

Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.

§ 472 – Zodpovednosť štátu za dlhy poručiteľa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak dedičstvo pripadne štátu, platí dlhy a pohrebné náklady rovnako ako dedič.

(2)

Ak nemá štát dosť peňazí na dlhy, môže dať veriteľovi veci z dedičstva v hodnote dlhu. Ak veriteľ veci nechce, štát môže navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Originál

(1)

Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.

(2)

Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.