§ 469a – Dôvody pre vydedenie potomka
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Poručiteľ môže vydediť dieťa, ak: a) mu neposkytlo pomoc v chorobe alebo starobe, b) sa oňho dlhodobo nezaujíma, c) bolo odsúdené na väzenie nad rok za úmyselný trestný čin, d) žije trvale neusporiadane.
(2)
Ak to vydedenie výslovne uvedie, platí aj pre vnúčatá.
(3)
Forma vydedenia je rovnaká ako pri závete, ale musí byť uvedený dôvod.
Originál
(1)
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a)
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b)
o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c)
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d)
trvalo vedie neusporiadaný život.
(2)
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 .
(3)
O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480 ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.