Občiansky zákonník (40/1964 Zb.) - časť 44

§ 469 – Vylúčenie z dedenia a odpustenie činu

Jednoducho

Kto úmyselne porušil zákon proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo kto sa zle správal k poručiteľovej poslednej vôli, nededi. Môže však dediť, ak mu poručiteľ odpustil.

Originál

Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

§ 469a – Kedy môžete vydediť potomka

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Môžete vydediť dieťa, ak:

a)

vám v chorobe alebo starobe nepomohlo, hoci malo,

b)

o vás dlhodobo nejaví záujem,

c)

bolo odsúdené na rok väzenia za úmyselný trestný čin,

d)

dlhodobo žije neusporiadane.

(2)

Ak to v liste o vydedení napíšete, vydedenie platí aj pre ďalších potomkov.

(3)

Pravidlá pre listinu o vydedení sú podobné ako pri závete, ale musíte v nej uviesť dôvod.

Originál

(1)

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a)

v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b)

o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c)

bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d)

trvalo vedie neusporiadaný život.

(2)

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 .

(3)

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480 ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

§ 470 – Zodpovednosť dediča za dlhy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Dedič platí náklady na pohreb a dlhy do výšky hodnoty dedičstva.

(2)

Ak je dedičov viac, platia podľa toho, koľko zdedili.

Originál

(1)

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

(2)

Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

§ 471 – Dedičstvo a dlhy veriteľom

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak dedičstvo nestačí na dlhy, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im dajú majetok na zaplatenie dlhov. Súd schváli dohodu, ak nie je proti zákonu.

(2)

Ak sa nedohodnú, postupuje sa podľa zákona o likvidácii dedičstva. Dediči neplatia veriteľom, ktorí neprihlásili pohľadávku, hoci ich súd vyzval, ak sa peniaze minú na ostatných veriteľov.

Originál

(1)

Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

(2)

Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.

§ 472 – Zodpovednosť štátu za dlhy poručiteľa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak zdedí štát, platí dlhy a náklady na pohreb rovnako ako dedič.

(2)

Ak na dlhy nestačia peniaze, štát môže použiť veci z dedičstva. Ak veriteľ veci nechce, štát môže navrhnúť predaj dedičstva.

Originál

(1)

Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.

(2)

Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.