Občiansky zákonník (40/1964 Z.z.) - časť 8

§ 30 – Osobitný zástupca pri konflikte zá

Jednoducho

Ak má zástupca rovnaké záujmy ako ten, koho zastupuje, alebo ak zastupuje viacerých s rozdielnymi záujmami, súd ustanoví iného zástupcu.

Originál

Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

§ 31 – Udelenie a forma plnomocenstva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pri právnych úkonoch vás môže zastúpiť iná osoba. Musíte jej dať plnomocenstvo, ktoré jasne určí, čo môže robiť.

(2)

Ak dáte plnomocenstvo firme, koná za vás jej štatutár alebo niekto, koho poverí.

(3)

Plnomocenstvo môžete dať aj viacerým naraz. Ak nie je dohodnuté inak, musia konať všetci spolu.

(4)

Ak má byť úkon písomný, musí byť aj plnomocenstvo písomné. To platí aj pre všeobecné plnomocenstvo.

Originál

(1)

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

(2)

Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

(3)

Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

(4)

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

§ 32 – Zastupovanie inej osoby

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak nie je jasné, že niekto koná za iného, platí, že koná za seba.

(2)

Ak splnomocnenec koná v rámci svojich práv, zaväzuje priamo splnomocniteľa. Interné pokyny neplatia voči tretím osobám, ak o nich nevedeli.

(3)

Ak splnomocniteľ vedel o dôležitej skutočnosti, platí to aj pre splnomocnenca. Zlomyseľný splnomocniteľ sa nemôže brániť tým, že splnomocnenec bol v dobrej viere.

Originál

(1)

Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

(2)

Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

(3)

Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.

§ 33 – Prekročenie a schválenie pl

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak splnomocnenec prekročí svoje práva, platí to len ak to splnomocniteľ schváli. Ak sa dozvie o prekročení a ihneď neprotestuje, platí, že súhlasí.

(2)

Ak niekto koná bez splnomocnenia alebo prekročí svoje práva, zodpovedá sám, ak to ten, za koho konal, neschváli. Ak nesúhlasí, druhá strana môže žiadať náhradu od toho, kto konal.

(3)

Toto neplatí, ak druhá strana vedela, že splnomocnenec nemá právo konať.

Originál

(1)

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

(2)

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

(3)

Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

§ 33a – Udelenie ďalšej plnej moci

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Splnomocnenec môže poveriť ďalšiu osobu, len ak: a) má na to povolenie, b) ide o firmu.

(2)

Úkony ďalšieho splnomocnenca zaväzujú priamo toho, kto dal plnomocenstvo.

Originál

(1)

Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa,

a)

ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,

b)

ak je splnomocnencom právnická osoba.

(2)

Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.