Občiansky zákonník (40/1964 Z.z.) - časť 44

§ 469 – Vylúčenie z dedenia a odpustenie činu

Jednoducho

Dediť nemôže ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, ani ten, kto sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poslednej vôle poručiteľa. Dediť však môže, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Originál

Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

§ 469a – Dôvody pre vydedenie potomka

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

a)

v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b)

o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c)

bol odsúdený za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d)

trvalo vedie neusporiadaný život.

(2)

Ak to poručiteľ v listine o vydedení výslovne uvedie, následky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného potomka.

(3)

Pre náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie platia rovnaké pravidlá ako pre závet, avšak v listine musí byť vždy uvedený dôvod vydedenia.

Originál

(1)

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a)

v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b)

o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c)

bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d)

trvalo vedie neusporiadaný život.

(2)

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 .

(3)

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480 ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

§ 470 – Zodpovednosť dediča za dlhy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Dedič zodpovedá za primerané náklady na pohreb poručiteľa a za jeho dlhy, ktoré na dediča prešli smrťou poručiteľa, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

(2)

Ak je dedičov viac, za náklady na pohreb a za dlhy zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva získali, k celkovej hodnote dedičstva.

Originál

(1)

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

(2)

Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

§ 471 – Predlžené dedičstvo a dlhy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na splatenie dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.

(2)

Ak sa dedičia s veriteľmi nedohodnú, povinnosť dedičov platiť dlhy sa riadi pravidlami o likvidácii dedičstva podľa Civilného mimosporového poriadku. Dedičia pritom nemusia platiť veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili ani po tom, čo ich súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je hodnota dedičstva vyčerpaná uspokojením ostatných veriteľov.

Originál

(1)

Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

(2)

Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.

§ 472 – Zodpovednosť štátu za dlhy poručiteľa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak dedičstvo pripadne štátu, štát zodpovedá za poručiteľove dlhy a primerané náklady na pohreb rovnako ako dedič.

(2)

Ak štát nemôže dlh splatiť peniazmi z dedičstva, môže na úhradu použiť aj veci z dedičstva, ktoré zodpovedajú hodnote dlhu. Ak veriteľ odmietne prijať tieto veci, štát môže navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Originál

(1)

Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.

(2)

Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.